Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/40/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: P.. Y. H., A.. XX.X.XXXX, W. Q. O., X. XXXX/X, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpená JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Majerníkova 3/ A, o zaplatenie 814,88 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. zo dňa 5. mája 2021

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. - 115 zo dňa 5. mája 2021 vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 814,88 €.

V prevyšujúcej časti m e n í rozsudok tak, že žalobu o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 814,88 € od 12.8.2020 do zaplatenia zamieta.

Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,6 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) zhora označeným rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 814,88 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 12.8.2020 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania s tým, že o ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia v sume 814,88 € s odôvodnením, že ako spotrebiteľka sa v konaní na Okresnom súde Spišská Nová Ves, vedenom pod sp. zn. , úspešne domáhala určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, na základe ktorých malo dôjsť k vymoženiu súm 3.193,74 € a 880,64 €. Primerané finančné zadosťučinenie žiadala vo výške 20 % z vyššie uvedených súm s odôvodnením, že zo strany žalovanej došlo k neprijateľnému konaniu už na začiatku ich zmluvného vzťahu a toto vyústilo do náročných konaní pred súdom, kde ako spotrebiteľka obhajovala porušenie svojho práva a bola úspešná.

3. Vykonaným dokazovaním vzal súd za preukázané uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi stranami sporu dňa 21.3.2014 a k nej prislúchajúcej dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 21.5.2014 a k nej prislúchajúcej dohody o zrážkach zo mzdy. Vo vzťahu k obom týmto dohodám o zrážkach zo mzdy Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom č.k. -73 zo dňa 22.11.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 21.11.2017 určil, že žalovaná nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne

na základe vyššie uvedených dohôd o zrážkach zo mzdy. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2017.

4. Právne súd posudzoval vec podľa o ochrane spotrebiteľa, pričom vzal za preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľka úspešne uplatnila na súde porušenie svojich práv, čo vyplynulo z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. zo dňa 22.11.2016. Z tohto rozsudku vyplýva, že súd považoval dohody o zrážkach zo mzdy pre ich neurčitosť za neplatné podľa a zároveň neplatné aj z dôvodu, že obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky. Zároveň konštatoval aj porušenie o ochrane spotrebiteľa v súvislosti s uzavretím týchto dohôd. Žalobkyňa splnila podmienku úspešného uplatnenia práva tým, že predložila vyššie uvedený rozsudok, ktorým bol v jej prospech ako spotrebiteľky judikovaný konkrétny nárok z porušenia práva a splnila tak podmienky pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie.

5. K obrane žalovanej, že žalobkyni neprislúcha finančné zadosťučinenie, pretože jej žiadna ujma nevznikla, keďže bola v súdnych konaniach úspešná, a tým došlo k náprave jej práva a tiež k jej obrane, že žalobkyňa v rámci kontraktačného procesu postupovala ľahostajne, keď svojím podpisom prehlásila, že súhlasí s obsahom zmluvy, súd uviedol, že žalobkyňa v konaní vystupuje ako spotrebiteľ v zmysle , ide teda o spor s ochranou slabšej strany, preto neprichádza do úvahy konštatovanie ľahostajného postupu žalobkyne pri uzatváraní zmluvy (odkaz na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 20.3.2018).

6. Vzhľadom na závažné porušenie práv žalobkyne žalovanou, ktoré bolo skonštatované právoplatným rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. zo dňa 22.11.2016, súd dospel k záveru, že priznanie finančného zadosťučinenia je dôvodné v celom rozsahu. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia súd považoval žalobou uplatnenú výšku za primeranú povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne s poukazom na skutočnosť, že zo strany žalovanej došlo k takému porušeniu práv spotrebiteľa, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu žalobkyni, spočívajúcu v nezákonnom preplatení úveru prostredníctvom nezákonných dohôd o zrážkach zo mzdy, a teda mohlo viesť k strate finančných prostriedkov. Priznanú výšku finančného zadosťučinenia súd považoval za primeranú aj s ohľadom na to, že sa jedná o porušenie práv žalobkyne z dvoch uzatvorených zmlúv.

