Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_7S-58-2019.pdf
PDF · 144.21 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/58/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členiek senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: TRADE INDEX s.r.o., so sídlom Jesenského 25, Košice, IČO: 36 575 321, právne zastúpeného ILLEŠ, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Floriánska 19, Košice, IČO: 52 082 881, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej Republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101435443/2019 zo dňa 11.06.2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd správnu žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 13.08.2019, doručenou na Krajský súd v Košiciach dňa 14.08.2019, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101435443/2019 zo dňa 11.06.2019, ktorým tento, ako príslušný správny orgán, na základe zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rozhodol podľa ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) tak, že potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102599768/2018 zo dňa 14.12.2018, ktorým bol podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyrubený rozdiel dane v sume 224 321,42 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2012, daňovému subjektu TRADE INDEX s.r.o., Jesenského 25, Košice, IČO: 36 575 321, DIČ: 2021768562.
I. Administratívne konanie
2. Správca dane - Daňový úrad Košice vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január, marec - december 2012, ktorá začala dňa 24.06.2013 (Oznámenie č. 9810401/5/2364069/2013 zo dňa 31.05.2013).
3. Daňová kontrola bola prerušená odo dňa 21.05.2014 rozhodnutím č. 9810401/5/1811141/2014 zo dňa 13.05.2014 z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia - vykonávanie daňových kontrol na dani z pridanej hodnoty u dodávateľov daňového subjektu a súčasne správca dane zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (jednotlivé žiadosti sú podrobne
uvedené v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly). Dňa 03.01.2018 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a správca dane zaslal daňovému subjektu oznámenie č. 100011455/2018 zo dňa 03.01.2018, ktorým mu oznámil, že pokračuje vo výkone daňovej kontroly začatej dňa 24.06.2013.
4. Správca dane o výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol č. 100167241/2018 zo dňa 18.01.2018, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu doručený splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu dňa 19.01.2018. Správca dane umožnil daňovému subjektu v lehote 180 pracovných dní vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole. Splnomocnený zástupca sa v určenej lehote (dňa 05.10.2018) vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole. Oznámením č. 102146581/2018 správca dane určil deň na prejednanie pripomienok k protokolu 03.12.2018. Daňový subjekt dňa 30.11.2018 písomne oznámil správcovi dane (ev. č. 6/15636521/2018), že sa na prerokovaní pripomienok nezúčastní. Správca dane sa s podanými pripomienkami v celom rozsahu vysporiadal v napadnutom rozhodnutí.
5. Rozhodujúcou skutočnosťou na vydanie napadnutého rozhodnutia boli zistenia správcu dane, že daňový subjekt si v zdaňovacom období marec 2012 uplatnil právo na odpočítanie dane v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“) v celkovej sume 224 321,42 EUR od spoločností:
- VOMEX Trade, spol. s r.o., Popradská 56, Košice, IČO 36205729, DIČ 2020053629 (do 08.11.2013 Popradská 66, Košice; od 13.4.2017 právny nástupca R-MEDIA PLUS, s.r.o. Šafárikova 5944/30, Prešov, IČO 36660949) predmet fakturácie - betonárska oceľ - faktúry sú podrobne uvedené v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia
- PRO METAL SYSTEM s.r.o., Pražská 2, Košice, IČO 45640424, DIČ 2023076517 (od 04.12.2015 právny nástupca Media Invest One s.r.o., Panenská 24, Bratislava, IČO 36230308) predmet fakturácie
- plechové tabule - faktúry sú podrobne uvedené v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia
- STELMO a.s. Košice, Smaragdová 1, Košice, IČO 31659942, IČ DPH SK2020486765. Správca dane nepriznal právo na odpočítanie dane v sume 105,52 EUR z dôvodu, že prijaté služby súvisiace s prevádzkou prenajatého skladu na dodacom mieste Pri Krásnej 4, Košice neslúžili na zabezpečenie zdaniteľných príjmov daňového subjektu, ale na zabezpečenie fungovania dodávok v umelo vytvorených reťazcoch obchodných spoločností bez hospodárskej reality za účelom získania daňovej výhody.
- faktúra č. 12RT0025 zo dňa 01.03.2012 za prenájom nebytových priestorov a žeriavu, základ dane 514,13 EUR, DPH 102,83 EUR
- faktúra č. 12RT0035 zo dňa 16.03.2012 za dodávku elektrickej energie 394 kWh, základ dane 103,43 EUR, DPH 20,69 EUR.
6. Zistený skutkový stav je podrobne uvedený v rozhodnutí správcu dane, ako aj v žalobou napadnutom rozhodnutí. Ako bolo vyššie uvedené (bod 1. rozsudku), proti uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca podal odvolanie, o ktorom žalovaný správny orgán rozhodol podľa ustanovenia § 74 ods. 4 daňového poriadku tak, že potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102599768/2018 zo dňa 14.12.2018.
