Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoPr/3/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: VERA TV s.r.o., so sídlom v Sečovciach, M.R. Štefánika 17, IČO: 43 956 611, zastúpeného JUDr. Viktóriou Hajduovou, advokátkou so sídlom v Trebišove, M.R. Štefánika 32, proti žalovanému: U. T., A.. XX.X.XXXX, W. Q. F., Č. X, zastúpeného JUDr. Zuzanou Gazdičovou, advokátkou so sídlom v Trebišove, M.R. Štefánika 29, o zaplatenie 5.000 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 21.09.2020 č.k. -128 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 5.000 eur titulom náhrady ušlého zisku.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle , , dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie 5.000 eur voči žalovanému titulom náhrady ušlého zisku, ktorý mal vzniknúť žalobcovi ako zamestnávateľovi vo vzťahu k žalovanému ako jeho zamestnancovi z dôvodu, že žalovaný v období od 19.01. do 31.01.2019 svojvoľne nenastúpil do práce, kde pracoval ako vodič nákladného motorového vozidla. Za toto obdobie žalobcovi podľa jeho tvrdení vznikla škoda v podobe ušlého zisku, ktorý vyčíslil v žalobe na základe objednávok a vystavených faktúr pre nákladné motorové vozidlo, ktoré riadil žalovaný ako vodič priemerom za posledných 7 mesiacov.

4. Súd prvej inštancie ustálil, že v konaní nebola spornou skutočnosť, že žalovaný pracoval u žalobcu na základe pracovnej zmluvy ako vodič nákladného vozidla. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú s dňom nástupu do práce 22.05.2018. V zmysle dohody o skončení pracovného pomeru sa pracovný pomer žalovaného u žalobcu skončil dňom 31.01.2019. Dohoda bola vyhotovená dňa 30.01.2019 a podpísaná oboma účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu. Žalovaný v konaní tvrdil, že na základe ústnej dohody s P. P. sa mal jeho pracovný pomer skončiť po zaučení nového zamestnanca, táto skutočnosť však v konaní podľa názoru súdu prvej inštancie preukázaná nebola. pre platné skončenie pracovného pomeru dohodou vyžaduje písomnú formu, preto po predložení písomnej dohody o skončení pracovného pomeru uzavrel, že pracovný pomer žalovaného u žalobcu trval odo dňa 22.05.2018 do 31.01.2019.

5. Povinnosťou žalovaného ako zamestnanca bolo počas tohto obdobia podľa názoru súdu prvej inštancie pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadeného a byť na pracovisku. K zodpovedaniu otázky, či žalovaný počas pracovného pomeru riadne plnil svoje povinnosti súd vypočul žalovaného, ktorý potvrdil, že v mesiaci január 2019 vykonával prácu v prospech žalobcu do 18.01.2019. Tento deň bol piatok, kedy podľa cestovného príkazu ukončil cestu o 11.00 hod. v Trebišove. Následne žalovaný už do práce nenastúpil v domnení, že jeho pracovný pomer sa zaškolením nového zamestnanca p. M. v zmysle dohody so žalobcom, skončil. V tej súvislosti žalovaný pri svojej výpovedi uviedol, že dňa 28.10.2018 sa dohodol s P. P., že ukončí pracovný pomer u žalobcu. Žalovaný mal záujem ukončiť pracovný pomer ku koncu roka 2019. V decembri ho oslovil P. P., že majú nového šoféra, ktorého by mal žalovaný zaučiť. Žalovaný s tým súhlasil. Keď nastúpil nový šofér p. M., žalovanému bolo pridelené nové motorové vozidlo ŠPZ XXXCY. Počas mesiaca január vykonával jazdy na motorovom vozidle EČ S. XXXDL v období od 07.01.2019 od 02.00 hod. (pondelok) do 10.01.2019 do 19.00 hod. (štvrtok). Následne bol vyhotovený zo strany žalobcu cestovný príkaz so začiatkom pracovnej cesty 13.01.2019 o 20.00 hod. (nedeľa) do 18.01.2019 o 11.00 hod. (piatok) a cesty mali byť vykonané motorovým vozidlom ŠPZ S. XXXCY. Práve v tomto období s ním jazdil aj p. M. ako spolujazdec, ktorého zaúčal. Žalovaný tvrdil, že svoj pracovný pomer považoval po zaškolení nového zamestnanca dňom 18.01.2019 za skončený, nakoľko sa takto dohodol so žalobcom. Formálne záležitosti skončenia pracovného pomeru ponechal na zamestnávateľovi. Aj vypočutý svedok U. M. potvrdil výpoveď žalobcu v tom smere, že v období od 13.01.2019 do 18.01.2019 vykonával ako spolujazdec pracovnú cestu so žalovaným, ktorý ho zaúčal.