7. V súlade s ust. v spojení s ust. nar. vl. SR č. priznal žalobkyni aj úroky z omeškania odo dňa 12.8.2020, keďže podľa výzvy žalobkyne mala žalovaná zaplatiť dobrovoľne uplatnenú sumu do 11.8.2020.

8. O náhrade trov prvoinštančného konania súd rozhodol podľa ust. a vzhľadom na plný úspech žalobkyne v spore priznal jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ust. a a navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch namietala priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 814,88 €, ktorú považuje vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu za neprimerane prísnu a založenú na svojvoľnom a arbitrárnom výklade práva. Argumentovala tým, že na právnu úpravu nemajetkovej ujmy spotrebiteľa, zakotvenú inštitútom primeraného finančného zadosťučinenia, sa primerane vzťahujú ustanovenia náhrady nemajetkovej ujmy podľa , z ktorého dôvodu súd bol povinný aplikovať , v zmysle ktorého výšku náhrady súd určí s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo. Žiadala vziať do úvahy aj konanie žalobkyne, ktorá sama konala v rámci kontraktačného postupu ľahostajne a o úver požiadala celkovo 14-krát. Vážnosť vôle pritom nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Nemožno hovoriť o nedostatku vážnosti vôle na strane žalobkyne, ktorá bola dobre informovaná pri uzavieraní zmluvy, avšak ľahostajná. Uvedenému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu priznaním finančného zadosťučinenia. Vytýkala ďalej, že žalobkyňa žiadnym spôsobom netvrdila a ani nepreukázala, že si žalovaná nesplnila svoju poučovaciu povinnosť voči nej. Zároveň v konaní nepreukázala a ani nevysvetlila, v čom má primeranosť finančného zadosťučinenia spočívať. Súd mal pritom zohľadniť všetky okolnosti prípadu, teda aj to, či žalobkyňa utrpela nejakú morálnu ujmu a v akom rozsahu. Zdôraznila, že priznanie finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je už možné napraviť inak. Žalovaná má za to, že ochrana žalobkyne

