Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1S-79-2020.pdf
PDF · 281.4 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/79/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Marianny Hirkovej (sudkyne spravodajkyne), v právnej veci žalobcu APEC, spol. s r.o., so sídlom Tolstého 1, Humenné, IČO: 44 173 873, právne zastúpeného JUDr. Peter Barňák, advokát so sídlom Kukorelliho 58, Humenné, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 417481/2020 zo dňa 09.09.2020, na základe všeobecnej správnej žaloby, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné (ďalej aj správca dane) oznámil žalobcovi, že dňa 16.05.2019 začne daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2018.
2. Dňa 16.05.2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Ústneho pojednávania sa zúčastnil za daňový subjekt U.. P. L., konateľ spoločnosti. Predmetom pojednávania bolo predloženie dokladov potrebných k výkonu daňovej kontroly. Konateľ spoločnosti žalobcu uviedol, že hlavným predmetom činnosti žalobcu bola v roku 2018 elektromontáž a stavebná činnosť. V roku 2018 mala spoločnosť 3 zamestnancov, výrobné a skladové priestory nemá, má prenajaté priestory, kde sa zamestnanci prezliekajú. V roku 2018 mali 3 autá. Účtovníctvo vedie spoločnosť M. s.r.o. Odberateľské faktúry si vyhotovuje sám. Záznamy DPH, kontrolné výkazy vyhotovuje a daňové priznania podáva spoločnosť M. s.r.o. Zdaniteľné obchody uzatváral sám.
3. Dňa 17.07.2019 bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní u daňového subjektu W. S. s.r.o. Za daňový subjekt W. S. s.r.o. sa zúčastnila W. T., splnomocnený zástupca. Predmetom miestneho zisťovania bolo preverenie obchodu uskutočneného daňovým subjektom W. S. s.r.o. pre odberateľa žalobcu podľa faktúry číslo L zo dňa 05.12.2018. Miestnym zisťovaním bolo zistené, že daňový subjekt W. S. s.r.o. vykonáva podnikateľskú činnosť s predmetom činnosti: ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinskej činnosti v týchto zariadeniach a v chatovej osade triedy 3, v kempingoch triedy 3 až 4, pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne, organizovanie kultúrnych a iných spoločenských podujatí, masérske služby. Zistenia správcu dane: spoločnosť W. S. s.r.o. preverovanú faktúru číslo L zo dňa 05.12.2018, vyhotovila podľa Zmluvy o VIP členstve a
zaúčtovala v účtovníctve spoločnosti za rok 2018, tzn. v Účtovnom denníku za rok 2018, v Hlavnej knihe za rok 2018, vo Vydaných faktúrach za rok 2018, v Záznamoch DPH za zdaňovacie obdobie december 2018 a v Kontrolnom výkaze DPH za zdaňovacie obdobie december 2018. Daň z predmetných služieb bola priznaná a zaplatená v zdaňovacom období december 2018. Preverovaná faktúra bola uhradená dňa 09.01.2019 bezhotovostne na účet spoločnosti W. S. s.r.o. Splnomocnený zástupca spoločnosti W. T. uviedla, že Zmluva o VIP členstve bola síce podpísaná, ale následne stornovaná. Dňa 02.01.2018 bola podpísaná nová Zmluva o poskytovaní služieb. V Zmluve o VIP členstve bol nesprávne zadefinovaný predmet služieb, nejednalo sa o členský poplatok, ale o poskytovanie služieb. Následne aj vo faktúre bol nesprávne uvedený predmet fakturácie.
4. Faktúrou číslo xyz spoločnosť xyz s.r.o., ako dodávateľ fakturovala odberateľovi žalobcovi odmenu za členstvo vo VIP klube za rok 2018 vo výške 36 000 eur, 20 % DPH 7 200 eur, celkom 43 200 eur. Dátum vyhotovenia faktúry 05.12.2018, dátum splatnosti 18.12.2018, dátum dodania služby, prijatie platby 05.12.2018.
5. Dňa 02.01.2018 bola podpísaná zmluva o poskytovaní služieb medzi spoločnosťou xyz s.r.o. a klientom žalobcom. W. je prevádzkovateľom exkluzívneho hotela, konferenčných priestorov a reštaurácie W. v lukratívnej lokalite Bratislava - Staré mesto v blízkosti Bratislavského hradu. xyz vytvoril balík prémiových služieb pre klientov, ktorí majú prístup k službám a výhodám bližšie špecifikovaným v tejto zmluve. Klientom je zároveň poskytovaný nadštandardný servis, prístup a zázemie tak, aby sa mohli exkluzívne reprezentovať svoju pozíciou a záujmy pri svojich obchodných jednaniach. Klient má záujem o prémiové služby a súhlasí so zaplatením odmeny za tieto prémiové služby špecifikované v tejto zmluve. Podľa bodu 3, poskytované prémiové služby, klient má odo dňa podpisu zmluvy oprávnenie využívať nasledovné prémiové služby: prednostné právo na rezerváciu ubytovania v Hoteli xyz. Cena za ubytovanie na dve noci, v rámci kalendárneho mesiaca je zahrnutá v odmene za prémiové služby. Prednostné právo na využívanie rokovacej miestnosti. Cena za využitie rokovacej miestnosti počas 25 hodín v rámci kalendárneho mesiaca je zahrnutá v odmene za prémiové služby. Prednostné právo na využívanie konferenčných miestností. Cena za využitie konferenčných miestností počas 25 hodín v rámci kalendárneho mesiaca ja zahrnutá v odmene za prémiové služby. Prednostné právo na rezervovanie stolov, resp. celej kapacity reštaurácie Hotela xyz. V prípade prenájmu celej kapacity reštaurácie Hotela xyz na účel špecifického podujatia klienta je potrebné na štandardné technické zabezpečenie ako osvetlenie, ozvučenie a výzdoba zahrnutá v odmene za prémiové služby. Právo na využitie vybraných izieb a apartmánu (ak nie sú obsadené za účelom prenocovania) na denné rokovanie. Cena za využitie vybraných izieb a apartmánu na rokovanie počas 25 hodín v rámci kalendárneho mesiaca je zahrnutá v odmene za prémiové služby. Právo na prednostnú rezerváciu parkovacieho miesta. Cena za využívanie rezervovaného parkovacieho miesta počas 8 dní v rámci kalendárneho mesiaca je zahrnutá v odmene za prémiové služby. Klient berie na vedomie, že rovnaké prémiové služby majú možnosť využívať viacerí klienti, ktorí uzatvoria takúto zmluvu. Využívanie prémiových služieb pre klientov musí byť vo vzájomnom súlade. Z tohto dôvodu klient berie na vedomie, že môže nastať situácia, že niektoré služby nie je sú v požadovaný termín dostupné. Podľa bodu 4, odmena za prémiové služby, klient sa zaväzuje zaplatiť odmenu za prémiové služby vo výške 36 000 eur bez DPH ročne. Faktúra za odmenu vo výške 36 000 eur bez DPH je splatná do 31.12. kalendárneho roka. Klient berie na vedomie, že v prípade, ak nebude zo subjektívnych dôvodov využívať prémiové služby, nemá to žiadny vplyv na jeho povinnosť zaplatiť odmenu.
6. V spise sa nachádza aj zmluva o VIP členstve, bez dátumu uzavretia, medzi zmluvnými stranami xyz s.r.o. a klientom žalobcom.
7. Dňa 17.09.2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Ústneho pojednávania sa zúčastnil svedok xyz. Hlavným predmetom bolo vypočutie svedka U.. U. M. v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenia nadmerného odpočtu, alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2018 u žalobcu. Preverenie služieb dodaných deklarovanou spoločnosťou GMI Trade, s.r.o. podľa deklarovanej faktúry číslo 2018042 zo dňa 10.10.2018 a č. 2018043 zo dňa 19.10.2018. Svedok xyz je konateľom spoločnosti GMI Trade, s.r.o. Spoločnosť GMI Trade, s.r.o. bola deklarovaným dodávateľom služieb pre odberateľa žalobcu v zdaňovacom období október 2018. Za žalobcu sa nedostavil nikto. Spoločnosť GMI Trade, s.r.o. má dve hlavné podnikateľské činnosti. Prvá činnosť je obchod, kúpa, predaj a sprostredkovanie tovaru a služieb podľa voľných živností (hutnícky materiál, elektronika, stavebníctvo) a druhá činnosť je prevádzkovanie tenisovej akadémie a
tenisového areálu. Spoločnosť GMI Trade, s.r.o. vyhotovila faktúru číslo 2018042. Predmetom fakturácie bolo poskytnutie reklamy a reklamného priestoru spoločnosti žalobcu v areáli tenisovej akadémie, ktorý má obchodný názov GMI TENNISCENTRUM. Konkrétne pomenovali pevnú tenisovú halu APEC ARÉNA. Spoločnosť žalobcu má reklamu na stránke R.. Pomenovali aj detské tenisové turnaje podľa spoločnosti žalobcu a v prípade, že je tenisové centrum medializované v tlači, tak všade sa uvádza, že je to APEC ARÉNA. Zverejňujú názov spoločnosti a jej logo reklamných predmetoch GMI TENNISCENTRA na plagátoch, permanentkách a pod. Na otázku odkedy a dokedy bola, resp. je Zmluva o reklame a propagačnej činnosti zo dňa 11.06.2018 platná, či má nejaké dodatky, uviedol, že zmluva je platná na dobu určitú do 31.12.2019 a účinná je od 11.06.2018. Keďže sú dvaja konatelia v spoločnosti GMI Trade, s.r.o. nemá vedomosť, aby existoval nejaký dodatok k tejto zmluve. Zmluva je viazaná na štatút Európske mesto športu 2019, ktorý bol udelený mestu Michalovce Európskou komisiou v roku 2018. Predložil oficiálny bulletin, ktorý bol vydaný Mestom Michalovce v roku 2018 na rok 2019. Spoločnosť GMI Trade, s.r.o. je dlhodobým nájomcom tenisového areálu vrátane tenisovej haly. Nájomnú zmluvu majú podpísanú na 10 rokov. Jedným z dôkazov je aj bulletin, ktorý predložil, kde na strane 25 sa píše o tenisovej APEC ARÉNE na ulici P. O. Hviezdoslava. GMI Trade, s.r.o. bol usporiadateľom turnajov, o čom predloží dôkazy. Čo sa týka tabuliek uvedených na webových stránkach, sú uvedené nesprávne údaje. Chyba sa stala u usporiadateľa turnaja. Manažér zodpovedný za turnaj skopíroval predtlač turnajovej tabuľky a vyplnil ju neúplne. Názov týchto dvoch turnajov bol APEC Cup 2018 a názor celkovej tour, tzn. okruhu desiatich turnajov je GRECO TENNIS TOUR 2018. Na internetových stránkach www.M.m a R. je uvedený GRECO TENNIS TOUR 2018. GMI Trade, s.r.o. v GMITENNISCENTRE zorganizovala v roku 2018 (mimo iných) v rámci GRECO TENNIS TOUR 2018 štyri turnaje, pričom dva z nich pomenovala APEC Cup 2018. Celkovo v roku 2018 bolo v rámci GRECO TENNIS TOUR 2018 celkovo zorganizovaných desať turnajov, z toho štyri organizovala TK Mladosť Košice, 2 Tenis Junior Team Michalovce a ostatné štyri GMITENNISCENTRUM. Minimálne dva turnaje, ktoré organizovala spoločnosť GMI Trade, s.r.o. v roku 2018 boli pomenované APEC Cup 2018, o čom doloží dôkazy a svedkov. Propagácia v periodickej tlači určite bola. Dôkazy o tom predloží. Na uvedených webových stránkach nikdy neboli zverejnené plagáty na jednotlivé turnaje. Na webe sú zverejnené iba plagát na GRECO TENNIS TOUR, plagáty na jednotlivé turnaje boli tlačené vo fyzickej podobe a roznášané po tenisových kluboch po východnom Slovensku. Dôkaz doručí. Faktúra bola uhradená prevodom na účet. Faktúra bola zaúčtovaná v účtovníctve v spoločnosti GMI Trade, s.r.o. za rok 2018, zaevidovaná v záznamoch DPH a v kontrolných výkazoch DPH spoločnosti za príslušné zdaňovacie obdobie. Daň bola priznaná a odvedená v príslušnom zdaňovacom období. K faktúre číslo 2018043 svedok uviedol, že spoločnosť GMI Trade, s.r.o. vyhotovila túto faktúru. Spoločnosť GMI Trade s.r.o. vyvíjala činnosť smerujúcu k možnosti uzatvoriť zmluvu, resp. zmluvy medzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťou SCORP, spol. s r.o. na získanie pracovných príležitosti v spoločnosti Magneti A. Z. S. s.r.o. Spoločnosť žalobcu dlhšiu dobu spolupracuje so spoločnosťou A. A. Z. S. s.r.o. Spoločnosť SCORP, spol. s r.o. na základe výberového konania získala zákazku v spoločnosti A. A. Z. S. s.r.o. Spoločnosť žalobcu nechcela spoluprácu so spoločnosťou A. A. Z. S. s.r.o., je to ich strategický odberateľ, spoločnosť GMI Trade, s.r.o. požiadala o sprostredkovanie spolupráce medzi žalobcom a SCORP, spol. s r.o.. Spoločnosť GMI Trade, s.r.o. má dlhodobý a úzky vzťah so spoločnosťou SCORP, spol. s r.o., preto so spoločnosťou žalobcu podpísali zmluvu a obchodne zariadili, aby spoločnosť žalobcu vykonávala podnikateľské aktivity pre spoločnosť SCORP, spol. s r.o. v spoločnosti A. A. Z. S. s.r.o. Na základe týchto skutočností a zmluvy vyhotovili faktúru pre spoločnosť žalobcu. Na otázku, že zmluva o zabezpečení príležitosti - zmluva o sprostredkovaní medzi spoločnosťou žalobcu a GMI Trade, s.r.o. bola podpísaná dňa 04.04.2018 a zmluva o dielo číslo S01/1141/18 medzi spoločnosťou SCORP, spol. s r.o. a žalobcom bola podpísaná dňa 30.01.2018, tzn., že zmluva o dielo bola podpísaná skôr ako zmluva o zabezpečení príležitosti - zmluva o sprostredkovaní, uviedol, že overí si to, najskôr to bude preklep. Faktúra bola uhradená, zaúčtovaná v účtovníctve spoločnosti GMI s.r.o. za rok 2018, zaevidovaná v záznamoch DPH a v kontrolných výkazoch DPH spoločnosti za príslušné zdaňovacie obdobie a zaplatené v príslušnom zdaňovacom období.
8. Dodávateľ GMI Trade, s.r.o. faktúrou číslo 2018042 zo dňa 10.10.2018 s dátumom dodania služby 01.10.2018, dátum splatnosti 24.10.2018 fakturoval žalobcovi v zmysle zmluvy o reklame zo dňa 11.06.2018 30 000 eur, DPH 6 000 eur, spolu s DPH 36 000 eur.