6. Na zdôvodnenie rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že osobitným nárokom zamestnávateľa voči zamestnancovi je nárok na náhradu ušlého zisku v zmysle v spojení s , . Nárok na náhradu škody vzniká za predpokladu, že zamestnanec spôsobil škodu úmyselne a uhradenie škody neodporuje dobrým mravom. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt. Nestačí pritom len pravdepodobnosť takéhoto rozmnoženia majetku, žalobca musí preukázať, že pri pravidelnom behu veci mohol dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu.

7. Súd prvej inštancie uzavrel, že samotná skutočnosť, že žalovaný po ukončení cesty dňa 18.01.2019 už do práce nenastúpil, nestačí pre záver, že by žalobca preukázal úmysel žalovaného pripraviť ho o objednávky a poškodiť ho ako svojho zamestnávateľa. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že výsledky vykonaného dokazovania nedávajú dostatočný skutkový základ pre záver, že by žalovaný nenastúpením do zamestnania v dňoch od 19.01. do 31.01.2019 konal s úmyslom pripraviť zamestnávateľa o objednávky a poškodiť ho. Práve naopak, žalovaný do práce nenastúpil mysliac si, že jeho pracovný pomer u žalobcu skončil zaškolením p. M. na základe ústnej dohody s S. P.. Žalovaný v priebehu konania skutkové tvrdenia nemenil a na týchto zotrval aj pri svojej výpovedi. O hodnovernosti tvrdenia žalovaného svedčí aj výpoveď svedka U. M., ktorý niektoré z ním tvrdených skutočností potvrdil. Ide o tvrdenia o dobe, kedy nastúpil do práce, o zaúčaní sa pre prácu vodiča nákladnej dopravy počas jedného týždňa, o odovzdaní motorového vozidla EČ S. XXXDL žalovaným, o zlom technickom stave tohto motorového vozidla, ale tiež o vyjadreniach žalovaného, že zaškolením svedka končí u žalobcu. Svedok, ale aj žalovaný tak tvrdili rozhodujúce skutkové okolnosti rovnako. Súd považoval tvrdenia žalovaného o dôvode nenastúpenia do práce od 19.01.2019 za pravdivé. Aj keď skončenie pracovného pomeru na základe ústnej dohody pre absenciu jej písomnej formy je potrebné považovať za neplatné, len z tejto skutočnosti nemožno vyvodiť záver o úmyselnom konaní žalovaného. Žalobca v konaní nepreukázal úmyselné konanie žalovaného, preto nesplnil podmienku pre priznanie uplatneného nároku na náhradu ušlého zisku.

