Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_NM-1T-60-2019.pdf
PDF · 115.18 KB
No categories available
NM-1T/60/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom v trestnej veci obžalovaného A. B., B. C., nar. XX.XX.XXXX v Myjave, trvale bytom C., A. XXX/XX, adresa na doručovanie D., XXXX E. F., F. XX- XX, trestne stíhaného na slobode pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon“) na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 20. mája 2024 t a k t o
rozhodol:
Obžalovaný: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., A. XXX/XX, adresa na doručovanie D., XXXX E. F., F. XX-XX, na slobode, nezamestnaný, j e v i n n ý, ž e ako otec mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX, si v Myjave a všade tam kde sa zdržiaval, riadne neplnil vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia Zákona o rodine, deklarovaná mu i Rozsudkom Okresného súdu Senica pod sp. zn. 13C/176/2007 zo dňa 29.11.2007, právoplatného dňa 19.12.2007, vykonateľného dňa 16.01.2008, ktorým mu bola určená vyživovacia povinnosť na mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 99,58 Eur a mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 66,39 Eur, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., I. A. J. XXX/XX, čím mu takto vznikol dlh na výživnom na dcéru Vanesu za obdobie od 19.12.2007 do 26.01.2023, a na syna C. za obdobie od 19.12.2007 do 31.08.2016, spolu vo výške 13.120,63 Eur, (čiastočne uhradil 9.418,25 Eur z celkovej dlžnej sumy výživného 22.538,88 Eur), pričom A. B. počas dlžného obdobia bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, pracovisko Myjava od 12.01.2009 do 17.05.2009, kedy bol vyradený z dôvodu odchodu do cudziny a viackrát evidovaný nebol, od 03.04.2007 do 06.06.2008 bol zamestnaný v spoločnosti ML Produktion, s.r.o., Myjava, kde si pri nástupe vyživovaciu povinnosť nenahlásil a pracovný pomer ukončil dohodou o skončení pracovného pomeru, od 16.06.2008 do 17.06.2008 bol zamestnaný v spoločnosti INEXPO s.r.o., Horný Hričov, kde si pri nástupe vyživovaciu povinnosť nenahlásil a pracovný pomer bol s ním skončený v skúšobnej dobe, od 26.06.2008 do 27.06.2008 bol zamestnaný v spoločnosti Rehak Paving s.r.o., Mníchova Lehota, kde si pri nástupe vyživovaciu povinnosť nenahlásil, od 01.10.2008 do 04.11.2008 bol zamestnaný v spoločnosti Kodreta Furniture s. r. o., Krásno nad Kysucou, kde si pri nástupe vyživovaciu povinnosť nenahlásil a pracovný pomer bol s ním ukončený v skúšobnej dobe, a aj napriek tomu, že dlhodobo pracuje zahraničí, z ktorého zamestnania mal príjem, si riadne a v plnej výške z nedbanlivosti neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, t e d a
- najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas, č í m s p á c h a l
- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona. Za to sa o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody. Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á povinnosť v skúšobnej dobe uhradiť zameškané (dlžné) výživné k rukám C. B., nar. XX.XX.XXXX v C., G. B., nar. XX.XX.XXXX v C., obaja trvale bytom C., I. A. J. XXX/XX.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom dňa 23.08.2019 podala Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.
