Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cb-15-2021.pdf
PDF · 97.03 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/15/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v sporovej veci žalobcu: Jozef Goliáš, J. Bottu 986/15, 082 71 Lipany, IČO: 46220356, právne zast.: Advokátska kancelária NIŽNÍK, spol. s r.o., Kováčska 21, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 36601365, proti žalovanému: Ján Ščišľák, Kyjov 136, 065 48 Kyjov, IČO: 35399767, o zaplatenie 1.574,99 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.574,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.824,99 eur od 27.12.2016 do 20.1.2017, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.574,99 eur od 21.1.2017 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 21.12.2020 na Okresnom súde Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.574,99 eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že žalovaný si objednal u žalobcu dodanie a montáž kotla na ústredné kúrenie, vrátane materiálu. Žalobca svoj záväzok vykonania diela splnil dňa 12.12.2016. Následne vyúčtoval žalovanému cenu diela faktúrou č. 20160073 zo dňa 12.12.2016 v celkovej výške 4.824,99 eur. Splatnosť faktúry bola určená v lehote do 26.12.2016. Zo strany žalovaného došlo k úhrade uvedenej faktúry čiastočne vo výške 3.250,- eur dňa 20.1.2017. K úhrade zvyšnej dlžnej sumy vo výške 1.574,99 eur do dňa podania žaloby nedošlo. Vzhľadom na to, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z uzatvorenej zmluvy o dielo riadne a včas, žalobca navrhol, aby súd jeho žalobe vyhovel.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 31.12.2020 vo veci platobný rozkaz pod sp. zn. 43Up/460/2020, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so žalobou o uhradenie faktúry, a to v rozsahu materiálov, ktorý nie je doteraz namontovaný a navrhovateľ ho nechce zobrať preč. Ostatné eurá sú stiahnuté za poškodenie elektrických rozvodov pri montáži radiátora a prívodu odpadu k umývadlu. Elektrické rozvody musel na svoje náklady opraviť. Navrhoval, aby veci, ktoré neboli namontované, sa vrátili predajcovi. Ďalej uviedol, že dokladá faktúry z výpisu materiálov, ktoré nie sú namontované v cene 1.450,99 eur, zbytok bolo stiahnuté za nekvalitnú prácu. K odporu žalovaný pripojil faktúru č. 20160073 vystavenú dňa 12.12.2016 na sumu 4.824,99 eur, s dátumom splatnosti 26.12.2016, faktúru č. 201500039 vystavenú dňa 28.8.2015 na sumu 3.851,92 eur, s dátumom splatnosti 11.9.2015, a potvrdenie Slovenskej sporiteľne, a.s., o zadaní platobného príkazu na úhradu sumy 3.851,92 eur zo dňa 10.9.2015.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného, podanom prostredníctvom právneho zástupcu, uviedol, že nie je mu zrejmé, akú súvislosť s prebiehajúcim súdnym konaním má žalovaným označená faktúra č. 201500039. Ani jedna zo žalovaným označených položiek sa nenachádza vo faktúre č. 20160073, ktorej úplnej úhrady sa žalobca v prebiehajúcom konaní domáha. Žalovaný k odporu pripojil aj platobný príkaz, z ktorého vyplýva, že dňa 10.8.2015 bankovým prevodom uhradil faktúru č. 201500039 na účet žalobcu, uvedená skutočnosť však nemá žiadny vplyv na plnenie povinnosti uhradiť faktúru č. 20160073. K tvrdeniu žalovaného o tom, že „zbytok bolo stiahnuté za nekvalitnú prácu“ poukazuje na ustanovenie Obchodného zákonníka o nárokoch objednávateľa z vád diela podľa § 562 Obchodného zákonníka. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie základnej podmienky úspešného uplatnenia zodpovednosti za vady zo zmluvy o dielo, a síce oznámenie vád žalobcovi. Zo žalovaným predložených fotografií nie je zrejmé, v akom čase boli vyhotovené a ani to, či majú súvislosť s prácami, ktoré na diele vykonal žalobca. Aj z vyššie citovaných ustanovení Obchodného zákonníka vyplýva, že ak mal žalovaný vedomosť o vadách diela, tieto mal oznámiť žalobcovi v oznámení o vadách diela zaslanom bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil, spolu s oznámením voľby nároku z vadného vykonania diela.
4. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec v zmysle § 14 ods. 3 zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní tunajšiemu súdu dňa 20.5.2021.
5. Súd zaslal žalovanému vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného spolu s výzvou, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovanému bola súdna zásielka doručená dňa 14.8.2021, žalovaný na výzvu súdu nereagoval.
6. Na pojednávanie nariadené na deň 9.12.2021 sa dostavil žalobca, jeho právny zástupca a žalovaný.
7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že ho telefonicky oslovil žalovaný, že chce vykonať montáž kotla na ústredné kúrenie, prišiel k nemu, urobil ohliadku, potom realizoval montáž tak, ako to požadoval žalovaný. Žalovaný bol pri montáži prítomný, nenamietal kvalitu vykonaného diela ani vtedy ani nikdy.
8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nevie presne uviesť, kedy mal prvýkrát možnosť ohliadnuť si dielo, ktoré realizoval žalobca, chodieval na turnusy, tak to mohlo byť možno po týždni, po dvoch, alebo po viacerých, bolo to niekedy v roku 2016, ale nevie presne, ktorý mesiac. Ďalej uviedol, že žalobcovi vytýkal vady diela, keď vykonávali práce na hornom poschodí, vravel mu, že sú to nekvalitne vykonané práce. Písomne však nereklamoval nič, všetko bolo ústne. Na požiadanie súdu, aby vysvetlil, z akého dôvodu k podanému odporu predložil faktúru č, 201500039, na ktorej vyznačil červenou fixou súčiastky v cene 1.450,99 eur, ktorá je s dátumom vystavenia 28.8.2015 na sumu 3.851,92, keďže predmetom tohto konania je faktúra č. 20160073 vystavená dňa 12.12.2016 na sumu 4.824,99 eur, žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o tú prvú faktúru, na ktorej sú vyznačené červenou fixou čiastky, tú už uhradil a neriešil to, avšak keď sa prerábal spodok domu, už bol doma, vedel, čo kde je a už mal o tom prehľad. On si v podstate z faktúry, ktorá bola vystavená dňa 28.8.2015, má záujem započítať si tie súčiastky v sume 1.450,99 eur na tú sumu, ktorú mu predložil žalobca vo faktúre vystavenej dňa 12.12.2016. Potvrdil, že časť faktúry vystavenej dňa 12.12.2016 uhradil a ten rozdiel je v podstate suma, ktorá je vyznačená červenou čiarou na faktúre vystavenej dňa 28.8.2015 a zbytok bolo stiahnuté za nekvalitnú prácu.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, oboznámením obsahu spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
10. Žalovaný si objednal u žalobcu dodanie a montáž kotla na ústredné kúrenie vrátane materiálu. Žalobca dňa 12.12.2016 dodal žalovanému kotol a realizoval jeho montáž a za vykonané práce vystavil dňa 12.12.2016 žalovanému faktúru č. 20160073 na sumu 4.824,99 eur, s dátumom splatnosti 26.12.2016 (č.l. 7).
11. Žalovaný na základe faktúry č. 20160073, ktorú mu vystavil žalobca na sumu 4.824,99 eur, realizoval platbu dňa 20.1.2017 v sume 3.250,- eur (č.l. 8). Zvyšnú sumu vo výške 1.574,99 eur žalobcovi v lehote splatnosti faktúry, ani následne, neuhradil.
12. Neuhradenie sumy 1.574,99 eur žalovaný odôvodnil tým, že suma 1.450,99 eur má predstavovať súčiastky, ktoré sú ním označené červenou fixou vo faktúre žalobcu č. 201500039, vystavenej na sumu 3.851,92 eur, splatnej dňa 11.9.2015, ktorú faktúru žalobcovi v celom rozsahu uhradil, avšak následne v tejto faktúre označil materiál, ktorý nebol namontovaný a navrhoval, aby bol vrátený predajcovi. Z uvedeného dôvodu ponížil platbu pre žalobcu pri uhrádzaní faktúry zo dňa 12.12.2016 č. 20160073 o sumu 1.450,99 eur a zbytok stiahol žalobcovi za nekvalitnú prácu.
