Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cpr/10/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci žalobkyne : Z. U., H. XX.XX.XXXX, C. C. XX/A, C., proti žalovanému : RVD Services s.r.o., so sídlom Černyševského 26, Bratislava, IČO : 44 395 833, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Jana Uhrínová s.r.o., so sídlom Bezručova 1, Bratislava, IČO : 52 424 944, o zaplatenie 982,87 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 779,87 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 732,27 eur od 24.10.2020 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 58 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená dňa 14.07.2020, sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného ku zaplateniu sumy 732,27 eur s príslušenstvom.

2. V žalobe tvrdila, že dňa XX.XX.XXXX uzavrela so žalovaným pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Dňa XX.XX.XXXX bol uzatvorený dodatok č. 1 k pracovnej zmluve, ktorým bola upravená dĺžka výpovednej doby na dva mesiace a výška hrubej mzdy. Dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa podala výpoveď z pracovného pomeru podľa ustanovenia , výpoveď bola žalovanému doručená dňa XX.XX.XXXX, výpovedná doba začala plynúť XX.XX.XXXX a pracovný pomer skončil XX.XX.XXXX. Po doručení výpovede dňa XX.XX.XXXX prišiel na pracovisko žalovaný, pýtala sa ho, či je ochotný ukončiť pracovný pomer pred uplynutím výpovednej doby, na čo žalovaný neodpovedal, pýtala sa ho, či bude chcieť, aby chodila do práce a nevyčerpanú dovolenku jej preplatí alebo bude chcieť, aby si nevyčerpanú dovolenku vyčerpala, na čo jej žalovaný odpovedal, že jej dá vedieť nasledujúci týždeň. Žalobkyňa ho oslovila dňa XX.XX.XXXX, chcela dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas, zároveň požiadať o vyjadrenie sa k nevyčerpanej dovolenke. Žalovaný schválil čerpanie náhradného voľna na dni XX.XX.XXXX B. XX.XX.XXXX, zároveň oznámil, že si má v júni vyčerpať nevyčerpanú dovolenku. Od XX.XX.XXXX bola žalobkyňa uznaná za práceneschopnú, doklad žalovanému doručila XX.XX.XXXX, ktorý prevzal dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX ju kontaktoval s požiadavkou, že si chce prevziať kľúče od kancelárií a vchodových dverí, na čo mu ich žalobkyňa v mieste svojho bydliska odovzdala. Žalobkyni skončila práceneschopnosť dňa XX.XX.XXXX, doklad zaslala žalovanému dňa XX.XX.XXXX, prevzal ho dňa XX.XX.XXXX. Do práce už nenastúpila, nakoľko si podľa dohody so žalovaným začala čerpať nevyčerpanú dovolenku. Žalovaný ju nekontaktoval. Keď neobdržala vo výplatnom termíne mzdu za obdobie Z. XXXX a náhradu príjmu za dočasnú práceneschopnosť, napísala mu výzvu, v ktorej ho žiadala o vyplatenie uvedených záväzkov a zaslanie výplatnej pásky. Žalovaný si svoje záväzky

splnil, v mzde za máj zúčtoval a zrazil dopredu navyše zaplatené strávené, na ktoré by už žalobkyni za mesiac A. XXXX, vzhľadom na dohodnuté čerpanie dovolenky do skončenia pracovného pomeru, ani nevznikol nárok. Dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa obdržala mail od žalovaného, ktorým ju informoval o absencii v práci a vyzýval ju, aby sa dostavila na pracovisko a bezodkladne preukázala dôvody absencie, zároveň ju upozornil na možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Žalobkyňa žalovanému odpísala, že do práce nenastúpila, nakoľko jej určil, že si má čerpať nevyčerpanú dovolenku a preto nedošlo ani k porušeniu pracovnej disciplíny. Žalovaný vo svojej odpovedi poprel, že by určil čerpanie dovolenky a nedostavenie sa na pracovisko označil za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa obdržala výplatnú pásku za obdobie A. XXXX, ktorej mala uvedené krátenie dovolenky vo výmere 12,5 dňa. Toto konanie žalovaného považuje za úmyselné a účelové s cieľom ukrátiť ju na nároku na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výmere 12,5 dňa vo výške 732,27 eur.

