Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/38/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jána Auxta, vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. C. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov: matka I. B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. J., K. XX, toho času bytom X., D. XX, právne zastúpená JUDr. Mgr. Ivanou Švarcovou, advokátkou so sídlom Banská Bystrica, Horná 41, otec I. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. J., P. XX, toho času bytom J. J., A. I. XX, právne zastúpený JUDr. Jurajom Macíkom, advokátom so sídlom Banská Bystrica, Petelenova 4, o zníženie výživného, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 169 zo dňa 20. 05. 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 169 zo dňa 20. 05. 2021 p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca maloletého dieťaťa, ktorým sa domáhal zníženia výživného zo sumy 200,- Eur mesačne na sumu 50,- Eur mesačne od 01. 12. 2019 do apríla 2021 a na sumu 85,- Eur mesačne, počnúc mesiacom apríl 2021 do budúcna, zamietol. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania pri právnom posúdení veci v zmysle § 78 ods. 1 a 3, § 75 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona o rodine dospel k názoru, že v súdenej veci nebola preukázaná existencia hmotnoprávnej podmienky pre zmenu doposiaľ určenej výšky výživného, ktorou je zmena pomerov. Súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení rozhodnutia na to, že v prípade zníženia výživného súd skúma, či na strane povinného rodiča, v danom prípade otca, došlo k zmene jeho príjmu z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov, pretože len objektívne dôvody odôvodňujú zníženie výživného. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výšky výživného ubehla doba 1 roka a 2 mesiacov do dňa podania návrhu na zníženie výživného. Otec v čase poslednej úpravy výživného, podľa vlastného vyjadrenia, dosahoval príjem vo výške 500,- Eur, brigádnicky pracoval u brata, vykonával stavebnú činnosť, inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal. Otec maloletého odo dňa 22. 04. 2020 bol podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica nezamestnaný, bol vedený ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal žiadne štátne sociálne dávky; podľa rozhodnutia sociálnej poisťovne mu nevznikol nárok na podporu v nezamestnanosti. Súd preto skúmal dôvody nezamestnanosti otca a zistil, že pred evidenciou otca ako uchádzača o zamestnanie, otec bol naposledy zamestnaný v obchodnej spoločnosti ATENA - PERSONAL s. r. o., a to odo dňa 01. 10. 2019 do 26. 11. 2019, kde dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 627,13 eura, pričom pracovný pomer skončil v skúšobnej dobe. Takýmto konaním sa otec pripravil o pravidelný príjem, a preto súd obdobie evidencie otca ako uchádzača o zamestnanie do nástupu na PN dňa 12. 08. 2020 nemohol

