Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6C-31-2023.pdf
PDF · 128.44 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/31/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpenej Mgr. Jurajom Berežným, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie vo Svidníku, Centrálna 2/38, 089 01 Svidník, IČO: 50 039 229 proti žalovaným: 1/ A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., X/XXX D., E., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 3/ F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, 4/ H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX C., právne zastúpená JUDr. Vladimírom Habiňákom, advokát, Brezová 10, 040 01 Košice, IČO: 42 239 800, 5/ J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. H. X, XXX XX B. C., 6/ K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. H. X, XXX XX B. C., 7/ A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., 8/ B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX H., 9/ H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX E., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že žalobkyňa je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parcely „C“ KN č. XXX/XX orná pôda o výmere XX m2, pre k.ú. C., parcely „C“ KN č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2, pre k.ú. C., parcely „C“ KN č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pre k.ú. C., obec C., okres K., vytvorené Geometrickým plánom L./XXXX vyhotoveným dňa XX.XX.XXXX M. N. O., autorizačne overeným dňa 22.03.2024 M. N. O., úradne overeným P. Q. K., katastrálnym odborom dňa 02.04.2024.
II. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 16.6.2023 domáhala určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parcely „C“ KN č. XXX/XX orná pôda o výmere XX m2, pre k.ú. C., parcely „C“ KN č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2, pre k.ú. C., parcely „C“ KN č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pre k.ú. C., obec C., okres K., vytvorené Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-X/XXXX vyhotoveným dňa XX.XX.XXXX M. N. O., autorizačne overeným dňa 22.03.2024 M. N. O., úradne overeným P. Q. K., katastrálnym odborom dňa 02.04.2024.
2. Žalobu odôvodnila tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. C., v podiele 1/1 a to: 1. Parcely reg. „C“ KN parcelné číslo XXX/X, orná pôda o výmere XXXX m2 2. Parcely reg. „C“ KN parcelné číslo XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 3. Parcely reg. „C“ KN parcelné číslo XXX/XX, orná pôda o výmere XXX m2 4. Parcely reg. „C“ KN parcelné číslo XXX/ XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere X m2. Parcela reg. „C“ KN XXX/X vznikla Geometrickým plánom č. X/XXXX a to oddelením od parcely „E“ KN č. XXX, k.ú. C.. Predmetný geometrický plán bol vyhotovený M. N. O. dňa XX.XX.XXXX, úradne overeným dňa 29.05.2007 M. H. O. (ďalej v texte už len ako Geometrický plán č. X/XXXX). Parcela reg. „C“ KN XXX/X a parcela reg. „C“ KN XXX/XX
vznikla Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyňatím parcely XXX/X z poľnohospodárskej pôdy. Predmetný geometrický plán bol vyhotovený M. N. O. dňa 05.09.2017, autorizačne overeným M. N. O. a úradne overeným dňa 25.09.2017 (ďalej v texte už len ako Geometrický plán č. XXXXXXXX- XX/2017). Titul nadobudnutia Vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalobkyne a oprávnenosť ich dobromyseľnej držby Podiel na parcele reg. „E“ KN XXX, k.ú. C. nadobudla dedením matka žalobkyne A. R., N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, osvedčením o dedičstve zo dňa XX.XX.XXXX, po svojom otcovi A. K., zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX bola Geometrickým plánom č. X/XXXX od parcely „E“ KN XXX oddelená parcela „C“ KN č.XXX/X. Výlučnou vlastníčkou tejto parcely sa stala matka žalobkyne R. A., N. K., nar. XX.XX.XXXX a to Notársky osvedčeným vyhlásením o vydržaní vlastníckeho práva na základe Notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade v K. notárkou A. H. F. dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola podkladom pre založenie LV záznamom do katastra nehnuteľnosti. Prílohou k návrhu na vydanie predmetného osvedčenia bolo: • potvrdenie Obecného úradu C. zo dňa XX.XX.XXXX • stanovisko Slovenského pozemkového fondu, ktorý k vzniku vlastníckeho práva k vyššie uvedenej nehnuteľnosti v prospech matky žalobkyne R. A. nemal výhrady • vyhlásenie žalovaného v prvom rade A. D., ktorý súhlasil s tým, aby vyššie uvedená nehnuteľnosť, ktorá bola vedená na jeho právnej predchodkyni majetkoprávne vyporiadala matka žalobkyne A. R. • vyhlásenie podielového spoluvlastníka O. D., ktorý súhlasil s tým, aby si jeho vlastnícky podiel na novovytvorenej parcele „C“ KN XXX/X majetkoprávne vyporiadala matka žalobkyne A. R.. Titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyňou a oprávnenosť jej dobromyseľnej držby Žalobkyňa nehnuteľnosť parcelu reg. „C“ KN č.XXX/ X nadobudla v rozsahu 1/1 Darovacou zmluvou spísanou na Notárskom úrade v K. dňa XX.XX.XXXX od jej matky A. R., N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX. Dňa X.X.XXXX bol vyhotovený geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX na podklade ktorom vznikli parcely reg. „C“ KN XXX/X a „C“ KN XXX/XX. Sporná časť pozemku „C“ KN XXX/X,X,XX Na podnet žalovaného v prvom rade p. A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, Okresný úrad K., katastrálny odbor vykonal dňa XX.XX.XXXX v zmysle § 39 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam zápis poznámky k parcelám CKN XXX/X, CKN XXX/X evidovaných na LV XXXX a k parcele EKN XXX/X evidovanej na LV XXXX v katastrálnom území C. o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená. Okresný úrad K., katastrálny odbor na žiadosť žalovaného v prvom rade zistil duplicitu vlastníctva (viacnásobné vlastníctvo) k časti parcely CKN XXX/X, XXX/X a k časti parcely EKN XXX/X. Zároveň Okresný úrad K., katastrálny odbor odporúčal danú vec riešiť: • v konaní o oprave chyby v zmysle § 59 ods. 2, písm. c) katastrálneho zákona, ak s tým budú súhlasiť všetky osoby zapísané v katastri ako vlastníci • dohodou medzi dotknutými vlastníkmi predmetných nehnuteľností • v prípade sporu súdnou cestou So žalovaným v prvom rade pánom A. D., nar. XX.XX.XXXX sa žalobkyňa osobne stretla na hranici pozemkov. V teréne mu ukázala skutočnú hranicu užívania pozemku ( pôvodne parcela „E“ KN č. XXX ) jej právnymi predchodcami a skutočnú hranicu užívania parciel „C“ KN XXX/X, „C“ KN XXX/X a „C“ KN XXX/XX, ktoré v celosti užívala žalobkyňa spolu s jej právnymi predchodcami dobromyseľne a nepretržite viac ako 10 rokov. I. A. D., nar. XX.XX.XXXX s týmto nesúhlasí, aj keď potvrdil, že spornú časť pozemku neužíval on, ale žalobkyňa a jej právny predchodcovia, čo žalobkyni vedia dosvedčiť aj obyvatelia obce C. a dokonca aj niektorí spoluvlastníci parcely „E“ KN č. XXX/X. Žalobkyňa si dňa XX.XX.XXXX vypracovať Geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX na oddelenie sporných parciel „C“ KN XXX/XX-26 z parciel „C“ KN XXX/X,X,XX. Geometrický plán bol vyhotovený dňa XX.XX.XXXX M. N. O., autorizačne overený M. N. O. dňa XX.XX.XXXX, úradne overeným Okresným úradom K., katastrálny odbor dňa XX.XX.XXXX.
3. Žalovaný v 1. rade v podaní zo dňa 17.7.2023 k podanej žalobe uviedol, že po zvážení všetkých objektívnych skutočností, súhlasí so žalobou v celom rozsahu, tak ako navrhuje žalobkyňa. Uvedené potvrdil aj v podaní zo dňa 8.12.2023 a na nariadených pojednávaniach dňa 18.3.2024 a 20.5.2024.
4. Zástupca žalovaného v 2. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že je vecou žalobkyne, aby uniesla bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Nesúhlasil s tým, aby sa podieľal na náhrade trov konania.
5. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení doručenom súdu dňa 31.7.2023 uviedol, že nech sa to premeria s tým, že z dôvodu nevyužitia parcely, chce ju aj tak predať. Na nariadených pojednávaniach dňa 18.3.2024 a 20.5.2024 súhlasil so žalobou
6. Žalovaná v 5. rade v podaní zo dňa 10.7.2023 uviedla, že treba preveriť, kde sa stala chyba pri zápise.
