Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Cob-79-2021.pdf
PDF · 84.49 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/79/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: VINDIA, s.r.o., Alvinczyho 27, Košice 040 01, IČO: 45 916 861, proti žalovanému v 1. rade: PM and Partners SGR, SpA, Via Campania 59, 00 187 Rím, Talianska republika, žalovanému v 2. rade: State Street Bank, Milano, S.p.a., o určenie vlastníctva k finančným prostriedkom 1.802.000,- eur, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 15. januára 2021, č.k.: 29Cb/53/2020 - 66, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 15. januára 2021, č.k.: 29Cb/53/2020 - 66.
II. Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a stranám náhradu trov konania nepriznal.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 25.7.2019 domáhal proti žalovaným určenia, že žalobca je vlastníkom finančných prostriedkov vo výške 1.802.000,- eur, ktoré boli pripísané na bankový účet žalobcu č.ú.: SM. XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 6.12.2012 vo výške 805.000,- eur a vo výške 997.000,- eur a následne zaistené príkazom Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede podľa § 95 ods. 3 Trestného poriadku z dôvodu prebiehajúceho trestného konania.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že zo žaloby je zrejmé, že žalovaní majú sídlo v Taliansku.
4. Žalobca v žalobe uviedol, že trestná vec bola vyšetrovaná aj príslušnými orgánmi v Taliansku. Prokuratúra Talianskej republiky podala žiadosť súdu o zaarchivovanie spisu č.66057/12 z 13.3.2014 a žiadala o odloženie prípadu, keďže sa nepodarilo identifikovať páchateľov skutku. Ďalej poukázal, že predmetné finančné prostriedky boli vrátené ako pôžička od spoločnosti UNIIMPEX, spol. s r.o., ktorej boli tieto finančné prostriedky požičané. Z uvedeného vyplýva zmluvný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou UNIIMPEX, spol. s r.o.
5. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že na Okresnom súde Dunajská Streda bola vedená iba trestná vec prípravného konania, ktorého predmetom bol návrh Krajskej prokuratúry Trnava na vrátenie zaistených peňažných prostriedkov poškodenej spoločnosti - žalovanému v 1. rade. V tomto konaní však žalobca nebol poškodenou stranou, neboli mu v tomto konaní priznané občianskoprávne nároky
na náhradu škody a nejde ani o prípad navrátenia do pôvodného stavu v súvislosti s trestným činom na súde konajúcom v tejto trestnej veci.
6. Poukázal súd prvej inštancie, že ide o občianskoprávny spor s cudzím prvkom, preto musí najskôr posudzovať, či má právomoc konať.
7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení článku 1 ods. 1, článku 4 ods. 1, článku 7 ods. 1, článku 27, článku 63 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktoré upravujú právomoc súdov jednotlivých členských štátov, ďalej podľa § 161 ods. 1 a 2 C.s.p., ktorý upravuje podmienky konania a nedostatok procesnej podmienky konania.
8. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že nemá právomoc konať a rozhodnúť v spore, čo predstavuje nedostatok podmienky konania, ktorú nemožno odstrániť, keďže takúto právomoc má príslušný súd žalovaných, preto konanie zastavil.
9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nárok na ich náhradu nepriznal a to s poukazom, že žalobca síce zavinil zastavenie konania, no žalovaným žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.
10. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia. V podanom odvolaní zároveň uviedol, že vzhľadom na krátkosť času a pandemickú situáciu, odvolanie ešte doplní o všetky odôvodnenia.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
12. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. a), f) a h) C.s.p. Podané odvolanie zároveň doposiaľ nedoplnil. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p. je daný vtedy, ak neboli v konaní splnené podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť a ktorých skúmanie je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania (napr. nedostatky žaloby, právomoc súdu, procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prekážka rozsúdenej veci).
14. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
16. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
17. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu, odvolací súd udáva:
18. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je návrh žalobcu, ktorý sa domáha určenia vlastníckeho práva.
19. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý vzhľadom na nedostatok právomoci konanie zastavil.
20. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
21. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
22. Podľa § 3 C.s.p., súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
23. Podľa § 9 C.s.p., ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
24. Žalobca v podanom odvolaní nespochybňuje, že žalovaní sú zahraničné právnické osoby so sídlom v Talianku, v danej veci ide o spor s cudzím (medzinárodným) prvkom, a preto bolo potrebné, aby súd prvej inštancie ex offo preskúmal, či spor patrí do jeho právomoci.
25. Právomoc je jednou z procesných podmienok (§ 161 C.s.p.), ktorej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny
spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k zastaveniu konania (§ 9 a § 10 C.s.p.).
