Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-127-2020.pdf
PDF · 205.58 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/127/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobcu: X. I., nar. XX.X.XXXX, bytom L. X., T. XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36813401, proti žalovaným: 1./ C. J., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX a 2./ C. J., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, obaja právne zastúpení: JUDr. Ivana Starzyková, advokátka, so sídlom Šurany, M. R. Štefánika 14, o zaplatenie 12.400 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 25. júna 2019, č. k. 17C/74/2017-360, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a IV. p o t v r d z u j e.
Žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom rozhodol, že: I. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 406 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 406 eur od 18.8.2017 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Súd žalobu vo zvyšnej časti a v časti proti žalovanému v 2. rade zamieta. III. Žalovaný v 1. rade má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94 %, o ktorom bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným rozhodnutím. IV. Žalovaný v 2. rade má nárok proti žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorom bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným rozhodnutím (ďalej len napadnutý rozsudok).
2. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení § 451 ods. 1, § 452 ods. 2, § 517 ods. 2, § 563 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
3. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 21.4.2017 domáhal proti žalovanému v 1. rade o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 12.400 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 12.400 eur od 21.4.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodňoval tým, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci C., kat. územie C., vedených Okresným úradom Nové Zámky, odbor katastrálny na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape a to: - parc. č. 3078 zastavané plochy a nádvoria o výmere 3544 m2,
- parc. č. 3079 zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 156 m2, - parc. č. 3080 zastavané plochy a nádvoria o výmere 146 m2, - parc. č. 3081 zastavané plochy a nádvoria o výmere 346 m2, - parc. č. 3082 zastavané plochy a nádvoria o výmere 332 m2, - parc. č. 3083 zastavané plochy a nádvoria o výmere 142 m2, - parc. č. 3084 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1010 m2, - parc. č. 3085 zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, - parc. č. 3086 zastavané plochy a nádvoria o výmere 540 m2, - parc. č. 3087 zastavané plochy a nádvoria o výmere 895 m2, - parc. č. 3088 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 885 m2, - parc. č. 3089 zastavané plochy a nádvoria o výmere 705 m2, - parc. č. 3090 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1052 m2, - parc. č. 3091 zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2, - parc. č. 3092 zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, podľa časti B1 listu vlastníctva v pomere 1/1 k celku. Nehnuteľnosti boli nadobudnuté na základe Rozhodnutia ObPÚ v Nových Zámkoch č. ObPÚ-22-09/7926/AV právoplatného dňa 12.8.2009 o schválení a vykonaní pozemkových úprav. Tvrdil, že na pozemkoch žalobcu sa nachádzajú stavby vo vlastníctve žalovaného ako aj stavby vo vlastníctve Poľnohospodárskeho družstva C., v konkurze, XXXXX C., W.: XXXXXXXX, pričom všetky stavby nachádzajúce sa na pozemkoch žalobcu reálne užíva žalovaný a teda užíva aj pozemky na ktorých sú predmetné stavby postavené. Konkrétne sa jedná o nasledovné nehnuteľnosti: a) stavby nachádzajúce sa v okrese L. X., obec C., kat. úz. C., vedené Okresným úradom Nové Zámky, odbor katastrálny na LV č. XXXX a to: - poľnohospodárska budova so súp. č. 508, postavená na parc. č. 3089,
- poľnohospodárska budova so súp. č. 509, postavená na parc. č. 3088, - poľnohospodárska budova so súp. č. 510, postavená na parc. č. 3087, - poľnohospodárska budova so súp. č. 514, postavená na parc. č. 3081, - sklad so súp. č. 519, postavená na parc. č. 3084, - administratívna budova so súp. č. 558, postavená na parc. č.3080, - administratívna budova so súp. č. 561, postavená na parc. č.3091, podľa časti B2 listu vlastníctva v pomere 1/1 k celku vo vlastníctve žalovaného, b) stavby nachádzajúce sa v okrese L. X., obec C., kat. úz C., vedené Okresným úradom Nové zámky, odbor katastrálny, na LV č. XXX, a to : - poľnohospodárska budova so súp. č. 511, postavená na parc. č. 3083, - poľnohospodárska budova so súp. č. 512, postavená na parc. č. 3086, - poľnohospodárska budova so súp. č. 513, postavená na parc. č. 3082, - váha so súp. č. 559, postavená na parc. č. 3085, - sklad so súp. č. 560, postavená na parc. č. 3090, - vrátnica so súp. č. 562, postavená na parc. č. 3092, podľa časti B1 listu vlastníctva v pomere 1/1 k celku vo vlastníctve Poľnohospodárskeho družstva C. v konkurze, XXXXX C.. Priľahlými parcelami k popísaným stavbám sú aj parcely - č. 3078, zastavané plochy a nádvoria o výmere 3544 m2, parc. č. 3079, zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 156 m2, ktoré rovnako užíva žalovaný, pričom žalobca tvrdil, že vyššie popísané nehnuteľnosti (pozemky aj budovy) tvoria funkčný celok, ktorý v súčasnosti a to minimálne od roku 2006 užíva žalovaný, ktorý má areál ohradený a je nepochybné, že je užívateľom popísaných nehnuteľností, ktoré užíva na podnikateľskú činnosť.
4. Tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným nie je uzatvorená nájomná zmluva a žalovaný užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu. Žalovaný neuhrádza žalobcovi žiadne plnenie titulom užívania nehnuteľností a areál má oplotený tak, že žalobca nemá k pozemkom prístup. Z tohto dôvodu sa žalobca domáha vydania náhrady za užívanie nehnuteľnosti podľa § 451 odsek 1 OZ a pri vyčíslení náhrady vychádzal zo znaleckého posudku č. 59/2017 zo dňa 7.4.2017 vyhotoveného znalcom Ing. Štefanom Motúzom, ktorým bola určená všeobecná hodnota nájmu nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v kat. úz. C., evidovaných na LV č. XXXX, keď všeobecná hodnota nájmu nehnuteľností bola určená vo výške 6.200 eur a žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie náhrady za užívanie za dva roky spätne a to za obdobie od 21.4.2015 do 21.4.2017 vo výške 12.400 eur s príslušným úrokom z omeškania.
5. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 15.8.2017 pod sp. zn. 17C/74/2017-51, ktorý v zákonnej lehote napadol podaním odporu žalovaný v 1. rade, ktorým nárok žalobcu neuznával čo do dôvodu ani do výšky, keď potvrdil, že žalovaný v 1. rade je vlastníkom nehnuteľností vedených na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odpor na LV č. XXXX pre kat. územie C. na základe právnych titulov a to kúpnej zmluvy zo dňa 29.3.2006 a kúpnej zmluvy zo dňa 13.8.2016 v znení jej dodatku č.1 z 14.2.2017. Bránil sa, že nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že reálne užíva všetky nehnuteľnosti - stavby, ktoré má vo výlučnom vlastníctve a nie je pravdou, že užíva ostatné nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú na pozemkoch žalobcu. Bránil sa tým, že stavby vo vlastníctve žalovaného v 1. rade sú v stave nespôsobilom na užívanie až na dve stavby a to stavbu so súp. č. 519 - sklad na parc. č. 3084 a so súp. č. 558 - administratívna budova na parc. č. 3080 k čomu predložil aj fotodokumentáciu areálu na č. l. 58-72 súdneho spisu, ktorá zobrazuje stavby so súp. č. 519 a 558 - užívania schopné a rozpadnuté stavby so súp. č. 508, 509, 510, 561 a ktoré zobrazujú areál zrastený trávou a drevinou. Bránil sa, že k stavbám na pozemku žalobcu nie sú vedené inžinierske siete - vodovod, kanalizácia, plyn, elektrina, prípojka elektriny je dotiahnutá k vstupnej bráne, pozemky žalobcu sú neudržiavané, zarastené nevhodné na užívanie. Žalovaný tvrdil, že nehnuteľnosti vlastní ako fyzická osoba, nie je podnikateľským subjektom ani živnostníkom. Bránil sa ďalej, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný má ohradený celý areál, nakoľko vstupnú bránu ani oplotenie nevybudoval žalovaný, je vybudované pôvodným vlastníkom po obvode celého areálu, je v značnej miere poškodené a rozkradnuté. Do areálu je možnosť dostať sa aj mimo vstupnej brány. Ďalej tvrdil, že žalovaný v 1. rade prostredníctvom svojho otca C. J. staršieho
ponúkol žalobcovi kľúče od vstupnej brány, tento ich odmietol prevziať. Žalovaný v 1. rade potvrdil, že medzi žalobcom a ním nie je uzatvorená nájomná zmluva a o uplatňovanom nároku sa dozvedel až doručením platobného rozkazu. Žalovaný taktiež namietal výpočet výšky nájmu uvedeného v znaleckom posudku č. 59/2017. Z uvedeného dôvodu súd uznesením z 27.9.2017 pod sp. zn. 17C/74/2017-78 vyššie uvedený platobný rozkaz zrušil.
6. K podanému odporu sa podaním doručeným súdu dňa 7.11.2017 vyjadril žalobca, ktorý, ktorý zotrval na žalobe a vo vzťahu k parcelám č. 3078 o výmere 3544 m2 a parc. č. 3079 o výmere 50 156 m2 uviedol, že ide o prístupové parcely k stavbám žalovaného a vo vzťahu k parcelám, na ktorých stoja nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a mal zato, že je nepodstatné v akom technickom stave sú stavby a či a akým spôsobom ich vlastník užíva, keď poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33 Odo 1405/2005. Vo vzťahu k stavbám vo vlastníctve PD C., družstvo žalobca tvrdil, že žalovaný užíva celý areál s poukazom na uzatvorenie vstupnej brány.
7. Podaním z 24.11.2017 sa žalovaný v 1. rade vyjadril, že žalobca si uplatňuje nárok na úhradu obvyklého nájomného za celú plochu výmery areálu a za celú plochu všetkých prístupových ciest, pričom žalovaný v 1. rade užíva nehnuteľnosť - sklad so súp. č. 519 na parc. č. 3084 a prístupovú cestu vedúcu k tejto parcele o dĺžke 172 m x 40 šírka. Ďalej žalovaný poukázal na nadobúdacie tituly, ktoré sú zrejmé z LV č. XXXX, keď prvú nehnuteľnosť nadobudol žalovaný v 1. rade na základe kúpnej zmluvy z 29.3.2006 zavkladovanú dňa 2.5.2006 a to spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na stavbe so súp. č. 519 a na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.8.2016 v znení jej dodatku č. 1 z 14.2.2017 zavkladovanej dňa 21.2.2017 nadobudol spoluvlastnícky podiel 1 na stavbe so súp. č. 519 a ostatné stavby zapísané na LV č. XXXX. Ďalej žalovaný v 1. rade uviedol, že skutočnosť, že areál je oplotený, nie je preukázaním tvrdenia užívania pozemku. Brána je uzatvorená z dôvodu zamedzenia vstupu cudzích osôb, areál nie je ohradený tak, aby sa do neho žalobca nevedel dostať, svedčí o tom aj skutočnosť, že žalobca umožnil 3. osobám výstavbu vysielača na svojom pozemku.
8. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca X. I. na pojednávaní dňa 14.2.2018 vypovedal, že nehnuteľnosti nadobudol s bratmi v roku 1992, ktorí sa však zriekli svojho podielu, v tom čase bola uzatvorená nájomná zmluva s Poľnohospodárskym družstvom K. nad X. na dobu 10 rokov, v roku 2009 po skončení nájomného vzťahu nehnuteľnosti užíval už žalovaný. Vypovedal, že v roku 2010 malo dôjsť so žalovaným k stretnutiu za účelom uzatvorenia nájomnej zmluvy, na ktoré žalovaný v 1. rade neprišiel, písomnú nájomnú zmluvu neuzavrel , k čomu sa vie vyjadriť aj starosta obce C. W.. V.. Ďalej vypovedal, že areál bol od jeho nadobudnutia uzamknutý, keď potvrdil, že oplotenie a vstupná brána boli vybudované už v čase nadobudnutia nehnuteľnosti žalobcom, oplotenie areálu je v dezolátnom stave a kľúče od vstupnej brány, ktoré mu boli ponúknuté zo strany žalovaného v čase keď sa dával vyhotoviť znalecký posudok si odmietol prevziať. Ku skutočnosti kto areál užíval a akým spôsobom sa vyjadriť nevedel. Uviedol, že žalovaný má v areály umiestnené stroje a traktory, pričom uviedol, že bližšie sa k tomu vie vyjadriť jeho syn. Nevedel sa vyjadriť, či žalovaný bol vyzývaný na zaplatenie náhrady za užívanie nehnuteľnosti uvedenej v žalobe. Čo sa týka stavu budov uviedol, že tento je zachytený vo fotodokumentácii. Taktiež potvrdil, že dve z budov na nehnuteľnostiach žalobcu užíva K. J., videl ho tam, avšak nepovolil mu užívanie.
9. Žalovaný v 1. rade C. J. na pojednávaní dňa 14.2.2018 vypovedal, že od nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v roku 2006 užíval len polovicu skladu č. 519 na parc. č. 3084. Potvrdil, že v roku 2010 došlo k stretnutiu so žalobcom, keď žalobca žiadal nepomerné nájomné za užívanie uvedenej stavby, na nájomnej zmluve sa nedohodli, žalovaný v 1. rade nájomné neplatil, konanie ohľadom užívania nehnuteľností neinicioval pretože spočiatku nebolo zrejmé, kto je vlastníkom nehnuteľností. Uvedený areál družstva bol od začiatku oplotený a zabezpečený vstupnou bránou, po roku od nadobudnutia vlastníctva začala miznúť škridla, z ktorého dôvodu bola vstupná brána uzamknutá a kľúče boli žalobcovi ponúknuté skôr ako v roku 2017. Žalovaný v 1. rade vypovedal, že uvedený sklad užíval jeho otec, v sklade sa nachádzajú pracovné nástroje. Tvrdil, že nehnuteľnosti a budovy uvedené v žalobnom návrhu neužíva, pretože už v čase odkúpenia neboli v stave užívania, pričom stavby na parc. 3086 a 3082 užíva 13 - 15 rokov tretia osoba, ktorá v nich chová líšky. Vypovedal, že žalobca nehnuteľnosti neužíva ani nenavštevuje, na zaplatenie náhrady za užívanie nehnuteľností žalovaného nevyzýval. Ďalej vypovedal, že pri ohliadke nehnuteľnosti znalcom v roku 2017 prítomný nebol. Potvrdzoval, že na 4. fotografii z predloženej fotodokumentácie právnej zástupkyne žalobcu (č.l. 105 spisu) sa nachádza budova, ktorú odkúpil v roku 2006 a využíva ju za účelom uskladnenia traktoru
ako skladisko. Ďalej potvrdzoval, že v budove na parc. 3092 vo vlastníctve PD C. od septembra 2017 choval jeho otec sliepky. Ďalej sa vyjadril k fotografii č. 7 (č.l. 107 spisu), že sa jedná o jeho motorové vozidlo, ktoré parkuje medzi budovami na parc. č. 3080 a 3091 dva mesiace, k fotografii č. 9 (č.l. 108 spisu) sa vyjadril, že nevie komu patria bicykle na danej fotografii a čo sa týka fotografie na č. 3 (č.l. 105 spisu) sa vyjadril, že ide o stavebný materiál, ktorý sa nachádzal na pozemku už v roku 2006 v čase kúpi nehnuteľnosti, k fotodokumentácii č. 10 uviedol (č.l. 108 spisu) že ide o vlečku vo vlastníctve žalovaného, ktorá parkuje pred budovou na parc. č. 3084, nevedel komu patria valce na fotografii č. 11 (č.l. 109 spisu), k fotografii č. 13 uviedol, že cisterna mu patrí a parkuje na prístupovej ceste k budove na parcele 3084.
10. Svedok X. I., syn žalobcu na pojednávaní dňa 18.4.2018 vypovedal, že do roku 2009 boli nehnuteľnosti užívané PD C., následne PD K. nad X., v roku 2006 mal žalovaný uzamknúť objekt, v dôsledku čoho žalobca v roku 2010 inicioval stretnutie, ktoré sa malo týkať nájomného a užívania objektu žalovaným. Svedok vypovedal, že areál kontroloval 1x do mesiaca od roku 2010 do roku 2016, do areálu nevstupoval, vstupná brána bola uzamknutá, v areály sa nachádzal strážiaci pes, 2 x žiadal políciu o asistenciu pri vstupe do daného objektu a to 28.3.2017 za účelom vyhotovenia fotodokumentácie a za účelom znaleckého posúdenia nehnuteľností a 2 x 27.4.2017 pri vyhotovení fotodokumentácie pre stavebný úrad, areál bol uzamknutý a nikto tam nebol. V období od 2010 do roku 2016 vstúpil 2x do uvedeného areálu s J. starším. Keď bol v areály s p. J. žalovaní užívali len budovu na parc. č. 3084, videl ho vychádzať aj z budovy na parc. 3080, ktorú v rokoch 2010 až 2016 ešte nemal vo vlastníctve, v jednom období tam parkovali dva kamióny na parc. č. 3079. Uviedol, že čo sa týka predloženej fotodokumentácie, traktory a všetky veci, ktoré boli nafotené boli umiestnené na parc. 3079. Svedok potvrdil, že má vedomosť, že budovy na parc. 3086 a 3082 užíva tretia osoba K. J., ktorého navštívil a ten mu dal vysvetlenie že na užívanie budov dostal povolenie od správkyne konkurznej podstaty PD C., svedok potvrdzoval, že pred mesiacom p. J. ešte videl na nehnuteľnostiach, ktorý mu potvrdil, že kľúče od vstupnej brány dostal od J. strašieho. Vypovedal, že budovu na parcele 3080 užíva žalovaný, ktorú využívajú ako dielňu, vnútri budovy nebol, elektrina je k budove vedená cez parcelu 3079, budova na parc. 3091 je v dezolátnom stave, ide o budovu na fotodokumentácii. č. 9, budova na prac 3087 je bez strechy, je v nej uskladnené seno, nevie kto ho tam uskladňuje, parcela 3089 je bez strechy a budova 3088 má strechu na 80 %, pri týchto budovách sú odstavené vlečky, nevie komu patria. Za parc. 3080 na parc. 3079 si žalovaný urobil záhradku o rozmere 20x50, budova na parc. 3081 je rozpadnutá, nedá sa užívať, zarastená burinou, nevidel žalovaného že by ju užíval. Čo sa týka budov vo vlastníctve PD C., svedok vypovedal že budovu na parc. č. 3092 - bývalú vrátnicu užíva žalovaný, kde chová sliepky, nevedel sa vyjadriť od kedy tam žalovaný chová sliepky, potvrdil, že fotodokumentácia, je až z roku 2017. Ďalej vypovedal, že budovy na parcele 3090 a 3083 neexistujú. Svedok vypovedal, že od mája 2017 areál nie je uzamknutý, pretože parcela č. 3079 o výmere 100 m2 bola prenajatá za účelom výstavby vysielača. Svedok potvrdzoval, že žalovaného pred podaním žaloby nevyzýval na zaplatenie žalovanej sumy a taktiež potvrdzoval, že kľúče od vstupnej brány si od žalovaného nepýtal a potvrdzoval, že oplotenie je miestami rozkradnuté do areálu, či tam je oplotenie alebo nie sa vždy dá dostať, vedia tam vstúpiť aj tretie osoby. Svedok sa vyjadril, že žiada náhradu za užívanie celého areálu okrem 2107 m2, ktoré patria PD C., z dôvodu, že žalovaný areál uzamkol a žalobca nevie, ktorú časť žalovaný užíva nakoľko tam nie je každý deň.
11. Na pojednávaní konanom dňa 18.4.2018 právna zástupkyňa žalobcu navrhla rozšíriť žalobu o vstup C. J., nar. X.X.XXXX bytom C. XXX do konania na strane žalovaného s poukazom na výpoveď svedka X. I. a následne navrhla upraviť aj petit žaloby v znení: „žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 12400 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 12 400 eur od 21.4.2017 do zaplatenia.“ V dôsledku uvedeného súd uznesením z 18.4.2018 pod sp. zn. 17C/74/2017-165 pripustil vstup C. J., nar. X.X.XXXX do konania na strane žalovaného a pripustil aj zmenu petitu žaloby v zmysle vyššie uvedeného návrhu, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.4.2018.
12. Žalovaný v 2. rade sa po vyššie uvedenom rozhodnutí vyjadril k žalobe podaním z 4.5.2018, keď namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore, keď uviedol, že nie je vlastníkom stavieb, ktoré sú postavené na pozemkoch žalobcu, nevyužíva predmetné stavby vo vlastníctve žalovaného v 1. rade a nevykonáva na nich žiadnu činnosť, zvykne v rámci bežného dňa skontrolovať, či sa na stavbách niekto neobšmieta a žalovanému v 1. rade zvykne pomáhať. Vyjadril sa, že žalovaný v 1. rade užíva iba prístupové cesty vedúce k stavbám, ktoré užíva, do zadnej časti nechodí, nakoľko sú tam stavby v neužívania schopnom
stave, a zadné stavby vo vlastníctve PD C. užíva tretia osoba na chov líšok. Bránil sa, že oplotenie nevybudoval on ani žalovaný v 1. rade, vstupná brána je uzavretá z dôvodu zamedzenia vstupu cudzím osobám, ktoré tam vyvážali odpad. Tvrdil, že žalobcovi ponúkol kľúče od vstupnej brány, ktoré však žalobca odmietol prevziať, pričom areál nie je ohradený tak, aby sa do neho žalobca nevedel dostať.
