Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-79-2021.pdf
PDF · 188.52 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/79/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: BHG ENGINEERING s.r.o., so sídlom Mikovíniho 4, 949 11 Nitra, IČO: 51 318 628, zastúpeného zástupcom MICHALIČKA advokáti s.r.o., so sídlom Halenárska 18, 917 01 Trnava, IČO: 53 309 936, proti žalovanému: PHU Elektra s.r.o., so sídlom Zborov nad Bystricou č. 644, 023 03 Zborov nad Bystricou, IČO: 47 483 105, zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Martinom Černákom, advokátom, so sídlom K. X, XXX XX V. - mestská časť F. U., v konaní o zaplatenie 13.014 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 14Cb/1/2020-116 zo dňa 11. novembra 2020, takto
rozhodol:
Odvolanie žalobcu zo dňa 27.11.2020 proti výroku I. rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 14Cb/1/2020-116 zo dňa 11. novembra 2020 o d m i e t a .
Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 14Cb/1/2020-116 zo dňa 11. novembra 2020 v napadnutých výrokoch:
- I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.439,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 6.439,50 Eur od 04.05.2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
- II., ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá
- III., podľa ktorého žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo, p o t v r d z u j e .
Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.439,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 6.439,50 Eur od 04.05.2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom III. tak, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, jej odôvodnenie, v upomínacom konaní Okresným súdom Banská Bystrica vydaný platobný rozkaz sp. zn. 13Up/1038/2019 zo dňa 26.08.2019 a dôvody odporu žalovaného proti tomuto platobnému rozkazu, písomné vyjadrenie žalobcu k odporu k vydanému platobnému rozkazu, na následné vyjadrenie žalovaného v duplike, dokazovanie vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, výsluchom žalovaného, uviedol
obsah listinných dôkazov, z ktorých dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie ust. § 536, § 537 ods. 1, 2, § 546 ods. 1, § 554 ods. 1, § 552 ods. 1, § 370, § 344 Obchodného zákonníka a dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žaloby žalobcu v rozsahu nároku na zaplatenie sumy 6.439,50 Eur spolu s príslušenstvom a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur a vo zvyšnej časti o jej nedôvodnosti.
3. Okresný súd uviedol, že predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie prác naviac, vykonaných v zmysle zmluvy o dielo. Konštatoval, že v danom prípade nebolo sporné, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom vznikol obchodno-záväzkový právny vzťah z titulu písomne uzatvorenej Zmluvy o dielo zo dňa 06.01.2019, predmetom ktorej bolo Programovanie PLC podľa špecifikácie koncového zákazníka JLR L462/663, 4PLC v zóne Z8.1 (časť 1+2), Pohotovostný režim (podpora výroby) a protokolovanie výrobných liniek pre firmu KUKA Systems GMBH v závode Jaguar Land Rover Nitra.
4. Okresný súd poukázal na to, že pôvodne nebolo medzi stranami sporné ani to, že žalobca listom zo dňa 25.01.2019 odstúpil od zmluvy o dielo. Až v priebehu konania právny zástupca žalobcu uviedol, že dané odstúpenie nie je platné, nakoľko písomnou e-mailovou komunikáciou došlo k rozšíreniu rozsahu zmluvy, tzn. bola uzatvorená dohoda, že aj práce naviac spadajú pod predmetnú zmluvu. Preto, ak žalobca odstúpil od zmluvy z dôvodu, že existovali prekážky, ktoré mu bránili vo vykonaní diela, tak dohodou o zmene zmluvy došlo aj k odstráneniu prekážok, ktoré tam boli. Zároveň z e-mailu žalovaného zo dňa 29.01.2019 (č.l. 99 spisu) vyplývalo, že zobral na vedomie odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu, avšak z jeho strany je zmluva platná so všetkými náležitosťami a trval na jej plnení. Žalovaný uviedol, že tento e-mail poslal s tým, že naň bude žalobca nejako reagovať. Podľa okresného súdu uvedené nasvedčovalo tomu, že ani samotný žalovaný neakceptoval odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu. Okresný súd poukázal na to, že od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo Obchodný zákonník. Zmluvné strany sa v rámci zmluvnej slobody môžu dohodnúť na tom, že jedna z nich alebo obidve sú oprávnené od zmluvy odstúpiť a zároveň si dohodnúť dôvody, pre ktoré sú tak oprávnené urobiť. Táto dohoda nesmie odporovať kogentným ustanoveniam zákona. Odstúpenie od zmluvy pôsobí od okamihu odstúpenia, t.j. ex nunc. Oznámenie o odstúpení nemôže odchýlne od ustanovenia zákona alebo od dohody zmluvných strán určovať účinky odstúpenia. Okresný súd uviedol, že v danom prípade odstúpenie od zmluvy upravovala zmluva o dielo v bode 12., keď bod 12.3 upravoval odstúpenie od zmluvy zo strany objednávateľa a bod 12.4 umožnil obom zmluvným stranám odstúpiť od zmluvy v prípade, že na majetok druhej zmluvnej strany bolo uznesením konkurzného súdu začaté konkurzné konanie alebo bolo rozhodnuté o jej likvidácii bez právneho nástupcu. Žalobca však od zmluvy odstúpil podľa § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. pre prekážky znemožňujúce vykonanie diela dohodnutým spôsobom, avšak z tohto dôvodu zmluva o dielo odstúpiť od zmluvy neumožňovala. Z uvedeného okresný súd dospel k záveru, že odstúpenie od zmluvy je neplatné.
5. Vo vzťahu k dohode o prácach naviac okresný súd poukázal na zmluvu o dielo, jej bod 4.4, 4.5, podľa ktorých ...„výkony a práce, ktoré zhotoviteľ vykoná nad rámec dohodnutého rozsahu tejto Zmluvy (bod 2.3. a 5.2. Zmluvy) a/alebo bez osobitnej písomnej objednávky Objednávateľa nad rozsah Zmluvy, nemá Objednávateľ povinnosť uhradiť. Akékoľvek odchýlky alebo zmeny rozsahu Diela dohodnutého v tejto Zmluve, môžu byť vykonané Zhotoviteľom, iba ak budú odsúhlasené písomne Objednávateľom. V prípade, že na základe zmeny Podkladov zo strany Objednávateľa alebo pokynov zo strany Objednávateľa by malo dôjsť k zmene alebo úprave Diela, na základe ktorej bude potrebné zo strany Zhotoviteľa vykonať naviac práce, ktoré nevyplývajú z predložených Podkladov, je Zhotoviteľ oprávnený požadovať úhradu ceny prác naviac len po uzavretí písomného dodatku k Zmluve. V prípade, že nedôjde k uzavretiu dodatku k zmluve, rozsah a prevedenie Diela sa nemení.
6. Z e-mailovej komunikácie medzi žalovaným a žalobcom, resp. zamestnancom žalobcu (č.l. 10 a 61-63) vyplývalo, že žalobca informoval žalovaného o situácii v závode, kedy koncový zákazník - spoločnosť KUKA Systems požadovala, aby zamestnanec žalobcu (p. B.) dočasne vykonával činnosti na inom zariadení, ako je uvedené v zmluve. Žalobca poukázal na bod 4.4 Zmluvy o dielo a žiadal o stanovisko žalovaného. Žalovaný požiadal, aby si pán B. viedol presnú evidenciu výkonov, aké úlohy riešil, kedy a koľko hodín mu to zabralo. Uviedol, že všetky výkony, nesúvisiace so zmluvou o dielo, sú považované ako práce naviac. Keď pán B. oznámil žalovanému, že ho na ďalší deň preložili na inú linku, reakciou žalovaného bolo, že všetky zmeny pozície práce považujú za práce naviac.
7. Okresný súd konštatoval, že žalovaný teda vedel o tom, že žalobca vykonáva práce na inom zariadení, ako bolo uvedené v zmluve o dielo a fakticky akceptoval poskytovanie takýchto prác. Vzájomná e- mailová komunikácia strán sa javila ako zvyklosť v rámci ich obchodného vzťahu [aj vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola časovo obmedzená na 4 týždne, a to so začiatkom výkonu diela v 2. kalendárnom týždni (t.j. dňa 07.01.2019) a ukončením a odovzdaním diela v 5. kalendárnom týždni (t.j. 03.02.2019), teda takáto vzájomná komunikácia bola rýchla a efektívna]. Z e-mailov nevyplývalo, že by niektorá zmluvná strana rozporovala výkon prác mimo predmetu diela, písomne e-mailom žalovaný práce odsúhlasil.
8. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný počas svojho výsluchu uviedol, že práce na inom zariadení by mali byť považované za práce naviac, pretože tieto práce mali byť súčasťou nového projektu (na ďalšej linke), o ktorom ešte len rokoval s koncovým zákazníkom (spoločnosťou KUKA Systems). Dodatok k zmluve bol už v štúdiu podpisu, pričom podmienkou zo strany spoločnosti KUKA Systems bolo, že práce na druhej linke dokončí p. B., ktorý na tom pracoval už 3 týždne. Konateľ žalobcu mu ústne oznámil, že nebudú ďalej pokračovať na tomto projekte. V súvislosti s prácami nad rozsah, ktorý bol dohodnutý v zmluve o dielo, priamo nepoveril žalobcu, aby takého práce, ktoré boli mimo zmluvy o dielo, vykonával, ale bavili sa o možnosti, že tieto práce budú predmetom ďalšieho projektu, ktorý bude pokračovať, ktorý dostanú. Žalobca, keď vykonával túto prácu, tak sa v podstate pripravovali na dokončenie diela, ktoré by prišlo ďalším dodatkom. Keby mu žalobca povedal na začiatku, že na tej druhej linke, na ktorej vykonávali práce, pracovať nebudú, tak neprídu do roboty a nebudú vykonávať tú prácu.
