Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7P-5-2021.pdf
PDF · 134.85 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/5/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I vo veci návratu maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní za účasti: navrhovateľa: J.. V. T., nar. X. augusta XXXX, trvalý pobyt: Družobná XX, Veľký K., bytom: S. XXX/XX, XXX XX A. - V., H. republika, štátny občan B. republiky., tej, kto podľa navrhovateľa porušuje právo: IN., právne zastúpená: Mgr. Jaromír Liker, advokát so sídlom Nábrežná 67, Nové Zámky, a maloletého: M. zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, sídlo: Jána Bottu 4, 917 01 Trnava, o návrhu navrhovateľa na nariadenie návratu maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu do Českej republiky pri neoprávnenom premiestnení, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
odôvodnenie:
1. Dňa 2. novembra 2021 bol Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „súd“) doručený návrh navrhovateľa J.. V. T., nar. X. augusta XXXX (ďalej len „otec“), ktorý je otcom maloletého, v ktorom žiadal o nariadenie návratu maloletého M. (ďalej len „maloletý“) do krajiny jeho obvyklého pobytu do H. republiky (ďalej aj „ČR“) z dôvodu jeho neoprávneného premiestnenia. Otec uviedol, že miesto obvyklého pobytu maloletého je W.. Mestský súd v Brne vo veci nahradenia súhlasu otca pre zmenu adresy obvyklého pobytu dieťaťa zatiaľ neprávoplatne zamietol žiadosť tej, kto podľa navrhovateľa porušuje právo: J.. R. T., nar. XX. Q. (ďalej len „matka“), ktorá je matkou maloletého. Matka aj napriek neudeleniu súhlasu súdu a faktu, že neexistuje dohoda rodičov o návšteve Slovenskej republiky (ďalej aj „SR“) nie prvýkrát odcestovala s maloletým, čo sa otec dozvedel až vtedy, keď sa chcel dostaviť na stretnutie dňa 28. októbra 2021. Aktuálne stretávanie dieťaťa a otca je upravené právoplatným rozsudkom Mestského súdu v Brne na 2,5 krát týždenne a dohodou rodičov z mediačného centra na priemerne 2-krát týždenne bez prítomnosti matky. Toto stretávanie je nerealizovateľné, lebo matka (ani maloletý) sa nezdržiava v mieste obvyklého pobytu dieťaťa a je veľmi pravdepodobné, že matka sa odsťahovala natrvalo na adresu trvalého bydliska, nakoľko to takto prezentovala na pojednávaniach pred českými súdmi. Za týchto podmienok je absolútne zničené právo maloletého poznať svojho otca, právo otca mať vzťah so svojim synom a matka úmyselne kráti syna na kvalite života, nakoľko neprevzala ani riadne a včas uhradené výživné za mesiac október 2021. V závere návrhu otec žiadal, aby súd navrátil maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu, teda do ČR, a zakázal vycestovať matke s maloletým zo SR s výnimkou ČR, Brna. Navrhovateľ ako dôkazy navrhol vykonať rozsudok Mestského súdu v Brne z 21. septembra 2021, č. k. XX P XX/XXXX-XXX,. e-mailovú komunikácia rodičov z 27. októbra 2021, rozsudok Mestského súdu v Brne z 12. novembra 2020, č. k. XX P XX/XXXX-XX, zápis o mediácii z 18. augusta 2021, protokol o jednaní z 21. septembra 2021 vo veci XX P XX/XXXX, poštová poukážka z 8. októbra 2021, a výzvu Mestského súdu v Brne z 11. februára 2021.
2. Matka vo vyjadrení k návrhu otca uviedla, že s návrhom nesúhlasí a žiadala, aby súd návrh zamietol. Vo vyjadrení popísala okolnosti predchádzajúce súčasnému stavu. Matka a otec uzatvorili manželstvo počas štúdia na vysokej škole. Po tom, čo sa medzi nimi objavili nezhody pre tehotenstvo matky, matka sa v októbri 2018 zo spoločnej domácnosti s navrhovateľom v Brne odsťahovala k rodičom do
Majcichova. Maloletý sa narodil X. januára XXXX na území Slovenskej republiky. Po prvý raz otec prišiel na návštevu maloletého po jedenástich mesiacoch od narodenia. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. XXP/XX/XXXX . zo dňa XX. septembra XXXX, ktorý v časti rozvodu manželstva nadobudol právoplatnosť dňa X. novembra XXXX. Týmto bol zároveň maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená zastupovať ho a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Nakoľko výdavky na maloletého prevyšovali priznané výživné a úspory matky sa zmenšovali, bola nútená požičiavať si financie kvôli čomu medzi matkou a jej rodičmi vznikali nezhody. V tom čase ju oslovil s ponukou práce bývalý zamestnávateľ, rozhodla sa preto dočasne sa vrátiť aj s maloletým do Brna a našla si v Brne podnájom. Prácu pre zamestnávateľa vykonávala najmä z domu. Po odsťahovaní sa od rodičov sa zároveň zlepšili vzťahy s jej rodičmi a preto s maloletým pravidelne trávila čas i u rodičov v Majcichove. Úmyslom matky nikdy nebolo trvale sa s maloletým odsťahovať do Čiech. Zo strany matky sa jednalo o dočasné riešenie do času, kým začne maloletý chodiť do škôlky. Hlavné sociálne a rodinné väzby má a vždy aj mal maloletý v SR. Zastávala názor, že krajinou obvyklého pobytu maloletého bola a stále je SR napriek skutočnosti, že matka maloletého s maloletým prechodne bývala v podnájme v Brne. Poukázala na to, že pri posudzovaní obvyklého pobytu je nutné zohľadniť i fakt, že v Brne maloletý nenavštevoval predškolské zariadenie a väčšinu času trávil výlučne s matkou. Maloletý neovláda český jazyk a nemá v Brne vytvorené blízke sociálne, či citové väzby. Naopak hlavné centrum záujmov maloletého sa nachádza na Slovensku. Na Slovensku sa nachádzajú starí rodičia maloletého i zvyšok rodiny z oboch strán. Konkrétne na blízku rodinu matky je maloletý silne citovo naviazaný, nakoľko u