13. Svedok I. V. - starosta C. na pojednávaní konanom dňa 9.11.2018 vypovedal, že starostom je od roku 2010, do roku 2014 až 2015 sa nezaujímal o areál vo vlastníctve žalobcu, až v roku 2014 - 2015 ho požiadal syn žalobcu, aby zorganizoval stretnutie so žalovanými v 1. a v 2. rade za účelom dohody ohľadom výšky nájomného za užívanie jednej budovy, ktorú budovu žalovaní užívali dlhšie obdobie (popieral, že by k stretnutiu došlo v roku 2010). Z tohto dôvodu bol v uvedenom areály bývalého PD C. dvakrát. Na obecnom úrade k dohode o nájomnom nedošlo, účastníci uviedli, že sa dohodnú mimo obecného úradu, keď so sebou nemali všetky potrebné listiny k uzatvoreniu takejto dohody. Vypovedal že, naposledy bol v uvedenom areály len na vrátnici v roku 2016-2017, keď sa staval vysielač spoločnosti O2, v roku 2017 bol postavený, k tomuto sa vydávalo stavebné povolenie. Svedok vypovedal, že videl žalovaných užívať stavbu na parcele 3084 a taktiež ich videl užívať budovu na parcele 3091, pri budove na parcele 3084 som videl stáť traktor alebo vlečku. Vypovedal, že žalovaných nevidel, že by v objekte vykonávali nejakú činnosť. Svedok tvrdil, že PD C. v areály budovy nevlastní, pričom k užívaniu jednotlivých objektov v areály sa vyjadriť nevedel vypovedal, že niektoré budovy sú schátrané, neschopné na užívanie a celý areál prešiel len raz. Čo sa týka budovy - skladu so súp. č. 511 na parcele 3084 vypovedal, že túto budovu žalovaný v 1. rade nevlastnil spočiatku v celosti až následne ju odkúpil, na presné obdobia si nespomínal. Svedok nemal vedomosť o tom, či žalobca a jeho synovia užívajú nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, (bývalý areál PD C.), vypovedal, že boli 2 krát za ním, keď sa do areálu nevedeli dostať. Ďalej vypovedal, že areál je oplotený, nevedel sa vyjadriť v akom stave je toto oplotenie, uviedol, že je tam vstupná brána. Svedok sa nevedel vyjadriť, či žalovaný v 2. rade v objekte vykonáva nejaké činnosti, užíva budovy areály, chová hydinu. Svedok sa nevedel vyjadriť, kto užíval areál PD C. od roku 2010.
14. Žalovaný v 2. rade: C. J. st., nar. X.X.XXXX na pojednávaní dňa 9.11.2018 vypovedal, že v marci 2006 syn - žalovaný v 1. rade odkúpil polovicu budovy na parcele 3084, ide o budovu so súpisným číslom 519, ktorá budova sa v tom čase neužívala a následne začali kradnúť škridle z uvedenej budovy a z tohto dôvodu začal uzamykať areál. Vypovedal, že v roku 2016 až 2017 nadobudli ďalšie budovy v uvedenom areály a to budovu so súpisným číslom 508 na parcele 3089, budovu so súpisným číslom 509 na parcele 3088, budovu č. 510 na parcele 3087, budovu so súpisným číslom 514 na parcele 3081, budovu 519 na parcele 3084 v celosti a administratívnu budovu 558 na parcele 3080 a budovu 561 na parcele 3091. Potom ako boli uvedené nehnuteľnosti, t.j. budovy zavkladované, začali užívať nehnuteľnosť so súpisným číslom 519. Vypovedal, že budova so súpisným číslom 508 táto je zarastená burinou, kríkmi, má rozbitú strechu, táto budova sa nedá využívať, do budovy so súp. č. 509 bol nanosený odpad, zrejme ešte za čias PD C., vedľa ktorej si žalovaný v 2. rade postavil vlečku, ktorá parkuje na prístupovej ceste na parcele 3078. Čo sa týka budovy so súp. č. 510, je tam padnutý krov, je vôbec nebezpečné vstúpiť do tejto budovy, nedá sa využívať, budova so súp. č. 514 nemá strechu, stoja už len múry, v budove so súp. č. 558 sa zdržuje len večer, keď chodí do tohto areálu na ohliadku a čo sa týka budovy so súp. č. 561, táto sa nevyužíva, prší do nej. Žalovaný v 2. rade potvrdzoval, že v budove na parc. č. 3092 choval 12 sliepok, bolo to na jeseň 2017 asi 3 mesiace, ktorej budove už v súčasnosti nemá nič uskladnené. Žalovaný v 2. rade vypovedal, že na časti parcely 3079, za budovou ktorá stojí na parc. č. 3080 sa nachádza vinič z obdobia PD družstva a burina, o vinič sa nikto nestará ani ho neobhospodaruje. Vypovedal, že elektrické káble k budove na parcele 3084 zaviedol a dal natiahnuť p. C., ktorý tam choval kačice ešte predtým, ako žalovaní v 1. rade nadobudol budovu. Žalovaný v 2. rade ďalej vypovedal, že budovy na parcele 3086 a 3082 užíva p. J. na chov líšok, a budova na parcele č. 3090 a 3083 neexistuje a budova na parcele 3085 stojí, ale žalovaní ju nevyužívajú. Vypovedal, že so žalobcom sa stretli niekedy v roku 2010 ohľadom nájomného, avšak navrhol nereálnu cenu, nedohodli sa, dane za budovy riadne platí syn. Ďalej vypovedal, že bývalý areál PD C. neohradzoval, ide o pôvodné oplotenie z čias družstva, na areály sa nachádza vstupná brána, ktorá je t.č. zamknutá asi 2 týždne, parkuje tam kamión p. I. mladšieho. V roku 2017 vstupnú bránu uzamkol, pretože tam navážali sutinu a vykonávali sa tam aj stavebné práce. Potvrdzoval, že areál uzamkol v roku 2010 prvýkrát, chodili tam ľudia, ktorí tam len kradli materiál. Žalovaný sa bránil, že pozemky v areály v rokoch 2010- až 2017 neužívali, užívať sa ani nedali, nakoľko sú tam samé dreviny. K fotodokumentácii na čl. 104-110 spisu sa žalovaný v 2. rade vyjadril, že budova na fotke č. 1 v prednej časti sa nevyužíva a druhá budova ide o budovu na parcele č. 3091, ktorá je využívaná. Na fotografii č. 4 je budova so súpisným číslom 519 v tejto budove je odstavený traktor a
vlečka, ktoré patria žalovanému v 2. rade, na fotografii č. 6 je odstavené staré auto žalovaného v 1. rade a je odstavené na parcele č. 3091, nevedel sa vyjadriť, v ktorom roku bolo vzaté auto do kovošrotu, k fotografii č. 9 uviedol, že na fotografii sú jeho bicykle, ktoré sú postavené na parcele č. 3091, na fotografii č. 10 je vlečka, ktorá je zaparkovaná na parcele č. 3084, valce na fotografii č. 11 patrili p. D. I., ktoré I. odtiahol zhruba pred 3 mesiacmi. Na fotografii č. 13 je cisterna, ktorá patrí žalovanému v 2. rade a tá stojí na ceste vedľa budovy 3091, na prístupovej ceste na parcele 3078.Vypovedal, že za celé obdobie, v ktorom žalovaný v 1. rade vlastní nehnuteľnosti v areály si žalobca kľúče od vstupnej brány nepýtal, vypovedal, že bránu zavrel, keď sa dozvedel, že sa robí zámková dlažba, lebo by do areálu nanosili sutinu. Vypovedal, že v roku 2017 dával kľúče žalobcovi, bol tam s ním aj jeho syn, ktorý mu povedal aby kľúče nezobral, kľúče mal žalobcovi ponúkať aj pred týmto incidentom viackrát. Uviedol, že žalobca na pozemkoch nič nerobí, začal tam chodiť keď sa staval vysielač, kedy mu mal žalovaný v 2. rade sľúbiť, že bude dávať pozor na žeriav. Ďalej uviedol, že ponúkol X. I. budovy na odpredaj, ktorý však nemal záujem o kúpu uvedených budov.
15. Ďalej prvoinštančný súd konštatoval, že I. - ako svedok (správkyňa konkurznej podstaty úpadcu PD C. ustanovená 4.5.1998), ktorej bol dňa 17.11.1998 opatrením Krajského súdu udelený súhlas na speňažovanie majetku úpadcu ako aj podmienky speňažovania majetku v písomnom vyjadrení z 7.5.2019 uviedla, že po schválení predaja majetku súdom, spísaní a podpísaní či už kúpnej alebo zmluvy o budúcej zmluve a po zložení kúpnej ceny mohli začať nadobúdatelia s užívaním nehnuteľností. Kupujúci - účastník konania na Okresnom súde N. Zámky zložil zálohu kúpnej ceny v roku 2011, súd vydal opatrenie na predaj, skomplikovala sa mu finančná situácia a požiadal o možnosť úhrady zvyšnej časti kúpnej ceny formou splátok, bolo mu vyhovené. K zápisu vlastníckych práv do katastra nehnuteľností došlo až v roku 2016 z dôvodu opráv v katastrálnom operáte ( menili sa čísla parciel). Po zložení zálohy v roku 2011 a vydaní opatrenia súdom mohol nadobúdateľ užívať nehnuteľnosti. Svedkyňa sa vyjadrila, že nikdy nelustrovala, kto okrem úpadcu by mohol byť v užívaní areálu. Pri vstupe do funkcie správcu konkurznej podstaty prevzala majetok úpadcu, areál nebol strážený, dochádzalo ku krádežiam, a preto mala záujem predať nehnuteľný majetok čo najrýchlejšie. Nemala vedomosť o tom, či je areál uzamknutý, ani kto od roku 2015 disponuje kľúčmi od areálu bývalého PD C..
16. Po vykonanom dokazovaní (Zo znaleckého posudku č. 59/2017 z 7.4.2017 vyhotoveného znalcom Ing. Štefanom Motúzom, znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností) prvoinštančný súd zistil, že všeobecná hodnota nájmu nehnuteľností - pozemkov nachádzajúcich sa v C., vedených na LV č. XXXX (parciel - 3078, 3079, 3080, 3081, 3082, 3083, 3084, 3085, 3086, 3087, 3088, 3089, 3090, 3091, 3092 spolu vo výmere 59 841 m2) je vo výške 6.223,46 eur/ rok zaokrúhlene 6.200 eur, keď znalec v znaleckom posudku vychádzal všeobecnej hodnoty 0,104 eur za 1m2/rok. Z odpovede Obce C. z 19.1.218 mal súd preukázané, že platiteľom dane za nehnuteľnosti a jednotlivé stavby vedené na LV č. XXXX a XXX v rokoch 2015-2017 okrem stavby so súp. č. 519 na parc. č. 3084 (LV XXXX) neplatil žiadny daňovník a za stavbu so s.č. 519 sa uhrádzala daň za stavbu vo výmere 330 m2 od roku 2010-2017. Platiteľom dane za uvedenú stavbu bol C. J. nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX.
17. Z kolaudačného rozhodnutia č. 2018/81 z 8.6.2018 Obce C. právoplatného dňa 9.7.2018 mal súd prvej inštancie za preukázané povolenie užívania dočasnej stavby - oporného a vytyčovacieho bodu nadzemného vedenia elektronickej komunikačnej siete NZMOJ/66237 C. v súlade s nájomnou zmluvou uzatvorenou dňa 29.6.2016 medzi prenajímateľom X. I. a O2 Slovakia s.r.o. za účelom rozšírenia technickej infraštruktúry jestvujúcej telefonickej siete na ktorú vydala územné rozhodnutie Obec C. dňa 21.12.2016 pod č. 2016/226-03 TA, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.12.2016.
18. Z kúpnej zmluvy z 28.6.2016 uzatvorenej medzi predávajúcim: I.. R. O. - Y., správcom konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske Družstvo C. a kupujúcim C. J. nar. X.X.XXXX (čl. I. zmluvy) mal súd preukázanú kúpu nehnuteľností v kat. území C. zapísaných na LV č. XXX vo výlučnom vlastníctve predávajúceho v celosti a to : - poľnohospodárska budova so súp. č. 508, postavená na parc. č. 3089,
- poľnohospodárska budova so súp. č. 509, postavená na parc. č.3088, - poľnohospodárska budova so súp. č.510, postavená na parc. č.3087, - poľnohospodárska budova so súp. č. 514, postavená na parc. č.3081, - poľnohospodárska budova so súp. č. 558, postavená na parc. č.3080, - poľnohospodárska budova so súp. č. 561, postavená na parc. č.3091 a skladu so súp. č. 519 postaveného na parc. č. 3084 zapísaného na LV č. XXXX, ktorého spoluvlastníkom bol predávajúci v 1. Z dodatku č. 1 k uvedenej kúpnej zmluve mal súd preukázanú zmenu čl. III. týkajúci sa zmeny spôsobu výplaty kúpnej ceny. Z
rozhodnutia Okresného úradu Nové Zámky odbor katastrálny z 21.2.2017 mal súd preukázané povolenie vkladu vlastníckeho práva vyššie uvedených nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy z 28.6.2016 do katastra nehnuteľností.
19. Prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 12.400 eur titulom bezdôvodného obohatenia s poukazom na ust. § 451 OZ a to ako náhrady za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu za obdobie od 21.4.2015 do 21.4.2017. Tvrdil, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný v 1. a v 2. rade areál využívajú ako celok, uzamykajú ho a ako jediní disponujú kľúčmi od areálu, čím znemožňujú užívanie areálu žalobcom. V spore poukazoval na predloženú fotodokumentáciu a výpovede žalovaných, ktorí areál dobre poznali. Tvrdil, že žalovaní v dôsledku užívania areálu funkčne znemožňujú žalobcom užívať svoje pozemky a brať z nich úžitky, keď poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 33Odo/1405/2005. Žalovaní žalobu považovali vo výške žalovanej sumy za nedôvodnú a nepreukázanú, pričom žalovaný v 2. rade namietal svoju pasívnu legitimáciu s poukazom, že nie je vlastníkom nehnuteľností a nehnuteľnosti nevyužíva. Žalovaný v 1. rade si bol vedomý toho, že stavby v jeho vlastníctve sa nachádzajú na cudzom pozemku, bol ochotný zaplatiť primeranú sumu na obvyklom nájomnom v oprávnenej výške s prihliadnutím na dobu od ktorej vlastník stavby užíva a na rozsah stavieb, ktoré sú ním ako užívania schopné užívané a s prihliadnutím na rozsah užívania pozemkov žalobcu. Zároveň bol ochotný akceptovať a vychádzať z výšky nájomného za meter štvorcový určenej znalcom v predloženom znaleckom posudku znalca Ing. Motúza č. 59/2017 zo dňa 7.4.2017 t. j. vo výške 0,104 eur za meter štvorcový za rok, avšak nesúhlasil s výmerou 59.841 metrov štvorcových, za ktorú žalobca požadoval od žalovaného zaplatenie obvyklého nájomného nakoľko žalovaný v 1. rade sa bránil, že neužíva celý tzv. areál a podľa neho žalobcom v konaní takáto skutočnosť preukázaná nebola.
20. V danom prípade bolo podľa zistení prvoinštančného súdu preukázané a v konaní nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností a to pozemkov v katastrálnom území C. na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape a to: parc. č. 3078 zastavané plochy a nádvoria o výmere 3544 m2, č. 3079 zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 156 m2, č. 3080 zastavané plochy a nádvoria o výmere 146 m2, č. 3081 zastavané plochy a nádvoria o výmere 346 m2, č. 3082 zastavané plochy a nádvoria o výmere 332 m2, č. 3083 zastavané plochy a nádvoria o výmere 142 m2, č. 3084 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1010 m2, č. 3085 zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, č. 3086 zastavané plochy a nádvoria o výmere 540 m2, č. 3087 zastavané plochy a nádvoria o výmere 895 m2, č. 3088 zastavané plochy a nádvoria o výmere 885 m2, č. 3089 zastavané plochy a nádvoria o výmere 705 m2, č. 3090 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1052 m2, č. 3091 zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2, č. 3092 zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, spolu vo výmere 59.841 m2 a žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa kat. úz. C. na LV č. XXXX a to - poľnohospodárskej budovy so súp. č. 508, postavenej na parc. č. 3089, poľnohospodárskej budovy so súp. č. 509, postavenej na parc. č. 3088, poľnohospodárskej budovy so súp. č. 510, postavenej na parc. č. 3087, poľnohospodárskej budovy so súp. č. 514, postavenej na parc. č. 3081, skladu so súp. č. 519, postaveného na parc. č. 3084, administratívnej budovy so súp. č. 558, postavenej na parc. č. 3080, administratívnej budovy so súp. č. 561, postavenej na parc. č. 3091. Zároveň mal súd preukázané z predloženého listu vlastníctva č. XXX, že výlučným vlastníkom stavieb v kat. území C. a to - poľnohospodárska budova so súp. č. 511 postavená na parc. č. 3083, poľnohospodárska budova so súp. č. 512, postavená na parc. č. 3086, poľnohospodárska budova so súp. č. 513, postavená na parc. č.3082, váha so súp. č. 559, postavená na parc. č. 3085, sklad so súp. č. 560, postavená na parc. č. 3090, vrátnica so súp. č. 562, postavená na parc. č. 3092 je Poľnohospodárskeho družstva C. v konkurze, XXXXX C.. Ďalej mal súd prvej inštancie preukázané z predloženého listu vlastníctva č. XXXX a vyššie uvedenej kúpnej zmluvy z 28.6.2016, Rozhodnutia OÚ L., katastrálny odbor z 21.2.2017, vyjadrení a výpovede žalovaných v 1. a v 2. rade a svedka W.. V., že žalovaný v 1. rade nadobudol 1 nehnuteľnosti - stavby so súp č. 519 na parc. č. 3084 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.3.2006 zavkladovanej dňa 2.5.2006, ktorú skutočnosť v spore žalobca nerozporoval a na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.8.2016 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 14.2.2017 zavkladovanej dňa 21.2.2017 nadobudol žalovaný v 1. rade spoluvlastnícky podiel 1/2 na stavbe so súp. č. 519 a ostatné stavby zapísané na LV č. XXXX uvedené vyššie. V konaní taktiež nebolo sporné, že medzi stranami sporu nebola nikdy uzatvorená žiadna nájomná zmluva ani dohoda ohľadom odplaty za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu a taktiež nebolo sporné, že žalobca žalovaných pred podaním žaloby nevyzýval na zaplatenie žalovanej sumy a nikdy ani od žalovaných nežiadal kľúče od vstupnej brány z dôvodu, že by nehnuteľnosti mal záujem využívať. Spornou otázkou v konaní bola
skutočnosť v akom rozsahu a akým spôsobom a za aké obdobie je areál využívaný žalovaným v 1. a v 2. rade.
21. Prvoinštančný súd uviedol, že z podaného odporu žalovaného v 1. rade, jeho vyjadrenia z 24.11.2017 ako aj výpovede na pojednávaní dňa 14.2.2018 mal súd preukázané, že žalovaný v 1. rade od nadobudnutia nehnuteľnosti a to skladu so súp. č. 519 na parc. č. 3084 vo výmere 1010 m2 tento užíval a k predloženej fotodokumentácii na č.l. 105 spisu (fotografia č. 4) uviedol, že sa jedná o budovu, ktorú odkúpil v roku 2006 a využíva ju za účelom uskladnenia traktoru ako skladisko, sklad mal užívať jeho otec - žalovaný v 2. rade a v sklade sa mali nachádzať pracovné nástroje. Svedok X. I., syn žalobcu vo svojej výpovedi z 18.4.2018 potvrdzoval, že v období od 2010 do roku 2016 vstúpil 2x do bývalého areálu PD C. so žalovaným v 2. rade a tvrdil, že v tom období žalovaní užívali len budovu so súp. č. 519 na parc. 3084. Skutočnosť, že uvedená budova bola žalovanými v 1.a v 2. rade užívaná potvrdil aj svedok I. V. a taktiež potvrdil, že pri uvedenej budove na parcele 3084 videl stáť traktor a vlečku. Žalovaný v 2. rade pri svojej výpovedi z 9.11.2018 poprel, že by budovu so súp. č. 519 na parc . č. 3084 po nadobudnutí 1 budovy v roku 2006 užívali a tvrdil, že budova sa začala užívať až po zavkladovaní ďalších odkúpených nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy z 13.8.2016 t.j. až po 21.2.2017. Žalovaný v 2. rade potvrdil, že na fotografii č. 4 je budova so súp. č. 519, v ktorej má odstavený traktor a vlečku. Z odpovede Obce C. z 19.1.218 mal súd preukázané, že za stavbu so s.č. 519 vo výmere 330 m2 uhrádzal daň od roku 2010-2017 žalovaný v 1. rade. Na základe uvedeného mal súd preto preukázané užívanie nehnuteľnosti skladu so súp. č. 519 na parc. č. 3084 o výmere 1010 m2 žalovaným v 1. rade ako vlastníkom nehnuteľnosti za celé žalované obdobie. Čo sa týka žalovaného v 2. rade súd nemal za preukázané, v akom rozsahu a v ktorom období mal žalovaný v 2. rade, ktorý nebol vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti užívať daný sklad, aj keď ako sám potvrdil v sklade parkoval traktor a vlečku avšak ani jeden zo svedkov nepotvrdili rozsah a čas užívania skladu žalovaným v 2. rade.
22. Týkajúc sa stavieb vo vlastníctve žalobcu mal prvoinštančný súd preukázané z výpovede svedka X. I., že žalovaní užívajú aj budovu 558 na parc. č. 3080 o výmere 146 m2 ako dielňu, avšak neuviedol ktorý zo žalovaných, v akom rozsahu a v ktorom období keď z jeho výpovede, že v období od 2010 do 2016 bol 2x v areály a videl vychádzať žalovaného v 2. rade z budovy na parc. 3080 nemal súd preukázané presné obdobie kedy budova mala byť žalovaným v 2. rade užívaná a v akom rozsahu (či na výkon nejakej činnosti alebo len budovu kontroloval). Žalovaný v 2. rade vypovedal, že do budovy so súp. č. 558 chodí len večer, keď chodí na ohliadku nehnuteľnosti, čo nepreukazuje užívanie nehnuteľnosti a ani postavené bicykle na parc. 3091 nesvedčia o užívaní daných nehnuteľností. Z predloženej fotodokumentácie na č.l. 60 spisu mal súd preukázané že stavba 508 na parc. 3089 o výmere 705 m2 a stavba 509 na parc. 3088 o výmere 885 m2 sú budovy jedna celkom a druhá čiastočne bez strechy, ide o rozpadnuté budovy, zarastené trávou a drevinou, ktorú skutočnosť potvrdzoval aj svedok X. a žalovaný v 2. rade, ktorý vypovedal, že do budovy so súp. č. 509 bol nanosený odpad zrejme ešte za čias PD C., a teda súd mal preukázané, že tieto nie sú nikým užívané, a preto nie sú užívané ani prístupové cesty k nim. Z predloženej fotodokumentácie na č.l.64 spisu mal súd preukázané, že budova so súp. č. 510 na parc. 3087 je bez strechy, ide o rozpadnutú budovu zarastenú drevinou a burinou, ktorú skutočnosť potvrdil aj svedok I. X., keď uviedol, že je bez strechy, je v nej uskladnené seno, nevedel kto ho tam uskladňuje, nemožnosť užívania budovy potvrdil aj žalovaný v 2. rade keď uviedol, že budova má padnutý krov je nebezpečné do nej vstúpiť, a preto súd nemal za preukázané užívanie uvedenej budovy žalovanými v 1. a v 2. rade. Z výpovede svedka X. I. mal súd preukázané, že budova so súp. č. 514 na parc. č. 3081 o výmere 346 m2 je rozpadnutá nedá sa užívať, je zarastená burinou, nevidel žalovaného, že by ju užíval. Žalovaný v 2. rade potvrdil, že stoja len múry a stavba so súp. č. 561 na parc. č. 3091 o výmere 47 m2 je budova bez strechy rozpadnutá, nevyužíva sa, prší do nej o čom svedčí fotodokumentácia na č.l. 67 spisu a preto súd nemal preukázané užívanie daných stavieb žalovanými.
