Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-132-2021.pdf
PDF · 107.43 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/132/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: AFS, s.r.o., so sídlom Zochova 3, Bratislava, IČO: 35 804 319, zast. POLAKOVIČ & PARTNERS s. r. o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Štúrova 12, Bratislava, IČO: 47 233 559, proti povinnému: U. G.T., T.. XX.XX.XXXX, H. Č. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kunom, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Miletičova 20, pod sp. zn. EX 20390/2007, o vymoženie 1.281,95 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 08.06.2021, č.k. 8Er/273/2007-25
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil.
2. V odôvodnení uviedol, že dňa 22.05.2007 mu bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 04.04.2007. Dňa 23.05.2007 súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Následne dňa 21.01.2015 súdny exekútor predložil súdu doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Po citovaní § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1, 6 Exekučného poriadku súd uviedol, že z obsahu spisu mal preukázané, že povinný ako dlžník a OTP Banka Slovensko, a.s. ako pôvodný veriteľ uzavreli dňa 05.04.2005 Zmluvu o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 0001 5007 05 RSU, na základe ktorej banka poskytla povinnému spotrebný úver vo výške 30.000,- Sk. Za účelom zabezpečenia spotrebného úveru sa povinný zaviazal podpísať dohodu o vyplňovacom práve k zmenke so záväzkom dlžníka vystaviť zmenku. Exekučným titulom v konaní je právoplatný a vykonateľný zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Košice I č.k. 29Zm/66/2006-12 zo dňa 16.11.2006, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi oprávneného (A p o l l i s, a.s.) do 3 dní odo dňa doručenia zmenkového platobného rozkazu zmenkovú sumu 38.620,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 21.06.2006 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 129,- Sk a trovy konania vo výške 7.047,- Sk. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v čase uzavretia zmluvy boli spotrebiteľské úvery upravené zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého (§ 2) sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. S poukazom na § 2 písm. a) a b) a § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. súd posúdil vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy uzavretej medzi bankou a povinným, ako vzťah
spotrebiteľský. Nárok uplatnený v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz, tak vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Ďalej uviedol, že aby mohol postupom podľa ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii, musí mať preukázané, že exekučný titul nebol vydaný v konaní, v ktorom nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Košice I, sp. zn. 29Zm/66/2006 súd zistil, že dňa 24.08.2006 bol uvedenému súdu doručený návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu. V návrhu žalobca preukázal svoj nárok zmenkou vystavenou dňa 05.04.2005 povinným, v ktorej bola doplnená suma - 38.620,- Sk a dátum splatnosti 20.06.2006. Z obsahu pripojeného spisu nevyplynulo, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Naopak zmenkový súd v konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu rozhodol len na základe tvrdení žalobcu obsiahnutých v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a na základe predloženej zmenky. Žalobca k návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu nepredložil žiadny (s výnimkou prvopisu vlastnej zmenky, plnomocenstva a osvedčenia o registrácii zástupcu pre DPH) iný listinný dôkaz, teda zmenkový súd neposudzoval právny dôvod vzniku zmenky, t.j., že predmetná zmenka bola zabezpečovacím inštitútom spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvej inštancie tak, po oboznámení sa s uvedenými dôkazmi zistil, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Následne poukázal na ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2007 podľa ktorého, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje a konštatoval, že právny predchodca oprávneného pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (poskytovanie úverov) a povinný pri uzatváraní zmluvy nevystupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatváral ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Predložená zmluva o úvere má teda charakter spotrebiteľskej zmluvy. Súd pri vydávaní exekučného titulu rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženej zmenky. Z uvedeného je zrejmé, že zmenkový súd v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, neprihliadol na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom, pričom dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Súd prvej inštancie tak konštatoval, že z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplynulo, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Oprávnený teda nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom na ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku). Na záver tak súd s poukazom na ust. § 243f ods. 1, 4, 6 v spojení s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku uviedol, že oprávnený doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému v zákonom stanovenej lehote, pričom z doplneného návrhu vyplýva, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný príslušným súdom na základe oprávneným predloženej zmenky, ktorú vystavil povinný v prospech oprávneného v súvislosti s poskytnutím peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere, pričom súd neskúmal podmienky, rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Na podklade uvedených skutočností a predložených dôkazov vznikla exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, čo exekučný súd aj splnil. Po preskúmaní spisu vedeného v predmetnom konaní exekučným súdom a vyžiadaného spisu Okresného súdu Košice I, sp. zn. 29Zm/66/2006 dospel súd prvej inštancie k záveru, že v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz, sa uplatňoval nárok zo zmenky, pričom predmetný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo rozpor so zákonom. Poukazujúc na uvedené vychádzal súd z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie si súd vymienil rozhodnúť osobitným uznesením po právoplatnosti uznesenia.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a rozhodol, že v exekúcii sa pokračuje.
