Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-68-2021.pdf
PDF · 95.5 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/68/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: STAVPEX, spol. s r.o., 086 33 Smilno 23, zastúpený: JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom, Nám. Slobody 7, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: COLAS Slovakia, a.s., Priemyselná 6, 042 45 Košice, IČO: 31 651 402, zastúpený: JUDr. Lenkou Mackaľovou, advokátkou, Žižkova 6, 040 01 Košice, o zaplatenie 2 862,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 29Cb/128/2018-154 zo dňa 19. novembra 2020, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 29Cb/128/2018-154 zo dňa 19. novembra 2020.
II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
I. Žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovanému priznáva plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v tomto konaní sa domáhal zaplatenia 2.862,68 eur s príslušenstvom od žalovaného za neuhradenú cenu diela na stavbe „1/68 Budimír prieťah“.
3. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že aktuálny zostatok dlžnej sumy je 1.161,16 eur o čom žalovaný upovedomil žalobcu viacerými listami a poukázal aj na odlišnú lehotu splatnosti tejto ceny. Ďalej žalovaný uviedol, že medzi stranami sporu došlo aj k čiastočnému zániku vzájomných pohľadávok v dohodnutej výške ich vzájomným započítaním v dôsledku čoho sa znížila aj suma zádržného z faktúry č. 2013000012. Preto žalobca navrhol, aby súd žalobu zamietol.
4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 19.11.2020, z neúčasti na ktorom sa žalobca opakovane ospravedlnil a to zo zdravotných dôvodov a uviedol, že súhlasí, aby súd konal v jeho neprítomnosti.
5. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaný (pred zmenou obchodného mena Inžinierske stavby a.s.) ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ uzatvorili zmluvu o dielo na uskutočnenie stavebných prác 1/68 Budimír prieťah. Žalobca vyfakturoval žalovanému zhotovené práce a to troma faktúrami:
- č. 2012000018 zo dňa 5.10.2012 na sumu 13.898,05 eur so splatnosťou 9.11.2012, nezaplatené 694,90 eur,
- č. 2013000008 zo dňa 14.5.2013 na sumu 10.530,73 eur so splatnosťou 18.6.2013, nezaplatené 438,78 eur,
- č. 2013000012 zo dňa 7.6.2013 na sumu 12.972,67 eur so splatnosťou 12.7.2013, nezaplatené 1.729,00 eur.
6. Inžinierske stavby, a.s. predmetné faktúry nezaplatili čo do sumy 2.862,68 eur podľa výzvy na úhradu faktúr zo dňa 10.8.2018.
7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o dielo a najmä podľa ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje povinnosť objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu diela vykonaním diela.
8. Súd prvej inštancie vychádzal z jednotlivých ustanovení zmluvy o dielo, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným a to najmä ustanovenia o zábezpeke. Tieto ustanovenia o zábezpeke sú uvedené v čl. 3 bod 3.1 zmluvy, podľa ktorej dokumenty uvedené pod písmenom b) až i) tohto bodu sú súčasťou tejto zmluvy o dielo. Súčasťou predmetnej zmluvy je v písmene b) uvedená príloha k ponuke, ktorá zakotvuje ustanovenie o zábezpeke. V zmysle podčlánku 4.2.1 prílohy k ponuke na stavebné práce „čiastka zábezpeky na odstránenie vád v záručnej dobe je 5% zo zmluvnej ceny bez DPH.“ V zmysle podčlánku 1.1.3.10 prílohy k ponuke na stavebné práce „záručná doba je 1830 dní.“ V zmysle podčlánku 14.3 prílohy k ponuke na stavebné práce „percento zdržaných platieb je 5%, limit zadržaných platieb je 5% zo zmluvnej ceny s DPH.“
9. Z týchto ustanovení zmluvy vyplýva, že žalovaný zadržal čiastky z faktúr, ktorými bola fakturovaná cena diela oprávnene postupujúc podľa dojednania v zmluve. Žalobca poukázal na znenie čl. 2 bol 2.3.4 druhá veta, ktorá sa však vzťahuje na možnosť zadržať celú cenu z faktúry a nevylučuje použitie ustanovenia podčlánku 4.2.1. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nesprávne aplikoval na daný prípad použitie bodu 2.3.4 zmluvy, pretože žalobca nezadržal úhradu faktúry, ale iba dohodnutú čiastku 5 %.
10. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané to, že žalovaný zaplatil žalobcovi ako to vyplýva z výpisu z jeho účtu:
- sumu 694,90 eur dňa 29.11.2017 za faktúru 2012000018,
- sumu 438,78 eur dňa 29.11.2017 za faktúru 2013000008,
- sumu 27,48 eur dňa 29.11.2017 za faktúru 2013000012.
11. Z uvedeného je nepochybné, že žalovaný zaplatil sumu 694,90 eur za faktúru č. 2012000018 a aj sumu 438,78 eur za faktúru 2013000008 a nebol v omeškaní s platbou vzhľadom na záručnú dobu 1830 dní v zmysle prílohy k ponuke na stavebné práce I/68 Budimír prieťah.
12. Ďalej súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že žalovaný a žalobca uzatvorili dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov dňa 8.7.2013, v ktorej sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok ku dňu 15.7.2013 vo výške 6.565,51 eur. Príloha k tejto dohode o započítaní obsahuje aj faktúru č. 2013000012. Následne dňa 24.7.2013 došlo k čiastočnej úhrade zvyšnej fakturovanej sumy faktúrou č. 2013000012 vo výške 5.866,63 eur ako to vyplýva z výpisu z účtu.
13. Súd prvej inštancie mal ďalej v konaní za preukázané to, že žalobca a žalovaný uzatvorili ďalšiu dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov dňa 31.3.2014, dohodli započítanie pohľadávok v celkovej výške 2.400,00 eur a z prílohy k tejto dohode o vzájomnom započítaní vyplýva, že predmetom tohto započítania bola aj faktúra č. 2013000012 do sumy 513,05 eur.
14. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pri spočítaní všetkých týchto úhrad a zápočtov 6.565,51 eur + 5.866,63 eur + 513,05 eur + 27,48 eur = 12.972,67 eur to znamená, že celková suma 12.972,67 eur za faktúru č. 2013000012 bola zaplatená a čiastočne bola započítaná. Preto súd prvej inštancie
sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu, že zadržiavanie fakturovaných súm bolo zo strany žalovaného neoprávnené vzhľadom na prílohu k ponuke na stavebné práce 1/68 Budimír prieťah, ktorá obsahuje záručnú dobu 1830 dní a čiastku zábezpeky na odstránenie vád v záručnej dobe 5 % zo zmluvnej ceny. Z toho vyplýva, že predmetné faktúry boli zaplatené a čiastočne započítané, teda predmetná pohľadávka žalobcu zanikla, preto súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.
15. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že úspešnému žalovanému priznal proti neúspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu. Uviedol, že rozsudok považuje za nepreskúmateľný z viacerých dôvodov. Súd prvej inštancie neoprávnene považoval nárok žalobcu za neopodstatnený vychádzajúc z toho, že lehota splatnosti faktúr bola platne dohodnutá vo všeobecných obchodných podmienkach a preto si žalobca nesprávne vysvetľuje dátum splatnosti faktúr a že žalovaný tak mohol zadržiavať žalovanú sumu až do uplynutia záručnej doby. S týmto záverom súdu prvej inštancie žalobca nesúhlasí z toho dôvodu, že v bode 2.3.3 zmluvy o dielo bolo dohodnuté, že zhotoviteľ sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi cenu uvedenú v zmluve, teda nie v čase a spôsobom uvedeným vo všeobecných obchodných podmienkach. Žiaden odkaz upravujúci čas a spôsob zaplatenia ceny diela nebol v údajných všeobecných obchodných podmienkach dohodnutý a navyše všeobecné obchodné podmienky neboli prílohou zmluvy o dielo, neboli žalobcom podpísané a teda ani žalobca nemohol s nimi vysloviť súhlas. To znamená, že neboli platne dohodnuté. Taktiež nebolo dohodnuté to, aby všeobecné obchodné podmienky mali prednosť pred zmluvou. Preto žalovaný nebol oprávnený zadržiavať žalovanú sumu ako zádržné do uplynutia záručnej doby. V zmluve v bode 2.3.4 bolo uvedené, že žalovaný môže zadržať úhradu splatnej faktúry len do času kedy generálny objednávateľ diela neuhradí žalovanému cenu práce, čo sa však v tomto prípade aj stalo, teda žalovaný mal uhradenú celú sumu zo strany generálneho objednávateľa a nemal dôvod na nevyplatenie žalovanej sumy v lehote splatnosti uvedenej v žalobe. Ďalej žalobca uviedol, že ak došlo zo strany žalovaného k úhrade sumy 694,40 eur a 438,78 eur, tak to sa stalo až po podaní žaloby dňa 29.11.2017, preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie vyčísleného 8,75 % ročného úroku z omeškania zo sumy 694,40 eur od 7.12.2012 do 29.1.2017, t.j. 304,02 eur, tiež vyčísleného 8,50 % ročného úroku z omeškania zo sumy 438,78 eur od 19.6.2013 do 29.1.2017, t.j. 167,00 eur. Naviac úhrada v prospech žalobcu vo výške 1.729,00 eur preukázaná nebola. To znamená, že spolu nárok žalobcu tak činí 694,40 + 167,00 + 1.729,00 = 2.590,00 eur spolu s 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.729,00 eur od 13.7.2013 do zaplatenia.
17. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za dostatočne jasný a zrozumiteľný a riadne odôvodnený. Žalovaný uviedol, že žalobca od začiatku uplatňoval nárok na zaplatenie 2.862,68 eur bez toho, aby uviedol právny dôvod tejto pohľadávky. V dôsledku vzájomného započítania pohľadávok medzi žalobcom a žalovaným, ku ktorým došlo ešte pred podaním žaloby, tvoril aktuálny zostatok nesplatenej istiny 1.161,16 eur a nie ako to uvádza žalobca v žalovanej výške 2.862,68 eur. Žalovaný žalobcu o tomto upovedomil a informoval ho o nesprávnosti určenia lehoty splatnosti príslušného zostatku. Žalovaný uviedol, že v tomto súdnom konaní predložil listiny ako aj prílohy listín, ktorými preukazoval splatnosť zostatku istiny 1.161,16 eur, táto splatnosť nastala ešte pred začatím súdneho konania, preto sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s jej úhradou. Preto žalobca nemá nárok ani na úroky z omeškania. Žalovaný uviedol, že k úhrade dlžnej sumy 1.161,16 došlo dňa 29.11.2017 ešte pred jej splatnosťou a toto žalobca v konaní ani nerozporoval. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
19. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo žalobcovi doručené dňa 11.4.2021, žalobca odvolaciu repliku nepodal.
20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
21. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
22. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
23. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
24. Podľa § 191 ods. 1 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
25. Odvolací súd udáva, že podľa citovaného zákonného ustanovenia má každá strana sporu preukázať svoje tvrdenie (povinnosť tvrdenia, dôkazné bremeno) a to tak, že predloží dôkazy o svojich tvrdeniach alebo označí dôkazy, ktoré zabezpečí súd, ak ich strana sporu objektívne nemá k dispozícií a nemôže ich sama predložiť súdu.
26. V prejednávanom spore si žalobca uplatnil predmetnú pohľadávku 2.862,68 eur za 3 neuhradené faktúry a to:
- č. 2012000018 zo dňa 5.10.2012 na sumu 13.898,05 eur so splatnosťou 9.11.2012, nezaplatené 694,90 eur,
- č. 2013000008 zo dňa 14.5.2013 na sumu 10.530,73 eur so splatnosťou 18.6.2013, nezaplatené 438,78 eur,
- č. 2013000012 zo dňa 7.6.2013 na sumu 12.972,67 eur so splatnosťou 12.7.2013, nezaplatené 1.729,00 eur.
27. Žalovaný v konaní tvrdil, že celá táto uplatnená pohľadávka žalobcu voči žalovanému zanikla čiastočnou úhradou a čiastočným zápočtom týchto faktúr v celom rozsahu. Žalovaný predložil dôkazy o týchto úhradách a to bankové výpisy a predložil dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 8.7.2013 a zo dňa 31.3.2014.
28. Žalobca v odvolaní tvrdí, že „ak došlo k úhrade pohľadávky zo strany žalovaného vo výške 694,40 eur a 438,78 eur, tak sa tak stalo až po podaní žaloby dňa 29.11.2017“. V ďalšej vete odvolania však žalobca udáva, že nárok žalobcu činí 694,40 eur + 167,00 eur + 1.729,00 eur, teda spolu 2.590,00 eur. To znamená, že následne, protichodne žalobca namieta úhradu sumy 694,40 eur za faktúru č. 2012000018. Toto tvrdenie žalobcu v odvolaní je rozporuplné o to viac, ak suma 694,40 eur bola uhradená ako to tvrdil žalovaný a aj sám žalobca v konaní na súde prvej inštancie aj v odvolacom konaní a aj žalovaný predložil na pojednávaní dňa 21.2.2020 dôkaz o úhrade tejto sumy 694,40 eur dňa 29.11.2017. Zároveň žalovaný predložil výpis z účtu aj o úhrade ďalšej sumy 438,78 eur na ďalšiu faktúru č. 2013000008 v sume 438,78 eur a aj sumy 27,48 eur na úhradu ďalšej z troch predmetných faktúr a to č. 2013000012 a to úhrada taktiež dňa 29.11.2017.
