Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_4T-100-2019.pdf
PDF · 88.9 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/100/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce- samosudca JUDr. Stanislav SOJKA, PhD. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.12.2021 takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm.b/ Tr.por. oslobodzujem obžalovaného
K. F., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., H. XXXX/XX, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce pre skutok kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a/Tr.zákona účinného do 31.07.2019 na tom skutkovom základe, že dňa 16.03.2019 v presne nezistenom čase od 10,30 h do 11,00 h v H. na ul. S. č. XX neoprávnene vnikol do spoločných priestorov kočikárne obytného bloku tým spôsobom, že vylomil dvere v oblasti zámku a zvnútra odcudzil 1 ks detský horský bicykel zn. S. O., čím spôsobil odcudzením bicykla poškodenému E. H. škodu vo výške 100 €,
pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal Okresnému súdu Michalovce obžalobu na obvineného K. F. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.a/ Tr.zákona úč. do 31.07.2019 na tom skutkovom základe ako je to uvedené v obžalobe.
Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bol zistený nasledujúci skutkový stav. Obžalovaný K. F. na hlavnom pojednávaní prehlásil, že je nevinný, pričom vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že on predmetnú krádež nespáchal, celá vec je vykonštruovaná, poškodenému požičal zhruba pred rokom a pol až dvoma rokmi 20 eur a kritického dňa prišiel pred bytovku poškodeného, aby mu tieto peniaze vrátil a asi o päť minút prišiel dole poškodený, ktorý mu odovzdal detský bicykel, ktorý potom odložil do kamarátovej pivnice a to z toho dôvodu, že nechcel mať problémy, aby ho niekto neobvinil, že ho ukradol.
Poškodený E. H. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že kritického dňa bol doma, keď do jeho izby vošla mama so susedom L. O., ktorí mu oznámili, že niekto ukradol z kočikárne bicykel, pričom videl obžalovaného odchádzať s bicyklom a poškodený následne po príchode ku kočikárni zistil rozbité vylomené dvere a odcudzenie bicykla jeho syna, krádeže bicykla nahlásil polícii a poprel, aby sám odovzdal bicykel obžalovanému a aby mu bol dlžný nejaké finančné prostriedky.
Na základe rozhodnutia odvolacieho súdu bol opätovne vypočutý poškodený, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že kritického dňa vošla do izby jeho mama aj so susedom O. s tým, že má volať políciu, pretože niekto rozbil dole dvere a preto hneď volal na políciu a asi zbehol dole ku kočikárni sám, alebo s ním bola aj mama a možno mama zostala v byte a možno s ním išiel dole sused, pričom niekto mu povedal, že K. F. ukradol bicykel a zároveň uviedol, že jeho mama mu kritického dňa nehovorila o nejakom stretnutí s obžalovaným. V ďalšej časti svojej výpovede pri odstraňovaní rozporov uviedol, že mama po príchode s O. do izby nepovedali, že niekto ukradol bicykel, ale že K. F. ukradol bicykel. Zároveň taktiež uviedol, že telefonovať na políciu začal hneď po príchode do izby O. a mamy.
V rámci vykonanej konfrontácie medzi obžalovaným a poškodeným H. obžalovaný zotrval na svojej výpovedi, že poškodený dlhoval peniaze v sume 20€ a za to mu kritického dňa sám odovzdal bicykel, pričom on ani pred bytom poškodeného nebol a vôbec nevedel o tom, aký má syn poškodeného bicykel.
Svedkyňa E. H. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že kritického dňa počula obžalovaného búchať na dvere ich bytu, pričom bol opitý, hovorila mu nech odíde a po zatvorení dverí na byte o chvíľu počula rachot a následne potom uvidela vykopnuté dvere v kočikárni, pričom akurát zvonku vošiel do bytovky O., ktorý jej povedal, že niekto išiel aj s bicyklom a preto ona išla do bytu k synovi s tým, aby sa išiel pozrieť či niečo nezmizlo z kočikárne.
