Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_9Co-45-2021.pdf
PDF · 78.36 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/45/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne: M.. V. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., Ž. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hlavná 25 proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 a 10, IČO: 30 807 484, pobočka Košice, so sídlom v Košiciach, Festivalová nám. 1, o vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 30.9.2020 č.k. 40C/29/2018-109 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom vylúčil spoluvlastnícky podiel M.. V. C., rod. C. vo veľkosti 1/2 k bytu č. XX, bližšie špecifikovaného vo výroku I. tohto rozsudku, ktorý je vedený na LV č. XXXX z exekúcií vedených JUDr. Rudolfom Dulinom pod sp.zn. Ex 2144/2015, Ex 3658/2014, Ex 2276/2014, Ex 873/2014, Ex 6046/2013 a Ex 148/2014. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 143, § 147 ods. 1, § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku vyhovel žalobe žalobkyne v časti, v ktorej sa domáhala vylúčenia jej spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti vo veľkosti 1/2 z exekúcií vedených JUDr. Rudolfom Dulinom. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho, že bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a jej manžela zaniklo na základe rozhodnutia súdu dňa 1.9.2009 a k vyporiadaniu tohto bezpodielového spoluvlastníctva došlo uplynutím troch rokov od jeho zániku v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka dňom 12.9.2012 tak, že spoluvlastnícky podiel k predmetnému bytu o veľkosti 1/2 pripadol do výlučného vlastníctva žalobkyne. Pohľadávky, na ktorých uspokojenie sa vedú spomínané exekúcie vznikli v čase po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a jej manžela, preto sú výlučnými záväzkami manžela žalobkyne, ktoré vznikli v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. Exekúciu na vymoženie pohľadávky, z ktorej je viazaný výlučne manžel žalobkyne nemožno viesť na majetok, ktorý patrí do výlučného vlastníctva žalobkyne. Žalobkyňa v konaní preukázala existenciu svojho práva k spoluvlastníckemu podielu k predmetnému bytu vo veľkosti 1/2, na ktorú sa exekúcia nepripúšťa v exekučných konaniach vedených JUDr. Rudolfom Dulinom ňou uvedených. Preto žalobe v tejto časti vyhovel.
3. Žalobkyňa sa v konaní zároveň domáhala určenia, že jej spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti nie je zaťažený exekučnými záložnými právami ňou bližšie uvedenými. Súd prvej inštancie v tejto časti žalobu zamietol, keďže v konaní nebol preukázaný naliehavý právny záujem na takomto
určení. Žalobkyni v danom prípade bola poskytnutá ochrana žalobou o vylúčenie veci z exekúcie a rozhodnutím súdu v tejto veci sa odstránila neistota žalobkyne ohľadom vlastníctva spoluvlastníckeho podielu k predmetnému bytu. Toto rozhodnutie má za následok nemožnosť uspokojenia pohľadávok vymáhaných v rámci uvedených exekúcií akýmkoľvek spôsobom. Je preto nadbytočné súdom určovať, že spoluvlastnícky podiel žalobkyne k predmetnému bytu nie je zaťažený exekučnými záložnými právami, keďže takéto rozhodnutie je skonzumované výrokom I. rozsudku, teda vyplýva už z kladného výroku o vylúčení spoluvlastníckeho podielu z exekúcie.
4. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Aplikáciou ust. § 255 C.s.p. dospel k záveru, že ani jedna zo strán sporu nebola plne úspešná. Obe strany sporu boli vzhľadom na výsledok konania úspešné, čo do 50%.
5. Proti tomuto rozsudku, a to (len) voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok v napadnutom výroku zmenil tak, že prizná žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnila tým, že mala v konaní úspech v plnom rozsahu. Jej úspech je daný tým, že po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku je vylúčená možnosť uspokojenia pohľadávok žalovanej v exekučných konaniach tam uvedených zo spoluvlastníckeho podielu žalobkyne o veľkosti 1/2 k predmetnému bytu akýmkoľvek spôsobom, vrátane zexekvovania nehnuteľností zápisom zriadenia exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností. S prihliadnutím na povahu a zložitosť veci žalobkyňa vynaložila v priebehu konania viaceré výdavky, na ktorých náhradu má voči neúspešnej žalovanej nárok. Súd formalistickým výkladom zásady úspechu v konaní dospel k nesprávnemu záveru o tom, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Z rozhodnutia súdu nemožno vyvodiť, v čom spočíva v danej veci úspech žalovanej, keďže táto bola v konaní plne neúspešnou.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené.
7. Odvolacie námietky žalobkyne smerujú k spochybneniu názoru súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyni nevznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu.
8. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
9. Zásada úspechu v spore sa premieta v ust. § 255 C.s.p. ako základné kritérium priznania náhrady trov konania. „Úspech vo veci“ súd vždy skúma, čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.
10. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo v danom prípade potrebné prihliadnuť na tú skutočnosť, že čo do právneho základu veci bola žalobkyňa v konaní plne úspešnou. Podstatou jej uplatneného nároku bolo vylúčenie jej spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 k predmetnému bytu z exekúcií vedených JUDr. Rudolfom Dulinom ňou uvedených. Žalobkyňa bola z hľadiska právneho základu veci plne úspešnou, keďže súd jej žalobe vyhovel. Je pravdou, že žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala tiež určenia, že jej spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti nie je zaťažený exekučnými záložnými právami, v ktorej časti súd žalobu zamietol, avšak len z tohto dôvodu, že takéto určenie je podľa názoru súdu prvej inštancie nadbytočné, nakoľko subsumuje výsledok rozhodnutia uvedený vo výroku I. rozsudku. Z týchto úvah súdu prvej inštancie možno jednoznačne vyvodiť, že pokiaľ ide o právny základ veci, žalobkyňa bola v konaní plne úspešnou, a pokiaľ jej žaloba bola v časti zamietnutá, stalo sa tak len z formálnych dôvodov, keďže takéto určenie súd považoval za nadbytočné, nakoľko subsumuje úspech žalobkyne uvedený vo výroku I. rozsudku. Z týchto úvah súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že aj keď žaloba žalobkyne bola v časti zamietnutá, stalo sa tak len z dôvodov, že takýto výrok súd považoval za nadbytočný. Preto možno podľa názoru odvolacieho súdu konštatovať, že žalobkyňa bola v konaní plne úspešnou.
11. Odvolací súd považuje za nesprávne úvahy súdu prvej inštancie, ktorý aplikáciou ust. § 255 ods. 1, 2 C.s.p. dospel k záveru, že úspech žalobkyne a žalovanej sa v danom prípade vyrovná z dôvodov vyššie uvedených.
12. Odvolací súd preto postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania tak, ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a nakoľko žalobkyňa mala plný úspech v odvolacom konaní, priznal jej náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).