7. Žalovaný správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia opísal skutkový stav a vykonané dokazovanie správcu dane a okrem iného uviedol: „Finančné riaditeľstvo SR v súvislosti s hmotnoprávnymi námietkami daňového subjektu uvedenými v odvolaní zistilo, že daňový subjekt tieto námietky uviedol aj vo vyjadrení k protokolu a správca dane sa s nimi dôkladne a veľmi podrobne vysporiadal v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia, kde poukázal nielen na dôkazy o spôsob obchodovania v zistených fakturačných reťazcoch, ktorý bol popísaný v protokole z daňovej kontroly, ale podrobne analyzoval aj výsledok hospodárenia daňového subjektu, jeho ekonomický prínos voči štátnemu rozpočtu, fakturácie, úhrady, účtovníctvo a účtovnú závierku daňového subjektu. (...) Finančné riaditeľstvo SR k tvrdeniam daňového subjektu, ktoré sa týkajú procesných pochybení správcu dane zistilo, že tieto námietky sú taktiež totožné s námietkami, ktoré boli uvedené vo vyjadrení k protokolu a s ktorými sa správca dane už vysporiadal v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia.“
I. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu
8. Všeobecnou správnou žalobou (§ 177 - § 193 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)) podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.6.2019 a jeho zrušenia, prípadne aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane z 14.12.2018 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.
9. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zhodne s dôvodmi odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane z 14.12.2018, prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalované rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej v zmysle § 191 odsek 1 písmeno g) SSP a to tým, že:
- správca dane a žalovaný nedodržali lehotu na vykonanie daňovej kontroly,
- upreli svojím postupom žalobcovi právo na oboznámenie sa s dôkazmi a vyjadrenie sa k dôkazom,
- nepredvolali žalobcu na úkony v súlade so zákonom,
- nedodržali zásadu efektívnosti a proporcionality daňovej kontroly,
10. Okrem uvedeného porušenia práva žalobca uviedol aj ďalšie žalobné námietky a to, že:
- žalované rozhodnutie a rozhodnutie správcu dane v súlade s § 191 odsek 1 písmeno d) SSP je nepreskúmateľné z dôvodu nedostatočného odôvodnenia,
- žalované rozhodnutie a rozhodnutie správcu dane v súlade s § 191 odsek 1 písmeno c) SSP vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. V prvom rade žalobca vytýka žalovanému nedodržanie lehoty na výkon daňovej kontroly. V tejto súvislosti uvádza: „Správca dane daňovú kontrolu uskutočňoval celkovo 349 dní a konanie prerušil na 1323 dní. Daňová kontrola (bez prerušeného konania) tak trvala 349 dní, čo by zdanlivo malo zodpovedať lehote v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Napriek uvedenému trváme na tom, že správcom dane nebola dodržaná lehota jedného roka na vykonanie daňovej kontroly z nasledujúcich dôvodov.“
12. Žalobca v správnej žalobe namieta, že z priebehu daňovej kontroly vyplýva, že doba prerušenia daňovej kontroly bola neúmerne dlhá oproti dobe skutočného výkonu daňovej kontroly. V správnej žalobe následne popisuje procesný stav, z ktorého vyvodzuje neefektívnosť a neproporcionalitu prerušenia daňovej kontroly. V tejto súvislosti uvádza: „Poukazujeme aj na fakt, že správcovi dane boli doručované odpovede na žiadosť o MVI priebežne v lehote v zmysle článku 7 smernice a teda štvorročné prerušenie daňovej kontroly je absolútne neopodstatnené. (...) Nerešpektovaním maximálnej dĺžky daňovej kontroly je porušená zároveň zásada primeranosti a zákonnosti daňovej kontroly a daňová kontrola nie je vykonaná v súlade so zákonom na základe čoho protokol získava povahu nezákonného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť.“
13. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca popisuje procesné pochybenia, ktoré sa mali udiať pri predvolávaní na ústne pojednávanie a so samotným priebehom ústneho pojednávania a s doručovaním daňového protokolu. V tejto súvislosti žalobca uvádza: „Dňa 4.1.2018, teda deň po tom ako správca dane tvrdí, že odpadli dôvody na prerušenie daňovej kontroly a 32 dní pred uplynutím lehoty na vykonanie daňovej kontroly bol žalobcovi zaslaný e-mail od zamestnanca správcu dane, ktorý obsahoval informáciu, že zamestnanec správcu dane zasiela Oboznámenie, ktoré bolo toho dňa expedované poštou a dňa 12.1.2018 sa na daňovom úrade uskutoční ústne pojednávanie. Predmetný e-mail zároveň obsahoval informáciu, že bude zaslaných ďalších 7 e-mailov. (...) Žalobca ani jeho právny zástupca sa s obsahom všetkých príloh vo všetkých e-mailoch neoboznámili, nakoľko to nebolo možné, keďže nie všetky prílohy v e-mailoch boli čitateľné. Právny zástupca žalobcu požiadal o nahliadnutie do spisu vedeného v daňovej kontrole. Správcom dane bolo právnemu zástupcovi žalobcu oznámené, že do spisu môže prísť nahliadnuť dňa 12.1.2018 a z dôvodu uplynutia ročnej lehoty termín ústneho pojednávania určený na 12.1.2018 nebude zmenený. (...) Správcom dane bol právnemu zástupcovi žalobcu dňa 19.1.2018 doručený protokol z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012, marec 2012, apríl 2012, máj 2012, jún 2012, júl 2012, august 2012, september 2012, október 2012, november 2012, december 2012.
