Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26S/43/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Pavla Pileka, v právnej veci žalobcu: OPM 2 SR, s.r.o., sídlo Nábrežie mládeže 3458, Nitra, IČO: 36 729 809, zastúpený advokátskou kanceláriou: Škubla & Partneri s. r. o., sídlo Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 36 861 154, proti žalovanému: Daňový úrad Nitra, sídlo Damborského 5, Nitra, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného číslo 101424179/2019 z 11.06.2019 a opatrenia žalovaného číslo 100983590/2019 z 26.04.2019 na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

I. Súd opatrenie Daňového úradu Nitra č. 101424179/2019 zo dňa 11.06.2019 v spojení s opatrením č. 100983590/2019 z 26.04.2019 r u š í a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

I. Stručný priebeh administratívneho konania a stručné zhrnutie napadnutých opatrení

1. Správny súd zo žalovaným predloženého administratívneho spisu, vedeného v administratívnom konaní, v ktorom boli vydané správnou žalobou napadnuté opatrenia žalovaného, zistil priebeh administratívneho konania, ktorého stručný priebeh uvádza v nasledovných bodoch:

2. Dňa 04.06.2012 bolo žalovanému doručené daňové priznanie žalobcu k dani z emisných kvót podľa o dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2011, v ktorom priznal daň z emisných kvót vo výške 190.517,- eur, pričom zaplatené preddavky na daň boli vo výške 172.691,- eur a daň na úhradu 17.826,- eur.

3. Dňa 08.04.2019 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o vrátenie daňového preplatku, spočívajúceho v neoprávnene zaplatenej dane z emisných kvót za rok 2011 a o priznanie úroku z oneskoreného vrátenia preplatku na dani z emisných kvót za rok 2011.

3.1. Žalobca žiadosť v podstate založil na tom, že Súdny dvor Európskej únie rozsudkom vydaným v prejudiciálnom konaní C-302/2017 rozhodol, že slovenská vnútroštátna právna úprava dane z emisných kvót je v rozpore s únijným právom, a to konkrétne so smernicou 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve. Žalobca z toho vyvodil, že preto daň nemožno uplatňovať a túto povinnosť je žalovaný ako správca dane povinný ex officio rešpektovať. Neexistuje preto ani žiadny právny dôvod na ďalšie zadržiavanie dane (resp. preplatku) a

s ňou spojeného úroku. Podľa § 79 Daňového poriadku vznikla žalovanému správcovi dane povinnosť rozhodnúť o vrátení preplatku vo výške celej dane a o priznaní úroku do 15 dní od vrátenia preplatku.

4. Žalovaný v nadväznosti na uvedenú žiadosť žalobcu vydal prvé z dvoch správnou žalobou napadnutých opatrení - oznámenie č. 100983590/2019 z 26.04.2019 (ďalej aj len „Opatrenie I“), doručené žalobcovi dňa 06.05.2019.

4.1. Žalovaný v opatrení uviedol, že v súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie C-302/17 z 12. apríla 2018 prijalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky rozhodnutie o postupe pri vrátení dane z emisných kvót na základe ktorého daňovým subjektom, ktoré do zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane nepodali dodatočné daňové priznanie k dani z emisných kvót a ani žiadosť o vrátenie dane z emisných kvót, správca dane zaplatenú daň nevráti.

4.2. V prípade žalobcu bolo daňové priznanie k dani z emisných kvót podané dňa 04.06.2012, pričom 5-ročná lehota pre zánik práva vyrubiť daň podľa o správe daní uplynula dňom 31.12.2017.

4.3. Daň z emisných kvót za zdaňovacie obdobie roku 2011 nemožno vrátiť po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. V nadväznosti na to taktiež aj žiadosť žalobcu o vrátenie preplatku na dani z emisných kvót za rok 2011 považuje žalovaný ako správca dane za bezpredmetnú.