Vo veci vydal súd trestný rozkaz dňa 09.10.2019, ktorým uznal obžalovaného za vinného v zmysle podanej obžaloby pre nedbanlivostný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona a uložil mu trest. Obžalovanému sa nepodarilo doručiť trestný rozkaz do cudziny do vlastných rúk. Vo veci následne konal súd proti obžalovanému ako proti ušlému. Doručil trestný rozkaz do vlastných rúk ustanovenému obhajcovi, ktorý v zákonnej lehote podal odpor. NU8sledne sú vo veci vykonal hlavné pojednávanie. Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie čítaním zápisnice o výsluchu obvineného A. B. z prípravného konania zo dňa 07.08.2019, výsluchom obžalovaného na hlavnom pojednávaní, poškodenej H. B., poškodenej G. B., svedkyne K. K. L. a prečítaním listinných dôkazov vzťahujúcich sa na prejednávanú vec a osobu obžalovaného, najmä oboznámil zápisnicu o trestnom oznámení, doklady o úhradách vykonaé obžalovaným cez Westerunion, doklady o poslaní peňazí cez First Choice, správa súdneho exekútora JUDr. Poláka, doklad o úhrade, výpisy z účtu poškodenej, potvrdenia o poberaní náhradného výživného z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, správy a rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom o vrátení náhradného výživnom, rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 13C/176/2007-30 zo dňa 29.11.2007, právoplatný dňa 19.12.2007, rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 5P/64/2011-51 zo dňa 26.10.2011, právoplatný dňa 14.11.2011, rodné listy detí C. B. a G. B., potvrdenie Strednej priemyselnej školy Myjava, správy Dôvery zdravotnej poisťovne, a. s., Union zdravotnej poisťovne, a. s., Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., na obžalovaného, správy Sociálnej poisťovne pobočka Senica a pobočka Trenčín, správy Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, správy zamestnávateľov obžalovaného ML Produktion s. r. o., Rehak Paving s. r. o., potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti na meno A. B. vystavené spoločnosťou Impexo s. r. o., vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti, pracovná zmluva medzi obžalovaným a spoločnosťou Impexo s. r. o. a súvisiace doklady, lekárska správa od C. M. o zdravotnom stave obžalovaného, správa zo spoločnosti Cergo, s.r.o., správa zo spoločnosti Kodreta furniture, s.r.o., potvrdenia o prídavku na deti G. a C. B.,, potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za rok 2014-2019, výpis z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na obžalovaného, správa Mesta Myjava, informácie o stave exekučného konania na Exekútorskom úrade Myjava JUDr. Vladimíra Poláka o vymáhaní výživného o obžalovaného, správy od poškodenej H. B. o plneí vyživovacej povinnosti, potvrdenie o poberaní náhradného výživného v rokoch 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov na obžalovaného, odpis z registra trestov na obžalovaného, lustrácia v Sociálnej poisťovni na obžalovaného, správa z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom na G. B., správa od zamestnávateľa obžalovaného Reuter SK s.r.o., správa od zamestnávateľa obžalovaného Manuvia Slovakia s.r.o., rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom číslo NM3/USVR_PMY/SOC/2023/30297-43 zo dňa 24.5.2023, správa C. A. o zdravotnom stave obžalovaného, správa zo Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, pripojený spis Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. NM-5P/64/2011. Z výpovede obžalovaného v prípravnom konaní ako aj pred súdom, obžalovaný si je svojej vyživovacej povinnosti veľmi dobre vedomý, mrzí ho vzniknutá situácia. Po rozvode s poškodenou H. B. odišiel zo zamestnania v ML Produktion s. r. o., v ďalších zamestnaniach sa mu darilo len chvíľu, preto