4. V odvolaní uviedol, že poučenie súdu o tom, že proti napadnutému uzneseniu odvolanie nie je prípustné, je nesprávne, keďže súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku a v zmysle § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu podľa § 57 ods. 1 písm. m) je prípustné odvolanie. Oprávnený ďalej namietal, že úverová zmluva nemôže byť považovaná za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (t.j. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), nakoľko spotrebiteľskou zmluvou v zmysle tohto ustanovenia mohli byť len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka a zmluva podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Uzatvorená úverová zmluva tak nie je spotrebiteľskou zmluvou, a teda nárok vymáhaný v exekučnom konaní nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a preto neboli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd tak mal rozhodnúť o pokračovaní exekúcie podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku. Oprávnený ďalej uviedol že aj keby v danom prípade šlo o spotrebiteľskú zmluvu, súd nie je oprávnený zastaviť exekúciu len na základe konštatovania, že súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz, neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, bez toho, aby preskúmal, posúdil a mal za preukázané, že neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom v konkrétnom prípade skutočne existujú. Iba konštatovaním o neprihliadnutí na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, bez toho, aby bolo zistené a preukázané, či predmetné skutočnosti reálne existujú/existovali, dochádza k závažnému zásahu do právnej istoty na strane oprávneného. Ďalej oprávnený poukázal na skutočnosť, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 11.01.2016 a dokumenty, ktoré predložil spolu s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie, preukazujú neexistenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzenia alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozporu s dobrými mravmi alebo so zákonom. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal oprávnený za to, že bolo riadne preukázané, že úverová zmluva, nie je spotrebiteľskou zmluvou, a teda ak by aj nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, neboli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd tak mal súd rozhodnúť o pokračovaní exekúcie podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku. Oprávnený na záver poukázal na to, že v danom prípade bola zmenkou zabezpečená pohľadávka z úveru poskytnutého bankou, ktorá musí spĺňať prísne zákonné predpoklady (najmä zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách) a ktorej činnosť podliehala a podlieha prísnej kontrole zo strany Národnej banky Slovenska. Účelom zákona č. 438/2015 Z. z., bolo však ochrániť pred vydávaním rozsudkov, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru, pričom takýmito veriteľmi boli spravidla nebankové spoločnosti poskytujúce spotrebiteľské úvery. Oprávnený mal za to, že súd nemôže nahrádzať právneho zástupcu ktorejkoľvek strany sporu a mal by zastávať pozíciu objektívneho rozhodovacieho orgánu tak, aby nedošlo k uprednostneniu žiadnej zo strán, a aby bolo vo veci objektívne a spravodlivo rozhodnuté.
5. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
9. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 09.05.2007 kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v konaní je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Košice I č.k. 29Zm/66/2006-12 zo dňa 16.11.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 28.11.2006. Uvedený zmenkový platobný rozkaz ukladal povinnému zaplatiť oprávnenému sumu 1.281,95 EUR (38.620,- Sk) spolu s 6 % úrokom od 21.06.2006 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 4,28 EUR (129,- Sk) a náhradu trov konania. Dňa 23.05.2007 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie.
12. Podaním zo dňa 12.01.2016 (doručeným súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016) oprávnený doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok, čím si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že povinný dňa 05.04.2005 uzatvoril so spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.s. úverovú zmluvu. Za účelom zabezpečenia záväzkov povinného z úverovej zmluvy povinný v deň uzatvorenia úverovej zmluvy vystavil vlastnú bianko zmenku, čím sa zaviazal na rad banky zaplatiť zmenkovú pohľadávku určenú v súlade s dohodou o vyplňovacom práve k bianko zmenke. Zmenka bola bankou indosovaná na spoločnosť A p o l l i s, a.s., v prospech ktorej bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom. Zmenka bola spoločnosťou A p o l l i s, a.s. indosovaná na oprávneného, čím prešli práva zo zmenkového platobného rozkazu na oprávneného. Oprávnený k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie súčasne predložil aj Zmluvu o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 0001 5007 05 RSU zo dňa 05.04.2005 spolu s Obchodnými podmienkami OTP Banky Slovensko, a.s. pre poskytovanie rýchlych spotrebných úverov pre obyvateľstvo, ktorú uzavrel právny predchodca oprávneného (OTP Banka Slovensko, a.s.) s povinným a Dohodu o vyplňovacom práve k zmenke č. 0001 5007 05 RBZ zo dňa 05.04.2005, ktorú taktiež uzavrel právny predchodca oprávneného (OTP Banka Slovensko, a.s.) s povinným.
13. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením predmetnej zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy. Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie právneho vzťahu medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným založenom zmluvou o úvere zo dňa 05.04.2005 ako vzťahu spotrebiteľského, odvolací súd uvádza, že v súlade s § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 31.03.2006 spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V preskúmavanej veci sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 23a o ochrane spotrebiteľa. Zároveň Občiansky zákonník spotrebiteľa definuje tak, že spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Veriteľ je tým účastníkom konania, ktorý musí preukazovať, na aký účel poskytol povinnému úver. Toto oprávnený ako veriteľ v konaní nepreukázal. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere zo dňa 05.04.2005 je spotrebiteľskou zmluvou, keďže právny predchodca oprávneného (OTP Banka Slovensko, a.s.) poskytol povinnému úver v rámci svojho podnikania; a povinný je zmluvnou stranou, ktorej bol ako spotrebiteľovi (fyzickej osobe) poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným preukázané, že povinný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd zastáva názor, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania povinného ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, čiže oprávneného.
14. Zároveň v právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinný - nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere (spotrebiteľskej zmluvy), nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.
15. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, v znení účinnom od 23.12.2015, dôvodom na zastavenie exekúcie je, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
16. Podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
17. Podľa ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 23.12.2015, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
18. Podľa ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 23.12.2015, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
19. V zmysle citovanej právnej úpravy oprávnený, ktorý v exekučnom konaní vymáha nárok zo zmenky na základe vykonateľného exekučného titulu od povinného ako fyzickej osoby, bol po účinnosti novely Exekučného poriadku uskutočnenej zákonom č. 438/2015 Z. z. povinný do 30 dní doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú jeho vlastného vzťahu (prípadne vzťahu právneho predchodcu) s povinným, ako aj priložiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Medzi tieto dôkazy možno zaradiť zmenku, zmluvu uzavretú medzi oprávneným (jeho právnym predchodcom) a povinným, jej prípadne prílohy či dohodu o vyplnení zmenky. Ak si oprávnený túto zákonnú povinnosť splnil, bolo povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
20. Povinnosťou exekučného súdu je z oprávneným predloženého doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie preskúmať, či: a) vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a b) či spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadal, alebo súd v základnom konaní neprihliadal na zákonné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, alebo plnenie priznané zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom.
21. Z preskúmaného spisu je zrejmé, že oprávnený v zákonnom stanovenej lehote svoj návrh na vykonanie exekúcie doplnil v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Následne preto súd prvej inštancie postupoval v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku a preskúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
22. Účelom zákona č. 438/2015 Z. z. bolo zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi v Slovenskej republike a táto úprava mala zamedziť tomu, aby nedochádzalo k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozsudkov, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru. Ak exekučný súd dospeje k záveru, že exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, je povinný exekúciu zastaviť bez ohľadu na to, aké mal orgán, ktorý exekučný titul vydal v čase jeho vydania procesnoprávne a hmotnoprávne povinnosti. Oprávnený má však následne právo podať žalobu na obnovu konania podľa § 3 zákona č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čím je zabezpečená ochrana práv aj samotného oprávneného a nedochádza k zvýhodňovaniu jedného z účastníkov konania.
23. Odvolací súd sa oboznámil so spisom vedeným na Okresnom súd Košice I pod sp. zn. 29Zm/66/2006. Z pripojeného zmenkového spisu mal odvolací súd preukázané, že vo veci samej rozhodol zmenkový súd len na podklade tvrdení právneho predchodcu oprávneného (A p o l l i s, a.s.)
v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Obsahom tohto spisu nie sú žiadne listinné dôkazy, preukazujúce vlastný vzťah s povinným (napr. zmluva) resp. ani iné dôkazy. Zo spisu nevyplýva, že zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky alebo, že by sa zaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok, t.j. v konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal a keďže pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (§ 243f ods. 4), je rozhodnutie súdu vo výroku o zastavení exekúcie vecne správne.
24. Odvolací súd mal v predmetnej veci za preukázané, že exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom zmenkovým súdom nebolo prihliadnuté na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
25. Za takejto situácie bolo preukázané splnenie podmienok stanovených v hypotéze ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie.
26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).