3. Ako dôkazy predložila pracovnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, prílohu č. 1 ku pracovnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, dodatok č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, výpoveď z pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, odovzdávací protokol zo dňa XX.XX.XXXX, výzvu na zaplatenie dlžnej mzdy a náhrady príjmu zo dňa XX.XX.XXXX, výplatný lístok za mesiac X/XXXX, X/XXXX, mailovú korešpondenciu.

4. Žalovaný sa ku žalobe vyjadril, žiadal ju zamietnuť. Poprel, že by dňa XX.XX.XXXX žalobkyni oznámil, že si má nevyčerpanú dovolenku vyčerpať v júni. Uviedol, že neoznámil a ani neschválil čerpanie nevyčerpanej dovolenky. Schvaľovanie dovolenky na dlhšie časové obdobie robí výlučne písomnou dohodou so zamestnancom, tak tomu bolo aj v minulosti pri plánovanom čerpaní dovolenky žalobkyne marci XXXX. Tvrdenie žalobkyne neobstojí, nakoľko ani ona sama nevie preukázať na aké dní jej mal žalovaný oznámiť čerpanie dovolenky, sama tieto dni nešpecifikovala. Žiadna písomná dohoda o čerpaní dovolenky, ani príkaz na čerpanie dovolenky v júni neexistuje. Žalobkyňa bola pri nástupe do pracovného pomeru riadne oboznámená so spôsobom schvaľovania a čerpania dovolenky, o čom svedčí aj mailová komunikácia zo dňa XX.XX.XXXX, kde ju žalovaný napomína, že ho neinformoval o pracovnom voľne formou interného dotazníku. Bežnou praxou je, že dovolenku žalovaný schvaľuje písomne, v takzvanom dovolenkovom lístku, prípadne môže dôjsť k schváleniu dovolenku aj mailovým potvrdením. Skutočnosť, že si bol prevziať kľúče od kancelárie nerozporoval, urobil tak, nakoľko žalobkyňa mu pred koncom pracovného pomeru oznámila svoju práceneschopnosť a so zreteľom na jej nevyspytateľné správanie vznikla u neho dôvodná obava, že práceneschopnosť bude trvať minimálne do konca výpovednej doby. Žalovaný ďalej uviedol, že čerpanie dovolenky by neschválil, aj vzhľadom na objem práce, ktorý nebol schopný pokryť ďalším zamestnancom. Po skončení práceneschopnosti sa žalobkyňa nedostavila na pracovisko, po výzve, aby nastúpila ju žalovaný upozornil, že to pokladá za hrubé porušenie pracovnej disciplíny a klasifikuje ako absenciu. Žalobkyňa sa ho nesnažila kontaktovať, ani sa nedostavila na pracovisko, hoci pracovný pomer trval do XX.XX.XXXX. Žalovaný kontaktoval Inšpektorát práce ako postupovať v prípade, ak zamestnanec nenastúpil do zamestnania bez toho, aby dal zamestnávateľovi vedieť dôvod, pričom inšpektorát práce ho informoval, že za každý deň absencie, za ktorý zamestnanec nenastúpi do zamestnania, môže v zmysle ustanovenia krátiť zamestnancovi dovolenku o 1 až 2 dni. Nevyčerpaná dovolenku vo výmere 4,5 dňa v roku XXXX bola žalobkyni vyplatená a za zvyšné dni žalobkyňa dostala absenciu, bolo to presne 12,5 dní krátenia dovolenky. Žalovaný poukázal na ustanovenie a každú neospravedlnenú neprítomnosť považuje za absenciu, ktorá je porušením pracovnej disciplíny, čo môže byť dôvodom na skončenie pracovného pomeru, avšak môže pristúpiť aj k iným opatreniam a v súlade s ustanovením krátiť dovolenku. Žalovaný postupoval v súlade s jeho zákonnými možnosťami, nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky by podľa neho žalobkyni vznikol len v prípade, ak by po ukončení práceneschopnosti riadne nastúpila do zamestnania a pokračovala do konca výpovednej doby.