9. Dňa 11.06.2018 bola uzavretá zmluva o reklame a propagačnej činnosti medzi objednávateľom žalobcu a poskytovateľom GMI Trade s.r.o. Poskytovateľ sa zaviazal pre objednávateľa obstarať po celú dobu trvania tejto zmluvy reklamu obchodného mena objednávateľa, resp. jeho loga spôsobom a
formou v súlade s touto zmluvou a platnými právnymi predpismi. Obchodným menom objednávateľa sa rozumie APEC s.r.o., logo objednávateľa sa rozumie APEC. Poskytovateľ sa zaviazal propagovať obchodné meno alebo logo objednávateľa: a) poskytovateľ ako dlhodobý nájomca tenisovej haly stojacej na ulici P. O. Hviezdoslava 1 v Michalovciach, pomenuje tenisovú halu a bude používať názov APEC ARÉNA a to počas doby trvania tejto zmluvy, b) formou obchodného mena objednávateľa na internetovej adrese www.gmitennis.com, c) formou pomenovania logom objednávateľa aspoň dvoch tenisových turnajov organizovaných poskytovateľom, d) formou propagácie loga objednávateľa v periodickej tlači, e) formou zverejnenia obchodného mena objednávateľa na reklamnom plagáte/toch permanentkách ... Podľa článku 2, odmena za reklamu a platobné podmienky, za vyššie uvedenú reklamnú činnosť sa zmluvné strany v súlade s ustanovením zákona číslo 18/96 Z. z. o cenách dohodli na cene v prospech poskytovateľa vo výške 30 000 eur. Dohodnutá cena sa rozumie bez DPH. Cena bude objednávateľom platená prevodným príkazom v prospech účtu poskytovateľ, a to do 30 dní od písomného potvrdenia poskytovateľa o neplnení článku II. Predmet zmluvy bod 2. písm. a, b, c, d, e. Úhrada bude platná na základe faktúry vystavenej poskytovateľom, ktorá bude splatná do 14 dní od jej vystavenia poskytovateľom. Podľa článku III., trvanie zmluvy, táto zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami. Zmluva sa uzatvára na dobu určitú do 31.12.2019, t. j. do konca roka, v ktorom bude mestu Michalovce udelený titul Európske mesto športu 2019.
10. GMI Trade s.r.o. dňa 01.10.2018 oznámila žalobcovi, že k dňu 01.10.2018 naplnili predmet zmluvy článok I., bod 2. Zmluva o reklame a propagačnej činnosti zo dňa 11.06.2018, a to oficiálny názov tenisovej haly a označenie haly je APEC ARÉNA. Usporiadali dva tenisové turnaje deti do 10 rokov s označením loga objednávateľa dňa 30.06.2018 chlapci, 21.07.2018 dievčatá. Zverejnili obchodné meno objednávateľa APEC s.r.o. na internetovej stránke www..m. Logo a obchodné meno boli zverejnené na plagátoch a permanentkách.
11. Dodávateľ GMI Trade s.r.o. faktúrou číslo 2018043 fakturoval odberateľovi žalobcovi na základe zmluvy o zabezpečení príležitosti - zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 04.04.2018 25 000 eur, DPH 5 000 eur, spolu s DPH 30 000 eur. Dátum vystavenia faktúry 19.10.2018, dátum dodania služieb 19.10.2018, dátum splatnosti 02.11.2018.
12. Dňa 04.04.2018 bola uzavretá zmluva o zabezpečení príležitosti - zmluva o sprostredkovaní medzi GMI Trade s.r.o. ako sprostredkovateľom a žalobcom ako záujemcom. Podľa preambuly, na základe prehlásenia záujemcu, že má záujem získať pracovné príležitosti v oblasti svojho predmetu podnikania a prehlásenia sprostredkovateľa, že vzhľadom na svoju podnikateľskú činnosť, dostupné informácie a podnikateľských partnerov má možnosť sprostredkovať záujemcovi uzavretie zmlúv na získanie pracovných príležitostí s tretími osobami v zmysle predmetu zmluvy definovaného nižšie, zmluvné strany v dobrej viere a so vzájomnou znalosťou o predmete a rozsahu podnikania zmluvného partnera, uzatvárajú týmto zmluvu, ktorej podoba je konkretizovaná v nasledujúcich článkoch tejto zmluvy. Sprostredkovateľ sa zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k možnosti záujemcu, v súlade s jeho predmetom podnikania, uzatvoriť zmluvu/vy na získanie pracovných príležitostí pre spoločnosť SCORP, spol. s r.o. vo výrobnom závode spoločnosti A. A. Z. S. s.r.o., a to v objeme prác v celkovej výške cca 200 000 eur bez DPH. Sprostredkovateľ vyhlásil, že ručí a zabezpečí, aby záujemcovi za prípadne vykonané práce v súlade s bodom 1 bolo zo strany spoločnosti SCORP, spol. s r.o. riadne a včas vyplatené inkaso. Záujemca sa zaviazal zaplatiť sprostredkovateľovi jednorazovú odmenu v dohodnutej výške, po riadnom splnení predmetu zmluvy podľa bodov 1, 2 tohto článku a podľa podmienok tejto zmluvy. Podľa čl. III., podmienky vzniku nároku na odmenu, sprostredkovateľovi vznikne nárok na jednorazovú odmenu po kumulatívnom splnení nasledovných podmienok: a) bude účinne uzavretá zmluva, resp. viaceré zmluvy, na základe ktorých záujemca prevedie práce pre spoločnosť SCORP, spol. s r.o., za ktoré vystaví faktúru/y a b) ak z vystavených faktúr za predmetné práce bude na bankový účet záujemcu zo strany SCORP, spol. s r.o. uhradená suma, spolu minimálne vo výške 80 000 eur bez DPH. Podľa čl. IV., určenie výšky odplaty a jej splatnosť, záujemca a sprostredkovateľ sa dohodli, že za predmet zmluvy uvedenom v článku I, bod 1 a 2 tejto zmluvy a po naplnení podmienok podľa článku III prináleží sprostredkovateľovi jednorazová odmena vo výške 25 000 eur bez DPH. Odmena bude uhradená prevodným príkazom na účet sprostredkovateľa a bude splatná na základe faktúry vystavenej sprostredkovateľom do 30 dní po
splnení podmienok podľa článku III tejto zmluvy a vystavení faktúry so 14 dňovou lehotou splatnosti odmeny. Záujemca sa zaviazal bez zbytočného odkladu po splnení podmienok podľa článku III tejto zmluvy sprostredkovateľovi oznámiť, že došlo k vzniku nároku sprostredkovateľa na odmenu. Podľa čl. V, doba trvania zmluvy a osobitného dojednania, zmluva sa uzatvára na dobu určitú do 31.12.2019. Uplynutím tejto doby zmluva zaniká. Táto zmluva môže pred uplynutím doby, na ktorú je uzavretá zaniknúť niektorým z nasledovných spôsobov: a) jej riadnym splnením, t. j. zaplatením odplaty určenej v zmysle článku III. a IV. zmluvy na účet sprostredkovateľa, alebo b/ písomnou dohodou oboch zmluvných strán, a to ku dňu podpísania takejto dohody, alebo ku dňu určenému k takejto dohode.
13. Správca dane výzvou na predloženie dôkazov zo dňa 25.11.2019 vyzval žalobcu na splnenie si povinnosti tým, že v lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy, predložil dôkazy preukazujúce skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti a tvrdenia uvádzané v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2018. Zároveň bol žalobca oboznámený so zisteniami z daňovej kontroly.
14. Dňa 14.01.2020 bol vypracovaný protokol z daňovej kontroly. Žalobca bol vyzvaný, aby sa vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole.
15. Žalobca doručil správcovi dane vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 14.01.2020 a predložil Dodatok č. 1 k zmluve o reklame a propagačnej činnosti zo dňa 14.06.2018, zmluvu o nájme číslo 1/2010 zo dňa 12.06.2016 uzavretú medzi prenajímateľom SCORP, spol. s r.o. a nájomcom GMI Trade s.r.o., fotografie, čestné vyhlásenie zo dňa 04.02.2020 Ing. O. S., konateľa spoločnosti SCORP, spol. s r.o., v ktorom prehlásil, že spoločnosť GMI Trade s.r.o. v zastúpení xyz bola sprostredkovateľom pri dojednaní spolupráce medzi žalobcom a spoločnosťou SCORP, spol. s r.o., výsledkom rokovania bolo uzatvorenie zmluvy S01/1141/18 s firmou žalobcu. Samotné rokovania prebiehali v zasadanej miestnosti GMI Trade s.r.o. v Humennom na ulici Kukorelliho 60 v období január 2018. Rokovaní sa zúčastňovali za SCORP s.r.o. U.. F. D., vedúci obchodného úseku a Ing. K. D., ekonomický riaditeľ spoločnosti. Zmluvu o dielo, číslo S01/1141/18 na uskutočnenie stavebných prác a súvisiacich dodávok stavby A. A. ES - Dielňa údržby.
16. Dňa 15.04.2020 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorého sa za daňový subjekt zúčastnil konateľ spoločnosti, predmetom bolo prerokovanie pripomienok daňového subjektu uvedených v písomnosti Vyjadrenia sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 14.01.2020.
17. Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné rozhodnutím číslo 202541/2020 zo dňa 04.05.2020 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 18 200 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2018. Znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2018 zo sumy 28 482,75 eur, na sumu 10 282,75 eur. Nadmerný odpočet uplatnený v dodatočnom daňovom priznaní doručenom dňa 06.05.2019 28 482,75 eur, nadmerný odpočet priznaný správcom dane vo vyrubovacom konaní 10 282,75 eur, rozdiel v sume nadmerného odpočtu 18 200 eur, nadmerný odpočet odpočítaný od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období 14 484,42 eur, suma odpočítaného nadmerného dopočtu od vlastnej daňovej povinnosti 4 201,67 eur.
18. Správca dane konštatoval, že žalobca porušil § 51 ods. 1 písm. a) nadväzne na § 49 ods. 1 a na § 2 ods. 1 zákona číslo 222/2004 Z. z. tým, že v zdaňovacom období 4. štvrťrok 2018 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 7 200 eur z deklarovaných služieb VIP členstvo od dodávateľa xyz s.r.o. podľa faktúry číslo xyz zo dňa 05.12.2018, dátum dodania služby, prijatie platby 05.12.2018 na sumu 43 200 eur, z toho základ dane 36 000 eur a 20 % DPH 7 200 eur a podľa zmluvy o VIP členstve (bez uvedenia dátumu podpisu zmluvy), nakoľko daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2, resp. v zmysle § 19 ods. 4 zákona číslo 222/2004 Z. z. vôbec nevznikla, pretože výhody a služby tak, ako boli zadefinované v zmluve o VIP členstve, resp. prémiové služby tak ako boli zadefinované v zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 02.01.2018 neboli predmetom dane v zmysle § 2 zákona číslo 222/2004 Z. z., nakoľko nešlo o dodanie služieb za protihodnotu v tuzemsku. §51 ods. 1 písm. a) nadväzne na § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 zákona číslo 222/2004 Z. z. tým, že v zdaňovacom období 4. štvrťrok 2018 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 6 000 eur z deklarovaných služieb - reklamné služby v zmysle zmluvy o reklame zo dňa 11.06.2018 v znení Dodatku č. 1 k zmluve o reklame a propagačnej činnosti zo dňa 14.06.2018 dodaných spoločnosťou GMI Trade s.r.o. podľa deklarovanej faktúry číslo
2018042 zo dňa 10.10.2018, dátum dodania služby platby 01.10.2018 na sumu 36 000 eur z toho základ dane 30 000 eur a 20 % DPH 6 000 eur, nakoľko daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona číslo 222/2004 Z. z. nevznikla dňa 01.10.2018 tak, ako bolo uvedené na deklarovanej faktúre, ale vznikla až dňa 31.12.2019, do ktorého mali byť reklamné služby dodávané v zmysle uvedenej zmluvy o reklame v znení Dodatku č. 1. Daňový subjekt zároveň nepreukázal účel použitia týchto deklarovaných služieb. § 51 ods. 1 písm. a) nadväzne na § 49 ods. 1 zákona číslo 222/2004 Z. z. tým, že v zdaňovacom období 4. štvrťrok 2018 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 5 000 eur z deklarovaných služieb - odmena na základe zmluvy o zabezpečenie príležitosti - zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 04.04.2018 dodaných spoločnosťou GMI Trade s.r.o. a podľa deklarovanej faktúry číslo 2018043 zo dňa 19.10.2018, dátum dodania služby platby 19.10.2018 na sumu 30 000 eur, z toho základ dane 25 000 eur a 20 % DPH 5 000 eur, odmena na základe zmluvy o zabezpečení príležitosti - zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 04.04.2018, nakoľko daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona číslo 222/2004 Z. z. nevznikla tak, ako bolo uvedené na deklarovanej faktúre číslo 2018043 zo dňa 19.10.2018, pretože dodanie sprostredkovateľských služieb podľa zmluvy o zabezpečení príležitosti zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 04.04.2018 nebolo preukázané. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa odpočítanie dane viaže.
19. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím číslo 417481/2020 zo dňa 09.09.2020 podľa § 74 ods. 4 zákona číslo 563/2009 Z. z. rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 04.05.2020, ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona číslo 563/2009 Z. z. určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 18 200 eur, t. j. znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2018 zo sumy 28 482,75 eur na sumu 10 282,75 eur žalobcovi potvrdil.
