Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-8Cb/25/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Miriam PENJAKOVOU v spore žalobcu: POMO, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 52 756 904, právne zast.: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455 proti žalovanému: Groupama Biztosító Zrt., Erzsébet királyné útja 1/C, 114 6 Budapešť, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: Groupama poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060, právne zast.: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 750, o zaplatenie 750 EUR s prísl.,

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 750 EUR, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 84,64 %, ktoré mu je žalovaný povinný zaplatiť vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok.

odôvodnenie:

1. Žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (upomínacie konanie), postúpenou tunajšiemu súdu dňa 03.08.2021 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 750 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 750 EUR od 11.04.2020 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. 2. Po skutkovej stránke žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 20.01.2020 došlo v Ružomberku k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky BMW 330xD, EČV: RK327BR, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, G. (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla zn. Volkswagen Touran, EČV: RK776CB, v danom čase povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 13/2020 zo dňa 06.02.2020, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky Škoda Superb, EČV: DK575BU, za nájomné vo výške 50 EUR bez DPH denne a za jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 EUR bez DPH. V zmysle protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 13/2020 bolo náhradné vozidlo dané do užívania poškodenému dňa 06.02.2020. Nájom náhradného vozidla trval od 06.02.2020 do 03.03.2020, t.j. po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise až do doručenia krycieho listu zo strany žalovaného, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom

náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia vykonávania svojej zárobkovej činnosti ako i súkromných potrieb. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 0222020 zo dňa 03.03.2020, splatnú dňa 03.03.2020 na sumu 1380 EUR bez DPH za dobu od 06.02.2020 do 03.03.2020, t.j. 27 dní. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, na ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Vynaložením predmetných nákladov na nájom náhradného vozidla poškodenému vzniká voči žalovanému nárok na ich náhradu. Poškodený dňa 03.03.2020 odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla vo výške 1380 EUR bez DPH spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z faktúry č. 0222020 v zmysle bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.03.2020 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1380 EUR bez DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným, listom zo dňa 03.03.2020. Žalovaný dňa 26.03.2020 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 630 EUR. Dôvod, pre ktorý žalobcovi nenahradil náklady na nájom náhradného vozidla v celej výške, žalovaný žalobcovi neoznámil, a teda postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil svojvoľne. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 750 EUR predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vo výške 1380 EUR a poskytnutým poistným plnením vo výške 630 EUR. Aktívnu vecnú legitimácia žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila i súdna prax, v zmysle ktorej skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. , či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. K postupovanej pohľadávke žalobca uviedol, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla po dobu od 06.02.2020 do 03.03.2020, t.j. do doručenia krycieho listu zo strany žalovaného, bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. ). Dojednané nájomné vo výške 1380 EUR, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu, boli tiež poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas doby, keď sa nachádzalo po nevyhnutnú dobu v autoservise. Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia vo výške 750 EUR žalobcovi ako postupníkovi, a to ku dňu 11.04.2020, nakoľko bol povinný poskytnúť poistné plnenie žalobcovi do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, t.j. po 26.03.2020, kedy žalovaný žalobcovi poskytol časť poistného plnenia,