5. Ako dôkazy predložil písomné upozornenie na porušovanie pracovnej disciplíny zo dňa XX.XX.XXXX, mailovú komunikáciu, dohodu o čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, dohodu o čerpaní dovolenky, výzvu na zaplatenie dlžnej mzdy, písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa XX.XX.XXXX.

6. Žalobkyňa v replike uviedla, že mala záujem dohodnúť sa so žalovaným, o ktoré dní by presne malo ísť, či má pracovať v čase spracovávania miezd alebo pred podaním daňových priznaní, na čo žalovaný povedal, že si to rozmyslí a dá jej vedieť, zároveň uviedol, že by bol radšej keby odpracovala

hneď v prvých 5 dní v mesiaci jún. Do času kedy sa jej zhoršil zdravotný stav a bola uznaná za práceneschopnú sa žalovaný nevyjadril. Okrem čerpania dovolenky sa so žalovaným bavila aj o čerpaní dvoch dní náhradného voľna za prácu nadčas, ktorú vykonala v období A. XXXX, pričom žalovaný ich schválil, určil čerpanie náhradného voľna na dni XX.X.XXXX B. XX.XX.XXXX a táto dohoda mala ústnu formu. Náhradné voľno bolo riadne zaznačené v dochádzke a zohľadnené aj mzde za máj. Podľa žalobkyni to preukazuje na to, že nie všetky dohody medzi stranami sporu mali písomný charakter. Tvrdenia žalovaného označila za nepravdivé a krivo obviňujúce, žalovaný sa jej od vzniku práceneschopnosti neopýtal na predpokladanú dĺžku liečenia a keď jej XX.XX.XXXX telefonoval, že si chce zobrať kľúče od kancelárie, nenamietala a pripravila odovzdávací protokol, nakoľko mala vzhľadom na nezodpovedné a nevyspytateľné správanie žalovaného dôvodnú obavu, že odovzdávací protokol nebude mať pripravený a v budúcnosti by to mohol poprieť. Žalovaný sa pokúsil získať kľúče bez predchádzajúceho podpisu protokolu a neprebehla vtedy medzi nimi žiadna ďalšia komunikácia. Ďalej uviedla, že po doručení výpovede žalovaný začal účtovnú agendu, ktorú dovtedy spracovávala, prideľovať dvom zamestnankyniam, ktoré pracovali pod jeho dohľadom a v jeho kancelárii. Žiadnu súčinnosť k tejto veci žalovaný od nej nepožadoval a všetko im vysvetľoval sám. Na pracovisko začala chodiť aj pani T., matka žalovaného, profesiou účtovníčka, pričom všetky tri osoby pracovali v kancelárii žalovaného bez akéhokoľvek kontaktu a komunikácie s ňou. V čase vzniku práceneschopnosti bola celá jej agenda pridelená a odovzdaná iným osobám. Ďalšou skutočnosťou, ktorá podľa nej dosvedčuje, že tvrdenia žalovaného nie sú založené na pravde a žalovaný počítal s čerpaním dovolenky v mesiaci jún, je aj to, že