Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Ek-30-2019.pdf
PDF · 88.25 KB
Case nature
Subarea
15Ek/30/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: SATRO s. r. o., so sídlom Hodonínska 25, 841 03 Bratisllava - Lamač, IČO: 31 335 161, právne zast. advokátskou kanceláriou STANO a partneri s. r. o., so sídlom Nám. 1. mája 16, 811 06 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 869 571, proti povinnému: K. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX Y., o vymoženie pohľadávky vo výške 135,10 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Júliusa Rosinu, so sídlom exekútorského úradu Stummerova 1553, 955 01 Topoľčany pod sp. zn. 2425EX 53/19, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/30/2019 zo dňa 6. augusta 2021, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/30/2019 zo dňa 6. augusta 2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného doručeného súdu dňa 28.12.2018 sa začalo proti povinným exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky vo výške 135,10 EUR s príslušenstvom, priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz Okresného súdu Topoľčany č. k. 11Csp/113/2018-17 zo dňa 06.09.2018, právoplatný a vykonateľný dňa 09.10.2018 ďalej len „exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 15Ek/30/2019 dňa 21.01.2019 súdneho exekútora JUDr. Júliusa Rosinu, so sídlom exekútorského úradu Stummerova 1553, 955 01 Topoľčany, ktorý ju viedol pod sp. zn. 2425EX 53/19 (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Súdny exekútor vydal v exekúcií vedenej pod sp. zn. 2425EX/53/19 dňa 01.03.2021 Upovedomenie o zastavení exekúcie a Výzvu na zaplatenie náhrady výdavkov podľa § 61n odst. 1 písm. g) Exekučného poriadku, ktorým zastavil exekúciu voči povinnému z dôvodu, že na majetok povinného bol Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 31Odk/31/2021 vyhlásený konkurz, zverejnený v Obchodnom vestníku dňa 23.02.2021 a predmetnou Výzvou vyzval oprávneného na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 72 EUR.
4. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 15Ek/30/2019 zo dňa 06.08.2021námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na zaplatenie náhrady výdavkov zo dňa 01.03.2021 zamietol, čo odôvodnil nasledovne: „Súd lustráciou v Obchodnom vestníku zistil, že Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 31OdK/31/2021 zo dňa 16.02.2021, zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. 36/2021 dňa 23.02.2021, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Peter Buchta, nar. 26.12.1977, trvale bytom Štefánikova 4455/15, 955 01 Topoľčany. V uvedenom uznesení súd zároveň rozhodol o oddlžení povinného a vyzval veriteľov na prihlásenie pohľadávok zákonom predpísaným spôsobom, pričom účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku, t. j. 24.02.2021. Na základe uvedeného má súd za nesporné, že súdny exekútor postupoval správne, keď dňa 01.03.2021
vydal Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na zaplatenie náhrady výdavkov podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil. K nesúhlasu oprávneného s platením trov súdnemu exekútorovi z dôvodu, že nedostatočne hájil záujmy oprávneného, nakoľko nevykonal všetky možné spôsoby exekúcie, resp. ich nevyužil a tým nemá nárok na ich úhradu súd poukazuje na skutočnosť, že exekučné konanie je civilným súdnym konaním. Toto konanie sa začína výlučne na návrh oprávneného a je vedené na vymoženie jeho pohľadávky. V zásade, tak ako v základnom konaní, riziko neúspechu konania je rizikom oprávneného (v základom konaní žalobcu). Exekučný poriadok účinný od 01.04.2017 vo svojej šiestej časti priznáva súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov (trovy konania súdneho exekútora) zásadne vždy, avšak záleží iba na procesnej situácii, v akej výške a ktorý účastník bude z ich úhrady povinný. Ustanovenie § 199c ods. 1 Exekučného poriadku jednoznačne, v prípade zastavenia exekúcie z iného dôvodu, ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným, zaväzuje na ich úhradu v zmysle § 198 ods. 2 Exekučného poriadku výlučne oprávneného. Súdny exekútor preto správne vyzval oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov vo výške 72,- Eur (t. j. 60,- Eur + 20% DPH = 12,- Eur). Ostatné tvrdenia oprávneného nepovažoval súd za rozhodné pre posúdenie námietok oprávneného, preto sa nimi nezaoberal.“ Vyšší súdny úradník poukazom na uvedené dospel k právnemu záveru, že námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na zaplatenie náhrady výdavkov zo dňa 01.03.2021 sú v celom rozsahu nedôvodné, a preto s poukazom na ustanovenie § 61n ods. 4 Exekučného poriadku námietky oprávneného zamietol.
