Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-86-2021.pdf
PDF · 123.85 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/86/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu Z. A., s.r.o., so sídlom O. XX, K., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného: Advokátska kancelária O., s. r. o., so sídlom C. X, K., IČO: XX XXX XXX a Advokátska kancelária E. C., s. r. o., so sídlom Z. XX, K., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému Y. P. A. P., so sídlom L. XX, K. K., IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20. mája 2021, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania a napadnuté rozhodnutie žalovaného
1. Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 23.02.2015 Daňový úrad E., pobočka O. podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie január
- december 2013 a začiatok daňovej kontroly určil na deň 19.03.2015. Daňová kontrola bola podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená dňa 30.01.2018 doručením protokolu z daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.01.2018 žalobcovi s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole v lehote 20 pracovných dní, keďže daňovou kontrolou bol zistený rozdiel dane v sume XXX XXX,- euro na DPH za zdaňovacie obdobie október 2013. K protokolu zaslal žalobca správcovi dane vyjadrenie s pripomienkami zo dňa 03.04.2018 a tieto pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole dňa 18.03.2019 Daňový úrad E., pobočka O. podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku prerokoval so žalobcom. Následne rozhodnutím Daňového úradu E., pobočka O. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.03.2019 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume XXX XXX,- euro na DPH za zdaňovacie obdobie október 2013, keď správca dane neuznal žalobcovi:
- splnenie podmienok pre oslobodenie od DPH podľa § 43 zákona o DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu pre odberateľa E. s.r.o. v sume XXX XXX,XX euro (f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX), pre odberateľa A. C.. v sume XX XXX,XX euro (f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX až f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX), pre odberateľa K C.. v sume XXX XXX,XX euro (f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX až f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX až f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX
až f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX až f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX) a pre odberateľa A. Z. E. C.. v sume XXX XXX,XX euro (f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX, f.č. XXXXXXX),
- splnenie podmienok pre oslobodenie od DPH podľa § 45 zákona o DPH pri trojstrannom obchode pre druhého odberateľa K C.. v sume XX XXX,XX euro (f.č. XXXXXXX) a pre druhého odberateľa A. Z. E. C.. v sume XX XXX,XX euro (f.č. XXXXXXX).
2. Voči rozhodnutiu správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.03.2019 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.09.2019 tak, že rozhodnutie Daňového úradu E., pobočka O. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.03.2019 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti.
3. Následne, v poradí druhým rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.11.2020 správca dane rozhodol totožne ako vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, keď žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 117 216,- euro na DPH za zdaňovacie obdobie október 2013, keď správca dane opätovne neuznal žalobcovi splnenie podmienok pre oslobodenie od DPH podľa § 43 a § 45 zákona o DPH pri faktúrach pre odberateľov uvedených v bode 1 tohto rozsudku.
4. Voči rozhodnutiu správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.11.2020 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20. mája 2021 tak, že rozhodnutie V. úradu E., pobočka O. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.11.2020 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil s odôvodnením, že rozhodnutie správcu dane je v súlade s § 63 ods. 5 daňového poriadku, toto obsahuje odôvodnenie, v ktorom sú uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami odvolávajúceho sa, úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Správca dane zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých prijal záver, pričom postupoval v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ. Záver správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že žalobca nesplnil hmotnoprávnu podmienku pre uplatnenie práva na oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu, pretože právo nakladať s tovarom ako vlastník nebolo prevedené na deklarovaných odberateľov, ktorí boli do obchodného reťazca vložení účelovo a bez riadneho podnikateľského dôvodu s cieľom podvodným spôsobom zneužiť systém neutrality DPH, o čom žalobca mal a mohol vedieť, ak by dodržal primeranú obozretnosť a opatrnosť v obchodnom styku.
5. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, žalovaný sa stotožnil so skutkovým stavom ako ho zistil správca dane a taktiež sa stotožnil i so závermi, aké správca dane z neho ustálil. Žalovaný skonštatoval, že tovar ako taký bol prepravený do M. a do Y. republiky, avšak nebol dodaný odberateľom deklarovaným na sporných faktúrach (E. s.r.o., A. C.., K C.. a A. Z. E. C..). Žalobcom predložené doklady obsahujú rozporuplné a nejednoznačné informácie o prijímateľovi tovaru a na základe toho mohol a mal žalobca nadobudnúť oprávnené podozrenie, že v členskom štáte spotreby tovaru dochádza k podvodnému konaniu v oblasti DPH, pri ktorom boli do maďarského a českého dodávateľského reťazca účelovo vložené nekontaktné spoločnosti, ktoré reálne nevykonávali žiadnu ekonomickú činnosť, nepotvrdili vierohodnosť faktúr a nadobudnutie tovaru, nepotvrdili prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník a neodviedli DPH súvisiacu s nadobudnutím tovaru. A. nadobúdateľmi tovaru od žalobcu boli iné spoločnosti, ktoré si neoprávnene odpočítali len formálne fakturovanú maďarskú a českú DPH, avšak bez odvedenia dane, pričom v prípade, ak by tieto spoločnosti obstarali tovar priamo od žalobcu, bol by uplatnený prenos daňovej povinnosti na kupujúceho, ktorý by DPH priznal a zároveň by si uplatnil odpočítanie súvisiacej DPH, čo znamená, že transakcia by bola u kupujúceho daňovo neutrálna. Žalobca nesplnil hmotnoprávnu podmienku pre uplatnenie práva na oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu, pretože právo nakladať s tovarom ako vlastník nebolo prevedené na deklarovaných odberateľov, ktorí boli do obchodného reťazca vložení účelovo a bez riadneho podnikateľského dôvodu s cieľom podvodným spôsobom zneužiť systém neutrality DPH. Aj podľa žalovaného bolo nepochybne preukázané, že sporné plnenia boli spojené s podvodným konaním a daňovým únikom v inom členskom štáte EÚ, o ktorom vzhľadom na neobvyklé a neštandardné okolnosti prípadu, žalobca mal a mohol vedieť, ak by dodržal primeranú opatrnosť a obozretnosť v
obchodnom styku. Okrem rozporných a nejednoznačných informácií o príjemcoch tovaru boli súvisiace objednávky vystavené v mene spoločnosti T. Kft. (sprostredkovateľ), a nie v mene deklarovaných odberateľov, pričom akceptácia objednávok nebola maďarskými odberateľmi potvrdená. Neštandardné je aj to, že žalobca si osobne nepreveroval odberateľov, ale ponechal výber a preverovanie maďarských odberateľov na sprostredkovateľa, pričom žalobca sa žiadnym spôsobom neubezpečil, že odberateľ uvedený na objednávkach je skutočným nadobúdateľom tovaru. Navyše absentovali písomné zmluvy s maďarskými odberateľmi, obchodná spolupráca sa realizovala bez osobného kontaktu, za viacero sporných odberateľov vystupovali rovnaké kontaktné osoby, ktoré nepreukázali vzťah k odberateľovi, tovar sa vykladal u konečných zákazníkov, ktorí boli v iných zdaňovacích obdobiach priamymi obchodnými partnermi žalobcu, úhrady sa na účet žalobcu realizovali vkladom hotovosti v mene viacerých sporných odberateľov tými istými osobami, sporní odberatelia nepodnikali v hutníckom priemysle a stavebníctve a svoje virtuálne sídla mali viacerí sporní odberatelia na rovnakej adrese, pričom bola zistená i personálna prepojenosť odberateľov. Vo vzťahu k trojstrannému obchodu deklarovaného pre druhého odberateľa K C.. a A. Z. E. C.. žalovaný skonštatoval, že predložené doklady súvisiace s faktúrami, na ktorých je v pozícii druhého odberateľa deklarovaná spoločnosť K C.. a A. Z. E. C.. obsahujú informácie o ďalšej maďarskej spoločnosti Y. C.., ktorá nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu so spoločnosťami K C.. a A. Z. E. C.., jej zmluvným partnerom a ďalším článkom v maďarskom fakturačnom reťazci bola spoločnosť E. E. I. C.. Tovar teda nebol odoslaný od prvého dodávateľa k deklarovanému druhému odberateľovi K C.. a A. Z. E. C.., ale od prvého dodávateľa k ďalším príjemcom, pričom navyše druhý deklarovaný odberateľ K C.. a A. Z. E. C.. ani nepotvrdili vierohodnosť faktúr, ani nadobudnutie tovaru od žalobcu a nepriznali ani súvisiacu DPH, teda tovar nebol zdanený v krajine určenia a plnenie, na ktorom sa žalobca zúčastnil bolo súčasťou podvodného konania, v dôsledku ktorého došlo k daňovému úniku v M., o ktorom žalobca pri zachovaní zásady opatrnosti mohol vedieť.
