Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, sudcom JUDr. Petrom Molčanom v právnej veci žalobcu: S. J., nar. XX. S. XXXX, bytom K. XXX/X, XXX XX E. T., občan Slovenskej republiky, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP1-2020/027584-002 zo dňa 2. októbra 2020, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Okresné riaditeľstvo PZ vo Veľkom Krtíši, Obvodné oddelenie PZ Veľký Krtíš na základe oznámenia o priestupku podaného X. G., bytom E. T. a po vykonaní úkonov objasňovania priestupku spísalo dňa 23.02.2020 podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) Správu o výsledku objasňovania priestupku. Zo správy vyplynulo, že žalobca S. J. sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa . Na základe toho Okresný úrad Veľký Krtíš, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej len „prvostupňový orgán“) po vypočutí svedkov vyhlásil dňa 10.07.2020 rozhodnutie o priestupku č. OU-VK-0VVS-2020/003053, ktorým žalobcu uznal za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu schválnosťami podľa , ktorého sa dopustil tým, že v presne nezistenom dátume v období mesiacov január až február 2020 vylial z balkóna svojho rodinného domu na K. ulici č. X vo E. T. olej a moč z 15 l vedra a vyhodil dve zrkadlá, ako aj tehlu a kus betónu do predzáhradky susedovi X. G.. Za to žalobcovi prvostupňový orgán podľa a uložil pokutu vo výške 30,- Eur, ako aj povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- Eur. Rovnaký výrok obsahovalo písomné vyhotovenie rozhodnutia č. OU-VK-0VVS-2020/003053-007 zo dňa 24.07.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán poukázal na výsledok objasňovania priestupku a skonštatoval, že dokazovaním, výpoveďou obvineného z priestupku a na základe priestupkového spisu bolo žalobcovi preukázané, že sa dopustil priestupku, z ktorého bol obvinený. Správny orgán zabezpečil ako ďalší dôkaz výpis z ústrednej evidencie priestupkov k osobe žalobcu. Prvostupňový orgán ďalej uviedol, že žalobca uviedol, že je pravda, že v mesiacoch asi január alebo február tohto roku vylial z balkóna olej a moč z 15l vedra do predzáhradky susedovi G. a je tiež pravda že vo februári, a to 17.02.2020 vyhodil z balkóna do predzáhradky susedovi G. dve zrkadlá a bolo to vo večerných hodinách a hodil tam aj tehlu a kus betónu. Toto opäť urobil kvôli tomu, že sused G. zase behal po záhrade a strihal jeho kríky a stromy, čo urobil opakovane, čo žalobcu nahnevalo a

takto riešil situáciu. Čo sa týka poškodenia ventilu vody, to nie je pravda. Žalobca nič nepoškodil, ale doplnil, že žiadny sukulent nepoškodil, moč a olej vylial na ruže a on tam ani sukulent žiadny nemal. On na suseda G. ani jeho rodinu nevykrikuje, ale jeho vnuk vykrikuje na žalobcu, že je prastarý a dement a že sa má ísť dať liečiť. K skutkom z augusta roku 2019 sa už priznal na predošlom pojednávaní, za čo mu bola uložená pokuta. Žalobca súhlasil s dokazovaním a nemal nové návrhy ani pripomienky pred vydaním rozhodnutia. Obsahom prvostupňového rozhodnutia je ďalej obsah výpovedí X. G., R. G. ako aj C.. G. J.. Ďalej prvostupňový orgán uviedol, že vychádzal z toho, že obvinený - žalobca sa ku skutku priznal. Vo svojej výpovedi uviedol, že je pravda, že v mesiacoch január a február roku 2020 vylial moč ako aj olej z balkóna svojho rodinného domu a taktiež vyhodil do predzáhradky rodiny G. dve zrkadlá ako aj tehlu a kus betónu. Toto konanie žalobcu potvrdili svedkovia X. G. a R. G., ktorí zhodne uviedli, že obvinený sa takého konania dopustil opakovane, keď im na ich pozemok do predzáhradky, kde majú ruže a ibištek vylial moč a olej ako aj inú kvapalinu a taktiež im vyhodil z balkóna na ich pozemok zrkadlo, ktoré sa rozbilo. X. G. ešte doplnil, že do ich predzáhradky im žalobca vysypal aj popol. Takéhoto konania sa žalobca dopúšťal opakovane, a to aj predtým. G. J. uviedla, že o konaniach svojho syna vedela, nakoľko sa jej k tomu priznal, avšak pri skutkoch, kedy sa takéhoto konania dopúšťal nebola a videla len výsledok jeho konaní. Uviedla, že potom, čo jej syn - žalobca vyhodil zrkadlo na pozemok G., pomohla urobiť poriadok, čo potvrdila aj svedkyňa G.. Prvostupňový orgán skonštatoval, že konanie žalobcu sa opakovalo aj v minulosti, a to v lete 2019, kedy bol riešený a právoplatne uznaný vinným z obdobného skutku a za čo mu bola uložená pokuta 20,- Eur, ktorá mala zabezpečiť nápravu a zároveň prevenciu proti páchaniu ďalšej protiprávnej činnosti, ktorou sú naplnené znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, avšak napriek jej udeleniu sa žalobca opätovne dopúšťal obdobného konania, a preto ho prvostupňový orgán uznal vinným, nakoľko sa aj sám priznal. Zo spisu vyplýva, že k náprave susedských vzťahov nedošlo, nakoľko žalobca sa aj napriek predošlému sankcionovaniu dopustil takého konania opakovane, a to opäť kvôli nezhodám so susedom X. G.. Mal za jednoznačne preukázané, že zo strany žalobcu išlo o úmyselné konanie, a teda boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa schválnosťami. Pre zodpovednosť za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu sa vyžaduje, aby bol tento čin spáchaný úmyselne, a teda jeho páchateľ chcel svojim konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. Prvostupňový orgán bol toho názoru, že konanie žalobcu bolo úmyselné, nakoľko sa takéhoto konania dopúšťal opakovane. Prvostupňový orgán prihliadal na to, že žalobca už bol riešený v priestupkovom konaní za obdobný skutok, za ktorý mu bola udelená sankcia, a preto mu uložil sankciu pokuty vo výške 30,- Eur, ktorú považoval za postačujúcu na jeho nápravu. Záverom uviedol, že dôkazy hodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a obvineného uznal vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

2. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, kde uviedol, že s pokutou vo výške 30,- Eur ako aj s trovami konania v žiadnom prípade nemôže súhlasiť, lebo ako prvý nezačal robiť zle on, ale sused X. G., ktorý neustále behá po jeho pozemku a ostriháva stromy a kríky a zase mu ostrihal vistériu, bazu a hrozno. Nevie prečo to robí, ale v žiadnom prípade mu nič nezasahuje na jeho pozemok a to čo robí je už posadnutosť, on si len chránil svoj pozemok, lebo inak sa to nedalo. Na políciu nechcel ísť, nakoľko má veľmi zlé skúsenosti, aj tak nič neurobili v minulosti, keď už mu menovaný v roku 2015 vypílil a dolámal stromčeky a kríky. K. G. vykrikuje po ňom vulgarizmy a počula to aj jeho matka C.. G. J.. Ďalej uviedol, že normálny človek nebehá po cudzej záhradke a neostriháva stromy a kríky a to čo robí on - X. G. je už posadnutosť a znova chce odstrihávať kríky, len nevie ktoré mu údajne presahujú 2 m do dvora. V mesačníku Záhradkár odborník napísal, že neexistuje zákon, ktorý by stanovoval minimálnu vzdialenosť od susedného plota, v ktorej môže byť zasadený strom alebo krík od susedného plota. Trval na tom, že bol neprávom uznaný za vinného a pokutu nemal dostať len on, ale aj sused G., ktorý vždy začína ako prvý robiť zle a dopúšťa sa protiprávneho konania alebo nemal byť za vinného uznaný nikto a konanie malo byť zastavené, nakoľko susedovi nevznikla žiadna škoda. Pokutu vo výške 30,- Eur považoval za neprimerane vysokú, napriek tomu, že bol právoplatne uznaný za vinného v minulosti, keď mu bola uložená pokuta vo výške 20,- Eur. Toto konanie však nie je ukončené, nakoľko bola podaná správna žaloba na krajský súd v Banskej Bystrici. Na základe uvedeného žiadal odvolací orgán, aby po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu prvostupňové rozhodnutie zrušil v plnom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému úradu na ďalšie konanie.

3. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-BB-OOP1-2020/027584-002 zo dňa 02.10.2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len

„napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný po rekapitulácii obsahu prvostupňového rozhodnutia , ako aj obsahu odvolania žalobcu poukázal na zásady správneho konania a uviedol, že po preskúmaní celého spisového materiálu, prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný ďalej uviedol, že sa podrobne oboznámil s predloženým spisovým materiálom a po dôkladnom zvážení uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje so závermi, ku ktorým dospel prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí, nakoľko z vykonaného dokazovania mal za zrejmé, že vo vymedzenom čase január a február 2020 na predmetnom mieste došlo k opakovanému protiprávnemu konaniu žalobcu, ktorý svoje skutky ospravedlňoval len tým, že sused behal po záhrade a strihal opakovane kríky a stromy rodine J.. Z predloženého spisového materiálu, ako aj z úradnej činnosti prvostupňového orgánu je zrejmé, že vzťahy medzi susediacimi rodinami sú narušené dlhšiu dobu a obvinenému - žalobcovi sa v prvostupňovom rozhodnutí v zásade kladie za vinu, že v danom čase vylial na predzáhradku rodinného domu X. G. olej a moč z 15 litrového vedra a vyhodil tam tiež zrkadlá, ktoré sa rozbili, tehlu a kus betónu. Takto popísaný skutok bol vykonaným dokazovaním prvostupňového orgánu preukázaný nad všetku pochybnosť, a to najmä samotným priznaním žalobcu, podporne tiež priloženou fotodokumentáciou a výpoveďami svedkov X. G., R. G. ako aj C.. G. J.. Poukázal na výpoveď žalobcu, ako aj výpovede svedkov, z ktorých vyplýva, že skutok sa stal tak, ako je kladené žalobcovi za vinu. Ďalej argumentoval, že pojmové vymedzenie priestupku je založené na kumulácii materiálnych znakov a formálnych znakov skutkovej podstaty, pričom tak materiálny znak, ako aj formálne znaky musia byť naplnené súčasne. Pod materiálnym znakom priestupku sa rozumie miera nebezpečnosti zavineného konania priestupcu, ktorá sa s ohľadom na podmienky života spoločnosti vyžaduje potrebu verejnomocenského postihu. Formálny znak konania napĺňa jednak všeobecné znaky priestupku, ako aj znaky skutkovej podstaty konkrétneho priestupku. Skutková podstata priestupku musí obsahovať obligatórne znaky, a to objekt objektívnu stránku, subjekt a subjektívnu stránku. Ak nie sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty nejedná sa o priestupok. Žalovaný skonštatoval, že konaním žalobcu boli kumulatívne naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu schválnosťami. Schválnosťami sa na účely zákona o priestupku rozumejú najmenej dve alebo viac po sebe nasledujúcich činností, ktorými obvinený sťažuje život inému človeku, pričom sa jedná o zámernú a cielenú činnosť subjektu, ktorý za zlomyseľnosti, pomsty alebo z iných racionálne nevysvetliteľných príčin a pohnútok vedome strpčuje a sťažuje život inému subjektu drobnými priekmi a prekážkami. Pre zodpovednosť za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu sa vyžaduje, aby bol spáchaný úmyselne. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán mal náležite preukázanú subjektívnu stránku a dostatočne sa vysporiadal s mierou zavinenia žalobcu, ktorý mal jednoznačne úmysel pri jeho počínaní zámerne a cielene zo zlomyseľnosti, pomsty alebo iných racionálne nevysvetliteľných príčin a pohnútok inému strpčovať a sťažovať život. Objektívna stránka spočíva v konaní a následku a príčinnej súvislosti medzi konaním a následkom, pričom charakterizuje spôsob spáchania priestupku a jeho následok. Nad všetku pochybnosť je v konaní preukázané, že skutok sa stal, spáchal ho žalobca tak, ako mu je kladené za vinu. Konanie žalobcu opakovane negatívne zasiahlo do pokojného stavu života jeho susedov a žalobca tak úmyselne a naschvál narúšal vzájomné občianske spolunažívanie a strpčoval a sťažoval život X. G. ako aj jeho rodine. Pokiaľ išlo o argumentáciu žalobcu, že X. G. sa mal ako prvý dopustiť určitého konania, ktoré mal vyprovokovať žalobcov a malo byť dôvodom spáchania priestupku a dokonca ho ospravedlňovať, je podľa žalobcu nutné poznamenať, že nejde o okolnosť vylučujúcu protiprávnosť skutku, ak žalobca subjektívne vyhodnotí takýto impulz zo strany suseda ako niečo protiprávne a rozhodne sa mu to vrátiť. Ak mal žalobca za to, že došlo zo strany X. G. k porušeniu zákona a sused sa voči nemu určitým spôsobom previnil, mal možnosť využiť zákonné možnosti na to, aby situáciu vyriešil. Žalobca sa však rozhodol nepostupovať v zmysle zákona, nakoľko s tým mal v minulosti údajne zlú skúsenosť a namiesto toho sa rozhodol opakovane strpčovať a znepríjemňovať život susedom svojimi protiprávnymi zásahmi. Poznamenal, že nejde o prvé takéto počínanie obvineného v rovnakej situácii, ktoré muselo byť predmetom riešenia na príslušnom orgáne a žalobca mal teda vedomosť o tom, že sa dopúšťa priestupku. Doplnil, že nejde o chránenie si vlastného majetku zo strany žalobcu, nakoľko tento vnikol na nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádzajú stromy a kry, o ktoré sa stará a ktoré mali byť neoprávnene ostrihané. O vlastníctve k veci sa vedie civilný súdny spor. Nemožno tak v danom prípade hovoriť o majetku obvineného, ktorý by si chránil, a preto je nutné v tomto smere obhajobu žalobcu považovať za irelevantnú. Žalovaný nemal pochybnosti o vine žalobcu a konštatoval, že prvostupňový orgán skutočný stav veci zistil náležite aj ho preukázal a rozhodol v súlade so zákonom, pričom si v konaní zadovážil všetky relevantné dôkazy zo skutkových zistení, ktorý vyvodil správny záver a svoje rozhodnutie taktiež riadne odôvodnil. Pokiaľ ide o škodu, túto si X. G. v konaní pred správnym orgánom neuplatňoval a svoj odhad pri podaní oznámenia o tom, že mu ruža a sukulent vzhľadom ku konaniu žalobcu určite

vyschne, ďalej nerozvádzal. Vzhľadom na uvedené sa žalovaný ani prvostupňový orgán týmto aspektom ďalej nezaoberali. Žalovaný tak po preskúmaní veci mal za to, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia a nepredložil ani žiadne nové dôkazy, ktoré by mali vplyv na priebeh konania a rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na to rozhodol prvostupňový orgán správne a žalovaný sa stotožnil aj s výškou uloženej pokuty, ktorá by mala byť dostatočná na to aby plnila jednak represívnu a hlavne preventívnu a výchovnú funkciu s cieľom znova neopakovať zo strany žalobcu jeho protiprávne konanie.

Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body

4. Žalobca podal správnu žalobu na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, kde uviedol, že postup žalovaného nebol správny, lebo ho nepredvolal a nevypočul, pričom to bola povinnosť odvolacieho orgánu, alebo mal aspoň poslať výzvu, kde by mal možnosť sa vyjadriť k uvedeným skutočnostiam do 10 dní od jej doručenia. Žalovaný to neurobil, ale len rozhodol bez toho, aby zistil skutkový stav veci a žalobca naďalej trval na tom, že bol neprávom uznaný za vinného a s pokutou vo výške 30,- Eur spolu s trovami konania vo výške 16, - Eur v žiadnom prípade nemôže súhlasiť, nakoľko on ako prvý nezačal robiť zle ale sused X. G., ktorý neustále behá po jeho pozemku a ostriháva mu stromy a kríky a on si len chráni svoj majetok, lebo inak sa to nedalo vybaviť a nechcel ísť na políciu, nakoľko má s políciou veľmi zlé skúsenosti. Nie je pravda, že susedovi vyhynuli všetky ruže v dôsledku jeho konania, nakoľko všetky ruže s výnimkou jednej má a nie je isté či vyhynuli jeho pričinením a sused nikdy nemal v predzáhradke ibištek, ale mal tam 4 vysoké smreky, ktoré bez povolenia vypílil, za čo mal dostať pokutu. Nie je pravda, že on aj s jeho matkou vykrikovali po susedovi vulgarizmy, ale susedov vnuk K. G. mu neustále bezdôvodne ako prvý nadáva do bastarda, dementa a pankharta a vraví, že sa má ísť dať liečiť, lebo je ťažko chorý na hlavu. Jeho rastliny v žiadnom prípade nepresahujú susedovi na pozemok a keby aj, tak nesmie svojvoľne obstrihávať stromy a kríky, jedine môže podať žalobu na príslušný okresný súd. Aj sused mal byť uznaný za vinného a mali mu byť uložené tiež trovy konania alebo nikto nemal byť uznaný vinným a okamžite malo byť zastavené konanie. Susedovi nevznikla škoda vo výške 148,- Eur, ani v žiadnej inej výške a pokiaľ ide o vytopenú pivnicu, tak s tým nemá spoločné nič, lebo vodomerná šachta je majetkom Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, ktorá za to zodpovedá. Poukázal ďalej na to, že už v inom konaní mu bola uložená pokuta vo výške 20,- Eur, a tiež trovy konania, ale prípad nie je zďaleka ukončený, ale prebieha v konaní na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. , ktoré nebolo právoplatne ukončené, čo žalovaný nebral do úvahy, čím porušil zákon. K argumentácii žalovaného, že nie je jeho vlastníctvom pozemok, ani na ňom rastúce rastliny uviedol, že je jedno, koho je tá nehnuteľnosť a sused aj tak nesmie behať po cudzom pozemku a obstrihávať to čo nie je jeho a žalovaný nemal žiadne právo zisťovať na katastri, komu patrí nehnuteľnosť. Dom jeho matky bol protiprávne vydražený, lebo nie je možné aby vlastníkom bola realitná spoločnosť a prípad nie je zďaleka ukončený, nakoľko prebieha konanie vo veci určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš, a bolo tiež uložené neodkladné opatrenie vlastníkovi nehnuteľnosti spočívajúce v zákaze scudziť alebo založiť alebo inak zaťažiť nehnuteľnosť, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci. Dražba bola obyčajná fraška. Na základe uvedených veľmi závažných skutočností žalobca veľmi dôrazne žiadal správny súd, aby po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že sa v plnej miere pridržiava právneho názoru uvedeného v napadnutom rozhodnutí. Spáchanie priestupku mal preukázané na podklade vykonaného dokazovania, kedy z podaných vysvetlení, riadne zaprotokolovaných výpovedí a dokumentov vyplynulo, že ku skutku došlo tak, ako sa žalobcovi kladie za vinu. Za zásadnú považoval žalovaný najmä tú skutočnosť, že žalobca sa ku skutku sám priznal vo svojej výpovedi do zápisnice, kde svoje priznanie potvrdil vlastnoručným podpisom. O skutkoch svojho syna vypovedala aj svedkyňa C.. G. J., ktorá uviedla, že jej syn jej sám o skutkoch povedal, videla výsledok jeho konania a ona mu pomáhal pri odstraňovaní následkov. Uvedené v zásade konzistentne potvrdili aj svedkovia X. G. a R. G.. Tvrdenia žalobcu považoval žalovaný za účelové. K ďalšej námietke uviedol, že v zmysle ústne pojednávanie koná obligatórne správny orgán v prvom stupni. Nakoľko v podanom odvolaní neboli uvedené žiadne nové a prekonanie zásadnej skutočnosti nebolo nutné konanie v tomto smere doplniť ďalšou výpoveďou obvineného nakoľko žalovaný disponoval