odišiel pracovať do Veľkej Británie, tam pracoval približne dva roky, pokiaľ sa mu v práci darilo, tak si vyživovaciu povinnosť plnil, či prostredníctvom šeku alebo nákupom vecí, obuvi. Niekedy poslal 100,- Eur, inokedy 200,- Eur, podľa toho ako sa mu darilo. Neplnil výživné v súdom stanovenej sume. Pracoval v spoločnosti, ktorá sa zaoberala charitatívnou činnosťou, mal možnosť poslať deťom požité oblečenie a obuv, tieto veci nedokladoval nijakým spôsobom, odosielal ich prostredníctvom kuriéra alebo cez spoločnosť Westerunion. Potom si našiel prácu v Holandsku, kde zotrval dlhšiu dobu, približne 10 až 11 rokov, bol tam aj s priateľkou, ktorá mala v tom čase dve nezaopatrené deti. Z platu sa dalo ako tak vyžiť, výživné plnil pokiaľ mu to finančná situácia dovolila. Najskôr neplnil výživné, neskôr ho začal plniť, resp. platila ho jeho priateľka, potom výživné opäť neplnil, lebo sa mu nedarilo. S deťmi a s bývalou manželkou komunikoval, avšak keď výživné neplnil, tak s ním prestali komunikovať. Deti sa nevyjadrili, že by s ním nechceli komunikovať. V roku 2021 prekonal dva infarkty. Keď priateľka zistila, že obžalovaný nezarába dostatok financií, nebol už pre ňu zaujímavý, tak sa rozišli. Po prekonaní dvoch infarktoch ešte chvíľu pracoval v Holandsku, ale keďže mal stále problémy so srdcom, v auguste 2022 sa vrátil na Slovensko. Dlžné výživné chcel uhradiť, preto si našiel prácu v spoločnosti Reuter SK s.r.o. v Myjave, tam pracoval približne jeden mesiac, avšak kvôli ďalším problémom so srdcom, zostal až doposiaľ práceneschopný, pričom kardiológ mu odporučil invalidný dôchodok, o ktorý obžalovaný požiadal a čaká na vyrozumenie. V súčasnosti má príjem zo Sociálnej poisťovne približne v sume 300,- Eur mesačne, čo nepostačuje ani na úhradu nájomného a stravy. Stravuje sa u rodiny, má priateľku, ktorá mu finančne vypomáha. Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje výpoveď poškodenej H. B., z ktorej výpovede, že obžalovaný dlhuje synovi C. zameškané výživné a nezaopatrenej dcére Vanese dlhuje zameškané výživné a neplní bežné výživné. L. C. je už dospelý a pracuje. Dcéra G. v čase výpovede poškodenej študovala na Strednej odbornej škole podnikania v remeslách a službách v Senici, odbor obchodný pracovník. Poškodená platí dcére mesačne asi 200,- Eur na cestovné a stravu do školy, má výdavky na zubnú lekársku starostlivosť, zvýšené výdavky na vegetariánsku stravu, oblečenie. Obžalovaný poškodenú v roku 2022 kontaktoval, chcel vedieť ako sa majú a chcel uviesť číslo bankového účtu, na ktoré by poškodenej platil výživné. Od apríla 2022 neuhradil žiadne výživné. Snaha o plnenie výživného nebola dlhé roky, preto poškodená nepredpokladá žiadnu zmenu. Po rozvode boli v hmotnej núdzi aj z dôvodu, že si obžalovaný na meno poškodenej zobral viaceré pôžičky. Po zaplatení všetkých pôžičiek jej zostávalo 7,- Eur mesačne. Našťastie im pomáhali jej rodičia, inak by to nezvládli. Obžalovaný sa od roku 2007 osobne nestaral o deti. Obžalovaný si vyživovaciu povinnosť neplnil od roku 2007, v tom čase jej možno zaplatil jedenkrát výživné, potom bol dlhodobo nezamestnaný. Vtedy ich využíval, bol bez práce, jeho rodina ho nechcela, jedol od detí, ktoré ona živila, snažila sa mu nájsť prácu, lebo sa nedokázal zamestnať. Potom obžalovaný odišiel do zahraničia a naďalej výživné neplatil, vyhováral sa na nedostatok finančných prostriedkov. Vtedy s nimi komunikoval sporadicky, poškodená na neho tlačila kvôli spôsobeným dlhom. Pred odchodom obžalovaného do zahraničia si poškodená vybavila úver, aby mohol obžalovaný vycestovať, nezostal na krku a nemusela ho živiť. Keď sa peniaze kvôli vycestovaniu minuli, už si na nich ani nespomenul. Ako dôvod neplatenia výživného uvádzal nízky plat v zahraničí. Mal nariadené zaplatiť okolo 15.000,- Eur výživné, z toho zaplatil približne 3.000,- Eur. Obžalovaný zaplatil bežné výživné v januári 2022, februári 2022, marci 2022 a apríli 2022, za každý mesiac 80,- Eur. Obžalovaný o deti neprejavoval záujem, nekupoval im darčeky. Obžalovaný sa jej po dlhom čase ozval až v júni 2022. Do mája 2017 poberala náhradné výživné na obe deti približne vo výške 175,- Eur, následne jej bol doručený list zo Sociálnej poisťovne, aby im vrátila okolo 5.000,- Eur, potom prišla exekúcia, prišli o náhradné výživné aj o časť exekúcie. Voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne sa nedalo odvolať z dôvodu, že to bolo schválené v Bratislave. Ak obžalovaný poškodenej uhradil nejaké výživné, ona ho zaplatila Sociálnej poisťovni. O zdravotnom stave a finančnej situácii obžalovaného nemá žiadnu vedomosť. Obžalovaný sa aktívne