II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
20. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že pri posudzovaní dodržiavania ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. v prípade poskytnutia služieb dodávateľom xyz s.r.o. správca dane konštatoval, že nebolo dostatočne preukázané, aké služby boli dodávateľom poskytnuté, pretože daňový subjekt predložil iba faktúru č. xyz zo dňa 05.12.2018, ktorou mu dodávateľ fakturoval odmenu za členstvo vo VIP klube za rok 2018, a zmluvu o VIP členstve bez uvedenia dátumu podpisu zmluvy. Pri preverovaní deklarovaného zdaniteľného obchodu u dodávateľa xyz s.r.o. bola predložená aj zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 02.01.2018, ktorá bola takmer totožná so zmluvou o VIP členstve. Odlišnosti boli iba v názve zmlúv a v pojmoch, pri ktorých VIP výhody a služby boli premenované na prémiové služby a trvanie členstva sa premenovalo na trvanie zmluvy. Predmetom uvedených zmlúv nie sú konkrétne služby s uvedením rozsahu, ktoré budú aj skutočne dodané. Prémiové služby v zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 02.01.2018, resp. výhody a služby v zmluve o VIP členstve sú špecifikované ako prednostné práva alebo ako služby s uvedením nejakého limitu v rámci kalendárneho mesiaca. Daňový subjekt prémiové služby, resp. výhody a služby v zmysle uvedených zmlúv mohol a nemusel skutočne prijať. Služby tak, ako boli uvedené v predložených zmluvách, nemôžu byť predmetom dane v zmysle § 2 zákona č. 222/2004 Z. z., pretože nešlo o dodanie služieb za protihodnotu v tuzemsku (§ 22 ods. 1 citovaného zákona) a pri takto definovaných výhodách a službách nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 citovaného zákona. Faktúra č. xyz bola vyhotovená dňa 05.12.2018 s predmetom fakturácie odmena za členstvo vo VIP klube za rok 2018. V čase vyhotovenia uvedenej faktúry dodávateľ xyz s. r. o. už vedel presne špecifikovať dodané služby a ich rozsah za rok 2018, ktoré mal vyfakturovať. V rekapitulácii za rok 2018 predloženej dodávateľom xyz s.r.o. boli vyčíslené parkovacie služby a prenájom rokovacej sály, konferenčnej miestnosti a reštaurácie. Spolu vo výške 28 100,00 eur. Uvedené služby neboli samostatne vyfakturované, pričom mali byť vyfakturované dňom dodania týchto služieb a daň z pridanej hodnoty priznaná a odpočítaná v príslušných zdaniteľných obdobiach. Žalobca by mohol uplatniť odpočítanie dane zo služieb, ktoré boli uvedené v evidencii poskytnutých služieb za rok 2018, ktorú predložil dodávateľ xyz s.r.o., iba na základe faktúr vyhotovených dodávateľom xyz s.r.o. podľa presne poskytnutých služieb za rok 2018, kde už bola presne vyčíslená protihodnota, t. j. rozsah a hodnota za mernú jednotku. Dodávateľ xyz s. r. o. vedel za rok 2018 každý mesiac presne špecifikovať dodané služby, resp. skutočne využité služby, ich rozsah, druh, základ dane, jednotkovú cenu bez dane, a tak ich mal aj fakturovať, čo však nefakturoval. Pri uvedených službách poskytnutých za rok 2018 vznikla daňová povinnosť, avšak daňový subjekt nemohol uplatniť odpočítanie dane z týchto služieb, pretože nemal faktúry za uvedené dodania služieb. Pri miestnom zisťovaní splnomocnená zástupkyňa spoločnosti xyz s.r.o. xyz uviedla, že zmluva o VIP členstve bola síce podpísaná, ale
následne stornovaná. Dňa 02.01.2018 bola podpísaná nová zmluva o poskytovaní služieb. Ďalej uviedla, že v zmluve o VIP členstve bol nesprávne zadefinovaný predmet služieb, nešlo o členský poplatok, ale o poskytovanie služieb. Následne aj vo faktúre bol nesprávne uvedený predmet fakturácie. Žalobca k daňovej kontrole predložil iba zmluvu o VIP členstve, zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 02.01.2018 nepredložil a dodávateľ xyz s. r. o. vyhotovenú faktúru č. xyz zo dňa 05.12.2018 predmet fakturácie neopravil, ale ponechal ako odmena za členstvo vo VIP klube za rok 2018, aj keď podľa vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne v zmluve o VIP členstve bol nesprávne zadefinovaný predmet služieb.
21. Podľa správcu dane daňový subjekt neoprávnene odpočítal daň vo výške 6 000,00 eur aj z faktúry č. 2018042 zo dňa 10.10.2018 od dodávateľa GMI Trade, s.r.o., za reklamné služby v zmysle zmluvy o reklame a propagačnej činnosti zo dňa 11.06.2018 a jej dodatku č. 1 zo dňa 14.06.2018, pretože podľa správcu dane predmet uvedenej zmluvy nebol naplnený a v tomto prípade nevznikla daňová povinnosť dňom dodania služieb podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.. Podľa uzavretej zmluvy reklamné služby mali byť dodávané až do 31.12.2019, to znamená, že dodanie reklamných služieb nebolo ukončené. V danom prípade nešlo ani o čiastkové ani o opakované dodanie v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. a nemohlo ísť ani o vznik daňovej povinnosti z prijatej platby podľa ustanovenia § 19 ods. 4 citovaného zákona, pretože faktúra č. 2018042 bola vyhotovená 01.10.2018 a jej úhrada bola uskutočnená 23.10.2018. Daňový subjekt sa počas daňovej kontroly vôbec nevyjadril k účelu použitia týchto reklamných služieb, a tým nepreukázal ani splnenie podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.
22. Pri uplatnení práva na odpočítanie dane v sume 5 000,00 eur z faktúry č. 2018043 zo dňa 19.10.2018 od dodávateľa GMI Trade, s.r.o. ako odmenu za sprostredkovateľské služby na základe zmluvy o zabezpečení príležitosti - zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 04.04.2018, správca dane konštatoval, že predmet zmluvy nebol naplnený a daňová povinnosť z deklarovaných služieb v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. nevznikla tak, ako je deklarované vo faktúre č. 2018043 zo dňa 19.10.2018. Sprostredkovateľ sa v predmete zmluvy zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k možnosti uzatvoriť zmluvu na získanie pracovných príležitostí pre daňový subjekt SCORP, spol. s r.o., v objeme prác v celkovej výške cca 200 000,00 eur. Žalobca preukázal splnenie uvedených podmienok faktúrou č. 2018/043 zo dňa 30.05.2018 na sumu 89 775,00 eur s uvedením prenesenie daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z. z., zmluvou o dielo č. S 01/1141/18 zo dňa 31.01.2018 na predmet zmluvy vo výške 89 775,00 eur bez DPH a bankovými výpismi z účtu na celkovú sumu 85 000,00 eur. Podľa kontrolných zistení správcu dane zmluva o zabezpečení príležitosti - zmluva o sprostredkovaní bola podpísaná dňa 04.04.2018 a zmluva o dielo č. S 01/1141/18 bola uzavretá dňa 31.01.2018, t. j. pred uzavretím uvedenej zmluvy. Zároveň predmetom zmluvy o dielo č. S 01/1141/18 zo dňa 31.01.2018 je suma 89 775,00 eur bez DPH, pričom v predmete zmluvy o zabezpečení príležitosti - zmluva o sprostredkovaní v článku II. v bode 1. bola zadefinovaná čiastka cca 200 000,00 eur, čo v danom prípade nebolo splnené. Okrem toho na bankový účet daňového subjektu bola zo strany daňového subjektu SCORP, spol. s r.o. uhradená suma 85 000,00 eur, ale tá nezakladala vyplatenie jednorazovej odmeny, keďže nebol dodržaný článok II. v bode 3. a článok III. bod b) zmluvy o zaplatení jednorazovej odmeny v dohodnutej výške po riadnom splnení predmetu zmluvy. Na základe uvedených skutočností predmet zmluvy o zabezpečení príležitosti - zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 04.04.2018 nebol naplnený a daňová povinnosť z deklarovaných služieb v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. nevznikla tak, ako je deklarované vo faktúre č. 2018043 zo dňa 19.10.2018. Predmet zmluvy mohol byť naplnený až dňa 31.12.2019, do ktorého zmluva trvala. Odvolací orgán nemôže akceptovať námietku daňového subjektu, že zmluva bola podpísaná už dňa 04.01.2018, pretože rokovania medzi zástupcami daňových subjektov žalobcu a SCORP, spol. s r.o. a GMI Trade, s.r.o. už v priebehu mesiaca január 2018 nie sú dôkazom o tejto skutočnosti. Podobne takým dôkazom nie je ani predložené čestné prehlásenie zo dňa 04.02.2020 vyhotovené daňovým subjektom SCORP, spol. s r.o. v zastúpení Ing. O. S., konateľom spoločnosti, v ktorom konateľ spoločnosti prehlásil, že spoločnosť GMI Trade, s.r.o. v zastúpení U.. U. M. bola sprostredkovateľom pri dojednaní spolupráce medzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťou SCORP, spol. s r.o. Z uvedeného dôvodu výsluch U.. D. a U.. D., zamestnancov spoločnosti SCORP, spol. s r.o., nebol nutný, pretože správca dane nespochybnil, že rokovania prebiehali v januári 2018, ale spochybnil, že zmluva o zabezpečení príležitosti - zmluva o sprostredkovaní bola uzatvorená dňa 04.01.2018.
23. K námietke daňového subjektu o nedodržaní zákonnosti daňového konania a neutrality dane z pridanej hodnoty odvolací orgán uviedol, že uvedenie dane z pridanej hodnoty na faktúre neznamená, že daňová povinnosť automaticky vznikla. Daňový subjekt počas daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho
konania nepreukázal, že uplatnené právo na odpočítanie dane bolo oprávnené. Vo všetkých troch prípadoch predmet fakturácie vyplýval z uzatvorených zmlúv a podľa predmetu a účinnosti zmluvy správca dane identifikoval, čo bolo predmetom dodania a kedy vznikla daňová povinnosť, pretože podľa dňa vzniku daňovej povinnosti sa určuje deň, kedy platiteľovi vzniká právo odpočítať daň z týchto tovarov alebo služieb. Je to základná podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Ďalšou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane je účel použitia prijatého zdaniteľného obchodu (§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.), ktorá zo strany daňového subjektu tiež nebola dostatočne preukázaná.
24. Daňový subjekt nepreukázal splnenie všetkých podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, ktoré vyplývajú z ustanovení § 49 ods. 1 a 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z., preto správca dane určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2018 rozdiel v sume nadmerného odpočtu 18 200,00 eur.
III.
Zhrnutie argumentov žalobcu
25. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane za vecne nesprávne a nezákonné z dôvodov, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
26. Žalobca má za to, že žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s námietkami žalobcu ako daňového subjektu k tvrdeniam správcu dane uvedeným v rozhodnutí o uložení daňovej povinnosti. Správca dane ako aj žalovaný nesprávne a nedostatočne vyhodnotili písomnosti, účtovné doklady a predložené listinné dôkazy, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane za vecne nesprávne, nezákonné, svojvoľné, nepreskúmateľné.
27. Svojvôľu a nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane žalobca vidí v tom, že svojvoľne a bez dôkazov vo všetkých troch prípadoch tvrdia, že daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2, resp. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH vôbec nevznikla, hoci vo všetkých prípadoch došlo mimo iného aj k úhrade, a teda na strane dodávateľov k prijatiu platby na zdaniteľné plnenia. Za deň dodania služby, ak sa uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas trvania zmluvy, sa považuje najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodanú službu vzťahuje (deň dodania služby je deň vzniku daňovej povinnosti), pričom za čiastkové dodanie služby sa považuje také dodanie služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva (napr. prenájom hnuteľnej veci, príp. nehnuteľnosti, opakovane dodávané reklamné, účtovné, právne služby, ...). Z uvedeného vyplýva, že za deň dodania môže byť určený aj skorší deň ako je posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávanú službu vzťahuje, tento deň by však mal byť zrejmý ako deň dodania, napr. z faktúry. Ak je dohodnutá platba za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa služba za dodanú posledným dňom 12. mesiaca. Vo všetkých prípadoch žalobca ako daňový subjekt uhradil bezhotovostnými prevodmi platby za služby, resp. na služby, a to nasledovne: dodávateľovi xyz s.r.o. uhradil dňa 5.12.2018 v sume 43.200,- eur, dodávateľovi GMI Trade, s.r.o. uhradená 24.10.2018 v sume 36.000,- eur, dodávateľovi GMI Trade, s.r.o. uhradená 24.10.2018 v sume 30.000,- eur. Odhliadnuc od ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o DPH vznikla daňová povinnosť vo všetkých troch prípadoch najneskôr z titulu prijatej platby na, resp. za dodávky služieb, a to v dňoch 5.12.2018 a 24.10.2018 (2 x platba), t.j. daňová povinnosť vznikla v 4. štvrťroku 2018. Svojvôľa správcu dane je v tom, že: ignoruje nielen ustanovenia § 2, keď je zrejmé, že ubytovanie a nájom je odplatné plnenie, ignoruje ustanovenie § 19 ods. 2 a ods. 3 o vzniku daňovej povinnosti dňom dodania, ale aj ustanovenie § 19 ods. 4 zákona o DPH o vzniku daňovej povinnosti prijatím platby a tvrdí svojvoľne a nezákonne, že nevznikla daňová povinnosť a to ani z titulu prijatej platby vo všetkých troch sporných prípadoch.
28. V prípade služieb nájmu a ubytovania v Hoteli W. v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH, dňom dodania služby, t.j. dňa 5.12.2018, ktorý je súčasne aj dňom prijatia platby, t.j. v ten istý deň vznikla daňová
povinnosť aj v zmysle § 19 ods. 4 zákona o DPH. Čo sa týka tvrdenia správcu dane, že ide o služby, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 2 zákona o DPH, keď tvrdí, že ide o členský príspevok a teda nejde o dodanie služieb za protihodnotu, toto sa nezakladá na pravde a nie je ničím podložené, čo je zrejme aj z ustanovení Zmluvy o poskytovaní služieb, vystavenej faktúre, dokladovania služieb ako aj samotnou úhradou. Služby nájmu a ubytovania, ktoré boli predmetom dodania za dohodnutú odplatu sú predmetom dane v zmysle § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH. Správca dane nevzal do úvahy skutočný obsah právneho úkonu - dodávku služieb charakteru nájmu a ubytovacích služieb, parkovného, ale v rozpore s § 3 ods. 6 Daňového poriadku tvrdí, že ide o členský príspevok, t.j. plnenie bez protihodnoty. Ak by sme prijali túto argumentáciu, potom by došlo, resp. mohlo dôjsť na základe rozhodnutí správcu dane a žalovaného k tomu, že hotelové služby by všeobecne nepodliehali dani, ak ich prijímateľmi budú „členovia klubu“, čo by spôsobilo zásadné zníženie daňových povinnosti z týchto služieb. Ak by mal teda správca dane pravdu, potom by musel Hotel xyz opraviť vyhotovenú faktúru a poskytnuté služby by poskytoval bez uplatnenia DPH a to nielen v tomto prípade, ale všeobecne aj pre iných odberateľov. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný k daňovej kontrole predložil iba zmluvu o VIP členstve, pričom zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 02.01.2018 nepredložil. Tvrdenie žalovaného sa nezakladá na pravde, nakoľko zo strany žalobcu ako aj zo strany dodávateľa xyz s.r.o. bolo správcovi dane dostatočne a zákonne vysvetlené a predložené, že v platnosti medzi žalobcom a spoločnosťou xyz s.r.o. je iba Zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 02.01.2018 a všetky poskytované služby vychádzali iba z tejto zmluvy.
