Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-73-2021.pdf
PDF · 231.53 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/73/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu NERA company s.r.o., so sídlom Kopčianska 82H, 851 01 Bratislava, IČO: 46 838 724, zast. Advokátska kancelária BARKOCI law firm, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 247 916 proti žalovanému JHStrans, s.r.o., so sídlom Tekovská Breznica 593, 966 52 Tekovská Breznica, IČO: 36 802 387, zast. Advokátska kancelária Nyúl s.r.o., so sídlom Ul. kpt. Jaroša 738/4, 934 05 Levice, IČO: 53 875 303 o zaplatenie 74.875,81 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19Cb/8/2019-251 zo dňa 6. mája 2021 takto
rozhodol:
I. V časti o zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur späťvzatie žaloby pripúšťa, rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19Cb/8/2019-251 zo dňa 6. mája 2021 v prvej výrokovej vete v tejto časti zrušuje a konanie zastavuje.
II. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19Cb/8/2019-251 zo dňa 6. mája 2021 v prvej výrokovej vete mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 74.875,81 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 37.747,25 Eur od 06.01.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 37.128,56 Eur od 18.01.2019 do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19Cb/8/2019-251 zo dňa 6. mája 2021 v druhej výrokovej vete mení tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100%.
IV. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete žalobu zamietol. V druhej výrokovej vete priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100%.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 74.875,81 Eur s príslušným úrokom z omeškania z titulu neuhradenej odmeny za vykonané dielo. Podľa žalobcu malo dôjsť k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo medzi ním ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zhotoviť pre žalovaného dielo v dojednanom rozsahu (tzn. prevozy a vyskladnenie zeminy a betónu, stavebného materiálu na základe objednávok žalovaného) a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu diela. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a nezaplatil žalobcovi dohodnutú cenu diela vyúčtovanú
vo faktúre č. 20180223 splatnú dňa 05.01.2019 na sumu 37.747,25 Eur a vo faktúre č. 20180228 so splatnosťou 17.01.2019 na sumu 37.128,56 Eur, spolu vo výške 74.875,81 Eur.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu neuznal nárok žalobcu v celom rozsahu a žiadal žalobu zamietnuť, pričom žalobca okrem faktúr nepredložil a neoznačil iné dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku. Tvrdil, že na základe písomnej objednávky č. 01/2018 zo dňa 02.04.2018 bola medzi stranami uzavretá zmluva o prepravných službách v cene 0,16 Eur/TKM bez DPH so splatnosťou 3 dni od úhrady investorom. V zmysle tejto objednávky bola žalovanému vyúčtovaná dohodnutá cena faktúrami č. 20180079, č. 20180102 a č. 20180119, ktoré boli žalovaným uhradené. Následne podľa tvrdenia žalovaného mala byť telefonicky medzi ním a dispečerom žalobcu Martinom Dojčanom z dôvodu záujmu na ďalšom trvaní spolupráce dohodnutá cena prepravy vozidlom Mercedes Ančeta za 1 TKM podľa vzdialenosti prepravy - 0,62 Eur/1 TKM, 0,72 Eur/1 TKM, 0,815 Eur/1 TKM, 0,91 Eur /1 TKM a vozidlom Mercedes Treling za 1 TKM - 0,915 Eur /1 TKM a 0,815 Eur /1 TKM. Cena ostatnými dopravnými prostriedkami mala zostať nezmenená. Žalovaný tvrdil, že žalobca vykonal pre žalovaného prepravné služby v období august 2018
- december 2018, pričom žalobcom vystavené faktúry za obdobie august - október 2018 č. 20180156, č. 20180178, č. 20180208 boli žalovaným uhradené nedopatrením a prepravy vozidlom Mercedes Ančeta a Mercedes Treling boli vyúčtované v rozpore s uzavretou dohodou. Faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania, t.j. f.č. 20180223 a č. 20180228 za prepravné služby vyúčtované za november a december 2018 vozidlom Mercedes Ančeta boli podľa žalovaného vyúčtované nesprávne v rozpore s uzavretou dohodou. Tieto faktúry boli reklamované telefonicky, ako aj listami zo dňa 22.01.2019 a 25.01.2019, ako aj e-mailami zo dňa 24.01.2019 a 25.01.2019 a súčasne žalovaný vrátil uvedené faktúry žalobcovi na prepracovanie. Žalovaný tvrdil, že nesprávnym vyúčtovaním prepravného vznikol preplatok pri úhradách faktúr č. 20180156, č. 20180178 a č. 20180208 vo výške 59.550,63 Eur, ktorú sumu žiadal započítať do výšky uplatnenej pohľadávky. Žalovaný namietal aj nesprávne určenú splatnosť faktúr.
4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie pôvodne rozhodol vo veci samej rozsudkom sp. zn. 19Cb/8/2019-165 zo dňa 05.12.2019 tak, že nárok žalobcu v celom rozsahu priznal a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. Na základe odvolania žalovaného odvolací súd uznesením sp. zn. 43Cob/54/2020-193 zo dňa 20.08.2020 uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ňom odvolací súd uviedol, že okresný súd správne posúdil existenciu zmluvného vzťahu, predmetom ktorého bol záväzok žalobcu vykonať pre žalovaného prepravu materiálu a zemné práce a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu a správne bola posúdená aj nespornosť rozsahu prepravy, rozsah vykonávaných zemných prác a sporná ostala výška a spôsob dohodnutej odmeny v časti použitia motorového vozidla „Mercedes-Ančeta“ a „Mercedes-Treling“. Odvolací súd konštatoval, že okresný súd správne posúdil aj nespornosť tej skutočnosti, že pri týchto vozidlách bol dohodnutý koeficient vo výške 0,62 Eur pri vzdialenosti 2 km, 0,72 Eur pri vzdialenosti 3 km, vo výške 0,815 Eur pri vzdialenosti 4 km a vo výške 0,915 Eur pri vzdialenosti 5 km. Okresný súd podľa odvolacieho súdu správne definoval aj podstatu sporu, t.j. či uvedený koeficient má byť násobený počtom km alebo či bol dohodnutý jednorazovo za uvedenú vzdialenosť. Odvolací súd však okresnému súdu vytkol, že sa nezaoberal zhodným tvrdením svedka Michala Németha a zástupcu žalovaného Jozefa Juhása ml. a nevychádzal z ust. § 186 ods. 2 CSP. Ďalej aj to, že sa nevysporiadal s rozpornosťou vo svedeckej výpovedi Michala Németha st., hoci si obsahovo odporuje a okresnému súdu bolo uložené posudzovať všetky do úvahy pripadajúce okolnosti, t.j. aj ekonomickú kauzu zmluvného vzťahu a prejav vôle, ktorý mal smerovať k uzavretiu dohody o cene pri aplikácii interpretačných pravidiel podľa § 266 ObZ.
5. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že po zrušení pôvodného rozhodnutia okresný súd doplnil dokazovanie opätovným výsluchom svedka N. Y. st.
6. Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a nepreukázal, že medzi stranami sporu došlo k dohode o spôsobe ním tvrdeného určenia ceny za prepravu, t.j. tonáž x koeficient x km. Vychádzal z preukázanej skutočnosti, že medzi stranami sporu došlo v období jún až júl 2018 k ústnej dohode, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu vykonať pre žalovaného prepravu materiálu a zemné práce a na druhej strane záväzok žalovaného za uvedené služby a práce zaplatiť dohodnutú cenu. Konštatoval, že sa jedná o zmiešaný typ zmluvy podľa § 269 ods. 2 ObZ, ktorá obsahuje prvky zmluvy o preprave veci podľa § 610 a nasledujúce Obchodného zákonníka (ďalej „ObZ“), ako aj zmluvy o dielo podľa § 536 a nasledujúce ObZ. Podľa okresného súdu
si strany sporu dostatočne určili predmet záväzkov a okresný súd preto považoval zmluvu za platne uzavretú. Konštatoval, že medzi stranami nebol sporný rozsah prepravy, ani rozsah vykonávaného diela (zemných prác), spor vznikol ohľadne odmeny v časti použitia vozidla „Mercedes - Ančeta“ a „Mercedes
- Treling“. Podľa zhodného tvrdenia strán cena pri týchto vozidlách bola dohodnutá koeficientom podľa vzdialenosti, na ktorú sa vykonávala preprava. Koeficient bol dojednaný vo výške 0,62 Eur pri 2 km, 0,72 Eur pri 3 km, 0,815 Eur pri 4 km, 0,915 Eur pri 5 km. Okresný súd znova uviedol, že spor medzi stranami vznikol ohľadne toho, či uvedený koeficient má byť násobený počtom kilometrov, resp. bol dojednaný jednorazovo za uvedenú vzdialenosť.