7. Žalovaný v 7. rade v podaní zo dňa 18.7.2023 podľa obsahu súhlasil so žalobou uvedúc, že súhlasí s hranicou parcely A. B., N. R..
8. Žalovaná v 8. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14.7.2023 uviedla, že nemá záujem o pozemky a súhlasila by s ich odpredajom, ak sa spor urovná, avšak má vedomosť, že vlastnícke vzťahy sú nevysporiadané.
9. Žalovaný v 9. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.12.2023 uviedol, že uznáva nárok žalobkyne a stotožnil sa aj s vyjadrením žalovaného v 1. rade. Žiadal, aby trovy neboli priznané žiadnej zo strán sporu.
10. Na prejedanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 18.3.2024, pojednávajúc postupom podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalovaných v 4., 5., 6., 8. a 9. rade. Na pojednávaniach súd oboznámil podania strán sporu, vyjadrenia prítomných strán sporu a tiež vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov postupom podľa § 204 CSP, a to: Žaloba na č.l. 1-8, výpis z LV na č.l. 11, osvedčenie o dedičstve na č.l. 12-15, geometrický plán na č.l. 16, notárska zápisnica na č.l. 17, geometrický plán na č.l. 18, výpis z LV na č.l. 19-20, notárska zápisnica na č.l. 21, geometrický plán na č.l. 22, upovedomenie o zápise poznámky na č.l. 23, vyjadrenie žalovanej v 5.rade na č.l. 36, vyjadrenie žalovanej v 8.rade na č.l. 37, vyjadrenie žalovaného v 7. rade na č.l. 39,vyjadrenie žalovaného v 1.rade na č.l. 40, vyjadrenie žalovaného v 3.rade na č.l. 45, vyjadrenie žalovaného v 1.rade na č.l. 62, vyjadrenie žalovaného v 9.rade na č.l. 69, vyjadrenie SPF na č.l. 71-73, listiny na č.l. 85-301 zaslané Okresným úradom K., katastrálnym odborom, vyjadrenie žalovanej v 5.rade na č.l. 303, vyjadrenie žalovaného v 9.rade na č.l. 308 a ďalším obsahom spisu.
11. Súd zdôrazňuje, že v civilnom sporovom konaní sa neuplatňuje vyšetrovací princíp. Objem informačného základu, z ktorého súd vychádza pri tvorbe meritórneho rozhodnutia vychádza výlučne z dôkazov navrhnutých stranami (formálna pravda). Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi.
12. Z výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie C. vyplýva, že žalobkyňa je vlastníčkou parcely reg. CKN parcelné číslo XXX/X, orná pôda o výmere XXXX m2, parcely reg. CKN parcelné číslo XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcely reg. CKN parcelné číslo XXX/XX, orná pôda o výmere XXX m2, parcely reg. CKN parcelné číslo XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere X m2.
13. Z geometrického plánu č. X/XXXX vyhotoveného M. N. O. dňa XX.XX.XXXX, úradne overeným dňa XX.XX.XXXX M. H. O. plynie, že parcela registra CKN č. XXX/X vznikla oddelením z parcely registra EKN č. XXX, k.ú. C.. Z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/2017 vyhotoveného M. N. O. dňa X.X.XXXX, úradne overeným dňa X.X.XXXX M. H. O. plynie, že parcela registra CKN XXX/X a CKN XXX/XX vznikla vyňatím parcely XXX/X z poľnohospodárskej pôdy
14. Z notárskej zápisnice sp. zn. E. XXX/XXXX, E. XXXXX/XXXX, E. XXXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX bolo zistené, že A. R., N. K. (matka žalobkyne) darovala A. B. (žalobkyni, svojej dcére) nehnuteľnosť, parcelu registra CKN č. XXX/X, orná pôda o výmere XXXX m2 pod B1 v podiele 1/1 v katastrálnom území C., obec C..