Dňa 26.1.2018 bolo kontrolovanému subjektu doručené predvolanie na ústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo už dňa 12.1.2018.(...) Vzhľadom na fakt, že dňa 19.1.2018 bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený Protokol a žalobcovi bolo dňa 26.1.2018 doručené predvolanie na ústne pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 12.1.2018, a ktorého predmetom malo byť oboznámenie daňového subjektu so zisteniami správcu dane pri výkone daňovej kontroly, žalobcovi bolo nezákonným postupom správcu dane spočívajúcom vo vydaní Protokolu pred tým ako sa uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom by sa mohol kontrolovaný subjekt vyjadriť k zisteniam správcu dane a uviesť tvrdenia, ktoré navrhuje aby boli v Protokole uvedené, zamedzené vyjadriť sa k zisteniam správcu dane. (...) Zdôrazňujeme fakt, že tvrdenie správcu dane a žalovaného, že správca dane vytvoril priestor, aby bol žalobca oboznámený so zistenými porušeniami zákona č. 222/2004 Z. z. v rámci výkonu daňovej kontroly (Oboznámenie č. 100023730/2018 odoslané dňa 4.1.2018 a do termínu ústneho pojednávania nebolo prevzaté), pričom žalobca sa nevyjadril a nenavrhol aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia, nie sú pravdivé. Žalobca sa nevyjadril z jediného dôvodu a to, že mu to nebolo umožnené keďže ako správca dane sám uvádza, oboznámenie nebolo do termínu ústneho pojednávania žalobcom prevzaté. Správcovi dane uniká, že jeho povinnosť predvolať subjekt na úkon nie je splnená tým, že dá zásielku na poštovú prepravu, nakoľko tým, že je daná zásielka na poštovú prepravu ešte jej adresát nemôže poznať jej obsah. Povinnosť predvolať subjekt je splnená až tým, že zásielka je doručená adresátovi, ktorý sa jej prevzatím dozvie o mieste, čase a obsahu úkonu ako aj následkoch nedostavenia sa na tento úkon. Kontrolovanému subjektu nevyplýva povinnosť vyzdvihnúť si zásielku na pošte v prvý deň úložnej lehoty, nakoľko v súlade so zákonnom je zásielka na pošte uložená 18 dní. Správca dane účelovo z dôvodu, že nebol schopný zachovať jednoročnú lehotu na výkon daňovej kontroly odoslala žalobcovi predvolanie na úkon, ktorý sa mal uskutočniť ešte v čase uloženia zásielky na pošte, dokonca len ôsmi deň po jej odoslaní. Predmetný problém mohol správca dane zhojiť napríklad tým, že by skrátil úložnú lehotu zásielky, v ktorej by si ju žalobca musel vyzdvihnúť. Okrem porušenia ustanovenia § 20 odsek 1 daňového poriadku tak správca dane uprel žalobcovi právo podľa § 45 odsek 1 písmeno f) daňového poriadku.“
14. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca poukazuje na porušenie ďalších procesných práv a v tejto súvislosti uvádza: „Okrem porušenia lehoty na vykonanie daňovej kontroly, poukazujeme na fakt, že správca dane v zmysle Oboznámenia zjavne vykonával dňa 3.1.2018 v daňovej kontrole úkony, o ktorých spísal úradný záznam pričom k predmetným úkonom a dôkazom získaným týmito úkonmi sa žalobca nemohol počas daňovej kontroly vyjadriť, keďže najbližším úkonom správcu dane bolo doručenie protokolu, ktorým bola daňová kontrola ukončená. Zároveň sa takto kontrolovaný subjekt nemohol vyjadriť ani k dôkazom získaných na základe žiadosti o MVI. (...) Zároveň zdôrazňujeme, že vyjadrenie správcu dane uvedené v úradnom zázname zo dňa 11.1.2018 spočívajúce v tom, že správca dane podľa § 46 odsek 8 zákona o správe daní určí vo výzve k protokolu lehotu, v ktorej sa má žalobca vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy, ktoré nemohol označiť počas daňovej kontroly nesúvisí s právom kontrolovaného subjektu v zmysle § 45 odsek 1 daňového poriadku na to, aby boli v protokole uvedené jeho tvrdenia a teda, to že nezákonným postupom správcu dane bolo žalobcovi upreté právo podľa § 45 odsek 1 daňového poriadku nemožno ani zhojiť ani nahradiť právom na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 odsek 8 daňového poriadku. Žalobca ma tak právo podľa § 45 odsek 1 daňového poriadku a súčasne aj právo podľa § 46 odsek 8 daňového poriadku. Využitie jedného práva nenahrádza iné právo žalobcu. Zároveň poukazujeme na definíciu správcu dane „zavedie informácie do spisu“, ktorú správca dane opakovane používa, avšak akokoľvek svoju činnosť správca dane pomenuje jedná sa o vykonanie dôkazu, pri ktorom musí postupovať v súlade so zákonom, v opačnom prípade konanie trpí vadami. Správca dane opakovane uvádza, že zavedenie informácie a dokladov do spisu kontroly bolo dňa 3.1.2018 vykonané zákonným spôsobom. Tieto doklady a informácie sa v informačnom systéme Finančnej správy, a u správcu dane nachádzali už pred dňom pominutia dôvodov, boli vyhotovené odlišnými zamestnancami, kontrolórmi poverenými kontrolou TRADE INDEX s.r.o..“