nezaujímal o výšku dlžného výživného. Ozval sa až po tom ako poškodená vypovedala. Nevie, či s ním deti komunikujú. Poškodená na hlavnom pojednávaní dňa 05.09.2023 uviedla, že jej dcéra už pracuje. Bola prečítaná výpoveď poškodenej z prípravného konania zo dňa 07.08.2019, počas ktorej uviedla „Čo sa týka dokladov o úhrade výživného, tak tieto som predložila v predchádzajúcich výsluchoch, a čo sa týka toho čo som dnes uviedla, že si A. B. začal plniť vyživovaciu povinnosť od januára 2018 doposiaľ, tak tieto výpisy z účtu prikladám k zápisnici. Rovnako prikladám aj rodné listy detí a tiež prikladám doklad o tom, ako uhradil prvé výživné v januári 2018. Teda mám za to, že A. B. si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť od 19.12.2007 do 31.12.2017 (od januára 2018 platil), čím mu vznikol dlh na výživnom za predmetné obdobie vo výške 15.602,04 Eur, čo je dlh na výživnom na dcéru Vanesu za obdobie od 19.12.2007 do 31.12.2007 a za syna C. za obdobie od 19.12.2007 do 31.08.2016. Ako som už uviedla od januára 2018 si riadne a v plnej výške plní svoju vyživovaciu povinnosť. To je všetko, žiadam, aby A. B. si dodatočne uhradil svoj dlh, aby ho súd zaviazal v odcudzujúcom rozsudku uhradiť túto sumu.“ Poškodená k prečítanej výpovedi uviedla, že obžalovaný
plnil bežné výživné voči dcére G. počas celého roka 2018, 2019, 2020, 2021 a v roku 2022 plnil bežné výživné od januára do apríla. Vyživovacia povinnosť voči synovi C. nebola súdom zrušená. Z výpovede K. K. L., B. N., na hlavnom pojednávaní dňa 26.09.2022 vyplynulo, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vyplácal náhradné výživné na obe deti od 01.08.2010 do roku 2017, kedy bolo poškodenej odňaté náhradné výživné, nakoľko bol prevýšený príjem. Vtedy sa náhradné výživné počítalo podľa príjmu rodiča. Odvtedy si poškodená nepožiadala o náhradné výživné. C. B. bolo vyplácané náhradné výživné od 01.08.2010 do 30.06.2015, v júli a auguste mu už náhradné výživné nebolo vyplatené, nakoľko pravdepodobne prerušil štúdium. Od septembra 2015 do júna 2016 mu opäť poskytli náhradné výživné. Náhradné výživné mu bolo poskytované vo výške 99,58 Eur mesačne. G. B. bolo vyplácané náhradné výživné od 01.08.2010 do 30.04.2017, a to vo výške 66,38 Eur mesačne. Náhradné výživné bolo Vanese odňaté kvôli prekročeniu výšky príjmu. Poškodená zaslala prostredníctvom emailu svedkyni K. L. potvrdenia o úhrade výživného zo strany obžalovaného, ktoré svedkyňa predložila súdu. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny tieto úhrady zatiaľ nevyúčtoval vo vzťahu k poskytnutému náhradnému výživnému, nakoľko z platieb obžalovaného nevyplýva, či platil výživné za C. alebo za Vanesu. Obžalovaný uhradil platby poškodenej, nie úradu práce. Ak by obžalovaný uviedol, za aké obdobie plnil výživné a na koho, tak až vtedy by mohol úrad práce riešiť náhradné výživné. Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Podľa výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaný nemá žiadne záznamy o priestupkoch. Podľa § 86 písm. a) Trestného zákona, trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu, Podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona, ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu. Podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania. Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas. Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní má súd vinu za preukázanú riadne a náležite, a to v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný si zákonnú vyživovacou povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o rodine voči dcére G. B. v období od 19.12.2007 do 26.01.2023 a voči synovi C. B. v období od 19.12.2007 do 31.08.2016, neplnil riadne, t. j. v súdom určenej výške, a včas, t. j. mesačne do 15-teho dňa v mesiaci, vopred k rukám oprávnenej matky H. B., napriek tomu, že táto povinnosť mu ako rodičovi ukladá § 62 a nasl. priamo Zákon o rodine a táto mu bola deklarovaná a určená oboznámeným Rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 13C/176/2007-30 zo dňa 29.11.2007, právoplatným dňa 19.12.2007, vo výške 99,58 Eur mesačne na mal. C. B. a na mal. G. B. sumou 66,39 Eur. Skutok je