23. Čo sa týka budov vo vlastníctve PD C. mal súd preukázané, že stavbu so súp. č. 512 na parc. č. 3086 a stavbu so súp. č. 513 na parcele 3082 užíva K. J. na chov líšok cca. 13 rokov, ktorý tvrdil svedkovi J., že povolenie na užívanie budov dostal od správkyne konkurznej podstaty PD C., a preto mal súd za preukázané neužívanie budov žalovanými v 1. a v 2. rade. Z výpovede žalovaného v 2. rade ako aj žalovaného v 1. rade mal súd preukázané, že v budove so súp. č. 562 na parc. č. 3092 choval žalovaný v 2. rade hydinu v septembri 2017 asi 3 mesiace, v ktorej budove v súčasnosti už nemá nič naskladnené, avšak dané obdobie nespadá do žaloby. Ďalej mal súd preukázané z výpovede svedka X. I. a žalovaného v 2. rade, že stavby so súp. č. 511 na parc. 3083 a so súp. č. 560 na parc. 3090 neexistujú a budova č. 559 na parc. 3085 stojí ale žalovaní ju nevyužívajú. Z týchto skutočností mal súd
teda preukázané, že stavby ani prístupové cesty k uvedeným stavbám vo vlastníctve PD C. v konkurze nie sú žalovanými v 1. a v 2. rade užívané.
24. Z výpovede žalobcu a svedka X. I. vyplýva, že nemali jednoznačne vedomosť o tom, kto užíval areál a akým spôsobom (vyjadrili sa tak pri svojich účastníckych výpovediach), keď svedok I. tvrdil, že žiada náhradu za užívanie celého areálu z dôvodu, že nevie, ktorú časť žalovaný užíva, pretože tam nie je každý deň, pričom sám potvrdil, že do roku 2016 do areálu vstúpil len dvakrát so žalovaným v 2. rade a následne tam bol až 28.3.2017 a 27.4.2017 za účelom vyhotovenia fotodokumentácie. Svedok zo strany žalobcu I. V. sa nevedel vyjadriť kto užíva areál PD C. od roku 2010, nevedel, či žalovaný v 2. rade v objekte vykonáva nejaké činnosti, potvrdil, že videl žalovaných užívať stavbu na parc. 3084 a budovu na parc. 3091, avšak neuviedol, v ktorom období a ktorého zo žalovaných, v akom rozsahu. Ani písomné vyjadrenie správkyne I.. O. nepreukázalo tvrdenia žalobcu o užívaní celého areálu žalovanými v 1. a v 2. rade, v jej vyjadrení bolo konštatované, že po zložení zálohy v roku 2011 a vydaní opatrenia súdom mohol nadobúdateľ užívať nehnuteľnosti, pričom svedkyňa nešpecifikovala konkrétne ani zmluvy, ani nadobúdateľa nehnuteľností, keď uviedla, že nevie kto užíval okrem úpadcu areál PD C., nemala vedomosť, či je areál uzamknutý a kto disponuje kľúčmi od vstupnej brány. Potvrdila, že po prevzatí majetku areál nebol strážený a dochádzalo ku krádežiam.
25. Súd nepovažoval za preukázanú ani skutočnosť, že žalovaný 1 alebo 2 areál PD C. sami oplotili, resp. uzamkli takým spôsobom, že do areálu by celkom znemožnili vstup. Žalovaný 1 a 2 ako aj žalobca a svedok I. potvrdili, že oplotenie a vstupná brána boli vybudované už v čase nadobudnutia nehnuteľnosti žalobcom, oplotenie areálu je v dezolátnom stave, miestami je rozkradnuté, do areálu sa vždy dá dostať, vedia tam vstúpiť aj tretie osoby. Z výpovede žalovaných v 1. a v 2. rade mal súd za preukázané, že vstupnú bránu do areálu uzamkli z dôvodu, že na nehnuteľnosti vstupovali tretie osoby, budovy sa rozkrádali (čo potvrdila aj svedkyňa O. vo svojej písomnej odpovedi), do areálu sa navážal odpad zo stavebných prác a tiež, že do podania žaloby žalobca a ani jeho syn X. I. nežiadali žalovaných o kľúče od vstupnej brány a v roku 2017 si tieto kľúče odmietli prevziať, ktorú skutočnosť potvrdzovali tak žalovaný 1 a 2 ako aj žalobca a svedok I..
26. Fotodokumentáciu predloženú zo strany žalobcu na č.l. 253 - 257 spisu (kópia fotodokumentácie na č.l. 280-283) prvoinštančný súd nepovažoval za relevantnú vzhľadom na uplatnený nárok žalobcu, keď fotodokumentácia bola vyhotovená až 16.8.2018, 7.9.2018, 19.9.2018, 26.9.2018, 19.10.2018 o čom svedčia záznamy pri jednotlivých fotografiách ako aj vyjadrenie z 8.11.2018, keď žalobca si uplatňoval nárok za obdobie od 21.4.2015 do 21.4.2017.
27. Na základe vyššie uvedených skutočností súd mal preukázané bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného 1 plnením bez právneho dôvodu vo výške 406 eur, keď žalobcovi priznal náhradu za celú výmeru skladu so súp. č. 519 na parc. č. 3084 vo výmere 1010 m2 a to za 2 roky užívania od 21.4.2015 do 21.4.2017 a náhradu za prístupovú cestu k danej nehnuteľnosti vo výmere 688 m2 (keď žalovaný v 1. rade uznal užívanie prístupovú cestu v rozsahu 172 m x 4 m vedúcu ku skladu so súp. č. 519, keď žalobca nepreukázal využitie prístupových ciest v inom rozsahu) za 2 roky užívania, keď v zmysle predloženého znaleckého posudku č. 59/19 z 7.4.2017 Ing. Štefana Motúza bola určená hodnota nájmu pozemku - 1 m2/ za rok sumou 0,104 eura, s ktorou hodnotou žalovaný v 1. rade súhlasil, a preto súd žalobcovi priznal bezdôvodné obohatenie vo výške 354 eur ((1010 m2 + 688 m2) x 0,104 eur = 177 eur za 1 rok, a teda 354 eur za 2 roky) a na zaplatenie zaviazal žalovaného 1 ako vlastníka uvedenej stavby, ktorý ju aj reálne užíval.
28. Ďalej žalobcovi priznal nárok na bezdôvodné obohatenie vo výške 52 eur a to za nehnuteľnosti - stavby žalovaného 1 vedené na LV č. XXXX okrem stavby č. 519 vo výmere spolu 3024 m2, pretože bolo nesporné, že k užívaniu pozemku na ktorom stoja stavby nesvedčí žalovanému 1 nájomná zmluva ani žiadny iný konkrétny právny dôvod. Oprávnenia vlastníka pozemku sú obmedzené rovnakými právami vlastníka stavby a v dôsledku toho je vlastník pozemku povinný strpieť, aby bol pozemok v nevyhnutnom rozsahu užívaný vlastníkom stavby, prípadne pre jeho potreby. Zo žiadneho zákonného ustanovenia však nevyplýva povinnosť strpieť užívanie pozemku bezplatne, a preto ak nie je pre bezplatné užívanie pozemku iný právny dôvod (zmluva), platí že povinnosti vlastníka strpieť užívanie pozemku zodpovedá povinnosti vlastníka stavby poskytnúť mu za ňu náhradu a ak neplní túto povinnosť obohacuje sa tým na úkor vlastníka pozemku. K obohateniu vlastníka stavby dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie stavbu užívať a preto povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi
pozemku, na ktorom stojí stavba zaťažuje vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje vlastníctvo realizuje. Súd však uznal bezdôvodné obohatenie žalovaného 1 za obdobie až od vkladu vlastníckeho práva žalovaného 1 do katastra, kedy bolo preukázané vlastnícke právo žalovaného 1 k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, t. j. od 21.2.2017 do 21.4.2017, t. j. 2 mesiace vo výške 52 eur (3024 m2 x 0,104 eur = 314 eur/1 rok, keď 2 mesiace predstavovali sumu 26 eur x 2 = 52 eur), pretože v spore nemal preukázané užívanie týchto stavieb žalovanými do doby nadobudnutia vlastníckeho práva. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, pretože na základe rozsiahleho dokazovania s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie k jednotlivým stavbám či už vo vlastníctve žalovaného 1 alebo PD C. nemal zo strany žalobcu preukázané užívanie nehnuteľnosti žalovanými 1 a 2, pričom súd žalobu proti žalovanému 2 zamietol v celom rozsahu aj napriek výpovedi žalovaného 2, že v budove so súp. č. 519 mal umiestnený traktor a vlečku, keď v konaní nebolo preukázané v ktorom období v akom rozsahu a ktoré nehnuteľnosti mal žalovaný 2 užívať, a preto súd nemal preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 2 v konaní, keď žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia. Skutočnosť, že žalovaný 2 stavby, resp. areál navštevuje resp. kontroluje, resp. že uzamkol vstupnú bránu z dôvodu krádeží nepreukazuje užívanie daných nehnuteľností.
29. Zároveň podľa § 517 odsek 2 OZ s poukazom na nariadenie vlády SR č. 87/95 Z. z. účinného v čase vzniku omeškania súd zaviazal žalovaného 1 na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 406 eur a to odo dňa 18.8.2017 do zaplatenia, pretože v spore mal súd preukázané, že žalovaný 1 nebol zo strany žalobcu vyzývaný na zaplatenie žalovanej sumy a do omeškania s úhradou dlžnej sumy sa dostal až potom, čo sa dozvedel o nároku žalobcu t. j. prevzatím si žaloby dňa 18.8.2017, o čom svedčí doručenka podpísaná žalovaným 1.
30. Žalobca tvrdil, že v dôsledku užívania areálu (ktorý tvorí funkčný celok s pozemkami aj stavbami) žalovanými funkčne znemožňujú žalobcom užívať svoje pozemky a brať z nich úžitky, keď poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co60/2017, keď tvrdil, že vo veci sa rozhodovalo za obdobnej skutkovej a právnej situácie, kde Krajský súd skonštatoval, že aj keď nehnuteľnosť žalovaného zaberajúca iba menšiu časť pozemku žalobkýň, zaberajú takú jej zásadnú časť, že je nutné konštatovať znemožnenie akéhokoľvek ďalšieho využitia pozemkov na účel, na ktorý je nehnuteľnosť určená. Súd nesúhlasí s týmto tvrdením žalobcu, že ide o obdobný prípad, pretože v danom prípade išlo o pozemok parc. 1864 o výmere 3550 m2 žalobkýň, na ktorom bola postavená rekreačná chatka so súp. č. 645 na parc. č. 1864/2, ktorú zdedil žalovaný po poručiteľke X. I., ktorá bola jej výlučnou vlastníčkou, pričom ohliadkou bolo zistené, že na pozemky patriace žalobkyniam je možné dostať sa od cesty výlučne cez bránu a pozemok patriaci žalovanému. Chata sa nachádzala na jedinej rovinatej časti pozemku a všetky jeho ďalšie strany stúpali do strmého a nedostupného svahu, keď súd uviedol, že reálne využitie pozemku žalobkýň bez časti na ktorej stojí chat žalovaného nie je možné. Vo veci 17C /74/2017 však žalobca žaloval za užívanie nehnuteľností v jeho vlastníctve v celkovej výmere 59.841 m2, ktorý celok v minulosti bol využívaný ako poľnohospodárske družstvo, na ktorom je postavených viacero stavieb vo vlastníctve jednak žalovaného 1 a PD C. v konkurze, pričom niektoré stavby už ani neexistujú, žalovanému prístup na pozemky nie je nijakým spôsobom obmedzovaný, pričom o možnosti využitia areálu nielen ako celku svedčí skutočnosť, že v ňom bol vybudovaný vysielač na parc. 3079 o výmere 100 m2, ktorá bola prenajatá za účelom jeho výstavby O2 Slovakia s.r.o. na základe nájomnej zmluvy z 29.6.2016 .