8. Súd prvej inštancie tiež dodal, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani v časti preukázania tvrdeného ušlého zisku vo výške 5.000 eur. Predložený zoznam objednávok svedčí len o objeme realizovaných objednávok žalobcom za určité predchádzajúce obdobie jedným z dvoch nákladných motorových vozidiel rovnakého typu. Pre existenciu ušlého zisku by však žalobca musel preukázať, že v uplatnenom období mal reálnu možnosť vykonať objednávky minimálne v rovnakom rozsahu aj druhým motorovým vozidlom a tieto len z dôvodov na strane žalovaného nevykonal. Len predpoklad, že druhé motorové vozidlo by vykonalo rovnaký rozsah jázd, ako to deklaroval v zozname objednávok realizovaných motorovým vozidlom rovnakého typu, nestačí. Žalobca tak nepreukázal existenciu

skutočností, z ktorých by mohol dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku. Nakoľko žalobca nepreukázal ani výšku ušlého zisku, súd žalobu aj z tohto dôvodu zamietol.

9. Pokiaľ žalobca na pojednávaní dňa 21.09.2020 cestou právneho zástupcu navrhol odročiť pojednávanie za účelom výsluchu štatutárnej zástupkyne žalobcu Q. P. a svedkov P. P. Y. S. P. a rovnako za účelom predloženia objednávok, súd prvej inštancie takémuto návrhu nevyhovel. S poukazom na , mal za to, že žalobca na predloženie prostriedkov procesného útoku mal dostatok priestoru a času po tom, ako bol vyzvaný uznesením súdu zo dňa 07.10.2019 na takéto označenie skutočností a dôkazov a zároveň bol poučený o následkoch nesplnenia tejto povinnosti aj ďalším uznesením z toho istého dňa. S poukazom na uplatnenie sudcovskej koncentrácie, keďže návrh žalobcu na doplnenie dokazovania by znamenal odročenie pojednávania, návrh na odročenie pojednávania z dôvodu vykonania žalobcom navrhnutých dôkazov, odmietol. Navyše výsluch účastníkov bol navrhnutý už v žalobe a nič nebránilo žalobcovi pojednávania sa zúčastniť. Žalobca neprezentoval žiaden dôvod, ktorý by mu bránil v predložení dôkazov v čase prípravy pojednávania.

10. O trovách konania rozhodol v zmysle a úspešnému žalovanému priznal ich náhradu v plnom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi.

11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa , , a a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že porušil práva žalobcu vyplývajúce z a ust. , konkrétne právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Žalobca účasť na pojednávaní ospravedlnil cestou svojej právnej zástupkyne z dôvodu možných karanténnych opatrení pre ochorenie Covid-19, nakoľko prišiel do kontaktu s osobami, ktoré sa vrátili zo zahraničia. Súd nevyhovel návrhu žalobcu na odročenie pojednávania, čím odňal žalobcovi jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca sa tak nemohol nie z vlastnej viny vyjadriť k výsluchu žalovaného a svedka, ktorý na pojednávanie ani nebol predvolaný, i keď ním tvrdené skutočnosti sú vo vzťahu k prejednávanej veci právne irelevantné. Súd vykonal výsluch žalovaného povrchne a nedôsledne, na podklade ktorého založil svoje arbitrárne rozhodnutie. Žalovaný len uviedol, že nekonal úmyselne s odkazom na akúsi dohodu o skončení pracovného pomeru s inými zamestnancami žalobcu, ktorí nie sú v pozícii konateľa žalobcu a tieto svoje tvrdenia ani nepreukázal. K skončeniu pracovného pomeru v danom prípade došlo až po výzve zamestnávateľa, adresovanej žalovanému na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru. Súd nevykonal dokazovanie na dôvody neprítomnosti žalovaného v zamestnaní po 18.01.2019 a nijako tieto skutočnosti nevyhodnotil. Súd vo veci rozhodol bez vykonania akéhokoľvek dokazovania, podstatného pre zistenie skutočného stavu veci. Rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené. Súd sa uspokojil s tvrdením žalovaného, že jeho konanie nebolo úmyselné, avšak neskúmal dôvody nenastúpenia do práce. Tvrdenia žalovaného súd považoval za hodnovernejšie, než tvrdenia žalobcu. Z obsahu spisu nevyplývajú dôkazy, na základe ktorých by súd mohol hodnotiť právne vedomie žalovaného, či mohol alebo nemohol vedieť, že až do skončenia pracovného pomeru je povinný chodiť do zamestnania a že z porušenia tejto povinnosti vyplývajú právne následky. Záver, že oznámenie o vzniku škody žalobcom v predžalobnej výzve oproti skutočne uplatnenej výške škody nesvedčí o tom, že by žalobca preukázal výšku ušlého zisku, nie je správny. Žalobca preukázal, že mu škoda vznikla, aká je jej výška, a to z objednávok, ktoré mal k danému nákladnému motorovému vozidlu za predchádzajúce obdobie. Náhradného vodiča žalobca nemal a tým, že kamión stál v dôsledku svojvoľného nenastúpenia do práce žalovaným, nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt žalobcu, ktoré by sa dali dôvodne očakávať. Konanie žalovaného nemožno vyhodnotiť inak, len ako zavinené konania zamestnanca, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, v dôsledku čoho vznikla zamestnávateľovi ujma v podobe ušlého zisku. V tej súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. a rozhodnutie NS SR sp. zn. .