Na základe odvolacieho súdu bola opätovne vypočutá svedkyňa E. H., ktorá uviedla, že kritického dňa niekto asi dvakrát zvonil zvonku, potom zvonil na dvere a keď pootvorila dvere, uvidela tam obžalovaného ktorý sa pýtal na jej syna, poslala ho preč a za chvíľku počula rachot, následne zišla dole a zazrela vykopnuté dvere na kočikárni, akurát prichádzal zvonku O., ktorý jej povedal, že niekto z kočikárne utekal s bicyklom, skutočnosť, ktorú išla povedať do bytu synovi, pričom O. ostal na mieste pri kočikárni a potom jej syn prišiel dole a spolu s O. telefonovali na políciu ohľadne ukradnutého bicykla, pričom nevedela uviesť či sa kritického dňa stretol jej syn s obžalovaným. Ohľadne O. uviedla, že v byte nebol a čakal len pred vchodom.
V rámci odstraňovania rozporov svedkyňa nevedela potvrdiť či obžalovaný len búchal na dvere a tak s ním hovorila, alebo či aj pootvorila dvere, ale aj keby ho nevidela, tak vie, že to bol obžalovaný, ak v prípravnom konaní uvádzala, že O. stál pred vchodom a na hlavnom pojednávaní uvádzala, že stál vo vestibule, svedkyňa uvádza, že svedok stál vo vestibule . Zároveň uviedla, že v kritickom čase pila kávu v kuchyni a nevidela by, ak by syn odišiel vonku cez vchodové dvere.
Svedok L. O. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že kritického dňa išiel za poškodeným, pričom videl obžalovaného ako popod bytovku pri múre tlačí bicykel a po príchode do bytovky cez otvorené vstupné dvere, následne išiel hore do bytu za poškodeným, keď mu otvorila mama poškodeného, ktorému povedal, aby si išiel skontrolovať či mu náhodou nezmizol z kočikárne bicykel a potom išiel sám preč.
Na základe rozhodnutia odvolacieho súdu bol opätovne vypočutý svedok L. O., ktorý uviedol, že kritického dňa videl obžalovaného ako išiel s bicyklom popod bytovku, pričom on išiel za poškodeným, pričom po vojdení do bytovky cez otvorené dvere videl poodchýlené dvere na kočikárni a preto išiel hore za poškodeným, otvorila jeho mama, ktorej povedal, aby sa išli pozrieť do pivnice či im nezmizol bicykel, on dovnútra bytu nešiel, ostal na chodbe, následne vyšiel vonku aj poškodený, ktorému povedal to isté, avšak poškodený sa v tej chvíli nešiel pozrieť do pivnice, akoby na to kašľal a svedok hneď odišiel preč, nie je pravdou, aby išiel dole s poškodeným alebo s jeho mamou kontrolovať pivnicu. V súvislosti s obžalovaným uviedol, že tento neutekal s bicyklom, ale s ním kľudne išiel, pričom mu aj povedal, že bol za E. H. a v súvislosti s telefonovaním poškodeného na políciu uviedol, že poškodený pred ním políciu nevolal.
Svedok Bc. J. M. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní uviedol, že kritického dňa bol vyslaný na služobný zásah vo veci krádeže vlámaním do pivnice na ul. S. v H., pričom po prezretí si pivničných priestorov zbadal pred vchodom obžalovaného v podnapilom stave, ktorého sa pýtal či nemá vedomosť o krádeži vlámaním do predmetnej pivnice a či nevie kto spáchal krádež bicykla, na čo mu obžalovaný povedal, že nevie, ale že najskôr si to urobil sám poškodený, pričom následne operatívnym zistením bol zistený páchateľ obžalovaný K. F..
Zo zápisnice o obhliadke miesta činu je zrejmé miesto - kočikáreň kde došlo ku vlámaniu, zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že odcudzený bicykel vydal obžalovaný K. F. a tento bol následne vrátený poškodenému.
Z vyčíslenia škody vyplýva, že poškodenému vznikla škoda v sume 100 eur.
Obžalovaný K. F. nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený, nikde nepracuje, bol doposiaľ trikrát súdne trestaný - z toho v posledných desiatich rokoch dvakrát, naposledy trestným rozkazom OS Michalovce sp.zn. 3T/166/2017 zo 30.10.2017, právoplatného 17.11.2017 pre trestný čin podľa § 289 ods. 3 písm.c/ Tr.zák. k trestu odňatia slobody v trvaní štyroch mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu osemnásť mesiacov.