5. Proti uvedenému opatreniu (bod 4. odôvodnenia) podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal vyhovenia žiadosti. 6. Žalovaný vo vzťahu k odvolaniu vydal druhé zo správnou žalobou napadnutých opatrení - oznámenie č. 101424179/2019 z 11.06.2019 (ďalej aj len „Opatrenie II“), doručené žalobcovi dňa 17.06.2019.

6.1. Žalovaný v opatrení uviedol, že Daňový poriadok ( o správe daní [daňový poriadok]) neumožňuje podať odvolanie proti oznámeniu žalovaného č. 100983590/2019 z 26.04.2019, keďže nie je rozhodnutím.

II. a/ Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov žalobcu

7. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 03.07.2019 domáhal zrušenia opatrenia žalovaného č. 100983590/2019 z 26.04.2019 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, eventuálne pre prípad, že toto opatrenie nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, zrušenia opatrenia žalovaného č. 101424179/2019 z 11.06.2019 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca svoj žalobou uplatňovaný nárok založil v podstate na nasledovných, z hľadiska rozhodovania správneho súdu podstatných žalobných dôvodoch (pričom správny súd už na tomto mieste výslovne uvádza, že tie žalobcom v správnej žalobe uplatnené žalobné dôvody, ktoré neboli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie správneho súdu z dôvodov uvedených v relevantnej časti odôvodnenia tohto rozsudku, na tomto mieste s poukazom aj na zásadu hospodárnosti konania [ ] neuvádza):

7.1. K forme Opatrenia I (oznámenie žalovaného č. 100983590/2019 z 26.04.2019) žalobca uviedol, že podľa § 79 ods. 2 Daňového poriadku ak správca dane nevyhovie žiadosti o vrátenie daňového preplatku v plnom rozsahu, je povinný vydať negatívne rozhodnutie, ktoré musí obsahovať všetky kvalitatívne znaky kladené na rozhodnutie podľa § 63 Daňového poriadku, proti ktorému malo byť podľa § 72 ods. 1 Daňového poriadku prípustné odvolanie. Povinnosť vydať rozhodnutie o nevyhovení žiadosti o vydanie daňového preplatku vyplýva aj z § 58 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. V danej veci žalovaný postupoval nezákonne, v rozpore s uvedenými ustanoveniami, čo vyústilo do vydania Opatrenia I, ktorým rozhodol o právach daňového subjektu, pričom toto nespĺňa ani formálne náležitosti rozhodnutia. Už to samo o sebe zakladá dôvod jeho zrušenia. Obdobne to platí aj vo vzťahu k Opatreniu II (oznámenie žalovaného č. 101424179/2019 z 11.06.2019).

7.2. Vo zvyšku správnej žaloby žalobca uplatnil žalobné dôvody, ktoré už neboli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie správneho súdu, pričom v týchto žalobca skutkovo a právne odôvodňoval, i/ že má nárok na vrátenie preplatku dane, ii/ že lehota spôsobujúca zánik práva požadovať vrátenie daňového preplatku

nezačala plynúť, iii/ že už v čase vyrubenia a úhrady dane (vrátane preddavku) neexistoval žiaden právny základ ani na takúto úhradu a ani na ďalšie zadržiavanie zaplatenej dane (vrátane preddavku), ktorá predstavovala daňový preplatok a nevrátením tohto preplatku sa správca dane dostal do omeškania, čím vznikol žalobcovi nárok na úroky z oneskoreného vrátenia preplatku, iv/ že zásade efektivity a ekvivalencie zodpovedá úroková sadzba vo výške 10 % p. a.

II. b/ Podstatné zhrnutie

vyjadrenia žalovaného

8. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. Vo vzťahu k žalobnému dôvodu, podstatnému z hľadiska rozhodovania správneho súdu (bod 7.1. odôvodnenia), sa žalovaný výslovne nevyjadril (pričom v ostatnej časti vyjadrenie žalovaného z dôvodov, pre ktoré už neuvádzal ani žalobné dôvody žalobcu - t. j. keď sa toto vyjadrenie vzťahovalo k tým žalobným dôvodom, ktoré neboli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie správneho súdu, z dôvodu hospodárnosti konania správny súd neuvádza).

