Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51C-19-2021.pdf
PDF · 125.28 KB
Case nature
Area
Subarea
51C/19/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou, v sporovej veci žalobkyne: X.. U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. D. XX, XXX XX Č. D., zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o. so sídlom Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, IČO: 47 234 318, proti žalovanému: Union poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, o zaplatenie bolestného vo výške 6.479,00 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 647,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 23.10.2020 do zaplatenia z a m i e t a .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 5.831,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 23.10.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobkyni sa p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80%, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 25.03.2021 domáhala voči žalovanému zaplatenia bolestného vo výške 6.479,00 € s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 26.04.2019 v čase o 19:30 hod., došlo k dopravnej nehode, kde vodič W. Z. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EČV: T., po R. B. v obci I.. Smerom ku križovatke R. B. - cesta č. I/62, v križovatke zastavil na príkaz dopravnej značky „Stoj, daj prednosť v jazde“ a následne odbočil so svojím vozidlom doľava smerom do obce I.. Po zaradení sa na vozovku cesty č. I/62 svojim vozidlom nadišiel k pravej krajnici, odtiaľ prudko zatočil smerom doľava, pričom ľavou bočnou stranou vozidla narazil do pravej bočnej strany motorového vozidla zn. Citroen Xsara, EČV: Z., ktoré v tom čase viedla žalobkyňa. Žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode závažné poranenia, v dôsledku ktorých bola ústavne hospitalizovaná a musela sa podrobiť bolestivej liečbe. Vznik úrazu bol riadne nahlásený žalovanému ako príslušnému poisťovateľovi. Motorové vozidlo, ktoré viedol p. Z. bolo v čase nehody poistené poisťovateľom Union poisťovňa, a.s., čo zakladá pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Žalobkyňa si v súvislosti s dopravnou nehodou uplatňuje nárok na bolestné na základe znaleckého posudku č. 85/2020, vypracovaného N.. K.. N. Q., P., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, zo dňa 07.06.2020, v ktorom bolo základné ohodnotenie bolestného stanovené vo výške 305 bodov. Keďže k bodovému ohodnoteniu bolestného v znaleckom posudku došlo v roku 2020, suma 2% z priemernej mesačnej mzdy za rok 2019 predstavuje 21,24 Eur. Nárok na bolestné tak predstavuje sumu 6.479,00 Eur. Vodičovi p. Z. bolo dňa 27.07.2020 vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví. Vznesením obvinenia je dostatočne odôvodnený záver o jeho zodpovednosti za ublíženie na zdraví žalobkyne.
Žalobkyňa sa domnieva, že pre posúdenie odškodnenia nie je nevyhnutné právoplatné ukončenie trestného konania, na rozdiel od žalovaného, ktorý vyžaduje predloženie právoplatného rozhodnutia. Posledný deň zákonnej lehoty na dobrovoľné plnenie pripadol na deň 22.10.2020 (výzva na plnenie bola žalovanému doručená 07.07.2020). Z uvedeného dôvodu je žalovaný v omeškaní s plnením odo dňa 23.10.2020. Úrok z omeškania predstavuje výšku 5.0% p.a.
2. Dňa 24.04.2021 doručil súdu svoje vyjadrenie k žalobe žalovaný. Uviedol, že žalobkyňa zámerne neuviedla dôležité skutočnosti, ktoré sú jej z komunikácie medzi ňou a žalovaným zrejmé, a ktoré sú dôvodom, že žalovaná doposiaľ škodu nelikvidovala. Škodovú udalosť žalovanému jeho poistený oznámil na predpísanom tlačive, pričom v kolónke s názvom „kto zavinil nehodu“ uviedol poistený: zatiaľ neurčené, šetrí polícia. Poisteného žalovaný následne kontaktoval, či priznáva zavinenie nehody. Postený vinu nepriznal. Uznesením Okresného dopravného inšpektorátu Senec V.-XX/DI-I.-XXXX, zo dňa 17.06.2019 bol vo veci pribratý znalec X.. T. J., ktorého úlohou má byť zodpovedanie otázok dôležitých napríklad pre stanovenie prípadnej spoluzodpovednosti žalobkyne za vznik škody. Žalovaný nemôže z PZP vyplatiť náhradu za bolesť, pokiaľ nemá preukázané, že vznik dopravnej nehody zavinil výlučne poistený. Pokiaľ dopravná nehoda nevznikla výlučne v dôsledku zavinenia poisteného, prichádza do úvahy aplikácia ustanovení o spoluzodpovednosti žalobkyne za škodu. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, žalobkyňa si uplatňuje nárok v nižšej výške, ako vyplýva zo znaleckého posudku. Žalovaný znalecký posudok nerozporuje, výšku bodového hodnotenia považuje za ustálenú. Rozporuje však, že by bol v omeškaní s plnením, a to vzhľadom na skutočnosť, že základ uplatneného nároku nie je preukázaný a žaloba bola podaná predčasne.