Vyhodnotením dôkazov, získaných zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel k záveru, že prokurátor Okresnej prokuratúry v Michalovciach ako nositeľ dôkazného bremena neuniesol na hlavnom pojednávaní v rámci kontradiktórneho procesu dôkazné bremeno a jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, aby obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.a/ Tr.zák. po objektívnej a subjektívnej stránke a preto súd postupoval podľa § 285 písm.b/Tr.por. a obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodil.
Súd môže oprieť výrok o vine obžalovaného len za predpokladu, že existuje súhrn priamych aj nepriamych dôkazov, ktoré tvoria logickú, ničím neporušovanú a uzavretú sústavu dôkazov, navzájom sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť len jediný záver a súčasne tieto dôkazy musia vylúčiť možnosť iného záveru , pričom na základe vykonaných dôkazov v tejto súdnej veci nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vine obžalovaného, pretože na základe vykonaného dokazovania nie je možné vylúčiť, že poškodený sám odovzdal bicykel obžalovanému.
Súd konštatuje, že v predmetnej veci už raz rozhodol rozsudkom sp.zn. 4T/100/2019 z 30.6.2020 a to tak, že uznal vinu obžalovaného K. F. z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.a/ Tr.zák. úč. do 31.7.2019 a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov so zaradením do výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia. Krajský súd v Košiciach na základe odvolania obžalovaného uznesením sp.zn. 6To/80/2020 z 8.12.2020 zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že poukázal na viaceré odlišné výpovede svedkov poškodeného E. H., E. H. a L. O. o podstatných skutočnostiach, na skutočnosť, že ich svedecké výpovede sa vo viacerých aspektoch značne rozchádzajú, odporujú si a preto je potrebné týchto svedkov opätovne vypočuť.
Súd na základe pokynu Krajského súdu v Košiciach uvedeného vo vyššie uvedenom rozhodnutí, opätovne vypočul poškodeného E. H. a svedkov E. H., L. O. a dospel k jednoznačnému záveru, že výpovede svedkov - E. H. a E. H. v prípravnom konaní a na hlavných pojednávaniach sú tak rozporuplné a vzájomne si odporujúce, že súd nemá inú možnosť ako ich vyhodnotiť za nedôveryhodné, na základe ktorých nebolo možné zákonne rozhodnúť inak ako obžalovaného K. F. spod obžaloby prokurátora oslobodiť podľa § 285 písm.b/ Tr.por.(súd nepostupoval podľa § 285 písm.a/ Tr.por. z toho dôvodu, že časť skutku sa stala, keďže obžalovaný sa zmocnil bicykla, avšak nebolo preukázané, aby k jeho odovzdaniu zo strany poškodeného nedošlo dobrovoľne).
V súvislosti s konštatovaním o nedôveryhodnosti svedeckých výpovedí poškodeného H. a H. súd vzhľadom na rozpory, ktoré vyplývajú z ich vyššie uvedených výpovedí poukazuje na výpovede poškodeného, keď napríklad uvádzal na prvom pojednávaní, že svedok O. aj s mamou vošli do izby a oznámili mu, že niekto odcudzil bicykel (na poslednom pojednávaní uviedol, že O. mu povedal, že K. F. mu odcudzil bicykel) a on volal políciu a utekali všetci traja dole ku kočikárni, pričom mama mu hovorila, že keď umývala dole schody, tak videla obžalovaného pred vchodom do bytovky a posielala ho preč. R. O. však na poslednom pojednávaní uviedol úplne iné skutočnosti, spočívajúce v tom, že po príchode k bytu stál na chodbe, nebol v izbe poškodeného, ani s ním nešiel do kočikárne, poškodený nevolal hneď políciu, nepovedal mu, že obžalovaný ukradol bicykel, ale aby sa išiel pozrieť, či im nezmizol bicykel a poškodený ani nešiel hneď do kočikárne, ale akoby „kašľal na to“. V ďalšej výpovedi na poslednom pojednávaní poškodený uviedol, že o odcudzení bicykla obžalovaným mu povedali buď mama, alebo O., keď utekal dole schodmi ku kočikárni po oznámení o odcudzení bicykla, avšak z výpovede svedka O. vyplýva, že on s ním dole neutekal, pretože hneď odišiel preč a z výpovede matky poškodeného vyplýva, že ona ostala v byte a neutekala dole a teda nemal kto oznámiť poškodenému počas jeho behu do kočikárne, že obžalovaný mu odcudzil bicykel (pozn.: ako už zo skôr uvedeného výsluchu svedka O. vyplýva, tak poškodený ani hneď dole neutekal a ani nevolal hneď políciu). Ak v prípravnom konaní a na prvom pojednávaní uvádzal poškodený, že matka mu hovorila o tom, že videla obžalovaného pri umývaní schodov pred blokom a posielala ho preč, tak na ďalšom pojednávaní už uvádzal, že o obžalovanom sa s matkou tento deň o skutku nerozprával, pričom tento rozpor nevedel vysvetliť.