15. Záverom k vyššie uvedeným procesným pochybeniam žalobca v správnej žalobe uvádza: „(...) že správca dane nemá právo rozhodovať za kontrolovaný subjekt, v danom prípade žalobcu akým spôsobom sa vyjadrí, či elektronicky alebo ústne do zápisnice tým, že vykonanie úkonu určitým spôsobom neumožní, a ani mu určiť kedy sa mal oboznámiť s jeho závermi nerešpektujúc lehoty a procesné postupy ustanovené zákonom. Konštatovanie správcu dane, že komplikovaná prax preverovania reťazových dodávok poukazuje na medzery operatívnej legislatívy pri určení primeranej
lehoty na zisťovanie skutkového stavu zložitých a rozsiahlych podnikateľských reťazcov je absolútne neprípustné a irelevantné, nakoľko úlohou správcu dane nie je hodnotiť kvalitu legislatívy, práve naopak jeho povinnosťou je ju dodržiavať.“
16. Ohľadom žalobnej námietky nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca v správnej žalobe argumentuje: „Správca dane argumentuje, že k oprávneniu nakladať s majetkom ako vlastným dochádzalo na dodacom mieste v Martine, ku ktorému žalobca nemal dispozičné oprávnenie. Tento opakujúci sa argument správcu dane a žalovaného je neprávnym právnym posúdením veci nakoľko žiadny právny predpis ako podmienku nadobudnutia vlastníckeho práva nevyžaduje jeho odovzdanie na mieste, ktoré je vo vlastníctve či nájme nadobúdateľa a teda vzťah k miestu odovzdania tovaru nemá vplyv na dodanie tovaru. (...)
Žalobca zároveň už vo svojom odvolaní namietal, že postup správcu dane je v rozpore so zásadou právnej istoty, nakoľko o rovnakej skutkovej situácii, ktorá sa odohrávala v mesiaci február 2012 už rozhodoval, kde ako sám uvádza dospel k záveru, že k zdaniteľným obchodom došlo. Z uvedeného teda vyplýva, že v zdaňovacom období február 2012 žalobca splnil všetky zákonne podmienky, keďže správca dane dospel k záveru, že k zdaniteľným obchodom došlo. Až následne pri daňovej kontrole za obdobie mesiacov január, marec až december 2012 dospel správca dane a žalovaný pri rovnakom type obchodných transakcií, ktoré boli zo strany správcu dane už raz odobrené daňovou kontrolou, ktorá skončila bez výhrad, k subjektívnemu záveru, že žalobca je jednak zapojený v umelom reťazci a jednak je v tomto reťazci zapojený vedome a úmyselne.“
17. V záverečnej časti správnej žaloby ohľadom porušenia práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia žalobca uvádza, že správca dane opakovane uvádza, že žalobca nemohol nevedieť, že je zapojený podľa názoru správcu dane v umelo vytvorenom reťazci, ale neuvádza dôvody, na základe ktorých prišiel k predmetnému záveru.
18. Listom zo dňa 13.11.219 sa vyjadril k správnej žalobe žalovaný správny orgán, ktorý vo vyjadrení zhrnul priebeh administratívneho konania a k argumentácii žalobcu uviedol: „Žalovaný v súvislosti so žalobnými dôvodmi týkajúcimi sa procesných pochybení uvádza, že žalovaný sa s týmito námietkami vysporiadal v závere odôvodnenia rozhodnutia (str. 41-45) a nezistil v tejto veci porušenie právnych predpisov. Daňová kontrola, ktorá bola začatá dňa 24.06.2013, bola prerušená od 21.05.2014 do dňa ukončenia daňových kontrol na dani z pridanej hodnoty u všetkých dodávateľov žalobcu TRADE INDEX s.r.o. (VOMEX Trade, spol. s r.o., PRO METAL SYSTEM s.r.o., BH Trading s.r.o., MUSK s.r.o., Tansy s.r.o.) a do dňa doručenia poslednej konečnej odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Dňa 03.01.2018 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, keďže správca dane v danej veci získal poslednú informáciu - zistil, že bola ukončená daňová kontrola u spoločnosti VOMEX Trade, spol. s r.o. a bol vydaný protokol z daňovej kontroly spoločnosti VOMEX Trade spol. s r.o. č. 102588126/2017 zo dňa 15.12.2017 (úradný záznam č. 100014436/2018 zo dňa 03.01.2018). Správca dane zaslal žalobcovi oznámenie č. 100011455/2018 zo dňa 03.01.2018, ktorým mu túto skutočnosť oznámil a zároveň oznámil, že pokračuje vo výkone daňovej kontroly začatej dňa 24.06.2013. Správca dane následne pokračoval v daňovej kontrole, na ktorej výkon mal cca ešte mesiac. Dňa 19.01.2018 bola daňová kontrola ukončená doručením protokolu č. 100167241/2018 zo dňa 18.01.2018 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Keďže prerušením daňovej kontroly lehoty neplynuli, lehota na výkon daňovej kontroly bola dodržaná, postup správcu dane bol v súlade s ustanoveniami § 46 a § 61 Daňového poriadku a protokol č. 100167241/2018 zo dňa 18.01.2018 je zákonným dôkazom. Tvrdenia žalobcu týkajúce sa nedodržania lehoty na výkon daňovej kontroly, prerušenia daňovej kontroly a nezákonnosti protokolu z daňovej kontroly sú preto neopodstatnené. Žalovaný v danej veci taktiež nezistil, že by boli zo strany správcu dane žalobcovi upreté práva v súvislosti s vyjadrovaním sa k vykonávaným úkonom, k zisteniam správcu dane, správca dane nenahrádzal dané právo právom vyjadriť sa k protokolu z daňovej kontroly. Správca dane v danom prípade postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a konal bez zbytočných prieťahov, na rozdiel od daňového subjektu, ktorého konanie možno považovať za účelové (preberanie poštových zásielok o ktorých mal vedomosť, na konci ich úložnej lehoty, splnomocnenie dňa 11.01.2018, nereagovanie na údajnú nečitateľnosť mailových správ bez zbytočného odkladu).