15. Podľa výpisu z listu vlastníctve č. XXXX (čl. 19 spisu) žalovaný sú vlastníkmi parcely parcelné číslo XXX/X o výmere XXXX m2, orná pôda, žalovaný v 1. rade v spoluvlastníckom podiele 20/236, žalovaný v 2. rade v podiele 9/236, žalovaný v 3. rade v podiele 90/236, žalovaný v 4. rade v podiele 9/236, žalovaný v 5. rade v podiele 27/472, žalovaný v 6. rade v podiele 27/472, žalovaný v 7. rade v podiele 54/236, žalovaný v 8. rade v podiele 27/472, žalovaný v 9. rade v podiele 27/472.
16. Z notárskej zápisnice sp. zn. E. XXX/XXXX, E. XXXXX/XXXX, E. XXXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX bolo zistené, že A. R., N. K. (matka žalobkyne) splnila podmienky vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, parcely registra EKN č. XXX, orná pôda o výmere XXXX m2. Geometrickým plánom č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX bola z parcely EKN č. XXX vytvorená parcela CKN č. XXX/X orná pôda o výmere XXXX m2.
17. Z upovedomenia Okresného úradu K., katastrálny odbor zo dňa 20.5.2021 vyplýva, že Okresný úrad K., katastrálny odbor upovedomil strany spory o to, že v zmysle § 39 ods. 2 katastrálneho zákona bola v katastrálnom území C. k parcelám CKN XXX/X, CKN XXX/X vedených na LV č. XXXX a EKN č. XXX/X vyznačená poznámka o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená. Správny orgán pri prešetrovaní údajov katastra pod sp. zn. P./C./XXXX na žiadosť A. D., C. XX, XXX XX C. zo dňa 6.5.2021 o prešetrenie nesprávne vymeranej hranice medzi parcelami EKN č. XXX a EKN č. XXX v kat. území C. zistil duplicitu vlastníctva (viacnásobné vlastníctvo) k časti parcely EKN č. XXX/X. Ak v budúcnosti bude na zápis predložená listina (právoplatné rozhodnutie súdu), kde bude určené, ktoré údaje zostanú zapísané v katastri nehnuteľností, bude daná poznámka z uvedených LV vymazaná.
18. Z odpovede Okresného úradu K., katastrálny odbor zo dňa 18.5.2021 súd zistil, že správny orgán žiadosť prešetrila zistil tento skutkový stav: „Dňa XX.XX.XXXX bola správnemu orgánu predložená na zápis verejná listina N XXX/XXXX predmetom ktorej bola novovytvorená parcela CKN XXX/X o výmere XXXX m2 vytvorená geometrickým plánom č. X/XXXX z parcely EKN XXX o výmere XXXX m2 vedenej v LV XXXX. Zápis vlastníckeho práva k parcele CKN XXX/X o výmere XXXX m2 v zmysle vyššie uvedenej verejnej listiny bol vykonaný do LV XX záznamom pod č. S. XXXX/X – I. XX/XX. Ďalej bolo zistené, že parcela CKN XXX/X prešla následnou právnou zmenou na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený pod č. V XXX/XX – I. XX/XX a k zmene grafického zobrazenia parcely CKN XXX/X podľa GP č. XX/XXXX, ktorým z parcely CKN XXX/X boli novovytvorené parcely CKN XXX/X a CKN XXX/XX, zápis vykonaný pod I. XX/XX. Správny orgán na úseku katastra nie je oprávnený posudzovať správnosť údajov vyplývajúcich z verejných listín a rozhodovať o tom, ktoré údaje zostanú zapísané v katastri nehnuteľnosti. Z platnej vektorovej mapy (vektorovej mapy určeného operátu – VMUO a vektorovej katastrálnej mapy – VKM) bola zistená duplicita vlastníctva (viacnásobné vlastníctvo) k časti parcely CKN XXX/X, XXX/X a k časti parcely EKN XXX/X“.