ako spotrebiteľky bola dovŕšená vydaním rozsudku Okresného súdu Bratislava IV (správne Okresného súdu Spišská Nová Ves - poznámka odvolacieho súdu). Žalobkyňa v konaní pred súdom netvrdila, že by jej žalovaná bola spôsobila nejakú nemajetkovú ujmu. Žalovaná preto považuje priznané finančné zadosťučinenie žalobkyni za poskytujúce ochranu a ospravedlňujúce jej ľahostajnosť. Súdy sú pritom povinné priznanú výšku finančného zadosťučinenia riadne odôvodniť s poukazom na nemateriálnu ujmu, ktorá spotrebiteľovi vznikla. Žalobkyňa nijako nešpecifikovala, v čom spočíva nemajetková ujma, odôvodňujúca priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 508 € (správne 814,88 € - poznámka odvolacieho súdu). Zo všetkých týchto dôvodov považuje žalovaná priznanú výšku za neprimeranú a nespravodlivú a žiada zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázala na to, že žalovaná kopíruje svoju procesnú obranu, uplatnenú v konaní pred súdom prvej inštancie v jednotlivých písomných podaniach. Nesúhlasila s odvolacími námietkami žalovanej a k jednotlivým argumentom uviedla, že žiaden právny predpis nedefinuje ako podmienku vzniku nároku spotrebiteľa na primeranú finančné zadosťučinenie, že „porušenie práva nie je možné napraviť inak“. Takéto tvrdenia je priamo v rozpore s , v zmysle ktorého pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie sa vyžaduje jedine úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti na súde. Taktiež nesúhlasila s námietkou, že jej ochrana bola zavŕšená rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi. Za nedôvodnú považuje aj námietku, že zo strany žalobkyne nebola preukázaná existencia žiadnej ujmy, ku vzniku ktorej by došlo práve nepoctivým konaním žalovanej, keďže platná právna úprava preukázanie vzniku a existencie takejto ujmy ako podmienky pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevyžaduje. Žalobkyňa splnila všetky zákonné podmienky pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, t. j. ide o spotrebiteľku, zo strany žalovanej došlo k porušeniu práva alebo povinnosti zo zákona o ochrane spotrebiteľa alebo z osobitných predpisov na ochranu spotrebiteľa, žalobkyňa úspešne uplatnila toto porušenie na súde a toto právo jej prináleží voči žalovanej, ktorá za porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá. Nesúhlasila ani s tvrdením o ľahostajnom prístupe žalobkyne k uzatváraniu zmlúv z dôvodu, že ich uzavrela niekoľko. Opakované uzavieranie úverových zmlúv žiadnym spôsobom nevyvracia fakt, že žalovaná v daných zmluvných vzťahoch porušila práva žalobkyne ako spotrebiteľky. Uzatváranie obdobných zmlúv nesvedčí o ľahostajnosti žalobkyne, ale práve naopak, o nekalom konaní žalovanej, ktorá ak mala vedomosť o tom, že žalobkyňa s ňou uzavrela niekoľko obdobných zmlúv, v zmysle ust. mohla a mala vedieť, že schopnosť žalobkyne splácať tieto úvery môže byť obmedzená. Napriek tomu opakovane uzavierala úverové zmluvy so žalobkyňou a poskytovala jej finančné prostriedky, pričom do zmlúv opakovane včleňovala úroky, ktorých výška hraničí s úžerou. Žalobkyňa opakovane vstupovala do zmluvných vzťahov so žalovanou za tým účelom, aby bola schopná splniť svoje predchádzajúce záväzky. Takéto konanie preto nie je možné klásť za vinu žalobkyni. Zo všetkých týchto dôvodov považuje rozsudok za vecne správny.

11. Žalovaná v replike zotrvala na dôvodoch odvolania a skutočnostiach uvedených v predošlých podaniach.

12. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je iba čiastočne dôvodné.

14. Rozsudok je vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 814,88 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

15. V prevyšujúcej časti neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenia, ani na jeho zrušenie, preto odvolací súd zmenil rozsudok podľa ust. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 7. decembra 2021 o 9.25 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 30. novembra 2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , .

17. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. a , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

18. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v potvrdenenj časti neboli naplnené.

19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver v potvrdenej časti a neboli zistené žiadne vady, týkajúce sa procesných podmienok, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil v časti o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 814,88 € podľa ust. .

20. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v tejto časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

21. Žalovaná v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jej odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku v časti istiny a neumožňujú prijať iné závery.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o splnení všetkých zákonných predpokladov pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni v zmysle zákona a zhodne so súdom prvej inštancie považuje priznané finančné zadosťučinenie vo výške 814,88 € za primerané s ohľadom na kritéria, ktoré súd zohľadnil pri určovaní tejto výšky.

23. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k vyššie uvedeným záverom s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalovanej, keďže tieto už boli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.

24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd dopĺňa nasledovné:

25. Predmetom konania je nárok na primerané finančné zadosťučinenie, vyplývajúce z ust. zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý vzniká, ak sú splnené podmienky stanovené zákonom, a to: a/ spotrebiteľ aktívne ako žalobca uplatní na súde porušenie práv alebo povinností určených na jeho ochranu proti porušiteľovi, b/ je úspešný.

26. V prejednávanej veci podstatou odvolacích námietok je tvrdenie žalovanej o nesplnení zákonných podmienok pre priznanie finančného zadosťučinenia žalobkyni a neprimeranosť výšky priznaného finančného zadosťučinenia.

