Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40Ek-909-2019.pdf
PDF · 90.43 KB
Case nature
Subarea
40Ek/909/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 37 927 795 proti povinnej: S. Č., D.. XX.X.XXXX, H. N. A. XXXX/XXX, XXX XX N. D. N., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom J. Jesenského 69, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 789 925 o vymoženie 218,42 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou: M.. I. Š., so sídlom exekútorského úradu Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, pod sp. zn. XXX I. XXX/XX, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e. II. Súd p r i z n á v a povinnej voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 72,10 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnej exekútorke trovy súdneho exekútora vo výške 36 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.05.2019 domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 218,42 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. XCsp/XX/XXXX zo dňa 09.08.2017. Poverením zo dňa 07.06.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku M.. I. Š., so sídlom Exekútorského úradu Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, ktorá ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX. 2. V odôvodnení svojho návrhu povinná argumentovala skutočnosťou, že dlžnú sumu spolu s úrokom z omeškania dňa 02.10.2017, dňa 16.11.2017, dňa 23.12.2017, dňa 17.01.2018, dňa 19.02.2018 a dňa 01.03.2018 uhradila. Argumentovala tým, že po vydaní exekučného titulu a pred podaním návrhu na začatie exekúcie zanikol vymáhaný nárok úhradou pohľadávky zo strany povinnej v celom rozsahu, a preto je tu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. 3. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol dňa 24.02.2020 zamietnutý. Voči tomuto uzneseniu podala povinná sťažnosť, ktorej bolo vyhovené a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 24.02.2020 bolo zrušené. V zrušujúcom uznesení bolo okrem iného uložené posúdiť, či oprávnený pri započítaní jednotlivých platieb od povinnej postupoval v súlade s čl. 7:109 ods. 3 PECL (Zásady európskeho zmluvného práva, 1999) a zároveň rozhodnúť o trovách exekúcie spojených s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie, vrátane tzv. „sťažnostných trov“. Uznesenie, ktorým súd vyhovel sťažnosti povinnej, nadobudlo právoplatnosť dňa 25.01.2021. 4. Podľa § 559 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) splnením dlh zanikne.
5. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
6. Podľa § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.
7. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
8. Súd teda opätovne preskúmal návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Je nepochybné, že povinná uhradila dňa 02.10.2017 sumu 30 eur, dňa 16.11.2017 sumu 15 eur, dňa 23.12.2017 sumu 15 eur, dňa 17.01.2018 sumu 15 eur, dňa 19.02.2018 sumu 15 eur a dňa 01.03.2018 sumu 284,06 eur. Uvedené úhrady povinnej boli uskutočnené ešte pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.
9. Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či oprávnený pri započítaní jednotlivých platieb postupoval v súlade s čl. 7:109 ods. 3 PECL (Zásady európskeho zmluvného práva, 1999). Podľa čl. 7:109 ods. 3 PECL (Zásady európskeho zmluvného práva, 1999) sa plnenie započíta na ten záväzok, ktorý v ustanovenom poradí spĺňa jedno z týchto kritérií: a) záväzok, ktorý je splatný alebo ktorý sa najskôr stane splatným, b) záväzok, ktorý je pre veriteľa najmenej zabezpečený, c) záväzok, ktorý dlžníka najviac zaťažuje, d) záväzok, ktorý vznikol ako prvý.
10. Oprávnený uviedol, že voči povinnej eviduje okrem exekučne vymáhanej pohľadávky aj ďalšiu pohľadávku postúpenú spoločnosťou SLSP, a.s. z titulu nepovoleného prečerpania na účte pod č. 5077422714. Pohľadávka, ktorá bola oprávnenému postúpená dňa 24.03.2017 v sume 685,80 € je ním vedená v informačnom systéme pod evidenčným číslom 5577334. O postúpení tejto pohľadávky bola povinná riadne informovaná predchodcom oprávneného. Voči povinnej bol vo vzťahu k pohľadávke pod evidenčným číslom 5577334 spustený štandardný mimosúdny inkasný proces, v rámci ktorého bol povinnej okrem iného zaslaný návrh na zaplatenie pohľadávky formou splátok vo výške 15 eur. Po odoslaní tohto listu oprávnený zaevidoval plnenie v sume navrhovanej splátky vo výške 15 eur bez uvedenia variabilného, resp. špecifického symbolu. Plnenie zo strany povinnej tak oprávnený zaevidoval dňa 31.10.2017 na úhradu tejto mimosúdne spravovanej pohľadávky pod e. č. 5577334. Ako reakciu na prijaté čiastkové plnenie zaslal oprávnený povinnej listom zo dňa 03.11.2017 pripomienku splátok spolu s poštovými poukazmi k úhrade splátok. Povinná uhradila aj ďalšiu splátku 15 eur, ako aj plnenie v sume 188,42 eur a 95,64 eur, všetky bez uvedenia akýchkoľvek identifikátorov platieb. Na základe uvedeného oprávnený plnenia zo strany povinnej, ktoré povinná nijakým spôsobom neidentifikovala zaevidoval na úhradu mimosúdne vymáhanej pohľadávky.
