Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Dopĺňací_rozsudok_61P-13-2016.pdf
PDF · 90.14 KB
Case nature
Area
Subarea
61P/13/2016
DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti súdu o medzičasom plnoletého R. G., L.. XX.X.XXXX, trvale bytom D. Č.. XXX, P..Č.. J. D. XX, J., dieťa matky C. K.-M., L.. X.X.XXXX, bytom E. X, J. a otca C. G., L.. XX.X.Z trvale bytom Ď. Č.. XXX, v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k R. G., L.. XX.X.XXXX zo sumy 1500,- Sk mesačne na sumu 120,- eur mesačne od 10.7.2015 do 10.9.2018.
II. Zročné výživné za obdobie od 10.7.2015 do 10.9.2018 v sume 2670,24 eur je otec povinný uhradiť R. G. do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
III. Opravuje sa výrok č. III rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa 25.4.2019 tak, že správne znie: Týmto sa mení rozsudok Okresného D. T. - M., Č..T.. XXC/XX/XXXX- XX zo dňa 1.4.2008 v časti výroku o výživnom k R. G..
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.7.2015, sa matka domáhala zvýšenia výživného na vtedy maloletého D. R. zo sumy 49,79 eur (1.500,- Sk) na sumu 150,- eur mesačne odo dňa podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému riadne a včas nikdy neplnil. Maloletý R. navštevuje strednú školu, vzhľadom k svojim zdravotným problémom má zvýšené výdavky na diétnu stravu vo výške cca 150,- eur a na lieky cca 30 eur mesačne. Keďže otec si dlhodobo neplní svoju vyživovaciu povinnosť, matke finančne vypomáha jej rodina.
2. Syn R. sa po dosiahnutí svojej plnoletosti pripojil k návrhu svojej matky na zvýšenie výživného, ktoré žiadal zvýšiť na sumu 150,- eur mesačne.
3. Otec sa k návrhu nevyjadril, na súdne pojednávania sa ani raz nedostavil. Predvolania zasielané otcovi na známe adresy sa súdu opakovane vrátili ako neprevzaté. Súd preto konal a rozhodol v neprítomnosti otca.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, plnoletého R., oboznámil sa s rodným listom, potvrdeniami o návšteve školy, pracovnou zmluvou, potvrdením o príjme, obsahom pripojených súdnych spisov, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.
5. Rozsudkom Okresného súdu T.Š. - M., Č..T.. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 1.4.2008 bolo rozvedené manželstvo rodičov a na čas po rozvode boli vtedy maloletý R. spolu s bratom C. zverení do osobnej starostlivosti matky, pričom výživné zo strany otca bolo určené vo výške 1.500,- Sk (49,79 eur) mesačne na každého z nich. Otec bol oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi neobmedzene. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.06.2008. V čase tohto súdneho konania bol maloletý R. žiakom 3. ročníka základnej školy. Bol zdravý, z dôvodu návštevy rôznych krúžkov mala matka mimoriadne výdavky vo výške 200,- Sk mesačne. Matka bola zamestnaná, dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 10.000,- Sk netto. Spoločne s obidvomi synmi bývala u svojej matky, ktorej prispievala na bývanie sumou cca 3.000,- Sk mesačne. Otec detí žil v Prahe, kde pracoval ako tesár a zarábal do 30.000,- Sk mesačne. Výdavky na nájomné mal vo výške cca 8.000,- Sk, plus ďalšie náklady na pracovnú činnosť.
6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, Č..T.. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému C. G., L.. XX.X.XXXX zo sumy 49,79 eur na sumu 120,- eur mesačne od 30.1.2012 a vo zvyšnej časti, v ktorej sa matka domáhala zvýšenia výživného aj k maloletému R., súd návrh zamietol, nakoľko maloletý bol v čase rozhodovania súdu o výživnom umiestnený v diagnostickom centre, cez víkendy chodieval domov k matke. Vzhľadom k tomu mal súd za to, že zvýšenie výživného na maloletého R. nie je dôvodné a pôvodne stanovené výživné musí postačovať na pokrytie potrieb maloletého, ktoré sčasti hradí matka.
7. Plnoletý R. bol v čase začatia tohto súdneho konania študentom dennej formy štúdia na Pedagogickej a sociálnej akadémii, ktorú ukončil v septembri 2018. Dňa 10.9.2018 sa zamestnal, dosahoval mzdu vo výšku 700,- eur netto. Od 18.2.2019 pracuje ako vychovávateľ na základnej škole a jeho mesačná mzda je vo výške 612,- eur.
