Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/66/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Bardejov, so sídlom Hurbanova 6, 085 46 Bardejov, IČO: 30 807 484, proti povinnému: O. M., nar. XX.XX.XXXX - zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. O. XX, XXX XX S., o vymoženie 855,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. -31 zo dňa 27.08.2020, takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie

Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Bardejov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,exekučný súd“) rozhodol takto: ,,I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom pod č. EX 952/2005 zastavuje. II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Róbertovi Tutkovi, Exekútorský úrad so sídlom Čučmianska dlhá 26, 04801 Rožňava, trovy exekúcie vo výške 101,10 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“

V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 27.10.2005 sa začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil právoplatné a vykonateľné Rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX-X-XXXX/XXXX-X zo dňa 03.03.2005 a č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 19.11.2004. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia istiny vo výške 855,00 Eur s príslušenstvom. Okresný súd Bardejov na základe žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 18.11.2005 poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX*. Ďalej uviedol, že podaním zo dňa 18.12.2013, doručenom súdu dňa 27.12.2013 súdny exekútor poukazujúc na ust.§ 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku dal súdu podnet na zastavenie exekúcie. Uvedené odôvodnil tým, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Súdny exekútor zároveň oznámil, že si v predmetnom exekučnom konaní trovy exekúcie uplatňuje vo výške 111,09 Eur. Poukázal na skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. zo dňa 11.06.2013 bolo zastavené dedičské konanie po poručiteľovi - povinnom, zomrelom dňa 22.01.2013 v zmysle h ods. 1 z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.06.2013. Dospel k záveru, že nakoľko z uznesenia Okresného súdu Bardejov sp. zn. zo dňa 11.06.2013 mal za preukázané, že dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok, a teda dôvodom na zastavenie exekúcie je nemajetnosť povinného podľa Exekučného poriadku.

O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom okrem iného namietal, že postup pri ukončení starých exekúcií bol delegovaný na súdnych exekútorov, ktorí v zmysle uvedeného zákona mali povinnosť vydať Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a doručiť ho oprávnenému v lehote 180 dní od zastavenia exekúcie. Ak teda došlo k zastaveniu predmetnej exekúcie zo zákona dňa 1 Januára 2020 na základe zákona o ukončení exekúcií, nebolo možné v zmysle právnych predpisov aj podľa skutkového stavu zastaviť konanie, ktoré už bolo zastavené. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

3. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle (ďalej len ) preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s a nasl. v spojení s a , bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. Podľa prvá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) (ďalej len ,k“), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

7. Podľa , ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

8. Podľa , v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

9. Odvolací súd uvádza, že podľa Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Skončenie exekučného konania bude závislé od jeho samotného priebehu, pričom môže nastať z troch dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie dochádza k vydaniu rozhodnutia súdu, v ostatných prípadoch nastáva skončenie exekúcie vznikom inej právnej skutočnosti. Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone (Exekučnom poriadku). Súd skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez návrhu. Konanie o zastavení exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú tu dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať.

10. Zastavenie exekúcie je procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním. Súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie pre nemajetnosť na podnet (najčastejšie od exekútora alebo oprávneného); nie je však vylúčené, aby súd rozhodol o zastavení ex offo, ak sa o nemajetnosti povinného dozvie inak.

11. Nemajetnosť povinného je jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré však nie je podmienené súhlasom oprávneného. Oprávnený je tou osobou, ktorá má zvyčajne vehementný záujem na pokračovaní v exekúcii, najmä z dôvodu očakávania, že povinný určite v budúcnosti nadobudne majetok. Na to, aby nebola exekúcia zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, či peňažný príjem, reálny predpoklad. V tomto prípade je však veľmi ťažké oprieť rozhodnutie súdu o reálny predpoklad nadobudnutia majetku, speňažením ktorého by bolo možné realizovať exekučný titul, a to najmä dôvodu, že povinný

zomrel a konanie o dedičstve bolo uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. -16 zo dňa 11.06.2013 zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok, teda pre nemajetnosť povinného.

12. Odvolací súd zastáva názor, že ak bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, resp. poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty a zároveň nebolo preukázané, že by poručiteľ mal iný majetok, ktorého existencia by umožňovala súdu samostatne uvážiť, či vo vzťahu k tomuto majetku prichádza do úvahu právne nástupníctvo inej osoby, je potrebné konanie zastaviť. Z povahy veci nie je možné v konaní pokračovať, ak neexistuje právny nástupca zomretej strany. Šetrenie majetkových pomerov povinného v rámci exekúcie vykonáva vždy súdny exekútor. V tomto prípade, keď povinný zomrel, nemá ani súdny exekútor žiadne oprávnenie na ďalšie šetrenie pomerov povinného. V danej veci prebehlo následne dedičské konanie, v rámci ktorého bola tiež zistená nemajetnosť povinného.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil, pretože v tomto prípade boli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podľa názoru odvolacieho súdu, nie je sporné, že ak povinný zomrel a nezanechal žiaden majetok, ktorý by umožňoval právne nástupníctvo inej osoby, nie je na strane povinného žiaden konkrétny subjekt, s ktorým by mohol súd ako s účastníkom konať. Nie je tak splnená ani základná procesná podmienka konania, ktorej nedostatok sa nedá odstrániť.

14. Správnemu výroku o zastavení exekúcie zodpovedá aj správny výrok o trovách exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).

15. Za daného stavu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil ( ).

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a . V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.