a teda najneskôr mohol skončiť šetrenie poistnej udalosti. Žalobca si preto uplatnil aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 750 EUR od 11.04.2020 do zaplatenia v súlade s v spojení s ust. Nariadenia vlády SR č.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 09.03.2021 platobný rozkaz pod spis. zn. , ktorým v celom rozsahu vyhovel návrhu žalobcu. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu. Žalovaný uviedol, že nepovažuje v konaní za sporné, že dňa 28.01.2020 došlo k škodovej udalosti, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla v čase nehody povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Žalovaný však považuje za sporné, či poškodenému vznikol nárok na náhradné vozidlo za celú dobu prenájmu náhradného vozidla tak, ako si to žalobca uplatnil v tomto konaní. Podľa žalovaného má poškodený z dopravnej nehody nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je zapožičanie náhradného vozidla možné považovať za účelné alebo ak je zapožičanie nevyhnutne potrebné z iných dôležitých dôvodov a súčasne za predpokladu, že prenájom náhradného vozidla zodpovedá technologickej dobe opravy vozidla poškodeného. Obdobný názor je vyjadrený aj v rozhodnutí NS ČR spis. zn. zo dňa 01.06.2015. Žalovaný namietol, že účelnosť a nevyhnutnosť nájmu náhradného motorového vozidla poškodeným pri dopravnej nehode nevyplýva zo žiadneho dokumentu ani zo samotného návrhu na vydanie platobného rozkazu. Účelnosť nevyplýva ani z predloženého dokumentu žalobcu s názvom Čestné prehlásenie od poškodeného zo dňa 03.03.2020. Na základe uvedeného nie je možné ustáliť, či vypožičanie náhradného motorového vozidla bolo nevyhnutné a účelné po celú dobu prenájmu, tak ako to uvádza žalobca. Žalovaný môže byť zodpovedný, ak vôbec môže byť zodpovedný, za škodu v takom rozsahu, v ktorom je závislá na objektívnych skutočnostiach. Nárok na prenájom náhradného vozidla vzniká poškodenému len za dobu opravy jeho vozidla, kedy z objektívnych dôvodov nemôže poškodený svoje vozidlo používať. Poisťovateľ je podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení oprávnený každú jednu poistnú udalosť prešetrovať a zákon poisťovateľovi poskytuje 3- mesačnú lehotu na preverenie všetkých okolností potrebných na posúdenie nároku poškodeného na náhradu škody. Následne má poisťovňa 15 dní na poskytnutie plnenia. Poškodený v čestnom vyhlásení zo dňa 03.03.2020 uviedol, že prenájom náhradného vozidla v dĺžke 27 dní bol pre poškodeného nevyhnutný z dôvodu, že poškodený čakal na vystavenie krycieho listu od žalovaného pre opravcu, ktorý vykonával opravu jeho vozidla. Podľa žalovaného je nevyhnutné rozlišovať, čo je škoda spôsobená v dôsledku prevádzky vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného, a čo je škoda, ktorá nevznikla prevádzkou motorového vozidla. Ak poškodený ponechal svoje vozidlo v servise a čakal na vydanie krycieho listu, nie je možné takto vzniknutú škodu považovať za účelne vynaložené náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla. Podľa rozsahu poškodenia vozidla právneho predchodcu žalobcu bolo vozidlo poškodeného opravené v autorizovanom servise za 12 dní, a nie je možné preto považovať dlhší nájom za účelný. Ak vznikla poškodenému škoda konaním autoservisu, ktorý odmietol poškodenému vydať po oprave jeho vozidlo, je to škoda, ktorá vznikla výlučne konaním autoservisu, za ktorú zodpovedá autoservis, a nie je možné takto vzniknutú škodu považovať za škodu vzniknutú prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. Podľa žalovaného je preto nevyhnutné zo strany žalobcu zdokladovať, či bolo motorové vozidlo poškodeného z dopravnej nehody bezprostredne po dopravnej nehode pojazdné alebo nie, kedy sa reálne začala vykonávať oprava motorového vozidla, ako dlho a kedy bola ukončená oprava poškodeného motorového vozidla. Odpovede na tieto otázky zo žaloby, ako ani z jej príloh nevyplývajú, pričom na posúdenie nevyhnutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je ich potrebné podľa názoru žalovaného zodpovedať. Neodôvodnená dĺžka doby opravy nemôže ísť na ťarchu vinníka dopravnej nehody a nie je krytá ani povinným zmluvným poistením za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Za škodu, ktorá poškodenému vznikla z dôvodu, že oprava jeho poškodeného vozidla sa z rôznych dôvodov predĺžila, škodca nezodpovedá, nakoľko medzi takto vzniknutou škodou a konaním škodcu absentuje príčinná súvislosť. Žalovaný uhradil poškodenému náhradu škody za prenájom náhradného motorového vozidla v dĺžke trvania 12 dní, ktoré sú podľa žalovaného primerané s ohľadom na rozsah poškodenia a nevyhnutnej doby na opravu vozidla poškodeného, čo vyplýva aj z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 23.03.2020, ktoré je súčasťou žaloby. Prenájom vo zvyšných 15-tich dňoch nebol žalobcom zdokladovaný ako nevyhnutný a účelný, a preto tento nárok žalobcu na preplatenie náhrady škody za zvyšných 15 dní prenájmu, ktoré sú predmetom tohto konania žalovaný neuznáva. Žalovaný vysporiadal nárok žalobcu v celom rozsahu pred podaním žaloby, a preto sa nemohol dostať ani do omeškania, namieta preto aj uplatnený úrok z omeškania.