29. V prípade dodávok reklamných služieb dodávateľom GMI Trade, s.r.o. vznikla daňová povinnosť, keďže ide o čiastkové dodávky služieb v deň požadovania platby uvedený na riadne vyhotovenej faktúre, keď v zmysle § 19 ods. 3 zákona o DPH za deň dodania môže byť určený aj skorší deň ako je posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávanú službu vzťahuje, tento deň by však mal byť zrejmý ako deň dodania, napr. z faktúry. V tomto prípade vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 3 zákona o DPH dňa 1.10.2018, kedy dodávateľ služieb vyhotovil faktúru, pričom ide o skorší deň ako je posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za dodávanú službu vzťahuje. V prípade pochybnosti správcu dane vzhľadom na realizovanú bezhotovostnú platbu dňa 24.10.2018, by vznikla daňová povinnosť z titulu prijatej platby v zmysle § 19 ods. 4 zákona o DPH. Zamestnanci správcu dane si svojvoľne definovali vznik daňovej povinnosti, nakoľko tvrdili, že nastala až dňa 31.12.2019. V zmysle Zmluvy o reklame a propagačnej činnosti zo dňa 11.6.2018, je táto platná a účinná dňom 11.6.2018 a bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2019. Ak správca dane namietal vznik daňovej povinnosti dňa 1.10.2018 a tvrdí, že vzniká dňa 31.12.2019, je toto jeho odôvodnenie svojvoľné a nezákonné aj z toho dôvodu, že 12. mesiac odo dňa začatia poskytovania služieb, t.j. od 06/2018 uplynie v júni 2019, a teda v zmysle § 19 ods. 3 písm. a) zákona o DPH by vznikla daňová povinnosť v prípade dohodnutia dlhšej lehoty splatnosti dňa 30.6.2019 a nie dňa 31.12.2019, ako to uvádza v rozhodnutí správca dane. V zmysle Dodatku č. 1 k Zmluve o reklame a propagačnej činnosti zo dňa 14.6.2018, bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že cena za služby je splatná do 30 dní od písomného potvrdenia poskytovateľa o naplnení čl. I bod 2 písm. a), b) Zmluvy a úhrada bude vykonaná na základe faktúry do 14 dní od jej vystavenia poskytovateľom služieb. Poskytovateľ GMI Trade, s.r.o. písomne dňa 1.10.2018 oznámil naplnenie predmetu zmluvy čl. I. bod 2 a to: zmenu oficiálneho názvu tenisovej haly na APEC ARÉNA, usporiadanie 2 tenisových turnajov s označením loga objednávateľa, zverejnenie obchodného mena žalobcu na internetovej stránke, plagátoch a permanentkách. Vykonanie reklamy bolo správcovi dane preukázané prostredníctvom fotodokumentácie a súčasne mu bolo navrhované aj vykonanie vypočutia svedkov a miestne zisťovanie, ktoré však nevykonal. Toto konanie považuje za nezákonné, v rozpore s § 3 ods. 1 a § 24 Daňového poriadku. Správca dane nezistil riadne skutkový stav. Následne poskytovateľ vyhotovil faktúru s dňom dodania 1.10.2018 (deň vzniku daňovej povinnosti), kedy mu vznikol nárok na dohodnutú cenu za poskytnuté služby od 11.6.2018 do 31.12.2019. Daňový subjekt uhradil dňa 24.10.2018, a ak má správca dane pochybnosti o vzniku daňovej povinnosti dňa 1.10.2018, daňová povinnosti vznikla z titulu prijatej platby dňa 24.10.2018 , t.j. tiež v 4. štvrťroku 2018, v ktorom daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane. V celom rozsahu boli dohodnuté reklamné a propagačné služby poskytnuté a prostredníctvom nich bolo riadne propagované obchodné meno APEC, ktoré daňový subjekt používa pri výkone svojich podnikateľských aktivít a riadne uskutočňuje tiež zdaniteľné obchody podliehajúce DPH ako platiteľ dane. Dôkazy sú súčasťou administratívneho spisu správcu dane. Nie je pravdou, že daňový subjekt nepreukázal účel použitia deklarovaných reklamných služieb.
30. V prípade sprostredkovateľskej služby dodávateľom GMI Trade, s.r.o. vznikla daňová povinnosť dňa 19.10.2018 v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH na základe Zmluvy o zabezpečení príležitosti -
zmluva o sprostredkovaní zo dňa 4.1.2018 (chybný dátum na zmluve 4.4.2018), pričom sprostredkovanie bolo reálne poskytnuté pre žalobcu priamo v priestoroch sprostredkovateľa GMI Trade s.r.o. na Kukorelliho 60 v Humennom za osobnej účasti U.. L. (záujemca žalobcu), U.. U. M. (sprostredkovateľ GMI TRADE s.r.o.) a U.. F. D. za spoločnosť SCORP s.r.o. vo výrobnom závode A. A. Z. S. v D., v ktorej boli sprostredkované zákazky pre záujemcu žalobcu. Dňa 31.1.2018 bola uzatvorená sprostredkovávaná Zmluva o dielo č. S 01/1141/18 medzi daňovým subjektom žalobcom a spoločnosťou SCORP s.r.o na sumu 89.775,- eur a súčasne má daňový subjekt možnosť uzatvárať ďalšie zmluvy so spoločnosťou SCORP v celkovom objeme cca 200.000,- eur. Daňový subjekt následne realizoval dodávky v zmysle Zmluvy o dielo č. S 01/1141/18 a inkasoval platby od 24.7.2018 do 10.9.2018 vo výške 80.000,- eur bez DPH. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nemôže akceptovať námietku žalobcu, že zmluva bola podpísaná už dňa 04.01.2018, pretože rokovania medzi zástupcami daňových subjektov žalobcom a SCORP, spol.s.r.o. a GMI Trade , s.r.o. už v priebehu mesiaca január 2018 nie sú dôkazom o tejto skutočnosti. Podľa žalovaného podobne takým dôkazom nie je ani predložené čestné prehlásenie zo dňa 04.02.2020, vyhotovené daňovým subjektom SCORP, spol.s.r.o. v zastúpení U.. O. S., konateľom spoločnosti, v ktorom konateľ spoločnosti prehlásil, že spoločnosť GMI Trade, s.r.o. v zastúpení U.. U. M. bola sprostredkovateľom pri dojednaní spolupráce medzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťou SCORP, spol.s.r.o. Z uvedeného dôvodu výsluch U.. D. a Ing. D., zamestnancov spoločnosti SCORP, spol. s.r.o. nebol podľa názoru žalovaného nutný, pretože správca dane nespochybnil, že rokovania prebiehali v januári 2018, ale spochybnil , že zmluva o zabezpečení príležitosti - zmluva o sprostredkovaní bola uzavretá dňa 04.01.2018. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca si splnil svoju dôkaznú povinnosť, nakoľko preukázal písomnými dôkazmi, osobným poznaním zúčastnených osôb, riadnym realizovaním sprostredkovaných dodávok, že sprostredkovanie bolo riadne dodané sprostredkovateľom GMI Trade s.r.o., no predmetné dôkazy správca dane a následne žalovaný nezákonné a svojvoľne neakceptovali a pri svojom rozhodovaní na ne neprihliadali. Sprostredkovateľovi vznikla daňová povinnosť dňom vzniku nároku na odmenu sprostredkovateľa, ktorá aj bola uhradená dňa 24.10.2018. V prípade pochybnosti správcu dane dňom úhrad 24.10.2018 by vznikla daňová povinnosť z titulu prijatej platby v zmysle § 19 ods. 4 zákona o DPH, t.j. v 4. štvrťroku 2018 kedy bol uplatnený nárok na odpočítanie dane z tejto dodávky služieb. Aj v tomto prípade žalovaný ako aj správca dane v rozpore s § 3 ods. 1, ods. 6 a § 24 Daňového poriadku nevzal do úvahy uvádzané skutočnosti daňovým subjektom a ani nevykonal navrhované dôkazy vrátane výsluchov svedkov.
31. Rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre svoju zmätočnosť. V prípade služieb nájmu a ubytovania správca dane a žalovaný tvrdí, že tieto nie sú predmetom dane. Z odôvodnení rozhodnutí nie je však zrejmé, na základe akých dôkazov správca dane a žalovaný dospel k tomuto záveru, keď naopak všetky dôkazy vrátane miestneho zisťovania preukázali, že boli dodané služby charakteru nájmu a ubytovania a v skutočnosti nejde o úhradu členského príspevku. V odôvodnení absentujú úplne zákonné ustanovenia, o ktoré sa správca dane opiera pri jeho výroku o tom, že služby nie sú predmetom dane. Nelogicky sa odvoláva na § 2 zákona o DPH, kde sa naopak v § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH uvádza, že predmetom dane „je poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku...“. Za služby nájmu a ubytovania v Hoteli xyz v Bratislave bola poskytnutá odplata bezhotovostným prevodom, a preto je nelogické a nepravdivé tvrdenie správcu a žalovaného, že ide o plnenia bez protihodnoty. Odôvodnenie výrokov napadaných rozhodnutí v prípade služieb nájmu a ubytovania je nezrozumiteľné, zmätočné a správca dane neberie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu v rozpore s § 3 ods. 6 Daňového poriadku.
32. V prípade reklamných služieb je tiež odôvodnenie výroku nezrozumiteľné, keď správca dane hoci ide o čiastkovo dodávané služby za obdobie od 06/2018 do 12/2019 tvrdí, že daňová povinnosť nenastala v zmysle § 19 ods. 2, hoci na vznik daňovej povinnosti sa jasne vzťahuje ustanovenie § 19 ods. 3 zákona o DPH. Následne žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že v danom prípade nešlo ani o čiastkové ani o opakované dodanie v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. a nemohlo ísť ani o vznik daňovej povinnosti z prijatej platby podľa ustanovenia § 19 ods. 4 citovaného zákona. Toto svoje právne posúdenie veci žalovaný žiadnym spôsobom nezdôvodnil.
33. V prípade sprostredkovateľských služieb z odôvodnenia výroku nie je zrejmé, či nepriznáva odpočítanie dane daňovému subjektu z dôvodu, že daňová povinnosť nevznikla podľa § 19 ods. 2 zákon o DPH, alebo z dôvodu, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, keď v odôvodnení uvádza obidva argumentácie, hoci tieto sa vzájomne vylučujú. Ak nevznikla daňová povinnosť potom čo by mal daňový subjekt
preukázať a dokazovať? Napriek rozhodnutiam s podrobným popisom jednotlivých úkonov, nie sú výroky rozhodnutia odôvodnené zrozumiteľne a zákonným spôsobom, keď nie je zrejmé, či správca dane nepriznáva uplatnený odpočet z titulu, že nevznikla daňová povinnosť, alebo nebolo splnené dôkazné bremeno zo strany daňového subjektu, alebo či správca dane tvrdí, že nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, alebo či pristúpil k zmene deklarovanej služby na iný skutočný právny úkon a z titulu „pre klasifikácie“ v zmysle § 3 ods. 6 Daňového poriadku tuzemskej dodávky služieb nájmu a ubytovania na žiadnym spôsobom neidentifikovateľný členský príspevok, t.j. plnenie bez protihodnoty, a to napriek vykonanej bezhotovostnej platbe v mene používanej v Slovenskej republike (EUR). Na základe vyššie uvedeného má za to, že rozhodnutie je pre svoju zmätočnosť pre daňový subjekt nezrozumiteľné, nepresvedčivé a z toho dôvodu aj nepreskúmateľné.
34. Daňový subjekt správcovi dane preukázal, že splnil všetky zákonom č. 222/2004 Z. z. o DPH vyžadované tak formálne ako aj vecné podmienky uplatnenia odpočítania dane a počas daňovej kontroly predkladal všetky jemu dostupné dôkazy, ktoré aj aktívne získaval. Naviac navrhoval aj vykonanie dôkazov, ktoré nemôže získať z dôvodu jeho postavenia (výsluchy svedkov vrátane konfrontácie). Rozhodnutie nie je eurokonformné, keď ignoruje závery Súdneho dvora EU týkajúce sa dôkazného bremena daňového subjektu konajúceho v postavení riadneho obchodníka. Daňový subjekt preukázal zodpovedný prístup, keď v reálnom čase uskutočňovania obchodu/ služieb, získaval priebežne dôkazy o tom, že obchod/služba bol/a uskutočnený/á. Žiaden predpis neurčuje postup, aký mal daňový subjekt prijať a aké dôkazy si mal zabezpečiť pre preukázanie reálnosti dodávok a preukázania pozície prijímateľa týchto služieb - dodávateľa týchto prác/služieb. Z pozície daňového subjektu je dôkazná povinnosť nad bežnú a očakávanú mieru splnená a preukázal mimo formálnych aj hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane. Správca dane nezistil úplne skutkový stav, keď zamietol vypočuť navrhovaných svedkov a nevyhodnotil vo vzájomných súvislostiach všetky už predložené dôkazy. Nebral do úvahy skutočný obsah právnych úkonov v prípade posúdenia uskutočnených zdaniteľných obchodov.
35. Záver žalovaného a správcu dane je v rozpore so zásadou daňovej neutrality, ktorá vylučuje, aby daňový subjekt, ktorý v súvislosti s prijatými zdaniteľnými plneniami má DPH na vstupe, nemohol uplatniť právo na jej odpočet z dôvodu, že podľa názoru správcu dane a bez akýchkoľvek reálnych dôkazov, že nevznikla daňová povinnosť hoci táto riadne vznikla, resp. že dodanie nie je predmetom dane, hoci dodanie podliehalo dani. Nepriznanie uplatneného odpočítania dane je možné zo strany správcu dane výlučne z preukázanej buď priamej účasti daňového subjektu na daňovom podvode, alebo že daňový subjekt mal a mohol vedieť, že kúpou služieb sa zúčastňuje podvodu, čo však ani správca dane sám nenaznačuje. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie je v rozpore so zásadou daňovej neutrality.
36. Rozhodnutím žalovaný ako aj správca dane mimo iného porušuje aj zásadu proporcionality. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou. V celom rozsahu uniesol primárne dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. Subjekt vznik nároku na odpočet dane splnil, tak z materiálnej ako aj z formálnej stránky a preukázal, že faktúry, na základe ktorých si uplatňuje odpočet sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami a boli vyfakturované dodávateľmi - platiteľmi dane. Daňový subjekt v rámci daňového konania preukázal reálnu snahu o plnenie si svojich zmluvných povinností, že je zodpovedným podnikateľom, a okrem ústneho aj písomného deklarovania predložil množstvo jemu dostupných dôkazných prostriedkov. Z rozsiahleho dokazovania je však zrejmé, že daňový subjekt sa nezúčastňoval podvodného konania a vykonal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že nebude účastný na daňovom podvode.
37. Žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane a vec vrátiť na ďalšie konanie.
IV.
