Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoP-85-2023.pdf
PDF · 121.59 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/85/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, matky: C. D. E., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, trvale bytom D. XX, F., zastúpenej splnomocnenkyňou: JUDr. Veronika Fröhlich, advokátka so sídlom Záleská 12, Ivanka pri Dunaji a otca: C. C. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom G. X, F., zastúpeného splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Consiliaris, s. r. o., so sídlom Ružová dolina 8, Bratislava, o úprave práv a povinností rodičov k maloletej, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 68P/237/2021-322 z 1. decembra 2022, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti úpravy styku otca s maloletou p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 27, decembra 2021, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok; výrokom II. uložil otcovi vyživovaciu povinnosť voči maloletej A. v sume 200,- eur mesačne s účinnosťou od 27. decembra 2021 splatného k rukám matky vždy do 10. dňa toho-ktorého mesiaca vopred; výrokom III. uložil otcovi oprávnenie stýkať sa s maloletou A. okrem Veľkonočných sviatkov, Vianočných sviatkov a zimných a letných školských prázdnin tak, že v párnom týždni v stredu od 15:30 hod. do štvrtku do 08:00 hod., tak, že maloletú vyzdvihne z predškolského zariadenia a odovzdá následne v predškolskom zariadení; v párnom týždni od piatku od 15:30 hod. do nedele do 18:00 hod., tak, že maloletú vyzdvihne z predškolského zariadenia a odovzdá matke v mieste bydliska otca; v nepárnom týždni v utorok od 15:30 hod. do stredy do 08:00 hod. a vo štvrtok od 15:30 hod. do 18:30 hod., tak, že maloletú vyzdvihne z predškolského zariadenia a v stredu ju odovzdá do predškolského zariadenia, vo štvrtok ju odovzdá matke v mieste jej bydliska. Ďalej počas Veľkonočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka od 8:00 hod. do Veľkonočnej nedele do 16:00 hod., v párnom kalendárnom roku od Veľkonočnej nedele od 16:00 hod. do najbližšie nasledujúcej stredy do 9:00 hod. Počas Vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od 24.12. od 09:00 hod. do 26.12. do 16:00 hod., v párnom kalendárnom roku od 26.12. od 09:00 hod. do 28.12. do 09:00 hod. Počas letných prázdnin v párnom kalendárnom roku prvý týždeň v mesiaci júl od pondelka od 08:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08:00 hod. a druhý týždeň v mesiaci august od pondelka od 08:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08:00 hod., v nepárnom kalendárnom roku druhý týždeň v mesiaci júl od pondelka od 08:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08:00 hod. a prvý týždeň v mesiaci august od pondelka od 08:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08:00 hod.
Výrokom IV. určil, že matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a v určený čas ho odovzdať otcovi a otec je povinný dieťa matke riadne a včas vrátiť, pričom ak bude maloletá počas úpravy styku navštevovať predškolské zariadenie, rodičia sa budú spravovať režimom v bode III. 1, III. 2, III. 3. V prípade neprítomnosti dieťaťa v tomto zariadení a počas Veľkonočných sviatkov, Vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin a letných prázdnin bude miestom odovzdávania dieťaťa miesto bydliska toho rodiča, ktorému sa starostlivosť o dieťa končí. Výrokom V. určil, že otec nemá nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 27.12.2021 do 30.11.2022. Výrokom VI. návrh matky vo zvyšku zamietol. Výrokom VII. návrh otca vo zvyšku zamietol a výrokom VIII. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanovením § 25 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 z.č. 36/2015 Z.z. Zákona o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Dôvodil, že je v záujme maloletej A., aby vyrastala v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jej výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, finančnej gramotnosti, mravnému, duchovnému, sociálnemu rozvoju, aby boli rešpektované jej práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa. Tieto záujmy je možné zabezpečiť zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky a úpravou rozsiahleho styku otca s maloletou vzhľadom na jej vek a vzhľadom na fakt, že otec bol do dvoch rokov dieťaťa preukázateľne s maloletou každý deň a až po jednostrannom zásahu matky sa začal rozsah stretávania zužovať a aktuálne sa realizuje alarmujúco málo. Súd prvej inštancie upravil styk otca s A. majúc za to, že doposiaľ určený styk je nedostatočný na budovanie si rovnocenného vzťahu dieťaťa s matkou i otcom. Súdom prvej inštancie ustálený záver, že nateraz je matka lepšie spôsobilá zabezpečiť výchovu neznamená, že v budúcnosti nebude mať túto spôsobilosť aj otec. Zohľadniac návrhy rodičov, vek dieťaťa a realizovaný rozsah styku dospel k záveru, že je potrebné, aby otec budoval a upevňoval väzby so štvorročnou dcérou a preto upravil styk širšie, než sa aktuálne realizuje. Z dokazovania mal za preukázané, že maloletá trávila prevažný čas v starostlivosti matky a teda tá je primárne zodpovedná za to, ako dieťa pripraví aj na pobyt v škôlke. Na druhej strane by bolo nespravodlivé pre odmietanie škôlky, na ktorom má zásluhu aj matka, aby bolo popierané otcovi, aby sa s maloletou stretával. Dodal, že k spôsobu určenia širokého styku otca s maloletou viedli aj závery klinickej psychologičky C. H., I. a posudok doložený matkou od C. C. J. H.. Obe psychologičky sa zhodli na tom, že vývin maloletej je primeraný a rovnako i adaptabilita dieťaťa, rodičia si majú starostlivosť medzi seba podeliť. Súd prvej inštancie určil styk v rozsahu uvedenom v prvej časti ods. 1 (citujúc výrok napadnutého rozsudku). Pri takejto širšej úprave styku vychádzal z toho, že každý z rodičov sa môže takto viac blížiac sa k rovnomernosti venovať maloletej. Maloletá u otca už aj prespáva a je v záujme dieťaťa, aby bol otec s dcérou aj cez týždeň mimo víkendu, aby mal čas stráviť s ňou i po škôlke popoludnie, učiť ju rôzne veci, primerané jej veku. Súd prvej inštancie určil i výživné a to s ohľadom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Za objektívne mesačné výdavky na maloletú ustálil sumu 350 až 400 eur a vychádzal z príjmu matky 1.256,97 eur a z príjmu otca 1.137,- eur, pričom zohľadnil, že matka má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, ktorá je v striedavej osobnej starostlivosti. Maloletú zveril matke a výživné určil od podania návrhu na súd. Otec výživné v stanovenej výške i platil a preto mu nedoplatok nevznikol. Súd prvej inštancie vo zvyšku zamietol návrh matky v časti výživného a úpravy styku a zamietol aj návrh otca na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania podľa § 52 z.č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“).
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku III. odsek 1, 5 a 6 podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej. Dôvodila, že takto upravený styk je v rozpore s najlepším záujmom maloletej, keďže odporuje zabezpečenému odbornému vyjadreniu detského psychológa C. C. J. H., zaoberajúcemu sa konkrétnym časovým rozsahom odlúčenia maloletej od matky pre účely realizácie styku maloletej s otcom. Poukázala na správu zo psychologickej intervencie v ktorej sa uvádza, že väčšinu času by malo byť dieťa u matky a víkendové dni u otca zaradiť pravidelne, aby mala kontinuitu, napr. v sobotu cez deň, no spať by mohla doma, alebo od piatka do soboty, prípadne nedele, ale nie dlhé intervaly bez matky. Starostlivosť o dieťa sa má podeliť medzi oboch rodičov, aby sa rodiča vystriedali a rodičia mali šancu mať s dcérkou vzťah a naplniť život zážitkami, ale je ešte vekovo plne závislá na podpore, pocite istoty a bezpečia od matky, čo treba brať na vedomie. Mala za to, že rozsudkom určený styk odporuje vyjadreniu psychológa, nakoľko rozširuje zaužívaný a dosiaľ realizovaný styk v rozsahu dvoch popoludní počas pracovných dní v párnom i nepárnom týždni a jedného prespatia počas víkendu v každom párnom týždni. Súdom určený styk je pre maloletú nevhodný a môže narušiť zdravý psychický vývoj maloletej. Odlúčenie maloletej od matky v párnom týždni takmer nepretržite počas viacerých dní s výnimkou jedného poobedia, ktoré maloletá má stráviť doma, bude pre maloletú predstavovať
neprimeranú záťaž, ktorá ju môže traumatizovať a spôsobiť nezvratné alebo ťažko napraviteľné škody. Dodala, že maloletá nikdy nežila v spoločnej domácnosti s otcom a vzhľadom i na ťažkosti s adaptáciou v predškolskom zariadení je odlúčenie maloletej od matky takmer počas piatich dní v párnom týždni v rozpore s najlepším záujmom maloletej a s jej zdravým psychickým vývojom. Poukázala i na závery zo správy z psychologickej intervencie detského psychológa C. C. J. z ktorej vyplýva, že maloletá je fixovaná na matku, spolieha sa na ňu, nachádza u nej podporu. Namietala, že maloletá pri odovzdávaní otcovi na nočné prespatie plače, dožaduje sa u matky, aby ju nenechávala u otca prespať a prosí matku, aby mohla spať doma. Maloletá si nezvykla od júla 2022 do 9. januára 2023 (deň