11. Občiansky zákonník úpravu plnenia viacerých dlhov tomu istému veriteľovi z hľadiska zániku záväzkového právneho vzťahu vôbec neupravuje, na rozdiel od obchodných záväzkových vzťahov, u ktorých je splnenie viacerých dlhov upravené výslovne v Obchodnom zákonníku (§ 330). Napriek tomu, že Občiansky zákonník obdobnú úpravu nemá, nemožno z toho vyvodiť, že by otázka splnenia viacerých dlhov vzniknutých z občianskoprávnych vzťahov, ktoré má dlžník u toho istého veriteľa, nebola v práve vyriešená. Otázku, či absenciu úpravy splatenia viacerých dlhov tomu istému veriteľovi sa pokúsila riešiť prax českých súdov. Najvyšší súd ČR dôvodí, že ak zákon neobsahuje výslovnú úpravu, ako postupovať, a nemožno vychádzať z analógie (§ 853 OZ), musí súd svoje rozhodnutie založiť najmä na základných princípoch právneho poriadku, ktorými sa riadi úprava občianskoprávnych vzťahov. V rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR sp. zn. sp. zn. 21 Cdo 326/2004 sa uvádza: „V prípade, že plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých dlhov u toho istého veriteľa a že dlžník pri plnení neurčil, ktorý z viac dlhov (prípadne v akej časti) chce vyrovnať, neprechádza právo voľby, ktorý z viac dlhov bol uhradený, príp. v akej výške, na veriteľa. Pri splnení dlhu veriteľ totiž môže prejaviť svoju vôľu len v jednostrannom právnom úkone, ktorým plnenie prijme (ak si to vyžaduje povaha predmetu plnenia), a jeho prípadná vôľa, na ktorý z viac dlhov si plnenie započíta (ak nestačí poskytnuté plnenie na úhradu všetkých dlhov dlžníka), nemá žiadnu právnu relevanciu. Pri úvahe, ktorý z dlhov bol za tejto situácie vyrovnaný, potom možno vychádzať buď zo zásady priority (prednostného vyrovnania niektorého z viac dlhov, založeného napríklad na dobe ich splatnosti, na úrovni ich zabezpečenia, na ich povahe a pod.) alebo zo zásady proporcionality (pomerného vyrovnania všetkých dlhov). Ak sa nemôže uplatniť zásada priority, nakoľko pravidlá stanovené pre prednostné vyrovnanie dopadajú na viac dlhov, je treba postupovať
- ako je zrejmé z povahy veci - podľa zásady proporcionality.“. Uvedený záver bol potvrdený ďalšími rozhodnutiami Najvyššieho súdu ČR napr. uznesením sp. zn. 26 Cdo 1649/2004 zo dňa 15.6.2005, uznesením sp. zn. 20 Cdo 1527/2009 zo dňa 22.2.2011, rozsudkom sp. zn. 28 Cdo 1128/2014 zo dňa 11.6.2014, rozsudkom sp. zn. 26 Cdo 687/2014 zo dňa 24.7.2014. Podľa čl. 7:109 ods. 3 PECL
(Zásady európskeho zmluvného práva, 1999) sa plnenie započíta na ten záväzok, ktorý v ustanovenom poradí spĺňa jedno z týchto kritérií: a) záväzok, ktorý je splatný alebo ktorý sa najskôr stane splatným, b) záväzok, ktorý je pre veriteľa najmenej zabezpečený, c) záväzok, ktorý dlžníka najviac zaťažuje, d) záväzok, ktorý vznikol ako prvý. Ak sa neuplatní žiadne z uvedených kritérií, plnenie sa započíta pomerne na všetky záväzky.
12. Je zrejmé, že povinná ma voči oprávnenému viacero dlhov, ide teda o prípad plnenia niekoľkých dlhov tomu istému veriteľovi. Občiansky zákonník neobsahuje výslovnú úpravu, na splnenie ktorého z viacerých dlhov veriteľa má byť plnenie dlžníka zohľadnené. Podľa názoru exekučného súdu nemožno postupovať ani podľa § 330 Obchodného zákonníka, pretože medzi oprávneným a povinnou nejde o obchodnoprávny vzťah. Exekučný súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo záveru, že v tomto prípade je potrebné rozhodnutie založiť na základných princípoch občianskoprávnych vzťahov, ktoré formuluje najmä teória (veda) občianskeho práva; nakoľko splnenie dlhu (§ 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka) predstavuje jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým poskytuje veriteľovi predmet plnenia s úmyslom splniť svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzku alebo z iného občianskoprávneho vzťahu, v prípade viacerých dlhov toho istého dlžníka voči totožnému veriteľovi je vo vzťahu k splneniu niektorého z nich rozhodujúca vôľa dlžníka prejavená pri plnení; v prípade, že dlžník neurčí konkrétny dlh, toto právo neprechádza na veriteľa. V takomto prípade je v zásade splnený dlh najskôr splatný (najstarší dlh), prípadne dlh najmenej zabezpečený.