relevantným a pomerne jednoznačným dokazovaním mohlo vec náležite posúdiť. Žalobca priznal a vlastnoručne podpísal dňa 10.07.2020, že je pravda, že v mesiacoch január alebo február vylial z balkóna olej a moč z 15 l vedra do predzáhradky suseda, ako aj dve zrkadlá a tehlu a kus betónu. Žalobca bol oboznámený s dokazovaním, na svedkov nemal žiadne otázky, nenavrhoval vypočuť ďalších svedkov, ani nenavrhoval ďalšie dokazovanie. Svedkovia boli prvostupňovým orgánom riadne poučení o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať, tak, ako to vyplýva z § 35 Správneho poriadku a boli poučení aj o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Rovnako bol poučený aj žalobca, ktorý poučenie podpísal. Akékoľvek ďalšie dokazovanie zo strany žalovaného by teda nebolo účelné, bolo by nadbytočné a nehospodárne. Pokiaľ išlo o výhrady k tomu, že aj sused X. G. mal byť uznaný za vinného a sankcionovaný uviedol, že konanie žalobcu možno sotva považovať za ochranu svojho majetku, ale došlo k odplácaniu zo strany žalobcu. Žalobca nepostupoval v zmysle zákona, nakoľko mal mať v minulosti údajne zlé skúsenosti s políciou a rozhodol sa opakovane strpčovať a znepríjemňovať život susedov svojimi protiprávnymi zásahmi, pričom nešlo o prvé takéto počínanie žalobcu v rovnakej situácii. Žalovaný priložil k vyjadreniu výpis z evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, z ktorého je zrejmé, že žalobca od svojho konania neupustil, nakoľko sa eviduje voči žalobcovi procesné postavenie obvineného a niekoľko ďalších obdobných skutkov aj voči susedovi X. G.. Žalovaný považoval napadnuté rozhodnutie za zákonné a dostatočne podložené vykonanými dôkazmi. Navrhol aby správny súd žalobu zamietol.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, pričom vec prejednal bez nariadenia pojednávania, pretože žiadny z účastníkov nenavrhol, aby správny súd veci prejednal na pojednávaní a nariadenie pojednávania nebolo potrebné ani z iných dôvodov podľa . Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 26.11.2021. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 07.12.2021 ( ).

7. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

8. Podľa ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

9. Podľa V konaní o priestupku sú účastníkmi konania a/ obvinený z priestupku, b/ poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom, c/ vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci, d/ navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa ň 68 ods. 1.

10. Podľa , (1) Občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím. (2) Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.

11. Podľa (1) O priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

12. Správny súd preskúmaním veci zistil, že prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu schválnosťami, ktorého sa dopustil tým, že v mesiacoch január až február 2020 vylial z balkóna rodinného domu na ul. K.. 2 vo E. T. olej a moč z 15 litrového vedra a vyhodil dve zrkadlá, tehlu a kus betónu do predzáhradky suseda X. G., za čo mu bola uložená sankcia pokuty vo výške 30,- Eur a povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- Eur. Prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa ku skutku, ktorý sa mu kládol za vinu priznal a spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu schválnosťami mu bolo preukázané aj výpoveďami svedkov. Prvostupňový orgán bol toho názoru, že konanie žalobcu bolo úmyselné, nakoľko sa ho dopustil opakovane s odkazom na to, že v minulosti (v lete 2019) spáchal obdobný priestupok, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 20 Eur.

13. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V plnej miere sa stotožnil so závermi, ku ktorým dospel prvostupňový orgán. Z vykonaného dokazovania mal za zrejmé, že skutku došlo tak, ako sa žalobcovi kládlo za vinu, čo bolo preukázané nad všetku pochybnosť. Konštatoval, že konaním žalobcu boli kumulatívne naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu schválnosťami, ktorými sa rozumejú najmenej dve alebo viac po sebe nasledujúcich činností, ktorými obvinený sťažuje život inému človeku, pričom sa jedná o zámernú a cielenú činnosť subjektu, ktorý zo zlomyseľnosti, pomsty alebo iných racionálne nevysvetliteľných príčin a pohnútok vedome strpčuje a sťažuje život inému subjektu drobnými priekmi a prekážkami. Mal za to, že v konaní bolo nad všetku pochybnosť preukázané, že skutok sa stal a spáchal ho žalobca, konanie ktorého opakovane negatívne zasiahlo do pokojného stavu života jeho susedov a žalobca tak úmyselne a naschvál narúšal vzájomné občianske spolunažívanie a strpčoval a sťažoval život X. G. a jeho rodine. Doplnil, že samotná okolnosť, že k protiprávnemu konaniu žalobcu mohlo dôjsť po predchádzajúcom impulze inej osoby, nie je okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť skutku. Žalobca mal možnosť využiť zákonné možnosti na to, aby situáciu riešil zákonným spôsobom, ktorú nevyužil, ale rozhodol sa opakovane strpčovať a znepríjemňovať život susedom svojimi protiprávnymi zásahmi. Prvostupňový orgán podľa neho rozhodol v súlade so zákonom.

14. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že postup žalovaného nebol správny, lebo ho nepredvolal a nevypočul, ani ho nevyzval na vyjadrenie k celému prípadu, takže bolo rozhodnuté bez toho, aby zistil skutkový stav veci, pričom naďalej trval na tom, že bol protiprávne uznaný za vinného. Podľa mal žalovaný, ako obvinený z priestupku právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kládli za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. Žalobca svoje oprávnenie využil, nakoľko sa zúčastnil ústneho pojednávania, v rámci ktorého bol priestupok proti občianskemu spolunažívaniu prejednaný, kde mal možnosť v rámci procesnej obrany tvrdiť skutočnosti svedčiace o jeho nevine, navrhovať alebo predkladať dôkazy, čo neurobil (naopak, svoju vinu priznal). Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom žalovaný, ako inštančne príslušný orgán ( Správneho poriadku) zákonným spôsobom rozhodol.

15. Podľa § 59 ods. 1 až 3 Správneho poriadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. (3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

16. V odvolacom konaní by pripadalo v úvahu žalobcu predvolať alebo od neho požadovať vyjadrenie len v prípade, ak by po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu v súlade s § 59 ods. 1 Správneho poriadku dospel žalovaný k záveru, že je potrebné priestupkové konanie doplniť, prípadne odstrániť vady prvostupňového konania. V opačnom prípade by taký postup žalovaného nebol konformný so zásadou hospodárnosti plynúcou z § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Samo o sebe by uplatnenie tohto postupu žalobcovi nezabezpečilo vyššiu úroveň ochrany jeho práv, nakoľko žalobca mal rovnakú možnosť uplatňovať svoju procesnú obranu v rámci prvostupňového konania (od kedy sa nič nezmenilo), a na opakovanie už urobených úkonov bez ďalšieho nebol dôvod. Predvolanie

žalobcu, resp. vyjadrenie k prejednávanej veci po podaní jeho odvolania nebolo dôvodné, pretože žalobca v odvolaní neuviedol odôvodnené námietky (nevyplývajú ani z podanej správnej žaloby) spôsobilé pre vyvodenie záveru o existencii dôvodov, pre ktoré by mohlo byť konanie doplnené, resp. spôsobilé pre záver o existencii vady, ktorú by bolo potrebné v tomto štádiu konania odstrániť. Okrem vyjadrenia všeobecného nesúhlasu s protiprávnym uznaním za vinného z priestupku, popisných informácií týkajúcich sa úrovne vzájomných susedských vzťahov s rodinou G. a jeho názorov na zistený skutkový stav a uplatňovanie práva, žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu neuviedol žiadne relevantné námietky. Nenavrhoval tam, rovnako ako na ústnom pojednávaní o priestupku, ani výsluch iných svedkov, resp. vykonanie ďalších dôkazov. Žalobca také vady netvrdil ani v podanej správnej žalobe a neplynú ani uplatnením postupu v zmysle .

17. Podľa § 56 Správneho poriadku správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov.

18. Prvostupňový orgán má v zmysle Správneho poriadku povinnosť upovedomiť ostatných účastníkov o obsahu odvolania podaného iným účastníkom. V predmetnom priestupkovom konaní bol jediným účastníkom žalobca - ako obvinený z priestupku ( ), t.zn. iných účastníkov nebolo (len v prípade viacerých obvinených by mal povinnosť ich vzájomne upovedomiť o obsahu podaných odvolaní). Rovnako tak platí, že ani postupom prvostupňového orgánu nebolo účelné upovedomovať žalobcu o jeho vlastnom odvolaní a zbytočne tak zaťažovať priebeh priestupkového konania nadbytočnými úkonmi. Uvedené námietky žalobcu smerujúce k porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia ( ), uplatnením (podľa žalobcu) nesprávneho procesného postupu, tak neboli preukázané.

19. Podľa priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

20. Podľa , (1) Priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. (2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 33 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. g) pokutu do 99 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 200 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. f) pokutu do 331 eur.

21. Naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu schválnosťami žalobcu, ktorý narušil pokojné spolužitie so susedom X. G., tým, že mu opakovane do jeho predzáhradky hádzal rôzne predmety a vylieval moč a olej, mal žalovaný nad všetku pochybnosť preukázané svedeckými výpoveďami X. G., R. G., C.. G. J., voči ktorým žalobca pri prejednaní priestupku nemal výhrady, obsahom priestupkového spisu Okresného riaditeľstva PZ vo Veľkom Krtíši, Obvodného oddelenia PZ Veľký Krtíš, ako aj priznaním samotného žalobcu ku skutku, ktorý sa mu kládol za vinu. Priestupkový spis Obvodného oddelenia PZ Veľký Krtíš obsahoval zápisnicu o podaní oznámenia o priestupku, zápisnice o podanom vysvetlení spísané so žalobcom a s uvedenými osobami, fotodokumentáciu, správu o výsledku objasňovania a Výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR. Z obsahu administratívneho a priestupkového spisu v súhrne neplynie žiadna pochybnosť o tom, že žalobca spáchal skutok, tak, ako sa mu kládol za vinu. Žalobca nepoprel spáchanie skutkov, za ktoré bol uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu ani v podanej správnej žalobe.