27. Podľa ust. poslednej vety o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenia od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

28. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, jedinou podmienkou pre priznanie finančného zadosťučinenia je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.

29. Otázku úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia vysvetlil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach sp. zn. zo dňa 14.9.2016 a sp. zn. zo dňa 30.1.2019.

30. V rozhodnutí sp. zn. zo dňa 14.9.2016 najvyšší súd v súvislosti s ust. zákona uviedol, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.

31. V rozhodnutí sp.zn. zo dňa 30.1.2019 najvyšší súd nadviazal na vyššie uvedené závery a zároveň sa zaoberal otázkou, či je možné priznať primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi podľa zákona bez toho, aby bola v konaní preukázaná existencia a výška vzniknutej ujmy a bez toho, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Uviedol, že ust. zákona má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľovi. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia) je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Je preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.

32. Vychádzajúc z vyššie citovaných rozhodnutí najvyššieho súdu odvolací súd konštatuje, že možno priznať primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi podľa bez toho, aby bola v konaní preukázaná konkrétna ujma, či už materiálna alebo nemateriálna (morálna) a bez toho, aby spotrebiteľ musel preukazovať výšku vzniknutej ujmy.

33. Žalobkyňa úspešné uplatnenie porušenia jej práv a povinností žalovanej preukázala rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. zo dňa 22.11.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 21.11.2017, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 13.12.2017 a ktorými súdy určili, že žalovaná nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohôd o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.3.2014 a 21.5.2014 z dôvodu, že dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné. Neplatnosť dohôd súd určil jednak pre ich neurčitosť v zmysle , ale aj z dôvodu, že obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle , ako aj z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej, vyplývajúcej pre ňu z ust. o ochrane spotrebiteľa. Tým bolo preukázané porušenie práv žalobkyne ako spotrebiteľky a povinností žalovanej pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv so žalobkyňou. Bola tak splnená zákonná podmienka pre vznik nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie voči žalovanej v zmysle o ochrane spotrebiteľa.

34. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, nestanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť, s výnimkou, že toto musí byť primerané.

35. Určenie primeraného finančného zadosťučinenia je vecou úvahy súdu a súd určí, aká výška finančného zadosťučinenia je primeraná vždy s ohľadom na okolnosti danej veci. Nemôže ísť teda o úvahu svojvoľnú a túto musí súd v odôvodnení rozsudku vysvetliť tak, aby bolo zrejmé, prečo práve priznanú sumu finančného zadosťučinenia považuje za primerané finančné zadosťučinenie v danej konkrétnej veci.

36. Aj keď podmienkou priznania finančného zadosťučinenia nie je vznik ujmy ani hrozba ujmy spotrebiteľovi v dôsledku porušenia jeho práva dodávateľom, existujúca alebo hroziaca ujma môže byť jedným z kritérií pre posudzovanie primeranosti výšky finančného zabezpečenia.

37. Súdna prax doposiaľ vychádzala pri posudzovaní primeranosti finančného zabezpečenia z kritérií, akými sú rozsah, v akom dodávateľ svoje povinnosti porušil, aké majetkové plnenie dodávateľ získal na úkor spotrebiteľa v dôsledku porušenia svojich povinností, hoci na nich nemal nárok, zohľadňuje dobu trvania protiprávneho stavu, nevyhnutnosť domáhania sa práv v súdnom konaní, vzniknutú, prípadne hroziacu ujmu spotrebiteľovi.

38. V tu prejednávanej veci žalobkyňa určila výšku finančného zadosťučinenia ako 20 % zo súm, ktorých zrazenie zrážkami zo mzdy na základe neplatných dohôd o zrážkach zo mzdy jej hrozilo, pričom ujma jej vznikla aj v nemajetkovej sfére, keď sa musela domáhať ochrany svojich práv v súdnom konaní. Vzniku majetkovej ujmy žalobkyňa zabránila práve podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a následne žaloby vo veci samej.