Vyjadrenie žalovaného
38. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca za účelom opodstatnenosti uplatnenia práva na odpočítanie dane k daňovej kontrole predložil iba faktúru č. xyz zo dňa 05.12.2018, ktorou mu dodávateľ fakturoval odmenu za členstvo vo VIP klube za rok 2018 a zmluvu o VIP členstve bez uvedenia dátumu podpisu zmluvy. Zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 02.01.2018 predložil pri preverovaní zdaniteľného obchodu až dodávateľ xyz s.r.o. Predmetom uvedených zmlúv nie sú konkrétne služby s uvedením rozsahu, ktoré budú aj skutočne dodané. Prémiové služby v zmluve o poskytovaní služieb
zo dňa 02.01.2018, resp. výhody a služby v zmluve o VIP členstve sú špecifikované ako prednostné práva alebo ako služby s uvedením nejakého limitu v rámci kalendárneho mesiaca. Žalobca prémiové služby, resp. výhody a služby v zmysle uvedených zmlúv mohol a nemusel skutočne prijať. Služby tak, ako boli uvedené v predložených zmluvách, nemôžu byť predmetom dane v zmysle § 2 zákona č. 222/2004 Z. z., pretože nešlo o dodanie služieb za protihodnotu v tuzemsku v zmysle § 22 ods. 1 citovaného zákona. Faktúra č. xyz bola vyhotovená dňa 05.12.2018 s predmetom fakturácie odmena za členstvo vo VIP klube za rok 2018. V čase vyhotovenia uvedenej faktúry dodávateľ xyz s. r. o. už vedel presne špecifikovať dodané služby a ich rozsah za rok 2018, ktoré mal vyfakturovať. V rekapitulácii za rok 2018 predloženej dodávateľom xyz s.r.o. boli vyčíslené parkovacie služby a prenájom rokovacej sály, konferenčnej miestnosti a reštaurácie vo výške 28 100,00 eur. Uvedené služby neboli samostatne vyfakturované, pričom mali byť vyfakturované dňom dodania týchto služieb a daň z pridanej hodnoty priznaná a odpočítaná v príslušných zdaniteľných obdobiach. Žalobca by mohol uplatniť odpočítanie dane zo služieb, ktoré boli uvedené v evidencii poskytnutých služieb za rok 2018 u dodávateľa xyz s.r.o. iba v prípade, že by dodávateľ xyz s. r. o. vyhotovil faktúry podľa presne poskytnutých služieb, v ktorých by bol vyčíslený rozsah a hodnota za mernú jednotku. Rozporuplné informácie ohľadom zmlúv poskytla správcovi dane splnomocnená zástupkyňa daňového subjektu xyz s.r.o. xyz, ktorá uviedla, že zmluva o VIP členstve bola podpísaná, ale následne stornovaná, a že dňa 02.01.2018 bola podpísaná nová zmluva o poskytovaní služieb. Že v zmluve o VIP členstve bol nesprávne zadefinovaný predmet služieb a nešlo o členský poplatok, ale o poskytovanie služieb, tým bol aj vo faktúre uvedený nesprávny predmet fakturácie. No dodávateľ xyz s. r. o. faktúru č. xyz zo dňa 05.12.2018 v tomto zmysle neopravil, ale predmet fakturácie ponechal ako odmena za členstvo vo VIP klube za rok 2018.
39. Podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z., ak sa služba s miestom dodania podľa ustanovenia § 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby, uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas obdobia dlhšieho ako 12 kalendárnych mesiacov a platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa služba za dodanú posledným dňom každého kalendárneho roka, až kým sa dodanie služby neskončí. Podľa uzavretej zmluvy reklamné služby mali byť dodávané až do 31.12.2019, to znamená, že dodanie reklamných služieb nebolo ukončené. V danom prípade nešlo o čiastkové ani o opakované dodanie v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. K vzniku daňovej povinnosti nemohlo dôjsť ani z prijatej platby podľa ustanovenia § 19 ods. 4 citovaného zákona, pretože faktúra č. 2018042 bola vyhotovená 01.10.2018 a jej úhrada bola uskutočnená 23.10.2018. Zároveň sa žalobca vôbec nevyjadril k účelu použitia týchto reklamných služieb, čím nepreukázal splnenie podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 49 ods. 2 citovaného zákona.
40. V súlade s ustanovením § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. dokazovanie vedie správca dane, v rámci ktorého je povinný objektívne zistiť skutkový stav, avšak preukázanie nároku na odpočítanie dane podľa ustanovenia § 24 ods. 1 citovaného zákon je výlučne na daňovom subjekte, ktorý toto právo uplatňuje. Podľa žalovaného správca dane v danej veci rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, pri ktorom bolo zistené zo strany žalobcu nedostatočné preukázanie nároku na odpočítanie dane z deklarovaných poskytnutých služieb, pritom žalovaný nezistil, aby správca dane v celom procese porušil hmotnoprávne alebo procesnoprávne vnútroštátne či úniové právne predpisy. Podľa správcu dane i žalovaného žalobca počas daňovej kontroly, vyrubovacieho a odvolacieho konania nepreukázal, že uplatnené právo na odpočítanie dane bolo oprávnené. Vo všetkých troch prípadoch predmet fakturácie nekorešpondoval s predmetom zmluvy, nebolo dostatočne deklarované, čo bolo predmetom dodania a kedy vznikla daňová povinnosť, pritom vznik daňovej povinnosti je základným predpokladom pre uplatnenie práva na odpočítanie dane (§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.). Tiež nebol dostatočne preukázaný účel použitia prijatého zdaniteľného obchodu, čo je ďalšou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane (§ 49 ods. 2 citovaného zákona). Z kontrolných zistení správcu dane jednoznačne vyplýva, že žalobca nepreukázal splnenie všetkých podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, ktoré vyplývajú z ustanovení § 49 ods. 1 a 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z., preto považuje všetky námietky za nedôvodné a v ničom neovplyvňujúce ich opodstatnenosť. Z tohto dôvodu navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
V.
Posúdenie skutkových tvrdení a právnych argumentov
41. Krajský súd v Prešove ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej len SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Správny súd rozhodol na pojednávaní dňa 07.12.2021.
42. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov číslo 202541/2020 zo dňa 04.05.2020, ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 18 200 eur, t.j. znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 4.štvrťrok 2018 zo sumy 28 482,75 eur, na sumu 10 282,75 eur, žalobcovi.
43. Správca dane konštatoval, že žalobca porušil:
- § 51 ods. 1 písm. a) nadväzne na § 49 ods. 1 a na § 2 ods. 1 zákona číslo 222/2004 Z. z. tým, že v zdaňovacom období 4. štvrťrok 2018 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 7 200 eur z deklarovaných služieb VIP členstvo od dodávateľa xyz s.r.o. podľa faktúry číslo xyz zo dňa 05.12.2018, dátum dodania služby, prijatie platby 05.12.2018 na sumu 43 200 eur, z toho základ dane 36 000 eur a 20 % DPH 7 200 eur a podľa zmluvy o VIP členstve (bez uvedenia dátumu podpisu zmluvy), nakoľko daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2, resp. v zmysle § 19 ods. 4 zákona číslo 222/2004 Z. z. vôbec nevznikla, pretože výhody a služby tak, ako boli zadefinované v zmluve o VIP členstve, resp. prémiové služby tak ako boli zadefinované v zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 02.01.2018 neboli predmetom dane v zmysle § 2 zákona číslo 222/2004 Z. z., nakoľko nešlo o dodanie služieb za protihodnotu v tuzemsku,
- § 51 ods. 1 písm. a) nadväzne na § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 zákona číslo 222/2004 Z. z. tým, že v zdaňovacom období 4. štvrťrok 2018 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 6 000 eur z deklarovaných služieb - reklamné služby v zmysle zmluvy o reklame zo dňa 11.06.2018 v znení Dodatku č. 1 k zmluve o reklame a propagačnej činnosti zo dňa 14.06.2018 dodaných spoločnosťou GMI Trade s.r.o. podľa deklarovanej faktúry číslo 2018042 zo dňa 10.10.2018, dátum dodania služby platby 01.10.2018 na sumu 36 000 eur z toho základ dane 30 000 eur a 20 % DPH 6 000 eur, nakoľko daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona číslo 222/2004 Z. z. nevznikla dňa 01.10.2018 tak, ako bolo uvedené na deklarovanej faktúre, ale vznikla až dňa 31.12.2019, do ktorého mali byť reklamné služby dodávané v zmysle uvedenej zmluvy o reklame v znení Dodatku č. 1. Daňový subjekt zároveň nepreukázal účel použitia týchto deklarovaných služieb,
- § 51 ods. 1 písm. a) nadväzne na § 49 ods. 1 zákona číslo 222/2004 Z. z. tým, že v zdaňovacom období 4. štvrťrok 2018 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 5 000 eur z deklarovaných služieb - odmena na základe zmluvy o zabezpečenie príležitosti - zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 04.04.2018 dodaných spoločnosťou GMI Trade s.r.o. a podľa deklarovanej faktúry číslo 2018043 zo dňa 19.10.2018, dátum dodania služby platby 19.10.2018 na sumu 30 000 eur, z toho základ dane 25 000 eur a 20 % DPH 5 000 eur, odmena na základe zmluvy o zabezpečení príležitosti - zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 04.04.2018, nakoľko daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona číslo 222/2004 Z. z. nevznikla tak, ako bolo uvedené na deklarovanej faktúre číslo 2018043 zo dňa 19.10.2018, pretože dodanie sprostredkovateľských služieb podľa zmluvy o zabezpečení príležitosti zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 04.04.2018 nebolo preukázané. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa odpočítanie dane viaže.
44. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
45. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
46. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
47. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
48. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
49. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
50. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d)neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry.
51. Podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje.
52. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
53. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
54. Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
55. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
56. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
57. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
58. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
59. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
60. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
61. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
62. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi.
63. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17. februára 2015 aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
64. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“.
65. Z podkladov súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného, vrátane prvostupňového správneho orgánu, je zrejmé, že dňa 16.05.2019 začal správca dane s výkonom daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 4.štvrťrok 2018.
66. Žalobca si za zdaňovacie obdobie 4.štvrťrok 2018 uplatnil odpočítanie DPH
- vo výške 7 200 EUR z deklarovaných služieb - odmena za členstvo vo VIP klube za rok 2018 od dodávateľa xyz, s. r. o. z faktúry č. xyz,
- vo výške 6 000 eur z deklarovaných služieb - reklamné služby na základe Zmluvy o reklame zo dňa 11.06.2018 od dodávateľa GMI Trade s.r.o. z faktúry č. 2018042,
- vo výške 5 000 eur z deklarovaných služieb - odmena na základe Zmluvy o zabezpečení príležitosti - zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 04.04.2018 od GMI Trade s.r.o. z faktúry č. 2018043.
67. Správca dane o výsledku daňovej kontroly vypracoval Protokol č. 100144645/2020 zo dňa 14.01.2020, ku ktorému žalobca doručil písomné vyjadrenie. Správca dane následne so žalobcom prerokoval dňa 15.04.2020 pripomienky k Protokolu.
68. Správca dane vo veci rozhodol rozhodnutím č. 202541/2020 zo dňa 04.05.2020. Správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 18 200 eur na DPH za zdaňovacie obdobie 4.štvrťrok 2018: 1.nepriznal právo na odpočítanie dane vo výške 7200 eur z faktúry č. xyz od dodávateľa xyz s.r.o. z deklarovaných služieb - odmena za členstvo vo VIP klube za rok 2018, s odôvodnením, že nešlo o dodanie služieb za protihodnotu v tuzemsku, 2. nepriznal právo na odpočítanie dane vo výške 6000 eur z faktúry č. 2018042 od dodávateľa GMI Trade s.r.o. z deklarovaných reklamných služieb na základe Zmluvy o reklame zo dňa 11.06.2018, s odôvodnením, že daňová povinnosť nevznikla dňa 01.10.2018, tak ako bolo uvedené na faktúre, ale vznikla až dňa 31.12.2019, do ktorého mali byť reklamné služby dodávané v zmysle zmluvy o reklame v znení dodatku č. 1. Žalobca zároveň nepreukázal účel použitia deklarovaných služieb, 3. nepriznal právo na odpočítanie dane vo výške 5000 eur z faktúry č. 2018043 od dodávateľa GMI Trade s.r.o. z deklarovaných služieb - odmena na základe Zmluvy o zabezpečení príležitosti - zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 04.04.2018, pretože daňová povinnosť nevznikla tak ako bolo uvedené na faktúre, pretože dodanie sprostredkovateľských služieb podľa zmluvy o zabezpečení príležitosti - zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 04.04.2018 nebolo preukázané.
69. Správca dane v rozhodnutí konštatoval, že predmetom zmluvy o VIP členstve a zmluvy o poskytovaní služieb nie sú konkrétne služby s uvedením rozsahu služieb, ktoré budú aj skutočne dodané. Prémiové služby v zmluve o poskytovaní služieb sú špecifikované ako prednostné práva alebo ako služby s uvedením nejakého limitu v rámci kalendárneho mesiaca. Žalobca prémiové služby, resp. výhody a služby, v zmysle zmluvy mohol a nemusel skutočne prijať (využiť). Prémiové služby tak ako boli uvedené v zmluve o poskytovaní služieb, nie sú predmetom dane podľa § 2 zákona č. 222/2004 Z.z., pretože nejde o dodanie služieb za protihodnotu v tuzemsku a pri takto zadefinovaných výhodách a službách nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z.z.
70. V rekapitulácii za rok 2018 predloženej dodávateľom xyz s.r.o. boli vyčíslené služby. V evidencii poskytnutých služieb za jednotlivé mesiace bol uvedený dátum a počet hodín v uvedenom dni a sumár hodín za mesiac podľa jednotlivých služieb. Podľa evidencie dodávateľ xyz s.r.o. nevyfakturoval mesačne dodanie deklarovaných služieb podľa vzniku daňových povinností. Na to, aby daňový subjekt mohol uplatniť odpočítanie dane z týchto služieb, musí mať faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. v zmysle § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. Dodávateľ xyz s.r.o. vedel podľa evidencie poskytnutých služieb za rok 2018 každý mesiac presne špecifikovať dodané služby, resp. skutočne využité služby, ich rozsah, druh, základ dane, jednotkovú cenu bez dane, a tak ich mal aj fakturovať, čo však nefakturoval. Pri službách uvedených v evidencii poskytnutých služieb za rok 2018 vznikla daňová povinnosť, avšak daňový subjekt nemohol uplatniť odpočítanie dane z týchto služieb, nakoľko nemal faktúry za uvedené dodania služieb.
71. Daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane vo výške 7 200 eur podľa faktúry, na ktorej bolo uvedené, že dodávateľ mu fakturuje odmenu za členstvo vo VIP klube za rok 2018. Uvedená faktúra, či už by bola vyhotovená podľa zmluvy o VIP členstve alebo podľa zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 02.01.2018 (ktorá bola až na pár odlišností totožná so zmluvou o VIP členstve) nedeklarovala dodanie služieb za protihodnotu v zmysle § 2 zákona č. 222/2004 Z.z. Pri jednotlivých výhodách a službách poskytovaných VIP členom v zmluve o VIP členstve ani pri jednotlivých poskytovaných prémiových službách v zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 02.01.2018 nebol uvedený presný rozsah a jednotková cena bez dane. Pri niektorých službách bola uvedená iba horná hranica. Podľa týchto zmlúv daňový subjekt mal zaplatiť za výhody a služby, resp. služby, ktoré mohol a nemusel dostať.
72. Ani podľa zmluvy o VIP členstve a ani podľa zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 02.01.2018, neboli jednotlivé výhody a služby poskytované VIP, resp. poskytované prémiové služby, ako boli v zmluvách nazvané, neboli konkrétne a presne špecifikované, čo do rozsahu a do hodnoty. Pri niektorých výhodách a službách sa protihodnota ani nedá určiť.
