Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/80/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Katarína Slováčeková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: J. G., narodený XX.X.XXXX, bytom D. XXX, proti žalovanému: A. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. S. XX/X, S., o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam a iné, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. -19 zo dňa 18.6.2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým sa ukladá žalovanému zákaz nakladať, predať, scudziť, prenajať nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie D., obec D., a to rodinný dom a prístrešok pre auto so súp. č. XXX postavený na parcele reg. ,,C“ č. 319, rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parc. reg. ,,C“ č. 317 a pozemky - parcely reg. ,,C“ č. 314, zastavané plochy a nádvoria o výmere 204 m2, č. 315, zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 m2, č. 316, zastavané plochy a nádvoria o výmere 140 m2, č. 317, zastavané plochy a nádvoria o výmere 97 m2, č. 319, zastavané plochy a nádvoria o výmere 205 m2 do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiadal, aby súd žalovanému zakázal nakladať, predať, scudziť, prenajať nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie D., obec D., a to rodinný dom a prístrešok pre auto so súp. č. XXX postavený na parcele reg. ,,C“ č. 319, rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parc. reg. ,,C“ č. 317 a pozemky - parcely reg. ,,C“ č. 314, zastavané plochy a nádvoria oo výmere 204 m2, č. 315, zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 m2, č. 316, zastavané plochy a nádvoria o výmere 140 m2, č. 317, zastavané plochy a nádvoria o výmere 97 m2, č. 319, zastavané plochy a nádvoria o výmere 205 m2, zamietol.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , , , , veta prvá, veta prvá .

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobca listinnými dôkazmi a tvrdenými skutočnosťami neosvedčil základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Z Listu vlastníctva č. XXX, pre obec D., katastrálne územie D., mal súd prvej inštancie preukázané, že vyššie špecifikované nehnuteľnosti nadobudol žalovaný kúpnou zmluvou zo dňa 8.10.2012 a bol riadne titulom tejto kúpnej zmluvy zapísaný ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností. Kataster nehnuteľností sa spravuje domnienkou hodnovernosti zapísaných údajov, pokiaľ sa nepreukáže opak, preto súd prvej inštancie nemá dôvod pochybovať o dôveryhodnosti a pravdivosti zapísaných údajov. Súd prvej inštancie mal ďalej preukázané, že vlastnícke právo žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam bolo potvrdené i rozsudkom tamojšieho súdu č. zo dňa 14.12.2017, právoplatný dňa 14.12.2017, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu

I. G., nar. XX.X.XXXX (brata žalobcu) o určenie vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie mal za to, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca neosvedčil a ani neuviedol, na základe akej skutočností by mal byť vlastníkom žalovaných nehnuteľností, poukázal len na skutočnosť, že dané nehnuteľnosti obýva nepretržite 50 rokov, pričom táto skutočnosť podľa názoru súdu prvej inštancie nemá vplyv na vznik jeho vlastníckeho práva. Žalobca taktiež nepreukázal a súdu prvej inštancie neosvedčil bezprostrednú ujmu, ktorá mu hrozí. Žalobca neosvedčil a v konečnom dôsledku ani netvrdil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neodkladnú úpravu pomerov. Súd prvej inštancie mal za to, že nárok na nariadenie neodkladného opatrenia nebol osvedčený takým spôsobom, aby bol nevyhnutný okamžitý zásah vo forme jeho nariadenia, a preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. , , , , , , . V odvolaní uviedol, že v rozhodovaní súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže sa súd prvej inštancie nevysporiadal s každou námietkou, ktorú v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol. Zásadnou a relevantnou námietkou v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je, že žalobca je dedičom po svojich rodičoch, pričom sa dedičské konanie nikdy neuskutočnilo a dedičstvo sa po jeho rodičoch neprejednávalo, pričom žiada, aby majetok po jeho rodičoch bol zaradený do dedičstva. Žalobca k žalobe predložil dôkazy o vlastníctve predmetných nehnuteľností, ktoré boli vo vlastníctve jeho predkov listom vlastníctva, v ktorom sú nehnuteľnosti zapísané na mená jeho predkov vlastníkov G. K., G. S., G. A., G. A., G. W., G. O.. Toto sú skutočnosti, na základe ktorých by mal byť žalobca zákonitým vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Žalobca osvedčil, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a preto je potrebné bezodkladne upraviť pomery. I exekúcia je ohrozená, ak žalovaný bude požadovať tak, ako po smrti jeho brata I. G. požadoval, aby sa žalobca vysťahoval z rodinného domu, v ktorom býva 50 rokov, pričom voči nemu neexistuje žiadne súdne rozhodnutie. Žalobca uviedol, že dňa XX.XX.XXXX zomrel jeho brat I. G., keď pár hodín po jeho smrti prišli cudzí ľudia, aby sa žalobca z rodinného domu, v ktorom býva 50 rokov, vysťahoval. Žalovaný tvrdil, že je vlastníkom nehnuteľností, kde býva žalobca, nemal k dispozícii žiadne súdne rozhodnutie, že by bol žalovaný oprávnený domáhať sa, aby sa žalobca vysťahoval, či vypratal nehnuteľnosti, ktoré užíva od narodenia. Po smrti brata našiel žalobca notársku zápisnicu N 58/2007, NZ 7183/2007, NCRis 7233/2007 zo dňa 23.02.2007, z ktorej sa dozvedel, že sa mal vlastníkom predmetných nehnuteľnosti stať brat, a to ich vydržaním. Ak sa mal stať vlastníkom predmetných nehnuteľností brat žalobcu, tak sa mal stať ich vlastníkom aj žalobca, ktorý má rovnako podiel po rodičoch. Každý v obci D., aj starosta obce, vedel, že oprávnený dedič je aj žalobca, aj jeho brat. V občianskom preukaze, ktorý mu bol vydaný dňa 07.11.2012, má žalobca uvedené, že má trvalý pobyt v obci D. XXX a jeho brat I. G., že má trvalý pobyt v obci D. XXX. Podľa vedomostí žalobcu boli tie domy spojené, teda bolo viac domov so súpisnými číslami XXX, XXX, XXX a XXX. Žalobca má za to, že neboli splnené podmienky na vydanie napadnutého uznesenia, pretože mu hrozí ujma, a to ústavne garantovaných práv vlastniť majetok a ochrany obydlia. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec na nové prejednanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby nariadil neodkladné opatrenie v znení v zmysle návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

5. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalovaný nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( účinného), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , , , , ), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie ( ).

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty žalobcu predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

8. V zmysle pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. V zmysle neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. V zmysle neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

11. V zmysle veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. V zmysle pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená (pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená), a to jednak v štádiu pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.

14. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich, a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.

15. Zo skutkových okolností prípadu vyplýva, že vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam je v katastri nehnuteľnosti zapísané v prospech žalovaného, ktorý žalovaný tieto nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou dňa 5.10.2012. Pred žalovaným sporné nehnuteľnosti vlastnili príbuzní žalobcu, ostatný krát pred žalovaným bolo vlastníctvo v katastri nehnuteľnosti zapísané v prospech brata žalobcu I. G.. V konaní vedenom na súde prvej inštancie pod spisovou značkou bola zamietnutá žaloba brata žalobcu I. G. o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Žalobca býva v sporných nehnuteľnostiach od narodenia. V konaní vo veci samej sa žalobca domáha určenia neplatnosti notárskej zápisnice o vydržaní sporných nehnuteľností v prospech brata I. G., určenia sporných nehnuteľností do dedičstva a určenia vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam vo svoj prospech. Spolu so žalobou vo veci samej sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúce v zákaze nakladania so spornými nehnuteľnosťami, ktorý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie zamietol.

16. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu jednak z tvrdenej okolnosti jeho vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, jednak z okolnosti jemu hroziacej bezprostrednej ujmy spočívajúcej v požiadavke žalovaného na vysťahovanie žalobcu z jeho obydlia, ktoré užíva od narodenia.

17. Pri svojich úvahách, v rámci ktorých odvolací súd hodnotil dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vychádzal zo skutočnosti bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, že predmetom konania vo veci samej je žaloba o určenie vlastníctva, žaloba o určenie veci do dedičstva a iné, ktorá skutočnosť vyplynula z obsahu spisu. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí žalobca aspoň osvedčiť základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Zatiaľ predbežne v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že nároky, ktoré si žalobca uplatňuje veci samej, t. j. nárok na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, nárok na určenie veci do dedičstva a iné sú očividne vylúčené. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že žaloba vo veci samej je dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Úspešnosť takejto žaloby, s poukazom na vyššie uvedené, nie je v tomto štádiu konania dosiaľ očividne vylúčená. Odvolací súd je preto toho názoru, že predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcu uplatňovaného žalobou, je daný.

18. V prejednávaných veciach u neodkladných opatrení navrhovaných v sporoch týkajúcich sa vlastníckych alebo im obdobných práv k nehnuteľnostiam, resp. i v štádiu pred začatím takýchto konaní, možno uzavrieť, že prakticky pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva (vždy v konaní o určenie vlastníctva alebo o vydanie hnuteľnej či vypratanie nehnuteľnej veci a podľa okolností veci aj v prípadoch požiadaviek na určenie neplatnosti alebo neúčinnosti právnych úkonov) potreba neodkladnej úpravy pomerov strán vyplýva už z potreby zachovania stavu vecí existujúceho v čase uplatnenia nároku do skončenia konania o veci, teda do právoplatného vyriešenia otázky existencie či neexistencie tvrdeného vlastníckeho či obdobného práva strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia. Vyššie uvedená potreba je daná predovšetkým nutnosťou zamedzenia takým úkonom osoby (osôb), voči ktorej (ktorým) uplatnená požiadavka smeruje, v dôsledku ktorých by už ani prípadný úspech požiadavky uplatnenej v žalobe vo veci samej nemal zmysel.