7. Podľa okresného súdu strany sporu sa zhodli, že pokiaľ ide o mechanizmus tvorby ceny, koeficienty neboli sporné a platili pri prevoze vozidlami „Mercedes -Ančeta“ a „Mercedes-Treling“ pri vzdialenostiach od 1 do 5 km tak, ako bolo uvedené vyššie. Na týchto koeficientoch pri uvedených vzdialenostiach sa podľa okresného súdu zhodli žalovaný (B.f K. ml.), ktorý mal byť tvorcom daných cien a koeficientov, ako aj zástupca žalobcu B..P.a svedok N. Y. st. Zhoda nebola dosiahnutá v tom, či uvedené koeficienty mali byť násobené počtom kilometrov, resp. či cena bola tvorená len násobkom tonáže materiálu a daného koeficientu pri uvedených vzdialenostiach. Okresný súd opakovane pristúpil k výsluchu svedka N. Y. st., ktorý zopakoval, že cena bola vždy tvorená násobkom tonáže materiálu x koeficientu x vzdialenosti, avšak podľa okresného súdu niekoľkokrát, a to aj na pojednávaní dňa 22.10.2019, ako aj pri opakovanom výsluchu na pojednávaní dňa 06.05.2021 uviedol, že predmetný koeficient sa líšil od počtu kilometrov a cena sa nikdy nedohadovala na 1 km. Podľa okresného súdu k ekonomickým dôvodom daného výpočtu, ani k tomu, či predmetná cena bola s istotou medzi stranami sporu týmto spôsobom dojednaná ústnou formou však svedok nevedel zaujať konkrétne stanovisko a pred súdom len opakoval, že cena bola tvorená vzorcom tonáž x koeficient x vzdialenosť. Ku konkrétnemu výpočtu cien za určitý počet kilometrov však svedok nevedel odpovedať.
8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že predmetná cena nemohla byť tvorená dohodou medzi dispečerom žalobcu N. Z., ktorý mal podľa svedka N. Y. st. uvedené detaily na starosti a medzi zástupcom žalovaného K. K. ml., pretože svedok N. Z. potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi, že nemal oprávnenie dohadovať zmluvné vzťahy a cenu za žalobcu. Jeho úlohou bolo len zaznačiť predmetnú dohodu o cene medzi zmluvnými stranami, ktorá dohoda sa realizovala medzi B. Y. ml. a N. Y. st. na jednej strane a povereným zástupcom žalovaného K. K. ml. na strane druhej. Zástupca žalovaného K. K. ml. podľa okresného súdu opakovane zotrval na svojich tvrdeniach ohľadne tvorby ceny, t.j. že cena bola tvorená vždy násobkom tonáže a príslušného koeficientu, ktorý bol stanovený osobitne od 1 do 5 km. Vylučoval, že by predmetná dohoda obsahovala násobenie uvedenej veličiny počtom kilometrov. Okresný súd uviedol, že sporné nebolo v konaní ani to, že práve poverený zástupca žalovaného W. ml. bol ten, ktorý zadával koeficienty pri tvorbe ceny, ako aj stanovoval celkový mechanizmus tvorby ceny v záväzkovom vzťahu. Okresný súd konštatoval, že medzi stranami sporu došlo k odlišnému výkladu navrhovanej ceny, keď bola cena dohodnutá na 1 km a 1 t vo výške 0,16 Eur, avšak pri následnej zmene ceny došlo medzi stranami sporu k odlišnému vnímaniu navrhnutej ceny, keď žalovaný navrhol pri preprave ceny na kilometre, ktorý už zohľadňoval aj dĺžku trasy, a preto už nemal byť daný koeficient násobený počtom kilometrov, pričom žalobca na druhej strane návrh pochopil inak a postupoval podľa pôvodnej dohody a uvedenú sumu násobil počtom kilometrov. Okresný súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, že uvedený mechanizmus tvorby ceny vychádzal z obchodných zvyklostí vyplývajúcich medzi stranami sporu alebo medzi žalobcom a tretími osobami. Okresný súd preto nemohol akceptovať uvedenú dohodu o cene na základe obvyklých obchodných zvyklostí, podľa ktorej by strany sporu postupovali aj v tomto prípade.
9. Okresný súd sa zaoberal aj ekonomickou kauzou daného vzťahu medzi stranami sporu. Konštatoval, že sa mu javilo logické zdôvodnenie svedka N. Y. st., že cena prepravy materiálu na menšie vzdialenosti môže byť v určitých prípadoch vyššia, nakoľko na menšie vzdialenosti sa prepravuje materiál objemovo ťažší (ktorý prekračuje povolenú tonáž) a taktiež sa daná preprava vykonáva síce na menšie úseky, avšak v horšom teréne, s čím sú spojené väčšie náklady na pohonné hmoty, stratu času a pod. Na druhej strane však okresný súd konštatoval, že pri prepočte určitých cien z predložených faktúr je cena, tvorená ako ju prezentoval žalobca, niekoľkonásobne vyššia ako cena dojednaná bežným spôsobom. Pri výpočte a porovnaní ceny dojednanej bežným spôsobom vychádzal okresný súd z ceny 0,16 Eur za tonakilometer. Pri faktúre č. 20180228 bola vyúčtovaná položka č. 3 - „Mercedes -Ančeta“ 9.791,52 t x 0,72 Eur x 3 km vo výške 21.149,68 Eur (spôsob určený žalobcom), pričom pri bežnom výpočte pri použití ceny 0,16 Eur za tonu a kilometre predstavuje cena 4.699,92 Eur a na základe výpočtu podľa
žalovaného sumu 7.049,89 Eur. Podľa okresného súdu mechanizmus tvorby ceny stanovený žalovaným zohľadňuje zvýšené náklady aj na prevoz v ťažkom teréne, na ktoré poukazoval svedok N. Y. st., teda jazdu s autom na kratšie vzdialenosti v ťažšom teréne pri väčšej spotrebe. 10. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že strany dosiahli zhodu vo vzťahu k výške koeficientu za jednotlivý počet km pri preprave materiálu. Pokiaľ sa žalobca domáhal úhrady ceny vo väčšom rozsahu, t.j. vynásobením danej sumy aj počtom km, žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia a nepreukázal, že medzi stranami sporu došlo k takejto dohode, ktorá si vyžadovala vzájomný konsenzus obidvoch zmluvných strán. Konštatoval, že zástupca žalovaného K. K. ml. mechanizmus tvorby ceny odôvodnil, počas konania ju nemenil, pričom zo strany žalobcu, ktorého reprezentoval B. Y. a N. Y. st. bolo potvrdené, že tento mechanizmus tvorby ceny nemenili a súhlasili s ním. Okresný súd zdôraznil, že svedok N. Y. st., ktorý za žalobcu dojednával cenu niekoľkokrát opakoval, že mechanizmus tvorby ceny vychádza zo vzorca tonáž x koeficient x vzdialenosť, avšak na doplňujúce otázky zo strany súdu alebo žalovaného odpovedal nejednoznačne a nevedel vysvetliť ekonomickú kauzu danej dohody na konkrétnych príkladoch. Okresný súd poukázal na viackrát opakované vyjadrenia svedka N. Y. st., ktorý na viacerých miestach uviedol, že „uvedený koeficient je za kilometre“ alebo „že koeficient je stanovený na kilometre“, z čoho je podľa okresného súdu zrejmé, že pri dohode o cene zmluvné strany odlišne vnímali mechanizmus jej tvorby „na kilometer“, resp. „za kilometre“, čo je podstata sporu v tomto konaní. Podľa okresného súdu prejav vôle žalovaného, ktorý navrhoval cenu plnenia, nesmeroval k takej dohode, ako to tvrdil žalobca, teda došlo k odlišnému výkladu navrhovanej ceny. Okresný súd preto na základe uvedeného vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu podľa § 186 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že medzi zmluvnými stranami bol platne dojednaný záväzkový vzťah, pričom pokiaľ ide o mechanizmus tvorby odmeny, je potrebné pri vozidlách „Mercedes -Ančeta“ a „Mercedes-Treling“ vychádzať z mechanizmu tvorby ceny tým spôsobom, že tonáž sa násobí dojednaným koeficientom (pri 1 km 0,31 Eur, pri 2 km 0,62 Eur, pri 3 km 0,72 Eur, pri 4 km 0,815 Eur, pri 5 km 0,915 Eur), v ktorej časti dosiahli strany sporu zhodu a ktorá zodpovedá aj ekonomickému ekvivalentu pomeru - plnenia a ceny.