3. Dňa 11.05.2021 doručila svoje vyjadrenie žalobkyňa. Podľa nej žalovaný neuviedol žiadne dôkazy, z ktorých by malo vyplývať, že žalobkyňa porušila nejakú zákonnú povinnosť, majúcu za následok vznik škody. Listiny, ktoré predložil žalovaný sú datované ešte pred vznesením obvinenia, ktoré bolo vodičovi vznesené 27.07.2020, a ktoré dostatočne odôvodňuje záver o jeho trestnoprávnej zodpovednosti za vzniknutú dopravnú nehodu a tiež za zranenia žalobkyne. Pre poskytnutie poistného plnenia nie je potrebné ukončenie trestného konania. Žalovaný nemôže prebiehajúce trestné konanie stotožňovať so šetrením poistnej udalosti a podmieňovať vyplatenie náhrady škody právoplatným ukončením trestného konania. Dlho trvajúce šetrenie poistnej udalosti nemôže byť na ťarchu poškodeným. Poisťovateľ má povinnosť konať tak, aby došlo k riadnemu a včasnému vysporiadaniu nárokov poškodených v rámci normatívnej objektívnej lehoty pod hrozbou zákonných sankcii.
4. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 27.05.2021 a vyjadreniach z 10.08.2021, 16.09.2021 a 10.11.2021, konštatuje, že z oznámenia poistnej udalosti bolo zrejmé, že plné zavinenie poistený rozporuje a vinu za dopravnú nehodu si nepriznáva. Žalovaný preto nemohol vysporiadať nárok na náhradu škody. Výlučnú zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla nepreukazuje ani podaná žaloba. Pokiaľ nie je preukázaný základ nároku a jeho výška, nemohol sa poisťovateľ dostať do omeškania. Zo znaleckého posudku znalca X.. J. č. 128/2020, vyplýva, že žalobkyňa ako vodička predbiehala vozidlo škoda v križovatke. Uvedený spôsob jazdy je v rozpore so zákonom o cestnej premávke. Zo znaleckého posudku vyplýva aj nesprávna technika jazdy vodiča vozidla zn. Škoda, a to odbočovanie v čase, keď jeho vozidlo bolo už predchádzané a nezaradenie sa vľavo, čo najbližšie k ľavému okraju časti vozovky určenej pre jeho smer jazdy. Škodu spoluzavinila aj samotná poškodená, pričom mieru spoluzavinenia bude musieť určiť súd. Žalobkyňa sa snaží zbaviť svojej spoluviny za dopravnú nehodu, keďže ako vodička motorového vozidla predchádzala vozidlo zn. Škoda v križovatke. Žalobkyňa mohla stretu vozidiel zabrániť, ak by spôsob jej jazdy bol správny. Krajský dopravný inšpektorát dňa 26.07.2021 uviedol, že vodič Z. mohol na danom mieste odbočiť vľavo. Žalovanému sa s ohľadom aj na znalecký posudok znalca X.. J. javí ako spravodlivá miera spoluviny žalobkyne vo výške 50%.