K žalobnej námietke týkajúcej sa porušenia proporcionality a efektivity daňovej kontroly žalovaný zdôrazňuje, že rozsiahlym dokazovaním bolo zistené, že žalovaný bol zapojený do rozsiahlych reťazcov spoločností obchodujúcich s betonárskou oceľou a plechovými tabuľami, preto bolo potrebné overiť všetky okolnosti jednotlivých dodávok a ich reálnosť aj u deklarovaných dodávateľov a odberateľov, a to nielen zaslaním žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, ale aj na základe výsledkov prebiehajúcich daňových kontrol u dodávateľských spoločností. Bez týchto informácií by skutočnosti týkajúce sa dodania tovarov neboli zistené dostatočne a správca dane by nemal dostatočné podklady a informácie na vydanie rozhodnutia. Daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január, marec - december 2012, bolo zistené, že v jednom zdaňovacom období (z 11 preverovaných zdaňovacích období, v ktorých prebiehala daňová kontrola), prebiehalo niekoľko fakturačných reťazcov a v rámci jedného fakturačného reťazca boli zistené rôzne spôsoby simulovania dodávok aj s materiálnym základom, ale aj bez materiálneho základu, pričom pohyb tovarov mal prebiehať na dodacích miestach v Martine, v Žiline, v Košiciach a v Prešove medzi rôznymi spoločnosťami (personálne a inak prepojenými), ktoré prefakturovali tovar nakúpený z Českej republiky, resp. Poľskej republiky alebo Maďarska a tovar bol následne fakturovaný do Českej republiky, do Poľskej republiky a do Maďarska. Pri výkone daňovej kontroly správca dane preveroval súčasne množstvo odlišných fakturačných reťazcov v každom z 11 kontrolovaných období pričom verifikoval pôvod 32 tis. ton betonárskej ocele a plechových tabúľ a súčasne verifikoval cca 13 300 prepráv pri nákupe hutného tovaru v roku 2012 a cca 13 300 preprav nákladnými autami pri predaji (1 auto previezlo cca 24 t) na 5 odlišných dodacích miestach, medzi množstvom spoločností zapojených vo fakturačných reťazcoch (personálne a inak prepojených) v rôznych štátoch. Správca dane daňovou kontrolou zisťoval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, vykonal rozsiahle dokazovanie a získal počas daňovej kontroly dostatočné množstvo dôkazov nielen od odvolávajúceho sa, ale aj od jeho dodávateľov a odberateľov. Rozsiahlym dokazovaním zistil odberateľsko - dodávateľské reťazce, v ktorých boli zapojené aj zahraničné spoločnosti. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v Rozsudku 3 Sžf/24/2012 je správca dane oprávnený v prípade pochybností (a tieto v danom prípade boli opodstatnené) preverovať celý obchodný reťazec. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane získal relevantné dôkazy, ktoré mu umožnili uskutočniť objektívne závery, zaoberal sa skúmaním jednotlivých skutočností, faktúr, vyjadrení, ktoré hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo počas daňovej kontroly vyšlo najavo.“
19. Listom zo dňa 28.11.2019 vo forme repliky sa žalobca vyjadril k správnej žalobe tak, že zotrval na svojej argumentácii v správnej žalobe. Žalovaný sa už k replike žalobcu nevyjadril, hoci bol na tento úkon správnym súdom riadne vyzvaný.
I. Právny názor správneho súdu
20. Súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 2 a § 105 ods. 2 písm. a) a c) SSP) (č.l. 116a , č.l. 116b súdneho spisu) dospel k záveru, že žalobe žalobcov nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
21. Správny súd rozhodol vo veci verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, keďže nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP. Správny súd postupoval v súlade s § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 8.12.2021 bolo zverejnené na úradnej tabuli dňa 30.11.2021.
22. Správny súd v súvislosti so žalobnou námietkou nedodržania lehoty na výkon daňovej kontroly (bod 11. a 12. rozsudku) poukazuje, že na Súdnom dvore Európskej únie vedenej vo veci pod sp. zn. C-186/20 Hydina SK bola položená Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálna otázka podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá mala význam pre právne posúdenie tejto žalobnej námietky.
23. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.
24. Podľa čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie č. 904/2010“) žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.
25. Podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 30. septembra 2021 č. C-186/20 Hydina SK článok 10 nariadenia č. 904/2010 v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.