II. c/ Podstatné zhrnutie

žalobnej repliky

9. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca žalobnú repliku. Táto, vzhľadom na to, že samotné vyjadrenie žalovaného neobsahovalo nič vo vzťahu k žalobnému dôvodu, podstatnému pre rozhodnutie správneho súdu (bod 8. odôvodnenia), neobsahovala z hľadiska rozhodovania správneho súdu žiadne podstatné skutkové tvrdenia či právne argumenty.

II. d/ Žalobná duplika

10. Žalovaný sa k žalobnej replike žalobcu nevyjadril.

III. Zhrnutie ďalšieho priebehu konania

11. Správny súd vo veci rozhodol podľa bez jej prejednania na pojednávaní, keď na nariadenie pojednávania neboli splnené podmienky ustanovené v .

11.1. Správny súd preto podľa oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením.

11.2. Keďže pri vyhlasovaní rozsudku dňa 09.12.2021 bol prítomný len senát a zapisovateľka, správny súd rozsudok podľa veta druhá vyhlásil vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.

IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich vyhodnotenie, právne posúdenie veci

12. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd ( v spojení s a - ďalej len „“ alebo „SSP“), konajúci v senáte o všeobecnej správnej žalobe žalobcu ( v spojení s a nasl. ), nezistiac naplnenie dôvodov podľa viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby ( ), nezistiac existenciu dôvodov na postup podľa veta druhá a nezistiac naplnenie dôvodov podľa vychádzajúci zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy ( veta prvá ), bez nariadenia pojednávania ( ) preskúmal zákonnosť správnou žalobou napadnutých opatrení žalovaného ( ) označených v záhlaví (Opatrenia I, ktorým bolo oznámenie žalovaného č. 100983590/2019 z 26.04.2019 a Opatrenia II, ktorým bolo oznámenie žalovaného č. 101424179/2019 z 11.06.2019), pričom vychádzajúc zo stavu daného v

čase ich vydania ( ) dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže je naplnený dôvod na zrušenie napadnutých opatrení podľa , a preto napadnuté opatrenia týmto rozsudkom na uvedenom právnom základe zrušil a podľa vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

13. Správny súd vec právne posudzoval a o nej rozhodoval primárne podľa nasledovných ustanovení:

13.1. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

13.2. Podľa , ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

13.3. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13.4. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

13.5. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

13.6. Podľa a , (ods. 1) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (ods. 2 písm. a/) Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

13.7. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

13.8. Podľa o správe daní (Daňový poriadok) (inak aj len „Daňový poriadok“), tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

13.9. Podľa § 2 písm. a), b), c) a d) Daňového poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie (a/) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, (b/) daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu, (c/) daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, (d/) daňovým preplatkom suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň.

13.10. Podľa § 3 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, (1) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

13.11. Podľa § 13 ods. 3 Daňového poriadku, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva, dôvody podania.

13.12. Podľa § 58 ods. 1 písm. a), ods. 2 a 4 Daňového poriadku, (ods. 1) daňové konanie začína (písm. a/) na návrh účastníka daňového konania. (ods. 2) Daňové konanie je začaté dňom doručenia podania daňového subjektu orgánu príslušnému konať vo veci alebo dňom, keď daňový subjekt na výzvu tohto príslušného orgánu doručil doplnené podanie. (ods. 4) Pre daňové konanie je rozhodujúci obsah podania, aj keď je podanie nesprávne označené.

13.13. Podľa § 59 ods. 1 Daňového poriadku, účastníkom daňového konania je daňový subjekt.

13.14. Podľa § 63 ods. 2, 3, 5 a 11 Daňového poriadku, (2) rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. (3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c/, rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu. (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. (11) Rozhodnutie je vydané dňom vykonania úkonu smerujúceho k jeho doručeniu; rozhodnutie, ktoré sa nedoručuje, je vydané dňom jeho podpísania osobou uvedenou v odseku 3 písm. f).