11. Okresný súd teda konštatoval, že dohodu nad rámec vyššie uvedeného mechanizmu výpočtu ceny (bez násobenia počtom km pri vzdialenostiach od 1 do 5 km) žalobca nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia.
12. Okresný súd dospel k záveru, že vzhľadom k zmene mechanizmu výpočtu ceny, má žalobca nárok voči žalovanému na úhradu faktúry č. 20180223 v celkovej výške 27.401,20 Eur, keďže v tejto faktúre si žalobca účtoval za Mercedes - Ančeta 5987,30 ton x 0,72 x 3 km sumu 15.519,08 Eur s DPH, pričom správne si mal účtovať sumu vo výške 5987,30 ton x 0,72 Eur + 20 % DPH, t.j. sumu 5.173,03 Eur. Pri faktúre č. 20180228 si žalobca účtoval celkom cenu 37.128,56 Eur, pričom pri položkách Mercedes - Ančeta 82,56 ton si žalobca účtoval cenu vo výške 322,98 Eur, pričom správne si mal účtovať cenu 80,75 Eur a pri položke Mercedes - Ančeta 9791,52 ton si účtoval cenu 25.379,62 Eur, pričom správne si mal účtovať cenu 8.459,87 Eur. Spolu si mal tak za danú faktúru správne účtovať 19.966,58 Eur. Žalobcovi tak vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie celkovej sumy 47.367,78 Eur (27.401,20 Eur pri faktúre č. 20180223 + 19.966,58 Eur pri f.č. 20180228).
13. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania žalovaný uplatnil námietku zápočítania, okresný súd dospel k záveru, že táto je dôvodná. Poukázal na to, že žalobca prijal z faktúr č. 20180156, 20180178 a 20180208 vyššiu sumu o 59.455,11 Eur ako predstavoval jeho zmluvný nárok na základe súdom určenej výšky odmeny ako bolo uvedené vyššie, čím na strane žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie v tejto výške na ťarchu žalovaného, ktorý majetkový prospech je žalovanému povinný vydať. Keďže nárok žalovaného z titulu bezdôvodného obohatenia je spôsobilým nárokom na započítanie splatnej pohľadávky žalobcu z titulu vyúčtovanej ceny a keďže žalovaný má voči žalobcovi vyšší nárok (59.455,11 Eur) oproti súdom prepočítanej sume z dvoch faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania vo výške 47.367,78 Eur, okresný súd vzhľadom na započítací prejav žalovaného žalobu zamietol.
14. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalovanému ako úspešnému v konaní v celom rozsahu voči žalobcovi.
15. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. V odvolaní uviedol, že v zmysle zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu mal okresný súd nárok žalobcu opätovne posúdiť so zameraním sa na opätovné vyhodnotenie
svedeckých výpovedí, so zohľadnením ekonomickej kauzy zmluvného vzťahu medzi stranami sporu a prejavu vôle, ktorý mal smerovať k uzavretiu dohody o cene v zmysle interpretačných pravidiel výkladu prejavu vôle podľa § 266 ObZ. Podľa žalobcu nie je možné za vyhodnotenie svedeckej výpovede v ich logických a právnych súvislostiach považovať argumentáciu okresného súdu v napadnutom rozhodnutí týkajúcu sa výpovede svedka N. Z., ktorú v rámci prvého rozhodnutia okresný súd považoval za kľúčovú a osobitne presvedčivú aj po vykonaní priamej konfrontácie a na druhej strane v napadnutom rozhodnutí ju bagatelizuje s odôvodnením, že samotný svedok N.Z.an vo svojom výsluchu potvrdil, že nemá oprávnenie dohadovať zmluvné vzťahy a cenu za žalobcu a teda, že dohoda o cene nemohla byť tvorená medzi dispečerom Z.DK.a zástupcom žalovaného N.. ml. Úlohou svedka Z. bolo len zaznačiť predmetnú dohodu o cene medzi zmluvnými stranami, ktorá sa realizovala medzi zástupcom žalobcu B. Y. a N. Y. st. na jednej strane a K. K. ml. na druhej strane. Podľa žalobcu v konaní nikdy nebolo rozhodujúce preukazovanie tvorby a dohadovania ceny svedkomI.om, ale potvrdenie mechanizmu určovania tvorby ceny dohodnutého medzi žalobcom a žalovaným. Podľa žalobcu nie je možné za opätovné vyhodnotenie svedeckých výpovedí považovať ani konštatovanie okresného súdu vo vzťahu k poverenému zástupcovi žalovaného, ktorý podľa okresného súdu zotrval na svojich tvrdeniach a ani konštatovanie okresného súdu, že svedok N. Y. st. nevedel zaujať konkrétne stanovisko, pred súdom opakoval, že cena bola tvorená vzorcom tonáž x koeficient x vzdialenosť, pričom však na konkrétne otázky súdu alebo žalovaného ku konkrétnemu výpočtu cien za určitý počet km tento svedok odpovedať nevedel. Podľa žalobcu je takýto postup okresného súdu zarážajúci, keď okresný súd mal možnosť bezprostredne vnímať výpoveď svedkaP. Y. st., ktorý ozrejmil okolnosti vzniku dohody o cene a jej tvorbe a ozrejmil aj ekonomickú kauzu uplatňovaného nároku, pričom bol vystavený nezmyselným otázkam zo strany žalovaného, ktorých predmetom boli matematické výpočty. Žalobca poukázal na to, že uvedený svedok XX Y. st. je osobou vo veku 70 rokov a súvisle vysvetlil mechanizmus obchodnej spolupráce.
16. Podľa žalobcu žalovaný nepredložil žiadne dôkazy hodnoverne preukazujúce jeho tvrdenia, súd prvej inštancie však takúto obranu vyhodnotil tak, že sa stotožnil s obranou žalovaného založenou len na vyjadrení jeho povereného zástupcu bez podpory argumentácie svedeckými výpoveďami alebo listinnými dôkazmi. Na druhej strane súd neprihliadol na okolnosti nehodnoverných tvrdení K. K. ml. ako povereného zástupcu žalovaného týkajúce sa tvorby dohody o cene, preberania a odsúhlasovania fakturovaných súm, vracania faktúr atď. Okresný súd sa nijako nevysporiadal s absurdnými tvrdeniami žalovaného, že uskutočnené úhrady faktúr v tak vysokých sumách boli uskutočnené nedopatrením, nezaoberal sa ani časovým aspektom konania žalovaného, ktorý žiadal vrátiť uhradené sumy so značným časovým odstupom.
17. Žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu okresného súdu, že odvolacím súdom indikovaná potreba posúdenia dohody o tvorbe ceny pri aplikácii pravidiel výkladu prejavu vôle zmluvných strán v zmysle § 266 ObZ nebola okresným súdom vykonaná v kontexte výsledkov dokazovania. Napriek vykonaným dôkazom dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho následne vec aj nesprávne právne posúdil. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil nespornú skutočnosť potvrdenú tvrdeniami strán, ako aj svedkov, že návrh ceny a mechanizmus jej výpočtu bol návrhom žalovaného prostredníctvom jeho povereného zástupcu JX. ml., čo citoval aj okresný súd v napadnutom rozhodnutí. Bol to teda žalovaný, ktorý ako zmluvná strana tento mechanizmus v rámci uzatvárania zmluvy navrhol a tento bol bezvýhradne zo strany žalobcu aj akceptovaný. Aj z následného správania žalovaného, ktoré spočívalo v úhrade záväzku vyčísleného ním navrhnutým mechanizmom a pokračovanie v obchodných vzťahoch za rovnakých podmienok, ako aj opätovného uhradenia záväzku vyčísleného rovnakým mechanizmom je zrejmé, že žalovaný bol s predmetným mechanizmom uzrozumený, keďže ho navrhol, predbežne odsúhlasoval a uhrádzal svoje záväzky a cítil sa teda byť ním aj viazaný. S odkazom na ust. § 266 ods. 1, 3, 4 ObZ žalobca tvrdil, že úmyslom žalovaného bolo objednať si a uhrádzať služby poskytované žalobcom za zmluvných podmienok, ktoré v časti dohody o cene a spôsobe jej výpočtu navrhol sám žalovaný. Žalobca prejav vôle žalovaného obsiahnutý v zmluvnom dojednaní upravujúcom mechanizmus tvorby ceny prijal, pričom žalovaný následne svoju prejavenú vôľu svojim konaním (viacnásobné objednávanie služieb a ich úhrada) potvrdzoval. Žalobca zdôrazňoval ust. § 266 ods. 3 ObZ, keď pri výklade vôle zmluvných strán je potrebné vziať na zreteľ všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán. V prípade, ak žalovaný popiera úmysel prejaviť vôľu, ako tomu bolo v rámci rokovania o uzavretí zmluvy a jej napĺňaní, je potrebné jeho vôľu vykladať v zmysle ustanovení obsiahnutých v § 266 ods. 3, 4 ObZ. Zákon prikazuje brať náležitý ohľad na všetky okolnosti súvisiace
s prejavom vôle a na správanie účastníkov právneho úkonu a akcentuje rokovania o uzavretí zmluvy, prax ktorú medzi sebou strany zaviedli a následne správanie strán.
18. Podľa žalobcu z vykonaného dokazovania vo vzťahu k určovaniu ceny za poskytnuté služby vyplýva, že išlo o návrh, ktorý pred uzavretím zmluvy predložil žalovaný a žalobca ho bez výhrady akceptoval. Prax, ktorú si strany medzi sebou zaviedli je potrebné odlíšiť od obchodných zvyklostí. Napadnuté rozhodnutie však nijako neprihliadalo na prax, ktorá medzi stranami vznikla v rámci trvania ich vzájomnej spolupráce a bola akceptovaná. Žalobca zdôrazňoval, že po poskytnutí služieb, pred fakturáciou odplaty za poskytnuté služby, bol ich rozsah vždy odsúhlasený povereným zástupcom žalovaného a následne boli uhradené a počas celého trvania záväzkového vzťahu bol uplatnený mechanizmus výpočtu ceny prezentovaný žalobcom. Podľa žalobcu v spojitosti s praxou, ktorú medzi sebou strany sporu zaviedli sa okresný súd nesprávne zameral na preukazovanie obchodných zvyklostí a je preto zrejmé, že okresný súd podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP nesprávne vec právne posúdil. Žalobca zdôrazňoval aj ďalší interpretačný prostriedok, ktorým je následné správanie účastníkov záväzkového vzťahu. Zo správania žalovaného pritom bolo zrejmé, že zmluvu chcel uzavrieť aj ju uzavrel so zmluvnými podmienkami ohľadne určovania ceny, ktoré sám navrhol a zmluvu za týchto podmienok aj napĺňal. Obzvlášť žalobca zdôrazňoval ust. § 266 ods. 4 ObZ s tým, že výraz použitý stranou prvý raz, ktorý pripúšťa rôzny výklad je v pochybnostiach potrebné vykladať na ťarchu tejto strany, t.j. takýto výraz treba vykladať v neprospech osoby, ktorá tento výraz použila ako prvá. Stranou, ktorej prejav vôle obsahoval vyjadrenia pripúšťajúce rôzny výklad, bol práve žalovaný. V prípade pochybností je preto potrebné vykladať interpretáciu mechanizmu výpočtu ceny na jeho ťarchu.
19. Žalobca poukazoval aj na skutočnosť, že svedok XX.XX.XXXXl Y. st. na pojednávaní dňa 06.05.2021 vysvetlil dôvod, a to aj graficky, na základe ktorého sa menili koeficienty pri výpočte cien pri rôznych vzdialenostiach, ako aj dôvod, prečo je potrebné koeficient používaný pri výpočte ceny násobiť okrem hmotnosti prevezeného materiálu aj vzdialenosťou. Pri spôsobe určenia ceny tak ako uviedol žalovaný, by neboli pokryté ani náklady žalobcu na jednotlivú prepravu. Výpočty vykonané okresným súdom v bode 17 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pri porovnávaní cien a koeficientov pri vzdialenosti od 1 až po 5 km v porovnaní s koeficientom 0,16 Eur za 1 km považoval žalobca za arbitrárne vyhodnotenie a okresný súd sa nijako nevysporiadal s výškou ceny dojednanej bežným spôsobom. Podľa žalobcu nie je úlohou okresného súdu preverovať ani posudzovať výhodnosť ceny dohodnutej v rámci záväzkového vzťahu medzi zmluvnými stranami a už vôbec nie na základe vlastnej úvahy bez odbornej znalosti a zjavne bez obsiahnutia technických nákladových parametrov služieb poskytnutých žalobcom žalovanému konštatovať uvedené závery. Takýto postup považoval za svojvoľné hodnotenie, na základe ktorého dospel okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam.
20. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené v rozpore s ust. § 220 CSP, keď sa okresný súd nevysporiadal s celým zisteným a relevantným skutkovým stavom, nepresvedčivo a až alibisticky sa postavil k jednotlivým skutkovým zisteniam a bez zrozumiteľného spôsobu ich následne vo svojom hodnotení účelovo vykladal v prospech svojich právnych záverov. Podľa žalobcu arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia vyplýva aj z toho, že z neho nie je vôbec zrejmé, čo považoval súd za preukázané, čo za nesporné, čím je rozhodnutie v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti, nepreskúmateľnosti a nepresvedčivosti. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia pri vysporiadaní sa s prejavom vôle, ako aj posúdení ekonomickej kauzy záväzkového vzťahu je nedostatočné a nepresvedčivé a podľa žalobcu týmto postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Okresný súd sa mal vysporiadať s argumentáciou strán sporu bez selektívneho prístupu k výsledkom dokazovania a bez arbitrárneho posudzovania obchodných parametrov záväzkového vzťahu. Závery okresného súdu o vzniku bezdôvodného obohatenia vychádzajú z nesprávneho skutkového a právneho základu, ktoré je výsledkom nesprávnych skutkových zistení a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie uplatnenej sumy 74.875,81 Eur s prísl., ako aj nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a priznal mu náhradu trov konania voči žalovanému.
21. V rámci lehoty na podanie odvolania bolo doručené okresnému súdu podanie žalobcu označené ako Príloha k odvolaniu v spise na čl. 269-270, pričom sa jedná o výpočty a zdôvodnenie jednotlivých koeficientov pri používaní dopravných prostriedkov žalobcu na určité vzdialenosti pri konkrétnych koeficientoch.
22. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 19.08.2021 a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
23. Podľa žalovaného v odvolaní žalobca nevytkol napadnutému rozhodnutiu žiadne konkrétne nedostatky v procesnom postupe, nevysvetlil čím mu mal okresný súd znemožniť realizáciu procesných práv, pričom nesprávne právne posúdenie nezakladá procesnú vadu konania. Žalobca ani neuvádza žiadnu konkrétnu procesnú vadu, ktorá by mala mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom vyhodnotenie svedeckej výpovede a ďalších dôkazov v rozpore s predstavami žalobcu nie je procesnou vadou konania. Podľa žalovaného okresný súd postupoval v rámci intencií zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a v rámci opätovného výsluchu svedka N. Y. st. dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci ohľadne dohody o cene prepravy. Zopakoval podstatu sporu, ktorou je preukázanie obsahu ústnej dohody o cene prepravy vozidlami „Mercedes- Ančeta“ a „Mercedes-Treling“, ktorú uzatvárali za žalobcu N. Y. st. a za žalovaného K. K. ml. Zopakoval svoje tvrdenia, že cena bola dohodnutá pri koeficientoch od 2 do 5 km bez toho, aby sa ďalej tieto sumy pri násobku tonáže a konkrétneho koeficientu násobili ešte aj počtom km. Potvrdil aj to, že pôvodná cena prepravy na základe objednávky č. 1/2018 bola 0,16 Eur za 1 t a za 1 km, čo bola základná zavedená prax medzi stranami sporu, z ktorej bolo treba vychádzať pri výklade prejavu vôle o cene prepravy na väčšie vzdialenosti. Znova zopakoval nelogickosť ekonomickej kauzy, ak by sa mal spôsob tvorby ceny realizovať podľa žalobcových tvrdení. Žalovaný predsa nemohol v rozpore so svojimi ekonomickými záujmami navrhovať cenu za 1 t na 5 km viac ako štyrikrát drahšie ako cenu prepravy za 1 t na 6 km. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že cenu prepravy 0,915 Eur na 5 km nie je ju potrebné ešte násobiť koeficientom päť podľa tvrdenia žalobcu. Poverený zástupca žalovaného K. K. ml. nikdy netvrdil, že cenu prepravy navrhol tak, ako to tvrdí svedok N. Y. st. Nie je možné súhlasiť preto s tvrdením žalobcu, že si zaviedli takú prax, že žalovaný bude uhrádzať cenu prepravy podľa nesprávnej predstavy (nepochopenia) žalobcu. Bol to žalobca, ktorý jednostranne použil nesprávny mechanizmus výpočtu ceny na svojich faktúrach. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil spôsob dohody ceny prepravy bez násobku pri jednotlivých vzdialenostiach ešte aj počtom km. Nesprávna predstava žalobcu o návrhu ceny prepravy a nepochopenie návrhu žalovaného nemôže byť zamenená s prejavom vôle, ktorý by pripúšťal rôzny výklad.
24. Žalovaný poukázal na to, že podanie svedkaX Y. st. doručeného po uplynutí odvolacej lehoty (poznámka odvolacieho súdu: príloha k odvolaniu bola podaná včas počas odvolacej lehoty) nie je možné hodnotiť v rámci odvolacieho konania, pretože v zmysle § 217 ods. 1 CSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Na pojednávaní dňa 06.05.2021 okresný súd ukončil dokazovanie a poučil strany, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť len do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie skončí.
25. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 30.09.2021. V ňom uviedol, že žalovaný sa v rámci celej svojej argumentácie počas konania zameriaval na ekonomickú kauzu bez zrozumiteľného stanoviska k mechanizmu vzniku záväzkového vzťahu a jeho parametrov. Okresný súd sa zameral len na vysvetlenie, z akého dôvodu by uzavretie záväzkového vzťahu s parametrami preukazovanými žalobcom nemalo byť ekonomicky racionálne na rozdiel od toho, že mal hodnotiť dôkazy, ktoré preukazovali priamo (svedeckými výpoveďami), ako aj nepriamo (úhrady žalovaným), že záväzok bol dohodnutý s parametrami, ktoré tvrdí žalobca. Na základe svedeckých výpovedí mal okresný súd posúdiť skutočné podmienky záväzkového vzťahu so zameraním sa na prejav vôle zmluvných strán na pozadí ekonomickej kauzy. Táto však pri posudzovaní vzniku zmluvného vzťahu nemôže byť rozhodujúca. Žalovaný však vo vyjadrení žiadnym spôsobom nereaguje na okolnosti dojednania zmluvného vzťahu, ani na posúdenie výkladu prejavu vôle. Žalovanému je známe, že koeficienty použité pri výpočte ceny služieb poskytovaných na vzdialenosť 1 až 5 km vyplývali zo skutočnosti, že na tieto vzdialenosti sa vozidlá žalobcu pohybovali v ťažkom teréne s výrazne vyššou záťažou, ako to bolo v prípade jázd na vzdialenosť nad 5 km, ktoré sa pohybovali po cestných komunikáciách. Žalobca zopakoval, že okresný súd nepostupoval v zmysle pokynov odvolacieho súdu a nevykonal opätovné vyhodnotenie svedeckých výpovedí. Zopakoval aj svoje tvrdenia ohľadne nepresvedčivého, arbitrárneho a nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 26. Odvolací súd za účelom možného odlišného skutkového posúdenia vytýčil termín pojednávania pred odvolacím súdom na deň 09.12.2021, na ktorom v zmysle § 384 ods. 1 CSP zopakoval dokazovanie v
nevyhnutnej časti, a to opätovným výsluchom svedka XX.XX.XXXX Y. st., prečítaním písomného listu žalovaného adresovaného žalobcovi dňa 25.01.2019 v spise na čl. 19 p.v., ako aj bodu 3 podaného odporu zo strany žalovaného (č.l. 43pv).
27. Všetky ďalšie listiny nachádzajúce sa v súdnom spise boli stranám sporu doručené, tieto boli s nimi oboznámené, ich obsah sporný nebol a preto odvolací súd v zmysle § 204 CSP dokazovanie prečítaním týchto listín nevykonal. Odvolací súd nepovažoval za potrebné zopakovanie výsluchu svedkov vykonaných pred okresným súdom, a to svedkov N. Z., svedkyne Q.. R. Y., Q.. P. R.. K opakovaniu výsluchu svedka N. Y. st. pred odvolacím súdom došlo z dôvodu nezrovnalostí a rozporov v jeho pôvodnej svedeckej výpovedi dňa 22.10.2019 na ktoré poukazoval žalovaný v odvolaní proti pôvodnému rozhodnutiu okresného súdu.
28. Na pojednávaní dňa 09.12.2021 zástupca žalobcu zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a dôvodoch odvolania. Na otázku odvolacieho súdu, či si žalobca uplatňuje náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur ako uviedol v odvolacom návrhu alebo 80,-Eur podľa žaloby, uviedol že si uplatňuje 40,- Eur a vo zvyšnej časti v sume 40,- Eur berie žalobu späť. Žalovaný so späťvzatím v tejto časti súhlasil a odvolací súd podľa § 144 v spojení s ust. § 370 ods. 1, 2, 3 CSP spätvzatie žaloby v tejto časti pripustil, napadnuté rozhodnutie v tejto časti v prvej výrokovej vete zrušil a konanie zastavil.
29. Na tomto pojednávaní poverený zástupca žalovaného, ako aj právny zástupca žalovaného zotrvali na svojich výpovediach vo vzťahu ku tvorbe ceny. Zotrvali na vyjadreniach, že spôsob tvorby ceny prepravy bol taký, že pri vzdialenostiach od 2 do 5 km sa už následne nemal pri daných koeficientoch násobiť počtom km, pretože daný koeficient už tieto km v sebe zohľadňoval. Žalovaný tiež uviedol, že podľa jeho názoru v predmetnej veci nejde o nepomenovanú zmluvu, ale o zmluvu o preprave veci. Zopakoval tiež, že poverený zástupca žalovaného M.f K. ml. nikdy nenavrhol cenu tvorenú spôsobom ako to tvrdil žalobca. Uviedol tiež, že pokiaľ nie je preukázaná dohoda o cene, zmluva platne nevznikla, resp. by bolo možné uvažovať o cene obvyklej. Tiež trval na vyjadrení, že došlo k zhodnému tvrdeniu medzi svedkom N. Y. st. a žalovaným o tom, že koeficienty pri vzdialenostiach od 2 do 5 km neboli za 1 km, ale vždy za niekoľko km a preto je potrebné z tohto zhodného vyjadrenia vychádzať a neprihliadať na následnú zmenu vo svedeckej výpovedi N. Y. st.
