Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1To-70-2021.pdf
PDF · 74.34 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/70/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci obžalovanej I. U., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, 2 písmeno a/ Trestného zákona o odvolaní splnomocnenca poškodeného N. C., podaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 08.07.2021, sp. zn. 3T/147/2020, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre, dňa 07. decembra 2021, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolanie poškodeného N. C., narodeného XX.XX.XXXX v Y.,
z a m i e t a,
pretože zistil, že nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Levice uznal obžalovanú vinnú pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, 2 písmeno a/ Trestného zákona, pre skutok uvedený v danom rozsudku a zaň jej bol uložený peňažný trest v sume 1 800 eur s náhradným trestom v trvaní dvoch mesiacov a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu šestnástich mesiacov. Tento rozsudok do výroku o vine i trestu sa stal právoplatným dňom jeho vyhlásenia, t.j. 08.07.2021. Súd I. stupňa zároveň v adhéznom rozhodnutí podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku, odkázal poškodených N. C., I. C. s.r.o. a S. F. C., a.s. s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozhodnutiu ihneď po vyhlásení rozsudku podal splnomocnenec poškodeného N. C. - I.. U. Q. zastupujúci JUDr. Jakuba Mandelíka, PhD. odvolanie cit.: „do výšky náhrade škody“.
Odvolanie zdôvodnil účelom adhézneho konania v trestnom procese, že nepriznaním nároku na náhradu škody dochádza k sekundárnej viktimizácii. Poškodený si riadne a včas uplatnil nárok a adekvátne ho zdôvodnil. V ďalšej časti poukázal na rozhodnutia Českého Najvyššieho súdu i tamojšiu literatúru. Záverom odkázal na zdôvodnenie náhrady škody v rozsudkoch Krajského súdu v Žiline a v Bratislave. Uzavrel, že poškodený náhradu škody v sume 2000 eur za strádanie psychickej pohody, obmedzenie v obvyklom spôsobe života a odkázanosť na pomoc tretích osôb pri elementárnych úkonoch považuje za primeranú.
Navrhol napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody poškodenému N. C. zrušiť a priznať mu náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy, resp. napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody zrušiť a vec vrátiť súdu I. stupňa.
Napriek riadne a včas doručenému upovedomeniu o termíne verejného zasadnutia sa splnomocnenec k verejnému zasadnutiu nedostavil.
Prokurátor krajskej prokuratúry k veci zaujal stanovisko, že pre absenciu odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné posúdiť, aké dôvody viedli súd, že poškodeného N. C. odkázal na civilné konanie. Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine skúmanie výšky nemajetkovej ujmy by mohlo presahovať rámec nutného trestného konania. Navrhol odvolanie poškodeného ako nedôvodné zamietnuť. Rovnako tak navrhol rozhodnúť i obhajca odsúdeného a v písomnom vyjadrení, ktoré doručil súdu, konštatoval, že z výpovede poškodeného zo dňa 12.08.2020 nevyplýva žiaden vierohodný dôkaz či potvrdený argument, ktorý by oprávňoval nárok poškodeného. Na verejnom zasadnutí dodal, že poškodenému bolo vyplatené zo zákonnej poistky odsúdenej suma necelých 8000 eur a iná nemajetková škoda zo strany poškodeného či jeho splnomocnenca nebola špecifikovaná.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací na podklade riadne a včas podaného odvolania v zmysle § 317 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zároveň preskúmal vec i z pohľadu nevytýkaných chýb, ktoré by mohli odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie poškodeného nie je dôvodné.
V zmysle § 287 odsek 1 Trestného poriadku, Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 odsek 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku, Ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potrebu trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Odvolací súd nespochybňuje nárok poškodeného z pohľadu jeho včasného uplatnenia, nakoľko tak učinil už v štádiu prípravného konania, vo svojej výpovedi zo dňa 12.08.2020 a prostredníctvom splnomocnenca bol prednesený daný nárok na počiatku hlavného pojednávania zo dňa 08.07.2021.