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného podanému proti predmetnému platobnému rozkazu uviedol, že ho považuje za nedôvodný a neopodstatnený, obrana žalovaného uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom, ani právnom stave a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Žalobca následne bližšie odôvodnil svoju aktívnu vecnú legitimáciu v danom spore. Vo vzťahu k námietkam žalovaného uvedeným v odpore poukázal na to, že nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v ust. § 4 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalovaný v podanom odpore spochybňuje samotnú nevyhnutnosť nájmu a účelnosť nákladov na nájom náhradného vozidla. Argumentáciu žalovaného v tejto súvislosti považuje žalobca za účelovú a bezpredmetnú, keďže žalovaný touto argumentáciou spochybňuje samotnú potrebu využívania motorového vozidla poškodeným. Žalobca poukázal na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníckeho práva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. V oznámení o poistnom plnení zo dňa 23.03.2020 žalovaný uviedol, že s prihliadnutím na rozsah a technologickú dobu opravy poškodeného vozidla vznikol poškodenému nárok na náhradu nákladov za zapožičanie náhradného vozidla v počte 12 dní. Tento postup zo strany žalovaného však nebol podložený nijakými dôkazmi, vzhľadom k čomu žalobca považuje uvedené krátenie poistného plnenia za neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného. Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca, či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla. Žalovaný opiera svoju procesnú obranu o skutočnosť, že nijakým spôsobom negatívne neovplyvnil dobu opravy a poistné plnenie uhradil za podľa jeho názoru nevyhnutne potrebnú dobu opravu, pričom neodôvodnená dĺžka opravy nemôže ísť na ťarchu vinníka dopravnej nehody a nie je krytá povinným zmluvným poistením. Žalovaný v odpore taktiež uviedol, že žalobca nepreukázal po akú dobu a či vôbec sa poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise, aké opravy a kedy sa uskutočňovali. Táto argumentáciu je podľa názoru žalobcu absolútne neprijateľná, keďže ani samotný poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla. Je potrebné si uvedomiť, že postup prác v servise je závislý od mnohých faktorov napr. počet objednávok, personálne obsadenie, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. S poukazom na to, preto nemožno tieto skutočnosti pričítať na úkor poškodeného a vyžadovať, aby sám znášal náklady za obdobie, kedy bol nedobrovoľne obmedzený v užívaní svojho vozidla a prenájom náhradného vozidla bol preňho na účely jeho bežného fungovania nevyhnutný. Argumentácia žalovaného je irelevantná, a to s poukazom na skutočnosť, že v prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí je zo strany autoservisov bežne uplatňované zádržné právo k opravovanému motorovému vozidlu, a to celkom v súlade so zákonom, a to až do momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového vozidla resp. poskytnutia poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Až následne teda klasicky dochádza k vydaniu opraveného motorového vozidla poškodenému. Poškodený žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval dostatočnou hotovosťou (finančnými prostriedkami) na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania náhradného motorového vozidla. V danej veci je relevantné že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 28.01.2020 do 03.03.2020, t.j. 27 dní nachádzalo v autoservisu, čo vyplýva z čestného prehlásenia poškodeného, ako aj z potvrdenia autoservisu MD-Bavaria Žilina s.r.o., pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie je oprávnený. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy. Vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je zrejmé, že oprava v širšom slova zmysle je ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Keďže je bežnou praxou autoservisov vydať opravené motorové vozidlo poškodenému až po vydaní krycieho listu, resp. po poskytnutí poistného plnenia poisťovňou, je dĺžka prenájmu náhradného vozidla v priamej úmere s promptnosťou šetrenia udalosti a vydaním krycieho listu. Autoservis nevydá zákazníkovi opravené motorového vozidlo, pokiaľ nemá k dispozícii buď krycí list alebo poistné plnenie za opravu. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla

v danom prípade je nevyhnutné považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla autoservisom. Z listinných dôkazov predložených stranami sporu vyplýva, že žalovaný si evidentne neplnil svoje povinnosti v zmysle ust. , keďže neposkytol poškodenému, resp. žalobcovi v zákonom stanovenej lehote písomné vysvetlenie dôvodov odopretia poistného plnenia, ani v tejto lehote neskončil prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Vzhľadom k uvedenému je s poukazom na ust. na mieste, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu uplatneného úroku z omeškania.

5. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu, ako vecne a miestne príslušnému na jeho prejednanie podľa v spojení s a , nakoľko žalobca v zmysle o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa .

6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 03.09.2021 uviedol, že v prípade škodovej udalosti uhradil poškodenému náhradu škody za prenájom náhradného motorového vozidla v dĺžke trvania 12 dní, ktoré sú podľa žalovaného primerané s ohľadom na rozsah poškodenia a nevyhnutnej doby na opravu vozidla poškodeného, čo vyplýva aj z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 23.03.2020, ktoré je súčasťou žaloby. Žalovaný má za to, že z celkovej doby prenájmu náhradného vozidla v dĺžke 27 dní bol prenájom oprávnený len počas 12 dní, teda za čas, kedy bolo vozidlo poškodeného reálne opravované v autoservise a prenájom zvyšných 15 dní nebol žalobcom zdokladovaný ako nevyhnutný a účelný. Z dokladov, ktoré má žalovaný k dispozícii z likvidačného spisu týkajúceho sa tejto poistnej udalosti vyplýva, že vozidlo poškodeného bolo opravené už dňa 17.02.2020, kedy bolo poškodenému vystavená aj faktúra za opravu tohto vozidla, a to servisom MD-Bavaria Žilina, s.r.o., č. faktúry 31200509 zo dňa 17.02.2020 v sume 3355,84 EUR. Žalobca nepreukázal existenciu priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi príčinou vzniku škody a škodou, ktorú si uplatňuje vo výške 750 EUR titulom účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného vozidla z nasledovných dôvodov. To, že autoservis má zvyklosť zadržať vozidlo až do predloženia krycieho listu je právne bezvýznamné. Takýto postup nemá oporu v zákone. Takže, ak autoservis zadržiava vozidlo po jeho oprave, a teda poškodený musí naďalej užívať náhradné vozidlo a vzniká mu tak škoda, je jedna vec. Druhá vec je to, že v takomto prípade sa už nejedná o priamu, bezprostrednú a nerušenú príčinnú súvislosť medzi príčinou vzniku škody a škodou.

7. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že z faktúry za opravu vozidla predloženej žalovaným síce vyplýva doba skončenia prác na vozidle, a to dňa 17.02.2020, avšak s poukazom na ich argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k odporu sa nemožno stotožniť s názorom žalovaného, že škoda vzniknutá v dôsledku zadržiavania vozidla autoservisom po oprave nie je škodou, ktorá by bola v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Žalobca zotrval na tom, že až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť vyzdvihnutia svojho poškodeného motorového vozidla zo servisu. Poškodený v danom prípade ukončil prenájom náhradného vozidla dňa 03.03.2020, kedy bolo žalovaným uhradené poistné plnenie za opravu vozidla, čo vyplýva z predložených listinných dôkazov. V nijakom prípade preto nemožno hovoriť o neúčelnosti, práve naopak, takýto postup zo strany poškodeného bol prejavom šetrnosti, účelnosti a snahy o minimalizáciu nákladov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti. V tomto smere žalobca poukázal na rozhodnutia viacerých odvolacích súdov napr. Krajského súdu v Žiline spis. zn. zo dňa 25.07.2019.

8. Na pojednávaní konanom dňa 08.12.2021 súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ako aj v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorí mali doručenie predvolanie riadne a včas vykázané, pričom podaním doručeným súdu dňa 07.12.2021 ospravedlnili svoju neúčasť a v zmysle Vyhlášky MS SR č. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu vyslovili súhlas s tým, aby sa pojednávalo v ich neprítomnosti.

9. Právny zástupca žalobcu na predmetnom pojednávaní zotrval na svojich písomných vyjadreniach predložených súdu počas konania. Zároveň predložil súdu potvrdenie o bežnej obchodnej praxi autoservisu a emailovú komunikáciu medzi autoservisom a žalovaným, z ktorej podľa žalobcu vyplýva,

že je na ťarchu žalovaného, že nevystavil krycí list včas resp. skôr. Vzhľadom na uvedené žalobca považuje spornú dobu trvania nájmu za účelnú.