73. Žalobca v žalobe namietal, že daňová povinnosť vznikla dňom dodania služby, t.j. dňa 05.12.2018, ktorý je súčasne aj dňom prijatia platby.
74. V prípade deklarovaných služieb - odmena za členstvo vo VIP klube od dodávateľa xyz s.r.o. správca dane nepriznal právo na odpočet dane z dôvodu, že nebolo žalobcom preukázané, aby došlo k dodaniu služieb, pretože služby tak ako boli definované, v zmluve o poskytovaní služieb, mohol a nemusel skutočne využiť. V evidencii poskytnutých služieb boli dodávateľom špecifikované služby, avšak žalobca nemal faktúru od dodávateľa vyhotovenú podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. za tieto konkrétne služby. S týmto záverom správcu dane sa súd stotožnil.
75. Žalobca si uplatnil odpočet dane z deklarovaných služieb - odmena za členstvo vo VIP klube za rok 2018 od dodávateľa xyz, s.r.o. Takto boli deklarované služby - odmena za členstvo vo VIP klube za rok 2018 vo faktúre č. xyz. Žalobca tvrdil, že tieto služby boli fakturovane na základe zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 02.01.2018. V bode 3. táto zmluva definuje poskytované prémiové služby, ktoré má klient odo dňa podpisu zmluvy oprávnenie využívať. Podľa bodu 4.3. zmluvy aj v prípade, ak klient nebude zo subjektívnych dôvodov využívať prémiové služby, nemá to žiadny vplyv na jeho povinnosť zaplatiť odmenu. Správne preto konštatoval správca dane, že na základe tejto zmluvy o poskytovaní služieb, nie je preukázané dodanie služieb. Žalobca mohol a nemusel tieto služby zo zmluvy o poskytovaní služieb využiť. Preto pokiaľ si chcel odpočítať daň, ale na základe reálne využitých služieb, musel preukázať, že k dodaniu konkrétnych služieb došlo a predložiť k tomu zodpovedajúcu faktúru. Takéto podmienky žalobca nesplnil. Správca dane síce dodal, že dodávateľ v evidencii poskytnutých služieb špecifikoval dodané služby, avšak žalobca nemá tomu zodpovedajúce faktúry, v ktorých by boli konkrétne dodané služby špecifikované a vyfakturované.
76. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že záver správcu dane sa nezakladá na pravde a nie je ničím podložený, keď poukazuje na zmluvu o poskytovaní služieb, faktúru, dokladovanie služieb, ako aj úhradu, pretože na faktúre je deklarované dodanie služieb ako odmena za členstvo vo VIP klube, nie služby zo zmluvy o poskytovaní služieb, faktúra nebola dodávateľom opravená, teda existuje rozpor medzi zmluvou o poskytovaní služieb a faktúrou, dodanie služieb žalobca nepreukázal žiadnymi dôkazmi, zmluva o poskytovaní služieb nie je dôkaz o reálnom poskytnutí služieb, a ani úhrada nie je dôkazom o poskytnutí služieb.
77. Nie je dôvodná ani námietka žalobcu o tom, že správca dane nevzal do úvahy skutočný obsah právneho úkonu - dodávku služieb, pretože žalobca ani dodanie služieb nepreukazoval inými dôkazmi ako zmluvou o poskytovaní služieb a faktúrou. Pokiaľ chcel žalobca odpočítať daň za dodanie konkrétnych služieb, mal dodanie týchto služieb preukázať a predložiť faktúry vystavené za dodanie konkrétnych služieb v týchto faktúrach špecifikovaných.
78. Námietka žalobcu, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný k daňovej kontrole predložil iba zmluvu o VIP členstve, pričom zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 02.01.2018 nepredložil, je irelevantná. Správca dane sa vysporiadal aj so zmluvou o VIP členstve a aj so zmluvou o poskytovaní služieb. Konštatoval, že ani zmluva o poskytovaní služieb nie je dôkazom o tom, že k dodaniu služieb reálne došlo.
79. K deklarovaným službám - reklamné služby na základe Zmluvy o reklame zo dňa 11.06.2018 od dodávateľa GMI Trade s.r.o. správca dane uviedol, že predmet zmluvy o reklame a propagačnej činnosti zo dňa 11.06.2018 zo strany dodávateľa GMI Trade s.r.o. nebol naplnený. Podľa zmluvy reklamné služby mali byť dodávané až do 31.12.2019, dodanie reklamných služieb nebolo ukončené. Daňová povinnosť nevznikla tak ako bolo deklarované na faktúre zo dňa 18.10.2018.
80. Dodanie služieb nebolo ukončené a naplnené, pretože podľa predmetu zmluvy poskytovateľ sa zaväzuje obstarať po celú dobu trvania zmluvy reklamu obchodného mena objednávateľa, resp. jeho loga spôsobom a formou v súlade so zmluvou. Predmet zmluvy o reklame a propagačnej činnosti zo
dňa 11.06.2018 bol naplnený dňom 31.12.2019 a daňová povinnosť v tomto prípade by vznikla dňom dodania služieb, t.j. 31.12.2019, a nie dňa 01.10.2018, ako bolo uvedené na faktúre. Podľa zmluvy o reklame a propagačnej činnosti zo dňa 11.06.2018 nešlo ani o čiastkové dodanie ani o opakované dodanie podľa § 19 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. Ak by žalobca pred dodaním služieb uhradil dodávateľovi GMI Trade s.r.o. sumu 36 000 eur, tak dňom prijatia platby dodávateľovi by vznikla daňová povinnosť z prijatia platby pred dodaním tovaru v zmysle § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. a dodávateľ by vystavil faktúru na prijatú platbu, kde by uviedol vo faktúre dátum prijatia platby ako deň vzniku daňovej povinnosti. Faktúra č. 2018042 zo dňa 10.10.2018, dátum dodania služby 01.10.2018, nebola vyhotovená na základe prijatej platby pred dodaním tovaru, keďže faktúra bola uhradená dňa 23.10.2018.
81. Správca dane poukázal na to, že žalobca až po ukončení daňovej kontroly vo vyjadrení uviedol, že dňa 14.06.2018 bol uzavretý dodatok č. 1 k zmluve o reklame a propagačnej činnosti zo dňa 11.06.2018, z dôvodu nedostatočného určenia predmetu záväzkov. Podľa správcu dane, však predmet záväzkov v zmluve o reklame a propagačnej činnosti bol dostatočne určený. Počas daňovej kontroly žalobca sa ani raz nevyjadril o existencii dodatku k zmluve. O existencii dodatku sa nevyjadril ani vypočutý svedok xyz, konateľ spol. GMI Trade s.r.o. Ak by bol dodatok podpísaný dňa 14.06.2018, bol by predložený k daňovej kontrole a aj na faktúre č. 2018042 zo dňa 10.10.2018, by bol odkaz na dodatok č. 1 zo dňa 14.06.2018, čo nebol. Zároveň odkaz na dodatok č. 1 by bol uvedený aj v oznámení zo dňa 01.10.2018 o naplnení premetu zmluvy, čo taktiež nebol.
82. Žalobca v žalobe tvrdí, že dodávateľovi GMI Trade s.r.o. vznikla daňová povinnosť, keďže ide o čiastkové dodávky služieb, v deň požadovania platby uvedený na vyhotovenej faktúre a poukazuje na ust. § 19 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. Daňová povinnosť vznikla dňa 01.10.2018, kedy dodávateľ služieb vyhotovil faktúru. V prípade pochybnosti vzhľadom na realizovanú bezhotovostnú platbu dňa 24.10.2018, by vznikla daňová povinnosť z titulu prijatej platby v zmysle § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z.
83. Správca dane si svojvoľne nedefinoval vznik daňovej povinnosti. Správca dane v rozhodnutí poukázal na relevantné ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z., z ktorých vychádzal a svoje rozhodnutie odôvodnil. Vysvetlil, prečo daňová povinnosť nevznikla tak, ako to deklaroval žalobca.
84. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
85. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen a) až e). Za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. Za opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách.
86. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.
87. Podľa zmluvy o reklame a propagačnej činnosti uzavretej medzi objednávateľom žalobcom a poskytovateľom GMI Trade s.r.o. dňa 11.06.2018, v znení čl. I.1. touto zmluvou sa poskytovateľ zaväzuje pre objednávateľa obstarať po celú dobu trvania tejto zmluvy reklamu obchodného mena objednávateľa, respektíve jeho loga spôsobom a formou v súlade s touto zmluvou a platnými právnymi predpismi. Podľa čl. III.2., zmluva sa uzatvára na dobu určitú do 31.12.2019, t.j. do konca roka v ktorom bude mestu Michalovce udelený titul ,,Európske mesto športu 2019“.
88. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Služby v zmysle zmluvy zo dňa 11.06.2018 mali byť dodávané po celú dobu trvania zmluvy. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2019. Pretože iné okolnosti skoršieho vzniku daňovej povinnosti neboli preukázané, správne správca dane konštatoval, že daňová povinnosť by vznikla dňom dodania služieb, t.j. 31.12.2019, kedy by bol naplnený predmet zmluvy.
89. Správca dane správne uviedol, že podľa zmluvy o reklame a propagačnej činnosti zo dňa 11.06.2018, nešlo ani o čiastkové dodanie ani o opakované dodanie podľa § 19 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. Zákon č. 222/2004 Z.z. v § 19 ods.3 definuje čiastkové dodanie tovaru alebo služby a opakované dodanie tovaru alebo služby. Za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. Za opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách. Žalobca v žalobe tvrdí, že išlo o čiastkové dodávky služieb. Zo zmluvy o reklame a propagačnej činnosti zo dňa 11.06.2018 nevyplýva, aby služby mali byť poskytované čiastkovo. Ani žalobca v žalobe neuvádza, aká časť celkového plnenia, kedy bola dodaná. Žalobca iba tvrdí, že malo ísť o čiastkové dodanie služby, avšak nezdôvodnil, na základe akých skutočností by sa malo jednať o čiastkové dodanie služby, keď zo zmluvy nevyplýva, aby služby mali byť dodávané po častiach, ani nepoukazuje na konkrétne okolnosti danej veci, z čoho tak vyvodzuje. Tak ako ani správca dane ani žalovaný, nemal dôvod, považovať služby zo zmluvy o reklame a propagačnej činnosti zo dňa 11.06.2018 za služby, ktoré by boli dodané čiastkovo, keďže sám žalobca, iba tvrdí túto skutočnosť, ničím ju neodôvodňuje, preto ani súd žalobcovu námietku o čiastkovom dodaní služby a vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 3 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. nepovažuje za dôvodnú.
90. Žalobca poukázal na oznámenie spol. GMI Trade s.r.o. zo dňa 01.10.2018 a tvrdí, že vykonanie reklamy bolo správcovi dane preukázané prostredníctvom fotodokumentácie a súčasne mu bolo navrhované aj vykonanie vypočutia svedkov a miestne zisťovanie, ktoré nevykonal. Toto konanie považuje žalobca za nezákonné, v rozpore s § 3 ods. 1 a § 24 Daňového poriadku. Správca dane nezistil riadne skutkový stav.
91. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia je v zmysle ust. 191 ods. 1 písm. e/ SSP ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Rozhodnutie správneho orgánu trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže byť spôsobená buď chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dokazovania, alebo nesprávne vyhodnotím vykonaných dôkazov, alebo je tu predpoklad dotvorenia skutkového stavu ďalšími prípustnými dôkazmi. Vyhodnotenie potreby vykonať z navrhovaných dôkazov dokazovanie, je v kompetencii správcu dane. Správca dane rozhodne, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie. Tým, že správca dane v priebehu konania si vytvára právny názor na vec, môže následne vyhodnotiť, ktoré z ponúkaných dôkazov skutkovo dotvoria zistenia správcu dane a dotvoria tvrdenia daňového subjektu.
92. Správny súd poukazuje na ust. § 182 ods. 1 písm. e/ SSP podľa ktorého z dôvodov žaloby (žalobných bodov) musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné. Z tejto žalobnej námietky (riadne nezistenie skutkového stavu) sa možno domnievať, že žalobca správcovi dane vytýka nevykonanie navrhnutých dôkazných prostriedkov, a to vypočutie svedkov a miestne zisťovanie. Žalobca v žalobe však bližšie nekonkretizuje akých svedkov a za účelom preukázania akých skutočností navrhol správcovi dane vykonať, ani aké miestne zisťovanie a čo by sa ním malo ozrejmiť resp. preukázať. Správny súd konštatuje, že žalobca túto žalobnú námietku nekonkretizoval v zmysle ust. § 182 ods. 1 písm. e/ SSP a správny súd keďže je v zmysle ust. § 134 ods. 1 SSP viazaný nielen rozsahom ale aj dôvodmi žaloby, nie je oprávnený za žalobcu vyhľadávať ani sám vyvodzovať v čom by mohol spočívať nesprávny postup správcu dane a teda nezákonnosť jeho rozhodnutia. Nie každé nevykonanie navrhnutých dôkazov samo osebe má za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, žalobca musí minimálne tvrdiť, prečo je tomu tak, aby správny súd mohol preveriť jeho tvrdenia a postup správcu dane.
93. Žalobca taktiež v žalobe tvrdí, že v celom rozsahu boli dohodnuté reklamné a propagačné služby poskytnuté a prostredníctvom nich bolo riadne propagované obchodné meno APEC, dôkazy sú súčasťou administratívneho spisu. Uvedené tvrdenie žalobca tiež nijako nekonkretizoval, neuviedol z akých dôkazov tak má vyplývať, nestačí poukázať na obsah administratívneho spisu.
94. V tejto súvislosti, s tvrdením žalobcu o poskytnutí reklamných a propagačných služieb, správny súd poukazuje na zmätočné, nedôveryhodné a pochybné konanie žalobcu. Z uvedeného dôvodu nie je zrejmé, aké služby, ktoré konkrétne a či všetky, boli poskytnuté.
95. Podľa zmluvy o reklame a propagačnej činnosti uzavretej medzi objednávateľom žalobcom a poskytovateľom GMI Trade s.r.o. dňa 11.06.2018, poskytovateľ sa zaviazal propagovať obchodné meno alebo logo objednávateľa: a) poskytovateľ ako dlhodobý nájomca tenisovej haly stojacej na ulici P. O. Hviezdoslava 1 v Michalovciach, pomenuje tenisovú halu a bude používať názov APEC ARÉNA, a to počas doby trvania tejto zmluvy, b) formou obchodného mena objednávateľa na internetovej adrese www.gmitennis.com, c) formou pomenovania logom objednávateľa aspoň dvoch tenisových turnajov organizovaných poskytovateľom, d) formou propagácie loga objednávateľa v periodickej tlači, e) formou zverejnenia obchodného mena objednávateľa na reklamnom plagáte/toch permanentkách ...