9. Okresný súd zhodnotil, že výpoveď žalovaného na pojednávaní je v rozpore s obsahom e-mailovej komunikácie. Pokiaľ na pojednávaní tvrdil, že v podstate súhlasil s výkonom prác naviac za predpokladu, že so žalobcom búdu spolupracovať aj na ďalšom projekte, ktorý bol v štádiu rokovaní, tak z e- mailovej komunikácie uvedené nevyplývalo. V e-mailoch žalovaný jednoznačne uviedol, že práce na inom zariadení/linke sa považujú za práce naviac. Nebolo v nich uvedené, že je to podmienené ďalšou spoluprácou na novom projekte. Pokiaľ žalobca dostal takúto jednoznačnú odpoveď, bolo to možné považovať jednak za písomné odsúhlasenie zo strany objednávateľa podľa bodu 4.4 zmluvy o dielo a zároveň tým došlo k písomnej zmene zmluvy o dielo v rozsahu vykonávaných prác. Vo vzťahu k odsúhlaseniu mesačného výkazu prác okresný súd poukázal na zmluvu o dielo, jej bod 6.2, ktorý v poslednej vete uvádza, že pred fakturáciou odmeny je Zhotoviteľ povinný predložiť/doručiť Objednávateľovi k odsúhlaseniu vyplnený mesačný výkaz prác. V bode 5 zmluva o dielo pracuje s pojmami „v mesačných intervaloch“, čo navodzuje dojem, že zmluva je uzatvorená na dlhšie časové obdobie a v mesačných intervaloch sa bude odovzdávať harmonogram prác a pod.. Okresný súd konštatoval, že zmluva bola uzatvorená len na 4 týždne a v podstate by všetky práce mali byť zhrnuté v jednom jedinom mesačnom výkaze. Pokiaľ však samotný žalovaný vytvoril vzor „timesheetov“, do ktorého sa zapisujú práce vykonané počas 1 týždňa, tento vzor poslal žalobcovi, vysvetlil mu, ako ho má vypĺňať, dal mu pokyny, komu ho má vo vytlačenej podobe odovzdať, tak jednoznačne sám prejavil záujem o kontrolovanie výkonu prác v takejto týždňovej forme. K tomu žalovaný počas výsluchu uviedol, že do okamihu odstúpenia od zmluvy mu boli predložené 2 písomné týždenné výkazy, ostatné až keď došlo k odstúpeniu a fakturácii. Tie dva výkazy písomne v zmysle zmluvy neodsúhlasil, nemalo to charakter odsúhlasovania, bol to report, nie výkaz na fakturovanie. Výpovedná hodnota výkazu je čisto report, podľa ktorého je výkon úmerný tomu, na čom bolo pracované, aby mohol zhodnotiť, na čom pracovali. Napr. 10 hodín nemôže niekto vykonávať editáciu, ktorá trvá 5 minút. Toto je výpovedná hodnota tohto „timesheetu“. Ako manažér potreboval mať prehľad, čo pracovník pán B. vykonáva, aké práce vykonáva do obdobia, kým mali pristúpiť k podpisu dodatku. On dostal výkaz na odsúhlasenie, až keď mu poslali faktúru, že to má odsúhlasiť, podpísať a zaplatiť.
10. Pokiaľ si v rámci vzájomnej spolupráce zaviedli strany sporu týždňové výkazy prác, potom podľa názoru okresného súdu bolo irelevantné, či by žalobca odovzdal mesačný výkaz prác, napr. na jednej celistvej listine alebo ho odovzdá vo forme 4 týždňových výkazov. Podstatným bolo, že v rámci týchto 4 týždňových reportov mal žalovaný komplexný prehľad o mesačnej práci žalobcu.
11. Podľa okresného súdu podstatnou otázkou zostalo posúdiť, či došlo k schváleniu výkazu prác a v akom rozsahu. Napriek tomu, že žalovaný poprel, že by jeho konanie malo charakter odsúhlasenia dvoch výkazov (za 2. a 3. kalendárny týždeň), pokiaľ prebehla medzi nimi e-mailová komunikácia (č.l. 10), kde žalovaný uviedol, že skontroloval výkaz, požiadal ešte raz o jeho spätnú kontrolu zo strany zamestnanca žalobcu, jeho následné vytlačenie a danie na podpis príslušnej osobe, tak uvedené možno
charakterizovať ako skontrolovanie a odsúhlasenie výkazu činnosti. Takto boli potvrdené dva týždenné výkazy, a to za 2. a 3. kalendárny týždeň.
12. Okresný súd však nemal preukázané, že by boli na schválenie predložené aj výkazy za 3. a 4. (správne malo byť uvedené za 4. a 5.) kalendárny týždeň. Tieto výkazy boli priložené až k faktúre ako podklad a nebolo preukázané, že by boli žalovanému zaslané pred fakturáciou k odsúhlaseniu a žalovaný uviedol, že tieto neschválil.
13. K argumentácii žalovaného, že nepoveril žiadnu inú osobu, a to ani spoločnosť KUKA Systems, aby ukladala žalobcovi pokyny, keďže celé dielo malo smerovať k programovaniu liniek podľa špecifikácie koncového zákazníka (spoločnosti KUKA Systems), okresný súd mal za prirodzené, že tento koncový zákazník mal k veci čo povedať, mohol predostrieť svoje požiadavky. Hoci zmluva v bode 7.2 písm. d) zaväzovala žalobcu ako zhotoviteľa nevykonávať bez predchádzajúceho písomného súhlasu Objednávateľa práce priamo pre obchodného partnera Objednávateľa a/alebo pre koncového zákazníka, okresný súd bol názoru, že žalobca toto ustanovenie zmluvy neporušil, pretože ak mala hneď v úvode výkonu diela spoločnosť KUKA Systems iné požiadavky ako prácu na diele, žalobca o tom žalovaného informoval, žiadal o usmernenie, ako má postupovať, pričom žalovaný mu dal jednoznačné usmernenie (č.l. 61 spisu), ktoré možno považovať za písomný súhlas objednávateľa (žalovaného).
14. Vo vzťahu k odovzdaniu diela okresný súd poukázal na bod 5.4 zmluvy o dielo s tým, že v liste zo dňa 25.01.2019, ktorým žalobca pôvodne odstúpil od zmluvy, oznámil žalovanému, že činnosti vykonané ako práce naviac (v zmysle vyplnených a podpísaných „Timesheetov“), budú odovzdané objednávateľovi na konci 5. kalendárneho týždňa. Toto je možné akceptovať ako výzvu na prevzatie diela, resp. prác naviac a neobstála argumentácia žalovaného, že ho žalobca riadne nevyzval na prevzatie diela. Podľa okresného súdu skutočnosť, že sa žalovaný, prípadne jeho zástupca, nedostavil na odovzdanie diela, nemôže ísť na úkor žalobcu. Práce naviac teda prevzala spoločnosť KUKA Systems ako koncový zákazník, s ktorou bol aj vyhotovený Final acceptance test (č.l. 11 rub) ako tzv. odovzdávací protokol, z ktorého vyplývalo, že odovzdávací protokol oprávňuje programového manažéra, projektového vlastníka a sponzora projektu rozhodnúť sa, či príjme softvérovú aplikáciu/systém. V kolónke splnené/akceptované je podpis a pečiatka spoločnosti KUKA Systems. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že mal zmluvu zo spoločnosťou KUKA Systems, predmetom ktorej bolo dodanie služieb/výkonov podľa zmluvy o dielo a mal s uvedenou spoločnosťou aj inú zmluvu. To, že sa žalovaný nedomáhal plnenia od svojho obchodného partnera
- spoločnosti KUKA Systems, hoci mu bol projekt riadne dodaný (hoci nebol dodaný žalovaným, ale priamo žalobcom) a tento ho aj prevzal, nemohlo mať vplyv na zaplatenie za služby, ktoré vykonal žalobca. Okresný súd mal preukázané, že dielo, resp. práce naviac, boli žalobcom riadne odovzdané.
15. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd považoval žalobu za čiastočne dôvodnú, a to v rozsahu uplatnenej sumy za vykonané práce v 2. a 3. kalendárnom týždni. V 2. kalendárnom týždni bolo odpracovaných 61,75 hodín (č.l. 12 spisu) a v 3. týždni bolo odpracovaných 57,50 hodiny (č.l. 12 rub spisu), teda spolu 119,25 hodín. V bode 6.2 zmluvy o dielo bola stanovená hodinová odmena vo výške 45 Eur/hod. (bez DPH). V prípade, ak bude zhotoviteľ platcom DPH, hodinová odmena bude navýšená o príslušnú DPH. Okresný súd preto žalobu považoval za dôvodnú čo do sumy 6.439,50 Eur (119,25 hodín x 45 Eur = 5.366,25 Eur a k tomu 20% DPH, t.j. 1.073,25 Eur). Nakoľko však nemal preukázané odsúhlasenie výkazov prác za 4. a 5. týždeň, kedy žalobca uvedené „timesheety“ nepredložil na schválenie pred fakturáciou, ale až súčasne s faktúrou, ktoré žalovaný neschválil, potom v tejto časti žalobu zamietol.
16. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojej povinnosti voči žalobcovi do omeškania, v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka uložil mu povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 6.439,50 Eur od 04.05.2019 (počnúc dňom nasledujúcim po dátume splatnosti faktúry) do zaplatenia vo výške úrokov z omeškania ustanovených Nariadením vlády č. 21/2013 Z.z.. V zmysle ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. okresný súd priznal žalobcovi náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur vzhľadom k tomu, že sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania s úhradou svojho dlhu.
17. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP. Konštatoval, že žalobca bol v konaní úspešný čo do sumy 6.439,50 Eur, v ktorej sume bolo jeho žalobe vyhovené a neúspešný bol čo do sumy 6.574,50 Eur, v
ktorej sume bola žaloba zamietnutá. Percentuálne bol žalobca úspešný v rozsahu 49,48 % a žalovaný úspešný v rozsahu 50,52 %. Čistý úspech žalovaného bol v rozsahu 1,04 %. Z uvedeného okresný súd konštatoval, že každá zo strán sporu mala úspech len čiastočný, preto rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
18. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokom I., II. a III. v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že sa v zásade stotožňuje s právnym názorom vysloveným okresným súdom v odôvodnení rozsudku s výnimkou záverov vyjadrených v odsekoch 51. a 52. odôvodnenia rozsudku a na nich nadväzujúcich odsekov 55. a 61.. Mal za to, že okresný súd nesprávne právne posúdil skutočnosť, že neodsúhlasenie výkazov prác za 4. a 5. kalendárny týždeň nie je spôsobilým dôvodom pre „nevzniknutie“ nároku na zmluvnú odmenu žalobcu, pretože ustanovenie bodu 6.3 zmluvy o dielo, ktoré jednostranne a bezdôvodne, bez ďalších relevantných dôvodov podmieňujúce úhradu odmeny žalobcu odsúhlasením prác žalovaným, je absolútne neplatné z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi a bežnými obchodnými zvyklosťami. Žalobca uviedol, že je pravdou, že sa so žalovaným dohodli na tom, že cena za vykonávanie diela bude zhotoviteľovi uhradená až po odovzdaní príslušnej časti diela v danom kalendárnom mesiaci a po písomnom odsúhlasení mesačného písomného výkazu prác zhotoviteľa zo strany objednávateľa. Uvedená podmienka však nemôže byť bez ohľadu na ostatné preukázané skutočnosti rozhodná, a to z dôvodu, že žalobca vyzval žalovaného na protokolárne prevzatie diela, na ktoré sa žalovaný bezdôvodne nedostavil, pričom žalovaný tak odovzdal dielo spoločnosti KUKA Systems konečnému odberateľovi diela a žalovaný vo svojom liste zo dňa 12.2.2019 potvrdzuje, že vrátil žalobcovi súpis vykonaných prác, čo predstavuje výkaz prác za celé dohodnuté obdobie, k čomu doplnil poznámku
- „nami neodsúhlasený a nepodpísaný“. Rovnako tak k položke FINAL ACCEPTANCE TEST doplnil žalovaný rovnakú poznámku. Práve doručením faktúry žalobcovi spoločne s týmito dvomi prílohami (súpis vykonaných prác a odovzdávací protokol) bola splnená zmluvná podmienka pre odsúhlasenie predmetného výkazu prác. Ak žalovaný so súpisom vykonaných prác a odovzdávacím protokolom nesúhlasil, mal to uviesť vo svojom vyjadrení žalobcovi v liste zo dňa 12.2.2019 alebo neskôr počas súdneho sporu. Podľa žalobcu samotné neodsúhlasenie výkazu prác žalovaným nemôže byť objektívne spôsobilým dôvodom, ktorý vylučuje nárok na odmenu žalobcu, ak z dôkazov jednoznačne vyplýva, že 1. žalobca predložil výkaz prác žalovanému, ktorý ho však úmyselne neodsúhlasil, 2. žalobca dodal dielo riadne a včas a žalovaný ho úmyselne neprevzal, 3. konečný zákazník bez výhrad akceptoval dodanie diela žalobcom ako dodané riadne a včas. Z postupu žalovaného je zrejmé, že nikdy nespochybnil dodanie diela žalobcom, pokúšal sa len odvrátiť záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným tvrdením o tom, že dielo nebolo dodané žalovanému, ale inému subjektu - konečnému zákazníkovi. Konanie, ktorým sa žalovaný snaží vymaniť spod povinnosti zaplatiť dojednanú odmenu argumentáciou, že neodsúhlasil výkaz prác, neobstojí aj s poukazom na obsah e-mailu zo dňa 20.1.2019, podľa ktorého považoval dokument za schválený tým, že bol podpísaný práve Commissioning Managerom konečného zákazníka. Považoval za nedôvodné domnievať sa, že okrem konečného zákazníka bolo potrebné schvaľovanie výkazov prác aj žalovaným. Navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil výrok I., II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie a zaviazal žalovaného na úhradu sumy 13.014 Eur spolu s príslušenstvom, paušálnu náhradu nákladov a na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100%.
19. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 1.3.2021 (č.l. 163
- 164 spisu). Poukázal na to, že žalobca odvolaním napáda aj výrok I. rozhodnutia, k čomu nie je oprávnený, keďže predmetným výrokom okresný súd rozhodol v jeho prospech.
20. V súvislosti s druhým výrokom napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na bod 6.3. zmluvy o dielo, ktorým ustanovením sa strany sporu dohodli na tom, že žalobcovi bude uhradená odmena na základe ním predloženého mesačného výkazu odsúhlaseného žalovaným, účelom ktorej dohody malo byť nepochybne zabezpečenie možnosti žalovanému, aby si v mesačných intervaloch priamo sám overil, či žalobcom vykázaný rozsah prác zodpovedá skutočne realizovanej činnosti. Na priznanie odmeny žalobcovi teda nestačilo len výkaz doručiť žalovanému, ale podmienkou pre vznik nároku žalobcu bolo odsúhlasenie žalovaným, o čom žalobca nepredložil dôkaz. Z uvedeného ustanovenia je evidentné, že predloženie mesačného výkazu prác a jeho odsúhlasenie majú priamy súvis s postupným odovzdávaním diela žalovanému po ukončení každého kalendárneho mesiaca, a to bez ohľadu na dobu trvania zmluvy.
Vzhľadom na to, že zo strany žalobcu nedošlo k odovzdaniu diela žalovanému po uplynutí kalendárneho mesiaca, a tým ani k odsúhlaseniu mesačného výkazu prác, bol žalovaný na rozdiel od okresného súdu názoru, že žalobcovi nevznikol nie len nárok na odmenu za 3. a 4. kalendárny týždeň, ale ani nárok na odmenu za 1. a 2. kalendárny týždeň. Konateľ žalovaného vo svojej výpovedi jednoznačne uviedol, že mu boli zo strany žalobcu predložené 2 výkazy, ktoré však mali výlučne povahu reportu (prehľadu činnosti), a nie výkazu prác predpokladaného zmluvou a slúžiaceho na jeho odsúhlasenie ako podklad pre budúcu fakturáciu. Podľa žalovaného podmienky upravené v bode 6.3. zmluvy nebolo možné zo strany žalobcu objektívne splniť, keďže zmluva o dielo ku dňu 25.1.2019 zanikla v plnom rozsahu, a to z dôvodu odstúpenia zo strany žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na to, že platnosť vlastného odstúpenia od zmluvy spočiatku nerozporoval žalobca v žiadnom rozsahu, až neskôr prišiel s účelovou argumentáciou o odkladnom účinku jeho odstúpenia od zmluvy a následne s argumentáciou, že ním realizované odstúpenie od zmluvy je neplatné. Pravdou je, že od začiatku zmluvného vzťahu žalobca svojim konaním vytváral vo vzájomných právach a povinnostiach strán sporu zmätok a neprehľadnú situáciu. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, podľa ktorého k odsúhlaseniu jeho výkazov došlo okamihom doručenia faktúry žalovanému, ktorej prílohou bol súpis vykonaných prác a odovzdávací protokol. Dotknuté ustanovenie jednoznačne upravuje, že súhlas žalovaného s výkazom prác musí byť prejavený v písomnej forme, a že takýto súhlasný prejav žalovaného je nevyhnutnou odkladacou podmienkou podmieňujúcou vznik nároku žalobcu na odmenu. Žalovaný od počiatku súdneho konania namietal, že nie sú splnené ani zákonné a ani zmluvné predpoklady pre vznik nároku žalobcu na odmenu, a to nie len z dôvodu predčasného ukončenia zmluvy, či neodsúhlasenia výkazov spôsobom ustanoveným zmluvou, ale i z dôvodu, že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu dohody o zmene rozsahu prác spôsobom upraveným zmluvou. K e-mailovej komunikácii uviedol, že táto slúžila na urýchlenie ich vzájomnej komunikácie, avšak nepredstavovala obvyklú formu, prostredníctvom ktorej by sa uzatvárali dohody o zmene práv a povinností vyplývajúcich z písomne uzavretej zmluvy o dielo. Potvrdzuje to aj žalovanému predložený konkrétny návrh písomného dodatku k zmluve upravujúceho zmenu rozsahu diela. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru, ktorá je zjednotená v tom, že ak písomne uzavretá zmluva v režime Obchodného zákonníka obsahuje ustanovenie, že môže byť zmenená alebo zrušená iba dohodou strán v písomnej forme, môže byť zmenená a zrušená iba písomne. E- mailovou komunikáciou nedošlo k uzavretiu písomnej dohody o zmene zmluvy o dielo, účastníkmi tejto komunikácie neboli štatutárni zástupcovia strán sporu, nebol zachovaný princíp oferty a akceptácie. Navrhol odvolanie žalobcu v časti, ktorú napadol výrok I. odmietnuť a v časti výroku II. rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
21. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 11.03.2021 bolo žalobcovi doručované vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu (č.l. 168 spisu), s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, na ktoré zo strany žalobcu nebolo reagované (doručenka č.l. 168a spisu).
22. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku I. a III. v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď odstúpenie žalobcu od zmluvy vyhodnotil ako neplatné. Poukázal na ust. § 344 Obchodného zákonníka, § 266 ods. 3, § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka a body 12.3., 12.4. zmluvy o dielo, z ktorých vyplýva, že strany sporu sa vzájomne dohodli na dôvodoch odstúpenia od zmluvy, pričom z obsahu týchto ustanovení ani iných ustanovení zmluvy nevyplýva zámer zmluvných strán vylúčiť pre ich zmluvný vzťah dôvody odstúpenia od zmluvy upravené v Obchodnom zákonníku. Popri dôvodoch upravených v zmluve bola každá zo strán sporu oprávnená odstúpiť od zmluvy o dielo aj z dôvodov ustanovených zákonom, vrátane práva odstúpiť od zmluvy pri vzniku existencie prekážok pri vykonávaní diela podľa ust. § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zároveň poukázal na to, že ani jedna zo strán súdneho konania nespochybňovala možnosť odstúpenia od zmluvy druhou zmluvnou stranou. Oznámením o odstúpení od zmluvy sám žalobca prejavil vôľu odstúpiť od zmluvy, jeho právny úkon je určitý a zrozumiteľný a nie sú žiadne pochybnosti o jeho obsahu. Žalobca doručil žalovanému Oznámenie o odstúpení od zmluvy dňa 25.1.2019 a k uvedenému dňu zanikli všetky práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce zo zmluvy. Na tom nič nemení skutočnosť, že žalovaný prejavil s odstúpením od zmluvy nesúhlas a trval na ďalšom plnení zmluvy.
23. K dohode o prácach naviac žalovaný poukázal na bod 13.1., 4.4., 4.5. zmluvy o dielo v spojení s ust. § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, keď mal za to, že podľa uzavretej zmluvy o dielo bolo nevyhnutnou podmienkou pre vznik nároku žalobcu na odmenu za práce vykonané nad rozsah diela dohodnutý v zmluve, doručenie písomnej objednávky žalovaného, pričom nezachovanie písomnej formy objednávky
súčasne zbavilo žalovaného povinnosti práce naviac žalobcovi uhradiť. Žalobca priznal, že písomnú objednávku od žalovaného neobdržal. Ak žalovaný nedoručil žalobcovi písomnosť, v ktorej by určitým a zrozumiteľným spôsobom objednával konkrétny druh práce nad rozsah dohodnutý zmluvou o dielo, nemohlo dôjsť k splneniu podmienok, oprávňujúcich žalobcu na uplatnenie odmeny za práce naviac a žalovanému v zmysle zmluvy povinnosť takejto úhrady nevznikla. Nemožno nepoprieť, že e-mailová komunikácia strán sporu slúžila na urýchlenie ich vzájomnej komunikácie, avšak nepredstavovala obvyklú formu, prostredníctvom ktorej by sa uzatvárali dohody o zmene práv a povinností vyplývajúcich z písomne uzavretej zmluvy o dielo. Poukázal na to, že judikatúra je zjednotená v tom, že ak písomne uzavretá zmluva v režime Obchodného zákonníka obsahuje ustanovenie, že môže byť zmenená alebo zrušená iba dohodou strán v písomnej forme, môže byť zmenená a zrušená iba písomne. E-mailovou komunikáciou nedošlo k uzavretiu písomnej dohody o zmene zmluvy o dielo, nakoľko účastníkmi tejto komunikácie neboli štatutárni zástupcovia strán sporu, nebol zachovaný princíp oferty a akceptácie a nemá povahu dohody ako určitého právneho úkonu vyvolávajúceho konkrétne právne účinky. Záver okresného súdu, podľa ktorého e-mailová komunikácia predstavovala dohodu o zmene rozsahu diela, nevyplýva z vykonaného dokazovania a nemá oporu v právnych predpisoch.
24. Vo vzťahu k odsúhlaseniu mesačného výkazu prác žalovaný poukázal na bod 5.2., 5.3., 6.3. zmluvy o dielo a zvýraznil to, že konateľ žalovaného jednoznačne vo svojej výpovedi uviedol, že mu boli zo strany žalobcu predložené dva výkazy, ktoré však mali výlučne povahu reportu a nie výkazu prác predpokladaného zmluvou a slúžiaceho na jeho odsúhlasenie ako podklad pre budúcu fakturáciu. Uviedol, že výkon diela mal podľa zmluvy trvať od 7.1.2019 do 3.2.2019. Zmluvné strany sa jednoznačne dohodli na tom, že dielo sa okrem definitívneho odovzdania bude odovzdávať aj postupne, a to v mesačných intervaloch, a to bez ohľadu na dobu trvania zmluvy. Takéto čiastkové odovzdanie diela je v zmysle zmluvy podmienkou pre vznik nároku žalobcu na odmenu, ktorú si tento za príslušný kalendárny mesiac uplatňuje. K splneniu uvedenej podmienky zo strany žalobcu nedošlo, a to aj z dôvodu, že dňa 25.1.2019 zmluva zanikla jeho odstúpením od zmluvy. Podmienkou na priznanie odmeny žalobcovi pritom nebolo len čiastočné odovzdanie diela najneskôr do 30.1.2019, ale zároveň aj odsúhlasenie mesačného výkazu prác žalobcu zo strany žalovaného, ktoré splnené neboli. Okresný súd tak na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
25. K odovzdaniu diela žalovaný poukázal na bod 5.3. veta druhá, bod 5.4. zmluvy o dielo a nesúhlasil s názorom okresného súdu, že list zo dňa 25.1.2019 možno považovať za výzvu na prevzatie diela. K riadnemu odovzdaniu diela ani nemohlo dôjsť, nakoľko žalobca dňom 25.1.2019 odstúpil od zmluvy o dielo, a tým aj zanikli práva a povinnosti z nej vyplývajúce. Okresný súd vec nesprávne posúdil, ak dospel k záveru, že žalobca žalovanému dielo riadne odovzdal. Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. zmeniť, žalobu zamietnuť a rovnako zmeniť i výrok III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.
26. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 10.03.2021 (č.l. 170 - 171 spisu). Žalobca sa stotožnil so závermi prvoinštančného súdu v posúdení neplatnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo, ktoré sa opiera správne o iné hodnotenie, podľa ktorého na základe bodu 4.4. a 4.5. zmluvy o dielo došlo k písomnej zmene zmluvy o dielo v rozsahu „navyše“ vykonaných prác. Znenie bodov 4.4. a 4.5. zmluvy o dielo založilo formálne právne podmienky zmeny zmluvy o dielo, ktorá predstavovala písomný dodatok k zmluve o dielo. Žiadne iné formálno-právne alebo iné podmienky pre vyhotovenie dodatku k zmluve o dielo dojednané neboli. Vzhľadom na e- mailovú komunikáciu preukázanú v súdnom konaní bolo zrejmé, že obaja účastníci zmluvy o dielo vyslovili písomný súhlas so zmenou zmluvy formou vzájomne potvrdzujúcich e-mailov, ktorá zmena sa aj v zmysle bežných obchodných zvyklostí účastníkov zmluvy považuje za záväznú z dvoch dôvodov. Po prvé neexistuje iná zmluvná dohoda medzi účastníkmi, ktorá by záväznosť takejto e-mailovej písomnej formy vylučovala, po druhé do skončenia vzájomnej spolupráce žiadna zo zmluvných strán nenamietla záväznosť takejto zmeny dojednaní zo zmluvy o dielo. Podľa e-mailovej písomnej komunikácie zmluvných strán je zrejmé, že obe zmluvné strany považovali takto dojednané písomné záväzky za záväzky v súlade s bodmi 4.4. a 4.5. zmluvy o dielo. Žiaden dôkaz, ani argumentácia svedčiaca o opaku nebola pred okresným súdom preukázaná. Okresným súdom konštatovaná neplatnosť odstúpenia od zmluvy je len logickým dôsledkom toho, že žalobca nemohol odstúpiť od zmluvy, pretože dôvod, ktorý mal tvoriť skutkový základ pre odstúpenie od zmluvy o dielo žalobcom v skutočnosti neexistoval. Naviac, žalovaný od počiatku neakceptoval žalobcove odstúpenie od zmluvy a trval na ďalšom plnení zmluvy. Žalobca zároveň poukázal na to, akým spôsobom žalovaný vymedzil rozsah dodaných prác, čo vyplýva