5. Vo svojich stanoviskách zo dňa 10.08.2021, 27.09.2021 a 12.11.2021 žalobkyňa uvádza, že znalec X.. J. vypracoval dve alternatívy priebehu dopravnej nehody, a to podľa toho, či vodič p. Z. mohol, resp. nemohol v danom úseku cesty odbočovať doľava spôsobom, ako odbočil pri skutočnom priebehu dopravnej nehody. Pre oba varianty je spoločné, že znalec konštatoval z technického hľadiska nesprávnu techniku jazdy vodiča Z.. Žalobkyňa odmieta akúkoľvek spoluvinu za vznik dopravnej nehody. Eventuálne porušenie cestných predpisov zo strany žalobkyne nie je možné označiť za prvok technickej príčiny dopravnej nehody,
pretože k dopravnej nehode by došlo aj v prípade, ak by daný úsek nebol križovatkou, keďže p. Z. vykonal náhly odbočovací manéver doľava v čase, kedy už bol predchádzaný iným vozidlom. Žalobkyňa reagovala podľa znaleckého skúmania z technického hľadiska včas a správnym spôsobom. Tvar križovatky navyše neumožňoval p. Z. vykonať odbočovací manéver doľava. Išlo z jeho strany o veľmi neštandardný úkon, s ktorým sa žalobkyňa na tomto úseku cesty nikdy nestretla. Pokiaľ nemohol odbočiť doľava, údajná nesprávna technika jazdy žalobkyne potom nemá žiaden súvis s dopravnou nehodou. Žalobkyňa sa domnieva, že p. Z. viedol motorové vozidlo v rozpore so zákonom o cestnej premávke, čím porušil svoje povinnosti vodiča. Nesprávna technika jeho jazdy, spočívajúca v nesplnení povinnosti presvedčiť sa o možnosti bezpečne uskutočniť odbočovací manéver, bola tým prvkom technickej príčiny dopravnej nehody, ktorý znemožnil zabrániť dopravnej nehode. Výlučná zodpovednosť za vznik dopravnej nehody svedčí len p. Z.. Vodič Z. dal znamenie o zmene smeru jazdy vľavo až v momente, keď bola žalobkyňa svojim motorovým vozidlom na úrovni jeho vozidla, čím vytvoril náhlu prekážku, čo osvedčujú okrem žalobkyne aj ďalší dvaja svedkovia dopravnej nehody a zároveň sa vodič Z. nepriblížil svojim vozidlom čo najbližšie k ľavej časti vozovky, ale pohyboval sa pri pravej krajnici a následne vykonal náhly odbočovací manéver.
6. Súd sa oboznámil s tvrdeniami strán sporu ako aj nimi predloženými listinnými dôkazmi a vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav veci:
Zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody spísanou Okresným dopravným inšpektorátom Senec vyplýva, že dňa 26.04.2019 o 19:35 hod. bola oznámená dopravná nehoda v obci I., na ceste č. I/62, 3,5km, cesta I. triedy. Jednalo sa o priamy úsek, so živicovým povrchom vozovky v dobrej kvalite, povrch bol suchý, neznečistený, s dobrým stavom krajnice a výrazne viditeľným vodiacim pruhom. V čase nehody neboli sťažené poveternostné podmienky, viditeľnosť bola dobrá. Premávka v úseku nebola riadená - vyplýva z pravidiel cestnej premávky. Obaja vodiči (žalobkyňa a W. Z.) sa podrobili dychovej skúške s negatívnym výsledkom. Stav obidvoch bol konštatovaný ako dobrý, bez zistenia nepriaznivých okolností.
Z prepúšťacej správy Univerzitnej nemocnice Bratislava vyplýva, že žalobkyňa bola od 27.04.2019 do 03.05.2019, hospitalizovaná na ortopedicko - traumatologickej klinike, ako následok dopravnej nehody zo dňa 26.04.2019, s nálezom fraktúry L4 a L5 - preliačenie hornej krycej platničky s lomnými líniami vo vertikálnych 2/3 a iba ľahkým znížením stavcových tiel. Žalobkyňa bola v stabilizovanom stave prepustená do ambulantného ošetrenia.