žalovaný ju po skončení práceneschopnosti nekontaktoval za účelom zistenia prečo neprišla do práce, neurobil tak ani keď prevzal zásielku o ukončení práceneschopnosti, ani na druhý deň, ani ďalšie dni. Dôkazom o tom, že čerpanie dovolenky bolo dohodnuté je aj spôsob zúčtovania navyše predplateného stravného. Žalobkyňa mala na začiatku pracovného pomeru dohodnuté stravovanie prostredníctvom stravovacej karty s tým, že stravné zamestnávateľ predplatí na dlhšie obdobie a následne ho bude zúčtovávať v mzde podľa vzniknutého nároku. Tento spôsob navrhol žalovaný, žalobkyňa s ním súhlasila. Ku XX.Z. XXXX bol stav predplateného stravného v počte 43 stravných jednotiek v hodnote 4,20 eur. Za mesiac máj bolo žalobkyni zúčtovaných 11 stravných jednotiek za odpracované dni a zvyšných 32 stravných jednotiek v hodnote spolu 134,40 eur bolo zo mzdy strhnutých ako zrážka dopredu vyplatených gastrolístkov, tým bolo stravné vyrovnané na nulu. Ak by bola pravda, že žalovaný nemal dohodnuté čerpanie dovolenky za mesiac jún a počítal by s tým, že v danom mesiaci bude riadne pracovať, nestrhol by zo mzdy plnú výšku stravného, nakoľko by musel stravné zúčtovávať aj za mesiac jún. Žalovaný podľa vlastného tvrdenia spracovával mzdu za máj dňa XX.XX.XXXX, teda už v čase, keď mal vedomosť o tom, že práceneschopnosť žalobkyni bola ukončená. Žalobkyňa ďalej uviedla, že výpoveď podala už v A. XXXX, k čomu ju viedlo arogantné, nezodpovedné a nevyspelé správanie žalovaného, v dôsledku ktorého sa ako zamestnanec ocitla v ťažkej a neúnosnej situácii. Po skončení mesiaca január si začala viesť evidenciu pracovného času, kde evidovala 59 nadčasových hodín, pričom žalovaný jej evidenciu nerozporoval. Prácu nadčas jej nevyplatil, po viacerých rozhovoroch pristúpil k tomu, že si bude môcť za prácu nadčas zobrať náhradné voľno, ktoré si do skončenia pracovného pomeru vyčerpala v počte 5 pracovný dní, zvyšných 19 hodín nadčasov nebolo preplatených a ani jej za ne nebolo poskytnuté náhradné voľno. Výpoveď dňa XX.XX.XXXX odvolala, trvala na písomnom potvrdení dohody o čerpaní náhradného voľna a čerpaní dovolenky, ktorú plánovala, ako aj uzatvorení dodatku k pracovnej zmluve. Neskôr v dôsledku pandémie ju žalovaný poslal pracovať formou home office, pričom zlepšenie vzťahu so žalovaným sa ukázalo len ako krátkodobé a nadobudla dojem, že žalovaný si hľadá a čaká na zámienku, pre ktorú by mohol jej dať výpoveď z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny.