22. Pri právnej kvalifikácii skutku (pozostávajúceho z čiastkových útokov) žalovaný zohľadnil, že schválnosťami môžu byť najmenej dve alebo viac po sebe nasledujúcich činností, ktorými obvinený sťažuje život inému človeku, pričom sa jedná o zámernú a cielenú činnosť subjektu, ktorý zo zlomyseľnosti, pomsty alebo iných racionálne nevysvetliteľných príčin a pohnútok vedome strpčuje život inému subjektu drobnými priekmi a prekážkami, čo zodpovedalo preukázaným činom žalobcu voči susedovi G.. Žalobca zistenie skutkového stavu v relevantných súvislostiach daných pojmovými znakmi skutkovej podstaty priestupku ani právne posúdenie veci kvalifikovaním jeho skutku ako

priestupku proti občianskemu spolunažívaniu schválnosťami, nenamietal. Prostý nesúhlas žalobcu s výsledkom priestupkového konania v podobe prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, ktorý možno vyvodiť z jeho žalobných námietok, nestačí na to, aby správny súd na jeho základe mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko nebol oprávnený za žalobcu formulovať a špecifikovať žalobné body ( ). Vzhľadom na uvedené možno súhlasiť so žalovaným, že naplnenie objektívnej stránky priestupku bolo zistené prvostupňovým orgánom dostatočne, na základe priliehavého hodnotenia zhromaždených usvedčujúcich dôkazov a následného správneho právneho posúdenia veci. Preskúmaním veci správny súd dospel k výsledku, že žalovaný a prvostupňový orgán sa nemohli dopracovať k inému záveru, než k tomu, o vine žalobcu za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu schválnosťami.

23. V správnom súdnictve platí, že v súlade s dispozičnou zásadou ( ) je rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti a preto nie je úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy žalobnými bodmi namietané dôvody nezákonnosti napadnutého opatrenia dopĺňať, za žalobcu vyhľadávať alebo špecifikovať. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Preto správny súd nemôže vychádzať z domnienok o obsahu žalobných bodov - námietok a ich vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Obsahom správnej žaloby žalobcu sú väčšinou konštatovania, subjektívne presvedčenia žalobcu a opisy vzťahov so susedmi a ním vyvodených skutočností (napr. nedôvera polícii, páchanie protiprávnej činnosti inými osobami, polemika a subjektívne názory ohľadom spôsobu uplatňovania právnej úpravy a pod.), ktoré nemali vplyv na to, či boli alebo neboli naplnené znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Pri rozhodnutí alebo opatrení, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie alebo opatrenia nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia ( ). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva ( ). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).

24. Podľa na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

25. Podľa (1) Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a/ vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b/ nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. (2) Priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a/ chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo b/ vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený. (3) Konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery povinný.

26. Z ust. plynie, že subjektívna stránka skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu vyžaduje pre uznanie viny žalobcu za spáchanie tohto priestupku úmyselné zavinenie. So zohľadnením všetkých okolností prejednaného priestupku možno súhlasiť so žalovaným a prvostupňovým orgánom, že žalobca konal úmyselne, v hneve, s úmyslom odplaty susedovi za ostrihanie stromov a kríkov mu zámerne a cielene strpčoval život. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí ako aj z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, resp. vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený. Žalobca ani vo vzťahu k úmyslu, okrem všeobecného nesúhlasu, nevyjadril žiadnu inú námietku. Preto naplnenie tohto pojmového znaku skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (subjektívnej stránky) sporné nebolo.

27. Žalobca ďalej v správnej žalobe konštatoval a uviedol informácie o tom, že:

- susedovi G. nevznikla škoda na rastlinách, a nič spoločné nemá ani s jeho vytopenou pivnicou,

- o preskúmaní zákonnosti predchádzajúceho rozhodnutia, ktorým bol uznaný vinným z priestupku s uložením pokuty 20 Eur sa na Krajskom súde vedie neskončené konanie pod sp.zn. ,

- žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol nepodstatné skutočnosti o tom, že si nechránil svoj majetok, nakoľko nebol vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádzajú stromy a kry z dôvodu konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Uvedené námietky nemohli byť v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia zohľadnené z dôvodu, že prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie na nich neboli založené. Žalobca bol uznaný vinným za to, že v období január až február 2020 vylial z balkóna rodinného domu na ul. K. č. 2 vo E. T. olej a moč z 15 litrového vedra a vyhodil dve zrkadlá, tehlu a kus betónu do predzáhradky suseda X. G.. Spôsobená škoda týkajúca sa zničených rastlín, vytopenej pivnice, prípadne poškodeného prívodu vody susedovi G. nebola súčasťou skutku, za ktorý bol žalobca uznaný vinným z priestupku. Následok v podobe spôsobenej škody nie je ani znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu schválnosťami. Výrokom prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo v odvolacom konaní potvrdené napadnutým rozhodnutím, žalobcovi nebola uložená povinnosť náhrady škody podľa žalobcovi, t.zn. na námietky týkajúce sa spôsobenej škody pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia nebol dôvod prihliadať. Právoplatne neskončené konanie o preskúmaní zákonnosti iného rozhodnutia žalovaného, týkajúceho sa iného priestupku žalobcu nemalo žiadny vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ani žalobca ho neuviedol. Obdobne taký vplyv nemali ani jeho tvrdenia ohľadom vlastníctva k nehnuteľnostiam, nakoľko zo skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle alebo z iných ustanovení zákona žalobcovi neplynie možnosť vyvinenia alebo akéhokoľvek iného zlepšenia jeho postavenia pre prípad, ak si živelne - odplatou „bránil“ svoje práva a záujmy plynúce mu z vlastníckeho alebo iného práva k obydliu. Žalovaný sa tomu venoval len v rámci reakcie na odvolacie námietky žalobcu, ktorý tvrdil, že si tak „chránil“ svoj majetok.