Z hlásenia škodovej udalosti poisteného PZP, zo dňa 27.06.2019, ktoré predložil žalovaný vyplýva, že vodič W. Z. nahlásil žalovanému poistnú udalosť. Vodič v tlačive uviedol, že vinník nehody nebol doposiaľ určený - vec šetrí polícia. Držiteľom poisteného vozidla bola Ž. Z.. Poškodené vozidlo bolo Citroen Xsara, EČV: Z., škoda na zdraví vznikla U. F..
Zo znaleckého posudku znalca N.. K.. N. Q., P.., zo dňa 20.10.2019, č. 149/2019, vyplýva, že znalec ohodnotil zranenia, ktoré utrpela žalobkyňa dňa 26.04.2019 pri dopravnej nehode. Znalec konštatoval, že žalobkyňa utrpela kompresívnu zlomeninu L4, L5, pohmoždenie ľavého kolena a ľahké pohmoždenie krčnej chrbtice. Keďže objektívna liečba vysoko prekročila 42 dní, úraz chrakterizuje ako ťažký, ktorý pravdepodobne zanechá trvalé následky. Doba liečenia trvala od 27.04.2019 do 24.06.2019. V tom čase bodové ohodnotenie bolestného znalec určil na 260 bodov.
Zo znaleckého posudku znalca N.. K.. N. Q., P.., zo dňa 07.06.2020, č. 85/2020, vyplýva, že znalec bodovo ohodnotil vzniknuté bolestné a sťažené spoločenské uplatnenie žalobkyne, v príčinnej súvislosti s úrazom utrpenom pri dopravnej nehode dňa 26.04.2019. Zdravotný stav žalobkyne znalec považoval za ustálený ku dňu 22.05.2020, bodové hodnotenie bolestného určil na 455 bodov, z toho 150 bodov predstavovali vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy, ktoré si žalobkyňa v tomto konaní neuplatňuje.
V znaleckom posudku zo dňa 11.01.2021, č. 5/2021, znalec doplnil znalecký posudok č. 149/2019, a to tak, že určil presnú dobu liečenia žalobkyne na 60 dní.
Dňa 03.07.2020 odoslal právny zástupca žalobkyne žalovanému výzvu na plnenie bolestného a nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia, vzniknutého ako následok dopravnej nehody zo dňa 26.04.2019.
Dňa 13.07.2020 požiadal žalovaný právneho zástupcu žalobkyne o zaslanie dokladov k škodovej udalosti, a to na základe výzvy na plnenie a návrh na uzatvorenie dohody o urovnaní.
E-mailom zo dňa 29.07.2020 žalovaný uviedol, že nároky žalobkyne považuje za nepreukázané.
Zo znaleckého posudku X.. T. J., znalca z odboru cestnej dopravy, č. 128/2020, zo dňa 19.07.2020, ktorého úlohou bolo vypracovať analýzu priebehu dopravnej nehody, techniku jazdy oboch vozidiel, posúdiť možnosti zabránenia vzniku nehody a uviesť iné dôležité zistenia, vyplýva, že technika jazdy vodiča vozidla Škoda nebola z technického hľadiska správna a nebola v súlade s príslušnými ustanoveniami platných predpisov. Vodič vozidla škoda odbočoval doľava v čase, keď to celková dopravná situácia v mieste nehody neumožňovala, t.j. v čase, keď bolo vozidlo Škoda vozidlom Citroen už predchádzané. Nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča Škoda bolo nedostatočné venovanie sa riadeniu vozidla, čím vodič Škody ohrozil vodičku vozidla Citroen. Druhým nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča vozidla Škoda bol nesprávny spôsob jazdy pred začiatkom úkonu odbočovania doľava, čím vodič vozidla Škoda vytvoril vodičke vozidla Citroen kolíznu situáciu. Znalec tiež konštatoval, že technika jazdy vodičky vozidla Citroen nebola z technického hľadiska správna, nebola v súlade s príslušnými ustanoveniami platných predpisov. Vodička vozidla Citroen predchádzala vozidlo Škoda v križovatke. Na základe vypracovanej analýzy priebehu nehodového deja je možné konštatovať, že vodička vozidla Citroen mohla stretu s vozidlom Škoda zabrániť za predpokladu správnej techniky jazdy - za predpokladu, že by nepredchádzala vozidlo Škoda v križovatke. Súčasne je potrebné uviesť, že rýchlosť jazdy vozidla Citroen počas nehodového deja bola v úrovni maximálnej dovolenej rýchlosti jazdy v uvedenom úseku (85,8 - 94,8 km/h). Znalec uvádza, že príčinou dopravnej nehody bola z technického hľadiska podľa oboch alternatív priebehu nehodového deja nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Škoda v súčinnosti z technického hľadiska nesprávnou technikou jazdy vodičky vozidla Citroen.