preukazovaný výpoveďou samotného obžalovaného, ktorý uviedol dôvody, pre ktoré neplnil vyživovaciu povinnosť, tejto si je vedomý, avšak z jeho výpovede nevyplýva, že svoj čin úprimne ľutuje. Z jeho výpovede vyplýva, že výživné platil nepravidelne. Na svoju obranu uvádza, že má zdravotné problémy so srdcom, čo potvrduje správa C. M. a podal si žiadosť o invalidný dôchodok, čo potvrdila Sociálna poisťovňa, pobočka Senica dňa 04.10.2023. Ku dňu rozhodnutia mu nebol invalidný dôchodok priznaný. Obžalovaný začiatkom roka 2024 odcestoval do zahraničia za prácou. Obžalovaný je usvedčovaný ďalej výpoveďou poškodenej H. B., z ktorej vyplynulo, že obžalovaný včas a riadne neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom C. a G. B. k rukám ich matky H. B., v dôsledku čoho poškodená podala na obžalovaného trestné oznámenie pre zanedbania povinnej výživy, podala návrh na výkon exekúcie výživného a požiadala príslušný úrad práce sociálnych vecí a rodiny o náhradného výživné, ktoré jej aj bolo úradom priznané a vyplácané z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti otcom maloletých detí. Otcovstvo obžalovaného k C. B. a G. B. je preukázané rodnými listami detí a Rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 13C/176/2007-30 zo dňa 29.11.2007. Súd považuje súdom určenú výšku výživného za primerané výživné, ktoré je, resp. bol, obžalovaný schopný vzhľadom na svoje možnosti, schopnosti a majetkové pomery, platiť a zodpovedalo veku
a potrebám detí. Súd preto na strane obžalovaného ani nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali riešenie predbežnej otázky o výške vyživovacej povinnosti pre potreby tohto trestného konania. Z trestného oznámenia vyplýva, že obžalovaný si neplní vyživovaciu povinnosť od 19.12.2027, t. j. od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 13C/176/2007-30 zo dňa 29.11.2007, právoplatným dňa 19.12.2007. Rozhodným, posudzovaným obdobím neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaným voči jeho deťom je u G. B. obdobie od 19.12.2007 do 26.01.2023, kedy ukončila stredoškolské štúdiá na Strednej odbornej škole podnikania v remeslách a službách Senica, a u C. B. je to obdobie od 19.12.2007 do 31.08.2016, kedy ukončil štúdiá na Strednej priemyselnej škole v Myjave. Ukončením štúdií skončila vyživovacia povinnosť obžalovaného voči deťom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný z celkovej dlžnej sumy výživného 22.538,88 Eur (súčet mesačného výživné vynásobený počtom mesiacov, počas ktorých neplatil bežné výživné na syna C. a dcéru Vanesu), ktoré mal zaplatiť poškodenej za rozhodné obdobie čiastočne uhradil 9.418,25 Eur a tak dlh na výživnom činí sumu 13.120,63 Eur. Uvedený záver vyplýva predovšetkým z dokladovaných úhrad výživného, ktoré obdržala od obžalovaného a oznámila poškodená Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, čiastočných úhrad na účet poškodenej a úhrad výživného vymožených súdnym exekútorom. Počas vyššie uvedeného dlžného obdobia bol obžalovaný evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, pracovisko Myjava od 12.01.2009 do 17.05.2009, kedy bol vyradený z dôvodu odchodu do cudziny a viackrát evidovaný nebol, od 03.04.2007 do 06.06.2008 bol zamestnaný v spoločnosti ML Produktion, s.r.o., Myjava, kde si pri nástupe vyživovaciu povinnosť nenahlásil a pracovný pomer ukončil dohodou o skončení pracovného pomeru, od 16.06.2008 do 17.06.2008 bol zamestnaný v spoločnosti INEXPO s.r.o., Horný Hričov, kde si pri nástupe vyživovaciu povinnosť nenahlásil a pracovný pomer bol s ním skončený v skúšobnej dobe, od 26.06.2008 do 27.06.2008 bol zamestnaný v spoločnosti Rehak Paving s.r.o., Mníchova Lehota, kde si pri nástupe vyživovaciu povinnosť nenahlásil, od 01.10.2008 do 04.11.2008 bol zamestnaný v spoločnosti Kodreta Furniture s. r. o., Krásno nad Kysucou. S poukazom na vyššie vykonané dôkazy, po ich dôkladnom vyhodnotení, a to jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, a s poukazom na vyššie uvedené úvahy, ktorými sa súd spravoval pri ich hodnotení, je skutkový stav veci preukázaný tak ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného vylučovali alebo zmierňovali. Vykonané dôkazy