II.
Žalobné body a vyjadrenia účastníkov
6. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 19.07.2021, keď v záhlaví tohto rozsudku označené rozhodnutie žalovaného si prevzal žalobca dňa 21.05.2021 sa žalobca domáha zrušenia v záhlaví tohto rozsudku uvedeného rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20. mája 2021 z dôvodov, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
7. Žalobca namieta nesprávnu interpretáciu § 43 a § 45 zákona o DPH a tvrdí, že žalobca splnil podmienky pre uplatnenie oslobodenia od DPH.
8. Žalobca taktiež namieta, že rozhodnutie žalovaného nie je dostatočne odôvodnené a takýmto postupom žalovaného došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie. Žalobca tvrdí, že žalovaný svoje úvahy dostatočne nevysvetlil a dôvody, pre ktoré nevyhovel odvolaniu nie sú zrejmé.
9. Žalobca rovnako namieta, že správca dane odmietol vykonať žalobcom navrhnuté dôkazy. Zároveň namieta, že iné žalobcom navrhnuté dôkazy správca dane po ich vykonaní nesprávne posúdil. Žalobca je toho názoru, že správca dane nepostupoval v konaní nestranne a prístup správcu dane a žalovaného k dokazovaniu podľa žalobcu vykazuje znaky šikany.
10. Žalobca ďalej tvrdí, že v rozhodnom období roku 2013 neexistovali žiadne relevantné pochybnosti o riadnom fungovaní maďarských odberateľov a správca dane a žalovaný odôvodňujú podvodné konanie odberateľov žalobcu z roku 2013 skutočnosťami, ktoré vyšli najavo až v roku 2016 a neskôr.
11. Žalobca poukazuje i na to, že správca dane sa nevysporiadal s vyjadrením žalobcu zo dňa 18.01.2018 a zároveň namieta neúmernú dĺžku daňovej kontroly, ktorá po zohľadnení jej prerušenia trvala celkovo 13 mesiacov, teda prekročila zákonnú lehotu.
12. Žalobca súčasne so správnou žalobou podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, o ktorom krajský súd rozhodol uznesením č. k. 13S/86/2021-106 zo dňa 29.09.2021 tak, že návrhu vyhovel a správnej žalobe priznal odkladný účinok, keď dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú dôvody pre jeho priznanie.
13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal uviedol, že žalobca v podanej žalobe uvádza rovnaké námietky ako v odvolaní, ku ktorým žalovaný zaujal jednoznačné stanovisko v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zopakoval, že záver správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že žalobca nesplnil hmotnoprávnu podmienku pre uplatnenie práva na oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu, pretože právo nakladať s tovarom ako vlastník nebolo prevedené na deklarovaných odberateľov, ktorí boli do obchodného reťazca vložení účelovo a bez riadneho podnikateľského dôvodu s cieľom podvodným spôsobom zneužiť systém neutrality DPH, o čom žalobca mal a mohol vedieť, ak by dodržal primeranú obozretnosť a opatrnosť v obchodnom styku.
14. Žalobca v replike a žalovaný v duplike zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
III.