podania odvolania) na nočné prespávanie u otca. Maloletá nástojí na tom, aby ju matka otcovi na nočné prespatie neodovzdávala a otec musí väčšinou maloletú fyzicky odtrhnúť od matky, ktorá sa jej silno pridŕža rukami. Dodala, že rozsudok v časti výroku III, odsek 1 je v rozpore s najlepším záujmom maloletej a navrhuje, aby odvolací súd zmenil časť výroku III., odsek 1 napadnutého rozsudku tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou okrem Veľkonočných sviatkov, Vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin a letných školských prázdnin v párnom týždni v stretu od 15,30 hod. do 18,30 hod. tak, že maloletú vyzdvihne z predškolského zariadenia a odovzdá matke v mieste bydliska matky. Taktiež namietala i výrok III., odsek 6 a to úpravu styku počas letných prázdnin a navrhla jeho zmenu tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou počas letných prázdnin v párnom kalendárnom roku v prvý párny plný týždeň v mesiaci júl od pondelka od 8,00 hod. do nasledujúceho pondelka do 8,00 hod. a druhý párny plný týždeň v mesiaci august od pondelka od 8,00 do nasledujúceho pondelka do 8,00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku druhý párny plný týždeň v mesiaci júl od pondelka od 8,00 hod. do nasledujúceho pondelka do 8,00 hod. a prvý párny plný týždeň v mesiaci august od pondelka od 8.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 8,00 hod. Taktiež žiadala o zmenu výroku III., bod 5 v časti úpravy styku počas Vianočných a zimných školských prázdnin a žiadala zmenu, aby sa styk realizoval v nepárnom kalendárnom roku od 24. decembra od 9,00 hod. do 26. decembra do 9,00 hod., v párnom kalendárnom roku od 26. decembra od 9,00 hod. do 28. decembra do 9,00 tak, aby mala maloletá príležitosť stráviť počas troch dní Vianočných sviatkov s oboma rodičmi tak, aby každý rok trávila maloletá aspoň jeden celý deň z troch Vianočných dní s každým z rodičov.
3. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletej, ktorý uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a dôvodný a to napriek otcom pôvodne podanému návrhu, v ktorom pokladal striedavú osobnú starostlivosť za starostlivosť v najlepšom záujme maloletej. Matka napadla odvolaním rozsudok z dôvodu danosti odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku, avšak neuviedla, aké konkrétne matkou navrhnuté dôkazy súd prvej inštancie nevykonal. Matka poukázala, že rozsah styku otca nie je v záujme maloletej a poukázala na rozpor s odborným vyjadrením detského psychológa C. C. J. H.. Otec však namieta, že tohto psychológa kontaktovala samotná matky a táto správa je len jedným z dôkazov vykonaných v priebehu dokazovania, ktorá bola vyhodnotená v nadväznosti na iné dôkazy. K matkou zadefinovanému odvolaciemu dôvodu spočívajúceho v nesprávnych skutkových zisteniach podľa § 365 ods. 1 písm. f) uviedol, že nedošlo k nesprávnemu postupu súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania, keď súd postupoval správne a odvolací dôvod nie je daný. Poprel tvrdenia matky, že maloletá pri odovzdávaní plače. Dodal, že maloletá u neho prespáva bez akýchkoľvek problémov, nakoľko má na to vytvorené vhodné podmienky. Má za to, že matka uvádza nepravdy a to zrejme zo subjektívnej nespokojnosti matky s napadnutým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku dodal, že tento nie je daný, nakoľko súd prvej inštancie vec i správne právne posúdil a rozsudok je v čase jeho vyhlásenia v najlepšom záujme maloletej. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
4. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka maloletej, ktorá uviedla, že zotrváva na odvolacích dôvodoch uvedených v odvolaní voči výroku III., odsek 1, 5 a 6 napadnutého rozsudku. Dodala, že napadnutý rozsudok považuje za vecne nesprávny, nakoľko odporuje vykonanému dokazovaniu a nad rámec odporúčania psychológa upravuje styk v širšom rozsahu. Priložila čestné vyhlásenie pedagóga predškolského zariadenia pani K. L. z 23. septembra 2022, od ktorého pôvodne upustila. Pedagogička maloletej komunikovala, že maloletá pri odovzdávaní dňa 9. augusta 2022 plakala, pričom toto čestné vyhlásenie súd nevykonal a matka nemienila preukázať skreslené a nepravdivé skutočnosti zo strany otca. Ku kontaktovaniu detského psychológa C. C. J. H. uviedla, že je zavádzajúce a čiastočne nepravdivé, keď súdom prideleným mediátorom bolo odporučené navštíviť detského psychológa C. C. J. H. a mediátor vyzval i otca k započatiu psychologického poradenstva vo veci nápravy nedostatočnej, takmer nulovej komunikácie medzi rodičmi. Nesúhlasila s tvrdením súdu, že maloletá odmieta škôlku
