Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_69Ek-2345-2021.pdf
PDF · 88.9 KB
Case nature
Subarea
69Ek/2345/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - Petržalka, proti povinnému J. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX J., o vymoženie 234,72 Eur, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Pavol Holík, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 14, 811 07 Bratislava, pod. sp. zn. 321EX 318/21, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/2345/2021 zo dňa 26. augusta 2021, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/2345/2021 zo dňa 26. augusta2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 21.06.2021sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného, priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Výkaz nedoplatkov č. 2067322317 zo dňa 04.12.2020 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.01.2021 a vykonateľnosť dňa 23.02.2021 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 23.06.2021 poveril tunajší súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Pavol Holík, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 14, 811 07 Bratislava, ktorý ju vedie pod. sp. zn. 321EX 318/21 (ďalej len „súdny exekútor“). Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 23.06.2021 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/2345//2021 zo dňa 26.08.2021, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
4. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na to, že: „Súd konštatuje, že dlžná suma povinného voči oprávnenému vo výške 234,72 Eur vznikla na základe exekučného titulu vykonateľného dňa 23.02.2021, vystaveného oprávneným na základe vykonaného ročného zúčtovania poisteného na verejné zdravotné poistenie za predchádzajúci kalendárny rok 2019. Nedoplatok vo výške 234,72 Eur vznikol neuhrádzaním pravidelných preddavkov na poistné povinným za príslušné kalendárne mesiace roku 2019. Z exekučného titulu vyplýva, že oprávnený ročné zúčtovanie poistného za rok 2019 v zmysle § 19 ods. 1 ZoZP vykonal ku dňu 02.12.2020, na základe čoho v zmysle § 19 ods. 9 ZoZP vystavil dňa 04.12.2020 výkaz nedoplatkov/exekučný titul, ktorý bol povinnému doručený dňa 21.12.2020 a ktorý sa stal právoplatným dňa 06.01.2021 a vykonateľným dňa 23.02.2021. Z uvedeného je teda zrejmé, že pohľadávka oprávneného, ktorá je predmetom tohto exekučného konania, vznikla po vyhlásení konkurzu a oddlžení povinného, preto uvedenú pohľadávku nemožno uspokojiť v konkurze podľa § 166a ods. 1 ZoKR a možno ju vymáhať v rámci predmetnej exekúcie. tvrdeniam povinného týkajúce sa už neexistencie uvedeného IČO (DIČ) povinného v exekučnom titule, ako aj
iných skutočností uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie súd konštatuje, že ide o také namietané skutočnosti, ktoré mal povinný namietať v základnom konaní, a to podaním námietok v zmysle § 17a ods. 6 ZoZP, čo však povinný neurobil. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom týchto rozhodnutí je viazaný a musí z nich vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú.“ Vzhľadom na skutočnosť, že vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie, a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť, v ktorej uviedol, že exekúciu vedenú v jeho neprospech považuje za nezákonnú. Povinný sa v celom rozsahu v podanej sťažnosti pridržiava argumentov a námietok, ktoré vznášal aj v prípade návrhu na zastavenie exekúcie, keď v sťažnosti záverom zhrňujúc uvádza: „VšZP od prvého dňa, a to už od 03.12.2020 obdržala právoplatné uznesenie 4Odk/39/2020. Ako veriteľ VšZP mala povinnosť všetky vzniknuté pohľadávky 1 mesiaca pred uznesením, teda aj pohľadávku Výkaz nedoplatkov č. 2067322317 v sume 234,72 Eur nahlásiť do 45 dní poverenému správcovi o vyhlásenom konkurze, čo VšZP neurobila, ale pohľadávku si schovávala 6 kalendárnych mesiacov v šuflíku. VšZP porušila zákon o zdravotnom poistení, kde vydala poistencovi pohľadávky v 4 rôznych sumách ako na SZČO, čím porušila zákon o podnikaní a taktiež vydala 3 rôzne pohľadávky v roku 2019, kde si chcela uplatniť vymyslené pohľadávky na vyše 1,5 roka vpred aj keď VšZP nemala ukončený rok 2020 riadne a včas a protizákonne sa snažila tieto pohľadávky vymáhať aj bez podania daňového priznania poistenca. VšZP dňa 21.06.2021 pohľadávku z Výkazu nedoplatkov č. 2067322317 za rok 2019 prihlásila do konkurzu, kde účelovo zatajila tento fakt ako u exekútora zamlčiavala aj vo všetkých zaslaných oznámeniach od VšZP ale aj pred samotným súdom.“ Poukazom na uvedené povinný žiada vyhovieť jeho návrhu na zastavenie exekúcie a žiada o zrušenie všetkých trov súdneho exekútora, ktorý na vymáhanie obdržal podľa povinného nezákonnú pohľadávku. Ďalej povinný žiada o odblokovanie jeho účtov, ako aj o finančné odškodnenie od oprávneného od 23.07.2021 do vydania rozsudku, a to vo výške minimálnej mzdy 623 Eur brutto za každý mesiac až do právoplatného skončenia veci. K sťažnosti povinný predložil súdu aj listinné dôkazy - korešpondenciu medzi povinným a oprávneným, v ktorej oprávnený žiadal opätovne prešetriť postup oprávneného, a to Žiadosť o okamžité zrušenie žiadosti návrhu na exekúciu zo dňa 18.07.2021, Oznámenie oprávneného o výsledku prešetrenia sťažnosti povinného zo dňa 04.08.2021Odpor voči S1654/2021 zo dňa 27.08.2021 a Oznámenie o výsledku prešetrenia opakovanej sťažnosti zo dňa 07.09.2021, z ktorých vyplýva, že žiadostiam povinného nebolo zo strany oprávneného vyhovené, a to s poukazom oprávneného na zákonné a dôvodné vedenie tohto exekučného konania.