19. Z geometrického plánu č. XXXXXXXX-X/2024 vyhotoveného M. N. O. dňa XX.X.XXXX, úradne overeným dňa X.X.XXXX M. A. O., ktorým došlo k prepracovaniu GP č. XXXXXXXXX-XX/XXXX oddelenie parcliel XXX/XX-XX z parciel XXX/X, X, XX na vyznačenie duplicitného vlastníctva plynie, že k parcelám registra CKN č. XXX/XX o výmere XX m2, orná pôda pre k.ú. C., CKN č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2, pre k.ú. C., registra CKN č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pre k.ú. C., obec C., P. K. je duplicitne vedené vlastnícke právo, pričom vlastnícke práva k pozemku parcela č. XXX/XX sú zapísané v LV C-KN č. XXXX ako časť parcely XXX/X, k pozemku parcela č. XXX/XX sú zapísané na LV C-KN č. XXXX ako časť parcely XXX/XX, k pozemku parcela č. XXX/XX sú zapísané na LV C-KN č. XXXX ako časť parcely XXX/X a duplicitne v LV E-KN č. XXXX ako časť parcely č. XXX/X.
20. Okresný úrad K., katastrálny odbor v odpovedi zo dňa XX.X.XXXX na žiadosť o vydanie potvrdenia zapísateľnosti a vkladuschopnosti predloženého GP č. XXXXXXXX-X/XXXX vyhotovený dňa XX.X.XXXX a úradne overený pod číslom D./XXX je zapísateľný do katastra nehnuteľností spolu s doloženým vyjadrením obce C. k funkčnému využitiu pozemku parcelné č. CKN XXX/X, CKN XXX/X a EKN XXX/X v kat. území C. z hľadiska územnoplánovacej dokumentácie obce C. zo dňa 22.4.2024.
21. V prvom rade sa žiada uviesť, že pokiaľ sa jedná o vytvorené parcely „C“ KN č. XXX/XX orná pôda o výmere XX m2, pre k.ú. C., parcely „C“ KN č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2, pre k.ú. C., parcely „C“ KN č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pre k.ú. C., obec C., okres K., vytvorené Geometrickým plánom L./2024 vyhotoveným dňa XX.XX.XXXX M. N. O., autorizačne overeným dňa XX.XX.XXXX M. N. O., úradne overeným Okresným úradom K., katastrálnym odborom dňa XX.XX.XXXX, žiaden zo žalovaných nerozporoval skutkové tvrdenia žalobkyne relevantným spôsobom, teda prednesúc vlastné iné pravdivé skutkové tvrdenia, ktoré jediné majú relevanciu poprieť skutkové tvrdenia žaloby. Zároveň z vyjadrení podielových spoluvlastníkoch s najvyšším podielom na rozhodnej časti nehnuteľnosti (žalovaný v 1. rade) títo sa na pojednávaní stotožnili so skutkovými tvrdeniami a s návrhom žalobkyne.
23. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
24. Podľa § 126 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. 25. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. 26. Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 27. Podľa § 132 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia. 28. Podľa § 134 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. 29. Podľa § 137 písm. c) OSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 30. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 31. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 32. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 33. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 34. Pri určovacích žalobách ( ktorou je i žaloba v predmetnej veci ) sa v zmysle citovaného zákonného ustanovenia vyžaduje existencia žalobcovho naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení v čase vyhlásenia rozsudku. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu, čo pre neho znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok, aby mohol súd žalobu meritórne prejednať a prípadne je vyhovieť. 35. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení je nepochybne daný skutkovému stavu nezodpovedajúcim zápisom vlastníctva nehnuteľností, resp. v danom prípade duplicite zápisu vlastníckeho práva, pre ktorý aj Okresný úrad K., katastrálny odbor vyznačil na LV č. XXXX, s tým, že súdne rozhodnutie môže viesť k zmene zapísaného stavu a byť podkladom na vykonanie takéhoto zápisu v katastri nehnuteľností a dosiahnuť tak súlad zapísaného stavu so skutočným. Tak je tomu aj v tomto prípade. 36. Vzhľadom na to, že v katastri nehnuteľností sú duplicitne ako vlastníci sporných parciel identifikovaných Geometrickým plánom L./2024 vyhotoveným dňa XX.XX.XXXX M. N. O., autorizačne overeným dňa XX.XX.XXXX M. N. O., úradne overeným Okresným úradom K., katastrálnym odborom dňa XX.XX.XXXX ako, „C“ KN č. XXX/XX orná pôda o výmere XX m2, pre k.ú. C., parcely „C“ KN č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2, pre k.ú. C., parcely „C“ KN č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pre k.ú. C., obec C., okres K., duplicitne zapísaní ako žalobkyňa, tak aj žalovaní, táto skutočnosť obmedzuje žalobkyňu vo výkone jej práv ako vlastníka sporných parciel. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci takejto žalobe, je bez ďalšieho podkladom pre zmenu zápisu ohľadom vlastníckeho práva žalobcu k sporným parcelám do KN. Právne postavenie žalobkyne je bez tohto určenia ohrozené a neisté. Podanou žalobou na určenie vlastníckeho práva sa môže odstrániť právna neistota a zosúladí stav v katastri nehnuteľností zo stavom právnym. Týmto žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na podanej žalobe na určení vlastníctva k sporným parcelám. 37. V konaní bolo vykonané dokazovanie a to predovšetkým listinnými dôkazmi, vyjadreniami strán sporu. Súd vykonal dokazovanie a zhodnotil vykonané dokazovanie v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov a v zmysle tejto zásady súd si urobí záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov.