Z vyjadrenia dopravného inžiniera k znaleckému posudku Krajského dopravného inšpektorátu Bratislava, zo dňa 26.07.2021 vyplýva, že v priesečnej križovatke (v mieste dopravnej nehody - pozn. súdu) sú umožnené dopravným značením všetky pohyby vozidiel okrem odbočenia z cesty I/62 na cestu III/1049 pre nákladné vozidlá nad 12t, okrem dopravnej obsluhy a prikázaný smer jazdy vpravo pre vozidlá idúce z cesty III/1049, z J. N. I. na cestu I/62. Vodič vozidla Škoda teda mohol vykonať úkon odbočenia vľavo.
OR PZ Senec zaslalo dňa 27.08.2020 žalobkyni upovedomenie, že dňa 27.07.2020 bolo vo veci dopravnej nehody vznesené obvinenie W. Z., pre prečin ublíženia na zdraví.
7. Súd nevykonal dokazovanie zápisnicami o výsluchu obvineného W. Z., poškodenej U. F., poškodeného R. F. a svedka Q. N. vykonané v trestnom konaní k priebehu dopravnej nehody, nakoľko priebeh dopravnej nehody, osvedčený znaleckým posudkom X.. J., nebol medzi stranami sporu sporný.
8. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 429 Občianskeho zákonníka, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.
Podľa § 431 Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka, osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).
Podľa § 4 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.
Podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný.
Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z., o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z., o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o cestnej premávke predchádza sa vľavo. Vpravo sa predchádza vozidlo, ktoré mení smer jazdy vľavo a ak už nie je pochybnosť o ďalšom smere jeho jazdy. Pri jazde v pripájacom jazdnom pruhu alebo v odbočovacom jazdnom pruhu sa smie vpravo predchádzať aj vozidlo idúce v priebežnom jazdnom pruhu.
Podľa § 15 ods. 5 písm. d), e) a g) zákona o cestnej premávke, vodič nesmie predchádzať d) ak vodič pred ním idúceho vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy vľavo a ak ho nemožno predísť vpravo podľa odseku 1, prípadne ak ho nemožno predísť v ďalšom voľnom jazdnom pruhu vyznačenom na vozovke v tom istom smere jazdy, e) cez pripájací alebo odbočovací jazdný pruh; to neplatí pre prípad uvedený v ods. 1, g) pri jazde cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky; to neplatí pri predchádzaní motocykla bez postranného vozíka alebo nemotorového vozidla.
Podľa § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke, vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.
Podľa § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke, pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla.
Podľa § 30 ods. 1 zákona o cestnej premávke, znamenie o zmene smeru jazdy vodič je povinný dávať okrem prípadov uvedených v tomto zákone vždy aj pri zmene smeru jazdy, vybočovaní z neho alebo ak to vyžaduje bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky.
9. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, a preto súd žalobe v časti o zaplatenie 5.831,10 Eur s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
10. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala náhrady bolestného, vyčísleného na základe znaleckého posudku, ktoré jej bolo spôsobené dopravnou nehodou dňa 26.04.2019, vodičom W. Z., ktorý viedol motorové vozidlo značky Škoda, ktoré bolo v čase dopravnej nehody poistené u žalovaného. Priebeh skutkového deja dopravnej nehody, ako ho ustálil znalec z odboru dopravy X.. J. nebol medzi stranami sporu sporný. Obdobne spornou nebola ani pasívna legitimácia žalovaného, ktorý existenciu povinného zmluvného poistenia motorového vozidla značky Škoda nepopieral a rovnako bola medzi stranami sporu ustálená aj výška žalovaného nároku žalobkyne.