96. Spol. GMI Trade s.r.o. dňa 01.10.2018 oznámila žalobcovi, že k dňu 01.10.2018 naplnili predmet zmluvy článok I., bod 2. Zmluva o reklame a propagačnej činnosti zo dňa 11.06.2018, a to oficiálny názov tenisovej haly a označenie haly je APEC ARÉNA. Usporiadali dva tenisové turnaje deti do 10 rokov s označením loga objednávateľa dňa 30.06.2018 chlapci, 21.07.2018 dievčatá. Zverejnili obchodné meno objednávateľa APEC s.r.o. na internetovej stránke www..om. Logo a obchodné meno boli zverejnené na plagátoch a permanentkách.
97. Po tom ako správca dane spochybnil dodanie služieb, žalobca až po vyhotovení protokolu, predložil dodatok č. 1 k zmluve o reklame a propagačnej činnosti, ktorý mal byť vyhotovený dňa 14.06.2018. V čl. I dodatku je uvedené, že zmluvné strany si dostatočne neurčili predmet svojich záväzkov. Podľa tvrdenia žalobcu vo vyjadrení k protokolu zo dňa 04.02.2020, dôvodom dostatočného neurčenia predmetu záväzkov malo byť slovo : ,,neplnení“ namiesto ,,naplnení“. S týmto tvrdením sa nemožno stotožniť a je zrejmé, že ide len o chybu v písaní, na základe ktorej absolútne vôbec nemožno mať pochybnosti o predmete zmluvy a konštatovať, že by na základe tejto chyby v písaní, nebol dostatočne určený predmet záväzkov.
98. Podľa dodatku č. 1 k zmluve o reklame a propagačnej činnosti, čl. II, zmluvné strany sa dohodli na zmene znenia Článku I. Zmluvy, ktorý znie nasledovne: Čl. I Predmet zmluvy 2. Poskytovateľ sa zaväzuje propagovať obchodné meno, alebo logo objednávateľa: a) poskytovateľ ako dlhodobý nájomca tenisovej haly stojacej na ulici P. O. Hviezdoslava 1 v Michalovciach, pomenuje tenisovú halu a bude používať názov APEC ARÉNA, a to počas doby trvania tejto zmluvy, b) formou zverejnenia obchodného mena objednávateľa na internetovej adrese www.gmitennis.com, Poskytovateľ môže propagovať obchodné meno alebo logo objednávateľa aj: c) formou pomenovania logom objednávateľa aspoň dvoch tenisových turnajov organizovaných poskytovateľom, d) formou propagácie loga objednávateľa v periodickej tlači, e) formou zverejnenia obchodného mena objednávateľa na reklamnom plagáte/toch permanentkách ...
99. Svedok xyz, konateľ spoločnosti GMI Trade s.r.o., pri výsluchu dňa 17.09.2019 nemal vedomosť o existencii dodatku k zmluve o reklame a propagačnej činnosti. Oznámenie spol. GMI Trade s.r.o. o naplnení predmetu zmluvy o reklame a propagačnej činnosti zo dňa 11.06.2018, bolo vyhotovené dňa 01.10.2018, avšak nikde sa v ňom neuvádza dodatok k zmluve zo dňa 14.06.2018.
100. Vyhotovenie dodatku k zmluve o reklame a propagačnej činnosti sa javí ako účelové, po tom ako správca dane spochybnil dodanie všetkých služieb zo zmluvy o reklame a propagačnej činnosti, z dôvodu že žalobca nevedel preukázať dodanie všetkých služieb, pozmenil predmet zmluvy o reklame a propagačnej činnosti tak, že niektoré služby mohli byť dodané iba fakultatívne, napriek tomu, že nebol dôvod na vyhotovenie dodatku, pretože predmet zmluvy o reklame a propagačnej činnosti bol dostatočne určitý.
101. Práve s poukazom na vyššie uvedené nezrovnalosti, mal žalobca v žalobe špecifikovať, aké konkrétne služby boli poskytnuté a na základe akého dokumentu, či zmluvy o reklame a propagačnej činnosti alebo dodatku. Kedy tieto služby boli poskytnuté a ktoré konkrétne dôkazy poskytnutie reklamných služieb preukazujú.
102. Ďalej žalobca tvrdil, že ak podľa správcu dane daňová povinnosť nevznikla dňa 01.10.2018, tak vznikla dňa 24.10.2018 z titulu prijatej platby podľa § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. Ak by mala vzniknúť daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby, musela by byť platba prijatá pred dodaním služby. Žalobca ako deň dodania služby uvádza 01.10.2018. Platba bola prijatá dňa 24.10.2018, teda po žalobcom deklarovanom poskytnutí služby. Nemohla preto vzniknúť daňová povinnosť podľa ust. § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z., pretože nedošlo k prijatiu platby pred dodaním služby.
103. Správca dane k deklarovaným službám na základe zmluvy o zabezpečení príležitosti - zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 04.04.2018 od dodávateľa GMI Trade s.r.o. konštatoval, že predmet zmluvy o zabezpečení príležitosti - zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 04.04.2018 nebol naplnený a daňová povinnosť z deklarovaných služieb v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. nevznikla.
104. Zmluva o dielo medzi žalobcom a spol. SCORP spol. s r.o. bola podpísaná dňa 31.01.2018, skôr ako bola podpísaná zmluva o zabezpečení príležitosti - zmluva o sprostredkovaní, ktorá bola podpísaná dňa 04.04.2018.
105. Zmluva o dielo bola podpísaná na cenu za dielo podľa čl. 5 Cena na sumu 89 775 eur bez DPH, pričom zmluva o zabezpečení príležitosti - zmluva o sprostredkovaní podľa čl. II. Predmet zmluvy sa týkala objemu prác v celkovej výške cca 200 000 eur bez DPH.
106. Faktúra č. 2018/043 zo dňa 30.05.2019 na sumu 89 775 eur, ktorá bola vyhotovená na základe zmluvy o dielo za realizáciu kompletných stavebných a inštalačných prác vrátane ucelených dodávok v rozsahu realizačnej projektovej dokumentácie a rozpočtu na stavbe bola uhradená takto: dňa 24.07.2018 v sume 10 000 eur, dňa 31.07.2018 v sume 10 000 eur, dňa 02.08.2018 v sume 10 000 eur, dňa 06.08.2018 v sume 30 000 eur, dňa 17.08.2018 v sume 15 000 eur a dňa 10.09.2018 v sume 10 000 eur, spolu iba 85 000 eur.
107. Žalobca v žalobe namietal, že si splnil svoju dôkaznú povinnosť, že sprostredkovanie bolo riadne dodané sprostredkovateľom GMI Trade s.r.o., no správca dane dôkazy neakceptoval a pri rozhodovaní na neprihliadal.
108. Ako už bolo vyššie uvedené, vyhodnotenie potreby vykonať z navrhovaných dôkazov dokazovanie, je v kompetencii správcu dane. Správca dane dôkazy, ktoré vykonal a ktoré postačovali na rozhodnutie o veci náležitým spôsobom vyhodnotil, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Správny súd nezistil, aby pri tomto hodnotení dôkazov boli porušené pravidlá formálnej logiky.
109. Správca dane sa zaoberal námietkami a návrhmi na vykonanie dokazovania predloženými žalobcom. Uviedol, že zmluva o zabezpečení príležitosti - zmluva o sprostredkovaní bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami a nad podpismi je zreteľne uvedené miesto a dátum podpisu: V Humennom, dňa 04.04.2018. Aj na faktúre č. 2018043 zo dňa 19.10.2018 je v predmete fakturácie zreteľne uvedené, že fakturujú na základe zmluvy o zabezpečení príležitosti - zmluvy zo dňa 04.04.2018. To znamená, že je nepravdepodobné, že išlo o preklep.
110. Žalobca poukazoval na čestné vyhlásenie U.. O. S., konateľa spoločnosti SCORP spol. s r.o., v ktorom prehlásil, že spol. GMI Trade s.r.o. v zastúpení xyz bola sprostredkovateľom pri dojednaní spolupráce medzi spol. APEC spol. s r.o. a spol. SCORP spol. s r.o. Výsledkom rokovaní bolo uzatvorenie zmluvy S 01/1141/18 s firmou APEC spol. s r.o. Samotné rokovania prebiehali v zasadacej miestnosti GMI Trade s.r.o. v Humennom na ulici Kukorelliho 60 v období január 2018. Rokovaní sa zúčastňovali za SCORP s.r.o. Ing. F. D. - vedúci obchodného úseku a U.. K. D. - ekonomický riaditeľ spoločnosti.
111. K predmetnému čestnému vyhláseniu správca dane uviedol, že nie je dôkazom o tom, že zmluva o zabezpečení príležitosti - zmluva o sprostredkovaní uzatvorená medzi daňovým subjektom žalobcom a spol. GMI Trade s.r.o. bola skutočne podpísaná v januári 2018.
112. Ďalej správca dane uviedol, že to, že samotné rokovania medzi žalobcom a spol. SCORP spol. s r.o. prebiehali v zasadačke spoločnosti GMI Trade s.r.o. na Kukorelliho 60 v Humennom za osobnej účasti
U.. P. L. - žalobcu, U.. F. D. - SCORP spol. s r.o. a Ing. U. M. - GMI Trade s.r.o. už v priebehu mesiaca január 2018, nie je dôkazom o tom, že zmluva o zabezpečení príležitosti - zmluva o sprostredkovaní zo dňa 04.04.2018 uzatvorená medzi daňovým subjektom žalobcom a spol. GMI Trade s.r.o. bola skutočne podpísaná v januári 2018. Z uvedeného dôvodu výsluch Ing. D. a Ing. D., zamestnancov spoločnosti SCORP spol. s r.o. nie je nutný. Správca dane nespochybnil, že rokovania prebiehali v januári 2018 tak, ako uvádza daňový subjekt. Správca dane spochybnil, že pri zmluve o zabezpečení príležitosti - zmluve o sprostredkovaní zo dňa 04.04.2018 išlo o preklep.
113. Správca dane vyhodnotil aj dôkazy predložené žalobcom - čestné vyhlásenie konateľa spol. SCORP spol. s r.o. a zdôvodnil, prečo nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom.
114. Závery správcu dane ohľadom vyhodnotenia zmluvy o zabezpečení príležitosti - zmluvy o sprostredkovaní sú logické a správny súd sa s nimi stotožnil.
115. V zmluve o zabezpečení príležitosti - zmluve o sprostredkovaní uzavretej medzi sprostredkovateľom GMI Trade s.r.o. a záujemcom žalobcom, je nad pečiatkami spoločnosti a podpismi uvedené, že bola uzavretá v Humennom dňa 04.04.2018. Aj na faktúre č. 2018043 vystavenej dňa 19.10.2018, dodávateľom GMI Trade s.r.o. pre žalobcu je uvedené: Fakturujeme Vám na základe zmluvy o zabezpečení príležitosti - zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 04.04.2018. Je nepravdepodobné, aby došlo k takejto chybe v písaní, v pomýlení sa v mesiaci vyhotovenia zmluvy. Žalobca nevysvetlil ako mohlo k takejto chybe v písaní dôjsť.
116. V čestnom vyhlásení U.. O. S., konateľ spoločnosti SCORP spol. s r.o., uviedol, že rokovania prebiehali v období január 2018. Žalobca tvrdí, že zmluva o zabezpečení príležitosti - zmluva o sprostredkovaní bola uzavretá dňa 04.01.2018. Ani čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti SCORP spol. s r.o. nepreukazuje, že zmluva o zabezpečení príležitosti - zmluva o sprostredkovaní bola uzavretá dňa 04.01.2018, keďže podľa tvrdenia konateľa spol. SCORP spol. s r.o. rokovania prebiehali v období január 2018, netvrdil, aby to bolo pred dátumom uzavretia zmluvy tvrdeným žalobcom. Žalobca ani netvrdil, aby konateľ spol. SCORP spol. s r.o. a ani jej zamestnanci, U.. D. a U.. D., ktorých navrhoval vypočuť ako svedkov, mali vedomosť o dátume uzavretia zmluvy o zabezpečení príležitosti - zmluvy o sprostredkovaní. Preto nepochybil správca dane, pokiaľ nevykonal ich výsluch. Žiadny hodnoverný dôkaz k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečení príležitosti - zmluvy o sprostredkovaní žalobca nepredložil. Správne správca dane poukázal aj na zaujatosť svedka Ing. U. M., ktorý je konateľom spol. GMI s.r.o., ktorá viedla účtovníctvo žalobcu, konateľom spol. GMI Trade s.r.o., ktorá deklarovala dodanie služieb pre žalobcu, splnomocneným zástupcom daňového subjektu žalobcu na elektronické doručovanie.
117. Správca dane ďalej konštatoval, že aj v prípade, ak by bola uzatvorená zmluva o zabezpečení príležitosti - zmluva o sprostredkovaní dňa 04.01.2018 tak, ako to tvrdí daňový subjekt, aj tak by nebol naplnený predmet zmluvy podľa čl. II. bod 1. a 2. a neboli by súčasne splnené podmienky na jednorazovú odmenu uvedené podľa čl. II. bod 3 a podľa čl. III. bod 1 písm. a) a b), a to z týchto dôvodov:
- bola uzatvorená iba jedna zmluva o dielo č. S 01/1141/18 zo dňa 31.01.2018 na predmet zmluvy vo výške 89 775 eur bez DPH, pričom v predmete zmluvy o zabezpečení príležitosti - zmluva o sprostredkovaní v čl. II. v bode 1 bola zadefinovaná čiastka cca 200 000 eur bez DPH, čo nebolo splnené,
- na bankový účet daňového subjektu bola síce zo strany spol. SCORP spol. s r.o. uhradená suma 85 000 eur, ale tá nezakladala vyplatenie jednorazovej odmeny, keďže nebol dodržaný čl. II. v bode 3 a čl. III. bod b) zmluvy o zabezpečení príležitosti - zmluva o sprostredkovaní.
118. Na základe uvedených skutočností správca dane konštatoval, že predmet zmluvy o zabezpečení príležitosti - zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 04.04.2018 nebol naplnený a daňová povinnosť z deklarovaných služieb v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. nevznikla tak, ako je deklarované na faktúre č. 2018043 zo dňa 19.10.2018. Daňový subjekt podľa zmluvy o zabezpečení príležitosti - zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 04.04.2018 mohol predmet zmluvy naplniť až dňa 31.12.2019, do ktorého trvala zmluva.
119. Žalobca v žalobe uvádza, že sprostredkovateľovi vznikla daňová povinnosť dňom vzniku nároku na odmenu sprostredkovateľa, ktorá aj bola uhradená dňa 24.10.2018. V prípade pochybnosti správcu dane dňom úhrad 24.10.2018 by vznikla daňová povinnosť z titulu prijatej platby v zmysle § 19 ods. 4 zákona o DPH. Tieto tvrdenia žalobcu v žalobe nie sú odôvodnené a žalobca nenamietal v žalobe právny záver
správcu dane o nenaplnení predmetu zmluvy o zabezpečení príležitosti - zmluvy o sprostredkovaní. Preto súd nie je oprávnený ex offo preskúmavať správnosť záverov správcu dane, pokiaľ ich žalobca nerozporuje a neuvádza v žalobe konkrétne skutkové a právne dôvody nesprávnosti. Z uvedeného dôvodu, právne posúdenie správcu dane, o nenaplnení predmetu zmluvy o zabezpečení príležitosti - zmluvy o sprostredkovaní, nemohlo byť predmetom súdneho prieskumu.
120. Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane za svojvoľné a nezákonné, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože bez dôkazov tvrdia, že daňová povinnosť nevznikla, napriek tomu, že vo všetkých troch prípadoch došlo k úhrade, a teda na strane dodávateľov k prijatiu platby za zdaniteľné plnenia.
121. Správca dane v rozhodnutí vysvetlil, kedy vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby, v zmysle ust. § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. Daňová povinnosť môže vzniknúť dňom prijatia platby z prijatej platby, iba vtedy, ak je platba prijatá pred dodaním služby. Žalobca nepreukázal, aby zaplatil pred dodaním služby. Žalobca ani v žalobe netvrdil konkrétne okolnosti, aby bola prijatá platba a až následne došlo k dodaniu služby. Iba tvrdí, že dňom úhrady za služby mala vzniknúť daňová povinnosť. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu o svojvoľností rozhodnutí a ignorovaní ust. § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z.
122. Správca dane neignoruje ani ust. § 2 zákona č. 222/2004 Z.z., pretože netvrdí, že ubytovanie a nájom nie je odplatné plnenie a neignoruje ani ust. § 19 ods. 2 a 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o vzniku daňovej povinnosti dňom dodania. V každom jednom prípade odôvodnil, prečo nedošlo k dodaniu služieb tak ako bolo deklarované žalobcom.
123. Ďalej žalobca tvrdí, že postup správneho orgánu porušuje čl. 2 ods. 2 Ústavy SR - princíp legality a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR - základné právo na inú právnu ochranu, pretože nepriznaním nároku, keď daňový subjekt splnil všetky povinnosti, má za následok finančné bremeno, ktoré platiteľ dane nemôže znášať za iné osoby, ktoré ako subdodávatelia vyhotovili neoprávnene faktúry, nesplnili si dôkazné povinnosti alebo si jeho dodávateľ nesplnil svoje zákonné povinnosti.
124. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 Daňového poriadku zdôrazňuje, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.
125. V každom jednotlivom prípade správca dane uviedol a aj odôvodnil, prečo nevznikla daňová povinnosť tak ako bola deklarovaná žalobcom. Žalobca neznáša daňové bremeno za iné osoby, svojho dodávateľa, subdodávateľov. Žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočet DPH nie z dôvodu nesplnenia zákonných povinností alebo dôkazných povinností dodávateľov.
126. Nie je dôvodná námietka žalobcu, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre zmätočnosť. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že nie je sporné, že služby zo strany xyz s.r.o. nájom a ubytovanie v Hoteli xyz a reklamné služby zo strany GMI Trade s.r.o. boli riadne vykonané. Dôkazom toho nie je odôvodnenie výroku rozhodnutia na str.39. Na str. 39 rozhodnutia správcu dane, správca dane takéto skutočnosti neuvádza.
127. Správca dane a žalovaný netvrdia, ako uvádza žalobca, že v prípade služieb nájmu a ubytovania, tieto nie sú predmetom dane. Správca dane uvádza, že výhody a služby tak ako boli zadefinované v zmluve o VIP členstve, resp. prémiové služby tak ako boli zadefinované v zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 02.01.2018, nie sú predmetom dane v zmysle § 2 zákona č. 222/2004 Z.z. Z rozhodnutia správcu dane je zrejmé, na základe akej úvahy správca dane dospel k takémuto záveru. Úvahy správcu dane aj správneho sudu sú uvedené vyššie a z dôvodu hospodárnosti ich nebude správny súd opakovať. Žalobca nedeklaroval faktúrou resp. viacerými faktúrami dodanie konkrétnych služieb nájmu a ubytovania.
128. Rozhodnutie správcu dane a žalovaného tvoria jeden celok. Správca dane v rozhodnutí na str. 29 odôvodnil, prečo pri reklamných službách nevznikla daňová povinnosť z prijatej platby podľa ust. § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. Aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že nemohlo ísť o vznik daňovej povinnosti z prijatej platby podľa ust. § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z., pretože faktúra č. 2018042 bola vyhotovená 01.10.2018 a jej úhrada bola uskutočnená 23.10.2018. Pokiaľ žalobca namieta, že žalovaný nezdôvodnil, prečo nešlo o čiastkové dodanie v zmysle ust. § 19 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z., správca dane uviedol, že podľa zmluvy o reklame a propagačnej činnosti nešlo ani o čiastkové dodanie ani o opakované dodanie, avšak ani sám žalobca neodôvodňuje, z akých skutočností má vyplývať, že na vznik daňovej povinnosti sa jasne vzťahuje ust. § 19 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. Preto je nedôvodná jeho námietka o nezrozumiteľnosti odôvodnenia výroku v prípade reklamných služieb.
129. Aj v prípade sprostredkovateľských služieb je z rozhodnutia správcu dane zrejmé, z akého dôvodu nepriznal právo na odpočítanie dane. Správca dane konštatoval, že daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. nevznikla tak, ako bolo uvedené na faktúre zo dňa 19.10.2018, pretože dodanie sprostredkovateľských služieb podľa zmluvy o zabezpečení príležitosti - zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 04.04.2018 nebolo preukázané. Nevylučuje sa argumentácia, že daňová povinnosť nevznikla podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., z dôvodu, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane. Daňový subjekt by mal preukázať práve to, že vznikla daňová povinnosť. Pokiaľ si daňový subjekt uplatní právo na odpočítanie dane, je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatnil odôvodnene a že sú splnené zákonom stanovené podmienky na odpočítanie dane. Žalobca iba tvrdí, že z jeho strany bola splnená dôkazná povinnosť a sprostredkovanie bolo riadne preukázané, nevyjadril sa v žalobe a ani nenamietal, aby v tejto časti správca dane vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že nebol naplnený predmet zmluvy o zabezpečení príležitosti - zmluvy o sprostredkovaní a neboli splnené podmienky na jednorazovú odmenu, pretože bola uzatvorená iba jedna zmluva o dielo č. S 01/1141/18 zo dňa 31.01.2018 na predmet zmluvy vo výške 89 775 eur bez DPH, pričom v predmete zmluvy o zabezpečení príležitosti
- zmluva o sprostredkovaní v čl. II. v bode 1 bola zadefinovaná čiastka cca 200 000 eur bez DPH, čo nebolo splnené a na bankový účet daňového subjektu bola síce zo strany spol. SCORP spol. s r.o. uhradená suma 85 000 eur, ale tá nezakladala vyplatenie jednorazovej odmeny, keďže nebol dodržaný čl. II. v bode 3 a čl. III. bod b) zmluvy o zabezpečení príležitosti - zmluva o sprostredkovaní.
130. V prípade deklarovaných služieb - VIP členstvo od dodávateľa xyz s.r.o. správca dane konštatoval, že daňová povinnosť nevznikla podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. Preto nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že nie je zrejmé z rozhodnutí, či správca dane tvrdí, že nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. alebo či pristúpil k zmene deklarovanej služby na iný skutočný právny úkon. Skutočnosť, aby správca dane pristúpil k zmene deklarovanej služby na iný skutočný právny úkon z rozhodnutí správcu dane ani žalovaného nevyplýva. Preto je nedôvodná táto námietka žalobcu, že rozhodnutia sú z tohto dôvodu nezrozumiteľné, pretože správca dane ani žalovaný nikde neuvádza, aby pristúpil k zmene deklarovanej služby na iný skutočný právny úkon.
131. Rozhodnutia správcu dane aj žalovaného sú zrozumiteľné a presvedčivé. Nie sú zmätočné ani nepreskúmateľné. V rozhodnutiach v žiadnom prípade neabsentuje uvedenie dôkazov, ktoré viedli správcu dane a žalovaného k záverom, je v nich popísaný zistený skutkový stav a citácia zákonných ustanovení, na základe ktorých nebolo priznané uplatnené odpočítanie dane.
132. Súd nezistil, aby rozhodnutia trpeli formálnymi alebo obsahovými nedostatkami. Správne orgány si zadovážili dostatok skutkových podkladov, vo veci náležite zistili skutkový stav a zo skutkových zistení a výkladom relevantných zákonných ustanovení dospeli k správnemu právnemu záveru. Z odôvodnenia rozhodnutí vyplýva tak zistený skutkový stav ako aj právne posúdenie. Rozhodnutia správnych orgánov sú jednoznačné a presvedčivé, ich závery sú logické, ktoré odôvodňujú nepriznanie práva na odpočítanie DPH žalobcovi. Žalobca má síce za to, že žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s jeho námietkami k tvrdeniam správcu dane uvedeným v rozhodnutí o uložení daňovej povinnosti, avšak žalobca neuviedol v žalobe, s ktorými konkrétnymi námietkami sa žalovaný nevysporiadal.
133. Žalobca v žalobe v časti 3. uviedol, že rozhodnutia nie sú v súlade s Ústavou SR a ust. Daňového poriadku. Poukázal na konkrétne články Ústavy SR a ustanovenia Daňového poriadku, avšak
k týmto jednotlivým ustanoveniam neuviedol aký majú súvis s prejednávanou vecou. Nešpecifikoval ako konkrétne, ktoré ustanovenie bolo porušené správcom dane alebo žalovaným, v čom konkrétne mali pochybiť správne orgány s poukazom na jednotlivé ustanovenia. Tiež poukázal na Smernicu Rady 2006/112/ES a závery Súdneho dvora EÚ vo veci C-152/84 a C-91/92, ale neuviedol nič konkrétne, čo by sa z tejto smernice a rozhodnutí malo vzťahovať na danú vec. Pokiaľ poukázal žalobca na dôkazné bremeno daňového subjektu konajúceho v postavení riadneho obchodníka, zrejeme tým žalobca mal na mysli rozhodnutia týkajúce sa dôkazného bremena daňového subjektu v prípadoch nepriznania odpočítania dane z dôvodu daňového podvodu u iného subjektu v dodávateľskom reťazci, avšak v tejto veci nejde o takýto prípad. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane.
134. Žalobca namietal, že správca dane nezistil úplne skutkový stav, keď zamietol vypočuť navrhovaných svedkov a nevyhodnotil vo vzájomných súvislostiach všetky predložené dôkazy.
135. K procesným právam účastníka nepatrí, aby bol vykonaný každý dôkaz, ktorý účastník považuje za významný. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí iba správnemu orgánu, a nie účastníkovi konania. Ak správny orgán rozhodne, že navrhnutý dôkaz nevykoná (napr. preto, že sú pre vec nerozhodné alebo nadbytočné), nejde o postup, ktorým by boli automaticky porušené práva účastníka konania.
136. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku). Pri hodnotení dôkazov ide o myšlienkovú činnosť správcu dane, v rámci ktorej je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti), pri ktorej správca dane určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre rozhodnutie a či o tieto môže oprieť svoje zistenia, ďalej hodnota zákonnosti, pri ktorej posudzuje, či dôkazy boli získané a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu alebo či z tohto hľadiska možno vyčítať aj určité chyby, t.j. či ide o dôkazy zabezpečené v súlade so zákonom alebo o dôkazy nezákonné a napokon hodnota ich pravdivosti. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti dochádza správca dane k záveru, ktoré skutočnosti na základe dôkazov pre rozhodnutie významných a zákonných možno považovať za pravdivé, a ktoré pravdivé nie sú.
137. Správca dane v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Účastník konania sa nemôže dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.
138. Dôkazy získané v administratívnom konaní boli získané zákonne a boli vykonané v súlade so zákonom. Z odôvodnenia rozhodnutí je zrejmé akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití konkrétnych právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.
139. Námietka žalobcu, že žalovaný a správca dane nebral do úvahy skutočný obsah právnych úkonov v prípade posúdenia uskutočnených zdaniteľných obchodov, nie je ničím bližšie odôvodnená. Z repliky žalobcu súd usúdil, že táto námietka sa týka deklarovaných služieb od spol. xyz s.r.o. Správca dane podľa žalobcu nevzal do úvahy skutočný obsah právneho úkonu - dodávku služieb charakteru nájmu a ubytovacích služieb, parkovného, avšak žalobca takéto konkrétne služby nedeklaroval, nepreukázal rozsah konkrétnych služieb a nemá k nim ani zodpovedajúce faktúry.
140. Záver žalovaného a správcu dane nie je v rozpore so zásadou daňovej neutrality. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bez akýchkoľvek dôkazov, správca dane tvrdí, že nevznikla daňová povinnosť. Nestačí k splneniu podmienok nároku na odpočet DPH, že dodávatelia služieb priznali daňovú povinnosť na DPH, pokiaľ nie sú splnené ostatné podmienky, tak ako v tomto prípade konštatované vyššie. Žalobca nesplnil všetky podmienky na priznanie práva na odpočet DPH a neuniesol dôkazné bremeno. Jednotlivými dôvodmi nepriznania práva na odpočet DPH a dôkazným bremenom žalobcu sa súd zaoberal vyššie v odôvodnení tohto rozsudku.
141. Nie je správne tvrdenie žalobcu, že nepriznanie uplatneného odpočítania dane je možné výlučne z preukázanej priamej účasti daňového subjektu na daňovom podvode alebo že daňový subjekt mal a mohol vedieť, že kúpou služieb sa zúčastňuje podvodu. Žalobca poukazuje na prípady nepriznania odpočítania DPH daňovému subjektu v prípade reťazových obchodov a tzv. karuselových podvodov.
V prejednávanej veci nebolo plnenie predmetom reťazového obchodu, nebola predmetom dodania tá istá služba medzi viacerými podnikateľmi, teda aby obchodovali medzi sebou minimálne tri obchodné spoločnosti. Preto je bez právneho významu odkaz žalobcu na rozsudky Súdneho dvora EÚ v časti 7.žaloby a jeho tvrdenie, že sa nezúčastňoval podvodného konania a že vykonal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že nebude účastný na daňovom podvode.
142. V rozhodnutiach neabsentuje ani právne odôvodnenie výrokov, rozhodnutia vychádzajú z ustáleného skutkového stavu a sú v nich uvedené dôkazy, z ktorých správne orgány vychádzali (časť 6. žaloby). Žalobca neuviedol konkrétne, ku ktorým záverom chýba právne posúdenie. Naopak z rozhodnutí je zrejmé, ako právne posúdili vec správca dane aj žalovaný. Súd právne posúdenie správcu dane aj citoval v tomto rozsudku a aj žalobca ním argumentuje.
143. Na základe vyššie uvedených skutočností, správny súd dospel k právnemu záveru, že zo skutkových okolností nevyplýva vznik nároku na odpočet dane. Námietky žalobcu v žalobe neboli dôvodné, preto správny súd žalobu žalobcu zamietol.
144. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný a u žalovaného nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady trov konania.
145. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
(1)Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)ktorému správnemu súdu je určené, b)kto ho robí, c)ktorej veci sa týka, d)čo sa ním sleduje a e)podpis.
(2)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
(1)Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a)na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c)účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d)v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e)vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g)rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i)nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j)podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2)Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).