Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6T-13-2021.pdf
PDF · 75.32 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/13/2021
Uznesenie
Okresný súd Košice I samosudca JUDr. Martin Baločko v trestnej veci obžalovanej P. Z. dňa 7.12.2021 v Košiciach takto
rozhodol:
Podľa § 290 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 281 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, trestné stíhanie obžalovanej:
P. nar. XX.XX.XXXX v E. trvale bytom C. pre skutok uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry E. zo dňa 25.05.2018, sp. zn. XPv XXX/ XX/XXXX právne posúdený ako prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, ktorý mala spáchať tak, že dňa 11.04.2014 od 10.00 hod. do 10.45 hod. v E. na E. po zákonnom poučení v procesnom postavení svedka - poškodeného v trestnom konaní vedenom na Z. na výsluchu pred vyšetrovateľom, uviedla, že dňa 19.06.2013 v Z. pri chatrči počas policajnej akcie, jej mal nezistený príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky , podľa jej vyjadrenia kukláč ,,pri...ať"(vulgarizmus), a tým jej vybiť zub a na základe tejto výpovede bolo začaté trestné stíhanie za zločin mučenia a iného neľudského alebo krutého zaobchádzania podľa § 420 ods. 1, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona, a toto trestné stíhanie bolo po vykonanom dokazovaní zastavené vyšetrovateľom PZ podľa §215 ods. 1 písm. a/, ods. 4 Trestného poriadku, pretože bolo jednoznačne preukázané, že sa skutok nestal,
sa zastavuje
pretože tak ustanovuje medzinárodná zmluva.
odôvodnenie:
Na A. bola na tunajšom súde podaná obžaloba prokurátorom Okresnej prokuratúry E. pod sp. zn. XPv XXX/XX/XXXX pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona, pričom uvedená trestná vec je vedená pod sp. zn. XT XX/XXXX.
Prokurátorom Okresnej prokuratúry E. bola na P. podaná obžaloba pod sp. zn. XPv XXX/XX/XXXX na tunajší súd pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona, ktorá je vedená pod sp. zn. XT XX/XXXX..
Uznesením Okresného súdu E., sp. zn. XT XX/XXXX. zo dňa 30.08.2018 podľa § 21 ods. 3 Trestného poriadku s poukazom na § 18 ods. 1 Trestného poriadku súd spojil na spoločné prejednanie a rozhodnutie trestnú vec A. nar. XX.XX.XXXX vedenú na Okresnom súde E. pod sp. zn. XT XX/XXXX. s trestnou vecou P. Z., nar. XX.XX.XXXX vedenú na Okresnom súde E. pod sp. zn. XT XX/XXXX s tým, že ďalej sa povedie konanie pod sp. zn. XT XX/XXXX..
Okresnému súdu E. bolo dňa 04.03.2021 doručené podanie prokurátora, ktorým v zmysle § 239 ods. 2 Trestného poriadku vo vzťahu ku obžalovanému A. ustúpil od obžaloby poukazujúc na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 01.09.2020, 3. sekcie, pod číslom XXXXX/XX, právoplatný dňa 01.12.2020, preto Okresný súd E. uznesením zo dňa 21.04.2021, sp. zn. XT XX/XXXX . vylúčil trestnú vec obžalovanej P. vedenú na Okresnom súde E., sp. zn. XT XX/XXXX zo spoločného konania s obžalovaným A.