26. Správny súd dáva do pozornosti, že hoci žalobca vo vyššie zmienenej žalobnej námietke nesprávne poukazoval na aplikáciu zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje smernicu Rady 2011/16/EÚ z 15.2.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/99/EHS, súc si vedomý, že nie je právnym hodnotením žalobcu viazaný, posudzoval danú žalobnú námietku v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy, ktorou je pre oblasť dane z pridanej hodnoty, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.
27. Vo vyššie uvedenom kontexte je potom potrebné uviesť, že samotné nedodržanie lehôt zo strany dožiadaných štátov na poskytnutie informácie v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce nespôsobuje nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly nad lehotu stanovenú § 46 ods. 10 daňového poriadku. Teda konštrukcia žalobcu o tom, že žalovaný musel predpokladať, že lehota na ukončenie daňovej kontroly nemôže byť dodržaná, je pre tento prípad neaplikovateľná. Je potrebné aj dodať, že žalovaný sa vysporiadal aj s účelnosťou prerušenia daňovej kontroly keď uviedol, že bola prerušená do dňa ukončenia daňových kontrol na dani z pridanej hodnoty u všetkých dodávateľov žalobcu TRADE INDEX s.r.o. (VOMEX Trade, spol. s r.o., PRO METAL SYSTEM s.r.o., BH Trading s.r.o., MUSK s.r.o., Tansy s.r.o.) a do dňa doručenia poslednej konečnej odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. „Dňa 03.01.2018 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, keďže správca dane v danej veci získal poslednú informáciu - zistil, že bola ukončená daňová kontrola u spoločnosti VOMEX Trade, spol. s r.o. a bol vydaný protokol z daňovej kontroly spoločnosti VOMEX Trade spol. s r.o. č. 102588126/2017 zo dňa 15.12.2017 (úradný záznam č. 100014436/2018 zo dňa 03.01.2018).“ (pozri bod 18. rozsudku).
28. Možno teda v tejto súvislosti zhrnúť, že daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie marec 2012 začala na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 24.6.2013 a bola prerušená od dňa 21.5.2014. Dňa 3.1.2018 pominuli dôvody, kvôli ktorým bola kontrola prerušená v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, na základe čoho správca dane vyhotovil oznámenie č. 100011455/2018 v zmysle § 61 ods. 4 daňového poriadku. Daňová kontrola bola ukončená 19.1.2018 doručením protokolu o daňovej kontrole zo dňa 18.1.2018. Následne bola správcom dane stanovená lehota 180 pracovných dní na vyjadrenie sa k protokolu, čo žalobca vecne nevyužil (pozri bod 4. rozsudku).
29. Ohľadom námietok o procesných pochybeniach žalovaného v daňovom konaní správny súd uvádza, že tieto nie sú relevantné. Žalobca pri procesných pochybeniach správcu dane vychádza z právneho názoru, že procesným pochybením pri postupe správcu dane pred vydaním protokolu o daňovej kontrole došlo k takým vadám, ktoré spôsobili nezákonnosť celého protokolu o daňovej kontrole. Uvedené porušené právo identifikuje žalobca v § 45 ods. 1 daňového poriadku. Ide o obdobie postupu správcu dane od 4.1.2018 do 19.1.2018. Svoju argumentáciu žalobca založil na spochybnení postupu správcu dane v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku a to tak, že správca dane mal týmto postupom porušiť hmotné práva žalobcu (pozri bod 13., 14. rozsudku).
30. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.
31. Správca dane zaslal dňa 4.1.2018 e-mail žalobcovi, ktorý obsahoval informáciu, že zamestnanec správcu dane zasiela Oboznámenie, ktoré bolo toho dňa expedované aj poštou, a že dňa 12.1.2018 sa na daňovom úrade uskutoční ústne pojednávanie. Uvedený dátum bol vopred telefonicky prekonzultovaný s konateľom žalobcu (str. 6 - 7 rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 102599768/2018 zo dňa 14.12.2018). Žalobca sa nechal právne zastúpiť právnym zástupcom dňa 11.1.2018 a požiadal správcu dane o zmenu termínu pojednávania zo dňa 12.1.2018. Správca dane tejto žiadosti nevyhovel a umožnil žalobcovi nahliadnutie do spisu pred pojednávaním v deň pojednávania, ktorý toto právo aj využil. Následne bol žalobcovi doručený protokol dňa 19.1.2018.
32. Žalobca vyvodzuje porušenie procesných práv z tohto dôvodu, že nie je možné oboznámiť žalobcu s administratívnym spisom pred vydaním protokolu takým spôsobom, ktorý zvolil správca dane - t. j. vopred telefonicky prekonzultovaný termín oboznámenia sa so spisom a následné mailové podanie spolu s podaním tohto podania aj na poštovú prepravu. Tento názor umocňuje žalobca tým, že poštovú zásielku si reálne prevzal až po 12.1.2018, t. j. dňa 26.1.2018, čo mu znemožnilo brániť jeho procesné práva.