26. Súd prvej inštancie pri skúmaní právomoci správne aplikoval nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 (Brusel I. bis) o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie č. 1215/2012“).
27. Podľa uvedeného nariadenia (článok 4), všeobecným kritériom na určenie (tzv. hraničným určovateľom),do právomoci súdu ktorého členského štátu patrí prejednanie veci a rozhodnutie o nej, je bydlisko žalovaného (bez ohľadu na štátne občianstvo žalovaného), pričom pokiaľ je žalovaným obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb, na účely tohto nariadenia má bydlisko v mieste, kde má a/ registrované sídlo alebo b/ ústrednú správu alebo c/ hlavnú prevádzkareň.
28. Osobitná právomoc zakotvuje právo v určitých, nariadením vymenovaných prípadoch, žalovať osobu s bydliskom na území jedného členského štátu v druhom členskom štáte. Možno ju chápať ako alternatívu k všeobecnému pravidlu určenia právomoci, pričom rozhodnutie, ktoré pravidlo žalobca použije, závisí výlučne na jeho vôli, keďže mu nariadenie priznáva právo výberu. Keďže však ide o výnimku zo všeobecného pravidla, musí byť vykladaná reštriktívne. A môže byť v konkrétnom prípade použitá len, ak je pre strany predvídateľná.
29. V tejto súvislosti práve z dôvodu extenzívneho výkladu je neaplikovateľná osobitná právomoc podľa článku 7 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1215/2012, upravujúceho výnimku zo všeobecnej právomoci vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti a vo veciach nárokov na náhradu škody alebo navrátenie do pôvodného stavu v súvislosti s trestným činom.
30. Žalobca svoju žalobnú argumentáciu postavil a svoju žalobnú žiadosť sformuloval ako určovaciu (deklaratórnu) žalobu, ktorej cieľom je potvrdenie jeho vecného práva, a to vlastníckeho práva k označeným finančným prostriedkom.
31. Nejde teda o žalobu o náhradu škody alebo žalobu o uvedenie do pôvodného stavu predpokladanú článkom 7 ods. 3 nariadenia č. 1215/2012, takto žalobná argumentácia ani žalobná žiadosť nestojí. Zároveň nie je splnená ani ďalšia kumulatívna podmienka podľa článku 7 ods. 3, že musí ísť o žalobu v súvislosti s trestným činom, pretože žalobca netvrdí, že mu žalovaní spôsobili škodu svojím protiprávnym konaním, ktoré je trestným činom.
32. Žalobca podanou sformulovanou žalobou nežiada súd ani priznať mu plnenie zo záväzku žalovaných z mimozmluvnej (kvázi deliktuálnej) zodpovednosti (napr. z bezdôvodného obohatenia) teda nejde o vec nároku z mimozmluvnej zodpovednosti, ako predpokladá článok 7 ods. 2 nariadenia č. 1215/2012.
33. Keďže nejde ani o jeden z prípadov výnimky zo všeobecnej právomoci v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012, ktorú je potrebné vykladať reštriktívne, ani nedošlo k voľbe právomoci slovenského súdu, je potrebné uplatniť všeobecné kritérium určenia právomoci upravené v článku 4 nariadenia č. 1215/2012, a tým je sídlo žalovaných, ktorým je podľa čl. 63 nariadenia predovšetkým registrované sídlo. Žalovaní ako právnické osoby majú registrované sídlo v Talianskej republike, teda mimo územia Slovenskej republiky, a zároveň nebolo zistené, že by žalovaní mali ústrednú správu alebo hlavnú prevádzkareň na území Slovenskej republiky, preto podľa nariadenia č. 1215/2012 spor nepatrí do právomoci slovenského súdu.
34. Ak súd zistí, že nie je daná jeho právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci s medzinárodným prvkom, konanie zastaví podľa ustanovenia § 9 a § 161 ods. 2 C.s.p. Nemôže vec postúpiť súdu iného štátu; iba v odôvodnení svojho rozhodnutia poučí účastníkov (strany sporu) o tom, že sa s návrhom (žalobou) môžu obrátiť na príslušný úrad v cudzine (R 26/1987).
35. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď podľa článku 28 nariadenia č. 1215/2012 vyhlásil nedostatok svojej právomoci a podľa § 9 C.s.p., ako aj podľa § 161 ods. 2 C.s.p., konanie zastavil.
36. Žalobca navyše neuviedol v podanom odvolaní žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho privodili priaznivé rozhodnutie vo veci.
37. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, vrátane závislého výroku o trovách konania, keďže súd prvej inštancie v napadnutom uznesení správne posudzoval splnenie procesných podmienok na zastavenie konania.
38. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným trovy odvolacieho konania nevznikli.
39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).