Na podklade rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu vo veci R.R. a R.D. proti Slovenskej republike zo dňa 01.09.2020 bolo rozhodnuté, že Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil sťažnosť za prijateľnú; konštatoval, že článok 3 Dohovoru v jeho hmotnom aj procesnom aspekte bol porušený, že článok 14 Dohovoru v spojení s článkom 3 Dohovoru bol porušený v kontexte nevyšetrenia namietanej diskriminácie pri plánovaní akcie z 19. júna 2013 v tej časti, ktorá sa týka sťažovateľov, že článok 14 Dohovoru v spojení s článkom 3 Dohovoru nebol porušený v súvislosti so zvyškom sťažnosti sťažovateľov, že nie je potrebné osobitne preskúmavať podstatu sťažnosti podľa článku 13 v spojení s článkom 3 Dohovoru, že žalovaný štát je povinný zaplatiť sťažovateľom do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v súlade s článkom 44 ods. 2 Dohovoru nasledovné sumy: 20 000 eur (dvadsaťtisíc eur) každému zo sťažovateľov ako nemajetkovú ujmu spolu s akoukoľvek daňou, ktorá môže byť vyrubená; 6 500 eur (šesťtisícpäťsto eur) spoločne sťažovateľom za trovy a náklady spolu s akoukoľvek daňou, ktorá môže byť vyrubená a že od uplynutia vyššie uvedených troch mesiacov až do vyplatenia budú k uvedenej sume pripočítané úroky z omeškania vo výške zodpovedajúcej minimálnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky počas obdobia omeškania zvýšenej o tri percentá. Európsky súd pre ľudské práva zvyšok nárokov sťažovateľov na spravodlivé zadosťučinenie zamietol.
Z obsahu rozhodnutia boli zistené tieto skutočnosti:
V danom prípade nebolo sporné, že v priebehu akcie z 19. júna 2013 sa polícia uchýlila k použitiu donucovacích prostriedkov proti sťažovateľom, a že sťažovatelia utrpeli ublíženie na zdraví. Rovnako sa nezdá, že by existovala vážna pochybnosť o tom, že zranenia sťažovateľov boli výsledkom použitia sily, ktorú proti nim polícia použila.
Akokoľvek, ako zistili znalci z oblasti medicíny, časť zranení sťažovateľov bola pravdepodobne spôsobená bitím obuškami. V hláseniach týkajúcich sa použitia donucovacích prostriedkov voči sťažovateľom síce bolo poznamenané zákonné ustanovenie upravujúce používanie obuškov ako „prostriedkov na prekonanie odporu a odvrátenie útoku" (§ 50 ods. 1 písm. a) a b) a § 52 ods. 1 zákona o Policajnom zbore - pozri § 110 a 111 vyššie), avšak táto poznámka bola uvedená konkrétne s odkazom na „údery a kopy v sebaobrane s cieľom prekonať odpor a odvrátiť útok".
Neexistujú teda náznaky akýchkoľvek mimoriadnych okolností, udalostí alebo bezpečnostných incidentov v súvislosti s vykonaním pátracej akcie z 19. júna 2013, ktoré by osobitne odôvodňovali použitie obuškov namiesto iných donucovacích prostriedkov v uvedených hláseniach a rozhodnutiach. Akcia bola naplánovaná vopred, bola vykonaná s dostatočným počtom policajtov a prostriedkov a orgány ju následne vo všeobecnosti označili za rutinnú záležitosť. Okrem toho, vzhľadom na kritickú úroveň opitosti prvého sťažovateľa v danom čase, ktorá až hraničila s otravou, bolo by potrebné konkrétne vysvetlenie, ako by mohol predstavovať významnú hrozbu alebo klásť taký odpor, ktorý by odôvodňoval použitie obuškov namiesto iného typu donucovacích prostriedkov voči nemu.
Akokoľvek, ako to vyplynulo z vnútroštátneho vyšetrovania, právny rámec uplatniteľný na túto akciu neumožňoval represívne zásahy. Akýkoľvek represívny cieľ akcie preto nemohol mať právny základ.
Použitie obuškov proti sťažovateľom svedčilo o prítomnosti represívneho prvku v zásahu proti nim.
Vláda teda nepreukázala, že použitie sily voči sťažovateľom za účelom ich zadržania v priebehu akcie z 19. júna 2013 na C. ulici bolo nevyhnutné a primerané. Preto je štát podľa článku 3 Dohovoru zodpovedný za zranenia, ktoré v daný deň utrpeli. Aj keď zlé zaobchádzanie, ktoré zranenia spôsobilo, nemožno kvalifikovať ako mučenie, bolo dosť závažné na to, aby ho bolo možné považovať za neľudské.