6. Na výzvu súdu sa k sťažnosti povinného vyjadril oprávnený, ktorý vo svojom vyjadrení uvádza, že sa stotožňuje s obsahom sťažnosťou napadnutého uznesenia a žiada, aby súd konajúci o sťažnosti predmetné uznesenie potvrdil v celom rozsahu.
7. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
12. Po preskúmaní veci sa súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré vyšší súdny úradník dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnil.
13. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 11. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného k argumentácii povinného v podanej sťažnosti uvádza, že ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
14. V súvislosti s jednotlivými argumentmi uvedenými povinným v podanej sťažnosti súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ povinný v súvislosti s vydaným exekučným titulom namieta jeho nezákonnosť spočívajúcu v tom, že v roku 2019 mu nemohol vzniknúť predmetný nedoplatok ako SZČO, keďže v tomto rozhodnom období už nepodnikal, povinný sa mal takto brániť v základnom konaní (právo podať námietky), čo však povinný neurobil. Námietky uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie, resp. v sťažnosti nie sú a ani nemôžu byť opravným prostriedkom proti vydanému exekučnému titulu. Povinný nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré mal v zmysle vyššie uvedeného uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia. V tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinnému uložená povinnosť, exekučný súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou (formálnou, ktorá znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok a materiálnou, ktorá vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom) rešpektovať a vychádzať z neho, takže spochybňovanie samotného exekučného titulu a z neho vyplývajúce spochybňovanie nároku oprávneného nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. Exekučné konanie je teda vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a keďže povinný povinnosť uloženú v exekučnom titule dobrovoľne v určenej lehote nesplnil, mal oprávnený dôvod podať návrh na vykonanie exekúcie a exekúcia je dôvodná.
15. Je potrebné zdôrazniť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať' vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania, (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Nemožno preto prisvedčiť obrane povinného, ktorý v podanej sťažnosti, uvádza skutkové tvrdenia, ktoré vychádzajú z právnych skutočností a právnych úkonov, ktoré boli dané už pred vydaním exekučného titulu.
16. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na to, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).
17. Možno konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností,
súd konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinným tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie, t.j. skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a tento dôvod na zastavenie exekúcie súd preto považoval za nepreukázaný.
18. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.
19. K druhej námietke povinného týkajúceho sa jeho obrany ohľadne vyhlásenia konkurzu na jeho majetok a jeho oddlženia, a s tým súvisiacu obranu povinného, že predmetná pohľadávka mala byť oprávneným uplatnená v konkurznom konaní a na účely tohto exekučného konania má byť nevymáhateľná, súd uvádza, že takejto obrane povinného nie je možné priznať právnu ochranu. Súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom vyjadreným v napadnutom uznesení, konkrétne v jeho bode 26, z ktorého jednoznačne vyplýva, že pohľadávka oprávneného, ktorá je predmetom tohto exekučného konania vznikla po vyhlásení konkurzu a oddlžení povinného, a preto uvedenú pohľadávku nemožno uspokojiť v konkurze v zmysle § 166a ods. 1 ZoKR a je vymáhateľnou v tomto exekučnom konaní. Inými slovami povedané, vyšší súdny úradník dospel k správnemu právnemu záveru, keď pohľadávku oprávneného vzhľadom na oddlženie povinného považoval za pohľadávku spôsobilú na vymáhanie v rámci exekúcie, nakoľko sa nejedná o pohľadávku, ktorá by do konkurzu povinného spadala, keďže nevznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (t.j. nevznikla pred mesiacom november roka 2020), ale vznikla až na základe exekučného titulu právoplatného dňa 06.01.2021 a vykonateľného dňa 23.02.2021.
20. Súd v tejto súvislosti ešte poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax pojednávajúcu o dôraze a potrebe náležitého odôvodnenia prijatých súdnych rozhodnutí, keď podľa názoru súdu sa vyšší súdny úradník riadne zaoberal práve tými skutočnosťami, ktoré boli pre samotné rozhodovanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie relevantné. V zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 16. 11. 2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“ K jednotlivým listinným dôkazom predloženým povinným v súvislosti s podanou sťažnosťou, ktorými povinný dokladuje písomnú korešpondenciu s oprávneným realizovanou po začatí tohto exekučného konania, súd uvádza, že z obsahu týchto listín len vyplýva, že oprávnený naďalej trvá na uplatnenom nároku na nútený výkon predloženého exekučného titulu voči povinnému, pričom s tvrdeniami povinného ohľadne neoprávnene vyčísleného nedoplatku na verejnom zdravotnom poistení za rok 2019 sa oprávnený nestotožňuje, a teda ani z predložených listinných dôkazov nemal súd za preukázanú existenciu ktoréhokoľvek zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie vedenej v neprospech povinného.
21. Vychádzajúc teda zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
22. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.
23. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.
26. Oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol, v rámci konania o návrhu povinného, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd o prípadných trovách konania oprávneného súvisiacich s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a so sťažnosťou povinného nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).