39. Ako vyplýva totiž z obsahu spisu, listom zo dňa 13.4.2016 požiadala žalovaná zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.3.2014 až do sumy 3.193,74 € a na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.5.2014 až do sumy 880,64 €, spolu 4.074,38 €.

40. Žalobkyňa v snahe predísť vzniku tejto ujmy dňa 5.5.2016 podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia na zdržanie sa vykonávania zrážok zo mzdy, ktorý odôvodnila tým, že žalovaná predložila zamestnávateľovi dohodu o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľ tak musel prikročiť k výkonu zo zrážok zo mzdy až do sumy určenej žalovanou, hoci žalovaná nemá na ňu nárok. Argumentovala, že žalovaná bude disponovať značnou časťou jej príjmu, čo ju obmedzí v zabezpečovaní jej základných potrieb a potrieb jej rodiny a spôsobí jej značné finančné problémy. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. a uznesením č. k. -9 zo dňa 10.5.2016 súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne, vyplývajúceho z dohôd o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.3.2014 a 21.5.2014 a zamestnávateľovi žalobkyne uložil zákaz vykonávať zrážky z jej mzdy na základe vyššie uvedených dohôd. Zároveň jej uložil povinnosť podať žalobu o neplatnosť dohôd o zrážkach zo mzdy.

41. Následne dňa 24.5.2016 žalobkyňa podala aj žalobu o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy a výsledkom bol jej úspech v konaní, keď Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom č. k. -73 zo dňa 22.11.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 21.11.2017 určil, že žalovaná nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne na základe vyššie uvedených dohôd o zrážkach zo mzdy. Rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 13.12.2017, a teda súdne konania boli vedené od 5.5.2016 do 13.12.2017, po ktorý čas trval stav právnej neistoty žalobkyne.

42. Z oboch vyššie uvedených súdnych konaní vyplýva, že žalovaná sa domáhala výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne až do sumy 4.074,38 € predložením dohôd o zrážkach zo mzdy jej zamestnávateľovi, hoci na to nemala právo z dôvodu neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy a týmto konaním hrozila ujma žalobkyni na jej majetku až do výšky 4.074,38 €.

43. Táto hroziaca majetková ujma je jedným z kritérií pre posudzovanie primeranosti výšky finančného zabezpečenia.

44. Súd v odôvodnení rozsudku (odsek 30.) uzavrel, že vzhľadom na závažné porušenie práv žalobkyne žalovanou považuje finančné zadosťučinenie, ako ho určila žalobkyňa, za primerané povahe a rozsahu porušenia. Toto porušenie bolo spôsobilé privodiť ujmu žalobkyni (4.074,38 € - poznámka odvolacieho

súdu), spočívajúcu v nezákonnom preplatí úveru prostredníctvom nezákonných dohôd o zrážkach zo mzdy a zároveň išlo o porušenie práv z dvoch uzavretých zmlúv.

45. S týmito úvahami sa stotožňuje aj odvolací súd a dopĺňa, že protiprávny stav trval od 13. apríla 2016, kedy bol zamestnávateľ žalobkyne požiadaný o výkon zrážok zo mzdy, až do 13.12.2017, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o určení neexistencie práva žalovanej na zrážky zo mzdy z vyššie uvedených dohôd o zrážkach zo mzdy a žalobkyňa bola nútená domáhať sa svojich práv v súdnom konaní, ktoré nepochybne predstavuje negatívny zásah do bežného života spotrebiteľa a je spôsobilý privodiť ujmu v súkromnom živote vo forme strachu, neistoty, nepríjemných pocitov zo súdneho konania a z jeho výsledku a podobne.

46. Vyhodnotením všetkých vyššie uvedených kritérií odvolací súd dospel k záveru, že priznané finančné zadosťučinenie vo výške 814,88 € je primerané porušeniu práv žalobkyne a povinností žalovanej, ako boli vyššie uvedené a takto priznané finančné zadosťučinenie plní tak funkciu satisfakčnú, ako aj sankčnú.