13.15. Podľa § 72 ods. 1 Daňového poriadku, proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice.

13.16. Podľa § 79 ods. 2 a 5 Daňového poriadku, (2) ak nemožno daňový preplatok použiť podľa odseku 1 alebo uplatniť postup podľa odseku 9 alebo odseku 10, správca dane na žiadosť daňového subjektu preúčtuje daňový preplatok na nesplatný preddavok na daň, inak daňový preplatok vráti v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčší ako 5 eur; daňový preplatok na dani z príjmov a na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva. (5) Daňový preplatok nemožno vrátiť, ak žiadosť o jeho vrátenie bola doručená po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane; to neplatí, ak daňový preplatok vznikol z dôvodu, že daň bola zaplatená na základe rozhodnutia správcu dane, ktoré bolo následne zmenené alebo zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti, a žiadosť o jeho vrátenie bola podaná do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Daňový preplatok, ktorý nemožno vrátiť, je príjmom štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obce.

14. Čo sa týka samotného predmetu správneho súdneho prieskumu v danej veci, tak prvým zo správnou žalobou napadnutých správnych aktov - Opatrením I žalovaný žalobcovi oznámil, ako rozhodol o jeho žiadosti o vrátenie zaplatenej dane z emisných kvót za rok 2011 a druhým z nich - Opatrením II žalovaný žalobcovi oznámil, ako konal o jeho podanom odvolaní proti Opatreniu I. Teda, Opatrením I ako aj Opatrením II, ako správnymi aktmi vydanými žalovaným orgánom verejnej správy, ktorým je správca

dane (§ 4 ods. 1 Daňového poriadku), v administratívnom konaní, ktorým je daňové konanie (§ 2 písm. c/ Daňového poriadku), o žiadosti žalobcu ako daňového subjektu (§ 4 ods. 2 písm. c/ Daňového poriadku) a účastníka daňového konania (§ 59 ods. 1 Daňového poriadku) o vrátenie daňového preplatku (§ 79 ods. 2 Daňového poriadku), mohli byť práva žalobcu priamo dotknuté (a to vo vzťahu k Opatreniu I najmä právo na vrátenie daňového preplatku, a vo vzťahu k Opatreniu II najmä právo na odvolanie sa proti rozhodnutiu, ktorým bolo o uvedenom práve žalobcu na vrátenie daňového preplatku rozhodnuté). Z týchto dôvodov oba uvedené správne akty, označené žalovaným ako „oznámenia“, sú podľa v spojení s , a spôsobilým predmetom súdneho prieskumu ako opatrenia orgánu verejnej správy a z tohto dôvodu ich správny súd na základe správnej žaloby žalobcu obe aj preskúmal, keď vo vzťahu k obom boli splnené všetky podmienky vykonania meritórneho súdneho prieskumu (vrátane naplnenia lehoty na podanie správnej žaloby) a možno ich považovať za vzájomné závislé opatrenia vydané v rámci (keď prípadným zrušením Opatrenia I by Opatrenie II, ktorým žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti Opatreniu I, stratilo svoje opodstatnenie). Správnou žalobou napadnuté správne akty nie je možné považovať za rozhodnutia (ako ich označuje žalobca v správnej žalobe), a to z dôvodu, že tieto nespĺňajú jednu z podmienok podľa , a to ich formálne označenie ako rozhodnutia, pričom ani nie sú za rozhodnutia považované podľa osobitných predpisov.

15. Žalobca v jednom žalobnom bode namietal formu, v akej žalovaný rozhodol o jeho žiadosti o vrátenie daňového preplatku a o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku a v nadväznosti na to aj nemožnosť podať odvolanie proti nemu. Správny súd preskúmaním zákonnosti napadnutých opatrení z hľadiska tohto žalobného dôvodu dospel k záveru, že je dôvodný.