31. O nároku na náhradu trov konania žalovaného v 1. rade súd rozhodol podľa § 255 odsek 2 C.s.p. s poukazom na § 262 odsek 1 C.s.p., keď súd zisťoval pomer úspechu strán sporu a určil pomer úspechu žalobcu voči žalovanému v 1. rade vo výške 3 % : 97 %, t. j. rozdiel pomerných úspechov v prospech žalovaného v 1. rade predstavuje 94 % a o nároku žalovaného v 2. rade rozhodol podľa § 255 odsek 1 CSP, keď žalovaný v 2. rade bol v celom rozsahu úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, ktoré vydá súdny úradník.
32. Proti tomuto rozsudku, v časti napadnutých výrokov II., III. a IV. podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti a vo výrokoch o trovách konania zmenil a vyhovel žalobe. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie síce priznal žalobcovi náhradu za užívanie, avšak len výlučne v rozsahu pozemkov, na ktorých sa nachádzajú stavby žalovaného v prvom rade, a to len výlučne za obdobie, v ktorom bol a je žalovaný v prvom rade vlastníkom dotknutých nehnuteľností, pričom súd na faktické užívanie pozemkov tak, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania vôbec neprihliadol. Na základe toho má žalobca za to, že súd nesprávne
vyhodnotil vykonané dôkazy. Predovšetkým vôbec nebral do úvahy výpovede svedkov a strán sporu, z ktorých jednoznačne vyplynul širší rozsah užívania nehnuteľností žalobcu, ako to vyhodnotil súd prvej inštancie. Žalobca je toho názoru, že súd prvej inštancie dôkazy vyhodnotil jednostranne len v prospech žalovaných a takmer žiadne dôkazy svedčiace v prospech žalobcu nebral do úvahy. Žalobca vyzval žalovaného k úhrade nájomného, a to opakovane.
33. Žalobca vyzval žalovaného k úhrade nájomného, a to opakovane, a teda záver súdu, že v konaní nebolo sporné, že žalobca žalovaných pred podaním žaloby „nevyzýval na zaplatenie dlžnej sumy“ nie je správny, keď nevyplýva z vykonaného dokazovania. Taktiež skutočnosť, že žalovaným výslovne nebola zaslaná výzva na odovzdanie kľúčov od areálu neznamená, že žalobca by nemal záujem areál využívať. Žalobca len vychádzal a stále vychádza z toho, že ako vlastník pozemkov by nemal byť odkázaný na to, aby si musel pýtať povolenie na vstup do areálu alebo aby mu niekto, kto nedisponuje žiadnym právnym titulom na užívanie jeho pozemkov umožňoval alebo neumožňoval vstup do jeho vlastného areálu. Skutočnosť, že žalobca mal záujem do areálu vstupovať vyplýva aj z toho, že za účelom zabezpečenia vstupu do areálu bol žalobca nútený privolať aj policajnú hliadku. K tomuto je potrebné uviesť, že žalovaní areál uzamykajú stále, ešte aj v tomto období, žalobca sa chcel ísť do areálu pozrieť, nevedel sa tam však dostať, nakoľko brána je vždy uzamknutá. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu za užívanie za celé žalované obdobie len z parcely, na ktorej stojí stavba so súp. č. 519 na parc. č. 3084, pretože túto žalovaný v prvom rade ako jedinú nadobudol už v roku 2006. Z vykonaného dokazovania však jednoznačne vyplynulo, že žalovaní (a to obaja, nie len žalovaný v prvom rade) užívali viaceré nehnuteľnosti a prakticky obhospodarovali celý areál už najneskôr od roku 2010. Poukázal na rokovanie, ktoré sa medzi stranami sporu odohralo už v roku 2010, čo potvrdili obe strany sporu. Ďalej na kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný v prvom rade stavby nadobudol a následne aj na vyjadrenie správkyne JUDr. Y., z ktorých listinných dôkazov vyplynulo, že žalovaný v prvom rade bol oprávnený vstúpiť do užívania stavieb už po zaplatení zálohy v roku 2011. Súd prvej inštancie na tieto dôkazy vôbec neprihliadal. Širší rozsah užívania nehnuteľností žalobcu, ako to vyhodnotil súd prvej inštancie vyplýva aj z výpovedí svedkov a strán sporu. Z výpovede svedka V., ktorý uviedol, že videl žalovaných užívať aj stavbu na parc. č. 3091, tiež uviedol, že na pozemku vedľa stavby so súp. č. 3084 videl stáť traktor alebo vlečku (z výpovede žalovaného na strane 8 záp. zo dňa 14.2.2018 následne vyplynulo, že táto vlečka patrí žalovanému v prvom rade), pričom po nahliadnutí do katastrálnej mapy je zrejmé, že tento traktor, resp. vlečka musela stáť na parc. č. 3079. Súd z tejto výpovede však zobral do úvahy a premietol do rozsudku len časť, v ktorej svedok - starosta p. V. vyjadruje k užívaniu budovy na parc. č. 3084, ďalšiu časť vety, kde svedok udáva, že žalovaní užívali aj budovu na parc. č. 3091 už súd do úvahy nebral.
34. Následne z výpovede žalovaného v druhom rade vyplynulo, že sa večer zvykne zdržiavať v budove na parc. č. 3080 (strana 6 záp. zo dňa 9.11.2018), že využívajú elektrinu, ktorá je natiahnutá k budove na parc. č. 3091, pričom elektrina vedie cez parc. č. 3079, že žalovaný v prvom rade má na parc. č. 3091 odstavené auto a žalovaný v druhom rade bicykle, pričom pri nahliadnutí do katastrálnej mapy je zrejmé, že prístup k týmto parcelám vedie cez parc. č. 3078 (strana 8 záp. zo dňa 9.11.2018), ďalej, že žalovaný v druhom rade má na parc. č. 3078 uskladnenú cisternu, že využíva aj stavbu na parc. č. 3080 a parkuje svoje vozidlo - vlečku na parc. č. 3088 (strana 9 záp. zo dňa 9.11.2018). Napriek všetkým týmto skutočnostiam súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v prvom rade využíval v rozhodnom období len jedinú stavbu, a to stavbu na parc. č. 3084 z titulu vlastníckeho práva k nej. Tiež je potrebné uviesť, že s poukazom na výpovede ostatných svedkov je zrejmé, že výpoveď žalovaného v prvom rade, ktorý uviedol, že až do nadobudnutia vlastníckeho práva k ostatným budovám v roku 2017 užíval len polovicu budovy na parc. č. 3084, bola nepravdivá a žalovaný nehovoril pravdu pokiaľ takto vypovedal. Napriek tomu súd túto výpoveď vyhodnotil ako relevantnú. Nevyvinuli žiadnu snahu sa so žalobcom dohodnúť a zrejme im vôbec neprekáža, že užívajú cudzí majetok zdarma.
35. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie, že súd nemal preukázané, že v ktorom období a v akom rozsahu užívali žalovaní dotknuté nehnuteľnosti, poukazujem, na to, že žalovaný 2./ v podstate obdobie užívania nehnuteľností ani nenamietal, naopak potvrdil, že areál uzamyká, aby tam „nikto nechodil“(strana 8 záp. zo dňa 9.11.2018), teda je zrejmé, že užíva celý areál. Žalovaný 2 tiež potvrdil, že prvýkrát areál uzamkol v roku 2010 (strana 8 záp. zo dňa 9.11.2018). Z výpovede oboch žalovaných vyplynulo, že areál dôkladne poznajú, každú predloženú fotografiu vedeli identifikovať, uviesť, z ktorej časti areálu bola vyhotovená, komu patria veci na fotografiách. Žalovaný v druhom rade sa vo svojej účastníckej výpovedi vyjadril, že „niekedy aj celý deň do areálu nejde z čoho však fakticky vyplýva, že areál navštevuje a užíva takmer na dennej báze. Tiež žalovaný 2 potvrdil, že pes, ktorý bol
vyfotografovaný v areáli je jeho psom, a teda aj táto skutočnosť fakticky znemožňuje vstup iných osôb (teda vrátane žalobcu) do areálu.
36. Na základe týchto skutočností má žalobca za to, že žalovaní užívajú celý areál, pristupujú k menu ako k vlastnému, preto žalobca iný rozsah užívania osobitne nepreukazoval. Navyše pri hodnotení dôkazov je potrebné prihliadnuť aj na to, že žalobca v dôsledku uzamykania areálu žalovanými do tohto nemá pristúp a jeho možnosti konkrétneho preukázania rozsahu užívania areálu sú z tohto dôvodu obmedzené. Svojvoľné uzamykanie areálu žalovanými je však protiprávnym konaním na ich strane a následky z toho plynúce nemôžu byť vyhodnocované v neprospech žalobcu. Navyše pri posúdení náhrady za užívanie je potrebne vziať do úvahy reálnu možnosť využitia pozemkov žalobcom za okolností, za ktorých ich využívajú žalovaní.
37. Z týchto dôvodov žalobca trvá na tom, že vzhľadom na rozsah a spôsob užívania areálu žalovanými by mu mala patriť náhrada za užívanie za celý areál a nie len za jednotlivé čiastkové výmery konkrétnych stavieb, nakoľko práve v dôsledku toho, že areál si prakticky „prisvojili“ žalovaní, žalobca nemá možnosť mať z tohto areálu úžitky. Pokiaľ žalovaní poukazujú na to, že niektoré stavby sú v dezolátnom stave, a aj túto skutočnosť je potrebné vyhodnotiť na ťarchu žalovaných, nie žalobcu, keď aj práve v dôsledku stavieb v havarijnom stave, o ktoré sa žalovaní riadne nestarajú, hodnota pozemkov žalobcu klesá a tento nielen že pozemky nemôže riadne užívať, ale prakticky sú z tohto dôvodu aj nepredajné. Pritom sa jedná o stavebné pozemky, ktoré by v prípade, že by na nich neboli stavby žalovaného v prvom rade mohli byť pomerne lukratívne speňažené, čo však v súčasnosti možné nie je.
38. Súd prvej inštancie pri priznaní náhrady za užívanie priznal žalobcovi túto náhradu len v nevyhnutnom rozsahu vychádzajúc výlučne len z vlastníckych vzťahov, pritom vôbec neprihliadol na faktické užívanie areálu ako celku. Za týchto okolností sa javí byť aj celé dokazovanie na minimálne 4 pojednávaniach, kde sa svedkovia a strany sporu vyjadrovali konkrétne k užívaniu jednotlivých častí areálu ako zbytočné a nehospodárne. 39. Vo vzťahu k žalovanému v druhom rade súd žalobu zamietol v celom rozsahu, hoci z vykonaného dokazovania podľa názoru žalobcu jednoznačne vyplynulo, že žalovaný v druhom rade užíva dotknuté nehnuteľnosti spolu so žalovaným v prvom rade, dokonca ešte intenzívnejšie. Pritom bezdôvodné obohatenie vzniká na základe faktického užívania bez právneho dôvodu, nie len výlučne z titulu vlastníckeho práva k stavbám, ktoré stoja na pozemkoch iného vlastníka. Tieto skutočnosti súd prvého stupňa nevyhodnotil dostatočne a obmedzil sa len na konštatovanie, že rozsah užívania nebol jednoznačne preukázaný, s čím sa však nemožno stotožniť.