nich doma vyrastal prvý rok od svojho narodenia. Ďalej tvrdila, že hoci pôvodne navrhovateľ súhlasil, že pred dovŕšením troch rokov sa s maloletým vráti na Slovensko, následne dohodu poprel. V snahe predísť súdnym konaniam sa matka pokúsila dohodnúť s navrhovateľom mediáciou a potom z opatrnosti podala v máji 2020 na Mestský súd v Brne návrh na nahradenie prejavu vôle otca s presťahovaním maloletého na Slovensko. Súd návrhu nevyhovel, matka podala odvolanie. Z dôvodu, že matka predpokladala, že súd návrhu vyhovie, súhlasila s ukončením nájmu v Brne. Po rozhodnutí súdu jej nebolo umožnené nájomnú zmluvu predĺžiť a fakticky sa ocitla s maloletým bez bývania. Maloletý ani matka v súčasnosti nemajú v Brne zabezpečené ubytovanie a s hľadaním iného podnájmu jej navrhovateľ nepomohol. Presťahovanie do Prievidze napriek rozhodnutiu súdu matka v danej situácii vyhodnotila ako najvhodnejšie riešenie nakoľko v Prievidzi mala dojednaný nájom bytu u známych už od marca. Poukázala na čl. 13 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25. októbra 1980 (oznámenie č. 119/2001 Z. z.) (ďalej len „Haagsky dohovor“) a na to, že otec o maloletého nejaví skutočný záujem, určený styk nerealizuje pravidelne, na dieťa nad rámec súdom určených povinností neprispieva, o dieťa nie je schopný a ani ochotný sa sám postarať a de facto nevykonáva starostlivosť o maloletého. Návrat maloletého do ČR by mohol mať preto na maloletého nepriaznivý vplyv. V najlepšom záujme maloletého je podľa matky zotrvanie v Prievidzi a sú dané dôvody pre nenavrátenie maloletého dieťaťa do ČR. V rámci procesnej obrany navrhla matka vykonať ako dôkazy: výsluch navrhovateľa, výsluch matky, rozsudok Okresného súdu Trnava (ďalej len „OS Trnava“) z 20. septembra 2019, č. k. XXP/XX/XXXX-XXX, uznesenie Krajského súdu v Trnave z 18. februára 2020, č. k. XXCoP/X/XXXX-XXX, rozsudok OS Trnava zo 17. mája 2021, č. k. XXP/XX/XXXX-XXX, uznesenie OS Trnava z 5. augusta 2019, č. k. XXP/XX/XXXX-XX, rozsudok OS Trnava zo 6. decembra 2019, č. k. XXP/XX/XXXX-XX, uznesenie OS Trnava zo 6. decembra 2019, č. k. XXPc/XX/XXXX-XX, rozsudok OS Trnava z 30. júla 2020, č. k. XXPc/X/XXXX-XXX, e-mailová komunikácia rodičov maloletého, tabuľka s prehľadom o stretávaní sa otca s maloletým, e-mail matky z 18. júna 2021 a k tomu tri poštové poukážky z 12. júla 2021, 11. augusta 2021 a 10. septembra 2021, a návrh matky na nahradenie prejavu vôle, odvolanie matky. Na pojednávaní tento návrh doplnila o tieto dôkazy: e-mailová komunikácia matky s budúcim zamestnávateľom, špecifikácia zamestnania a návrh na vykonanie exekúcie.
3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava ako súdom ustanovený opatrovník maloletého sa vyjadril, že sa skontaktoval s matkou, ktorá uviedla, že od polovice októbra býva spolu s maloletým v Prievidzi na adrese C.. Nakoľko sa chce v Prievidzi dlhodobo zdržiavať, má v pláne zabezpečiť maloletému škôlku a sebe prácu. Otec sa o maloletého nezaujíma, neplatí ani výživné v plnej výške, otec za maloletým neprišiel od septembra. Pediatričkou maloletého je V. so sídlom v Prievidzi, predtým mal pediatra v ČR. Kolízny opatrovník uviedol tiež, že sa spojil s menovanou pediatričkou, ktorá má maloletého v evidencii od 3. októbra 2021, kedy bola urobená aj vstupná prehliadka. Tá hodnotila maloletého na svoj vek vyspelo, má bohatú slovnú zásobu, je veľmi šikovný. Starostlivosť o maloletého hodnotila ako nadpriemernú.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca a matky a listinami: protokol o jednaní (č. 1. 3-9), rozsudok Mestského súdu v Brne z 21. septembra 2021, č. k. XX P XX/XXXX-XXX (č. 1. 10-15), e-mailová komunikácia rodičov maloletého z 27. októbra 2021 (č. 1. 16), rozsudok Mestského súdu v Brne z 12. novembra 2020, č. k. XX P XX/XXXX-XX, (č. 1. 17-19), výzva Mestského súdu v Brne z 11. februára 2021 (č. 1. 20-21), zápis o mediácii z 18. augusta 2021 (č. 1. 22), poštová poukážka z 8. októbra 2021 (č. 1. 23), správa kolízneho opatrovníka maloletého z 5. novembra 2021 (č. l. 50), vyjadrenie OS Trnava z 3. novembra 2021 (č. l. 54), uznesenie OS Trnava z 19. februára 2021, č. k. XXP/X/XXXX-XX. (č. l. 55), vyjadrenie Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže z 10. novembra 2021 (č. l. 56), rozsudok OS Trnava z 20. septembra 2019, č. k. XXP/XX/XXXX-XXX (č. l. 79-90), uznesenie Krajského súdu v Trnave z 18. februára 2020, č. k. XXCoP/X/XXXX-XXX (č. 1. 91-102), rozsudok OS Trnava zo 17. mája 2021, č. k. XXP/XX/XXXX-XXX (č. 1. 103-105), uznesenie OS Trnava z 5. augusta 2019, č. k. XXP/XX/XXXX-XX (č. 1. 106-111), rozsudok OS Trnava zo 6. decembra 2019, č. k. XXP/ XX/XXXX-XX (č. 1. 112-113), uznesenie OS Trnava zo 6. decembra 2019, č. k. XXPc/XX/XXXX-XX (č. 1. 114-115), rozsudok OS Trnava z 30. júla 2020, č. k. XXPc/X/XXXX-XXX (č. 1. 116-117), e-mailová komunikácia rodičov maloletého (č. 1. 118-119), tabuľka s prehľadom o stretávaní sa otca s maloletým (č. 1. 120-125), e-mail matky z 18. júna 2021 (č. 1. 126), tri poštové poukážky z 12. júla 2021, 11. augusta 2021 a 10. septembra 2021(č. 1. 127-129), návrh matky na nahradenie prejavu vôle (č. 1. 130-134), odvolanie matky (č. 1. 135-139), e-mailová komunikácia matky s budúcim zamestnávateľom (č. l. 164), špecifikácia zamestnania (č. l. 165-169) a návrh na vykonanie exekúcie (č. l. 170-177). Súd nevykonal výsluch maloletého so zreteľom na jeho vek. Súd vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutočný stav veci.
5. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že maloletý pochádza vo vzťahu účastníkov konania. Maloletý nemá, ani nemal v ČR evidovaný trvalý, ani prechodný pobyt. Manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa 20. septembra 2019, č. k. XXP/ XX/XXXX-XXX, ktorý nadobudol vo výroku o rozvode právoplatnosť dňa 7. novembra 2019. Maloletý bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinnosť zastupovať ho a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Z výsluchu matky, ako aj z odôvodnenia citovaného rozsudku má súd preukázané, že matka v čase narodenia maloletého žila na Slovensku. Z výsluchu otca vyplynulo, že maloletý sa zdržiaval v Brne od konca roka 2019. To korešponduje s vyjadrením matky vo výsluchu, ktorá potvrdila, že od 1. decembra 2019 si prenajala byt na W., kde potom s maloletým aj bývala. Zo zhodných vyjadrení oboch rodičov maloletého vyplýva, že počas pobytu maloletého v Brne nežili spolu a neviedli spoločnú domácnosť. Maloletý je od narodenia v starostlivosti matky. Súd má za preukázané z výsluchu matky, že matka bola počas pobytu v Brne zamestnaná v spoločnosti ZEBRA TECHNOLOGIES, kde pracovala na 4 hodiny denne, neskôr v rámci práce „na doma“. Uvedenú prácu sa snažila skĺbiť s chodom domácnosti a starostlivosťou o maloletého, o ktorého sa starala v režime 24 hodín denne. Z výsluchu matky má súd za preukázané, že v období, kedy bola v ČR, víkendy aj celé týždne trávila v Majcichove na Slovensku u rodičov a to vtedy, kedy nemal otec styk s maloletým, čo bolo minimálne dvakrát do mesiaca. Potvrdzuje to čiastočne aj záznam („Matka so synom na Slovensku“) v tabuľke s prehľadom o stretávaní sa otca s maloletým.
6. Zo zhodných vyjadrení rodičov maloletého má súd za preukázané, že stretnutia maloletého s otcom sa realizovali problematicky. Komunikáciu rodičov v tomto smere má súd za preukázanú z e-mailovej komunikácie z č. l. 118-119. Podľa vyjadrení matky to bolo kvôli obmedzeniam pre COVID-19 a otcovi vyčítala nedostatky v stravovaní, prebaľovaní a v prístupe k zdravotnej starostlivosti (išlo o situáciu, že potrebovala pomoc otca pri prevoze maloletého). Otec uviedol, že musel využiť výkon rozhodnutia, čo preukázal výzvou Mestského súdu v Brne z 11. februára 2021 (č. l. 20). Otec pripustil, že niekedy sa styk nerealizoval, lebo bol chorý, pracovne zaneprázdnený, príp. ho matka obmedzovala (natáčala si ho). Uvítal mediačnú dohodu z 18. augusta 2021, ktorá mu umožnila byť s maloletým bez prítomnosti matky. Stretnutia od marca 2021 do septembra 2021 si matka dokumentovala v tabuľke, čo má súd za preukázané z listiny na č. l. 120-125 spisu. Súd má za preukázané, že počas stretnutí s otcom si maloletý vytváral väzby na okolie, čo pozoroval napr. tým, že maloletý sa hral na brniansku mestskú dopravu (napr. poznal názvy niektorých zastávok), všímal si miesta, kolotoče, obchody, zvučky v obchodoch. V Brne sa stretával aj s rodičmi otca, navštívili aj ZOO. Chodili do mesta pozerať rôzne miesta, preliezky, akvária v niektorých prevádzkach. Zaujímali ho technické objekty (napr. transformátorové stanice, hydranty, odvetrávacie šachty). Stretávali sa aj na ihriskách, bicyklovali sa. S inými rodičmi sa stretávali na ihriskách. Tieto deti otec nepozná, maloletý spomínal kamaráta v súvislosti s hračkou, mená uviesť nevedel. V rozširovaní sociálnych väzieb ho limitoval rozsah styku, ktorý mal. Súd má však tiež za
preukázané, že s ohľadom na vyjadrenie otca vo výsluchu („odkedy platila mediačná dohoda, chodili sme …“), že uvedené sa realizovalo len od 18. augusta 2021, kedy bola vyhotovená mediačná dohoda, ktorú predložil otec ako dôkaz.