16. Žalobcovi ako daňovému subjektu (§ 4 ods. 2 písm. c/ Daňového poriadku), ktorý je účastníkom daňového konania (§ 59 ods. 1 Daňového poriadku) z Daňového poriadku vyplýva procesné právo iniciovať daňové konanie o žiadosti o vrátenie daňového preplatku ako aj o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku svojim podaním doručeným orgánu príslušnému konať vo veci (§ 58 ods. 1 písm. a/, ods. 2 v spojení s § 79 ods. 2 a 3 Daňového poriadku). Pokiaľ sa teda daňový subjekt svojím podaním domáha voči správcovi dane ako orgánu príslušnému konať vo veci vrátenia daňového preplatku a priznania úroku zo sumy daňového preplatku (§ 79 ods. 2 a 3 Daňového poriadku), aby mu boli priznané uvedené práva, teda aby rozhodol o jeho právach (na vrátenie daňového preplatku a priznanie úroku z daňového preplatku), tak ako to v prejednávanej veci urobil podľa obsahu žalobca svojou žiadosťou z 08.04.2019, nemožno také podanie podľa jeho obsahu (§ 58 ods. 4 v nadväznosti na § 13 ods. 3 Daňového poriadku) posúdiť inak ako návrh na začatie daňového konania v danej veci.

17. V nadväznosti na uvedené sa v prejednávanej veci začalo daňové konanie o uvedenej žiadosti žalobcu dňa 08.04.2019, kedy bola žalovanému ako správcovi dane žiadosť žalobcu doručená (§ 58 ods. 2 Daňového poriadku).

18. Právna úprava inštitútu daňového preplatku (definovaného v § 2 písm. d/ Daňového poriadku) a úrokov (z daňového preplatku) je obsiahnutá v tretej hlave, prvom diele Daňového poriadku (§ 79).

19. Vo vzťahu k rozhodovaniu o žiadosti daňového subjektu o vrátenie daňového preplatku ustanovuje Daňový poriadok v § 79 ods. 2 vete poslednej, že ak správca dane žiadosti o vrátenie daňového preplatku vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nevydáva. Z uvedeného možno vyvodiť, že v prípade, ak správca dane žiadosti o vrátenie daňového preplatku nevyhovie (a to čo aj sčasti), je povinný o nevyhovení tejto žiadosti (či už v celom rozsahu alebo príslušnej časti) vydať rozhodnutie, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 63 Daňového poriadku. Proti takémuto rozhodnutiu správcu dane je následne prípustné odvolanie (§ 72 ods. 1 Daňového poriadku), o ktorom sú príslušné orgány správy daní povinné konať a rozhodnúť (§ 73 až § 74 Daňového poriadku).

20. K totožnému právnemu záveru o povinnosti správcu dane vydať v prípade nevyhovenia žiadosti o vrátenie daňového preplatku v celom rozsahu dospela pritom aj doktrína daňového práva - Kubincová, S.: Daňový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2015, k § 79.

21. Žalovaný v prejednávanej veci nevyhovel žiadosti žalobcu o vrátenie daňového preplatku (a teda ani na to nadväzujúcej žiadosti o priznanie úroku z daňového preplatku).

22. Žalovaný bol preto podľa § 63 v nadväznosti na § 79 ods. 2 vetu poslednú Daňového poriadku (ktoré ustanovuje výnimku z povinnosti rozhodovania správcu dane v daňovom konaní začatom na návrh daňového subjektu či už procesným rozhodnutím o zastavení konania alebo meritórnym rozhodnutím vo vzťahu k rozhodovaniu v daňovom konaní o žiadosti o vrátenie daňového preplatku len v prípade úplného vyhovenia žiadosti daňového subjektu) povinný o nevyhovení žiadosti žalobcu o vrátenie daňového preplatku a o priznanie úroku z daňového preplatku rozhodnúť vo forme rozhodnutia, proti ktorému je následne prípustné odvolanie, čo je v súlade so zásadou dvojinštančnosti, na ktorej je daňové konanie v zásade stavané (čo vyplýva najmä z právnej úpravy odvolacieho konania v §§ 72 až 74 Daňového poriadku), a nie formou opatrenia - Opatrenie I, proti ktorému následne nebolo možné podať odvolanie, o čom žalovaný upovedomil žalobcu ďalším opatrením - Opatrením II.