Konanie na správnom súde
15. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil správny súd ani takú vadu, na ktorú má povinnosť prihliadať ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba nie je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§137 ods. 2 S.s.p.) vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 190 S.s.p.). 16. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 17. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b), c) Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 18. Podľa § 24 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
19. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane dokazovanie vykonáva a vedie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. 20. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. 21. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány povinné postupovať. 22. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. 23. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. 24. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 25. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. 26. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru alebo služieb) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07-44 ). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či služby a práce boli skutočne dodané zmluvným dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva. 27. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že obchodný partner nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na podnikanie, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť
o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania. Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na oslobodenie od DPH, je iniciátorom tohto oslobodenia, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na oslobodenie od DPH uznaný ako oprávnený. 28. Ako už bolo uvedené, boj proti daňovým podvodom je cieľom uznaným a podporovaným DPH smernicou. Preto zdaniteľnej osobe, ktorá vedela alebo mala vedieť, že sa transakciou, na základe ktorej si uplatňuje právo na oslobodenie od DPH zúčastnila na DPH podvode, ku ktorému došlo v rámci reťazca dodaní možno zamietnuť uplatnenie tohto práva bez ohľadu na to, že k tomuto podvodu došlo v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom si táto osoba uplatňovala toto právo, a táto osoba v druhom členskom štáte dodržala formálne podmienky stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi na ich uplatnenie. DPH podvod, ktorý využíva intrakomunitárne dodania, je totiž často charakteristický tým, že pri izolovanom posúdení splnenia podmienok stanovených na uplatnenie daného práva, sa tieto z hľadiska jedného členského štátu javia byť splnené, keďže práve zo špecifickej kombinácie transakcií uskutočnených vo viacerých členských štátoch vyplýva ich podvodná povaha ako celku. 29. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10). 30. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. účinného do 31.12.2019, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 31. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. účinného do 30.12.2019, trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet, e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí a f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň. 32. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. účinného do 30.12.2019, ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené. 33. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. účinného do 30.12.2019, pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej uvedie, že ide o trojstranný obchod. 34. V ustanoveniach § 43 a § 45 sú uvedené podmienky, za splnenia ktorých je dodanie tovaru oslobodené od DPH. Uvedené podmienky sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na oslobodenie, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť. Práve naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na oslobodenie od DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre oslobodenie zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje oslobodenie od DPH z faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a tovar reálne dodaný. Pre splnenie zákonných podmienok pre oslobodenie od DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na oslobodenie od DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu, pričom pod reálnym uskutočnením nemožno chápať len to, že daňový subjekt (žalobca) toto zdaniteľné plnenie dodal do iného členského štátu a že vystavil faktúru. Ak chceme hovoriť o reálnom zdaniteľnom plnení,
musí byť taktiež splnená i tá podmienka, že toto zdaniteľné plnenie daňový subjekt (žalobca) dodal práve odberateľovi deklarovanému na vystavenej faktúre. 35. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zdaniteľné plnenia žalobca nedodal deklarovaným odberateľom E. s.r.o., A. C.., K C.. a A. Z. E. C.. je opodstatnený, rovnako ako je opodstatnený záver správcu dane a žalovaného, že žalobca v prípade trojstranného obchodu nesplnil podmienky oslobodenia od DPH, keď bolo preukázané, že tovar nebol odoslaný od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi K C.. a A. Z. E. C.., ktorí tovar nikdy neprevzali. Správne daňové orgány poukázali na nesúlad a rozporuplnosť samotných faktúr, objednávok a CMR, z ktorých je sporné, komu bol vôbec predmetný tovar v M. a v Y. republike dodaný. Deklarované obchody sú poznačené viacerými rozpormi. Vo viacerých prípadoch objednávky realizoval nie deklarovaný odberateľ, ale spoločnosť T. C.., rovnako ako prevzatie tovaru potvrdzoval nie deklarovaný odberateľ, ale tretia osoba, na dokladoch je okrem deklarovaného odberateľa ako príjemca uvedený aj tretí subjekt, príp. vykládka tovaru bola deklarovaná na rôznych dodacích adresách bez uvedenia, o aké dodacie miesta vo vzťahu k deklarovanému odberateľovi sa jedná a aká osoba na týchto miestach v mene odberateľa tovar prevzala. Uvedené nedostatky sa týkajú rovnako aj deklarovaného trojstranného obchodu, keďže aj v tomto prípade sa nedalo z predložených dokladov určiť, kto reálne vystupoval v M. ako druhý odberateľ. Šetrením deklarovaných odberateľov bolo ďalej zistené, že ide o problematické, ekonomicky nečinné a nekontaktné subjekty, nepodnikajúce v hutníckom priemysle a stavebníctve, s virtuálnymi sídlami na rovnakých adresách a s personálnou prepojenosťou. Záver správcu dane a žalovaného, že deklarovaní odberatelia boli do obchodného reťazca účelovo vložení s cieľom podvodným spôsobom zneužiť systém neutrality DPH, je podľa názoru správneho súdu opodstatnený. Správny súd nemá najmenšie pochybnosti, že v posudzovanom prípade boli sporné plnenia spojené s podvodným konaním a daňovým únikom v M.. Rovnako správny súd nemá pochybnosti o tom, že žalobca pri dodržaní podnikateľskej obozretnosti mohol a mal zistiť, že sa účastní tohto daňového podvodu. Predmetné zdaniteľné plnenia totiž vykazovali viacero neštandardných znakov, z ktorých bolo možné pri bežnej obozretnosti ustáliť, že jediným účelom zapojenia deklarovaných odberateľov v obchodnom reťazci bolo práve narušenie neutrality DPH a získanie daňovej výhody. Vzhľadom na to nemohol byť žalobcovi nárok na oslobodenie od DPH za dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. v zdaňovacom období október 2013 uznaný ako oprávnený a rovnako nemohol byť žalobcovi uznaný ako oprávnený ani nárok na oslobodenie od DPH pri deklarovanom trojstrannom obchode podľa § 45 zákona č. 222/2004 Z.z. v zdaňovacom období október 2013. Z právneho hľadiska teda žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. § 43 a § 45 zákona č. 222/2004 Z.z. pre oslobodenie od DPH. 36. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, tieto po ich preskúmaní vyhodnotil správny súd ako nedôvodné.