a na tom má zásluhu matka, čo považuje za nenáležité. Namietala i vyjadrenie otca, že uvádza ničím nepreukázané a nepodložené nepravdy a že styk je určovaný výlučne matkou. Dodala, že styk bol medzi rodičmi určený na základe požiadaviek otca a potrieb maloletej konzultovaných s detským psychológom C. C. J. H.. Po konzultácii so psychológom dňa 18. januára 2023 na základe jeho odporúčaní zavádzala postupné rozširovanie času tráveného s maloletou. Namietala, že otec i pri navštevovaní krúžku maloletou viackrát oznámil, že počas realizácie jeho styku maloletú na krúžok voziť nebude. Taktiež rozporuje i tvrdenie otca, že vyzdvihovanie maloletej na prespatie prebieha bez prítomnosti matky. Naopak nevôľu ísť k otcovi maloletá slovne vyjadruje a nástojí na tom, aby ju matka odprevadila k otcovmu autu, kde sa s ňou dlhšie lúči. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v zmysle jej odvolacieho návrhu.
5. K vyjadreniu matky sa opakovane vyjadril otec maloletej a uviedol, že napriek tomu, že odvolanie nepodal, dáva na zváženie odvolacieho súdu upraviť styk otca s maloletou počas Vianočných sviatkov a zimných školských a letných prázdnin tak, že počas Vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin sa bude styk realizovať v nepárnom kalendárnom roku od 24. decembra od 9,00 hod. do 30. decembra do 9,00 hod., v párnom kalendárnom roku od 30. decembra od 9,00 hod. do 6. januára do 9,00 hod. a počas letných prázdnin v párnom kalendárnom roku prvý týždeň v mesiaci od pondelka od 8,00 hod. do nasledujúceho pondelka do 8,00 hod., tretí týždeň v mesiaci od pondelka od 8,00 hod. do nasledujúceho pondelka do 8,00 hod., prvý týždeň v mesiaci august od pondelka od 8,00 hod. do nasledujúceho pondelka do 8,00 hod. a tretí týždeň v mesiaci august od pondelka od 8,00 hod. do nasledujúceho pondelka do 8,00 hod., v nepárnom kalendárnom roku druhý týždeň v mesiaci od pondelka od 8,00 hod. do nasledujúceho pondelka do 8,00 hod., štvrtý týždeň v mesiaci od pondelka od 8,00 hod. do nasledujúceho pondelka do 8,00 hod., druhý týždeň v mesiaci august od pondelka od 8,00 hod. do nasledujúceho pondelka do 8,00 hod. a v štvrtý týždeň v mesiaci august od pondelka od 8,00 hod. do nasledujúceho pondelka do 8,00 hod.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 Civilného mimosporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, matkou maloletého dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku – ďalej len „Civilný sporový poriadok a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie matky je nedôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti úpravy styku je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).
7. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 68P/237/2021 je úprava práv a povinností rodičov k maloletej A..
8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti výroku III napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletou A..
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne(1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
11. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie práv
a povinností rodičov k maloletej A., a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, sa preto stotožňuje s rozhodnutím i odôvodnením napadnutého rozsudku. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke, matke maloletej.
12. Odvolací súd k správnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie poukazuje aj na nižšie citované ustanovenia, jednoznačne preferujúce záujem maloletej, rovnaké práva a povinnosti oboch rodičov, dôvodnosť úpravy styku súdnym rozhodnutím, ak nedôjde k dohode rodičov.
13. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
14. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
15. Podľa § 36 ods. 1 posledná veta Zákona o rodine, ustanovenia § 24, § 25, a 26 sa použijú primerane.
16. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (2).
17. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
18. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
19. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
20. Súd prvej inštancie vychádzal zo správnej premisy, že kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, je neoddeliteľnou súčasťou rodičovských práv a práv dieťaťa. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval:“ je v záujme dieťaťa aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov (Gorgula vs. Nemecko
- č. 744969/ 01), dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (Hansenová vs. Turecko - č. 36141/97).