19. Požiadavku na zákaz nakladania s vecami, ktorých vlastníctvo môže byť (alebo už aj reálne je) predmetom sporu, treba vzťahovať nielen na samotný záujem previesť (ďalej) vlastnícke právo, ale aj na také úkony, ktoré by strane domáhajúcej sa súdnej ochrany mohli v prípade úspechu jej požiadavky vo veci samej spôsobiť iné ťažkosti pri reálnom výkone jej vlastníckeho práva. Nerozhodné pritom je, či sa návrhom na neodkladné opatrenie požaduje ochrana už v rámci bežiaceho konania o veci, alebo ešte pred začatím takéhoto konania (na potrebe neodkladnej úpravy pomerov to totiž s výnimkou nevyhnutnosti podania žaloby v druhom prípade čo najskôr po nariadení neodkladného opatrenia nič nemení).

20. Rozhodujúcim (z hľadiska možnosti nariadenia v prejednávanej veci požadovaného neodkladného opatrenia) bolo práve to, že uplatnený nárok vo veci samej je požiadavka na určenie vlastníckeho práva žalobcu k sporeným nehnuteľnostiam voči žalovanému s posúdením žalobou nastolenej otázky neplatnosti osvedčenia o vydržaní v prospech brata žalobcu i otázky možného vydržania sporných nehnuteľností žalobcom. Pri svojich úvahách, v rámci ktorých odvolací súd hodnotil dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vychádzal zo skutočnosti, že je to práve žalobca, ktorý musí osvedčiť naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli podľa odvolacieho súdu, na rozdiel od súdu prvej inštancie, skutočnosťami osvedčujúcimi potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán spôsobom navrhovaným žalobcom. Ochrana ohrozeného práva žalobcu na obydlie a ochrana tvrdeného vlastníckeho práva žalobcu k sporným nehnuteľnostiam, požiadavkou žalovaného na jeho vysťahovanie, si totiž nepochybne vyžadovala okamžitý zásah zo strany súdu. Bezprostredná hrozba svojvoľného vysťahovania žalobcu z obydlia, v ktorom žije od narodenia, bez súdneho rozhodnutia o vyprataní je totiž postačujúcim dôvodom osvedčenie potreby neodkladného opatrenia, resp. neodkladnej úpravy pomerov strán. Nariadenie neodkladného opatrenia je tak podľa názoru odvolacieho súdu jediný možný spôsob, ako sa môže žalobca brániť proti jeho zamýšľanému vysťahovaniu žalovaným a predísť tak vzniku hroziacej ujmy. Rovnako v prípade nakladania so spornými nehnuteľnosťami žalovaným, by bol aj zmarený, sťažený a ohrozený následný výkon rozhodnutia, ak by bol žalobca vo veci samej úspešný.

21. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadal žalobca splnené boli a súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia zmenil (bez toho, že sa zaoberal odvolacími argumentmi odvolateľa, ktoré sa vzťahujú už na posúdenia nároku vo veci samej) tak, že návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.

22. Na záver odvolací súd považuje za potrebné dodať, že vzhľadom na špecifický procesný postup pri nariadení neodkladného opatrenia, ktorý do značnej miery zvýhodňuje navrhovateľa neodkladného opatrenia, je na jeho osobu zákonom prenesená aj zodpovednosť za neodkladným opatrením spôsobenú škodu a inú ujmu, ktorá vznikne v príčinnej súvislosti s účinkami nedôvodne nariadeného neodkladného opatrenia, nakoľko, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa neodkladného opatrenia bolo uspokojené, navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli ( ). Ide o zákonnú zodpovednosť a to jednak z toho dôvodu, že vyplýva z procesného predpisu, ale najmä preto, že vo svojej podstate vytvára zodpovednostný vzťah na základe súdneho rozhodnutia ako individuálneho aktu aplikácie práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia v konečnom dôsledku zodpovedá za to, že súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel; respektíve jeho zodpovednosť by nebola daná, pokiaľ by súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Na vznik takejto zodpovednosti sa nevyžaduje porušenie konkrétnej povinnosti. Ak súd považuje dôvodnosť nároku vo veci samej za hodnoverne osvedčenú a neodkladné opatrenie nariadi, pričom následne nebude chránený nárok priznaný meritórnym rozhodnutím, vzniká určitá miera procesnej diskontinuity v neprospech osoby, ktorej bola neodkladným opatrením uložená povinnosť. Túto špecifickú procesnú situáciu zákon kompenzuje práve osobitným záväzkom navrhovateľa neodkladného opatrenia na náhradu škody a inej ujmy.

23. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej ( v spojení s ).

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).