Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-20-2021.pdf
PDF · 67.69 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/20/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Martina Štubniaka a sudkýň JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Janky Boroškovej, v exekučnej veci oprávneného BECK FINANC, s.r.o., so sídlom Pečnianska 5 - 7, 851 01 Bratislava, IČO: 35 830 522, právne zastúpeného Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Poľnohospodárska 10, 821 07 Bratislava, IČO: 36 858 510, proti povinnej K. I., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXXX/XXX, XXX XX S. S., právne zastúpenej Mgr. Alenou Gregorovou, advokátkou, so sídlom Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, o vymoženie 1.279,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Augustínom, PhD., so sídlom Framborská 3605/41, 010 01 Žilina, pod sp. zn. EX 642/2014, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/2925/2014-53 z 15. marca 2021, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/2925/2014-53 zo dňa 15. 03. 2021 vo výrokoch I. a III. z r u š u j e.
II. Oprávnenému a povinnej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol (I. výrok), zamietol aj návrh povinnej na povolenie odkladu exekúcie (II. výrok) a uložil jej povinnosť nahradiť oprávnenému trovy exekučného konania v rozsahu 100 % (III. výrok).
2. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 38 ods. 2, § 56 ods. 1, 2, 6 a § 57 ods.1 písm. g) a l) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „EP“) a konštatoval, že podstatou exekučného návrhu povinnej bolo tvrdenie o absolútnej neplatnosti zmluvy z dôvodu jej neurčitosti, chýbajúcich náležitostí ako aj porušení zmluvných, prípadne zákonných povinností oprávneného ako zmluvnej strany. Podstatou exekučného konania je ale zabezpečenie výkonu vykonateľného rozhodnutia a preto je neprípustné, aby súd opätovne preskúmal rozhodnutie, ktoré bolo vydané súdnym orgánom. Dôvody, na ktorých spočíval návrh povinnej boli skutočnosťami, o ktorých bolo rozhodnuté v základnom konaní a v exekučnom konaní už preto nie sú spôsobilé, aby ich exekučný súd relevantne preskúmal. Preto bol návrh povinnej na zastavenie exekúcie nedôvodný. Nakoľko návrh na zastavenie exekúcie bol zamietnutý, nebol dôvod ani na povolenie odkladu exekúcie. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 9a, § 200 ods. 1 EP a § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a tieto priznal v rozsahu 100 % oprávnenému.
3. Proti výrokom uznesenia o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie (I. výrok) a o trovách exekučného konania (III. výrok) podala v zákonnej lehote odvolanie povinná a to z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V prípade, ak by jej návrhu nebolo vyhovené, žiadala aby bolo rozhodnuté o trovách konania podľa § 257 CSP, t. j. aby
oprávnenému nebol priznaný nárok na náhradu trov konania. V odvolaní povinná zotrvala na tom, že exekučný titul a jeho výkon je v rozpore s verejným poriadkom.
4. Oprávnený vo vyjadrení označil odvolanie povinnej za nedôvodné. Žiadal uznesenie potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
5. Krajský súd, ako súd odvolací podľa § 34 CSP preskúmal vec v rozsahu danom ustanoveniami § 379 a § 380 ods. 1 a 2 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie prvoinštančného súdu v napadnutých výrokoch zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP.
6. V zmysle ust. § 380 ods. 1 a 2 CSP je odvolací súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia viazaný dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzil v podanom odvolaní. Výnimku predstavujú len nedostatky týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré odvolací súd prihliada ex offo, teda aj bez toho, aby by boli v odvolaní uplatnené.
7. Podľa § 60 ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.
8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v predmetnej veci došlo k skončeniu exekúcie ešte pred tým, než súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením o návrhu povinnej na zastavenie (resp. odklad) exekúcie, keďže súdny exekútor vrátil poverenie na vykonanie exekúcie ešte dňa 10. 02. 2020 (č. l. 33 spisu) a súd prvej inštancie rozhodol o návrhu povinnej až následne dňa 15. 03. 2021. Súdny exekútor vrátil poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu vymoženia pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie a tým došlo k skončeniu exekúcie zo zákona, čo má rovnaké právne účinky, ako keby bolo právoplatne rozhodnuté uznesením o jej zastavení. Po skončení exekúcie preto už nebolo dôvodu rozhodovať o procesných návrhoch povinnej smerujúcich k preskúmaniu toho, či je treba exekúciu zastaviť, resp. ju odložiť.
9. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu v zmysle § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil, pretože dôvody na vydanie uznesenia už v tom čase neexistovali. Prvoinštančný súd potom nesprávne uviedol, že po právoplatnosti jeho uznesenia odpadnú účinky § 56 ods. 6 EP a exekúcia sa bude nachádzať v stave vymáhania pohľadávky. Exekútor už totiž pohľadávku, jej príslušenstvo a trovy exekúcie vymohol, v dôsledku toho vrátil poverenie na vykonanie exekúcie súdu a teda ďalej niet čo vymáhať. Vzhľadom na skončenie exekúcie preto nemá právnu relevanciu, či súdny exekútor postupoval v súlade s § 56 ods. 6 EP, pretože to je otázkou disciplinárnej zodpovednosti exekútora, resp. zodpovednosti za škodu.
10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP. V tomto prípade ani oprávnený a ani povinná neboli v odvolacom konaní úspešní a preto im odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom v čase vydania tohto rozhodnutia (v znení zákona č. 2/2017 Z. z., účinného od 01.04.2017) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.