23. Žalovaný v teda v prejednávanej veci postupoval nezákonne, v rozpore s § 63 v nadväznosti na § 79 ods. 2 vetou poslednou Daňového poriadku, keď o nevyhovení žiadosti žalobcu o vrátenie daňového preplatku a o priznanie úroku z daňového preplatku nerozhodol vo forme rozhodnutia so všetkými Daňovým poriadkom naň kladenými náležitosťami (medzi ktoré podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku patrí aj odôvodnenie, z ktorého musia byť daňovému subjektu zrejmé dôvody, pre ktoré jeho žiadosti nebolo vyhovené, a to aj v nadväznosti na ním uplatnenú skutkovú a právnu argumentáciu), ale Opatrením I, čím súčasne nezákonne, v rozpore s § 72 Daňového poriadku znemožnil žalobcovi aj právo odvolať sa proti nevyhoveniu jeho žiadosti, čo vyústilo vo vydanie Opatrenia II.

24. Porušenie uvedených zákonných povinností vzhľadom na intenzitu, ktorou zasiahlo do porušenia najzákladnejších a súčasne najdôležitejších procesných práv žalobcu ako daňového subjektu (keď žalovaný o jeho žiadosti, ktorá je návrhom na začatie daňového konania, ani len nerozhodol vo forme stanovenej Daňovým poriadkom so všetkými náležitosťami na takéto rozhodnutie Daňovým poriadkom kladené a tým žalobcovi súčasne znemožnil aj uplatnenie procesného práva odvolať sa proti rozhodnutiu o nevyhovení jeho žiadosti o vrátenie daňového preplatku a o priznanie úroku z daňového preplatku) je podstatným porušením ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (Daňového poriadku), ktoré v prejednávanej veci malo za následok vydanie nezákonných, správnou žalobou napadnutých opatrení vo veci samej - tak Opatrenia I ako i Opatrenia II.

25. Týmto bol v prejednávanej veci naplnený dôvod na zrušenie správnou žalobou napadnutých opatrení

- Opatrenia I a Opatrenia II podľa .

26. Správny súd preto podľa správnou žalobou napadnuté opatrenia žalovaného zrušil a podľa vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

27. Žalovaný bude v ďalšom konaní podľa viazaný právnym názorom správneho súdu, vysloveným v tomto zrušujúcom rozsudku a v jeho zmysle bude povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní žiadosť žalobcu o vrátenie daňového preplatku, spočívajúceho v neoprávnene zaplatenej dane z emisných kvót za rok 2011 a o priznanie úroku z oneskoreného vrátenia preplatku na dani z emisných kvót za rok 2011 opätovne posúdiť a v prípade, že žiadosti čo i len sčasti nevyhovie, a teda daňový preplatok v celom rozsahu podľa vety poslednej Daňového poriadku nevráti, vydať o tomto podľa v nadväznosti na vetu poslednú Daňového poriadku písomné rozhodnutie so všetkými náležitosťami stanovenými v Daňového poriadku. Osobitne v rámci vysporiadania sa s námietkami žalobcu ( Daňového poriadku) musí odôvodnenie takéhoto prípadného rozhodnutia obsahovať vyporiadanie sa s námietkou o neuplynutí lehoty na vrátenie dane z emisných kvót za zdaňovacie obdobie roku 2011.

28. K uvedenému správny súd vzhľadom na to, že žalobca sa v správnej žalobe dožadoval aj toho, aby správny súd zaviazal žalovaného v ďalšom konaní svojim právnym názorom na vec, uvádza, že takýto postup v prejednávanej veci nie je možný.