7. Počas pobytu v ČR mal maloletý zdravotné poistenie viazané na otca. Služby zdravotnej starostlivosti využili podľa vyjadrení matky tak, že pediatričku V.. M. navštívili asi 3-4 krát v V. a raz zubára v ambulancii E. pri úvodnej prehliadke. Do školského zariadenia maloletý nechodil, čo sú skutkové tvrdenia, o pravdivosti ktorých súd nemal pochybnosti, nie sú v rozpore s dokazovaním, preto si ich súd osvojil. Z hľadiska finančného hospodárenia súd má z výsluchu matky za preukázané, že v ČR mala zriadené dva bankové účty v ČSOB, a.s., jeden v eurách, jeden v českých korunách.
8. Za preukázané považuje súd tvrdenie otca, že matka otcovi prvýkrát oznámila plán návratu na Slovensko približne v decembri 2020, resp. že od začiatku roka 2021 sa s matkou sporili o tom, či sa s maloletým vráti na Slovensko alebo nie. Matka uvádzala, že otec o pláne vrátiť sa z ČR na Slovensko vedel ešte pred nasťahovaním sa do ČR a ešte v konaní pred súdom na Slovensku rozhodujúcim o úprave práva povinností k maloletému uviedla, že sa mienia vrátiť. Súd nemá uvedené tvrdenie za preukázané. Z výsluchu otca, ktorý uviedol, že matka si v ČR nebudovala sociálne zázemie má však súd za preukázanú existenciu zámeru matky, ktorá sa hodlala vrátiť na Slovensko (najneskôr sa to otec dozvedel v decembri 2020). Nepriamo to potvrdzuje aj časové obmedzenia nájmu matky, ktorý bol predĺžený len o rok, čo uviedla matka vo výsluchu, a tiež skutočnosť, že si matka nezriadila v ČR pobyt, hoci jej v tom nič nebránilo (vyplýva to z protokolu o jednaní na č. l. 3). Napokon, ani jeden z účastníkov konania neprezentoval žiadne vyjadrenia, ktorých obsahom by boli predstavy o živote a budúcnosti matky s maloletým na území ČR. Z výsluchu matky, ako aj z návrhu matky na nahradenie prejavu vôle (č. l. 130) a rozsudku Mestského súdu v Brne z 21. septembra 2021, č. k. XX P XX/XXXX- XXX, má súd za preukázané, že matka podala na tamojší súd návrh, ktorým sa domáhala nahradenia súhlasu otca s vysťahovaním. Z uvedeného rozsudku je tiež preukázané tvrdenie, že tento súhlas jej, zatiaľ neprávoplatne, udelený nebol. Bolo preukázané, že matka bola upozornená na potrebu súhlasu s premiestnením maloletého (protokol o jednaní, č. l. 3). Z odvolania podaného matkou (č. l. 135) je preukázané, že proti tomuto rozsudku podala odvolanie, o ktorom zatiaľ rozhodnuté nebolo. Počas konania na súde v ČR sa matka netajila tým, že si zariaďuje veci na Slovensku a na pojednávaní pred súdom v ČR vyhlásila, že zrušila ubytovanie v Brne. Súd má za preukázané, že maloletý a účastníci konania sú štátni občania SR a hovoria po slovensky (to má súd za preukázané aj z protokolu o jednaní na č. l. 3, kde sa otec vyjadruje k možnosti výuky češtiny u maloletého).
9. Otec sa stretol v ČR s maloletým poslednýkrát dňa 23. septembra 2021. Približne mesiac sa nedostal na stretnutie s maloletým a až e-mailom z 27. októbra 2021 mu matka oznámila, že je so synom v Majcichove na Slovensku. Uvedené korešponduje s vyjadrením matky vo výsluchu, že nájom bytu na W. ul. v Brne skončil k 30. septembru 2021, pretože bol na žiadosť prenajímateľa predčasne skrátený z 30. novembra 2020, do ktorého mal trvať. Matka, ani maloletý nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, v ktorej by mohli v Brne bývať. Súd má preukázané, že k premiestneniu maloletého z Brna do Prievidza došlo do polovice októbra 2021, čo vyplýva z vyjadrenia matky, ktorá po skončení nájmu v Brne ešte cca. dva týždne prespávala u známych v Brne (to zodpovedá približne polovici októbra) a tiež zo zistení v správe kolízneho opatrovníka na č. l. 50 spisu, podľa ktorej matka býva v Prievidzi od polovice októbra. Údaj v správe kolízneho opatrovníka, podľa ktorého je maloletý v starostlivosti nového pediatra V.. H. od 3. októbra 2021 (nedeľa) je zrejme chyba v písaní a má ísť zrejme o 3. novembra 2021 (streda), čo zodpovedá aj vyjadreniu, podľa ktorého má matka budúci týždeň (správa bola vyhotovená 5. novembra 2021) prísť dokončiť vstupnú prehliadku. Z citovanej správy bolo tiež preukázané vyjadrenie menovanej lekárky, že maloletý je na svoj vek vyspelý, má bohatú slovnú zásobu, je veľmi šikovný a starostlivosť je hodnotená ako nadpriemerná.
10. Z ostatných vykonaných dôkazov neboli zistené žiadne skutkové zistenia významné pre rozhodnutie vo veci. Vykonanie ďalších dôkazov pre zistenie skutočného stavu veci nebolo potrebné.
11. Podľa § 123 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) v konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní podľa osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, súd rozhoduje, či premiestnenie alebo zadržanie maloletého bolo neoprávnené a či je daný
niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu maloletého (ods. 1). Súd vykonáva dokazovanie len v rozsahu potrebnom na zistenie skutočností podľa odseku 1 (ods. 2).
12. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava“) Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodnoprávne záväzky.