10. Okrem výsluchu právneho zástupcu žalobcu sa súd v rámci dokazovania oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré obe sporové strany predložili na podporu svojich tvrdení, a to najmä s výpisom z účtu žalobcu vedenom v Tatra banke a.s., s uplatnením náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 03.03.2020, so zmluvou o nájme č. 13/2020 zo dňa 06.02.2020, s faktúrou č. 0222020 zo dňa 03.03.2020 na sumu 1380 EUR, s oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 03.03.2020, s čestným prehlásením poškodeného zo dňa 03.03.2020, s protokolom o prenájme náhradného vozidla, so zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 03.03.2020, s predžalobnou výzvou zo dňa 03.04.2020, s oznámením o poistnom plnení zo dňa 23.03.2020, s potvrdením o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu, s faktúrou č. 31200509 vystavenou autoservisom dňa 17.02.2020 na sumu 3355,84 EUR, s potvrdením autoservisu o bežnej obchodnej praxi uplatňovanej pri oprave poškodeného vozidla zo dňa 02.11.2021, s emailovou komunikáciou autoservisu so žalovaným, so správou o nehode zo dňa 28.01.2020, ako aj s ostatnými listinami založenými v spise, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Dňa 28.01.2020 došlo v Ružomberku k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. BMW 330xD, ev. č. RK327BR, ktorého držiteľom bol poškodený G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX G. (ďalej len „poškodený“). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla zn. Volkswagen Touran, ev. č. RK776CB, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č. 26671548. V dôsledku škodovej udalosti si poškodený dal osobné motorové vozidlo opraviť do autoservisu. Dňa 06.02.2020 uzavrel poškodený ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom zmluvu o nájme č. 13/2020, na základe ktorej si poškodený prenajal náhradné vozidlo zn. Škoda Superb, ev. č. DK575BU za denné nájomné vo výške 50 EUR bez DPH a za jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške vo výške 30 EUR. Nájom náhradného vozidla trval od 06.02.2020 do 03.03.2020. Žalobca za predmetný nájom vystavil poškodenému faktúru č. 0222020 zo dňa 03.03.2020 na sumu 1380 EUR bez DPH. Dňa 03.03.2020 bola medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky podľa a nasl. , podľa ktorej došlo k postúpeniu peňažnej pohľadávky postupcu voči žalovanému vo výške 1380 EUR bez DPH z titulu nároku voči poisťovni podľa , konkrétne nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 28.01.2020 na vozidle zn. BMW 330xD, ev. č. RK327BR. V zmluve si dohodli odplatu za postúpenie pohľadávky vo výške 1380 EUR bez DPH, teda vo výške zodpovedajúcej faktúre č. 0222020 vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi (poškodenému) ako nájomcovi náhradného motorového vozidla. Zmluvné strany si v zmluve (bod 5) dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú a žalobca si bude pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Poškodený postúpenie pohľadávky písomne oznámil žalovanému listom zo dňa 03.03.2020. V rovnaký deň si žalobca písomne uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody z postúpenej pohľadávky vo výške 1380 EUR. Oznámením zo dňa 23.03.2020 oznámil žalovaný žalobcovi, že mu poukáže náhradu škody za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 630 EUR. Z predmetného oznámenia ako aj z vyjadrení žalovaného vyplynulo, že žalovaný neuznal nárok žalobcu na úhradu nákladov za prenájom motorového vozidla vo výške 50 EUR/deň v rozsahu 15 dní a priznal mu túto náhradu len za dobu 12 dní vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške vo výške 30 EUR, t.j. spolu 630 EUR (obdobie od 06.02.2020 do 17.02.2020). Dôvodom, pre ktorý došlo k zníženiu uplatneného nároku žalobcu bola tá skutočnosť, že žalovaný vzhľadom na rozsah poškodenia a nevyhnutnej doby opravy vozidla poškodeného mal za to, že prenájom bol oprávnený len 12 dní a prenájom vo zvyšných 15 dňoch nebol žalobcom zdokladovaný ako nevyhnutný a účelný. Z dokladov, ktoré mal žalovaný k dispozícii z likvidačného spisu týkajúceho sa tejto poistnej udalosti totiž vyplýva, že vozidlo poškodeného bolo opravené už dňa 17.02.2020 kedy bola poškodenému vystavená faktúra za opravu tohto vozidla. Pokiaľ autoservis zadržiaval vozidlo po jeho oprave, a teda poškodený musel naďalej užívať náhradné vozidlo, čím mu vznikla škoda, už sa nejednalo o priamu, bezprostrednú a nerušenú príčinnú súvislosť medzi príčinou vzniku škody a škodou, a teda nespadala pod rozsah krytia z povinného zmluvného poistenia vozidla vinníka škodovej udalosti. Žalobca sa s uvedenými tvrdeniami žalovaného nestotožnil a naďalej požadoval od žalovaného náhradu nákladov spojených so zapožičaním náhradného vozidla v celej uplatnenej výške. Zotrval na tom, že až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná,

pretože samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť vyzdvihnutia svojho poškodeného motorového vozidla zo servisu. Poškodený v danom prípade ukončil prenájom náhradného vozidla dňa 03.03.2020, kedy bolo žalovaným uhradené poistné plnenie za opravu vozidla, čo vyplýva z predložených listinných dôkazov.

11. Podľa článku 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 12. Podľa , , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/20150401> alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

14. Podľa , poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

15. Podľa , poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

16. Podľa , ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

17. Podľa , náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

18. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

19. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

20. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj je príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 21. Podľa , , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

22. Podľa , , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok žalobcu v časti uplatnenej istiny vo výške 750 EUR je dôvodný.