7. Žalobkyňa podaním zároveň rozšírila žalobný petit a okrem náhrady za vyčerpanú dovolenku vo výške 732,27 eur s príslušenstvom žiadala aj mzdu za prácu nadčas vykonávanú v A. XXXX vo výške 203,33 eur s príslušenstvom a sumu uhradeného zdravotného poistenia vo výške 47,27 eur.

8. Súd zmenu žalobného petitu v tomto znení pripustil na pojednávaní dňa 28.09.2021.

9. Žalovaný v duplike zopakoval, že sa so žalobkyňou nedohodol na čerpaní dovolenky, že skutočnosť, že si prišiel prevziať kľúče neznamená, že už nepočítal so žalobkyňou, naopak, bol presvedčený, že sa bude podieľať na vykonávaní pracovných úloh po skončení práceneschopnosti. Zo správania žalobkyne nebolo zjavné dokedy bude práceneschopnosť pretrvávať a preto z praktických dôvodov požiadal o odovzdanie kľúčov od kancelárie. Zopakoval, že žalobkyňa neospravedlnila absenciu v práci žiadnym spôsobom, neoprávnené čerpanie dovolenky, čerpanie dovolenky bez toho, aby nástup určil alebo aspoň

s nástupom súhlasil, predstavuje neospravedlnenú absenciu, čo je porušením pracovnej disciplíny. Konaním žalobkyne došlo ku škode, nakoľko nebolo možné pokryť zo dňa na deň chod spoločnosti ďalšími zamestnancami. Žalovaný poukázal na rozhodnutie R 14/1979, podľa ktorého je súd oprávnený skúmať či neprítomnosť zamestnanca v práci bola neospravedlnenou absenciou alebo nie, pričom v prípade žalobkyne bolo preukázané, že nenastúpenie do práce odvolávajúc sa na ústnu dohodu, je výlučne iba jej tvrdením, žalovaný jej zaslal výzvu a upozornil ju na to, že sa jedná o hrubé porušenie pracovnej disciplíny.

10. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že o dovolenku nežiadala, ale podala výpoveď, preto nevypisovala dovolenkový formulár. Žalovaný jej povedal, že bude najlepšie vyčerpať dovolenku, po skončení práceneschopnosti ju nekontaktoval, bola v tom, že čerpá riadnu dovolenku, nemala o tom pochybnosti. Komunikácia so žalovaným prebehla v kancelárii, bez svedkov a žalovaný sa vyjadril, že trvá na tom, aby si dovolenku vyčerpala.

11. Žalovaný uviedol, že dovolenku žalobkyni neudelil, nedal súhlas s jej čerpaním, kontaktoval Inšpektorát práce a za absenciu od XX.XX M. XX.XX.XXXX, čiže 14 dní, krátil dovolenku o 28 dní. Pre kľúče išiel, lebo si myslel, že žalobkyňa bude PN do konca a z toho dôvodu jej zúčtoval aj stravné. Uviedol, že vo firme pracuje 6-7 ľudí, iba žalobkyňa na hlavný pracovný pomer, ostatní pracujú na dohodu. Na dovolenku majú formulár, žalobkyňa ho nikdy nevypísala, riešilo sa to mailom, alebo dohodou. Pripustil, že niekedy sa mohlo čerpanie dovolenky odsúhlasiť aj telefonicky.

12. Svedkyňa H. C., pracovníčka žalovaného sa nevedela vyjadriť či sa žalobkyňa dohadovala so žalovaným o dovolenke.

13. Svedkyňa F. Z. potvrdila, že o dovolenku žiadajú formulárom.

14. Podľa ustanovenia za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú.

15. Neospravedlnená absencia je dôvodom, pre ktorý môže zamestnávateľ krátiť dovolenku. Právna teória uvádza, že právnu kvalifikáciu neospravedlnene zameškanej pracovnej zmeny je zamestnávateľ povinný vykonať po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V prípade, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, sám zamestnávateľ je oprávnený posúdiť, či ide o ospravedlnene zameškanú pracovnú zmenu a následne môže, ale nemusí zamestnancovi krátiť dovolenku. V záujme správneho posúdenia, či krátenie dovolenky alebo za ňu patriaca náhrada mzdy bolo opodstatnené, je súd oprávnený skúmať, či neprítomnosť zamestnanca v práci bola neospravedlnenou absenciou alebo nie. Zamestnanec môže mať právny záujem na tomto určení (R 14/4979).

16. Nakoľko v tomto prípade ide o žalobu na plnenie súd si ako predbežnú otázku vyriešil, či bolo v tomto prípade opodstatnené krátenie dovolenky, alebo nie.