z e-mailovej komunikácie žalovaného zo dňa 9.1.2019 a 15.1.2019, z ktorého je zrejmé, že skutočný rozsah prác neurčoval žalovaný, ale manažéri konečného zákazníka spoločnosti KUKA Systems. Z e- mailovej komunikácie žalovaného z 15.1.2019 je zrejmé, že žalovaný nemal predstavu o tom, akú prácu realizuje žalobca, keď sa dopytoval na pomery na pracovisku a rozsah realizovaných prác. Argumentácia žalovaného o tom, že nepovažuje za ním odsúhlasené posledné dva výkazy, t.j. „timesheety“ za 4. a 5. kalendárny týždeň, sa javí ako špekulatívna, pretože z vyjadrenia žalovaného k odstúpeniu od zmluvy je zrejmé, že trval na dokončení diela, ktoré však bez akéhokoľvek dôvodu neodsúhlasil. Pokiaľ žalovaný spochybňuje odovzdanie diela v kontexte odsúhlasenia mesačného výkazu prác, žalobca poukázal na e-mail žalovaného zo dňa 20.1.2019, kde žalovaný jasne definoval, akým spôsobom bude realizované odsúhlasenie realizovaných prác: „Prosím o skontrolovanie priloženého dokumentu TimeSheet N B. @ Prosím ak všetko sedí, vytlačte ho, podpíšte a dajte podpísať Commissioning Managerovi S. W. SCAN schváleného dokumentu mi obratom pošlite na email. Ďalej takto by ste pripravili nasledujúci dokument TimeSheet N B.“. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný požadoval, aby mu boli predkladané dokumenty naskenované, pričom už v tomto momente mali byť schválené od manažéra konečného zákazníka - spoločnosti KUKA Systems. Pripomenul, že žalovaný nikdy nerealizoval žiadne ďalšie schválenie týchto dokumentov. Žalobca mal za to, že sa mohol dôvodne domnievať, že ak schválil dokument manažér koncového zákazníka - spoločnosti KUKA Systems, je možné považovať dokument za schválený aj žalovaným, a to preto, že žalovaný nikdy nebol na pracovisku, a teda ani nemohol objektívne verifikovať predmetné dokumenty schválené manažérom koncového zákazníka, nedostavil sa ani na konečné odovzdanie diela v posledný deň prác a fakticky nikdy nevyslovil súhlas s akýmkoľvek výkazom - „timesheetom“, len požiadal žalobcu o ich zasielanie. Ani e-mailová odpoveď žalovaného zo dňa 22.1.2019 neobsahuje žiadne výslovné odsúhlasenie vykonaného rozsahu prác, žalovaný len poďakoval žalobcovi za „overenie správnosti údajov“. Žalovaný teda nikdy osobne žiaden mesačný výkaz neschválil, požadoval zasielanie potvrdeného, resp. schváleného výkazu prác od koncového zákazníka. Žalobca sa teda mal a mohol dôvodne domnievať, že požiadavka žalovaného na schválenie výkazov práce je splnená tým, že ich potvrdí a schváli koncový zákazník. Dokonca v zmysle e-mailových pokynov žalovaného zo dňa 20.1.2019 a 22.1.2019 je zrejmé, že takto schválené a potvrdené výkazy sú záväzné. Je pravdou, že žalobca nezaslal žalovanému výkaz zo štvrtého kalendárneho týždňa, pretože to nepovažoval za potrebné, ak listom zo dňa 25.1.2019 vyzval žalovaného na prevzatie diela v posledný deň posledného piateho kalendárneho týždňa (KT 05). Keďže sa žalovaný na odovzdanie diela nedostavil, predložil žalobca koncovému zákazníkovi - spoločnosti KUKA Systems na potvrdenie a odsúhlasenie KT05 a preberací protokol Final acceptance test, oba zo dňa 3.2.2019. Dňom dodania diela teda bol deň 3.2.2019, kedy aj žalobca vystavil faktúru žalovanému pre úhradu v zmysle zmluvy o dielo a príkazov žalovaného a do jej prílohy pripojil všetky štyri týždenné výkazy prác a preberací protokol. Mal za to, že podľa pokynov žalovaného všetky štyri výkazy práce, t.j. „timesheety“ žalobca vystavil a nechal ich potvrdiť a schváliť vždy po uplynutí toho - ktorého kalendárneho týždňa prítomnému manažérovi konečného zákazníka - spoločnosti KUKA Systems, čím riadne splnil záväzok zo zmluvy o dielo. Žalobca poukázal na to, že žalovaný nikdy neodmietol dodanie diela žalobcom, nespochybnil, že by žalobca nedodal dielo riadne alebo včas. Žalovaný svojim konkludentným prejavom aproboval dodanie diela žalobcom, ako aj to, že dielo bolo dodané riadne a včas. Okresný súd ustálil, že povinnosť žalovaného zaplatiť za dielo žalobcovi bola preukázaná, i keď len sčasti, a preto v kontexte vyjadrených úvah mal za to, že logickým uvážením je nutné dospieť k záveru, že nárok žalobcu je daný v plnom rozsahu žalobcom uplatneného nároku.
27. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 6.5.2021 (č.l. 182-184 spisu). Pripomenul, že žalobca odstúpil od zmluvy z dôvodu údajnej existencie prekážok, ktoré mu mali znemožňovať vykonanie diela dohodnutým spôsobom. Po tom, čo žalobca doručil žalovanému oznámenie o odstúpení, ukončil so žalovaným akúkoľvek komunikáciu týkajúcu sa predmetného diela, vrátane vykazovania prípadnej činnosti súvisiacej s dielom. Argumentáciu žalobcu ohľadne otázky odstúpenia od zmluvy považoval za nepresvedčivú, zmätočnú a navyše neustále sa meniacu. Platnosť vlastného odstúpenia začal žalobca prvýkrát účelovo spochybňovať až počas súdneho konania. Podľa žalovaného zmluvný vzťah strán bol poznačený neustálymi zmätočnými a účelovými úkonmi žalobcu. Považoval za evidentné, že žalobca predčasne ukončil zmluvný vzťah so žalovaným, čím vytvoril navonok dojem, že nemá záujem podieľať sa svojou činnosťou na realizácii diela, avšak v skutočnosti svoju činnosť realizoval, avšak nie z dôvodu, že žalovaný odstúpenie neakceptoval. Správanie žalobcu sa po jeho prejave odstúpenia vyznačovalo ignorovaním žalovaného ako zmluvného partnera s výlučnou orientáciou sa na koncového zákazníka projektu, a to až do okamihu vyúčtovania prác. Podľa žalovaného zámerom žalobcu bolo narušiť existenciu zmluvného vzťahu medzi žalovaným
a koncovým zákazníkom, vstúpiť do tohto vzťahu namiesto žalovaného a na jeho úkor a škodu si zabezpečiť výhodnejšie postavenie. Argumentáciu žalobcu, že okresným súdom konštatovaná neplatnosť odstúpenia od zmluvy je logickým dôsledkom toho, že žalobca nemohol odstúpiť od zmluvy, pretože skutkové predpoklady neexistovali, považoval nielen za účelovú, ale i nepravdivú. Okresný súd sa nezaoberal otázkou, či boli alebo neboli splnené skutkové podmienky upravené v § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka. Okresný súd vyhodnotil odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu za neplatné z jediného dôvodu, že žalobca nemohol odstúpiť od zmluvy podľa § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak takýto dôvod odstúpenia v zmluve dohodnutý nebol, s ktorým právnym názorom okresného súdu sa žalovaný nestotožnil. Pre úplnosť uviedol, že pre posúdenie platnosti či neplatnosti odstúpenia od zmluvy nie je relevantné, ako sa k takémuto úkonu staval žalovaný, keďže právne účinky tohto jednostranného právneho úkonu nastali okamihom jeho doručenia. Žalobca svoje odstúpenie od zmluvy nikdy neodvolal, pričom takýto prípadný prejav vôle by následne mohol realizovať výlučne len so súhlasom žalovaného. Žalobca úkonom v podobe doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanému vyvolal právne následky spočívajúce v tom, že zmluva ku dňu 25.1.2019 ako celok zanikla. Ak žalobca uvádza, že e-mailovou komunikáciou strán sporu zo dňa 9.1.2019 a 15.1.2019 došlo k naplneniu predpokladov podľa bodov 4.4. a 4.5. zmluvy o dielo ohľadne dohody strán sporu o zmene rozsahu diela, tak takýto postoj je v priamom rozpore s jeho správaním v predmetnom čase, ak v tejto dobe konateľ žalobcu dňa 18.1.2019 doručil žalovanému písomný návrh dodatku č. 1, ktorý žalovaný odmietol uzavrieť. Žalovaný odkázal na svoje odvolanie, v ktorom uviedol dôvody, prečo nepovažuje e-mailovú komunikáciu strán sporu realizovanú v dňoch od 9.1.2019 do 22.1.2019 za zmenu zmluvy. Vo vzťahu k neodsúhlaseniu výkazov za posledné dva kalendárne týždne, žalovaný poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých bol jednoznačný záver, že žalobca dva výkazy nepredložil ani na odsúhlasenie, len ich pripojil k fakturácii. Žalobca nedoručil žalovanému výkaz za tretí týždeň z dôvodu, že dňa 25.1.2019 odstúpil od zmluvy a ukončil so žalovaným komunikáciu. K pokynom ohľadne formy výkazov, ktoré žalovaný predkladal žalobcovi prostredníctvom e-mailovej komunikácie, tak k tomu sa jednoznačne vyjadril konateľ žalovaného tak, že žalovanému boli zo strany žalobcu predložené dva výkazy, ktoré však mali výlučne povahu reportu a nie mesačného výkazu prác, čo potvrdil aj samotný žalobca. Žalovaný zvýraznil, že podmienkou na priznanie odmeny v zmysle zmluvy o dielo bolo odovzdanie diela žalobcom žalovanému na konci príslušného kalendárneho mesiaca, doručenie písomného mesačného výkazu prác žalobcom žalovanému a jeho písomné odsúhlasenie zo strany žalovaného, ktoré podmienky žalobca nesplnil. Za účelový považoval spôsob, akým žalobca interpretoval e-mailovú komunikáciu, z ktorej nevyplýva, že by žalovaný svoju činnosť odsúhlasovania výkazov predkladaných žalobcom delegoval na koncového zákazníka. Ak žalobca tvrdí, že žalovaný na pracovisku nikdy nebol a nemohol tak kontrolovať vykázanú prácu, tak zavádza. Žalovaný poukázal i na etický rozmer sporu, kedy je evidentné, že prístup žalobcu k žalovanému bol neférový a neseriózny.
28. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 4.6.2021 (č.l. 191 spisu). Podľa žalobcu žalovaný predovšetkým pochybil v tom, že sa dňa 3.2.2019 bezdôvodne nedostavil na odovzdanie diela. Počas celého súdneho konania nepredložil jediný argument, ktorým by vysvetlil, prečo sa na odovzdanie diela nedostavil, keď na plnení zmluvy trval aj po doručení odstúpenia od zmluvy. Žalovaný neoznámil žalobcovi, že s odovzdaním diela nesúhlasí, nepredložil žalobcovi žiadne výhrady voči odovzdaniu diela. Skutočnosť, že na odovzdanie diela sa žalovaný nedostavil, je na škodu žalovaného. Na odovzdaní žalobca odovzdal dielo konečnému zákazníkovi a zároveň všetku dokumentáciu vrátane všetkých výkazov prác žalobcu. Práve odovzdanie diela, o ktorom bol žalovaný riadne vopred upovedomený, predstavuje moment, kedy žalobca odovzdal žalovanému všetku dojednanú dokumentáciu a výkazy prác. Žalobca týmto spôsobom riadne predložil žalovanému výkazy prác, ako aj mu riadne a včas mu dielo odovzdal. Záväzok žalobcu na odovzdanie výkazov prác bol dojednaný ako záväzok na ich predloženie, teda na ich zaslanie žalovanému, nie ako záväzok žalobcu na ich preukázateľné doručenie žalovanému. Skutočnosť, že žalovaný výkazy prác neodsúhlasil a na základe tohto odmieta žalobcovi prácu zaplatiť, je špekulácia a nekalý úmysel, ak: 1. dielo bolo koncovým zákazníkom prevzaté ako riadne a včas dodané vrátane všetkej dokumentácie a 2. žalovaný nemal voči dodaniu diela žiadne výhrady a dokonca na jeho dodaní trval.
29. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcu a žalovaného a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP odvolanie žalobcu v podaní zo dňa 27.11.2020 proti rozsudku okresného súdu vo výroku I. odmietol podľa ust. § 386 písm. b) CSP, pretože bolo podané neoprávnenou osobou. Rozsudok okresného súdu
v napadnutých výrokoch I., II., III. bol potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
30. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/79/2021-201 zo dňa 22.11.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 30.11.2021 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
31. Vo vzťahu k prvému výroku rozsudku krajského súdu, ktorým došlo k odmietnutiu odvolania žalobcu v podaní zo dňa 27.11.2020 proti výroku I. rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 14Cb/1/2020-116 zo dňa 11. novembra 2020, ktorým bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.439,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 6.439,50 Eur od 04.05.2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, odvolací súd poukazuje na ust. § 359 CSP, podľa ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a analogicky aj na judikované rozhodnutie Rc 40/1993, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.07.1992 sp. zn. 1Cdo/28/1992, podľa ktorého právnej vety ...„Právo na podanie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nemá ten účastník, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach“. Za analogického použitia citovaného judikovaného rozhodnutia napadnutý výrok I. rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené, nevyznel v neprospech žalobcu, a teda týmto výrokom nebol dotknutý na svojich právach. Z uvedeného žalobca v tejto časti podaného odvolania nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania a v tejto časti jeho odvolanie bolo preto odmietnuté podľa ust. § 386 písm. b) CSP, podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
32. V ďalšom odvolací súd uvádza, že podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu v podaní zo dňa 27.11.2020 (č.l. 139 - 140 spisu) a žalovaného v podaní zo dňa 30.11.2020 (č.l. 143 - 145 spisu), a to len tými, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie, vo väzbe na dôvody a rozsah obrany žalovaného v tomto konaní, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust. § 383 CSP, pretože nebol zistený dôvod na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania vykonaného okresným súdom.
33. Zároveň v súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu a žalovaného odvolací súd zvýrazňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu, ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmavané a dôvody, z ktorých má byť preskúmavané.
34. Z odvolania podaného žalobcom (po odmietnutí časti odvolania prvým výrokom rozsudku krajského súdu) nepochybne vyplývalo, že rozsudok okresného súdu napadol vo výroku II. a v závislom výroku III., keď mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu okresný súd nesprávne posúdil skutočnosť, že neodsúhlasenie výkazov prác za 4. a 5. kalendárny týždeň nie je spôsobilým dôvodom pre „nevzniknutie“ nároku na zmluvnú odmenu žalobcu, keď z postupu žalovaného je zrejmé, že nespochybnil dodanie diela. Práve doručením faktúry žalovanému spoločne so súpisom vykonaných práv a odovzdávacím protokolom bola splnená zmluvná podmienka pre odsúhlasenie výkazu prác.
35. Žalovaný v podanom odvolaní napadol výrok I. a závislý výrok III. rozsudku okresného súdu, keď vyjadril odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, teda že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podstatou odvolania žalovaného bola námietka nesprávneho právneho záveru okresného súdu, ktorý odstúpenie žalobcu od zmluvy vyhodnotil ako neplatné ako aj, že e-mailová komunikácia strán sporu predstavovala dohodu o zmene rozsahu diela. Podľa žalovaného okresný súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že žalovaný odsúhlasil dva týždenné výkazy prác
žalobcu, a tým boli splnené podmienky pre vznik nároku žalobcu na odmenu, ako aj, že žalobca dielo žalovanému riadne odovzdal.
36. Po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom okresného súdu, rozsahom jeho odôvodnenia, krajský súd konštatuje, že okresný súd jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril svoje skutkové zistenia, ako aj právne zhodnotenie sporovej právnej veci, predmetom ktorej bol uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie naviac prác vykonaných v zmysle zmluvy o dielo. Okresný súd presvedčivým spôsobom vyjadril skutkové a právne zhodnotenie týkajúce sa neplatnosti odstúpenia od zmluvy, záver o čiastočnej dôvodnosti podanej žaloby, ako aj jej čiastočnej nedôvodnosti, s ktorými právnymi závermi krajský súd sa stotožňuje. Vzhľadom na stotožnenie sa s podstatnými závermi okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd tak pri vydávaní svojho rozhodnutia a rozsahu jeho odôvodnenia, v spojení s ust. § 387 ods. 3 CSP vo svojom rozhodnutí sa vyjadril len k podstatným argumentom a námietkam, ktoré boli vyjadrené žalobcom a žalovaným v nimi podaných odvolaniach.
37. K jednotlivým námietkam žalobcu a žalovaného vo vecno-právnej rovine odvolací súd uvádza nasledovné.
38. Tak ako okresný súd i odvolací súd v rámci konania o podaných odvolaniach žalobcu a žalovaného vychádzal za aplikácie ust. § 186 ods. 2 CSP z medzi stranami nespornej okolnosti, a to uzatvorenej zmluvy o dielo (ďalej len ,, zmluva“), predmet ktorej bol vymedzený v čl. 2. bod 2.1. zmluvy ako dohoda zmluvných strán o podmienkach zhotovenia diela zo strany zhotoviteľa pre objednávateľa, a to: ... „Programovanie PLC podľa špecifikácie koncového zákazníka JLR L462/663, 4 PLC v zóne Z8.1 (časť 1 + 2), Pohotovostný režim (podpora výroby) a protokolovanie výrobných liniek pre firmu KUKA Systems GMBH“, pričom do objemu dodávky zhotoviteľa, ktoré sú zahrnuté v cene podľa čl. 6. zmluvy boli zahrnuté ďalšie činnosti špecifikované v bode 2.3. písm. a) až f) zmluvy. V čl. 4. zmluvy zmluvné strany dohodli „Podmienky zhotovenia diela“, v rámci ktorých v bodoch 4.4., 4.5. bola riešená otázka zmeny rozsahu zmluvy, zmeny podkladov zo strany objednávateľa, zmena alebo úprava diela s tým, že čas zhotovenia diela bol dojednaný v čl. 5. zmluvy, a to so začiatkom výkonu diela: kalendárny týždeň KT02, ukončenie diela: kalendárny týždeň KT05 s dohodnutými podmienkami odovzdania diela. Cena diela bola dohodnutá v čl. 6. zmluvy, a to hodinovou odmenou vo výške 45 Eur/hod. s vymieneným spôsobom úhrady tejto ceny. V čl. 7. zmluvy boli dojednané „Práva a povinnosti zmluvných strán“, v čl. 8. zmluvy „Autorské práva“, v čl. 10. zmluvy „Ochrana zákazníka“, v čl. 11. zmluvy „Sankcie“, v čl. 12. zmluvy „Trvanie zmluvy“ a v čl. 13. zmluvy „Záverečné ustanovenia“. Medzi stranami rovnako nebola sporná listina žalovaného zo dňa 25.1.2019, nachádzajúca sa na č.l. 14 označená ako ,,Ukončenie zmluvy“, podľa obsahu ktorej žalobca v zmysle ust. § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpil od zmluvy k termínu ukončenia diela podľa článku 5. bod 5.1. zmluvy, t.j. 5 kalendárny týždeň, ktorej doručenie žalovaný nerozporoval a na ktorú reagoval e-mailom zo dňa 29. januára 2019 (č.l. 99 spisu).
39. Sporným v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní zostalo, či došlo úkonom žalobcu zo dňa 25.1.2019 k platnému odstúpeniu od zmluvy o dielo, či došlo medzi stranami k dohode o zmene rozsahu diela ako aj, či boli splnené podmienky pre vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny prác naviac vyúčtovaných faktúrou č. 01201901 (č.l. 11 spisu).