11. Medzi stranami sporu zostala sporná otázka miery spoluzavinenia dopravnej nehody zo strany žalobkyne ako poškodenej a tomu zodpovedajúce pomerné znášanie škody z jej strany.
12. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu upravená v šiestej časti Občianskeho zákonníka koncipuje štyri základné predpoklady zodpovednosti, ktoré musia byť kumulatívne splnené pre pričítanie zodpovednosti za škodu konkrétnemu subjektu. Sú nimi: 1. Protiprávny úkon alebo protiprávny stav (kvalifikovaná udalosť), 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym stavom a vznikom škody a 4. zavinenie.
13. V danom prípade mal súd za preukázané, že dňa 26.04.2019 nastala na ceste č. I/62, 3,5km, cesta I. triedy v obci I., dopravná nehoda, pri ktorej došlo k stretu vozidiel značky Citroen, ktoré viedla žalobkyňa, s vozidlom značky Škoda, ktoré viedol vodič Z., a ktoré bolo poistené u žalovaného. Pokiaľ ide o priebeh dopravnej nehody, súd mal vychádzajúc zo znaleckého posudku X.. J., za ustálené, že vodič Z. po zaradení sa na vozovku cesty č. I/62, smerom do obce I. vozidlom zn. Škoda nadišiel
k pravej krajnici vozovky, odkiaľ prudko zatočil smerom doľava, pričom ľavou bočnou stranou svojho vozidla narazil do pravej bočnej strany vozidla zn. Citroen, ktoré viedla žalobkyňa, ktorá v tom čase vozidlo Škoda predchádzala. Po náraze ostali obidve vozidlá stáť mimo vozovky vľavo v poli, pričom pri dopravnej nehode došlo k zraneniam žalobkyne.
14. Z uvedeného priebehu dopravnej nehody je zrejmé, že dopravnou nehodou (kvalifikovanou udalosťou), došlo k vzniku škody (zranenie žalobkyne), ktoré nastali v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Pokiaľ ide o otázku zavinenia dopravnej nehody, súd v tejto súvislosti, vychádzajúc zo znaleckého posudku X.. J., ktorého úlohou bolo o.i. aj posúdiť techniku jazdy obidvoch zúčastnených vozidiel a posúdiť možnosti zabránenia vzniku nehody, dospel k záveru, že zavinenie za vznik dopravnej nehody je potrebné pričítať vodičovi vozidla Škoda, v súčinnosti s vodičkou vozidla Citroen, teda žalobkyňou. Znalec vo svojich záveroch jednoznačne konštatoval, že príčinou dopravnej nehody bola predovšetkým nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Škoda, ktorý sa nedostatočne venoval riadeniu vozidla a nesprávnym spôsobom na križovatke odbočoval doľava, a to z pravého okraja vozovky, bez včasného udania znamenia o zmene smeru jazdy, čím vytvoril žalobkyni ako vodičke vozidla Citroen kolíznu situáciu, ktorej žalobkyňa už nedokázala zabrániť, hoci na vzniknutú situáciu reagovala správnym spôsobom, a to brzdením a vyhýbaním sa. Je však potrebné zároveň uviesť, že napriek skutočnosti, že kolíznu situáciu vyvolal vodič Z., spôsob jazdy žalobkyne nebol z technického hľadiska správny a nebol v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o cestnej premávke. Súd mal za preukázané, a žalobkyňa to v priebehu konania ani nepopierala, že sa snažila predbehnúť vozidlo vodiča Z., v čase, keď obidve vozidlá prechádzali cez križovatku, čím jednoznačne došlo aj z jej strany k porušeniu dopravných predpisov. Uvedené závery súdu vychádzajú z konštatovania znalca, ktorý uviedol, že dopravnej nehode bolo možné zabrániť za predpokladu, keby žalobkyňa nepredchádzala vozidlo zn. Škoda v križovatke, teda keby dodržala dopravné predpisy a zároveň keby na neštandardné správanie vodiča Z. včas reagovala brzdením a nie jeho predbiehaním.
15. Súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že hoci nepochybne primárnym vinníkom dopravnej nehody bol vodič Z., je potrebné istú mieru zavinenia pričítať aj žalobkyni, nakoľko aj táto svojim konaním k vzniku škodovej udalosti prispela, a preto je potrebné jej pričítať určitú mieru spoluzavinenia za vznik škody. Zo znenia § 441 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne. Na strane poškodeného je teda potrebné posúdiť také konanie, ktoré sa na vzniku škody podieľalo a bolo príčinou vzniku škody. V rozsahu, v akom sa poškodený podieľal na vzniku škody, je daná jeho zodpovednosť a v konaní o náhradu škody musí na otázku spoluzavinenia poškodeného súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. Pre posúdenie miery spoluzavinenia je rozhodujúca účasť, ktorú mali účastníci nehody (vodiči) na vzniku škody.
16. Medzi prípady spoluzavinenia poškodeného za vznik škody pri dopravnej nehode je jednoznačne potrebné zaradiť aj porušenie právnych predpisov o cestnej premávke. Podiel účasti poškodeného na vzniku škody znižuje jeho nárok na náhradu škody. Ak však je zavinený protiprávny úkon poškodeného len jednou z príčin škody (ako napr. porušenie pravidiel cestnej premávky v tomto prípade), a ak bolo treba hľadať ďalšie príčiny na strane prevádzateľa dopravného prostriedku, potom poškodený znáša škodu len pomerne a sčasti. Posúdenie miery spoluzavinenia za škodovú udalosť je úvahou súdu. Súd je povinný zohľadniť, aké skutočnosti, resp. aké protiprávne konanie škodcu viedlo k vzniku škody, aké následky svojim konaním zodpovedný subjekt spôsobil a nakoľko k týmto následkom prispel samotný poškodený svojim konaním, a to bez ohľadu na to, či poškodený škodu zavinil alebo zodpovedá bez zreteľa na zavinenie, t.j. objektívne.
17. Ako súd uviedol, v konaní bolo preukázané, že primárne zodpovedným subjektom za vznik škody bol vodič Z., ktorý svojou technikou jazdy vyvolal kolíznu situáciu pre žalobkyňu, ktorá už nedokázala vzhľadom na svoju techniku jazdy dopravnej nehode zabrániť. Pri posudzovaní príčin, ktoré bezprostredne vedú k vzniku škody je však súd povinný brať do úvahy všetky okolnosti na obidvoch stranách, s ktorými je škodlivý následok v príčinnej súvislosti. Neobstojí tak argumentácia žalobkyne, že porušenie cestných predpisov z jej strany nie je možné označiť za prvok technickej príčiny dopravnej nehody, nakoľko znaleckým skúmaním bolo jasne konštatované, že ak by žalobkyňa
cestné predpisy neporušila a zároveň by prispôsobila rýchlosť svojej jazdy vzniknutej situácii, k dopravnej nehode by nedošlo a neobstojí ani tvrdenie, že tvar križovatky neumožňoval vodičovi Z. vykonať odbočovací manéver doľava, keďže v konaní bolo preukázané vyjadrením dopravného inžiniera Krajského dopravného inšpektorátu Bratislava, zo dňa 26.07.2021, že vodič Z. v danom úseku cesty mohol vykonať úkon odbočenia vľavo. Technika jazdy žalobkyne preto bola nepochybne taktiež jednou z príčin vzniku dopravnej nehody a s tým súvisiacej škody, a to najmä z toho dôvodu, že v prípade, ak by žalobkyňa dodržala pravidlá cestnej premávky a prispôsobila by jazdnú rýchlosť vzniknutej situácii, dopravnej nehode by pravdepodobne mohla zabrániť. Vzhľadom na uvedené, súd zohľadňujúc priebeh vzniku dopravnej nehody a mieru spoluzavinenia obidvoch účastníkov dopravnej