Z pohľadu obsahu definície pojmu škoda ako je uvádzaná v ustanovení § 46 odsek 1 Trestného poriadku, za takúto je možné považovať i morálnu škodu, teda protiprávny zásah do nemateriálnych práv, ktoré sú chránené Ústavou či inými zákonnými predpismi a ich narušenie sa sankcionuje. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody v adhéznom konaní o takejto imateriálnej škode je však nutné rešpektovať hmotnoprávne ustanovenia osobitných predpisov. Tieto predpisy upravujú obsah, rozsah i spôsob náhrady nároku na náhradu škody v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka a nasledujúcich ustanovení.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavu osobnej povahy.
Podľa § 13 odsek 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka
fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie,
pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Predmetom tejto úpravy ochrany súkromia je neoprávnenosť zásahu do súkromného života iného, jeho súkromnej sféry či rozvoja vlastnej osobnosti. Môže sa jednať o zásah do rodinného vzťahu voči iným
osobám bez príbuzenského vzťahu, sociálne, pracovné, kultúrne či materiálne kontakty, zároveň je však potrebné preukázať i intenzitu zásahu do takéhoto vzťahu resp. do práva poškodenej fyzickej osoby na ochranu súkromia či vlastnej osobnosti.
Práve v tejto časti poškodený deklaroval údajmi uvádzanými vo vlastnej výpovedi, pri ktorej si uplatnil nárok na náhradu škody (a splnomocnenec v tejto argumentácii zotrval,) že zásah do jeho práv mu spôsobil: bol obmedzený na bežnom spôsobe života a to tak, že bol hospitalizovaný v nemocnici v Leviciach 10 dní na traumatologickom oddelení, kde som bol ležiaci pacient a bol som odkázaný na starostlivosť zdravotníckeho personálu. Po prepustení domov som bol tak isto aj v domácnosti na lôžku, nemohol som vykonávať bežné práce, stretávať sa s ľuďmi a priateľmi, aj hygienu a stravu som musel absolvovať za pomoci rodiny. Takto som bol jeden aj pol mesiaca na lôžku aj doma. Potom som sa znovu musel učiť chodiť, dostal som aj barle a absolvoval som rehabilitáciu.
Uvedeným spôsobom poškodený opísal následky zranení, ktoré odvolací súd v žiadnom prípade nespochybňuje a ktoré boli potvrdené právoplatným rozsudkom súdu I. stupňa. Predmetom uplatneného nároku však bola nemajetková ujma vyjadrená v sume 2 000 eur, ktorá bola zo strany poškodeného nárokovaná iba týmto opisom následkov zranení bez konkretizácie (vyššie príkladmo) uvedených zásahov do jeho súkromných práv. K bližšiemu objasneniu tohto nároku nedošlo ani na verejnom zasadnutí, pretože splnomocnenec poškodeného napriek riadnemu a včasnému upovedomeniu sa naň nedostavil. Z tohto dôvodu nemohlo byť o nároku na náhradu škody rozhodované.
Na margo argumentácie splnomocnenca poškodeného odvolací súd dodáva, že citované rozhodnutie alebo literatúra pochádzajúca z iného štátu Európskej únie môžu slúžiť súdu Slovenskej republiky pre vlastnú rozhodovaciu prax iba vtedy, ak sú uznané na území Slovenskej republiky, inak môžu slúžiť v odbornej praxi len ako informácia o rozhodovaní v obdobnom prípade, v inom štáte v rámci EÚ. Rozhodne však nemôžu byť využívané ako argument pri podávaní opravných prostriedkov alebo na podporu rozhodnutia konkrétneho orgánu Slovenskej republiky ako prameň práva, aj keď Krajský súd v Nitre potvrdzuje, že takáto nevhodná prax sa v rozhodnutiach súdov často prejavuje.
Z tohto dôvodu bolo rozhodnutie súdu I. stupňa týkajúceho sa uplatneného nároku na náhradu škody poškodeného N. C. uznané za súladné s ustanovením § 287 odsek 1 Trestného poriadku, a jeho odvolanie bolo preto ako nedôvodné zamietnuté.
Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.