5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej zotrval na rovnakých tvrdeniach a argumentoch ako v prípade podaných námietok. Oprávnený v podanej sťažnosti namieta, že vyšší súdny úradník sa údajne vôbec nezaoberal námietkou oprávneného ohľadom postupu exekútora, ktorý nevyužil všetky možnosti, napriek tomu, že ho na to oprávnený vyzval, keď exekútor zrejme nevykonal mobiliárnu exekúciu, v mieste bydliska povinného nebol, a teda nevyužil všetky možnosti na riadne vymoženie pohľadávky oprávneného, a to napriek tomu. Že oprávnený ho o to žiadal dvakrát a to vždy po zaslaní správy o stave exekúcie a to v mesiaci apríl 2020 a február 2021. Okrem namietaného postupu vedenia exekúcie súdnym exekútorom oprávnený v podanej žiadosti uvádza: „Na základe vyššie uvedených ustanovení EP je zrejmé, že oprávnený nemá možnosť výberu exekútora a ani spôsobu vykonania exekúcie. Ustanovenie § 64 EP je vyslovene normatívneho znenia a podľa doslovného znenia a formulácie predmetnej normy, oprávnený neurčuje spôsob výkonu exekúcie. Bohužiaľ podľa nekoncepčných politicky motivovaných noviel nie je možné zo strany oprávneného ani len vybrať exekútora, ktoré by poveril na základe dobrých predošlých skúseností, resp. výkonu. Týmto spôsobom sa značne oslabila pozícia oprávneného. Zostala mu len povinnosť uhrádzať trovy neúspešného konania. Mobiliárna exekúcia je bohužiaľ v našich končinách veľmi málo využívaný spôsob vykonania exekúcie. Exekútori z vlastnej pohodlnosti a snahy vyhnúť sa negatívnej publicite volia výlučne formálny výkon exekúcie cez dopytovanie sa finančných inštitúcií a registrov, pričom tam ich snaha o vymoženie pohľadávky končí. Predmetné určite nie je spôsobené len lenivosťou toho ktorého exekútora, ale aj negatívnou publicitou v prípade tak výrazného zásahu do osobnostných práv povinného, ako je prehliadka bytu, resp. obydlia za súčinnosti polície a pod. Daná spoločenská situácia však nesmie byť na škodu oprávnenému. Keď už si oprávnený nemôže slobodne vybrať exekútora, očakáva aspoň plné nasadenie toho ktorého prideleného exekútora. Oprávnený ako poskytovateľ telekomunikačných služieb negeneruje vysoké pohľadávky, ale len pohľadávky v desiatkách maximálne stovkách eur. Z toho dôvodu je vyššia šanca, že nárok oprávneného bude uspokojený napr. v rámci mobiliárnej exekúcie, nakoľko napr. predaj nehnuteľnosti pri tak nízkych pohľadávkach ani nie je možný. V danej veci bolo poverenie exekútora vydané v roku 2019. Na majetok povinného bol vyhlásený konkurz až 16.2.2021. Za takmer dva roky bolo možné upokojiť nárok oprávneného, ktorého istina je 135,10 € odobratím, resp. postihnutím akejkoľvek veci povinného. Sme toho názoru, že exekútor nedostatočne hájil záujmy oprávneného a nevykonal všetky možné spôsoby exekúcie, resp., ich nevyužil. Z toho dôvodu exekútor nemá nárok, na úhradu výdavkov exekúcie. Naopak, exekútor tým, že zmaril svojou nečinnosťou nárok oprávneného by mal čeliť nároku na náhradu škody ako je to napr. v zákone o advokácii, keď podobným spôsobom koná (nekoná) advokát. Exekútor nepreukázal, že by sa pokúsil vykonať mobiliárnu exekúciu, ako ho vyzval a žiadal oprávnený. Okrem vyššie uvedeného namietame skutočnosť, že danému Uzneseniu chýba adekvátne odôvodnenie s poukazom na skutočnosť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP. VSÚ sa nezaoberal v odôvodnení tým, že exekútor nevyužil všetky možnosti, ale len sucho "strojovo" uviedol známe notoriety, že keď je vyhlásený konkurz, musí zastaviť konanie a má nárok na 72,- €. Toto ale nebolo
v našich námietkách. My sme namietali to, exekútor nekonal na základe pokynov svojho "klienta" a tým zmaril celé konanie. Skúsil exekútor osobne navštíviť povinného v mieste bydliska? Skúsil vykonať a blokovať hnuteľný majetok povinného? Toto exekútor nepreukázal. Týmto sa v odôvodnení VSÚ nevysporiadal.“ Oprávnený považuje sťažnosťou napadnuté uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom za nenáležite odôvodnené, čo má spôsobovať jeho nepreskúmateľnosť, a preto navrhuje, aby súd konajúci o sťažnosti napadnuté uznesenie zrušil a vyhovel námietkam oprávneného.
6. Sťažnosť povinného bola súdom odoslaná na vyjadrenie povinnému, ktorý sa však napriek výzve súdu k sťažnosti oprávneného v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
7. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
12. Podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie.
13. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods.2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.
14. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
15. Po preskúmaní veci sa súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré vyšší súdny úradník dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnil a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Na margo uvedeného teda súd považuje skutkový stav zistený v danej veci vyšší súdnym úradníkom, za zistený správne a v náležitom rozsahu, pričom právne posúdenie aplikované na daný skutkový stav je vecne správne a zákonné. Súd na tomto mieste ešte poznamenáva, že v podanej sťažnosti oprávnený uvádza rovnaké tvrdenia ako aj v podaných námietkach, a s týmito jednotlivými tvrdeniami uvedenými oprávneným sa vyšší súdny úradník riadne zaoberal a o ich relevantnosti prijal správny právny záver. Preto sa súd nemôže stotožniť s námietkou oprávneného ohľadne údajnej nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia, a túto považuje za nedôvodnú. Súd v tejto súvislosti ešte poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax pojednávajúcu o dôraze a potrebe náležitého odôvodnenia prijatých súdnych rozhodnutí, keď podľa názoru súdu sa vyšší súdny úradník riadne zaoberal práve tými skutočnosťami, ktoré boli pre samotné rozhodovanie
o námietkach oprávneného relevantné. V zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 16. 11. 2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“
16. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 11. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného ešte dodáva, že ustanovenie § 61n ods. 1 písm. g) jednoznačne ukladá povinnosť súdnemu exekútorovo zastaviť konanie v prípade, ak z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií (ďalej len „ZoKR), vyplýva, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie. Inými slovami povedané, dikcia uvedeného zákonného ustanovenia nepripúšťa súdnemu exekútorovi možnosť úvahy o tom, či exekúciu zastaví alebo nie. Ustanovenie § 167f ods. 2 ZoKR jednoznačne stanovuje dôvod, keď má byť bez zbytočného odkladu rozhodnuté o zastavení exekúcie, a to teda v prípade vyhlásenia konkurzu v konaní o oddlžení, t.j. zverejnením uznesenia o vyhlásení v Obchodnom vestníku, tak ako to bolo aj v prípade exekúcie vedenej v neprospech povinného. Súd preto považuje právny názor vyššieho súdneho úradníka vyjadrený v napadnutom uznesení , pojednávajúci o zákonnosti a dôvodnosti zastavenej exekúcie, za právny záver v celom rozsahu správny. Súd ešte na margo uvedeného poznamenáva, že jednoznačná litera zákona ukladajúca súdnemu exekútorovi exekúciu vedenú v neprospech povinného zastaviť z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného nepripúšťa úvahu súdneho exekútora o tom, či exekúciu zastaví alebo nie, pretože táto povinnosť exekúciu zastaviť vyplýva priamo zo zákona, a to bez ohľadu na úspešnosť alebo neúspešnosť jej dovtedajšieho vedenia.
17. K zákonnosti a správnosti zastavenie exekúcie vedenej v neprospech povinného súd ešte záverom dodáva, že nie je možné priznať právnu ochranu obrane povinného spočívajúcu v tom, že z dôvodu nevykonania tzv. mobiliárnej exekúcie povinného, a teda namietania vedenia riadneho výkonu exekúcie súdnym exekútorom, oprávnený nemá byť zaviazaný na platenie trov súdneho exekútora. Spôsob akým súdny exekútor vykonáva samotnú exekúciu na uspokojenie vymáhanej pohľadávky oprávneného je výlučne v kompetencií samotného súdneho exekútora, ktorý sám určuje aký konkrétny spôsob výkonu exekúcie postihujúcej majetok povinného v zmysle Exekučného poriadku zvolí. Súd nepochybne disponuje oprávneniami voči súdnemu exekútorovi, ktorý porušuje povinnosti uložené mu Exekučným poriadkom, a to postupom v zmysle ustanovenia § 32 Exekučného poriadku, keď súd môže uložiť exekútorovi vykonanie potrebných opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, keď nesplnenie povinností súdneho exekútora, ktoré mu bolo uložené súdom je závažný disciplinárnym previnením, avšak ani takáto skutočnosť by nemohla zabrániť zastaveniu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Ako už teda bolo vyššie uvedené, exekúcia bola zastavená zákonným spôsobom a rozhodnuté o trovách súdneho exekútora bolo rovnako tak v súlade so zákonom. Ako aj vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení, konkrétne v bode 12. uvádza, ustanovenie § 199c ods. 1 Exekučného poriadku jednoznačne zaväzuje na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora práve a jedine oprávneného. Preto súd výzvu súdneho exekútora na zaplatenie jeho trov vo výške 72 EUR adresovanú oprávnenému považuje za zákonnú. Tvrdenia oprávneného ohľadne spochybňovania riadneho vedenia exekúcie súdnym exekútorom nevykonaním tzv. mobiliárnej exekúcie v žiadnom prípade povinnosti oprávneného na platenie trov súdneho exekútora nemôžu zabrániť resp. oprávneného tejto povinnosti zbaviť.
18. Poukazom na uvedené skutočnosti nie je možné zo strany súdu vyhovieť sťažnosti oprávneného a priznať mu ním požadovanú právnu ochranu v rozsahu neuloženia mu zákonnej povinnosti platiť trovy súdneho exekútora, nakoľko takáto obrana je v rozpore s ustanoveniami § 199c ods. 1 , § 198 ods. 2 a § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
19. Súd záverom uvádza, že sťažnosťou napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka považuje za vecne správne a zákonné, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).