17. Súd považoval za preukázané, že žalobkyňa u žalovaného pracovala na dobu neurčitú ako jediný zamestnanec. Sám štatutár žalovaného, P.. N. T., vo výpovedi uviedol, že žalobkyňa nevypisovala nikdy určený dovolenkový formulár, že sa to riešilo mailom, alebo dohodou, raz jej volal. Pripustil, že sa dovolenka riešila viac menej písomne, možno keď sa telefonicky dohodlo, alebo keď zavolala, že ju bolí hlava, riešilo sa to mailom. Sám žalovaný teda pripustil, že nie vždy sa dovolenka riešila písomným dovolenkovým formulárom. Navyše žalobkyňa sa bránila tým, že ona o dovolenku nežiadala a preto formulár nemala dôvod vypisovať. Faktom zostáva, že žalobkyňa dala výpoveď z pracovného pomeru a bolo na dohode strán sporu, či vyčerpá zostávajúcu dovolenku, alebo jej ju zamestnávateľ preplatí, pričom je logické, že zamestnávateľ väčšinou volí prvú alternatívu.

18. Súd považoval za preukázané, že v čase keď žalobkyňa zostala dočasne práceneschopná už bola zaučená nová pracovníčka a ďalšia nastúpila do práce. Obe tieto pracovníčky ako svedkyne v spore potvrdili, že sa so žalobkyňou v poslednom období nekontaktovali, ale samostatne pracovali pod vedením štatutára žalovaného v jeho kancelárii. Žalobkyňa uvádzala to isté, že po doručení jej výpovede žalovaný začal účtovnú agendu, ktorú dovtedy spracovávala, prideľovať dvom zamestnankyniam, ktoré pracovali pod jeho dohľadom a v jeho kancelárii. Žiadnu súčinnosť k tejto veci žalovaný od nej

nepožadoval a všetko im vysvetľoval sám. Je preto nepravdepodobné tvrdenie žalovaného, že svojou neprítomnosťou žalobkyňa spôsobila škodu a že čakal, že po skončení práceneschopnosti nastúpi do zamestnania, lebo jej prítomnosť bola nevyhnutná.

19. Zo správania žalovaného vyplýva pravý opak. P.. T. vypovedal, že si myslel, že žalobkyňa bude vypísaná (dočasne práceneschopná) až do skončenia pracovného pomeru, že potiahne PN-ku. Súdu sa ako logické javí, že ak žalovaný schválil čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas, pričom táto dohoda bola tiež ústna, nič nebránilo tomu, aby sa strany sporu ústne dohodli aj na čerpaní zostávajúcej dovolenky pred skončením pracovného pomeru žalobkyne. Takémuto záveru zodpovedá aj správanie P.. T., ktorý si dňa XX.XX.XXXX chcel zobrať kľúče od kancelárie, čo aj urobil. Nebolo sporné, že žalovaný mal vedomosť o skončení dočasnej práceneschopnosti žalobkyne a napriek tomu ju nekontaktoval prečo neprišla do práce a to niekoľko dní.

20. Súd prisvedčil argumentácii žalobkyne, že nepriamym dôkazom o tom, že čerpanie dovolenky bolo medzi stranami sporu dohodnuté ústne, je aj spôsob zúčtovania navyše predplateného stravného, kedy za mesiac máj bolo žalobkyni zúčtovaných 11 stravných jednotiek za odpracované dni a zvyšných 32 stravných jednotiek v hodnote 134,40 eur bolo zo mzdy strhnutých ako zrážka dopredu vyplatených gastrolístkov a tým bolo jej stravné vyrovnané na nulu. Je teda logické, že ak by neexistovala dohoda o čerpaní dovolenky, žalovaný by nemal dôvod zaoberať sa vyúčtovaním stravy, neriešil by to v mesiaci máj, ale až ku koncu trvania pracovného pomeru, nakoľko by musel stravné zúčtovávať aj za mesiac jún, s čím už v máji ale nepočítal a stravné zúčtoval.

21. Pravdou je aj to, že žalovaný podľa vlastného tvrdenia spracovával mzdu za máj dňa XX.XX.XXXX, teda už v čase, keď mal vedomosť o ukončení práceneschopnosti žalobkyne. Toto stávanie žalovaný vysvetlil ako omyl, čo je však málo pravdepodobné.