30. Svedok N. Y. st. na tomto pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že od počiatku tvrdil, že cena mala byť určená ako násobok množstva ton x vzdialenosť x dohodnutý koeficient oznámený zástupcom žalovaného.
31. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte s nariadením pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože bolo potrebné zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Rozsudok bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 2 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený po skončení pojednávania.
32. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe objednávky č. 01/2018 zo dňa 02.04.2018 podpísanej obidvoma stranami sporu žalovaný objednal u žalobcu prepravné služby podľa cenníka: 0,16 EUR/TKM bez DPH, plný KM do 15 KM so splatnosťou faktúry 3 dni od úhrady investorom, pri fakturácii jedenkrát do mesiaca vždy k 15. dňu v mesiaci. Faktúrou č. 20180156 so splatnosťou 15.09.2018 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu vo výške 90.281,08 Eur, okrem iného za prepravu materiálu vozidlom Mercedes - Ančeta 9089,52 ton x 0,62 Eur x 2 Km, t.j. sumu spolu s DPH vo výške 13.525,20 Eur a za rovnaké vozidlo pri 684,48 ton x 0,72 Eur x 3 Km, t.j. cenu spolu s DPH vo výške 1.774,18 Eur. Predmetnú faktúru uhradil žalovaný žalobcovi v celom rozsahu dňa 27.09.2018. Faktúrou č. 20180178 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu vo výške 87.195,70 Eur so splatnosťou 24.10.2018, pričom za prevoz vozidlom Mercedes Ančeta vyúčtoval za 3625 ton x 0,72 Eur x 3 Km cenu spolu s DPH vo výške 9.396,- Eur, za 9704,24 ton x 0,62 Eur x 2 Km cenu s DPH vo výške 14.439,91 Eur, za 572,24 ton x 0,815 Eur x 4 Km cenu vo výške 2.238,60 Eur s DPH a za vozidlo Mercedes - Treling za 1662,70 ton x 0,815 Eur x 4 Km cenu vo výške 6.504,48 Eur s DPH. Uvedenú sumu v celosti uhradil žalovaný na účet žalobcu dňa 23.10.2018. Faktúrou č. 20180208 vyúčtoval žalobca žalovanému na úhradu celkom sumu 68.451,09 Eur so splatnosťou 01.12.2018, pričom za prepravu vozidlom Mercedes - Treling vyúčtoval za 4129,02 ton x 0,915 Eur x 5 Km cenu vo výške 22.669,31 Eur s DPH, za 3010,2 ton x 0,815 Eur x 4 Km cenu vo výške 11.775,90 Eur, za prevoz vozidlom Mercedes - Ančeta za 3326,68 ton x 0,62 Eur x 2 Km cenu
vo výške 4.950,10 Eur, za 1122,36 ton x 0,62 Eur x 2 Km cenu výške 1.670,08 Eur, za 26,02 ton x 0,72 Eur x 3 km cenu vo výške 67,44 Eur a za 663,22 ton x 0,72 Eur x 3 Km cenu vo výške 1.719,02 Eur. Uvedenú sumu v celosti uhradil žalovaný žalobcovi dňa 28.11.2018 na jeho účet.
33. Faktúrou č. 20180223 splatnou dňa 05.01.2019 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 37.747,25 Eur, okrem iného aj za prepravu vozidlom Mercedes - Ančeta, a to za 5987,30 ton x 0,72 Eur x 3 km, t.j. sumu 15.519,08 Eur s DPH.
34. Faktúrou č. 20180228 splatnou dňa 17.01.2019 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 37.128,56 Eur, okrem iného aj za prepravu vozidlom Mercedes - Ančeta, a to za 82,56 ton x 0,815 Eur x 4 km, tj. sumu 322,98 Eur a vozidlom Mercedes - Ančeta za 9791,52 ton x 0,72 Eur x 3 km, tj. sumu 25.379,62 Eur. Spolu vyúčtoval žalobca uvedenými faktúrami č. 20180223 a č. 20180228 sumu 74.875,81 Eur, ktorá je predmetom tohto konania.
35. Listom zo dňa 22.01.2019 vrátil žalovaný žalobcovi faktúry č. 20180223 a č. 20180228 a žiadal opravu daných faktúr z dôvodu, že ide o neoprávnene navýšené sumy fakturácie o 22.923,36 Eur bez DPH. Súčasne požiadal o opravu faktúr č. 20180156, č. 20180178 a č. 20180208 a vystavenie dobropisu vo výške 49.581,94 Eur bez DPH, nakoľko vyfakturované položky považuje za neopodstatnené a nemôže ich uznať. Súčasne oznámil žalobcovi pozastavenie úhrad faktúr.
36. V liste žalovaného zo dňa 25.01.2019 adresovaného žalobcovi (v spise na čl. 19 p.v.) oznamuje žalovaný žalobcovi, že počas kontroly zistil nedostatky v súlade s objednávkou: 1/ nesprávne vyfakturovaná položka „Mercedes-Ančeta“, pričom vo faktúre č. 20180223 mala byť správne uvedená cena 5.987,30 t x 0,16 x 3 km vo výške 2.873,90 Eur, pri faktúre č. 20180228 mal byť správne uvedený údaj pri položke „Mercedes-Ančeta“ - 82,56 t x 0,16 x 4 km, spolu 52,84 Eur bez DPH a 9.791,52 t x 0,16 x 3 km, spolu 4.699,93 Eur bez DPH.