13. Podľa čl. 1 Haagskeho dohovoru cieľom tohto dohovoru je: a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.
14. Podľa čl. 3 Haagskeho dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu. Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.
15. Podľa čl. 2 ods. 9 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Ú. v. ES L 338 23.12.2003, s. 1) v platnom znení (ďalej len „nariadenie Brusel IIa“) na účely tohto nariadenia: pojem „opatrovnícke právo“ zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa.
16. Podľa čl. 2 ods. 11 nariadenia Brusel IIa na účely tohto nariadenia: pojem „neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie“ znamená premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa, ak: a) je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého rozsudkom, zo zákona alebo dohodou, ktorá má právne účinky, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním; a b) za predpokladu, že v čase premiestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo aj skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností.
17. Podľa čl. 11 ods. 1 nariadenia Brusel IIa, keď osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, podá žiadosť na príslušné orgány členského štátu o vydanie rozsudku podľa Haagskeho dohovoru 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980 (ďalej len „Haagsky dohovor z roku 1980“), aby dosiahla návrat dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané v inom členskom štáte ako členskom štáte, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, uplatňujú sa odseky 2 až 8.
18. Podľa čl. 60 písm. e) nariadenia Brusel IIa vo vzťahoch medzi členskými štátmi má toto nariadenie prednosť pred týmito dohovormi v rozsahu, v ktorom sa týka otázok upravených týmto nariadením: (…) Haagsky dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980.
19. Podľa čl. 62 ods. 1 nariadenia Brusel IIa dohody a dohovory uvedené v článkoch 59 ods. 1, 60 a 61 zostávajú v platnosti vo vzťahu k veciam, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie.
20. Vychádzajúc zo skutkových zistení a z vyššie uvedenej právnej úpravy návrh nie je dôvodný.
21. Vec posúdil súd tak, že predovšetkým sa zaoberal otázkou, či môže skúmať otázku obvyklého pobytu, ak túto otázku riešili súdy v ČR, na čo poukazoval aj otec vo vyjadrení v návrhu a na pojednávaní. Súd je názoru, že nie je viazaný zisteniami a rozhodnutiami súdov ČR v tejto otázke a existenciu obvyklého pobytu môže skúmať autonómne na ich záveroch. Jedným dôvodom je, že otázka nahradenia súhlasu otca s vysťahovaním matky na Slovensko nie je právoplatne skončená a záver o danosti obvyklého pobytu konštatoval Mestský súd v Brne v odôvodnení svojho rozhodnutia. Druhým dôvodom je, že v prípade viazanosti českými rozhodnutiami by tunajší súd bol obmedzený v možnosti skúmať otázky, ktorú mu prislúcha skúmať podľa čl. 11 nariadenia Brusel IIa a Haagskeho dohovoru.
22. V súlade s § 123 CMP súd postupoval v konaní podľa Haagskeho dohovoru. Keďže v danom prípade ide o vzťahy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, ktoré sú členskými štátmi EÚ, súd bol povinný aplikovať aj nariadenie Brusel IIa. Vzhľadom na to, že čl. 3 Haagskeho dohovoru je mierne odlišný od čl. 2 ods. 11 nariadenia Brusel IIa, súd s poukazom na čl. 60 písm. e) nariadenia Brusel IIa na danú vec aplikoval prednostne ustanovenia nariadenia Brusel IIa a vo zvyšku v zmysle čl. 62 ods. 1 nariadenia Brusel IIa aplikoval ustanovenia Haagskeho dohovoru. Súd pritom aplikoval ustanovenia nariadenia Brusel IIa tak ako ho vykladá Súdny dvor a to v súlade s požiadavkou zabezpečiť plné uplatňovanie práva Únie jednotne vo všetkých členských štátoch a súdnu ochranu práv, ktoré pre jednotlivca vyplývajú z tohto práva (napr. rozsudok z 27. februára 2018, Associaçao Sindical dos Juízes Portugueses, C-64/16, EU:C:2018:117, bod 33)
23. Podľa Súdneho dvora cieľom konania o návrat je preložiť toto dieťa do prostredia, ktoré mu je najznámejšie, a tým obnoviť kontinuitu jeho životných podmienok a podmienok rozvoja (rozsudok z 8. júna 2017, OL, C-111/17, EU:C:2017:436, bod 61). Rozhodnutie o návrate alebo zadržaní dieťaťa ale nerieši otázku opatrovníckeho práva k nemu. Cieľom konania o návrat upraveného Haagskym dohovorom a nariadením Brusel IIa je, aby jeden z rodičov nemohol posilniť svoje postavenie, pokiaľ ide o opatrovnícke právo k dieťaťu tak, že sa svojím protiprávnym konaním vymaní z právomoci súdov, ktoré sú príslušné podľa pravidiel stanovených najmä citovaným nariadením rozhodovať o rodičovských právach a povinnostiach k tomuto dieťaťu (rozsudok z 2. augusta 2021, A., C-262/21 PPU, EU:C:2021:640, bod 47).
24. Pojem „obvyklý pobyt“ predstavuje centrálny prvok na posúdenie dôvodnosti žiadosti o návrat. V rámci posudzovania žiadosti o návrat určenie miesta obvyklého pobytu dieťaťa predchádza identifikácii opatrovníckych práv, ktoré boli prípadne porušené (cit. rozsudok C-111/17, body 38 a 53). Inými slovami, kvalifikácia premiestnenia alebo zadržania dieťaťa ako neoprávneného si vyžaduje splnenie dvoch podmienok, a to jednak premiestnenie dieťaťa v rozpore s opatrovníckym právom priznaným podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt, čo si vyžaduje identifikovať obvyklý pobyt dieťaťa pred jeho premiestnením, a jednak opatrovnícke právo, ktoré sa skutočne vykonávalo alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu.