40. Námietku žalovaného, že okresný súd nesprávne právne posúdil neplatnosť úkonu odstúpenia od zmluvy žalobcu, odvolací súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Pri tomto závere krajský súd vychádzal z ust. § 344 Obchodného zákonníka, podľa ktorého od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. V danom prípade v úkone odstúpenia od zmluvy žalobcu označeného ,,Ukončenie zmluvy“ zo dňa 25.1.2019 bol vyjadrený dôvod odstúpenia podľa ust. § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že ustanovenie § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka upravuje ďalší dôvod na odstúpenie od zmluvy vyplývajúci zo zákona. Zhotoviteľovi pri zistení prekážok, ktoré znemožňujú pokračovať vo vykonávaní diela (ak tieto sú odstrániteľné a ich povaha nebráni vo vykonaní diela, ak sa príčiny prekážok odstránia), vzniká oznamovacia povinnosť, to znamená, že tieto prekážky musí oznámiť objednávateľovi, a to bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nich dozvedel. Zhotoviteľ je povinný objednávateľovi navrhnúť zmenu diela a zároveň mu vzniká právo na prerušenie prác na vykonávaní diela. Splnenie oznamovacej povinnosti zhotoviteľa a navrhnutie zmeny diela predstavuje pre objednávateľa povinnosť vyplývajúcu zo zákona. Ak medzi stranami nedôjde k dohode o navrhnutej zmene diela, každej zo strán vzniká právo na odstúpenie od zmluvy. Vykonané dokazovanie v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázalo
existenciu prekážok, ktoré by znemožňovali žalobcovi ako zhotoviteľovi vykonanie diela dohodnutým spôsobom, teda pre postup v zmysle ust. § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pokiaľ sám žalobca relevantne nevyjadril existenciu prekážok brániacich mu vo vykonaní diela podľa zmluvy o dielo, ak z textu úkonu zo dňa 25.1.2019 vyplýva, že ...,,a s vašim súhlasom sme vykonávali iné činnosti, ktoré sú považované v zmysle zmluvy za práce naviac...“, potom nebol na takýto úkon odstúpenia oprávnený. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní zvýrazňoval to, že popri dôvodoch upravených v Obchodnom zákonníku bola každá zo strán sporu oprávnená odstúpiť z dôvodov dohodnutých v zmluve, tak je potrebné uviesť, že zmluva o dielo v čl. 12., označenom „Trvanie zmluvy“, v bode 12.1. písm. c) upravovala ukončenie platnosti zmluvy písomným odstúpením od zmluvy, pričom stranami dojednané dôvody odstúpenia od zmluvy boli vyjadrené v bodoch 12.3. a 12.4. zmluvy o dielo. Ak žalobca ani jeden z dohodnutých dôvodov odstúpenia vyjadrených v bodoch 12.3. a 12.4. zmluvy o dielo netvrdil a neboli splnené predpoklady vyplývajúce z ust. § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka, nedošlo tak k splneniu zákonných a ani zmluvných podmienok pre platnosť úkonu odstúpenia od zmluvy (zo dňa 25.1.2019), a preto záver okresného súdu o neplatnosti úkonu odstúpenie od zmluvy, bol správny.
41. Ďalší odvolací dôvod týkajúci sa nesprávneho skutkového zistenia a právneho posúdenia dohody o prácach naviac, bol v podstate totožný tak u žalobcu, ako i u žalovaného avšak s ich odlišnými právnymi stanoviskami. Je potrebné súhlasiť s postupom okresného súdu, ktorý jednotlivé dôkazy k vzniku dohody o prácach naviac (zmena zmluvy) medzi žalobcom a žalovaným naviac vyhodnocoval komplexne a vychádzal nielen z dojednaní v zmluve o dielo, ale i následnej e-mailovej komunikácie žalobcu a žalovaného, ako aj z výsluchu samotného žalovaného. Nebolo pochýb o tom, že dielo bolo vykonávané pre koncového zákazníka, ktorým bol KUKA Systems GMBH so zadefinovaným predmetom ,,...Programovanie PLC podľa špecifikácie koncového zákazníka...“ (čl. 2. bod 2.1. zmluvy o dielo). V čl. 4. zmluvy o dielo boli dohodnuté podmienky zhotovenia diela, pričom v bode 4.1. písm. d) tohto článku bolo dohodnuté, že Zhotoviteľ sa zaväzuje vykonať a zhotoviť Dielo v súlade s pokynmi Objednávateľa oznámenými Zhotoviteľovi v súlade s touto zmluvou. V zhode s okresným súdom, žalobcom a žalovaným, i odvolací súd poukazuje na znenie čl. 4. bod 4.4. zmluvy, z ktorého nepochybne vyplýva, že zmluvné strany počítali so situáciou vzniku naviac prác, teda, že za naviac práce mali byť považované práce, ktoré mali byť vykonané ,,nad rámec dohodnutého rozsahu zmluvy, resp. zmeny diela na základe podkladov zo strany objednávateľa alebo pokynov zo strany objednávateľa s tým, že odchýlky alebo zmeny rozsahu diela dohodnutého v zmluve mohli byť vykonané zhotoviteľom, iba ak budú odsúhlasené písomne objednávateľom“. Vykonané dokazovanie preukázalo to, že v krátkom časovom úseku po uzatvorení Zmluvy o dielo zo dňa 6.1.2019 (zhodné tvrdenie strán sporu) s dohodnutým termínom začatia výkonu diela: kalendárny týždeň KT02 (čl. 5. zmluvy o dielo), e-mailom zo dňa 9. januára 2019, 6:35 PM konateľ žalobcu C.. P. T. požiadal žalovaného o vyjadrenie ohľadom prác p. B., podľa požiadaviek koncového zákazníka, oproti činnosti podľa zmluvy o dielo a súčasne s odkazom na bod 4.4. zmluvy o dielo žiadal o stanovisko, na čo bolo reagované e-mailom konateľa žalovaného C.. U. L. dňa 9. januára 2019 o 19:27 tak, že žiadal o vedenie presnej evidencie výkonov, riešených úloh, s tým, že uviedol ...,,všetky výkony, nesúvisiace so zmluvou o dielo sú považované ako práce naviac“. Teda žalovaný týmto spôsobom (písomne) prejavil súhlas s vykonaním prác žalobcom mimo dohodnutého rozsahu zmluvy, ktoré sám definoval ako naviac práce. Z výpovede žalovaného do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.10.2020 (č.l. 100-113 spisu) vo vzťahu k naviac prácam vyplynulo aj to, že dojednával s koncovým zákazníkom ďalší projekt, potvrdil, že ho žalobca informoval, že pracuje na iných prácach, s dotazom, či to bude považované za naviac práce, ako aj, že ,,poveril žalobcu, aby vykonával tieto práce, ten prejavil súhlas, ale priamo nepoveril, že tieto práce budú patriť do iného projektu. Chcel, aby každý z tohto niečo mal“. Podľa názoru odvolacieho súdu, ktorý je v zhode so záverom okresného súdu, žalobca v rámci označených dôkazov preukázal nielen to, že vykonanie naviac prác bolo odsúhlasené žalovaným, ale i to, že na základe návrhu žalobcu žalovaný prejavil vôľu (súhlas) so zmenou predmetu diela, teda byť viazaný touto zmenou. Aj následné správanie zmluvných strán, uzatvorenie dohody o naviac prácach (zmena zmluvy) potvrdilo (§ 266 ods. 3 Obchodného zákonníka), čo bolo preukázané e-mailovou komunikáciou medzi R. B. (pracovník žalobcu) a konateľom žalovaného C.. L. zo dňa 20., 21. a 22. januára 2019 na č.l. 10 spisu, týkajúcou sa kontroly týždenných výkazov, teda overenia správnosti údajov dokumentov „TimeSheet“, v tomto prípade týkajúce sa TimeSheet CW02 a TimeSheet CW03. Teda žalovaný dal najavo ochotu prijať tento zmenený rozsah diela podľa požiadaviek jeho koncového zákazníka. Napriek tomu, že zmluvné strany v bode 4.5. a bod 13.1. dohodli pre zmenu zmluvy formu písomného dodatku, podľa názoru odvolacieho súdu práve e-mailová komunikácia týkajúca sa zmeny diela medzi označeným konateľom žalobcu a konateľom žalovaného cez úpravu v ust. § 40 ods. 4 veta prvá Občianskeho zákonníka, mala právne účinky (návrh a jeho
akceptácia). V zmysle ust. § 549 Obchodného zákonníka bola tu dohoda o zmene rozsahu diela, avšak bez dôsledku na výšku ceny diela, a potom platila cena diela tak, ako bola dohodnutá v rámci zmluvy o dielo. V súvislosti so žalovaným zvýrazňovaným dojednaním v čl. 13. zmluvy o dielo, týkajúcim sa dojednania písomnej formy pre zmenu zmluvy, krajský súd len k úplnosti poukazuje na to, že súd pri prejednávaní veci a pri rozhodovaní musí nielen rešpektovať právo, ale výklad a aplikácia práva musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované, bez ohľadu na zmysel a účel toho-ktorého záujmu chráneného príslušným právnym predpisom. Podľa názoru odvolacieho súdu v okolnostiach prejednávanej veci súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka v súlade so zásadou spravodlivosti.