40. Súd prvej inštancie neprihliadol ani na rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 25Co 60/2017, na ktorý poukazoval žalobca, keď súd prvej inštancie mal za to, že tento rozsudok nemožno aplikovať na právny a skutkový stav v tejto právnej veci. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v tejto právnej veci vstup žalobcu na pozemok nie je žiadnym spôsobom obmedzovaný a preto predmetný rozsudok nie je aplikovateľný. S týmto sa nestotožňujeme, keď v konaní bolo bezpochyby preukázané, že vstup autom na pozemok je možný len cez bránu, ktorú uzamyká žalovaný (strana 8 záp. zo dňa 14.2.2018), že túto bránu uzamyká práve z dôvodu, aby do areálu nikto nechodil a tiež, že pokiaľ sa žalobca chcel dostať na pozemky, musel privolať policajnú hliadku.
41. Tiež neobstojí názor súdu prvej inštancie, že žalobca môže svoje pozemky využívať, čoho dôkazom by malo byť to, že na pozemku je vybudovaný vysielač. Tu je potrebné uviesť, že vysielač je vybudovaný v samom rohu parcely č. 3079 a zaberá výmeru 100 m2. Tento vysielač bol vybudovaný až po žalovanom období. To však nič nemení na skutočnosti, že pozemky ako celok žalobca využívať nevie a že úžitky z nich a z areálu ako takého požívajú bezpochyby žalovaní, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu a bez toho, aby platili náhradu za takéto užívanie. Pritom je potrebné poukázať aj na to, že žalovaní už v čase, keď žalovaný v prvom rade stavby nadobúdal mali vedomosť o tom, že pozemky pod stavbou im nepatria, teda do užívania vstúpili už s touto vedomosťou, napriek tomu nikdy nemali skutočný záujem sa na platení nájomného dohodnúť.
42. Žalobca namieta aj priznané úroky z omeškania, keď súd priznal žalobcovi úroky z omeškania len odo dňa podania žaloby majúc za to, že žalobca žalovaných na úhradu dlžnej sumy riadne nevyzval. Žalobca je však toho názoru, že nárok na zaplatenie úrokov z omeškania mu vznikol už momentom, keď bezdôvodné obohatenie vzniklo, pričom niet pochýb o tom, že žalovaní mali po celú dobu vedomosť, že
hospodária na pozemkoch, ktoré im nepatria, a teda k vzniku nároku na zaplatenie úrokov z omeškania nie je potrebné, aby sa im dostala do dispozície žaloba, ktorou si žalobca svoj nárok uplatňuje.
43. Následne žalobca v odvolacej lehote doplnil odvolanie tak, že upresňuje navrhovaný petit odvolania zo dňa 4.3.2020 s prihliadnutím na oboch žalovaných, pričom vo vzťahu k výroku I. upresnil, že tento výrok odvolaním napadnutý čo do sumy nie je, avšak odvolaním ho doplnil tak, aby boli zaviazaní na zaplatenie obaja žalovaní spoločne a nerozdielne.
44. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní 1 a 2 tak, že žalovaný 2 od začiatku namietal neexistenciu svojej pasívnej legitimácie v tomto súdnom spore, a teda sa plne stotožňuje s II. výrokom rozsudku, ktorým konajúci súd prvej inštancie voči nemu žalobu zamietol. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný 2 fakticky užíval pozemky žalobcu a to dokonca celý tzv. areál. Žalovaný 1 tvrdil, že neužíva všetky pozemky žalobcu, užíva predovšetkým pozemky, zastavané stavbami, ktoré vie užívať ako užívaniaschopné stavby. Napriek skutočnosti, že väčšina stavieb je v dezolátnom a neužívaniaschopnom stave (uvedené vyplýva aj z znaleckého posudku znalca Ing. Štefana Motúza č. 59/2017, predloženého žalobcom), je si vedomý toho, že sa jedná o jeho stavby, stojace na cudzom pozemku. K týmto stavbám, ktoré sa nachádzajú v zadnej časti pozemku žalobcu, žalovaný 1 ani nechodí, nevykonáva tam žiadnu činnosť, teda nevidí dôvod v tom, aby platil za všetky pozemky žalobcu náhradu za užívanie. Žalovaný 1 v súdnom konaní vypovedal, že dve stavby v zadnej časti pozemku, vo vlastníctve PD C., užívala dlhodobo tretia osoba na chov líšok, pán K. J. a to aj v žalovanom období. Žalobca si však voči tejto osobe neuplatnil náhradu za užívanie pozemkov, avšak od žalovaného 1 žiada náhradu za užívanie aj tých pozemkov, ktoré sú zastavané cudzími stavbami, ktoré nie sú vo vlastníctve žalovaného 1. Žalobca sa v podanom odvolaní k tejto skutočnosti nevyjadril, a to ani v priebehu súdneho konania, keď na uvedenú skutočnosť poukázal žalovaný 1 a žalovaný 2.
45. Uviedli, že žalobca nevyzval žalovaného 1 pred podaním žaloby na zaplatenie žalovanej sumy, nepredložil žiadnu písomnú výzvu na zaplatenie sumy 12.400 eur, a nevyzval žalovaného 1 ani slovne. Žalobca uvádza, že sa snažil dohodnúť ešte v roku 2010, ako aj 2014 - 2015 so žalovaným na zaplatení náhrady za užívanie pozemkov a žiadal ho o nájomné, avšak to sa nejednalo o žalovanú sumu, keďže výška žalovanej sumy bola pre žalobca zrejmá až po vypracovaní znaleckého posudku v apríli 2017. Súd prvej inštancie konštatoval skutočnosť, že žalobca nevyzval žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy, v súvislosti s priznaním úroku z omeškania so zaplatením dlžnej sumy. Žalovaný 1 nebránil a ani nebráni žalobcovi užívať svoje pozemky, ani vstupovať na pozemky žalobcu. Žalovaný 1 vypovedal o dôvode uzamknutia brány a tým dôvodom bolo zabránenie vstupu cudzím osobám, hlavne deťom, kvôli bezpečnosti, ako aj zabráneniu dovozu odpadu. V čase, kedy bola brána odomknutá, tretie osoby dovážali na pozemky žalobcu odpad a stavebnú suť. Keby mal žalobca skutočný záujem užívať svoje pozemky, určite by sa vedel na tieto pozemky dostať. Žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by mu žalovaný 1 nedovolil vstupovať na jeho pozemky a nedovolil vykonávať žalobcom želanú činnosť. Žalovaný 2 sa osobne snažil odovzdať žalobcovi kľúče od zámky na vstupnej bráne. Avšak žalobca ich na odporučenie svojho syna odmietol prevziať. To, že sa žalovaný 1 vyjadril tak, že brána je zavretá z dôvodu, aby do areálu nikto nechodil, sa vzťahovalo na cudzie osoby a deti, nie na žalobcu. Svedok X. I., syn žalobcu, na pojednávaní uviedol, že od roku 2010, do areálu nevstupoval, vstupná brána bola uzamknutá. V roku 2017 pri vyhotovovaní fotodokumentácie pre znalecké dokazovanie volal políciu za účelom asistencie vstupu do areálu, v tom čase mu žalovaný 2 chcel dať kľúče od vstupnej brány. Tento svedok tu však nevypovedal, že by mu žalovaný 1 alebo žalovaný 2 bránili vstupu na pozemky žalobcu, zakázali vstupovať na pozemky žalobcu, nevyjadril sa, prečo neprevzal kľúče, ktoré mu chcel dať žalovaný 2 od vstupnej brány. Jednalo sa pritom už o obdobie, kedy mala spoločnosť O2 Slovakia s.r.o. uzatvorenú nájomnú zmluvu so žalobcom a kedy sa už staval vysielač. K osobe K. J. sa svedok vyjadril, že vedel o tom, že tam užíva dve zadné budovy a to na základe povolenia správkyne konkurznej podstavy PD C.. Žalobca užíva časť svojho areálu tým, že prenajal časť pozemku v prospech spoločnosti O2 Slovakia s.r.o. na výstavbu vysielača. Za trvania súdneho sporu zároveň žalobca prenajal časť zo svojho pozemku tretej osobe na účely parkovania kamiónu s tým, že vodič tohto kamiónu si vypýtal kľúč od vstupnej brány od žalovaného a odôvodnil to tým, že mu uviedol žalobca, aby si kľúče vypýtal. Žalovaný má za to, že keby žalobca skutočne chcel užívať svoje pozemky, resp. keby mal ďalších záujemcov o prenájom časti pozemku. Tak by prenajal aj ďalšie časti svojho pozemku.
46. Žalobca uviedol, že vybudovaný vysielač zaberá výmeru iba 100 m2. Napriek tomu však žiada úhradu obvyklého nájomného aj za túto výmeru. Žalobca uvádza, že vysielač bol vybudovaný až po žalovanom
období, avšak z predložených dôkazov vyplýva, že už v čase podania žiadosti o stavebné povolenie existovala medzi žalobcom a spoločnosťou 02 Slovakia s.r.o. nájomná zmluva zo dňa 29.6.2016, bez ktorej by spoločnosť 02 Slovakia s.r.o. ani nemohla požiadať o vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia, keďže v územnom konaní aj v stavebnom konaní je nevyhnutné preukázať právny vzťah k zastavanému pozemku. Aj počas výstavby vysielača museli mať stavebníci prístup na pozemok žalobcu, takže argumentácia žalobcu, že vysielač bol vybudovaný (zrejme poukazuje na kolaudáciu) až po žalovanom období, neobstojí. Žalobca tiež tvrdí, že vysielač je umiestnený v samom rohu parcely č. 3079, avšak takýmto spôsobom má žalobca možnosť prenajať aj „ostatné 3 rohy“ svojho pozemku, dokonca aj väčšie výmery, predovšetkým v zadnej časti svojho pozemku. Z dôkazu nachádzajúcom sa v súdnom spise - kópia katastrálnej mapy je zrejmé rozloženie stavieb žalovaného 1, ktoré sú umiestnené v prvej polovici pozemku žalobcu. Druhá polovica pozemku nie je zastavaná stavbami vo vlastníctve žalovaného, teda žalobca má možnosti minimálne celú túto druhú polovicu obhospodarovať alebo prenajímať tretím osobám, resp. začať plánovať minimálne na tejto časti pozemku svoju podnikateľskú činnosť. Žalobca však doposiaľ nepreukázal žiadny podnikateľský zámer, ktorý by chcel na svojom pozemku uskutočniť. Žalovaný 1 poukazuje na potvrdenie Obce C. zo dňa 5.4.2017 doložené do súdneho spisu žalobcom, z ktorého vyplýva, že parc. reg. CKN č. 3079, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie je na základe územného plánu obce určená na poľnohospodársku výrobu. Žalovaný 1 nijako nebránil ani nebráni žalobcovi uskutočňovať poľnohospodársku výrobu na pozemku žalobcu, prípadne ani nijakú inú aktivitu žalobcu, o čom svedčí už aj vyššie uvedený fakt, že na pozemku žalobcu vyrástol počas súdneho konania vysielač pre spoločnosť 02 Slovakia s.r.o., ako aj fakt, že na pozemku žalobcu aj doposiaľ parkuje kamión tretej osoby na základe nájomného vzťahu so žalobcom. Žalovaný 1 má za to, že žalobca sa tvrdením o tzv. areáli ako funkčnom celku snaží vyťažiť od žalovaného z úhrady na obvyklom nájomnom čo najviac. Žalovaný 1 sa prostredníctvom svojej splnomocnenej právnej zástupkyne snažil dohodnúť pred prvým pojednávaním so žalobcom na spôsobe mimosúdneho urovnania veci. V súdnom spise je založená aj emailová komunikácia medzi právnymi zástupcami účastníkov konania z obdobia november 2017 až február 218. Žalovaný 1 navrhol viacej spôsobov urovnania spornej veci, kde navrhol zaplatenie náhrady za užívanie pozemkov žalobcu za žalované obdobie v sume 306 EUR podľa rozsahu zastavanej plochy stavbami žalovaného 1, uzatvorenie nájomnej zmluvy za výšku nájomného podľa rozsahu zastavanej plochy stavbami žalovaného 1 a tiež navrhol žalobcovi odpredaj svojich stavieb a to za nadobúdaciu kúpnu cenu v sume 11.500 EUR, teda bez akéhokoľvek zisku (mail právnej zástupkyne žalovaného 1 zo dňa 22.11.2017 v spojení s mailom zo dňa 1.2.2018). Žalovaní 1 a 2 navrhujú, aby Krajský súd v Nitre postupom podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok vo všetkých napadnutých výrokoch potvrdil ako vecne správny a priznal žalovaným 1 a 2 náhradu trov právneho zastúpenia v plnej výške.