33. Vo vyššie uvedenom prípade správny súd poznamenáva, že daňový poriadok neupravuje právnu formu, ktorú je potrebné zvoliť pre využitie inštitútu oznámenia správneho orgánu voči účastníkovi konania. Žalobca argumentoval tým, že tento administratívny úkon považoval za úkon v zmysle § 20 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť pri správe daní je nevyhnutná. V predvolaní súčasne upozorní na právne následky nedostavenia sa. Predvolanie sa doručuje do vlastných rúk. Na druhej strane, správca dane považoval svoje konanie ako konanie v zmysle § 3 ods. 2 a ods. 8 daňového poriadku, podľa ktorého právom aj povinnosťou daňových subjektov pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
34. Z § 30 ods. 1 daňového poriadku vyplýva, že správca dane doručuje písomnosť prioritne elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane. Správca dane vo svojom rozhodnutí (str. 9) uvádza, že tento úkon (predvolanie na 12.1.2018) nemožno považovať za úkon v zmysle § 20 ods. 1 daňového poriadku. Správny súd poznamenáva, že z povahy tohto úkonu (§ 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku) vyplýva, že osobná účasť žalobcu nie je na ňom nevyhnutná, pretože správny orgán nerealizuje ním svoju kompetenciu, ale umožňuje realizovanie práva žalobcu, ktoré ho môže alebo nemusí využiť. Nevyužitím tohto práva, správny orgán môže ďalej pokračovať v konaní. Inými slovami povedané, tento procesný úkon nemusel správny orgán zasielať prostredníctvom pošty so službou do vlastných rúk, nakoľko tento úkon vykonal iným vhodným preukázaným spôsobom, ktorým zachoval procesné práva žalobcu.
35. V tejto súvislosti taktiež súd konštatuje, že úkon Oboznámenie zo dňa 4.1.2018, ktorý zaslal správca dane žalobcovi navodzuje svojím pomenovaním a formou doručovania právny stav, keď správny orgán autoritatívnym spôsobom požaduje splnenie určitej povinnosti, avšak svojím obsahom v okolnostiach prípadu, je len realizovaním procesného práva zo strany správcu, ktoré podľa názoru súdu aj bolo realizované. Realizáciu tohto práva správny súd nachádza práve v postupe správcu dane, keď zaslal e-mail žalobcovi, ktorý obsahoval informáciu, že zamestnanec správcu dane zasiela Oboznámenie, ktoré bolo toho dňa expedované aj poštou, a že dňa 12.1.2018 sa na daňovom úrade uskutoční ústne pojednávanie, o ktorom sa bezpochyby žalobca dozvedel. Samotné zaslanie písomnosti aj prostredníctvom pošty s doručením do vlastných rúk, nemôže zmeniť právnu povahu listiny. Preto argumentácia žalovaného, že doručenie do vlastných rúk nemalo v tomto prípade právny význam, je z pohľadu súdu správna. Tento názor zvýrazňuje aj fakt, že žalobca sa o vykonaní procesného úkonu reálne dozvedel, dokonca sa na ňom aj zúčastnil, preto vyvodzovať z takého procesného postupu správcu dane porušenie hmotných práv, je v tomto prípade alibistické. Neexistenciu porušenia hmotných práv v dôsledku procesného postupu správneho orgánu možno tvrdiť aj vzhľadom na procesnú etapu daňového konania, keď žalobca mal po doručení protokolu ešte 180 pracovných dní možnosť vyjadriť k protokolu o daňovej kontrole vo forme podania pripomienok, no právo na prerokovanie pripomienok s poukazom na jeho nezákonnosť nevyužil. Z pohľadu, že aj protokol z daňovej kontroly je samostatným predmetom správneho súdneho prieskumu, je tento postup žalobcu neakceptovateľný.
36. Z vyššie uvedeného vyplýva, že správny súd nepovažuje procesný postup žalovaného od 4.1.2018 do 19.1.2018, t. j. od oznámenia o možnosti oboznámiť sa so spisom (predvolanie na pojednávanie) po doručenie protokolu z daňovej kontroly za procesné pochybenie, ktoré je spôsobilé zasiahnuť do hmotných práv žalobcu. Pre doplnenie argumentácie správny súd dáva do pozornosti právny názor správcu dane na str. 6 ods. 5 alebo aj str. 10 bod 1.5. jeho rozhodnutia zo dňa 14.12.2018, kde poukazuje na to, že aj počas prerušenia konania mal žalobca možnosť realizovať svoje právo v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku.
37. Ďalšou žalobnou námietkou bol napadnutý postup správcu dane pri tzv. „zavedení informácie do spisu“. (bod 14. a 15. rozsudku). V prvom rade správny súd uvádza, že v tejto časti žaloby nekonkretizuje žalobca, aké iné subjektívne verejné právo malo byť porušené týmto postupom, ktoré už nebolo identifikované vyššie v rozsudku. Všeobecným spôsobom popisuje úradný postup žalovaného, z ktorého nemožno vyvodiť iné porušenie subjektívnych práv, než tých, ktoré sú spomínané vyššie. V tejto súvislosti správny súd dáva opäť do pozornosti, že žalobca mohol realizovať svoje právo v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku počas celej doby daňovej kontroly, dokonca aj počas jej prerušenia. Tomuto právu nikto nebránil. Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú, ale o procesné práva účastník konania neprichádza. A neprichádza o nich ani správny orgán tým, že administratívnym spôsobom manipuluje so spisom za účelom dopĺňania spisu došlými listinami. Preto aj túto námietku považuje správny súd za nedôvodnú.