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa s dôvodmi napadnutého rozsudku, ktoré považuje za správne. Právna zástupkyňa žalobcu len improvizovane ospravedlnila neúčasť konateľky žalobcu s tým, že po otvorení pojednávania oznámila, že žalovaný mal kontaktovať konateľku žalobcu, čo nie je pravdou. Podľa názoru žalovaného tým, že sa konateľka žalobcu nezúčastnila na pojednávaní, mienila docieliť to, aby sa mohla pripraviť na svoj výsluch po tom, ako na pojednávaní bude vypočutý žalovaný. Žalobca

sa mal právo vyjadriť ku všetkým dôkazom vykonaným na pojednávaní. Pre preukázanie výšky škody v podobe ušlého zisku musia byť rozhodné skutočnosti dokazovaním bezpečne preukázané, nepostačuje len možnosť pravdepodobnosti vzniku škody. Ušlý zisk nie je hypotetická kategória a súd rozhodol v súlade s konštantnou judikatúrou súdov keď mal za to, že žalobca existenciu a výšku ušlého zisku nepreukázal.

13. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich odvolacích námietkach. Ohradil sa voči tvrdeniam žalovaného o akejsi taktike, keď sa na pojednávanie nedostavila štatutárna zástupkyňa žalobcu.

14. Žalovaný v duplike k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.

15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. (ďalej len „") v rozsahu danom ust. a , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

16. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k názoru, že súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by sa v rámci svojho procesného postupu dopustil takého konania, ktorým by znemožnil realizáciu práva žalobcu na spravodlivý proces. Z postupu súdu prvej inštancie nemožno vyvodiť, že by porušil právo žalobcu, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na prístup k súdu, právo byť vypočutý, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými skutočnosťami zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozsudku, o ktoré dôvody žalobca oprel svoje odvolanie.

17. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu, ktorý uplatnil ako zamestnávateľ vo vzťahu k žalovanému ako svojmu zamestnancovi titulom náhrady škody z dôvodu ušlého zisku ako nedôvodný, keď mal za to, že žalobca nepreukázal všetky rozhodujúce skutočnosti dané zákonom na preukázanie tohto nároku. V nepreukázanej rovine zostali tvrdenia žalobcu o tom, že by žalovaný svojvoľne, s úmyslom poškodiť žalobcu ako svojho zamestnávateľa, nenastúpil na výkon práce vodiča v období od 19.01.2019 do 31.03.2019. Výsledky dokazovania svedčia o tom, že žalovaný hodlal ukončiť pracovný pomer so žalobcom a na základe predchádzajúcich dohôd so žalobcom nenastúpil do zamestnania v dňoch od 19.01. do 31.01.2019 len preto, že očakával doručenie formálnych náležitostí zo strany žalobcu a následné ukončenie pracovného pomeru. Zároveň bolo v konaní preukázané, že zo strany žalobcu nebola v tomto období prideľovaná práca žalovanému, keďže nebol vystavený ani žiaden cestovný príkaz, smerujúci k vykonaniu jazdy. Pokiaľ teda žalovaný nenastúpil do práce, nestalo sa tak svojvoľne s úmyslom poškodiť žalobcu, avšak stalo sa tak po tom, ako očakával doručenie formálnych náležitostí ohľadom ukončenia pracovného pomeru na základe predchádzajúcich dohôd so žalobcom. O týchto zistených skutočnostiach svedčí predovšetkým výsluch žalovaného a svedka p. M., ale aj dôkazy predložené do spisu a sled udalostí, ktoré boli popísané zo strany žalovaného, ktoré konzistentne v priebehu konania uviedol v súlade so svojou výpoveďou pred súdom. Naopak, žalobca nepredložil súdu žiadne dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalovaný nenastúpil do práce svojvoľne s úmyslom poškodiť žalobcu.

18. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy v súlade s ust. a z týchto vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie.

19. V súvislosti s aplikáciou zásady sudcovskej koncentrácie konania odvolací súd pripomína, že sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Účelom a zmyslom zásady koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivovať strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Ust. v spojení s o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v , podľa ktorého môže súd (v rozsahu ustanovenom zákonom) odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

20. Súd prvej inštancie v danom prípade postupoval v súlade s ust. a o sudcovskej koncentrácii konania, keď vyzval žalobcu uznesením zo dňa 07.10.2019, ktoré mu doručil cestou jeho

právnej zástupkyne dňa 17.10.2019, aby sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného k žalobe, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v súdom stanovenej lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Žalobca bol zároveň poučený, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť.

21. Žalobca v „replike“ zo dňa 04.11.2019 využil prostriedky procesného útoku uvedením skutočností a tvrdení, vyvracajúcich tvrdenia žalovaného vo vyjadrení k žalobe a navrhol vykonať dôkazy (výsluch žalobcu) prostredníctvom konateľa P.. Q. P. a svedkov P. P. - vodiča žalobcu a S. P. - špeditéra, ktorých účasť na pojednávaní zabezpečí.

22. Žalobca na pojednávaní dňa 21.09.2020 navrhol súdu vykonať ďalšie dôkazy v súvislosti s preukázaním výšky ušlého zisku, ktoré doposiaľ nenavrhol vykonať, a to „objednávku na prepravu - filter za obdobie od 07.01.2019 do 30.01.2019“, ku ktorým dôkazom žalobca uviedol, že ide o objednávky, ktoré boli žalobcom za uvedené obdobie zrealizované. Žalobca cestou právneho zástupkyne požiadal súd na tomto pojednávaní o možnosť zabezpečiť ďalšie dôkazy - listiny, ktoré by boli dôkazom o objednávkach, ktoré v rozhodujúcom období neboli z dôvodu neprítomnosti žalovaného zrealizované. Žalobca na tomto pojednávaní neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré tieto listiny nepredložil včas, v súdom stanovenej lehote v rámci sudcovskej koncentrácie konania.

23. Správne súd prvej inštancie na tieto dôkazy predložené žalobcom na pojednávaní neprihliadol a neumožnil žalobcovi predložiť ani ďalšie listinné dôkazy, preukazujúce existenciu a výšku uplatneného nároku na náhradu škody titulom ušlého zisku, nakoľko v danom prípade neexistujú žiadne osobitné dôvody, ktoré žalobca ani neuviedol, a pre ktoré by tieto dôkazy žalobca nemohol predložiť včas, v rámci sudcovskej koncentrácie konania. V danom prípade nebol zistený ani žiaden dôvod pre dodatočné poskytnutie lehoty pre splnenie povinnosti tvrdiť a navrhnúť dôkazy v zmysle Preto správne súd prvej inštancie na tieto dôkazy predložené žalobcom na pojednávaní neprihliadol a ani neumožnil žalobcovi predložiť ďalšie dôkazy, keďže neboli uplatnené včas a žalobca neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré tieto dôkazy doposiaľ predložiť nemohol.