25. Napokon, sami účastníci konania potvrdili, že je medzi nimi sporná otázka, kde mal maloletý pred premiestnením na územie SR obvyklý pobyt. Podľa otca mal maloletý obvyklý pobyt na území ČR a podľa matky si maloletý zachoval obvyklý pobyt v SR. Súd sa preto primárne zaoberal otázkou, v ktorej krajine má maloletý obvyklý pobyt.
26. V prípade, ak znenie ustanovenia právneho aktu EÚ neobsahuje definíciu určitého pojmu (tak je tomu v prípade pojmu „obvyklý pobyt“), vychádza sa z toho, že takýto pojem vyžaduje autonómny a jednotný výklad. Pojem „obvyklý pobyt“ používaný v nariadení Brusel IIa má pritom v celom texte tohto nariadenia jednotný význam aj vtedy, ak ide o aplikáciu na situácie podľa čl. 11 ods. 1 nariadenia (rozsudok z 9. októbra 2014, C., C-376/14 PPU, EU:C:2014:2268, bod 54). V skratke, judikatúra Súdneho dvora dostupná k pojmu „obvyklý pobyt“ k ostatným článkom nariadenia Brusel IIa je použiteľná aj na konanie podľa čl. 11 ods. 1 nariadenia Brusel IIa.
27. Pojem „obvyklý pobyt“ sa v zásade vyznačuje dvomi prvkami a to jednak vôľou dotknutej osoby zriadiť zvyčajné centrum svojich záujmov na určenom mieste a jednak prítomnosťou, ktorá predstavuje dostatočný stupeň stability na území dotknutého členského štátu (rozsudok z 25. novembra 2021, IB, C-289/20, EU:C:2021:955, bod 57).
28. Súdny dvor považuje sociálne a rodinné prostredie rodičov dieťaťa za základné kritérium určenia miesta obvyklého pobytu tohto dieťaťa (cit. rozsudok C-289/20, bod 53). V prípade, že je dieťa v takom nízkom veku, jeho prostredie je v podstate rodina, ktorá je determinovaná referenčnou osobou alebo osobami, s ktorými žije, ktoré ho naozaj opatrujú a starajú sa o neho. S nimi toto dieťa zdieľa nevyhnutne sociálne a rodinné prostredie. V dôsledku toho treba zohľadniť najmä jednak dĺžku, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu tohto rodiča na území členského štátu a jednak geografické a rodinné korene tohto rodiča, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré tento rodič a dieťa udržiavajú (porov. rozsudok z 22. decembra 2010, Mercredi, C-497/10 PPU, EU:C:2010:829, body 54 až 56). V prípade zmyslu a rozsahu pojmu „obvyklý pobyt“ tieto majú zodpovedať najlepšiemu záujmu dieťaťa (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 2009, A., C-523/07, EU:C:2009:225, body 34 a 35).
29. Z dokazovania bolo preukázané, že od narodenia maloletý žije s matkou. V súlade s citovanou judikatúrou (cit. rozsudok C-497/10 PPU, body 54 až 56) preto bolo potrebné obvyklý pobyt maloletého odvíjať od obvyklého pobytu matky, pretože matka ho opatruje a fakticky sa o neho stará od narodenia. Dôležité preto bolo primárne preskúmať, či pobyt matky bol založený na vôli zriadiť v ČR zvyčajné centrum svojich záujmov a jednak či v prospech obvyklého pobytu v ČR svedčí taká prítomnosť, ktorá bude spĺňať parametre dostatočného stupňa stability (viď cit. rozsudok C-289/20, bod 57).
30. Z hľadiska faktoru dĺžky a pravidelnosti pobytu (cit. rozsudok C-497/10 PPU) bolo z dokazovania bolo preukázané, že matka s maloletým žila na území ČR od decembra 2019 až do približne polovice októbra 2021, kedy sa z ČR s maloletým trvalo vysťahovala. Dĺžka tohto pobytu v trvaní 22,5 mesiaca by na prvý pohľad mohla naznačovať dostatočnú dĺžku pre prípadný záver o dostatočnom naplnení hľadiska stálosti. V prípade posudzovania obvyklého pobytu z hľadiska dĺžky pobytu však nie je možné takýto jednotlivý faktor obvyklého pobytu posudzovať izolovane, pretože každý takýto faktor predstavuje len indíciu k záveru o danosti obvyklého pobytu. O indíciu ide preto, že napr. aj v medzinárodnoprávnej aplikácii Haagskeho dohovoru sa vyskytujú prípady, kedy ani po 34 mesiacoch nedošlo k založeniu obvyklého pobytu [viď Ruiz v. Tenorio, 392 F.3d 1247, 1250, 1259 (11th Cir. 2004); tiež Murphy v. Sloan 764 F.3d 1144 (9th Cir. 2014) v prípade krajín USA a Mexiko, resp. Írsko; dostupné v databáze www.incadat.com]. Túto indíciu v prospech obvyklého pobytu v ČR v danom prípade narúšajú minimálne dve skutočnosti. Prvou je, že je všeobecne známe, že v marci 2020 vypukla celosvetová pandémia, ktorá zásadne obmedzila sociálne vzťahy a možnosti ich vytvárania a prehlbovania. Inými slovami, zo spomenutého 22,5 mesačného obdobia približne 18 mesiacov trvala pandémia zakladajúca výrazné sociálne obmedzenia. Druhou je, ako vyplynulo z dokazovania, že uvedený pobyt v ČR bol prerušovaný, pretože matka počas tohto obdobia minimálne v mesiaci dva víkendy, niekedy aj celé týždne trávila v Majcichove na Slovensku u rodičov a to najmä vtedy, kedy nemal otec styk s maloletým. Súd v tomto vidí snahu o zachovanie bezprostredných väzieb na Slovenskú republiku a rodičov matky. Možné to bolo a je aj pre geografickú a jazykovú blízkosť oboch krajín, ako aj pre vzdialenosť bydliska rodičov matky od Brna (cca. 160 km, resp. 2 hodiny cesty). Uvedené súvisí aj s tým, že matka s maloletým žili vo svojej domácnosti, nežili spolu s otcom a neboli na neho v zásade viazaní, ani odkázaní. Súdu sa jednoducho javia obmedzenia pre pandémiu a uvedená frekvencia návštev príliš častá na to, že by boli matka s maloletým natoľko etablovaní v ČR, aby tam vytvorili zvyčajné centrum svojich záujmov. Ak by to bolo inak, organizovala by matka s maloletým svoj život a celý čas inak napr. počas víkendov v Českej republike, v Brne, a pod., a nesmerovala by ich každý druhý víkend a celé týždne k svojim rodičom, resp. k starým rodičom maloletého.