8. V čase začatia tohto konania matka pracovala len brigádne, jej príjem tvorili provízie vo výške cca 200-300 eur mesačne. Od augusta 2015 sa zamestnala v trvalom pracovnom pomere a dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 475,30 eur netto mesačne. Medzi svoje výdavky zahrnula: strava 100 eur, pôžičky 143 eur, kozmetika 30 eur, oblečenie 20-30 eur. Spoločne s deťmi bývala v krízovom centre, kde za ubytovanie platila 53,- eur. Neskôr spoločne bývali v prenajatom byte. 9. Matka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že na syna R. má výdavky súvisiace so školou - triedny fond, knihy, povinné exkurzie, maturitný večierok. Keďže má syn zdravotné problémy s pečeňou, má diétu a pravidelne mu dopláca na lieky priemerne 50,- eur. Syn sa venuje svojim záľubám, venuje sa divadlu a cestuje aj mimo Bratislavu, učí sa hrať na gitare. Otec nevidel deti od roku 2008, od roku 2010 na deti neplatí výživné. Matka preto podala na otca trestné oznámenie za neplnenie si povinnej výživy.
10. Plnoletý R. pred súdom vypovedal, že sa pripája k návrhu svojej matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca, a to od podania návrhu do 10.9.2018, kedy sa zamestnal. Podľa vlastného vyjadrenia dosahoval mzdu vo výške cca 700,- eur netto. V čase podania návrhu bol študentom strednej školy, žil s mamou, ktorá financovala jeho potreby. V roku 2017 sa od mamy odsťahoval, aktuálne býva v prenajatom byte, za ktorý platí 430,- eur mesačne. V byte bývajú dvaja. S otcom nie je v kontakte, naposledy ho videl v roku 2007.
11. V danej veci súd rozhodol rozsudkom č.k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa 25.04.2019 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k R. G., L.. XX.X.XXXX zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne od 10.7.2015 do 10.9.2018. Zročné výživné za obdobie od 10.7.2015 do 10.9.2018 v sume 1141,12 eur je otec povinný uhradiť R. G. do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 30.1.2013. Žiadnemu z účastníkov nebol priznaný nárok na náhradu trov konania.
12. V rámci III. výroku rozsudku došlo k zrejmej nesprávnosti, týkajúcej sa označenia rozhodnutia, ktoré sa mení. Ako rozhodnutie, ktoré sa mení uviedol súd č. k. 59P/85/2012-61 zo dňa 30.1.201, ktorým bolo zvýšené výživné otca zo sumy 49,79 eur na sumu 120,- eur mesačne. Týmto rozhodnutím však nebola zvýšená vyživovacia povinnosť k R. G. S. T. C. G., nar. XX.X.XXXX, u R. ostalo výživne vo výške 1.500,- Sk. V dôsledku tejto nesprávnosti došlo k zvýšeniu výživného zo sumy 120,- eur, pričom v čase zmeny bolo určené výživné k R. vo výške len 49,79 eur. Zároveň bolo vyčíslené zročné výživné ako súčin rozdielu medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí (150,- eur) a naposledy určeným výživným (120,- eur) za obdobie od 10.7.2015 do 10.9.2018.
13. Keďže rozsudkom vo veci samej nebolo rozhodnuté o celom predmete konania, konkrétne o zvýšení výživného zo sumy 1.500,- Sk mesačne na sumu 120,- eur mesačne za obdobie 10.7.2015 do 10.9.2018, bolo potrebné odstrániť tento nedostatok, a to vydaním dopĺňacieho rozsudku. Podľa názoru súdu nebolo možné zhojiť tento nedostatok opravným uznesením. Účelom inštitútu opravného uznesenia je napravenie pochybení, ktorých sa dopustil súd. Neprichádza do úvahy, aby súd opravným uznesením menil alebo opravoval už vyhlásený rozsudok z dôvodu, že si neskôr uvedomil jeho nesprávnosť, a to ani vtedy, ak pri jeho vyhlásení neboli prítomní účastníci.
14. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 225 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne. Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.
16. Podľa § 224 Civilného sporového poriadku súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
17. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
18. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
22. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým
dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.
23. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určenie výživného tak v pôvodnom, ako i tomto konaní a zistil, že na strane R. došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti. R. je v súčasnosti plnoletý muž , ktorého potreby sa primerane veku zmenili. Odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie, výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb. Výšku výživného určenú v tomto rozhodnutí považuje súd za primeranú možnostiam zamestnaného človeka, teda aj otca berúc do úvahy tú skutočnosť, že otec sa so synom dlhodobo nestretáva, neprejavuje o neho záujem, na výživu neprispieva. Vyživovaciu povinnosť súd zvýšil od podania návrhu až do dňa uzavretia pracovného pomeru R. G., teda do doby kedy sa bol schopný samostatné živiť.
24. Zročné výživné súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí (120,- eur) a naposledy určeným výživným (1.500,- Sk) za obdobie od 10.7.2015 do 10.9.2018 (22 mesiacov mesiacov + alikvótna časť za júl 2015 a september 2018 ).
25. Zároveň súd rozhodol o oprave predmetného rozsudku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a to v časti výroku odkazujúcej na rozhodnutie, ktoré sa mení.
26. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.