zohľadniť. Obdobie trvanie práceneschopnosti otca od 12. 08. 2020 do 12. 05. 2021 je síce objektívnym dôvodom, pre ktorý sa otec nemohol zaradiť do pracovného pomeru, avšak na strane otca nešlo o trvalé zníženie jeho príjmu, ale len dočasné v čase trvania práceneschopnosti, a preto súd nemohol návrhu otca na zníženie výživného počas tohto obdobia vyhovieť. V tejto súvislosti súd poznamenal, že neuniklo jeho pozornosti, že ešte v čase trvania práceneschopnosti otca, otec dňa 07.04.2021 uzavrel pracovnú zmluvu s dňom nástupu do zamestnania 07. 04. 2021 a dohodnutou brutto mzdou 16.000 Kč, čo je v prepočte 626,98 Eur brutto. Z uvedeného tak vyplýva, že príjem otca sa od poslednej úpravy výšky výživného neznížil. Súd preto návrh otca ako nedôvodný zamietol. Súd v súvislosti s ďalšou argumentáciou otca, ktorou odôvodňoval zníženie výživného, a to nedostatok pracovných miest pre pandémiu ochorenia COVID-19 neakceptoval, pretože zníženie pracovných miest pre pandémiu ochorenia COVID-19 na strane otca mohol spôsobiť len dočasnosť jeho zníženia príjmu, čo nemôže byť na ujmu výživy maloletého. Argumentácia otca spojená s tým, že žije u rodičov, pre zníženie výživného bez ďalšieho bola právne irelevantná. V prípade argumentácie otca, že určené výživné vo výške 200,- Eur nezodpovedá jeho možnostiam, schopnostiam, majetkovým pomerom a potrebám maloletého súd nemohol akceptovať, pretože v danom prípade by išlo o neprípustnú reparáciu súdneho rozhodnutia. K poslednej argumentácii otca, ktorou odôvodňoval svoj návrh na zníženie výživného to, že maloletému zakupoval stravu, darčeky, oblečenie a iné veci súd uvádza, že ide o dobrovoľné plnenia zo strany otca, ktoré otec môže poskytovať, ale až po splnení vyživovacej povinnosti v súdom určenej výške, ktorá dáva v prvom rade právnu istotu maloletému mať tak zabezpečené pravidelné mesačné potreby, ako aj jednorazové, nepredvídateľné. Záverom súd považoval za potrebné uviesť, že od poslednej úpravy výšky výživného ubehla doba 2 rokov, za ktorú na strane maloletého došlo k zmene pomerov tým, že nastúpil do predškolského zariadenia a je vekovo starší. K návrhu otca, ktorý žiadal znížiť výživné spätne k 01. 12. 2019, t. j. pred podaním návrhu súd uvádza, že v zmysle § 77 ods. 1 posledná veta Zákona o rodine, musí byť preukázaný dôvod hodný osobitného zreteľa, t. j. objektívny dôvod, ktorý otcovi bránil v podaní návrhu riadne a včas. Otec svoj návrh na zníženie výživného spätne odôvodňoval len tým, že je nezamestnaný, vedený ako uchádzač o zamestnanie a nedostatkom pracovných miest pre pandémiu ochorenia COVID-19, ktoré nie sú dôvodmi hodných osobitného zreteľa pre zníženie výživného spätne, ale argumentáciou pre zníženie výživného, ktorou sa súd už vyššie vysporiadal. Súd sa preto nezaoberal znížením výživného pred podaním návrhu. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom právneho zástupcu, namietajúc existenciu odvolacích dôvodov v zmysle , a s poukazom aj na . Odvolateľ má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, konanie súdu prvej inštancie má iné vady, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Cieľom právnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti- teda deťom. Výživné na maloleté deti, ktoré je povinný platiť jeden z rodičov, má slúžiť výlučne a len pre potreby detí a nie teda zásadne pre potreby druhého rodiča. Určenie výšky výživného na spotrebné náklady dieťaťa nie je bezhraničné. Nie je možné priznať spotrebné mesačné výživné vo výške vyššej, ako sú preukázané náklady na dieťa. Náklady na dieťa musia byť v konaní riadne preukázané, pričom predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb. V zmysle matkou prezentovaných výdavkov je možné výdavky na maloletého vypočítať spolu sumou 392,50 Eur, pričom otec maloletého dieťaťa v odvolané uviedol presný rozpis výdavkov s tým, že namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, týkajúci sa údajných výdavkov matky na ZRPŠ 20,- Eur a stravné 35,- Eur, na folklórny súbor Vieska za ročný poplatok 100,- Eur, plavecký výcvik za poplatok 110,- Eur. Zároveň uviedol, že všetky matkou tvrdené záujmové aktivity boli od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti de facto nerealizovateľné, a to zo známych pandemických dôvodov, preto má otec za to, že ide o položky tvrdené matkou účelovo v záujme navýšenia prezentovaných výdavkov na maloletého, ktoré navyše kolidujú aj s matkou tvrdeným nepriaznivým vývojom zdravotného stavu maloletého, pre ktorý otcovi okrem iného odopierala akýkoľvek styk s maloletým. Matkou tvrdené mesačné výdavky na maloletého, ktoré matka vyčíslila na 50,- Eur na stravu maloletého, 50,- Eur oblečenie, obuv a 20,- Eur na drogériu, sú podľa názoru otca mierne premrštené. Poukázal na to, že matka je poberateľom rodinných prídavkov na maloletého vo výške 24,34 Eur a otec má za to, že matka si na maloletého uplatňuje aj daňový bonus. V konaní pred súdom matka tvrdené výdavky na maloletého riadne nepreukázala, najmä nepredložila žiadny doklad o tom, že matka tieto náklady skutočne vynaložila/vynakladá, súd teda na takéto výdavky nemal prihliadať. Poukázal na to, že v čase,