29. Správny súd, ako to už uviedol v príslušnej časti odôvodnenia, totiž v prejednávanej veci pri preskúmaní zákonnosti správnou žalobou napadnutých opatrení a ich vydaniu predchádzajúceho administratívneho konania zistil v samotnom priebehu administratívneho (daňového) konania existenciu porušenia takých najzákladnejších a súčasne najvýznamnejších procesných práv žalobcu (bod 24. odôvodnenia), ktoré vzhľadom na svoju povahu vylučujú vecné preskúmanie zákonnosti v napadnutých opatreniach prípadne uvedených skutkových a právnych záverov, ktoré vzhľadom na to, výsledkom

akého porušenia procesných práv žalobcu sú, nemôžu akokoľvek obstáť. To bolo v prejednávanej veci aj dôvodom, prečo ostatné žalobné dôvody žalobcu uvedené v správnej žalobe neboli pre posúdenie veci správnym súdom podstatné, a pre ktoré sa s nimi správny súd ani nezaoberal. Mimo vecného preskúmania zákonnosti skutkových a právnych záverov orgánu verejnej správy, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí alebo opatrení, správny súd pritom nemá právomoc v odôvodnení rozsudku konštatovať právne názory na prejednávanú administratívnoprávnu (v danej veci daňovú) vec a nimi zaväzovať orgány verejnej správy.

30. Žalobca sa uvedeným dožadovaním zaviazania orgánu verejnej správy právnym názorom aj na meritum veci (t. j. kľúčové právne otázky, ktorými sú najmä, či žalobca má nárok na vrátenie daňového preplatku, spočívajúceho v neoprávnene zaplatenej dane z emisných kvót za rok 2011 a s tým súvisiaci nárok na priznanie úroku z oneskoreného vrátenia preplatku na dani z emisných kvót za rok 2011) voči správnemu súdu v podstate dožadoval toho, aby správny súd zistil rozhodné skutočnosti z obsahu administratívneho spisu a tieto skutočnosti právne posúdil a úplne tak nahradil činnosť orgánov verejnej správy, a to tak prvostupňového (správcu dane), ktorý doposiaľ pre posúdenie veci rozhodné skutočnosti a ich právne posúdenie v Daňovým poriadkom stanovenej forme rozhodnutia so všetkými stanovenými náležitosti neuviedol, ako aj druhostupňového (Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky - § 4 ods. 2 písm. b/ bod 1. Daňového poriadku), ktorý právny názor na oprávnenosť či neoprávnenosť žalobcovej žiadosti v dôsledku podstatného porušenia Daňového poriadku žalovaným správcom dane ešte v danej veci ani nemohol zaujať. Správny súd však nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní a vzhľadom na v Ústave zakotvenú deľbu moci v štáte je neprípustné v správnom súdnictve nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ktoré spadajú pod výkonnú zložku štátnej moci. Súdnu ochranu okrem iného pred nezákonným postupom a nezákonným rozhodnutím a opatrením orgánu verejnej správy poskytuje správny súd (v zásade len) tým, že v súdnom konaní preskúmava (teda neposudzuje sám nanovo danú administratívnoprávnu vec v celom jej rozsahu a v závislosti od toho neporovnáva výsledok svojho posúdenia s posúdením orgánu verejnej správy, ale len preskúmava), či rozhodnutie po vyčerpaní všetkých riadnych opravných prostriedkov alebo opatrenie a im predchádzajúci postup z dôvodov uvedených v správnej žalobe je zaťažené takými vadami, ktoré sú podľa dôvodmi na zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia.

31. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úplný úspech (keď dosiahol zrušenie správnou žalobou napadnutých opatrení z dôvodu, ktorý uplatnil v rámci žalobných dôvodov), priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu (dôvodne vynaložených) trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( v spojení s o súdnych úradníkoch).

32. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak v neustanovuje inak. Kasačnú sťažnosť proti rozsudku krajského súdu, ktorým sa rozhodlo o správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, v lehote 30 dní od doručenia rozsudku krajského súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Krajskom súde v Nitre ako krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť i/ označenie napadnutého rozhodnutia, ii/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, iii/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body), iv/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Ustanovenia o povinnom právnom zastúpení advokátom neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.