31. Otec netvrdil, že by tvrdenia matky o jej návrate plánovanom návrate na územie SR pri dovŕšení veku 3 rokov (nástup do škôlky) maloletého neboli pravdivé. Sporné medzi účastníkmi bolo, kedy uvedené matka oznámila otcovi. Deklarovaný zámer síce sám o sebe nie je v zmysle judikatúry relevantný faktor (cit. rozsudok C-111/17, bod 47), no môže predstavovať indíciu. Súd z dokazovania mal za preukázané, že zámer matky vysťahovať sa pri dovŕšení veku nástupu maloletého do škôlky u matky existoval. Napokon, ani otec, ani matka netvrdili žiadne tvrdenia (a teda ani ich nepreukazovali), z ktorých by vyplýval iný scenár, než uvádzala matka a síce, že sa plánovala vrátiť na Slovensko po skončení dočasného zamestnania v ČR v čase, keď bude mať syn 3 roky a skončí jej rodičovská dovolenka. Súd vníma, že v čase premiestnenia na územie ČR už matka a otec boli rozvedenými a v zásade neplánovali spoločný život v Brne, s ktorým by boli spojené spoločné predstavy o budúcnosti a etablovaní sa v tamojšom prostredí ekonomicky a spoločensky (napr. predstava o riešení spoločného bývania do budúcnosti, práca oboch partnerov, a pod.). Napriek tomu ani jeden z účastníkov nespomínal ani žiadne predstavy alebo zmienky druhého účastníka o budúcnosti, ktorá by mala nasledovať za horizont
avizovaného ukončenia pobytu matky v ČR (inými slovami, vôli a zámeru zotrvať v ČR by mohli napr. zodpovedať vyjadrenia o tom, čo bude nasledovať po tom, ak maloletý začne chodiť do škôlky, základnej školy, a pod.), ale nič také sa ani v podaniach účastníkov, ani vo vyjadreniach neuvádzalo. Súd preto mal za to, že matka mala zámer sa vrátiť na Slovensko a tento existoval v čase nasťahovania sa do ČR, hoci bolo preukázané, že bol prezentovaný otcovi najneskôr v decembri 2020 ako vyplynulo z výpovede otca. Keďže otázky spoločného života účastníci konania ako rozvedení a spolu nežijúci rodičia maloletého nemali dôvod riešiť, vyvíjali sa okolnosti a faktory danosti ich obvyklých pobytov autonómne u oboch rodičov maloletého a preto je možné, že za takýchto okolností si matka s maloletým mohli zachovať obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, aj keď sa počas rozhodného obdobia nachádzali v ČR, a podľa súdu si tento obvyklý pobyt aj zachovali.
32. Z hľadiska faktoru podmienok a dôvodov pobytu (cit. rozsudok C-497/10) súd mal z dokazovania za preukázané, že matka sa presťahovala do ČR koncom roka 2019, aby sa upokojili jej vzťahy medzi ňou a jej rodičmi a aby sa finančne stabilizovala. Oslovila preto bývalého zamestnávateľa spoločnosť ZEBRA TECHNOLOGIES, pre ktorého po pohovore začala po presťahovaní do ČR robiť činnosť administratívnej podpory v manažmente objednávok na skrátený úväzok 4 hodiny denne, neskôr pracovala v domácom prostredí. Prácu má vykonávať do konca roka 2021. Orientáciu matky na Brno pri hľadaní práce popri rodičovskej dovolenke matky vníma súd v kontexte predošlej znalosti prostredia, nakoľko tam žila a študovala; neskôr sa presťahovala na Slovensko, kde sa aj narodil maloletý. Súd má teda za preukázané, že dôvodom pobytu v ČR boli primárne dočasne lepšie ekonomické podmienky (zamestnanie) za účelom finančnej stabilizácie. Inými slovami, v Brne našla matka dočasné ekonomické zázemie bez toho, aby si v spojitosti s ním nevyhnutne musela a chcela vytvárať nové centrum svojich záujmov.
33. Podľa judikatúry zámer rodičov môže byť ukazovateľom zmeny obvyklého pobytu, ak je sprevádzaný nájmom ubytovania (cit. rozsudok C-523/07, bod 40). Samotný zámer však vždy predstavuje len indíciu (cit. rozsudok C-111/17, bod 47). Súd má preukázané z dokazovania, že po presťahovaní na územie ČR si matka prenajala byt na Prokofjevovej ulici v Brne s trvaním nájmu jeden rok počnúc 1. decembrom 2019 do 30. novembra 2020, ktorý bol neskôr predĺžený o jeden rok do 30. novembra 2021. Vzhľadom na prenájom na dobu určitú jednoznačne nemožno usudzovať, že dôvodom pobytu bolo zriadiť si v ČR centrum svojich záujmov. Matka hospodárila v ČR s dvoma bankovými účtami v eurách, aj v českých korunách. Matka si teda zachovávala väzbu na SR aj v oblasti finančného hospodárenia.