nehody dospel k záveru, že spoluzavinenie žalobkyne na vzniku dopravnej nehody (škodovej udalosti) predstavuje 10%, a to najmä z toho dôvodu, že hoci žalobkyňa prispela ku vzniku škody, jej protiprávne konanie nebolo pre vznik škody rozhodujúcim faktorom, keďže (ako ustálil aj znalec X.. J.) na vzniknutú situáciiu ktorú vyvolal vodič Z., reagovala včas a správnym spôsobom, v snahe vyhnúť sa dopravnej nehode. Žalobkyňa sa v danom prípade dopustila porušenia dopravných predpisov jedine tým, že vykonala predchádzací manéver v blízkosti križovatky (§ 15 ods. 5 písm. g) cestného zákona), avšak vodič Z. sa pri svojej jazde dopustil viacerých porušením dopravných predpisov: nedostatočné venovanie sa riadeniu vozidla, nesprávny spôsob odbočovania na križovatke, kedy odbočoval doľava z pravého okraja vozovky a neskoré danie znamenia o zmene smeru jazdy(§ 4 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 1, § 19 ods. 1 v spojení s § 30 ods. 1 cestného zákona), teda je nesporné, že miera jeho zavinenia na vzniknutej situácii je prevažujúca.
18. Pokiaľ ide o výšku uplatnenej náhrady škody na zdraví, ktorej sa žalobkyňa domáha formou náhrady bolestného, táto bola určená v súlade s ustanovením § 5 zákona o náhrade za bolesť a o sťaženie spoločenského uplatnenia znaleckým posudkom N.. K.. N. Q., P.. sumou 6.479,00 Eur. Túto výšku náhrady škody súd považoval za ustálenú a nespornú a z tejto sumy súd vychádzal pri určení nároku žalobkyne na náhradu škody, pričom túto znížil o podiel jej účasti na vzniku škody. Keďže súd určil spoluzavinenie žalobkyne na vzniknutej udalosti v rozsahu 10%, čo predstavuje sumu 647,90 Eur, súd v tejto časti žalobu zamietol a priznal žalobkyni nárok na náhradu škody na zdraví vo výške 5.831,10 Eur (6479,00 Eur - 647,90 Eur). Keďže motorové vozidlo, ktoré viedol vodič Z., bolo poistené u žalovaného, je žalovaný ako poisťovateľ povinný v zmysle vyššie citovaných ustanovení § 4 a § 15 ods. 1 zákona o PZP, plniť uplatnený nárok na náhradu škody na zdraví priamo poškodenému, teda žalobkyni.
19. Pokiaľ ide o žalobkyňou uplatnený úrok z omeškania, platí, že v súlade s § 11 ods. 6 písm. a) v spojení s § 11 ods. 7, zákona o PZP je poisťovateľ povinný do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie a oznámiť výšku poistného plnenia poškodenému, ak bol preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody a následne je poisťovateľ povinný do 15 dní poistné plnenie vyplatiť. Keďže žalobkyňa doručila žalovanému výzvu na plnenie dňa 07.07.2020, pričom preukázala žalovanému uplatnený nárok znaleckým posudkom, ktorý tvoril prílohu zasielanej výzvy a žalovaný napriek tomu do konca uplynutia lehoty, t.j. do 22.10.2020 žalobkyni plnenie neposkytol, má žalobkyňa nárok na úrok z omeškania s plnením súdom priznaného bolestného odo dňa 23.10.2020, a to vo výške 5% p.a., v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a 2 CSP. Úspech žalobkyne zo žalovanej sumy 6.479,00 Eur predstavuje súdom priznaná suma 5.831,10 Eur, čo zodpovedá úspechu žalobkyne v pomere 90 % a jej neúspech, ktorý je úspechom žalovaného, je 10 %. Pomer úspechu žalobkyne je 90% k úspechu žalovaného 10%, z čoho vyplýva nárok žalobkyne na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 80 %.
21. O výške trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).