keď bolo rozhodované o výživnom rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 62 zo dňa 30. 05. 2019, bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej som sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 200,- Eur mesačne, ktorú dohodu sám inicioval. Čo sa týka sumy výživného vzhľadom na jeho záujem o maloletého syna a pozitívny vzťah, ktorý mali vzájomne vybudovaný a taktiež vzhľadom na jeho vtedajšie príjmové možnosti. Maloletému často kupoval stravu, darčeky, oblečenia a iné veci podľa možností a nad rozsah mojej povinnosti platiť výživné. Výživné v sume 200,- Eur však nezodpovedá objektívnym potrebám maloletého dieťaťa vo veku 4,5 roka. Nesúhlasí s tvrdením súdu, že sa otec sám pripravil o pravidelný príjem, keď jeho pracovný pomer v obchodnej spoločnosti ATÉNA - PERSONÁL s. r. o. skončil v skúšobnej dobe, skončenie pracovného pomeru mu bolo oznámené listom zamestnávateľa zo dňa 26. 11. 2019, nebolo iniciované otcom maloletého. V konaní nebolo preukázané, že by akokoľvek konal tak, aby si zhoršil príjmové pomery, odmietol vykonávať prácu alebo odmietol lepšie ohodnotenú prácu. Ďalej poukázal na diagnózu jeho ochorenia s poukazom na to, že nie je pravdou, že by sa moje možnosti a schopnosti dosahovať príjem nezmenili. Na jeho strane nastali také okolnosti, ktoré majú výrazný dopad na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca maloletého, pričom možno skonštatovať, že na strane otca došlo k trvalému zníženiu jeho príjmu, a to nie len čo do aktuálnej sumy čistého príjmu, ale aj z dôvodu, pretože sa zhoršila jeho zamestnateľnosť a teda je aj do budúcna nútený pracovať aj za zhoršených mzdových podmienok alebo ďalších pracovných podmienok. Jeho zdravotný stav je vzhľadom na jeho pracovné a profesijné zameranie (robotník vykonávajúci manuálne práce) výrazne obmedzujúcim faktorom, ktorý u neho potrvá do konca života, preto pre jeho nepriaznivý zdravotný stav nemôže riadne a bez obmedzení vykonávať práce, ktoré ho v doterajšom priebehu života živili a nemôže ich vykonávať tak, aby aj do budúcnosti nebol odkázaný na minimálnu mzdu a podporu blízkych osôb, ktoré okolnosti súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy. Poukázal na to, že príjem matky sa od času, kedy bolo rozhodované o výživnom, zvýšil, keď matka dosahuje príjem vo výške 505,- Eur netto, matka sa vydala, jej manžel je zamestnaný, dosahuje príjem vo výške 1.100,- Eur netto. Okolnosť, že s matkou a maloletým býva v spoločnom obydlí aj jej manžel, je vo svojich dôsledkoch súčasťou zmeny pomerov, na ktorú skutočnosť však súd prvej inštancie vôbec neprihliadol. V časti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ súd uviedol, že od poslednej úpravy výšky výživného ubehla doba dvoch rokov, za ktorú na strane maloletého došlo k zmene pomerov tým, že nastúpil do predškolského zariadenia a je vekovo starší, uviedol, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých nesprávne vyhodnotil návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný, pretože má za to, že v konaní nebolo preukázané, k akej zmene pomerov na strane maloletého došlo tak, aby bolo dôvodné zamietnuť návrh na zníženie výživného v kontexte okolnosti, že suma 200,- Eur mesačne skutočne nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže náležite nebral ohľad na to, že došlo k výraznej pozitívnej zmene životnej úrovne a finančných pomerov na strane matky, nebral do úvahy to to, že finančná situácia otca sa vôbec nezlepšila, ba naopak sa zhoršila, pričom vo svojom rozhodnutí sa riadne nezaoberal ani výdavkami otca, najmä výdavkami na základné životné potreby a výdavkami na domácnosť. Má za to, že suma mesačného výživného vo výške 200,- Eur mesačne je pre výživu maloletého dieťaťa vysoká, neprimeraná schopnostiam otca, jeho možnostiam a majetkovým pomerom, a to aj v komparácii s príjmovými a majetkovými pomermi matky maloletého dieťaťa a najmä je neprimeraná odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určí, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 85,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa s tým, že otcovi prizná náhradu trov konania.