37. Z obsahu spisu vyplýva, že zástupca žalovaného XX.XX.XXXXf K. ml. na pojednávaní dňa 22.10.2019 okrem iného uviedol, že prvá cena medzi stranami sporu bola dohodnutá na základe objednávky 01/2018, kde sa dohodli na cene 0,16 Eur/TKM. Na úprave ceny z pôvodných 0,16 Eur na iné ceny sa dohodli vzhľadom k tomu, že cena musí zahŕňať aj nakládku a vykládku, čo je časovo náročné. Uviedol, že tieto ceny majú od ostatných dodávateľov, sú nemenné. Pokiaľ ide o cenu za 1 km, táto je 0,508 Eur, 2 km - 0,62 Eur, 3 km - 0,72 Eur, 4 km - 0,815 Eur, 5 km - 0,915 Eur. To boli ceny, ktoré žalobcovi uviedol, nakoľko sa jedná o štandardné ceny na trhu. Žalobca nič proti daným cenám nenamietal a spor sa týka len položiek za vývoz autami Mercedes- Ančeta a Mercedes- Treling. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že svedok N. Y. st, ktorý mal za žalobcu so zástupcom žalovaného K. K. ml. dojednávať cenu za prepravné výkony okrem iného vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 22.10.2019 uviedol, že jednotlivá cena bola vždy dojednaná na niekoľko km, ktoré tam boli uvedené, nikdy nie za 1km a uviedol aj to, že cena bola dohodnutá spôsobom tonáž x koeficient x vzdialenosť. Ďalší svedok, a to dispečer žalovaného M. Z. bol pri týchto dojednávaniach o cenách prítomný, ktorý si ich zapísal na papier a následne ich prepísal do počítača. Okrem iného uviedol aj to, že odmena bola rátaná vždy za tonáž krát koeficient krát vzdialenosť. Z obsahu spisu vyplýva aj to, že svedok N. Z. ako dispečer žalobcu bol prítomný pri dojednávaní cien medzi K. K. ml. za žalovaného a N. Y. st. za žalobcu, pričom uvedené dohodnuté ceny si vždy zapisoval podľa dohody strán. Pri týchto jednaniach bol aj B. alebo N. Y.. Potvrdil, že pri dohode o cene sa vychádza z troch bodov a to váha, koeficient a vzdialenosť, ktoré sa vždy násobia. Uviedol, že ceny boli dohodnuté medzi stranami sporu v tých výškach ako sú uvedené vo faktúrach. Uviedol aj to, že dohoda bola vždy taká, že tonáž sa násobila počtom km a nebola dohodnutá na kilometre. Poukázal aj na to, že pokiaľ aj telefonicky zástupca žalovanéhoNY.ml. uviedol nejaký koeficient, vždy musel byť odsúhlasený osobne so svedkom XX. V38. V odpore proti vydanému platobnému rozkazu, a to na str. 2, bod 3. žalovaný uviedol: „Strany mali záujem pokračovať v spolupráci, avšak za iných cenových podmienok, preto medzi žalovaným a dispečerom žalobcu L. bola telefonicky dohodnutá iná cena prepravy vozidlom „Mercedes-Ančeta“ za 1 TKM podľa vzdialenosti prepravy - 0,62 Eur/1TKM, 0,72 Eur/1TKM, 0,82 Eur/1TKM, 0,91 Eur/1TKM a vozidlom „Mercedes-Treling“ za 1TKX15 Eur/1 TKM a 0,815 Eur/1 TKM. Cena prepravy ostatnými dopravnými prostriedkami zostala nezmenená 0,16 Eur/ TKM.“
39. Svedok N. Y. st. vo svojej výpovedi dňa 06.05.2021 uviedol, že z rozpisu tvorby cien je zrejmé, že cena sa menila od vzdialenosti. Pri menších vzdialenostiach mali často väčšie náklady, nakoľko išlo
o cesty v horšom teréne - v blate a podobne. Vozidlo v teréne tak má spotrebu aj 150 litrov za jeden deň, pokiaľ ide do kopca, pričom pokiaľ ide po rovnej ceste naložené vozidlo má spotrebu 50 litrov. Pokiaľ ide o tvorbu ceny, tieto ceny vždy navrhoval Z.l., bol to jeho návrh, ktorý žalobca len akceptoval. Dokonca XK. ml. prízvukoval, aby pokiaľ pôjdu 5 a pol km, aby napísali len 5 km, aby mohol byť vyšší koeficient, nakoľko pokiaľ by išlo o napríklad o 6 km, španieli by už daný koeficient neakceptovali. Tento spôsob tvorby ceny bol navrhnutý zo strany K. K. ml., oni ho len odsúhlasili. Pri dojednávaní cien bol prítomný aj dispečer, ktorý si to všetko zapisoval a následne dal do počítača a vytlačil. Vždy keď sa vystavila faktúra, tak pán K. ml. prišiel s poznámkami, prvé čo pozeral koľko je tam ton a aká je tam suma výsledná. On si to porovnal so svojimi poznámkami, nakoľko išlo o španielov, následne to zaplatil. Nebol žiadny problém, tento problém vznikol až po pol roku. K nezrovnalostiam v jeho výpovedi na predchádzajúcich pojednávaniach svedok uviedol, že pokiaľ pri výsluchu uviedol, že cena sa počíta vždy za niekoľko kilometrov, tým myslel, že vždy „krát“ tie kilometre. Svedok Y. vo svojej výpovedi dňa 06.05.2021 pred okresným súdom uviedol aj to, že koeficient na malé vzdialenosti sa stupňuje, nakoľko auto robí v teréne. Pokiaľ ide o koeficient nad 10 km je jasné, že daný koeficient sa znižuje, nakoľko auto chodí po asfaltkách.
40. Svedok N. Y. st. na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 09.12.2021 uviedol, že od počiatku tvrdil, že spôsob dohody o cene medzi ním a povereným zástupcom žalovaného K. K. ml. bol taký, že sa malo jednať o dohodu o cene za TKM, t.j. cena mala byť určená ako násobok množstva ton x vzdialenosť x dohodnutý koeficient oznámený zástupcom žalovaného. Na otázku súdu o rozporoch v jeho výpovedi zo dňa 22.10.2019 uviedol, že on rozpor v tejto výpovedi nevníma, pretože vždy uviedol, že „tak ako je to uvedené vo faktúre“. Cena bola podľa neho dohodnutá za TKM. To znamená tonáž x km x koeficient, t.j. tonáž x koeficient x vzdialenosť. Uviedol, že bol osobne pritom, keď mu takýmto spôsobom ceny diktoval poverený zástupca žalovaného K. K. ml. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že pri vzdialenosti do 3 km sa jednalo o vyrovnanie nákladov a žalobca bol v zisku akurát pri vzdialenosti 4 km a 5 km, pričom má k dispozícií ekonomické prepočty tohto tvrdenia. Zopakoval, že pri zadávaní koeficientov od pána Juhása ml. bol vždy prítomný pán Z., ktorý zapisoval koeficienty jemu zadávané zo strany žalovaného a svedok ich prepočítaval, či sa to vyplatí alebo nie.
41. Na otázku súdu, prečo viackrát vo svojej pôvodnej výpovedi opakoval, že cena bola dohodnutá ako násobok tonáže, koeficientu a počtom km a na viacerých miestach na otázku právneho zástupcu žalovaného odpovedal, že tieto koeficienty neboli za 1km, ale vždy na niekoľko km, svedok uviedol, že to vždy považoval za rovnaké, to znamená, že koeficient sa týkal vždy určitej vzdialenosti a nevidel odlišnosť vo výpovedi, keď udával násobky a keď uvádzal koeficient na alebo za niekoľko km. Uviedol, že zrejme nepochopil otázku, alebo zmysel tejto otázky, vždy hovoril o tom, že cena bola dohodnutá ako násobok tonáže, koeficientu a počtu km.
42. Podľa § 269 ods. 2 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „ObZ“) účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
43. Podľa § 266 ods. 1 ObZ prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
44. Podľa § 266 ods. 2 ObZ v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
45. Podľa § 266 ods. 3 ObZ pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
46. Podľa § 266 ods. 4 ObZ prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
47. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
48. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
49. Podľa § 369c ods. 1 ObZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
50. Podľa § 186 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
51. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. (ďalej „Nariadenie“) namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
52. Podľa § 2 Nariadenia výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
53. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 74.875,81 Eur s prísl. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu je druhým v poradí, pričom prvé rozhodnutie, ktorým okresný súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, bolo odvolacím súdom na základe odvolania žalovaného zrušené uznesením sp. zn. 43Cob/54/2020-193 zo dňa 20.08.2020.
54. Súd prvej inštancie správne posúdil existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu na základe ústnej dohody, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu vykonať pre žalovaného prepravu materiálu a zemné práce a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi za uvedené služby dohodnutú odmenu. Správne posúdil aj povahu uvedeného zmluvného vzťahu ako nepomenovanej zmluvy podľa § 269 ods. 2 ObZ obsahujúcej prvky zmluvy o preprave veci a zmluvy o dielo. Odvolací súd neprihliadol na námietky žalovaného na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 09.12.2021, že v danom prípade sa jedná o zmluvu o preprave veci. V zmysle § 610 ObZ a nasl. zmluva o preprave veci vzniká medzi odosielateľom a prepravcom. Žalovaný v prejednávanej veci nemá postavenie odosielateľa veci a preto nie je splnená základná podmienka vzniku zmluvy o preprave veci podľa § 610 ObZ, pričom základné vymedzenie zmluvného typu má kogentný charakter podľa § 263 ods. 2 ObZ.