24. Pokiaľ ide o žalobcom včas navrhnuté dôkazy (výsluch štatutárneho zástupcu žalobcu a svedkov), v rámci zásady o sudcovskej koncentrácii konania, z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca nezabezpečil účasť štatutárneho zástupcu a svedkov na pojednávanie vytýčené na deň 21.09.2020, pričom predvolanie prevzal s dostatočným časovým odstupom cestou právneho zástupcu už dňa 13.05.2020. K neúčasti týchto osôb právny zástupca žalobcu na pojednávaní len konštatoval, že „po poslednom telefonickom rozhovore má dojem, že tieto všetky osoby sú v karanténe“. Odvolací súd je toho názoru, že ospravedlnenie neúčasti osôb na pojednávaní, ktoré žalobca hodlal vypočuť takouto neurčitou formou vzbudzuje pochybnosti o dôvode ich neúčasti a navyše neúčasť týchto osôb nebola žiadnym spôsobom ani zdokladovaná. V tej súvislosti odvolací súd pripomína, že ak strana sporu žiada o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, súd pri posudzovaní tejto žiadosti môže vychádzať len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase rozhodovania o tejto žiadosti. Žaloba neúčasť na výsluchu ním navrhnutých osôb dňa 21.09.2020 na pojednávaní dostatočným spôsobom nezdôvodnil a zároveň ani nezdokladoval a neurobil tak ani následne v odvolaní. Z takéhoto postupu žalobcu možno vyvodiť, že porušil zásadu sudcovskej koncentrácie konania, keď bez uvedenia akýchkoľvek objektívnych príčin nezabezpečil účasť strany sporu a svedkov, ktoré hodlal na pojednávaní navrhnúť vypočuť. Preto bol správny postup súdu prvej inštancie, pokiaľ neumožnil žalobcovi vykonať tieto ním navrhnuté dôkazy dodatočne a z tohto dôvodu ani neodročil pojednávanie.

25. Za dôvodnú nemožno považovať ani námietku žalobcu, ktorý vytkol súdu prvej inštancie, že nemal dostatok času na prípravu na výpoveď protistrany a svedka U. M.. Z obsahu spisu vyplynulo, že o návrhu výsluchu žalovaného a svedka U. M. nebol žalobca vopred upovedomený tak, ako vyplýva z ust. Žalobca, ktorý bol na pojednávaní zastúpený právnym zástupcom pred výsluchom týchto osôb nenamietal súdu nedostatok času na prípravu na vypočutie týchto osôb ( ) a z tohto dôvodu ani nenavrhol odročiť pojednávanie. Urobil tak až v odvolaní. Odvolací súd preto ustálil, že v danom prípade nebol daný dôvod pre postup súdu prvej inštancie podľa a pre odročenie pojednávania z tohto dôvodu.

26. Ako vyplynulo z obsahu zápisnice z pojednávania dňa 21.09.2020, žalobca cestou svojej právnej zástupkyne mal možnosť klásť otázky vypočutej protistrane a svedkovi U. M. a tiež mal možnosť vyjadriť

sa k takto vykonaným dôkazom. Nemôže preto obstáť odvolacia námietka žalobcu, ktorý vytýka súdu prvej inštancie, že nemohol klásť otázky žalovanému a vypočutému svedkovi pri ich výpovedi.

27. Možno sa len stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že len hypotetický predpoklad ušlého zisku bez toho, aby bol založený na reálnych dôkazoch, nemôže byť dôvodom pre vyhovenie danej žalobe.

28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania podľa ako vecne správny.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).