22. Ak zamestnanec požiada o udelenie dovolenky a jeho nadriadený mu dá na čerpanie dovolenky súhlas, možno tento súhlas považovať za určenie čerpania dovolenky, súhlas s čerpaním dovolenky môže nadriadený vedúci zamestnanec dať aj konkludentne (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky ). V tomto spore mal súd nepriamymi dôkazmi preukázané, že žalovaný dal súhlas na vyčerpanie zvyšku dovolenky pred skončením pracovného pomeru a preto neprítomnosť žalobkyne nebola neospravedlnenou absenciou tak ako to definoval žalovaný.

23. Po závere súdu, že sa nejednalo o neospravedlnenú absenciu v práci, nebol žalovaný oprávnený krátiť žalobkyni dovolenku v zmysle ustanovenia a preto nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 732,27 eur súd považuje za dôvodný. Výšku nevyplatenej mzdy za obdobie čerpanej dovolenky súd nepovažoval za spornú a preto zaviazal žalovaného ku zaplateniu sumy 732,27 eur.

24. Žalobkyňa žiadala aj zaplatenie mzdy za prácu nadčas vykonanú v A. XXXX a uhradené zdravotné poistenie.

25. Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

26. Toto zákonné ustanovenie upravuje dôkaznú povinnosť strán sporu, ktorá súvisí s tzv. dôkazným bremenom. V občianskom súdnom konaní sporového charakteru spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi. To znamená, že je povinný označiť, respektíve predložiť všetky dôkazy, ktorými by sa preukázali ním tvrdené skutočnosti osvedčujúce jeho nárok. Ak svoju dôkaznú povinnosť splní iba tak, že jeho tvrdenia sa napokon nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stanu sporu, na ktorej dôkazné bremeno spočívalo a ktorá sa tak dostala do dôkaznej núdze, pretože neponúkla alebo nevedela súdu ponúknuť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali skutočnosti rozhodujúce pre výsledok sporu.

27. Žalobkyňa prácu nadčas preukazovala iba ňou písanými výkazmi, ktoré neboli verifikované žalovaným, súd v tejto časti žalobu zamietol, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a vykonanie práce nadčas v spore nepreukázala.

28. Zaplatenie sumy 47,27 eur preukázala príjmovým dokladom zo dňa XX.XX.XXXX.

29. Súd mal za preukázané, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončil výpoveďou žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola doručená dňa XX.XX.XXXX, výpovedná lehota začala plynúť dňa XX.XX.XXXX a pracovný pomer skončil dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný nemal dôvod nezaplatiť zdravotné poistenie aj za mesiac A. XXXX, v čase kedy žalobkyňa bola u neho zamestnaná a čerpala riadnu dovolenku, čo však neurobil a preto súd považoval žalobný návrh v časti o zaplatenie sumy 47,27 eur z titulu zdravotného poistenia za dôvodný.

30. Preto zaviazal žalovaného ku zaplateniu sumy 779,54 eur a vo zvyšku žalobu zamietol.

31. O príslušenstve rozhodoval súd v zmysle ustanovenia , podľa ktorého dlžník, ktorý si svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného záväzku, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak podľa zákona nie je povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania možno žalobkyni priznať iba od času, keď sa žalovaný dostal do omeškania.

33. Podľa ustanovenia ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

34. V spore mal súd za preukázané, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie nevyplatenej mzdy za obdobie čerpanej dovolenky vo výške 732,27 eur až doručením žaloby dňa 23.10.2020 (skoršiu výzvu na zaplatenie tejto sumy súd nemal za preukázanú) a preto zaviazal žalovaného ku zaplateniu úrokov z omeškania v zákonnej výške 5 % p.a. zo sumy 732,27 eur do 24.10.2020 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.

35. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa mala vo veci čiastočný úspech 79 %, úspech žalovaného bol 21 %, preto súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 58 % (79-21).

36. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.