28. Podľa (2) Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia a/ primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo b/ nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.

29. Žalobca ďalej namietal, že s uznaním viny a s uložením pokuty nemôže v žiadnom prípade súhlasiť, lebo jeho sused X. G. sa ako prvý dopustil protiprávneho konania - priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že neustále behal po jeho pozemku a opakovane mu ostrihal stromy a kríky, pričom on si tak len chránil majetok. Prvostupňový orgán ho z týchto dôvodov nemal uznať za vinného z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, resp. konanie malo byť zastavené alebo mal byť aj sused uznaný za vinného mala mu byť uložená pokuta a trovy konania. Žalobca poukázal tiež na to, že K. G. mu neustále bezdôvodne vulgárne nadáva,

30. Vo vzťahu k tejto námietke možno opätovne poukázať na závery žalovaného, ktorý v napadnutom rozhodnutí priliehavo uviedol, že samotná okolnosť, že k protiprávnemu konaniu žalobcu mohlo dôjsť po predchádzajúcom impulze pochádzajúcom od inej osoby, nie je okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť skutku. Spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu žalobcom v dôsledku reakcie na údajný

obdobný priestupok spáchaný proti nemu tak v žiadnom prípade nevylučuje protiprávnosť skutku, ktorého sa dopustil žalobca. Taký záver má oporu v platnej právnej úprave, nakoľko v jednoznačne stanovil, že priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak. Po dokonaní priestupku proti nemu už nemožno konanie žalobcu považovať za odvracanie bezprostredne hroziaceho útoku, nakoľko už pominul čas umožňujúci jeho účinné odvrátenie. Išlo preto o odplácanie, ktoré právnu ochranu nepožíva.

31. Podľa (1) Za priestupok nie je zodpovedný ten, kto v čase jeho spáchania nedovŕšil pätnásty rok svojho veku. (2) Za priestupok nie je zodpovedný ten, kto pre duševnú poruchu v čase jeho spáchania nemohol rozpoznať, že ide o porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom, alebo nemohol ovládať svoje konanie. Zodpovednosti sa však nezbavuje ten, kto sa do stavu nepríčetnosti priviedol, hoci len z nedbanlivosti, požitím alkoholu alebo užitím inej návykovej látky.

32. Podľa (1) Priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia. (2) Do plynutia lehoty podľa odseku 1 sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie.

33. Pre úplnosť (vzhľadom na to, že ide o správne trestanie) možno doplniť, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca nebol nezákonne uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu pre nedostatok jeho deliktuálnej zodpovednosti v dôsledku nedosiahnutia veku alebo pre nepríčetnosť, čo žalobca ani netvrdil. Taktiež bola zachovaná dvojročná prekluzívna doba, v ktorej zodpovednosť za priestupok zaniká, pretože od mesiacov január - február 2020 do 07.10.2020 (kedy nadobudlo napadnuté rozhodnutie právoplatnosť) uplynulo menej času ako dva roky. Žalobca mal možnosť využiť zákonné nástroje na to, aby dosiahol právnu ochranu pred protiprávnym konaním suseda (pokiaľ k nemu došlo). Na nevyužitie týchto právnych prostriedkov žalobcom pre nedôveru inštitúciám a v jej dôsledku následné svojvoľné „prevzatie spravodlivosti do vlastných rúk“, nemohli konajúce orgány (prvostupňový orgán a žalovaný) prihliadať, ako na okolnosť legalizujúcu alebo ospravedlňujúcu protiprávne konanie žalobcu, narúšajúce chránený záujem na pokojnom a usporiadanom občianskom spolužití. Preto boli námietky žalobcu o tom, že bol neprávom uznaný za vinného zo spáchania priestupku nedôvodné.

34. Vzhľadom na uvedené postupom prvostupňového orgánu a žalovaného, ktorého výsledkom boli ich vydané rozhodnutia, nedošlo k porušeniu zásady legality, súčinnosti, materiálnej pravdy, prípadne iných základných zásad správneho konania, pretože dôkazná situácia nasvedčovala riadnemu a správnemu zisteniu skutkového stavu, správnemu právnemu posúdeniu veci, pričom nebolo zistené ani porušenie práva žalobcu účinne sa brániť. Taktiež nebolo zistené porušenie základných zásad trestného konania, základných zásad ukladania trestov, mimo iného z dôvodu, že pokuta bola uložená v rozmedzí správnej úvahy limitovanej zákonom v ust. .

35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia, ako aj im predchádzajúceho postupu konajúcich orgánov verejnej správy, nezistil dôvody, pre ktoré by bol oprávnený dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom. Preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

36. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.