21. Otec ako rodič, ktorému maloletá A. nebola zverená do starostlivosti, má právo podieľať sa na jej výchove, v starostlivosti o ňu i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o rozsahu styku dostatočne zvážil okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa, ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ako ich vzájomný vzťah, ich časové možnosti, rodinné pomery. Taktiež správne vyhodnotil, že prvoradý je tu predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.
22. Nepochybne je v záujme maloletej A., aby udržovala rodinné zväzky s odlúčeným rodičom, otcom a aby nebola odtrhnutá od svojich koreňov. Maloletá má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča.
23. V súvislosti s odvolacími námietkami matky o nesprávne zistenom skutkovom stave odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci v dostatočnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie veci. Vykonané dôkazy správne vyhodnotil. Súd prvej inštancie nie je povinný rozhodnúť v zmysle odporúčaní psychológa (tu C. C. J. H. zo dňa 21. novembra 2022). Súd hodnotí dôkazy s poukazom na § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Do obsahu základného práva účastníka a práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutého dôkazu súdom (I.ÚS 97/97).
24. Ani odvolaciu námietku matky, že dieťa prejavuje smútok z odlúčenia od matky pred stretnutím sa so svojím otcom, nepovažoval odvolací súd za relevantnú. Takéto správanie sa dieťaťa je vzhľadom na jeho vek adekvátne a nemožno ho vykladať tak, že by dieťa svojho otca nemalo rado a nechcelo s ním tráviť čas alebo u neho prespať. Takéto správanie dieťaťa môže byť spôsobené napätými vzťahmi medzi jeho rodičmi a jeho vystavením konfliktu lojality, čo negatívne vplýva na jeho intrapsychické prežívanie. Je na matke ako preferenčnom rodičovi, aby dieťa na styk s otcom pripravila nielen po materiálnej stránke (oblečenie, obuv, a pod.), ale aj po stránke psychickej, aby sa dieťa vedelo od nej ako matky bezpečne vzdialiť k svojmu otcovi a vedelo si s ním užiť spoločne strávený čas. Obom rodičom musí byť zrejmé, že maloleté dieťa potrebuje pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi podporujúci vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre maloleté dieťa. V záujme maloletého dieťaťa je, aby malo vytvorený blízky emocionálny vzťah k obom svojím rodičom, pričom tí by nemali brániť vytvoreniu a rozvíjaniu tohto vzťahu. V záujme zdravého vývinu maloletého dieťaťa je potrebné, aby sa obaja rodičia snažili o budovanie a podporovanie nielen ich vlastného vzťahu s maloletým dieťaťom, ale aj vzťahu druhého rodiča s maloletým dieťaťom. Odvolací súd zdôrazňuje, že v rodičovských vzťahoch platí viac než inde požiadavka vzájomnej tolerancie, nekonfliktnosti a úcty k právam druhého rodiča a k právam dieťaťa, čo by mali mať na zreteli predovšetkým rodičia maloletého dieťaťa.
25. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie, považoval určenú úpravu styku otca s maloletým dieťaťom za takú, ktorá je v jeho najlepšom záujme. Odvolací súd prihliadol na to, že v konaní neboli preukázané také skutočnosti, na základe ktorých by bolo dôvodné predpokladať, že by otec v stanovenom rozsahu styku ohrozil výchovu maloletého dieťaťa a jeho priaznivý fyzický a psychický vývin. Odvolací súd má za to, že takáto úprava styku je primeraná veku maloletého dieťaťa, ktoré má svojho otca rado, pričom je nevyhnutné, aby malo dieťa aj počas sviatkov a prázdnin zabezpečený pravidelný styk so svojím otcom, ktorý je schopný zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté dieťa (opak preukázaný nebol), avšak za súčasného rešpektovania najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Niet pochýb o tom, že otec má o dieťa záujem, má k nemu vytvorený pozitívny citový vzťah a styku s dieťaťom sa vždy domáhal. Pre dieťa je dôležité, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov, teda nielen k svojej matke, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, ale aj k svojmu otcovi, ktorý je pre dieťa dôležitým vzorom. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).
26. Odvolací súd s prihliadnutím na absenciu akýchkoľvek negatív vo vzťahu ku spôsobilosti otca po dobu stanoveného styku poskytovať maloletej plnohodnotnú starostlivosť a na potrebu udržiavania a rozvíjania vzťahu maloletej s otcom, ktorému nebola zverená do osobnej starostlivosti, rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie, samozrejme, nebráni tomu, aby sa rodičia vždy pri riešení aktuálnej situácie stretli a dohodli aj spôsobom odlišným od stanovenia styku rozhodnutím súdu prvej inštancie.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol použitím ustanovenia § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď nezistil dôvod na aplikáciu výnimky.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).