47. Úvaha súdu prvej inštancie o výške finančného zadosťučinenia preto nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a nemožno dospieť k záveru, že v rozsahu, v akom bola priznaná, dôjde k finančnému obohateniu sa žalobkyne. Priznaná výška je primeraná okolnostiam prejednávanej veci.

48. K odvolacej námietke žalovanej, že súd mal posudzovať výšku finančného zadosťučinenia podľa , odvolací súd uvádza, že podmienky priznania finančného zadosťučinenia sú stanovené v a jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia, ktorú súd skúma vzhľadom na okolnosti konkrétnej prejednávanej veci.

49. Ani súdna prax nedospela k záveru, že by výšku finančného zadosťučinenia mal súd určovať podľa , teda s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

50. Ako bolo už vyššie uvedené, vznik ujmy nie je predpokladom vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie a vzniknutá, respektíve hroziaca ujma v súdnej praxi spravidla je zohľadňovaná ako jedno z kritérií v rámci celého súhrnu okolností konkrétnej veci pre určenie primeranej výšky.

51. Okolnosti prejednávanej veci a hroziaca ujma žalobkyni v dôsledku porušenia jej práv žalovanou boli kritériami pre určenie rozsahu finančného zadosťučinenia aj v tu prejednávanej veci.

52. K odvolacej námietke žalovanej, že súd mal prihliadnuť k ľahostajnému konaniu žalobkyne pri uzavieraní úverových zmlúv a s tým súvisiacich dohôd o zrážkach zo mzdy s poukazom na tú skutočnosť, že žalobkyňa uzavrela 14 úverových zmlúv so žalovanou, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v odseku 29., v zmysle ktorého žalobkyňa vystupuje ako spotrebiteľka podľa , a teda ide o spor s ochranou slabšej strany, preto neprichádza do úvahy skonštatovanie ľahostajného postupu pri uzavieraní zmluvy.

53. Odvolací súd v tomto smere odkazuje aj na výstižnú procesnú obranu žalobkyne, uvedenú v odseku 10 tohto rozhodnutia, ktorá nasvedčuje záveru o nekalom konaní žalovanej, pokiaľ uzavrela viacero úverových zmlúv so žalobkyňou, hoci mala vedomosť o jej obmedzenej schopnosti splácať tieto úvery.

54. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznanej istiny ako vecne správny potvrdil podľa ust. .

55. Vecne nesprávny je však rozsudok vo výroku o priznaní úrokov z omeškania z istiny 814,88 € vo výške 5,00 % ročne od 12.8.2020 do zaplatenia, v tejto časti rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a je tým naplnený žalovaným namietaný odvolací dôvod podľa ust. .

56. Ako už bolo uvedené vyššie, súd je oprávnený podľa okolností každého jednotlivého prípadu, ak sú splnené podmienky na priznanie finančného zadosťučinenia, ustáliť jeho výšku. Povinnosť platiť potom vzniká až právoplatným výrokom súdu v stanovenej lehote, po márnom uplynutí ktorej sa dlžník

dostane do omeškania. Odvolací súd v tejto časti preto zmenil napadnutý rozsudok podľa ust. tak, že žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol (obdobne viď rozsudok KS Košice sp. zn. ).

57. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa ust. , v spojení s ust. , , . Po rozhodnutí odvolacieho súdu je výsledok konania taký, že žalobkyňa mala úspech v rozsahu istiny 814,88 €, čo predstavuje 93,8 % z celej žalovanej sumy (814,88 € + 54 € úrok z omeškania od 12.8.2020 do 7.12.2021), úspech žalovanej teda predstavuje 6,2 %, preto žalobkyni patrí náhrada trov celého konania proti neúspešnej žalovanej v rozsahu jej celkového úspechu 87,6 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ), zohľadňujúc ust. .

58. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( poslednej vety ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).