Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21P/46/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa matky: S. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, W., a otca Z. X., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, F. nad R., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Maloletý D. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

II. Otec je povinný s účinnosťou od 10.08.2021 platiť výživné na maloletého D. vo výške 190 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

III. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 10.08.2021 do 30.11.2021 vo výške 704,86 eur je otec povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Styk otca s maloletým Dáriusom sa neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.08.2021 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd maloletého D. zverí do osobnej starostlivosti matky a otcovi určí povinnosť platiť výživné vo výške 250 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého D. nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Otec maloletého pred dvomi rokmi opustil spoločnú domácnosť z dôvodu, že začal brať drogy. O maloleté dieťa sa od tej doby stará výlučne matka, otec maloletého na jeho výživu prispieva len sporadicky. Matka je zamestnaná v R., jej čistý príjem je približne 800 eur a poberá prídavok na dieťa vo výške 25 eur. Inú vyživovaciu povinnosť matka nemá. Otec podľa jej informácii zarába zhruba 1000 eur mesačne. Otec maloletého nejaví o syna záujem, zväčša sa s ním stretne tak raz za dva mesiace. Vzhľadom na to, že rodičia spolu nežijú a na výkone rodičovských práva a povinností sa nedohodli, matka žiada vydať navrhovaný rozsudok.

2. Matka ako dôkazy predložila rozpis jej príjmov č.l. 6, potvrdenie o príjme č.l. 7, rozpis výdavkov č.l. 8.

3. Návrh matky bol otcovi doručený v zmysle dňa 21.10.2021, otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením s obsahom listinných dôkazov a to rozpisom príjmov matky č.l. 6, potvrdením o príjme č.l. 7, rozpisom výdavkov č.l. 8, odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni č.l. 14, 40, potvrdením Sociálnej poisťovni zo dňa 12.10.2021 č.l. 26, potvrdením o príjme otca č.l. 32, 33, 35, 38, 39, odpoveďou na lustráciu v Registri obyvateľov, ako aj ostatným obsahom spisu keď pojednával v neprítomnosti otca zmysle , ktorý svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

5. Matka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa nie sú manželia a ani nežijú v spoločnej domácnosti. Tento pred dvomi rokmi opustil spoločnú domácnosť. Maloletý žije s matkou, bývajú v rodinnom dome, vlastníkom ktorého bola babka, ktorá zomrela, pričom dedičské konanie nie je do dnešného dňa ukončené. Matka tam býva s maloletým a s jej mamou. Matka sama nehnuteľnosť nevlastní žiadnu. Matka sa pridržiava rozpisu výdavkov na čl.8. Matka je zamestnaná u zamestnávateľa R. Y. s.r.o. a jej priemerný mesačný príjem je 889,98 eur. Okrem toho poberá rodinné prídavky vo výške 25,50 eur mesačne, iný príjem nemá. Matka je zdravá, nemá zvýšené výdavky, ani ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Maloletý D. navštevuje Materskú škôlku v J.. Matka sa pridržiava rozpisu výdavkov na čl. 8. Maloletý je zdravý, nenavštevuje žiadny krúžok. Matka má vedomosť o tom, že otec dieťaťa býva niekde v M., ale presnú adresu nevie. Mal by pracovať ako živnostník na stavbách s príjmom 1000,- eur v čistom, toto matke povedal sám otec. Otec je vyučený stolár, v odbore nepracoval, pracoval ako ťahač vlákna - operátor výroby (robotník) asi tri mesiace, pracoval pre Metal dizajn cca dva mesiace, kde pracoval ako robotník, chodil po fuškách resp. brigádach, kde dostával plácu hneď na ruku. Pracoval aj v Zlievarni Trnava s.r.o., Manuvia. Podľa vedomostí matky otec nevlastní žiadny majetok, dieťa má len toto jedno. Otec bol onkologickým pacientom, z ktorého dôvodu poberá invalidný dôchodok. Otec na dieťa neplatí žiadne výživné. Otec sa s maloletým nestretáva a ani ho nekontaktuje. Matka žiada, aby súd rozhodol, že len ona ako matka bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a styk navrhuje ponechať neupravený. Výživné žiada matka priznať odo dňa podania návrhu. Od podania návrhu otec nezaplatil žiadne výživné. Na poslednom pojednávaní matka uviedla, že otec naposledy kontaktoval matku v piatok, vraj je v Nemecku kvôli práci, jeho adresu v Nemecku matka nepozná. Matka mu oznámila, že bude dnes pojednávanie, načo jej odpísal, že nepríde, lebo je v Nemecku. 6. Procesná opatrovníčka maloletého D. na pojednávaní uviedla, že navrhuje zveriť maloleté dieťa matke a otcovi určiť výživné primerané jeho finančným možnostiam a schopnostiam a k veku a potrebám maloletého.

7. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

8. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 a 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (1). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (4).

9. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

10. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,

možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).

11. Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

12. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

14. Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu súdom. V konaní mal súd z výpovede matky preukázané, že rodičia maloletého Dáriusa nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti už dva roky a na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému D. sa nedohodli. Preto súd dospel k záveru, že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému D. bol podaný dôvodne.

15. V rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému D. súd maloletého D. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka bude maloletého D. zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. O zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky rozhodol súd z dôvodu, že otec odišiel zo spoločnej domácnosti, o maloletého sa toho času stará výlučne matka, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, otec sa maloletého D. nezaujíma, súdu sa nepodarilo zistiť ani aktuálne bydlisko otca a so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky súhlasila aj procesná opatrovníčka maloletého.

16. Súd zároveň rozhodol tak, že zastupovať maloletého D. a spravovať jeho majetok v bežných veciach bude matka, nakoľko otec sa o maloletého nezaujíma, nestretáva sa s ním a nepodieľa sa na jeho výchove a teda právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach nevyužíva.

17. Ďalej súd uložil otcovi, ktorému nebol maloletý D. zverený do osobnej starostlivosti, povinnosť platiť na maloletého D. výživné vo výške 190 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, keď počiatok vyživovacej povinnosti určil od podania návrhu od 10.08.2021. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd zo skutočnosti, že maloletý D. sa nachádza v osobnej starostlivosti matky, spolu bývajú v rodinnom dome, vlastníkom ktorého bola babka, ktorá zomrela, pričom dedičské konanie nie je do dnešného dňa ukončené. Matka tam býva s maloletým a s jej mamou, matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Výdavok na bývanie má matka o výške 100 eur mesačne, na energie vo výške 80 eur, na mobil vo výške 20 eur, stravu 80 eur, na hygienu20 eur, cestovné 15 eur, lieky 10 eur. Nepravidelné mesačné výdavky matky sú na kultúru 20 eur a na lekárov 30 eur. Výdavky matky sú spolu vo výške 345 eur. Matka je zdravá, vyživovaciu povinnosť má len k maloletému D.. Matka je zamestnaná u zamestnávateľa PCA Slovakia s.r.o. a jej priemerný mesačný príjem je 889,78 eur. Okrem toho poberá rodinné prídavky vo výške 25,50 eur mesačne, iný príjem nemá. J. D. navštevuje Materskú škôlku v J.. Pravidelné mesačné výdavky maloletého sú školská jedáleň 36,80 eur, škôlka 20 eur, strava/sladkosti 50 eur, bývanie 80 eur, hygiena 10 eur. Nepravidelné mesačné výdavky maloletého sú na ošatenie 15 eur, na lieky/lekári v sume 20 eur, výlety 20 eur, hračky 15 eur, všetky výdavky spolu 258,80 eur. Maloletý je zdravý, nenavštevuje žiadny krúžok.

18. Otec sa k návrhu nevyjadril a na výzvu súdu, aby predložil potvrdenie o svojom príjme za posledných dvanásť mesiacov a rozpis svojich výdavkov, neodpovedal a požadované doklady súdu nepredložil.

19. Súdu sa nepodarilo zistiť aktuálne adresu, na ktorej otec býva, keď na adrese trvalého bydliska T. XX, F. nad R. sa podľa správy OR PZ Cífer z 11.10.2021 otec nezdržuje už dlhšiu dobu a inú adresu sa ani policajnému zboru nepodarilo zistiť. Podľa matky by sa mal zdržiava v niekde v Zavare, avšak adresu matka uviesť nevedela. Na poslednom pojednávaní matka uviedla, že otec sa jej telefonicky ozval z Nemecka, kam odišiel za prácou, adresu v zahraničí jej však neuviedol.

20. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni (č.l. 40) mal súd preukázané, že žiadny zamestnávateľ neodvádza za otca odvody do Sociálnej poisťovne. Otec bol od 20.02.2019 do 12.04.2019 zamestnaný u zamestnávateľa Zlieváreň Trnava s.r.o., za tieto tri mesiace mu bola vyplatená mzda 244,63 eur, 651,80 eur, 88,08 eur brutto. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 12.10.2021 otec poberá invalidný dôchodok vo výške 157,20 eur mesačne. Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca Manuvia Slovakia s.r.o. (č.l. 39) bola čistá mesačná mzda otca od 22.05.2019 do 31.05.2019 v sume 246,71 eur, za jún v sume 590,85 eur, za júl 621,47 eur. Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca Transfer International Staff, k.s. (č.l. 35) bola čistá mesačná mzda otca od 29.08.2020 do 31.08.2020 v sume 215,20 eur, za september v sume 735,28 eur, za október 600,94 eur, od 1.11.2021 do 16.11.2020 v sume 42,46 eur. Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca Europersonal & Fabrika s.r.o. (č.l. 33) bola čistá mesačná mzda otca od 1.12.2020 do 31.12.2020 v sume 780,74 eur, od 1.1.2021 do 04.01.2021 v sume 59,19 eur. Od 02.02.2021 do 15.02.2021 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa EPF Group, a.s. a bola mu vyplatená mzda 142,11 eur brutto.

21. Podľa tvrdenia matky sa otec aktuálne nachádza v Nemecku, kam odišiel za prácou. Podľa matky otec pracoval ako živnostník na stavbách s príjmom 1000,- eur v čistom. Otec je vyučený stolár, v odbore nepracoval, pracoval ako operátor výroby u viacerých zamestnávateľov. Podľa vedomostí matky otec nevlastní žiadny majetok, dieťa má len toto jedno.

22. Podľa tvrdenia matky otec pracuje ako živnostník na stavbách s príjmom 1000,- eur mesačne v čistom, čo však súd nemal preukázané, preto pri určovaní výživného súd vychádzal jednak z invalidného dôchodku vo výške 157,20 eur mesačne, ako aj z potenciálneho príjmu otca, keďže podľa odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni otec aktuálne nemá príjem od žiadneho zamestnávateľa, ani sám neodvádza odvody do Sociálne poisťovne, avšak v období od 20.02.2019 doposiaľ bol otec zamestnaný u šiestich zamestnávateľov, čo preukazuje, že je schopný byť zamestnaný, u žiadneho zamestnávateľa však nebol zamestnaný viac ako tri mesiace, pričom najvyššiu mzdu dosiahol u zamestnávateľa Europersonal & Fabrika s.r.o. (č.l. 33), kde mu bola vyplatená čistá mzda od 1.12.2020 do 31.12.2020 v sume 780,74 eur netto, preto súd vychádzal pri určovaní výživného z tohto príjmu, ktorý príjem otec v minulosti reálne dosiahol.

23. Podľa ustálenej súdnej praxe výživné tvorí 20 % až 25 % z príjmu povinného rodiča. Súd v danom prípade vychádzal z príjmu otca vo výške 780,74 eur ktorý príjem otec v minulosti reálne dosiahol a ktorý príjem je podľa názoru súdu schopný dosahovať aj v súčasnosti, keď opak v konaní preukázaný nebol a zároveň súd vychádzal z invalidného dôchodku vo výške 157,20 eur, teda spolu zo sumy 937,20 eur, z ktorej sumy súd určil výživné vo výške 20 % z príjmu povinného otca, t.j. vo výške 190 eur mesačne na maloletého Dáriusa, keď takto určené výživné spolu s prídavkom na dieťa a výživným zo strany matky pokryje odôvodnené potreby maloletého Dáriusa vo výške 258,80 eur mesačne a zároveň takto stanovené výživné zodpovedá zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca.

24. Súd dodáva, že podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Z uvedeného vyplýva, že aj rodičovi, ktorý je bez akéhokoľvek príjmu a majetku, musí súd uložiť povinnosť platiť výživné aspoň v uvedenom minimálnom rozsahu.

25. Vzhľadom k tomu, že súd určil otcovi povinnosť platiť výživné s účinnosťou od 10.08.2021, vznikol otcovi na výživnom za obdobie od 10.08.2021 do 30.11.2021 nedoplatok vo výške 704,86 eur (pomerná časť výživného od 10.08.2021 do 31.08.2021 v sume 134,86 eura, t. j. 190 eur : 31 dní x 22 dní + výživné 1.9.2021 do 30.11.2021 v sume 570 eur, t. j. 190 eur x 3 mesiace), avšak podľa vyjadrenia matky otec v uvedenom období na výživu maloletého neprispel žiadnou sumou, preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť nedoplatok do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám matky.

26. Styk otca s maloletým D. súd neupravil z dôvodu, že matka výslovne styk otca s maloletým nežiadala upraviť, nakoľko otec s maloletým nestretáva a v prípade záujmu sa na tomto budú vedieť dohodnúť.

27. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď v konaniach podľa je náhrada trov konania v zásade vylúčená a neuplatňuje sa princíp úspechu ani zavinenia, pričom súd možnosť priznať náhradu trov konania v zmysle a nasl. nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnave. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.