spolu korešpondujú, dopĺňajú sa a súd nezistil medzi nimi zásadné rozpory, pričom vykonané dôkazy vytvárajú spolu ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých súd mohol vysloviť logický záver o vine obžalovaného. Súd po právnej stránke konanie kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, pretože obžalovaný najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si v rozhodnom období neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného – svoje deti a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas, keďže obžalovaný si neplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť vyživovať iného podstatne viac ako dva roky. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku – zavinenie, bolo konanie obžalovaného posúdené podľa § 16 písm. a) Trestného zákona ako trestný čin spáchaný nedbanlivostne, lebo vedel, že môže spôsobom uvedeným trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takéto porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Závažnosť konania obžalovaného pritom spočíva v tom, že obžalovaný porušil záujem spoločnosti na riadnom plnení si vyživovacej povinnosti rodiča voči svojim maloletým deťom. Pri výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd na strane obžalovaného jednu žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona – vedenie riadneho život. Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona súd nepriznal, pre absenciu úprimnej ľútosti, ktorú z jeho výpovede nemožno vyvodiť, prihliadnuc na to, že ide o dlhodobé neplnenie vyživovacej povinnosti. Priťažujúcu okolnosť súd nezistil žiadnu. Vzhľadom na dobu trvania trestného činu a výšku spôsobného dlhu na výživnom, súd ukladal obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu 3 roky s probačným dohľadom s povinnosťou v skúšobnej dobe uhradiť zameškané výživné k rukám svojich už dospelých detí. Obžalovaný je prvopáchateľ, doposiaľ nebol súdne trestaný a súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali ukladanie nepodmienečného trestu. Uloženie podmienečného trestu odňatia vytvára podmienky na nápravu páchateľa nielen v tom smere, aby si uvedomil nevyhnutnosť plniť svoje základné rodičovské povinnosti, ale vytvára aj priestor na to, aby si našiel prácu, zarobil peniaze na výživné, výživné aj včas a riadne platil a súčasne, aby nebol
odkázaný na výživu od svojich príbuzných. Hrozba trestom odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov je podľa názoru súdu dostatočná na to, aby obžalovaný vyhovel uloženým podmienkam a zodpovedne pristupoval k plneniu svojej základnej povinnosti rodiča vyživovať svoje deti. Inštitút podmienečného odsúdenia kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého podstatou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená, že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia. Skúšobná doba začne plynúť obžalovanému prvým dňom po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prípade, že sa v priebehu skúšobnej doby dopustí obžalovaný akejkoľvek trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený, alebo i v prípade spáchania akýchkoľvek priestupkov (t. j. aj dopravných), prípade porušenia uložených povinností alebo obmedzení, zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V prípade, ak bude obžalovaný viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie bezo zvyšku všetkým v rozsudku uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa o s v e d č i l; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že si trest v y k o n á. Súd považuje za potrebné obžalovaného poučiť, že v prípade, ak spácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona mu nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže hroziť nepodmienečný trest. Účelom trestu teda nie je len ochrana občanov pred páchaním trestných činov, ale aj výchovné pôsobenie na páchateľa, ktoré má smerovať k tomu, aby v ďalšom živote viedol riadny život. Uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, za dôvodný a primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie nielen ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, ale aj vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.