47. K vyjadreniu žalovaných 1 a 2 sa vyjadril žalobca tak, že trvá na pasívnej vecnej legitimácii oboch žalovaných. Žalovaní areál naďalej užívajú. Žalovaní mali sami iniciovať mimosúdnu dohodu, ale im táto situácia vyhovuje. Následne žalobca predložil v odvolacom konaní znalecký posudok č. 31/2020, čím chcel preukázať zvýšenie ceny nájmu.
48. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku prvoinštančného súdu, postupujúc pritom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti (a tiež v časti výrokov o náhrade trov konania) je vecne správny, preto ho postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
49. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 50. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 51. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a odvolacích dôvodov žalobcu konštatuje, že považuje napadnutý rozsudok za správny. Prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav a taktiež vec správne právne posúdil. Vzhľadom na to, že odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozsudku, nebude opakovať všetky argumenty.
52. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade išlo o neželateľný, ale vyskytujúci sa skutkový stav, kedy v dôsledku majetkových zmien jednému subjektu prislúcha vlastníctvo pozemkov a druhému vlastníctvo nehnuteľností- stavieb na pozemkoch postavených. Z vykonaného dokazovania dospel prvoinštančný súd správne k záveru o tom, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností a to pozemkov v katastrálnom území C., a že výlučným vlastníkom stavieb v kat. území C. a to - poľnohospodárska budova so súp. č. 511 postavená na parc. č. 3083, poľnohospodárska budova so súp. č. 512, postavená na parc. č. 3086, poľnohospodárska budova so súp. č. 513, postavená na parc. č. 3082, váha so súp. č. 559, postavená na parc. č. 3085, sklad so súp. č. 560, postavená na parc. č. 3090, vrátnica so súp. č. 562, postavená na parc. č. 3092 je Poľnohospodárskeho družstva C. v konkurze, XXXXX C.. Ďalej, že žalovaný 1 nadobudol nehnuteľnosti - stavby so súp č. 519 na parc. č. 3084 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.3.2006 zavkladovanej dňa 2.5.2006, ktorú skutočnosť v spore žalobca nerozporoval a na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.8.2016 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 14.2.2017 zavkladovanej dňa 21.2.2017 nadobudol žalovaný 1 spoluvlastnícky podiel 1/2 na stavbe so súp. č. 519 a ostatné stavby zapísané na LV č. XXXX uvedené vyššie. Ďalším správnym (nesporným) zistením prvoinštančného súdu bolo, že medzi stranami sporu nebola nikdy uzatvorená žiadna nájomná zmluva ani dohoda ohľadom odplaty za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu a taktiež, že žalobca žalovaných pred podaním žaloby preukázateľne nevyzýval na zaplatenie žalovanej sumy a nikdy ani od žalovaných nežiadal kľúče od vstupnej brány z dôvodu, že by nehnuteľnosti mal záujem využívať.
53. Hoci predmetom odvolacieho prieskumu nebol prvý vyhovujúci výrok, vzhľadom na odvolanie žalobcu, ktorý podľa odvolania mienil zaviazať na plnenie povinnosti oboch žalovaných (a teda odvolanie smeruje voči zamietajúcej časti napadnutého rozsudku) odvolací súd konštatuje správnosť záveru prvoinštančného súdu o tom, že bolo možné považovať užívanie žalovaného 1 nehnuteľnosti - skladu so súp. č. 519 na parc. č. 3084 o výmere 1010 m2 žalovaným 1 ako vlastníkom nehnuteľnosti za celé žalované obdobie za správne. Prvoinštančný súd síce konštatoval, že čo sa týka žalovaného 2 súd nemal za preukázané, v akom rozsahu a v ktorom období mal žalovaný 2, ktorý nebol vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti užívať daný sklad, aj keď ako sám potvrdil v sklade parkoval traktor a vlečku, avšak ani jeden zo svedkov nepotvrdili rozsah a čas užívania skladu žalovaným 2, bolo možné považovať za správne, avšak podľa názoru odvolacieho súdu bolo treba prihliadnuť „navyše“ aj na skutočnosť, že žalovaní (1 a 2) boli v príbuzenskom vzťahu, ktorý žalovaný užíval stavby (a teda podľa tvrdení žalobcu aj pozemky) odvodzujúc svoje právo od žalovaného 1, ktorý bol v rozhodnom čase vlastníkom stavieb. Ako uviedol Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo 17. júna 2019, sp. zn. 8 Cdo 186/2018, ak sa vychádza zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, je treba z hľadiska pasívnej legitimácie posúdiť, kto bezdôvodné obohatenie získal. V podstate ide o zodpovedanie otázky, kto užíva cudziu nehnuteľnosť (pozemok) bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec a v čom toto užívanie spočíva. Rozhodujúcim je teda výklad slova „užívanie“, t. j. v čom spočíva užívanie pozemku, keď je na ňom postavená stavba vo vlastníctve osoby odlišnej od vlastníka pozemku. Podľa názoru dovolacieho súdu je potrebné pod týmto pojmom rozumieť umiestnenie samotnej stavby na cudzí pozemok. Jej samotné umiestnenie totiž bráni vlastníkovi pozemku, tento užívať riadnym spôsobom. K obohateniu vlastníka stavby potom dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu. Je potom výlučne vecou jeho rozhodnutia, či bude stavbu užívať sám, alebo ju bezplatne alebo odplatne prenechá inému. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov nie je podstatné ani to, či príp. komu prináša užívanie stavby zisk. Poskytnuté plnenie je plnením bez právneho dôvodu a bezdôvodne sa teda obohatil ten, kto je vlastníkom stavby na cudzom pozemku, a nie napr. jej nájomca. Je potrebné si uvedomiť, že pod „užívaním cudzieho pozemku“ je potrebné v tomto prípade chápať jeho zastavanie cudzou stavbou (nie užívanie samotnej stavby).
54. Odvolací súd je toho názoru, že obdobná je situácia aj pri nadobudnutí „samostatného vlastníctva“ k stavbám, bez nadobudnutia vlastníctva k pozemkom, že sa otázka pasívnej legitimácie posudzuje v svetle záverov Najvyššieho súdu a nemožno bez ďalšieho konštatovať, že žalovaný 2 v tomto prípade je pasívne vecne legitimovaný, pretože ten odvodzoval užívacie „právo“ od žalovaného 1 ako vlastníka stavieb, ktoré mali byť podľa tvrdení žalobcu užívané žalovaným 2. Žalovaný 1 bol pasívne vecne legitimovaným subjektom.
55. Vyššie uvedené dáva zároveň aj odpoveď vo vzťahu k zvyšku tvrdeného užívania stavieb a pozemkov žalovaným 2. Prvoinštančný súd správne vyvodil z výpovedí svedkov so záverom, že odvolací súd sa nielenže stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že žalobca užívanie nehnuteľností žalovaným 2 nepreukázal, ale navyše, že žalovaného 2 bez ďalšieho nemožno považovať za zodpovednostný subjekt z bezdôvodného obohatenia.
56. Ďalšia podstatná žalobcom tvrdená skutočnosť sa týkala oplotenia a kľúčov od areálu. Prvoinštančný súd dospel správne k záveru, že nebolo preukázané, že žalovaní areál PD C. sami oplotili, resp. uzamkli takým spôsobom, že do areálu by celkom znemožnili žalobcovi vstup. Žalovaný 1 a 2 ako aj svedok I. (syn žalobcu) potvrdili, že oplotenie a vstupná brána boli vybudované už v čase nadobudnutia nehnuteľnosti žalobcom, oplotenie areálu bolo v dezolátnom stave, miestami je rozkradnuté, do areálu sa vždy dá dostať, vedia tam vstúpiť aj tretie osoby. 57. Podľa odvolacieho súdu bolo hodnoverne prijateľné, že žalovaní vstupnú bránu do areálu uzamkli z dôvodu, že na nehnuteľnosti vstupovali tretie osoby, budovy sa rozkrádali (čo potvrdila aj svedkyňa O. vo svojej písomnej odpovedi), do areálu sa navážal odpad zo stavebných prác a tiež, že žalobca a ani jeho syn X. I. nežiadali žalovaných o kľúče od vstupnej brány a v roku 2017 si kľúče, ktoré im boli ponúkané odmietli prevziať, tak ako správne zistil prvoinštančný súd. Odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru o tom, že žalovaní alebo len žalovaný 1 znemožňoval užívanie celého areálu žalobcovi. Je naozaj nepodstatné, či žalobca mal alebo nemal nejaký podnikateľský plán vo vzťahu k areálu, ale podstatné je, že „keby žalobca naozaj chcel“ do areálu mal možnosť prístupu. Obmedzenie vlastníctva prostredníctvom „užívania stavieb“, vo vzťahu ku ktorému užívaniu žalobca odôvodňoval žalobu bolo, čo do preukázaného užívania, prvoinštančným súdom vo vyhovujúcom výroku rozsudku riešené. Zvyšné užívanie vo vzťahu k žalovanému 1 preukázané nebolo, tak ako správne konštatoval prvoinštančný súd. Predmetom žaloby nebola jednorazová náhrada za prípadné vecné bremeno, ale žaloba spočívala na tvrdeniach o užívaní nehnuteľností a bezdôvodnom obohatení. Skutočnosť, že niekto žalovaného 2, resp. 1 videl na predmetných pozemkoch neznamená bez ďalšieho, že užíva celý areál, alebo naviac, že by tak znemožňoval svojím užívaním užívať areál žalobcovi. 58. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v napadnutých výrokoch (zamietajúcej časti a výrokoch o náhrade trov konania) ako vecne správny potvrdil.
59. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
60. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
61. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
62. Vychádzajúc z § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že v odvolacom konaní procesne úspešným žalovaným 1 a 2 voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
63. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).