3. Matka maloletého dieťaťa k odvolaniu otca v písomnom vyjadrení uviedla, že v priebehu konania bolo opakovane preukázané účelové konanie otca v neprospech matky najmä tým, že zámerne modifikoval fakty o svojom stave, nepravdivo uvádzal údaje o rodinných a majetkových pomeroch, k dnešnému dňu existujú silné pochybnosti o jeho zamestnaní, práci, príjme a bývaní. Zotrváva na všetkých doterajších prednesoch a písomných podaniach, považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne, objektívne a spravodlivé a navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca maloletého dieťaťa uviedol, že matka o maloleté dieťa zabezpečuje riadnu starostlivosť, v jej starostlivosti o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky. Maloletý je vo veku 4 a pol roka, navštevuje predškolské zariadenie, absolvuje plavecký kurz, chodí do folklórneho súboru, je vedený v imuno-alergiologickej ambulancii. Kolízny

opatrovník má za to, že určená výška výživného zohľadňuje vek a potreby maloletého dieťaťa, navrhuje rozsudok súdu ako vecne správny potvrdiť.

5. Otec maloletého dieťaťa k vyjadreniu matky uviedol, že otec v konaní riadne preukázal, že je kardiologickým pacientom so závažnou diagnózou, ktorá ho objektívne a trvalo obmedzuje v schopnosti dosahovať príjem. Matka na preukázanie svojho tvrdenia nepredložila žiadny relevantný dôkaz a svoje tvrdenie celkom zjavne založila na účelovo interpretovaných dojmoch. Pokiaľ na strane matky existujú bližšie nešpecifikované pochybnosti o zamestnaní otca, o jeho práci, príjme a bývaní, možno toto tvrdenie v historickom kontexte života otca a preukázaných tvrdení prezentovaných otcom v priebehu konania vykladať tieto pochybnosti na prospech odvolacieho návrhu otca, nakoľko je nepravdepodobné, že matka by mala akýkoľvek dôvod sa domnievať a súčasne matka nepreukázala, že by pertraktovaná situácia otca mala byť v skutočnosti lepšia v komparácii so stavom prezentovaným v konaní. Tomuto zároveň nenasvedčuje ani žiadna časť tvrdení matky. Otec trvá na tom, že v konaní pravdivo uviedol svoje rodinné a majetkové pomery, ako aj skutočnosti, týkajúce sa jeho zdravotného stavu a popiera tvrdenia uvedené matkou. Zotrváva v celom rozsahu na odvolaní a odvolacom návrhu.

6. Otec maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa uviedol, že ide o vyjadrenie, týkajúce sa skutočností, ktoré sú nekonkrétne a v konaní ničím preukázané, čo do právneho dôvodu vzniku výdavkov a ich výšky, na podklade čoho má otec za to, že súd ako aj kolízny opatrovník sa bez náležitého dôvodu stotožnili s nepreukázanými tvrdeniami matky. K tvrdeniu, že určená výška výživného zohľadňuje vek a potreby maloletého dieťaťa otec uviedol, že maloletý je osobou vo veku 4,5 roka, na strane ktorého nie je obvyklým upraviť tak veľké výživné na úhradu spotrebných výdavkov. Trvá na stanovisku, že potreby maloletého dieťaťa v konaní neboli náležité preukázané. Zotrváva na svojom odvolaní a odvolacom návrhu

7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a (ďalej len „“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a contrario rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ust. a z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

8. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd uvádza, že otec maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu a navrhol znížiť výživné zo sumy 200,- Eur mesačne na sumu 50,- Eur mesačne za obdobie od 01. 12. 2019 do apríla 2021 a na sumu 85,- Eur mesačne, počnúc mesiacom apríl 2021 do budúcna, pričom návrh bol otcom maloletého dieťaťa podaný na súd dňa 24. 07. 2020. Vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu bola naposledy určená rozsudkom okresného súdu č. k. -62 zo dňa 30. 01. 2019, ktorým rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, otec maloletého dieťaťa sa zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 200,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci a bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom. V čase posledného rozhodovania maloletý bol vo veku 2 a pol roka, bol v celodennej starostlivosti matky, často býval chorý, pravidelne užíval lieky, na čo boli zvýšené výdavky. Ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého nemali, matka v tom čase bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 220,70 Eur, rodinné prídavky na maloletého vo výške 24,34 Eur. Otec uviedol svoj príjem vo výške 500,- Eur mesačne, keď pracoval brigádnicky u jeho brata, pričom vykonával stavebnú činnosť. Okrem výživného maloletému zakupoval oblečenie a hračky. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že pred rozhodnutím vo veci samej súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci, pričom jednotlivé písomné dôkazy uviedol v odôvodnení rozhodnutia, vrátane dôkazu - výsluch matky maloletého dieťaťa