12. Súd má preukázané, že oprávnený pri započítaní jednotlivých platieb od povinnej sa len domnieval, že oprávnená uhradila pohľadávku spoločnosti SLSP, a.s. z titulu nepovoleného prečerpania na účte pod č. 5077422714 namiesto pohľadávky vymáhanej v tejto exekúcii. Oprávnený nijakým spôsobom nepreukázal, že postupoval v súlade so zásadou priority (prednostného vyrovnania niektorého z viac dlhov, založeného napríklad na dobe ich splatnosti, na úrovni ich zabezpečenia, na ich povahe a pod.) alebo so zásadou proporcionality (pomerného vyrovnania všetkých dlhov).
13. Súd má ďalej preukázané, že splatnosť pohľadávky, ktorá je predmetom tejto exekúcie nastala dňa 20.10.2013 a splatnosť pohľadávky postúpenej spoločnosťou SLSP, a.s. z titulu nepovoleného prečerpania na účte pod č. 5077422714 nastala dňa 19.12.2016. Na základe uvedeného mal oprávnený v zmysle zásady priority započítať plnenie povinnej na záväzok, ktorý sa stal najskôr splatným a teda na pohľadávku vymáhanú v tomto exekučnom konaní. Vzhľadom na to, že povinná uhradila dňa 02.10.2017 sumu 30 eur, dňa 16.11.2017 sumu 15 eur, dňa 23.12.2017 sumu 15 eur, dňa 17.01.2018 sumu 15 eur, dňa 19.02.2018 sumu 15 eur a dňa 01.03.2018 sumu 284,06 eur, došlo zo strany povinnej k splneniu celého vymáhaného nároku. Uvedené úhrady povinnej boli uskutočnené ešte pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, a preto návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol podaný nedôvodne.
14. Keďže súd mal preukázané, že povinná pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie uhradil celý vymáhaný nárok, bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, preto na základe vyššie uvedeného súd podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku predmetnú exekúciu zastavil. 15. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
16. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
17. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
18. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len Civilný sporový poriadok), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 199e vety prvej Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
20. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a. návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b. odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c. ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d. ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e. ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f. návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach.
21. Vzhľadom na to, že súd exekúciu v celom rozsahu zastavil, priznal povinnej s poukazom na citované ustanovenia trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a to prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie návrhu na zastavenie exekúcie a podanie sťažnosti, keď pri výpočte tarifnej odmeny súd vychádzal z tarifnej hodnoty 218,42 eur, tarifná odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 19,92 eur, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny predstavuje 9,96 eur. Zároveň patrí právnemu zástupcovi v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky za každý úkon právnej služby režijný paušál vo výške jednej stotiny výpočtového základu, ktorý pre rok 2019 predstavuje sumu 9,80 eur a pre rok 2020 predstavuje sumu 10,62 eur. Trovy právneho zastúpenia tak činia 60,10 eur (9,96 eur x 3 + 9,80 eur x 2 + 10,62 eur). Nakoľko je právny zástupca oprávneného platiteľom DPH, zvyšujú sa trovy právneho zastúpenia o 20%, v danom prípade o sumu 12 eur (základ dane 60,10 eur). V zmysle uvedeného priznal súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 72,10 eur (60,10 eur + 12 eur).
22. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
23. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27. Marca 2017, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Vyhláška č. 68/2017), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
24. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta Vyhlášky č. 68/2017, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
25. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
26. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
27. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
28. Podľa § 199 c ods. 2 Exekučného poriadku, ak povinný uhradil pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie, odmena ani náhrada výdavkov exekútorovi nepatrí; to neplatí, ak je tu dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať.
29. O náhrade trov exekúcie povereného súdneho exekútora rozhodol súd podľa § 199c ods. 2 Exekučného poriadku tak, že na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora v súvislosti s vedením exekúcie proti povinnej zaviazal oprávneného. Súd prihliadol predovšetkým na základnú zásadu, vyjadrenú v ustanovení § 197 Exekučného poriadku, ktorou je, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov. Exekúcia proti povinnej bola ukončená zastavením súdom z dôvodu splnenia vymáhaného nároku ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Dôvod zastavenia možno pričítať oprávnenému v tom rozsahu, že podal prostredníctvom zástupcu návrh na vykonanie exekúcie, aj keď povinná celý vymáhaný nárok splnila. Keby návrh podaný nebol, súdnemu exekútorovi by nárok na náhradu paušálnych výdavkov nevznikol.
30. Z uvedených dôvodov zaviazal súd oprávneného podľa § 199c ods. 2 Exekučného poriadku na náhradu paušálnych výdavkov, ktoré patria súdnemu exekútorovi vo výške 30 eur podľa ustanovenia § 22 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. a na náhradu dane z pridanej hodnoty vo výške 6 eur (základ dane 30 eur) podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.