24. V konaní nebolo sporné, že dňa 28.01.2020 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla zn. BMW 330xD, ev. č. RK327BR, ktorého držiteľom bol poškodený, a to prevádzkou motorového vozidla zn. Volkswagen Touran, ev. č. RK776CB, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Uvedenú skutočnosť súd podľa považoval za nespornú. Rovnako nespornou bola skutočnosť, že žalobca a poškodený uzavreli dňa 06.02.2020 zmluvu o nájme č. 13/2020, na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ prenajal poškodenému ako nájomcovi motorové vozidlo zn. Škoda Superb, ev. č. DK575BU na dobu od 06.02.2020 do 03.03.2020. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 0222020 zo dňa 03.03.2020, s dátumom splatnosti 03.03.2020 na sumu 1380 EUR bez DPH za nájom vozidla od 06.02.2020 do 03.03.2020, t.j. 27 dní nájmu. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 03.03.2020 postúpil poškodený ako postupca žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku vo výške 1380 EUR z nároku voči žalovanému podľa za užívanie náhradného vozidla za odplatu 1380 EUR. Zároveň v čl. 5 zmluvy sa strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa započítajú. Postúpenie bolo žalovanému oznámené postupcom listom zo dňa 03.03.2020 spolu s výzvou na plnenie na účet postupníka - žalobcu. Žalovaný dňa 26.03.2020 uhradil žalobcovi titulom náhrady nákladov za nájom náhradného vozidla sumu 630 EUR. Uvedené skutkové okolnosti neboli medzi stranami sporné, pričom v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v dôsledku čoho predstavujú okruh skutočností, z ktorých súd vychádzal podľa , veta prvá . Vyššie uvedenou zmluvou o postúpení pohľadávok a oznámením postupcu o postúpení pohľadávok bola zároveň založená aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto spore, čo žalovaný v priebehu konania nespochybnil. Vo všeobecnej rovine súd konštatuje, že postúpením pohľadávky dochádza ku zmene jedného zo subjektov záväzkového vzťahu, a to konkrétne ku zmene subjektu veriteľa. Voči dlžníkovi (v prejednávanej veci voči žalovanému) je postúpenie právne účinné až doručením oznámením postupcu o tom, že ku postúpeniu došlo. Realizáciou oznámenia o postúpení pohľadávky voči dlžníkovi zo strany postupcu berie na seba postupca riziko vyplývajúce z toho, že ich v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník svoj záväzok tretej osobe - postupníkovi, označenému v oznámení o postúpení pohľadávky. Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku, než ku zmene osoby veriteľa a v prípade, že zmluva o postúpení pohľadávok bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristúpi ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre pôvodného veriteľa (súd poukazuje na publikáciu Fekete, I: , 2 veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, strana 1509). Oznámenie postupcu dlžníka o tom, že došlo k postúpeniu je skutočnosťou, na ktorú právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi (rovnaké závery vyplývajú z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 15.12.2011). V posudzovanom prípade mala postúpená pohľadávka charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom zmluvy o postúpení pohľadávky, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávky. Pokiaľ sa v bode 5. Zmluvy o postúpení zmluvné strany dohodli na vzájomnom zápočte nároku žalobcu voči poškodenému na úhradu fakturovaného nájomného v sume 1380 EUR bez DPH s nárokom poškodeného voči žalobcovi na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky rovnako v sume 1380 EUR bez DPH, uvedené je v súlade s ust. . Pokiaľ k úhrade nájomného poškodeným voči žalobcovi došlo formou započítania, čo je jeden zo spôsobov zániku záväzku, resp. spôsob úhrady, tým vznik a existencia škody bola preukázaná, ak sa zmluvné strany zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.03.2020 dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítavajú. Zmluva o postúpení pohľadávky je platným právnym úkonom, ktorý svojim obsahom ani účelom zákonu neodporuje, ani ho neobchádza ( ). V súhrne uvedeného súd konštatuje, že v prejednávanom spore je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu. V tomto konaní bol uplatnený nárok na náhradu škody avšak nie

priamo voči osobe zodpovednej za škodu, ale podľa voči poisťovni, u ktorej je poistená osoba zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tým bola aj založená pasívna vecná legitimácia žalovaného.

25. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že spornou skutočnosťou medzi stranami bola výška náhrady škody vyfakturovaná faktúrou č. 0222020 zo dňa 03.03.2020 na sumu 1380 EUR, ktorú mal žalovaný žalobcovi z titulu poistnej udalosti zaplatiť. Žalovaný uznal len škodu vo výške 630 EUR. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že skutočná škoda, ktorá poškodenému v dôsledku poistnej udalosti vznikla, predstavuje nájomné za prenajaté osobné motorové vozidlo poškodeným. Poškodený v záujme toho, aby svoje motorové vozidlo mal prevádzkyschopné, toto vozidlo odovzdal na opravu do servisu. Za obdobie, počas ktorého bolo vozidlo v servise, bol poškodený nútený zapožičať si náhradné vozidlo. V zmysle ustálenej judikatúry skutočnou škodou sú nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady potreby vynaloženia nákladov v súvislosti so vznikom škody. Nebolo sporné, že poškodený prišiel o možnosť užívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil klient žalovaného. Poškodený si uplatnil nárok iba za čas opravy svojho motorového vozidla, kedy mal vozidlo v servise a vo výške zodpovedajúcej vyúčtovanej sume nájomného. Po dobu opravy poškodený nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo, pričom prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný, čo vyplýva z čestného vyhlásenia poškodeného zo dňa 03.03.2020. Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že v danom prípade ide o účelne vynaložené náklady, pretože pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného, nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si vypožičať náhradné vozidlo. Úhrada za nájom náhradného vozidla je dôvodná za dobu, počas ktorej nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a bol počas opravy svojho vozidla obmedzený vo svojom vlastníckom práve k svojmu motorovému vozidlu, pričom túto skutočnosť nezavinil. V priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a opravou svojho vozidla si bol nútený požičať iné vozidlo, za ktoré musel uhradiť nájomné, čím mu vznikla škoda, ktorá sa kryje z povinného zmluvného poistenia. Z potvrdenia autoservisu a čestného prehlásenia poškodeného vyplýva, že poškodené vozidlo bolo v autoservise 27 dní (od 06.02.2020 do 03.03.2020), a preto si žalobca ako prenajímateľ uplatnil voči poškodenému nájomné za 27 dní používania náhradného motorového vozidla, v sume 50 EUR za deň nájmu, čo spolu predstavuje sumu 1350 EUR a súčasne aj poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 EUR. Nutnosť a účelnosť týchto vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného, bola podľa názoru súdu žalobcom dostatočne preukázaná predloženými listinnými dôkazmi. Pokiaľ žalovaný pri likvidácii nároku poškodeného neuznal dĺžku nájmu náhradného vozidla v rozsahu 15 dní a za oprávnenú dobu trvania nájmu považoval dobu 12 dní, za ktoré poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 600 EUR + poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 EUR, súd sa s uvedeným postupom nestotožnil. Žalovaným tvrdené skutočnosti odôvodňujúce zníženie poistného plnenia, ktoré boli uvedené v oznámení zo dňa 23.03.2020 a v rámci procesnej obrany aj v podanom odpore proti platobnému rozkazu a v jeho ďalších vyjadreniach, a ktoré prenášajú zodpovednosť za dobu trvania nájmu (od 18.02.2020 do 03.03.2020) na poškodeného resp. autoservis, súd vyhodnotil ako účelové s cieľom vyhnúť sa splateniu pohľadávky. Žalovaný nepreukázal skutočnosť, že poškodený mohol ovplyvniť dĺžku nájmu náhradného vozidla. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že dňa 17.02.2020 vystavil autoservis MD-Bavaria Žilina, s.r.o. faktúru č. 31200509 za opravu poškodeného vozidla. V rovnaký deň bola predmetná faktúra zaslaná emailom žalovanému za účelom vystavenia krycieho listu. Najskôr v tento deň teda mohol žalovaný vystaviť krycí list a zaslať ho autoservisu, v dôsledku čoho by poškodený získal späť svoje vozidlo a ukončil nájomný vzťah so žalobcom. Pokiaľ žalovaný vystavil a doručil krycí list autoservisu až dňa 03.03.2020 ako to vyplýva z jeho potvrdenia, táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu poškodeného resp. žalobcu. Náklady za prenájom náhradného vozidla je nevyhnutné považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania motorového vozidla, ku ktorému dochádza až zaplatením fakturovanej sumy resp. poskytnutia poistného plnenia alebo krycieho listu zo strany poisťovne, teda nie vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania. Pri posudzovaní účelnosti prenájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorového vozidlo. Z potvrdenia autoservisu MD-Bavaria Žilina, s.r.o. vyplynulo, že motorové vozidlo bolo v autoservise od 06.02.2020 do 03.03.2020, kedy po doručení krycieho listu bolo poškodenému vrátené. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poškodený akýmkoľvek spôsobom mal možnosť dobu opravy svojho poškodeného motorového vozidla ovplyvniť, a preto sa nemôže jednať o okolnosť, ktorá by prípadne vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného

motorového vozidla. Dĺžku nájmu náhradného vozidla (od 06.02.2020 do 03.03.2020) a s tým spojené náklady vo výške 1380 EUR, súd považoval v celom rozsahu za dôvodné. Po zohľadnení vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 630 EUR, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď žalobe o zaplatenie sumy 750 EUR vyhovel.