38. Žiada sa konštatovať, že zo strany žalovaných neboli vznesené námietky, ktoré by skutkové tvrdenia žalobkyne spochybňovali, resp. zásadne sa žalovaní prítomní na pojednávaní vyjadrili v prospech nároku žalobkyne. 39. Spôsobilým predmetom vydržania vlastníckeho práva je aj pozemok, ktorý je časťou parcely. 40. Každý z účastníkov konania nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. Žalobca musí hodnoverne preukázať tvrdenia uvedené v žalobe, inak mu nie je možné uplatnený nárok priznať a to aj vtedy, keď je druhý účastník v konaní nečinný. Taktiež žalovaný nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v rámci obrany proti žalobe. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu. Ak súd nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie, v takomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Súd v rámci dokazovania vykonal všetky dôkazy, ktoré boli navrhnuté účastníkmi konania na zistenie skutkového stavu. 41. Žalobkyňa odvodzuje svoje vlastnícke právo z nasledovného sledu právnych skutočností s tým, že podiel na parcele reg. „E“ KN XXX, k.ú. C. nadobudla dedením jej matka A. R., N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, osvedčením o dedičstve zo dňa XX.XX.XXXX, po svojom otcovi A. K., zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX bola Geometrickým plánom č. X/XXXX od parcely „E“ KN XXX oddelená parcela „C“ KN č.XXX/X a výlučnou vlastníčkou tejto parcely sa stala matka žalobkyne R. A., N. K., nar. XX.XX.XXXX a to Notársky osvedčeným vyhlásením o vydržaní vlastníckeho práva na základe Notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade v K. notárkou A. H. F. dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola podkladom pre založenie LV záznamom do katastra nehnuteľnosti. Prílohou k návrhu na vydanie predmetného osvedčenia bolo: potvrdenie Obecného úradu C. zo dňa XX.XX.XXXX, stanovisko Slovenského pozemkového fondu, ktorý k vzniku vlastníckeho práva k vyššie uvedenej nehnuteľnosti v prospech matky žalobkyne R. A. nemal výhrady a vyhlásenie žalovaného v prvom rade A. D., ktorý súhlasil s tým, aby vyššie uvedená nehnuteľnosť, ktorá bola vedená na jeho právnej predchodkyni majetkoprávne vyporiadala matka žalobkyne A. R. a tiež vyhlásenie podielového spoluvlastníka O. D., ktorý súhlasil s tým, aby si jeho vlastnícky podiel na novovytvorenej parcele „C“ KN XXX/X majetkoprávne vyporiadala matka žalobkyne A. R.. Následne žalobkyňa nehnuteľnosť parcelu reg. „C“ KN č.XXX/X nadobudla v rozsahu 1/1 darovacou zmluvou spísanou na Notárskom úrade v K. dňa XX.XX.XXXX od svojej matky A. R., N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX. Dňa X.X.XXXX bol vyhotovený geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX na podklade ktorom vznikli parcely reg. „C“ KN XXX/X a „C“ KN XXX/XX. 42. Obsah vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení § 123 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený vec držať (ius possidendi), užívať (ius utendi), požívať jej plodu a úžitky (ius fruendi) a má právo s vecou nakladať (ius disponendi). Právo vec držať, nazývané tiež právom držby, znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide o východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných vlastníckych oprávnení. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý dôvod teda, ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. 43. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla
treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje (pozri tiež rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/271/2007). 44. Oprávnená držba predpokladá dobromyseľnosť. Alfou a omegou v otázke vydržaní je teda existencia tzv. dobromyseľnosti držiteľa (užívateľa). Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva resp., že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Práve dobromyseľnosť, resp. jej nedostatok je rozlišovacím kritériom medzi oprávneným držiteľom a držiteľom neoprávneným. Dobromyseľnosť je psychický stav, vnútorné presvedčenie subjektu, preto sama osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Týmito sú, ale skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorým sa toto vnútorné presvedčenie prejavuje navonok. Sú to skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých je možné vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, t.j. že mu vec patrí. 