Pokiaľ išlo o počiatočnú fázu vyšetrovania, prokuratúra priznala procesné chyby, ako aj meritórne vady v rozhodnutiach prijatých inšpekčnou službou a samotnou prokuratúrou. Aj keď prokuratúra v súvislosti
s týmto zistením neposkytla žiadne podrobnosti, v tejto fáze konania neboli sťažovatelia vypočutí, ani neboli vykonané žiadne znalecké dôkazy.
V prípade, ako je tento, je potenciál vyšetrovania do značnej miery určený prvotnou vyšetrovacou reakciou, najmä pokiaľ ide o priame lekárske dôkazy, ústne dôkazy od účastníkov a akékoľvek obhliadky na mieste činu.
Z hľadiska časového faktora nemali znalci v relevantnom čase možnosť osobne vyšetrovať sťažovateľov a skutkový základ ich posúdenia bol dosť obmedzený. Obdobne, časový interval medzi zlým zaobchádzaním a ostatnými vyšetrovacími úkonmi, ktoré sa týkali sťažovateľov, a jeho prirodzený účinok na ľudskú pamäť už zo samotného princípu obmedzil potenciál týchto úkonov prispieť k splneniu cieľa, ktorým je účinné vyšetrovanie v zmysle článku 3 Dohovoru.
Okrem toho, vyšetrovanie nezahŕňalo nijaké individuálne a overiteľné posúdenie primeranosti a nevyhnutnosti použitia donucovacích prostriedkov voči sťažovateľom. Potreba takého posúdenia bola obzvlášť naliehavá, pretože rozsiahla akcia, v rámci ktorej boli použité, nebola priamo zaznamenaná a bola preto pozbavená podstatnej ochrany proti zneužitiu.
Vyšetrovanie nebolo ako celok adekvátne. Preto nebolo účinné na účely článku 3. Z tohto dôvodu došlo k porušeniu procesného aspektu článku 3 Dohovoru.
Ďalším významným faktorom je i to, že ak v pôvodnej trestnej veci, ktorej sa rozhodnutie ESĽP bezprostredne dotýkalo, by došlo k novému začatiu trestného stíhania vo veci, pri skutkoch, ktoré sú predmetom obžalôb podaných na Okresnom súde E. a ich právnych kvalifikáciách, bude chýbať následok trestného činu, ktorým bolo v rámci pôvodnej trestnej veci rozhodnutie o zastavení trestného stíhania.
I keď uvedené rozhodnutie sa týkalo pôvodnej trestnej veci, dozorovanej Krajskou prokuratúrou S., je nutné konštatovať, že trestné veci vedené na Okresnom súde E. sa od tejto veci exaktne odvíjali, išlo v predmetnom rozhodnutí o tak závažné skutočnosti, tak z hmotného, ako aj procesného aspektu, že pokračovanie v trestnom stíhaní nie je možné, teda podľa názoru Okresného súdu E. ani pokračovanie v trestnom stíhaní proti obžalovanej P. nie je možné.
Podľa § 290 ods. 1 Tr. por. ak vyjde najavo mimo hlavného pojednávania niektorá z okolností odôvodňujúcich zastavenie trestného stíhania podľa § 281 ods. 1 alebo 2 alebo prerušenie trestného stíhania podľa § 283 ods. 1 alebo 2, súd trestné stíhanie zastaví alebo preruší..
Podľa § 281 ods. 1 Tr. por. súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.
Jednou zo základných multilaterálnych zmlúv, ktorou sa Slovenská republika musí riadiť, je aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol prijatý v roku 1950 (ďalej „Dohovor"), a ktorý sa stal súčasťou nášho právneho poriadku na základe oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí bývalej Českej a Slovenskej federatívnej republiky o dojednaní Dohovoru, ktoré bolo uverejnené v Zbierke zákonov pod číslom 209/1992 Zb.
Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné zastaviť trestné stíhanie vedené voči obžalovanej P. a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do troch dní od jeho oznámenia na Okresný súd Košice I.