26. Vo zvyšnej časti, t.j. o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 750 EUR od 11.04.2020 do zaplatenia súd rozhodol o zamietnutí žaloby. Súd vychádzal zo záverov rozsudku NS SR spis. zn. zo dňa 22.11.2018, podľa ktorého peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b) , účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Skutočnosť, že poisťovňa neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv poškodeného, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnila vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostala v zmysle do omeškania. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté. Uvedené možno odvodiť aj zo znenia článku 4 ods. 6 Smernice 2000/26 ES Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 16.05.2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení Smerníc Rady č. 73/239 EHS a 88/357/EHS, podľa ktorého členské štáty zavedú povinnosť podporenú primeranými, účinnými a systematickými finančnými a rovnocennými správnymi sankciami až do troch mesiacov odo dňa, kedy poškodená osoba uplatní svoju pohľadávku na náhradu škody buď priamo voči poisťovni osoby, ktorá spôsobila škodu, alebo jej likvidačnému zástupcovi po a) poisťovňa osoby, ktorá spôsobila nehodu alebo jej likvidačný zástupca predložia odôvodnený návrh na náhradu škody v prípadoch, kedy zodpovednosť nie je sporná a škody sú vyčíslené alebo po b) poisťovňa, ktorej je adresovaná žiadosť o náhradu škody alebo jej likvidačný zástupca poskytne odôvodnenú odpoveď na body žiadosti v prípadoch, keď zodpovednosť je buď odmietnutá, nie je presne určená alebo škody nie sú úplne vyčíslené. Omeškanie škodcu je potrebné vyvodzovať výlučne z jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi na základe ustanovenia , v spojení s , teda v závislosti od toho, či si škodca splnil svoj záväzok včas a omeškanie žalovaného ako poisťovateľa s vyplatením poisteného plnenia je potrebné posudzovať podľa , , a , ktoré je u poisťovateľa viazané na nesplnenie jeho povinnosti uloženej mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. Súd pri rozhodovaní o zamietnutí žaloby pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania vychádzal nielen z rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 22.11.2018, ale taktiež z pomerov v tejto veci a z úpravy , a v skutkovej rovine z obsahu listinného dôkazu, oznámenia žalovaného zo dňa 23.03.2020 v spojení s nespornou skutkovou okolnosťou vyplatenia plnenia poškodenému v rozsahu 3985,84 EUR. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vystavenia označeného oznámenia s obsahom, ako vyplýva z jeho písomného vyhotovenia a čiastočného plnenia v zmysle tohto oznámenia a s poukazom na aplikáciu súd konštatuje nedôvodnosť uplatneného práva na zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko si poisťovateľ splnil zákonnú povinnosť podľa citovaného zákona, kedy poškodenému zaslal písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré znížil poistné plnenie, a teda nedošlo k vzniku sankcie úrokov z omeškania tak, ako to má na mysli ustanovenie Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd následne rozhodol o zamietnutí žaloby pokiaľ sa týka uplatneného úroku z omeškania.

27. V závere súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z tohto dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné.

28. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa , , nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Žaloba bola čiastočne zamietnutá, avšak rozsah zamietnutia sa týka menšej časti, v dôsledku čoho stranou v konaní úspešnou bola strana žalobcu, ktorý má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu čistého úspechu žalobcu v tomto konaní. K percentuálnemu vyjadreniu čistého úspechu žalobcu v konaní dospel súd pomerom uplatnenej pohľadávky žalobcu (istina v sume 750 EUR a 5 % úrok z omeškania ročne z tejto sumy od 11.04.2020 do zaplatenia, vyčíslený ku dňu rozhodnutia súdu v predmetnej veci, teda ku dňu 08.12.2021 vo výške 62,36 EUR) a pohľadávky žalobcu priznanej ako skutkovo a právne dôvodnej v sume 750 EUR. Čistý úspech žalobcu, teda jeho úspech po odpočte jeho neúspechu predstavuje 84,64 %, v ktorom rozsahu bol žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému priznaný, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku. S poukazom na o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (, ) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.