a otca maloletého dieťaťa. Odvolací súd mal preukázané, že ako matka, tak aj otec maloletého dieťaťa (obidvaja zastúpení právnymi zástupcami, ktorí súčasne boli prítomní na pojednávaní, na ktorom boli rodičia maloletého dieťaťa súdom vypočutí, t. j. na pojednávaní dňa 20. 05. 2021), vypovedali ako účastníci konania, pričom matka špecifikovala vo svojej výpovedi náklady, ktoré má v súvislosti so zabezpečením riadnej starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré náklady otec maloletého dieťaťa žiadnym spôsobom nespochybnil, pričom jeho právny zástupca veľmi všeobecne uviedol iba, že možno niektoré náklady, ktoré matka uviedla, do istej miery sú diskutabilné, nakoľko uviedla výdavok na stravu, platenie v materskej škôlke, a zároveň uvádzala nejakú neurčitú sumu výdavku na stravu dieťaťa mimo materskej školy. Oboznámením sa s obsahom zápisnice zo dňa 20. 05. 2021 odvolací súd zistil, že na výslovnú otázku súdu rodičia maloletého dieťaťa zastúpení právnymi zástupcami, ako aj opatrovník maloletého dieťaťa zhodne uviedli, že skutkovo viacej k veci nemajú čo uviesť a návrhy na doplnenie dokazovania nemajú, pričom súd na tomto pojednávaní vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci návrhu otca maloletého dieťaťa rozhodol tak, že návrh otca zamietol.

12. Odvolací súd s poukazom na ust. po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie jeho odôvodnenia, konania vo veci pred súdom prvej inštancie s prihliadnutím na obsah odvolania otca maloletého dieťaťa uvádza, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí, ako aj s jeho dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje, na tieto v plnom rozsahu poukazuje. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci návrhu otca, ktorým sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu na základe dostatočne zisteného stavu, pričom prihliadol na záujem maloletého dieťaťa a dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom. Námietky otca maloletého dieťaťa uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažuje za prijateľné s poukazom na to, že súd vykonal dokazovanie riadne. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že súd nezistil náležite riadne skutkový stav, keď nemal preukázané výdavky na maloleté dieťa,, odvolací súd uvádza, že súd tieto výdavky mal preukázané výsluchom matky maloletého dieťaťa, pričom výsluch účastníka konania je jedným z dôkazov v konaní. Zároveň odvolací súd poukazuje, že výdavky, ktoré matka uviedla na pojednávaní dňa 20. 05. 2021, otcom maloletého dieťaťa žiadnym spôsobom spochybnené neboli, právny zástupca otca maloletého dieťaťa len všeobecne uviedol „diskutabilnosť“ niektorých matkou tvrdených výdavkov, avšak v tomto smere nenavrhol žiadne dokazovanie. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa tiež namietal, že súd neprihliadol na jeho zdravotný stav, odvolací súd uvádza, že je zrejmé, že otec vypovedal o zhoršenom zdravotnom stave, avšak zároveň z obsahu jeho výpovede je zrejmé, že súd prvej inštancie sa zaujímal o prípadnú invaliditu, resp. o to, či otec maloletého dieťaťa nie je osobou zdravotne ťažko postihnutou, pričom z jeho výpovede na pojednávaní nepochybne vyplýva, že nepožiadal o invaliditu ani ZŤP s poukazom na to, že o toto mohol požiadať až v máji 2021, avšak v tomto mesiaci on už nastúpil do práce. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že hoci otec maloletého dieťaťa podľa predloženého dokladu o dočasnej práceneschopnosti bol práceneschopný až do 12. 05. 2021, pričom práceneschopnosť trvala od 12. 08. 2020, otec maloletého dieťaťa uzavrel pracovnú zmluvu so zamestnávateľom Lukáš Škrváň, Rudé armády 61, Droužkovice, dňa 07. 04. 2021, s nástupom do práce dňa 07. 04. 2021 v pozícii stavebného robotníka, pričom u tohto zamestnávateľa za necelý mesiac apríl (od 07. 04. 2021) mu bola vyplatená mzda vo výške 11.763,- Kč netto. V pracovnej zmluve so zamestnávateľom mal dohodnutú mzdu vo výške 16.000,- Kč brutto. Súd mal riadne preukázanú výšku príjmu aj na strane matky maloletého dieťaťa, pričom súd sa náležite vysporiadal so všetkými rozhodnými skutočnosťami dôležitými pre posúdenie dôvodnosti, resp. nedôvodnosti návrhu otca maloletého dieťaťa, ktorým návrhom sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti (viď bod 21. a 22. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Vzhľadom na hore uvedené preto nemožno odvolacie námietky otca považovať za dôvodné, a to práve z dôvodov, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, vec správne právne posúdil, pričom pri právnom posúdení vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu; otec maloletého dieťaťa v podanom odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky doterajšieho dokazovania, a zároveň v odvolaní neuviedol otec maloletého dieťaťa ani žiadnu skutočnosť, ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe súdu prvej inštancie alebo prípadnej nesprávnosti rozhodnutia, pričom odvolací súd takúto vadu ani nezistil.

13. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. a svoje rozhodnutie náležite podľa odôvodnil. Dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie sú stručné, ale sú zrozumiteľné a jasné, súd sa vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami dôležitými pre právne posúdenie veci. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa namietal, že naposledy určené výživné vo výške 200,- Eur nezodpovedá potrebám maloletého dieťaťa,

a zároveň nezodpovedá možnostiam a schopnostiam a majetkovým pomerom otca maloletého dieťaťa, súd správne uviedol, že takúto argumentáciu otca v konaní, v ktorom sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti, súd nemohol akceptovať, pretože by išlo o neprípustnú reparáciu súdneho rozhodnutia. Súd správne ustálil, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov aj na strane maloletého dieťaťa, tým, že je starší a tým, že nastúpil do predškolského zariadenia. Aj keď je zrejmé, že od posledného rozhodovania došlo k zmene pomerov na strane matky maloletého dieťaťa, ktorá v čase posledného rozhodovania poberala iba rodičovský príspevok a rodinné prídavky na maloleté dieťa, v súčasnosti je zamestnaná, táto okolnosť za situácie, že matka osobne zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa, nemôže byť dôvodom pre zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu s prihliadnutím na práve matkou uvádzané náklady, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa s prihliadnutím k tomu, že od doby posledného rozhodovania uplynula dlhšia doba, dieťa začalo navštevovať predškolské zariadenie, s čím sú zvýšené výdavky s maloletým dieťaťom. Na strane otca k zásadnej zmene pomerov nedošlo, keďže v ostatnom konaní, v ktorom bola schválená rodičovská dohoda aj v časti výživného, otec uvádzal príjem 500,- Eur mesačne, pričom súd mal preukázané schopnosti otca zabezpečiť si príjem aj v súčasnom období (je nepochybné, že v obchodnej spoločnosti ATENA - PERSONAL, s. r. o., dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 627,13 Eur, u terajšieho zamestnávateľa vo výške 16.000,- Kč brutto, pričom otec nepreukázal náležitým spôsobom, že by jeho pracovná schopnosť bola znížená rozhodnutím o prípadnej invalidite alebo ZŤP, hoci nepochybne je zrejmé, že otec bol dlhšiu dobu práceneschopný, je zrejmé, že aj počas práceneschopnosti bol schopný v mesiaci apríl pracovať, čo preukázal otec písomnými dokladmi, ktoré doložil v konaní pred súdom. Súd prvej inštancie sa okolnosťou jeho práceneschopnosti dostatočným spôsobom v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal. Rovnako nemožno prisvedčiť odvolacej námietke otca, že zmena pomerov vo vzťahu k matke spočíva aj v tom, že sa vydala a jej manžel dosahuje príjem vo výške 1.100,- Eur, keďže táto zmena pomerov na strane matky sama o sebe neznamená zmenu pomerov aj na strane maloletého dieťaťa vo vzťahu k vyživovacej povinnosti rodičov maloletého dieťaťa, t. j. matky aj otca maloletého dieťaťa vzhľadom k tomu, že manžel matky nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, vo vzťahu ku ktorému sa otec dieťaťa domáha zníženia vyživovacej povinnosti. S prihliadnutím teda už na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že aj podľa názoru odvolacieho súdu návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, dôvodný nie je, pretože nedošlo k takej zmene pomerov či už na strane rodičov maloletého dieťaťa alebo samotného dieťaťa, ktoré by preukazovali dôvodnosť zníženia vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu. Odvolací súd teda dospel k názoru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil pri riadnom zistení skutkového stavu, jeho rozhodnutie je vecne správne, a preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil postupom v zmysle a . Zároveň súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách konania pri aplikácii .

14. O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd v zmysle len na návrh, pričom otec maloletého dieťaťa v podanom odvolaní navrhol, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov konania. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodoval postupom v zmysle a , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Z týchto dôvodov preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).