13. Súd na základe vykonaného dokazovania posúdil vec podľa nasledovných zákonných ustanovení:
14. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ,,ObZ“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
15. Podľa § 1 ods. 2 ObZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
16. Podľa § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 536 ObZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
18. Podľa § 323 ods. 2 ObZ, za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
19. Podľa § 407 ods. 3 ObZ, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
20. Podľa § 562 ods. 1, 2 ObZ objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) Bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) Bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) Bez zbytočného dokladu po tom, čo mohli byť zistené najskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná lehota. Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde.
21. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. 22. Súd právne uzatvára:
23. Súd mal v konaní preukázané, že strany sporu uzatvorili platne, v ústnej forme, zmluvu o dielo v zmysle ustanovenia § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy o dielo bolo dodanie a montáž kotla na ústredné kúrenie, vrátane materiálu. Žalobca svoj zväzok zo zmluvy o dielo riadne splnil dňa 12.12.2016, keď žalovaným objednané dielo (dodanie a montáž kotla) zrealizoval. Za vykonané práce žalobca toho istého dňa vystavil žalovanému faktúru č. 20160073 na sumu 4.824,99 eur so splatnosťou 26.12.2019. Žalovaný svoj záväzok zo zmluvy o dielo splnil len sčasti, keďže zo žalobcom vyfakturovanej sumy 4.824,99 eur uhradil žalobcovi iba sumu 3.250,- eur, a to dňa 20.1.2017
24. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 407 ods. 3 ObZ, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z uvedeného zákonného ustanovenia plynie, že v prípade čiastočného
plnenia záväzku vzniká nevyvrátiteľná právna domnienka (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je na dlžníkovi - žalovanom), že ide o uznanie dlhu, ak možno usudzovať na to, že čiastočným plnením uznáva dlžník zvyšok záväzku.
25. V danom prípade súd v procese hodnotenia dôkazov, zohľadnil nesporné skutočnosti, t.j. že žalobca svoj záväzok zo zmluvy o dielo riadne splnil, za poskytnuté plnenie vystavil žalovanému dňa 12.12.2016 faktúru na sumu 4.824,99 eur a žalovaný dňa 20.1.2017 z uvedenej faktúry uhradil sumu 3.250,- eur bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom (či dôvodom) namietal opodstatnenosť fakturovanej pohľadávky, pričom nie menej podstatnou je skutočnosť, že prvé námietky voči žalovanému nároku žalovaný vzniesol až po doručení platobného rozkazu v súdenej veci, teda až po začatí tohto súdneho konania.
26. S poukazom na uvedené dôvody má súd za to, že uhradením sumy 3.250,- eur z faktúry vystavenej dňa 12.12.2016 na sumu 4.824,99 eur ide o čiastočné plnenie záväzku žalovaného voči žalobcovi v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 ObZ. Z uvedeného zákonného ustanovenia plynie, že v prípade čiastočného plnenia záväzku vzniká nevyvrátiteľná právna domnienka (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je na dlžníkovi - žalovanom), že ide o uznanie dlhu, ak možno usudzovať na to, že čiastočným plnením uznáva dlžník zvyšok záväzku. V danom prípade žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že nejde o čiastočné plnenie záväzku, keďže k faktúre, ktorú sčasti uhradil dňa 20.1.2017, nevzniesol, až do momentu podania odporu voči platobnému rozkazu, žiadnu výhradu.
27. Námietky podané žalovaným v odpore proti platobnému rozkazu a vznesené na pojednávaní dňa 9.1.2021 vyhodnotil súd ako neopodstatnené. Žalovaný odôvodnil nezaplatenie sumy 1.450,99 eur žalobcovi tým, že ide materiál označený vo faktúre vystavenej žalobcom dňa 28.8.2015 č. 201500039 na sumu 3.851,94 eur (za predchádzajúce práce žalobcu, ktorú mu uhradil v celom rozsahu), ktorý nebol namontovaný a žiadal, aby ho žalobca vrátil predajcovi. Žalovaný sa teda v podstate domáhal započítania sumy 1.400,- eur voči pohľadávke žalobcu, avšak v danom prípade pre započítanie pohľadávok tak, ako to uvádza žalovaný, nie sú splnené základné predpoklady.
28. Započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok dlžníka a veriteľa. Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie. Základným predpokladom pre započítanie je: 1/ vzájomnosť pohľadávok - musí ísť o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, kedy veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej a naopak, b/ rovnaký druh plnenia - predmetom plnenia oboch pohľadávok musia byť veci rovnakého druhu, nie individuálne určené, c/ spôsobilosť pohľadávok na započítanie
- musí ísť o pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu, pričom kompenzabilné nie sú pohľadávky, ktorých započítanie je vylúčené zákonom alebo dohodou, d/ právny úkon smerujúci k započítaniu. Ku kompenzácii v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka je potrebné, aby jeden z účastníkov urobil prejav smerujúci k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi. Ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z jeho obsahu musia byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa.
29. V danom prípade žalovaný nepreukázal, že by na jeho strane existovala pohľadávka spôsobilá na započítanie voči pohľadávke žalobcu, keďže len žalovaným vyznačené položky na faktúre žalobcu, ktorá bola vystavená za predchádzajúce práce a žalovaným v plnom rozsahu uhradená, nemožno považovať za pohľadávku spôsobilú na započítanie. Navyše žalovaný nepreukázal, že by urobil kompenzačný prejav voči žalobcovi. K započítaniu pohľadávok nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky spôsobilé k započítaniu stretnú, ale sa vyžaduje k tomu smerujúci právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu, z ktorého musí byť zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Uvedený započítací prejav s predmetnou faktúrou neuvádza žalovaný ani v odôvodnení odporu proti platobnému rozkazu, v ktorom len všeobecne konštatuje, že nesúhlasí so žalobou o uhradenie faktúry, a to v rozsahu materiálov, ktorý nie je doteraz namontovaný a navrhovateľ ho nechce zobrať preč. Len na základe kompenzačného prejavu nastane zánik započítavaných pohľadávok v rozsahu v akom sa kryjú. K takémuto prejavu vôle v danom prípade zo nedošlo.
30. Súd považuje za neopodstatnenú aj ďalšiu kompenzačnú námietku žalovaného, ktorou si žalovaný mienil započítať nároky z vád diela a zo vzniknutej škody proti pohľadávke žalobcu. Žalovaný totižto
žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by vady diela vykonaných prác reklamoval u žalobcu bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil, neuviedol, v čom konkrétne spočívali vady poskytnutého plnenia, a že by požadoval ich odstránenie tak, ako to predpokladá právna úprava v ustanovení § 564 veta prvá v nadväznosti na ustanovenie § 436 až 441 Obchodného zákonníka. Za vadu diela pritom nemožno považovať poškodenie veci, ktorá nie je dielom. Nezanedbateľnou je tiež skutočnosť, že žalovaný od doručenia faktúry č. 20160073, ktorej súčasťou bol súpis materiálu a prác, do doručenia platobného rozkazu, preukázateľne vo vzťahu k žalobcovi neurobil žiaden úkon, ktorým by spochybnil dôvodnosť fakturácie.
31. S poukazom na vyššie rozpísané dôvody má súd za to, že v prejednávanej veci žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdených skutočností, teda že mu vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie žalovanej sumy 1.574,99 eur. Naproti tomu žalovaný v tomto konaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvrátiť tvrdenia žalobcu, a poprieť dôvodnosť žalobou uplatneného nároku. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšok neuhradenej faktúry č 20160073 v sume 1.574,99 eur.
32. Podľa § 369 ods. 1, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
33. Podľa § 369 ods. 2, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
34. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „cit. nariadenie“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
35. Podľa § 1 ods. 2 cit. nariadenia, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
36. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 369 ObZ vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného záväzku zo strany dlžníka bez ohľadu na príčinu, ktorá toto omeškanie spôsobila. Súd mal v predmetom konaní za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy do omeškania a preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania tak, ako to požadoval žalobca, t.j. vo výške 9 % ročne zo sumy 4.824,99 eur od 27.12.2016 do 20.1.2017 a zo sumy 1.574,99 eur od 21.1.2017 do zaplatenia.
37. V zmysle zákonných ustanovení § 369c ods. 1 ObZ, § 2 nariadenia č. 21/2013 Z.z. omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je nariadením č. 21/2013 Z.z. stanovená vo výške 40,- eur, preto súd zaviazal žalovaného úhradou tejto náhrady žalobcovi.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v spore v celom rozsahu úspešný a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).