34. Návšteva školského, resp. predškolského zariadenia vo všeobecnosti vyznieva v prospech vytvárania obvyklého pobytu, pretože socializácia s deťmi v škole alebo mimo školy výrazne zvyšuje pravdepodobnosť aklimatizácie dieťaťa na nové prostredie a tým aj podporuje vytvorenie nového obvyklého pobytu aj nezávisle na rodičoch. Tento parameter v danom prípade nemožno uplatniť, pretože ako bolo preukázané, maloletý nenavštevoval žiadne takéto zariadenie. Otec namietal, že dochádzalo k interakciám maloletého s ostatnými deťmi napr. na ihriskách, resp. že spoznával okolie, miesta, zvučky, objekty a pod. V neprospech intenzívnejšieho vytvárania týchto väzieb svedčí, že k nim dochádzalo v tomto rozsahu až od 18. augusta 2021, čo je takmer dva mesiace pred premiestnením maloletého na Slovensko. Na druhej strane, vytváranie väzieb tohto typu nie je nič výnimočné a naopak, je to možné očakávať v danej situácii. Nie je možné chcieť, aby dieťa v takom nízkom veku bolo takpovediac „odrezané“ od okolitého sveta, aby náhodou nedošlo k zmene jeho obvyklého pobytu, pretože v tomto veku je tento aj tak determinovaný obvyklým pobytom a sociálnym a rodinným začlenením rodiča, ktorý sa o neho stará (viď judikatúra vyššie). Inými slovami, vznik takýchto základných interakcií s okolím a deťmi na ihrisku je dané vekom maloletého a jeho prirodzeným záujmom o okolie a nie je teda ničím výnimočným. Súd to konštatuje v spojitosti s tým, že z dokazovania nevyplynuli žiadne významnejšie alebo zaujímavejšie väzby na dané prostredie, ktoré by rodičia vedeli opísať. Matka mala v ČR zriadené zdravotné poistenie a maloletý mal v ČR pediatra V.. M., ktorú navštívil asi štyrikrát, zubára na klinike CLAVIS raz pri úvodnej prehliadke. Existencia zdravotného poistenia sama o sebe predstavuje tiež len indíciu a sama o sebe nejde o okolnosť, ktorá by zakladala vznik obvyklého pobytu, najmä v prostredí krajín EÚ. Návštevu ambulancií pediatra a zubára vníma súd čisto z praktických dôvodov. Je totiž zrejmé, že by nebolo z operatívneho hľadiska možné chcieť od matky, aby musela matka s maloletým cestovať na Slovensku za pôvodným pediatrom. Škôlku maloletý nenavštevoval. Tvrdenia matky o tom, že sa zhovárali s právnikom, ktorý prezentoval komplikovanosť nájdenia miestnej škôlky si súd osvojil, vrátane skutočnosti viazania získania škôlky na pobyt v ČR.
35. Existencia štátneho občianstva môže byť faktor v prospech danosti obvyklého pobytu (cit. rozsudok C-523/07, bod 39). Keďže maloletý, ale aj jeho rodičia sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a nie sú štátnymi občanmi inej krajiny, svedčí táto okolnosť v prospech zachovania obvyklého pobytu na území Slovenskej republiky. Všetci majú tiež hlásený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Z hľadiska faktora geografických a rodinných koreňov matky, ktorá sa o maloletého stará a s ktorou žije, tieto sú nesporne viazané na Slovenskú republiku. Rodiny oboch rodičov žijú na území Slovenskej republiky, rozprávajú po slovensky. Maloletý rozpráva len po slovensky, češtine nerozumie. Tieto indície smerujú v prospech záveru o zachovaní obvyklého pobytu v SR. Z hľadiska sociálnych a rodinných väzieb celú rodinu (starí rodičia z oboch strán) má maloletý na Slovensku, u rodičov matky dokonca žil maloletý prvý rok života a má s nimi vytvorené citové väzby. Tieto väzby udržiavajú, matka pravidelne navštevovala rodičov v Majcichove počas pobytu v ČR, ako už súd uviedol vyššie. Súd má síce za preukázané, že otec s maloletým spolu s rodičmi otca navštívili ZOO v Brne, ale išlo o návštevu, ktorá v kvalitatívnom rozsahu nie je spôsobilá založiť nový obvyklý pobyt a preto uvedené okolnosti svedčia skôr v prospech zachovania obvyklého pobytu maloletého v SR.
36. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že jednotlivé preukázané skutočnosti vo vzájomnej spojitosti neboli dostatočné na to, aby založili u maloletého obvyklý pobyt v ČR. Svedčia naopak v prospech toho, že maloletý si zachoval obvyklý pobyt v Slovenskej republike ešte z doby, kedy sa v Slovenskej republike narodil a žil s matkou pred presťahovaním do Českej republike v decembri 2019. Konštatovanie okolnosti, že obvyklý pobyt mal maloletý pred jeho premiestnením v októbri 2021 v Slovenskej republike vylučuje, aby súd s poukazom na čl. 11 ods. 1 nariadenia Brusel IIa a čl. 3 Haagskeho dohovoru riešil ďalšie otázky tvrdené matkou (napr. či boli opatrovnícke práva skutočne vykonávané, či sú dané okolnosti pre nenariadenie návratu, a pod.), pretože riešenie týchto otázok by bolo nadbytočné.
37. Keďže súd s poukazom na vyššie uvedené ustálil, že krajinou obvyklého pobytu maloletého od jeho narodenia je Slovenská republika a nie Česká republika, ako tvrdil a preukazoval počas konania otec maloletého ako navrhovateľ, nie je možné v zmysle čl. 11 ods. 1 nariadenia Brusel IIa a ustanovenia čl. 3 Haagskeho dohovoru, podľa ktorého sa Haagsky dohovor použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu (v tomto prípade ČR) bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku, aplikovať na daný prípad Haagsky dohovor. Preto súd za týchto okolností nemal inú možnosť, než návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava I do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.