V súvislosti s výpoveďou matky poškodeného E. H. súd poukazuje na tú skutočnosť, že poškodený ani raz vo svojej výpovedi neuvádzal, aby mu matka hovorila o tom, že obžalovaný bol pred ich bytom, mala mu hovoriť len o tom, že ho videla pri umývaní schodov pred blokom(výpoveď potom zmenil), avšak svedkyňa poprela, aby kritického dňa umývala schody. Svedkyňa taktiež v prípravnom konaní uviedla, že búchajúceho obžalovaného na dvere bytu spoznala podľa hlasu, ale na pojednávaní už uvádzala, že pootvorila dvere (obžalovaný poprel, aby bol pred bytom poškodeného), v prípravnom konaní uviedla, že k nim prišiel O. a na základe tejto informácie utekala do kočikárne, ale na pojenávaní poprela, aby svedok O. bol pred ich bytom, mala ho stretnúť len vo vestibule a tam mal aj ostať (svedok O. uviedol, že bol pred ich bytom a potvrdil to aj poškodený).
V nadväznosti na vyššie uvedené súd konštatuje, že výpovede poškodeného H. sú nielen vzájomne rozporuplné, ale sú v rozpore aj so svedeckými výpoveďami jeho matky E. H., ako aj svedka O., ale vzájomne rozporuplné sú nielen výpovede poškodeného, ale aj výpovede jeho matky E. H. a to do takej miery, že sú absolútne nedôveryhodné a nie je možné na základe takýchto nedôveryhodných výpovedí uznať vinu obžalovaného, ktorý od začiatku konania síce priznal, že disponoval bicyklom poškodeného, ale na základe jeho odovzdania poškodeným, ako náhrady za splatenie dlhu a nie na základe vlámania sa do kočikárne a následného odcudzenia, o čom obžaloba nepredložila žiadny priamy dôkaz a naviac aj z výpovede svedka O. vyplýva, že obžalovaný neutekal, ale pomaly išiel s bicyklom, pričom ani skutočnosť, že vchodové dvere bloku boli po príchode svedka O. otvorené nevylučuje tvrdenie obžalovaného, že poškodený nemohol odovzdať bicykel obžalovanému. Súd taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že z dokazovania vyplynulo, že v kočikárni bolo viac bicyklov a obžalovaný by musel presne vedieť, ktorý patrí synovi poškodeného, avšak táto skutočnosť nebola preukázaná.
Súd poznamenáva, že nie je povinnosťou obžalovaného preukazovať svoju nevinu, t.j. preukázať, že skutočne mu dal poškodený bicykel, ako náhradu za dlh, ale je povinnosťou obžaloby preukázať vinu obžalovaného a to, či už priamymi, alebo nepriamymi dôkazmi. Súd zároveň dodáva, že nepreukázaná vina znamená, akoby bola preukázaná nevina.
Keďže obžalovaného zo spáchania trestného činu neusvedčuje žiadny priamy dôkaz a jeho vina zo strany obžaloby je založená len na tej skutočnosti, že disponoval bicyklom (ktorý mu mal dať poškodený) a nepriamymi dôkazmi - nedôveryhodnými svedeckými výpoveďami poškodeného E. H. a jeho matky E. H., súd má pochybnosť, či vôbec došlo ku vlámaniu do kočikárne, keďže nie je vylúčená aj možnosť, že poškodený mohol aj sám násilným spôsobom otvoriť dvere, o ktorých sám uviedol, že bolo potrebné ich opraviť a následne sám vydal bicykel obžalovanému a táto pochybnosť vykonaným dokazovaním nebola odstránená, na základe čoho obžalobou nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb preukázané, aby sa trestného činu, uvedeného v obžalobe dopustil obžalovaný a to spôsobom, uvedeným v skutkovej vete obžaloby a preto súd v zmysle zásady in dubio pro reo obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
S poukázaním na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.