29. Odvolací súd preto považuje tvrdenie žalobcu v odvolaní, že zostáva neuhradená suma 1.729,00 eur za faktúru č. 201300012 za tvrdenie bez bližšej špecifikácie z čoho pozostáva táto tvrdená pohľadávka žalobcu, táto dlžná suma, ak žalobca v odvolaní vôbec nereaguje na žalovaným predložené dva dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 8.7.2013 a zo dňa 31.3.2014, tak ako tieto dohody o vzájomnom započítaní podrobne odôvodnil súdu prvej inštancie v ods. 27. a 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Nemôže preto obstáť ani tvrdenie žalobcu v odvolaní, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, pretože práve odvolanie žalobcu je nejasné, neurčité, vôbec nie je reakciou na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
30. Za takejto dôkaznej situácie keď žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno o tom, že by neboli vykonané úhrady týchto prvých dvoch faktúr a zápočty ďalšej tretej faktúry. O to viac, ak z obsahu spisu vyplýva, že žalobca celkovo 6 x ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní v konaní na súde prvej inštancie, zúčastnil sa teda iba na jednom pojednávaní dňa 21.2.2020, na ktorom žalovaný predložil
dôkazy o úhradách faktúr a žalobca navrhol odročiť pojednávanie za účelom prekonzultovania veci s klientom po predložení týchto bankových výpisov. Od odročenia tohto pojednávania dňa 21.2.2020 sa žalobca nevyjadril o výsledku prekonzultovania úhrady uplatnenej pohľadávky so svojím klientom, nedostavil sa na ďalšie pojednávania ani na posledné pojednávanie dňa 19.11.2020, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok. Svoju neúčasť na tomto pojednávaní žalobca ospravedlnil zo zdravotných dôvodov a tiež aby nedochádzalo k navyšovaniu trov súhlasil s tým, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Žiadne vyjadrenie k veci samej ani k predloženým listinným dôkazom zo strany žalovaného o úhrade a o zápočte predmetných pohľadávok však žalobca nepodal a ani v odvolacom konaní žalobca nereaguje na tieto jednotlivé listinné dôkazy predložené žalovaným o úhradách a predložených dohodách o vzájomnom započítaní pohľadávok. Žalobca sa k zápočtom vôbec nevyjadril, vôbec ich nenamietal. Z týchto dohôd o zápočte vyplýva, že tretia faktúra, ktorá bola čiastočne uhradená na bankový účet žalobcu a čiastočne bola započítaná vyplýva, že z tejto celkovej fakturovanej sumy faktúrou č. 2013000012 zo dňa 7.6.2013 na sumu 12.972,67 eur podľa listinných dôkazov predložených žalovaným, žalovaný uhradil žalobcovi na túto pohľadávku sumu 5.866,63 eur dňa 24.7.2013 tak ako to uviedol súd prvej inštancie v ods. 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Ďalej uhradil sumu 27,48 eur dňa 29.11.2017 a suma 6.565,51 eur a suma 513,05 eur bola predmetom dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok.
31. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu zamietol potom ako žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že uplatnené pohľadávky sú naďalej neuhradené a vôbec sa nevyjadroval k listinám predloženým zo strany žalovaného o úhrade a zápočte celej uplatnenej pohľadávky, nevyjadril sa k odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom súd prvej inštancie podrobne rozpísal jednotlivé úhrady a jednotlivé zápočty. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani o splatnosti týchto jednotlivých pohľadávok, pretože nevyvrátil tvrdenia a dôkazy predložené žalovaným o tom, že podľa čl. 4.2.1 prílohy k zmluve o dielo bol žalovaný oprávnený zadržiavať 5 % z ceny diela po dobu 1830 dní dohodnutej záručnej doby za predmetné dielo.
32. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v celom rozsahu ako vecne správny, vrátane výroku o náhrade trov konania pre úspešného žalovaného.
33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto konaní úspešný, priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100 %.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).