42. Podľa odvolacieho súdu okresný súd správne postupoval, ak bral zreteľ k autonómii vôle strán, ktoré menia záväzok so zohľadnením následného správania sa strán. Vo všeobecnej rovine, pokiaľ žalovaný tvrdil, že predmetnou e-mailovou komunikáciou nedošlo k uzavretiu písomnej dohody, tak tejto obrane nebolo možné priznať právnu ochranu, a to z toho dôvodu, že žalovaný vlastným chovaním, a to práve odpoveďou na žiadosť žalobcu ako zhotoviteľa o pokyn, vzbudil v druhej zmluvnej strane dôvodnú dôveru v to, že jeho pokyn je v súlade so zmluvou, nastolený zmenený stav žalovaný akceptuje. V danom prípade teda bolo potrebné mať na zreteli aj princíp dôvery, podľa ktorého sa poskytuje zásadne ochrana tej osobe, ktorá uskutočnila právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Teda, v danom prípade žalovaný, ktorý vyvolal určité jednanie, sa nemôže dovolávať vád jednotlivých úkonov, ktoré sám spôsobil. Ak v krátkej dobe po uzavretí zmluvy nastala situácia vyvolaná koncovým zákazníkom objednávateľa, ktorú riešil zhotoviteľ žiadosťou o pokyn zo strany objednávateľa, ktorý pokyn objednávateľa v jeho obsahovom znení vyvolal dôveru u zhotoviteľa v to, že má pokračovať v zmenenom diele, bez vplyvu na zmenu ceny diela v zmysle ust. § 549 Obchodného zákonníka, tak tento stav tu bol nastolený, s ktorým objednávateľ bol uzrozumený a vychádzal z požiadaviek svojho konkrétneho zákazníka. Toto právne jednanie objednávateľa nebolo možné hodnotiť inak, než ako vyjadril okresný súd v napadnutom rozhodnutí, a to, že išlo o písomné odsúhlasenie vykonania naviac prác zo strany objednávateľa podľa bodu 4.4. zmluvy o dielo, a tým k zmene zmluvy o dielo v časti rozsahu vykonávaných prác. Pokiaľ žalobca vykonával plnenie na základe takto zmeneného rozsahu diela, potom záveru okresného súdu nebolo možné nič vytknúť.
43. Vo vzťahu k námietke nesprávneho posúdenia odsúhlasenia mesačného výkazu prác a odovzdania diela, v zhode s okresným súdom i krajský súd je toho názoru, že zmluva o dielo síce v bodoch 6.2., 6.3. a v bode 5. pracuje aj s pojmami ,,mesačný výkaz“/„mesačný interval“, avšak zo znenia bodu 5.1. nepochybne vyplýva dohoda o čase zhotovenia a odovzdania diela, a to: ,,začatie výkonu diela: kalendárny týždeň KT 02“; ,,ukončenie Diela a odovzdanie Diela bude: kalendárny týždeň KT05 s opciou predĺženia termínu prác“. Teda podľa zmluvne dohodnutej doby plnenia bolo zrejmé, že je uzavretá len na dobu 4 týždňov, t.j. že práce vykonávané zhotoviteľom fakticky mali byť zhrnuté v jednom mesačnom výkaze. Ak na základe požiadavky objednávateľa vyjadrenej v e-maili zo dňa 22. januára 2019 (č.l. 10 spisu) rešpektovanej zhotoviteľom malo reálne k vyhotoveniu a potvrdzovaniu výkazu prác dochádzať týždenne, potom je potrebné súhlasiť so záverom okresného súdu v tom, že pre posúdenie dôvodnosti či nedôvodnosti uplatneného nároku žalobcu je irelevantné, či by žalobca odovzdal mesačný výkaz prác alebo ho odovzdával vo forme štyroch týždňových výkazov. Podstatným bolo to, či a v akom rozsahu žalobca splnil dohodnuté podmienky pre vznik nároku na zaplatenie ceny prác vyúčtovaných faktúrou č. 01201901 zo dňa 3.2.2019, splatnou dňa 3.5.2019.
44. Z bodu 6.2. zmluvy o dielo vyplývalo dojednanie, podľa ktorého pred fakturáciou odmeny je zhotoviteľ povinný predložiť/doručiť Objednávateľovi k odsúhlaseniu vyplnený mesačný výkaz. Pokiaľ žalobcom boli žalovanému zaslané TimeSheet CW02, TimeSheet CW03, t.j. výkazy prác za druhý a tretí kalendárny týždeň a žalovaný ako objednávateľ dal pokyn, aby boli tieto dokumenty dané na schválenie koncovému zákazníkovi, k čomu reálne aj došlo (č.l. 12, 12 rub spisu), tak išlo o postup zodpovedajúci dojednaniu nielen v bode 6.2. zmluvy dielo, ale aj k splneniu podmienky vyplývajúcej z bodu 6.3. tejto zmluvy. Ak konateľ žalovaného tvrdil, že tieto predložené výkazy práce mali výlučne povahu reportov, tak odvolací súd s týmto tvrdením nesúhlasí, pretože tomu odporuje obsah e-mailov odoslaných žalovaným v dňoch 20. - 22. januára 2019 tak, ako správne vyhodnotil okresný súd v odseku 43. odôvodnenia.
45. Iná situácia však nastala vo vzťahu k výkazom práce za 4. a 5. kalendárny týždeň. Žalobca žiadnym z dôkazov nepreukázal predloženie výkazov prác za 4. a 5. kalendárny týždeň na schválenie
žalovanému, a pokiaľ tieto doručil žalovanému až ako prílohu k faktúre č. 01201901, nedošlo tým k naplneniu dohodnutého postupu v bode 6.2. a jednej z podmienok pre úhradu ceny diela vyjadrenej v bode 6.3. zmluvy o dielo. Inak povedané, ak sa žalobca v zmluve zaviazal k povinnosti doručiť pred fakturáciou výkazy prác objednávateľovi k odsúhlaseniu, ktorú povinnosť vo vzťahu k výkazom za 4. a 5. týždeň nesplnil, potom žalovanému ani nebola daná možnosť k výkazom prác za 4. a 5. týždeň pred fakturáciou sa vyjadriť, resp. ich odsúhlasiť, a tým tak nemohlo dôjsť k naplneniu jednej z podmienok pre vznik zmluvného nároku žalobcu na zaplatenie ceny prác vykonávaných v 4. a 5. týždni. Z uvedeného bol vecne správny záver okresného súdu vyjadrený v odseku 52. odôvodnenia, že nárok žalobcu na zaplatenie uplatnenej sumy za vykonané práce v 4. a 5. kalendárnom týždni v tejto časti nebol dôvodný, a preto ho zamietol.
46. Námietku nesprávneho posúdenia odovzdania diela krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd súhlasí so závermi okresného súdu, vyjadrenými v odsekoch 46. až 50. odôvodnenia napadnutého rozsudku v tom smere, že žalobca listom zo dňa 25.1.2019 vyzval žalovaného na prevzatie diela s konkrétnym údajom ...,,na konci 5. kalendárneho týždňa“, doručenie ktorej výzvy žalovaný nenamietal. Ak žalovaný na výzvu na odovzdanie diela vôbec nereagoval a podľa listiny FINAL ACCEPTANCE TEST (č.l. 11 rub spisu) vykonané práce boli prevzaté koncovým zákazníkom žalovaného, bolo potrebné konštatovať to, že k prevzatiu diela došlo spôsobom podľa. § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda žalovanému bolo umožnené s predmetným dielom nakladať. Žalobca tak v časti plnenia splnil podmienky pre vznik nároku na zaplatenie ceny poskytnutého plnenia podľa bodu 6.3. zmluvy o dielo, t.j. došlo k odovzdaniu príslušnej časti diela a odsúhlaseniu výkazu prác za 2. a 3. týždeň žalovaným, a preto pokiaľ okresný súd žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 6.439,50 Eur spolu aj s príslušenstvom, a to priznaným úrokom z omeškania vyhovel, bolo jeho rozhodnutie vecne správne.
47. Krajský súd na doplnenie uvádza, že okresný súd všetky vykonané dôkazy posúdil v komplexnosti, ako aj komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným podľa doložených listín, ktoré sa týkali popisu zmeny diela, týkali sa následného konania a správania sa v rámci prác vykonávaných na diele. Žalovaný vo svojej komunikácii so žalobcom nepochybným, určitým spôsobom prejavil svoju vôľu vo vzťahu k zmene diela, vyjadril aj svoju vôľu v tom, ako má žalobca vo vzťahu k preukazovaniu vykonania prác na diele postupovať. Nedošlo k nesprávnym skutkovým záverom. Okresným súdom prijaté skutkové závery mali základ v logickej úvahe konajúceho súdu a jeho zhodnotenia mali racionálny základ, pretože vychádzali z výsledkov vykonaného dokazovania.
48. Krajský súd nezistil relevantnosť žiadneho z odvolacích dôvodov žalobcu ani žalovaného, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I., II. a III. potvrdený ako vecne správne rozhodnutie, v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, vo vzťahu ku ktorému tak zo strany žalobcu, ako i žalovaného osobitné odvolacie dôvody neodzneli. Krajský súd len poukazuje na to, že je rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR ustálené, že ak krajský súd pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu ako vecne správneho rozvedie svoju vlastnú argumentáciu na potvrdenie tejto vecnej správnosti, neporušuje týmto postupom zákon ani práva sporových strán (NS SR sp. zn. 1Cdo 147/2011, NS SR sp. zn. 8Cdo/190/2016, NS SR sp. zn. 5Cdo/40/2018).
49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní so svojimi odvolaniami neboli úspešní tak žalobca, ako ani žalovaný, a preto bolo odvolacím súdom rozhodnuté tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.