37. Daňové orgány na vec sa vzťahujúce ust. § 43 a § 45 zákona č. 222/2004 Z.z. interpretovali správnym spôsobom. Ako správny súd uviedol v bode 34 tohto rozsudku, ak chceme hovoriť o reálnom zdaniteľnom plnení, musí byť splnená i tá podmienka, že toto zdaniteľné plnenie daňový subjekt (žalobca) dodal práve odberateľovi deklarovanému na vystavenej faktúre, ktorá podmienka v posudzovanom prípade splnená nebola. Správny súd sa teda nestotožnil s tvrdením žalobcu, že splnil zákonné podmienky podľa § 43 a § 45 zákona o DPH pre oslobodenie od DPH a žalobcovu námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú.
38. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil i námietku, že rozhodnutie žalovaného je nedostatočne zdôvodnené a nepreskúmateľné. Naopak, správny súd konštatuje, že z rozhodnutia žalovaného sú nadovšetko zrejmé dôvody, pre ktoré nebol žalobcovi nárok na oslobodenie od DPH priznaný. Nárok na oslobodenie od DPH nebol žalobcovi priznaný preto, lebo žalobcom deklarovaní odberatelia v M. neprevzali tovar uvedený na sporných faktúrach a tým neboli splnené predpoklady cit. ust. § 43 a § 45 zákona o DPH.
39. Pokiaľ ide o dokazovanie, z administratívneho spisu správny súd nezistil, žeby išlo o šikanózne a zaujaté dokazovanie ako tvrdí žalobca. Správca dane vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a v tomto smere mu nemožno skutočne nič vyčítať. Pokiaľ správca dane nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy, išlo o dôkazy, ktoré by preukázali reálne dodanie tovaru do M., čo však nebolo v konaní sporné, keď správca dane dodanie tovaru do M. nespochybňoval. Spornou bola skutočnosť, kto v M. a v Y. republike
dodaný tovar prevzal. Táto skutočnosť by však žalobcom navrhnutými dôkazmi objasnená nebola. Ani táto námietka nie je podľa správneho súdu dôvodná.
40. Správny súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že v rozhodnom období roku 2013 neexistovali žiadne relevantné pochybnosti o riadnom fungovaní M. odberateľov, nakoľko znaky neštandardného obchodovania sa prejavovali od počiatku, teda už v roku 2013. Nie je teda pravda, žeby tieto skutočnosti vyšli najavo až v roku 2016 a neskôr.
41. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že správca dane sa nevysporiadal s vyjadrením žalobcu zo dňa 18.01.2018, na tomto mieste si správny súd dovolí poukázať na bod 1.3 protokolu, v ktorom správca dane poukazuje na vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.01.2018. Uvedená námietka teda opodstatnenie nemá. Taktiež nie je dôvodná ani námietka neúmernej dĺžky daňovej kontroly. Pokiaľ ide o dĺžku daňovej kontroly, táto bola ukončená v zákonnej lehote. Ako vyplýva z administratívneho spisu, daňová kontrola začala dňa 19.03.2015, v období od 25.11.2015 do 03.05.2016 a následne od 04.07.2016 do 19.12.2017 bola dôvodne prerušená, nakoľko bolo potrebné získať rozsiahle informácie spôsobom podľa Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 a daňová kontrola bola ukončená dňa 30.01.2018, čo po zohľadnení prerušenia predstavuje 353 dní, teda v lehote 1 rok.
42. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p.), že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ S.s.p.), že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) alebo žeby došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ S.s.p.).
43. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
44. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom a pretože žalobné námietky (žalobu) vyhodnotil ako nedôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a žalobu zamietol.
45. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v danej veci nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania žalovanému, preto správny súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 168 S.s.p.).
46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).