45. Súd, vzhľadom na označené dôkazy a vykonané dôkazy, ktoré boli navrhnuté žalobkyňou na preukázanie jej tvrdenia, má za to, že boli takými dôkazmi, ktoré preukázali uplatnený nárok na určenie vlastníckeho práva a dostatočnú identifikáciu parcely preukázal aj predložený geometrický plán, pričom prítomní žalovaní vedeli, o ktorú parcelu sa jedná a bola im zrejmá pri súhlase s určením vlastníckeho práva pre žalovanú aj z hľadiska jej identifikácie. 46. Žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v žalobe a preukázala po nespornom vyjadrení žalovaných vlastnícky patrí a že vzhľadom na uvedený právny titul vydržanie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam jej právnej predchodkyne (matky A. R., N. K.) vychádzajúc z notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva notárkou A. H. F. sp. zn. E. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a nadväzujúc na to titulom darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, ktorou nadobudla sporné nehnuteľnosti od svojej matky, sa oprávnene domnievala, že jej uvedené sporné časti pozemkov vymedzené vo výrokovej časti rozsudku vlastnícky patria. Keďže aj prítomní žalovaní potvrdili, že túto časť užívala žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia, možno mať za to, že žalobkyňa a jej právna predchodkyňa boli dobromyseľnými užívateľmi sporných častí nehnuteľností. 47. Dobromyseľnosť je psychický stav, vnútorné presvedčenie subjektu, preto sama osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Týmito sú, ale skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorým sa toto vnútorné presvedčenie prejavuje navonok. Sú to skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých je možné vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, t.j. že mu vec patrí. Týmito skutočnosťami, resp. okolnosťami, ktoré môžu svedčiť o oprávnenosti držby, sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti držby. V oprávnenosti držby je teda zahrnutá aj poctivosť držby. Dobromyseľnosť sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby. Ide o to napríklad v prípade existencie písomnej zmluvy o prevode nehnuteľností. Dobromyseľnosť zaniká v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť, že mu vec patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Nemení na tom nič ani skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade naďalej v subjektívnej viere, že mu vec patrí. 48. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov: i. musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, ii. držba musí byť oprávnená, iii. držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby.
49. Objektívne skutočnosti spočívajúce v osvedčení vlastníckeho práva, darovacej zmluve, vyjadrenia žalovaných prítomných na pojednávaní (občanov obce C. – A. D. (žalovaný v 1. rade), F. D. (žalovaný v 3. rade)) preukazujú, že žalobkyňa, resp. jej právna predchodkyňa vstúpili do oprávnenej držby. Navyše, v konaní bolo presvedčivo preukázané, že predmet sporu riadne užívali a teda boli dobromyseľní, že im teraz sporné časti pozemkov patria. Súd teda po vyjadrení Okresného úradu K., katastrálneho odboru o zapísateľnosti predloženého geometrického plánu žalobe vyhovel.
50. Nakoniec súd dodáva, že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument účastníka konania. Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky žalobcu súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03. júla 2003: „Všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.
51. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
53. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
54. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
56. Pokiaľ ide o trovy žalobkyňa v tomto prípade vzhľadom na postoj žalovaných v spore, nežiadala priznať nárok na náhradu trov konania, preto súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania rozhodol, že jej síce úspešnej, ale nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.