38. Ohľadom žalobnej námietky nesprávneho právneho posúdenia veci správny súd zvýrazňuje, že žalovaný správny orgán pri svojom právnom posúdení skutkového stavu vychádzal z naozaj rozsiahleho dokazovania, ktoré je zachytené v rozhodnutí správcu dane zo dňa 14.12.2018 na jeho 149 stranách. Podstatou argumentácie žalobcu v tomto bode je selektívne akcentovanie niektorých preukázaných skutkových situácií, ktoré mal žalovaný nesprávne právne vyhodnotiť. Ide o tieto skutkové zistenia žalovaného a následné právne hodnotenie :
- vyhodnotenie otázky nakladania s majetkom ako s vlastným na dodacom mieste v Martine, ku ktorému nemal žalobca dispozičné oprávnenie (i),
- neoverenie si postavenia svojich obchodných partnerov v nadväznosti na množstvo, druh a kvalitu fakturovaného a obchodovaného tovaru (ii),
- porovnanie zdaniteľných období s februárom 2012, kde žalobca poukazuje na princíp právnej istoty, ktorý ma byť porušený tým, že žalovaný správny orgán dospel k opačnému záveru, t. j. že k zdaniteľnému obchodu došlo (iii).
39. Správny súd k vyššie uvedeným námietkam uvádza, že tieto sú žalobcom chápané a koncipované tak, ako keby boli jedinými získanými poznatkami z daňového konania, ktoré viedli žalovaného k judikovanej právnej úvahe. Tieto skutkové zistenia a následné právne hodnotenie nemožno chápať izolovane, t. j. bez ohľadu na ďalšie vykonané dôkazy a okolnosti, ktoré dotvárajú celý skutkový stav a právnu úvahu. Preto argumentáciu žalobcu v tejto časti správnej žaloby považuje správny súd, aj vzhľadom na rozsiahle dokazovanie, za oneróznu k preukázaniu porušenia subjektívnych práv.
40. Napriek vyššie uvedenému, správny súd dáva do pozornosti časti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, kde je vyčerpávajúcim spôsobom vyhodnotená skutková situácia a následné právne hodnotenie žalovaného. Ohľadom argumentácie pod (i) správny súd dáva do pozornosti skutkové zistenia a právne hodnotenie zachytené na str. 40 ods. 2 žalovaného rozhodnutia a ohľadom argumentácie pod (iii) dáva do pozornosti str. 40 ods. 3 žalovaného rozhodnutia. Ohľadom argumentácie pod (ii) správny súd poukazuje na str. 40 posledný odsek a str. 41 žalovaného rozhodnutia. Takémuto právnemu posúdeniu skutkového stavu zo strany žalovaného nemožno nič vytknúť. Nie je úlohou správneho súdu opakovať logickú argumentáciu správneho orgánu, ktorá je založená na zistených skutočnostiach v daňovom konaní, zachytených v administratívnom spise, aj z dôvodu, že žalobca používal rovnakú argumentáciou v celom daňovom konaní (totožné námietky už pri vyjadrení k protokolu). Nové právne skutočnosti v správnej žalobe neuviedol a preto správny súd nevidel dôvod sa odchyľovať od vysloveného právneho názoru, ktorý ustálil už žalovaný správny orgán.
41. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného na str. 37 žalovaný uvádza: „Zhodnotením všetkých dôkazov správca dane dospel k správnemu a odôvodnenému záveru, že vykonaným dokazovaním
boli zistené také skutočnosti, ktoré preukázali neopodstatnenosť uplatneného odpočítania dane z faktúr vystavených spoločnosťami VOMEX Trade, spol. s r.o. a PRO METAL SYSTEM s.r.o. Predmetom fakturácie bola betonárska oceľ a plechové tabule. Uvedené komodity boli preverované daňovými kontrolami u dodávateľských i odberateľských spoločností a vzhľadom na reťazový charakter obchodov, boli zistené skutočnosti preukazujúce neopodstatnenosť odpočítania dane. Z dôkazov zabezpečených správcom dane je zrejmé, že daňový subjekt bol zapojený do vyššie popísaných reťazcov spoločností obchodujúcich s betonárskou oceľou a s plechmi a že správca dane mal pochybnosti o deklarovaných dodávkach tovaru, preto preveroval nielen samotný daňový subjekt a jeho priamych dodávateľov, ale aj ďalšie spoločnosti zapojené do tohto obchodovania a vykonal dokazovanie v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku.“
42. Žalobca v priebehu daňovej kontroly nepredložil okrem listinných dôkazov, ktoré správca dane spochybnil, žiadne iné dôkazy preukazujúce materiálnu podstatu veci, t. j. reálne dodanie tovaru. Dôkazná povinnosť je pre daňovníka - platiteľa dane nie iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré žalobca nevyužil tým, že nepredložil hodnoverné dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených v daňovom priznaní a na predmetných faktúrach. Správny súd na základe vyššie uvedeného považuje žalobné námietky žalobcu, ktoré sa týkajú postupu správcu dane a vykonaného dokazovania, za neopodstatnené.
43. V tomto prípade má správny súd za to, že správny orgán na takto zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis a v súlade s citovanými referenčnými normami aj postupoval. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že nie je daný dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.
44. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.
45. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobcovia nemali v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcom nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať.
46. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).