55. Súd prvej inštancie správne posúdil aj skutočnosť, že nebol sporný rozsah prepravy, ani rozsah vykonávaných zemných prác, avšak sporná ostala výška a spôsob dohodnutej odmeny v časti použitia motorového vozidla „Mercedes - Ančeta“ a „Mercedes - Treling“. Okresný súd správne posúdil aj nespornú skutočnosť, že pri týchto vozidlách bol pri preprave dohodnutý koeficient vo výške 0,62 Eur pri vzdialenosti 2 km, vo výške 0,72 Eur pri vzdialenosti 3 km, vo výške 0,815 Eur pri vzdialenosti 4 km a vo výške 0,915 Eur pri vzdialenosti 5 km. Správne identifikoval podstatu sporu v tom, či uvedený koeficient vynásobený tonážou má byť ešte násobený počtom km alebo či bol dohodnutý jednorázovo za uvedenú vzdialenosť. Na základe vykonaného dokazovania vychádzajúc zo zhodného tvrdenia strán sporu dospel k záveru o mechanizme tvorbe ceny tak, že tonáž sa násobí príslušným koeficientom a dohodu nad rámec takto určeného mechanizmu výpočtu ceny žalobca nepreukázal, t.j že cena bola dohodnutá tak, že sa mala tvoriť ako násobok tonáže materiálu a dohodnutého koeficientu (ktorý sporný nebol) a počtu km.
56. Žalovaný v priebehu celého konania takýto spôsob dohody o cene namietal a tvrdil, že cena bola dohodnutá pri vyššie uvedených dvoch motorových vozidlách daným koeficientom tak, že tento koeficient pri preprave od 2 do 5 km už v sebe zahŕňal aj vzdialenosť podľa príslušných kilometrov a koeficient už nemal byť následne násobený počtom kilometrov. Podľa žalovaného pri vzdialenosti do 2
km bol dohodnutý koeficient 0,62 Eur/1 t a 2 km, 0,74 Eur/1 t a 3 km, 0,815 Eur/1 t a 4 km a 0,915 Eur/1 t a 5 km. Takýmto spôsobom na rozdiel od spôsobu určenia ceny žalobcom by došlo k zásadnej zmene celkovo vyúčtovaných súm žalobcom na ťarchu žalovaného. Pri vyúčtovaných a aj uhradených faktúrach č. 20180156, 20180178 a 20180208 sa jednalo podľa žalovaného o vyúčtovanie zo strany žalobcu v rozsahu vyššom o 59.455,11 Eur a faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania č. 20180223 a 20180228 boli vyúčtované v celkovej výške 74.875,81 Eur, avšak správne mali byť vyúčtované vo výške 47.367,78 Eur. Keďže prvé 3 faktúry vyúčtované v sume vyššej o 59.455,11 Eur už boli aj uhradené, v tejto výške vzniklo na strane žalobcu bezdôvodné obohatenie na úkor žalovaného, pričom správny nárok žalobcu podľa dvoch faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania mal byť vo výške 47.367,78 Eur a žalovaný preto v konaní uplatnil započítanie svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči nároku žalobcu uplatnenom v žalobe.
57. Ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, sporný medzi stranami konania ostal spôsob určenia ceny prepravy pri vzdialenostiach od 2 do 5 km. Nebola sporná otázka, že pri týchto vzdialenostiach bol dohodnutý koeficient od 0,62 Eur po 0,915 Eur, sporná bola otázka, či tento koeficient v sebe už zahrňuje aj jednotlivé km (od 2 do 5 km) alebo či pri vzdialenosti prepravy od 2 do 5 km po vynásobení konkrétneho množstva ton a odsúhlaseného koeficientu ešte má byť takto zistený údaj vynásobený aj príslušným počtom kilometrov.
58. Žalovaný namietal takýto spôsob dohodnutia ceny a poukazoval na to, že to bol jeho poverený zástupca X K. ml., ktorý navrhol žalobcovi koeficienty pri preprave na vzdialenosti od 2 do 5 km, avšak tieto koeficienty sa mali vynásobiť len príslušným množstvom ton a už sa ďalej nemali násobiť príslušným počtu kilometrovm, pretože výška koeficientov už zohľadňovala aj túto vzdialenosť. Takýto spôsob určenia ceny namietal žalobca a na preukázanie svojho tvrdenia navrhol svedkovXX. V Y. st. a N. Z..
59. V pôvodnom rozhodnutí, ktoré bolo zrušené vyššie uvedeným rozhodnutím odvolacieho súdu, okresný súd žalobe vyhovel. Vychádzal zo záveru, že mal preukázané svedeckou výpoveďou svedka N. Z., N. Y. st., ako aj správaním žalovaného, ktorý po dlhšiu dobu uhrádzal predchádzajúce tri faktúry, že došlo k dohode o cene spôsobom ako uviedol žalobca, t.j. pri vzdialenosti od 2 do 5 km sa príslušné množstvo ton malo vynásobiť príslušným počtom kilometrov a koeficientom navrhnutým žalovaným. Žalovaný podal odvolanie voči tomuto rozhodnutiu a namietal voči rozhodnutiu okresného súdu, že jeho záver o preukázaní takéhoto spôsobu určenia ceny je v rozpore s výpoveďou svedkaX Y. st., ktorý mal vo výpovedi na viacerých miestach potvrdiť tvrdenie žalovaného, že jednotlivé koeficienty pri vynásobení počtom ton pri vzdialenostiach od 2 do 5 km sa už ďalej násobiť príslušnými počtami kilometrov nemali.
60. Odvolací súd zrušil toto rozhodnutie okresného súdu s odôvodnením, že pôvodné rozhodnutie nedávalo odpoveď na tie výhrady žalovaného, kde poukazoval na tú časť výpovede svedka N. Y. st. zo dňa 22.10.2019, v ktorej mal potvrdzovať žalovaným uvádzaný spôsob dohodnutia cenotvorby tak, že pri vzdialenostiach od 2 do 5 km sa už ďalej tonáž násobená koeficientom nemala násobiť príslušnými km, keďže svedok Y. na viacerých miestach uviedol, že uvedené koeficienty boli dohodnuté „za 3 km“, resp. „za 5 km“, resp. „že koeficient nikdy nebol dohodnutý na 1 km“. Odvolací súd vytkol okresnému súdu v zrušujúcom rozhodnutí, že pôvodné zrušené rozhodnutie nedávalo odpoveď na vysporiadanie sa s touto časťou svedeckej výpovede N. Y. st., nedalo odpoveď na tvrdenia žalovaného o tom, že vo vyššie uvedených častiach svedeckej výpovede Y. sa jednalo o zhodné tvrdenie so žalovaným a nevysporiadalo sa ani s rozporom vo výpovediach povereného zástupcu žalovaného K. K. ml. a svedka N. Y. st. Odvolací súd preto uložil okresnému súdu povinnosť opätovne vyhodnotiť svedecké výpovede, zamerať sa na odstránenie prípadných rozporov a na ich vysvetlenie, uviesť či sa jedná v konkrétnych častiach o zhodné alebo rozporné tvrdenia a svoje úvahy a vyhodnotenie svedeckých výpovedí aj náležite odôvodniť. Nad rámec uvedeného odvolací súd poukázal na to, že pri posudzovaní nároku žalobcu je potrebné posúdiť všetky do úvahy pripadajúce okolnosti, t.j. aj ekonomickú kauzu a prejav vôle žalovaného pri návrhu na zmenu ceny.
61. V napadnutom rozhodnutí sa súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu týmito pokynmi dôsledne neriadil.
62. V bode 18. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pri stanovení ceny vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu v súlade s § 186
ods. 2 CSP a ustálil, že medzi zmluvnými stranami bol platne dojednaný záväzkový vzťah, pričom pri mechanizme tvorby ceny je potrebné pri vozidlách „Mercedes-Ančeta“ a „Mercedes-Treling“ vychádzať z mechanizmu tvorby ceny tým spôsobom, že tonáž sa násobí príslušným koeficientom, v ktorej časti mali strany sporu dosiahnuť zhodu a ktorá má zodpovedať aj ekonomickému ekvivalentu pomeru plnenia a ceny. S takýmto zhodnotením vykonaného dokazovania a záverom o zhodnosti tvrdenia strán sporu pri určení ceny pri vzdialenosti od 1 do 5 km bez násobenia príslušným počtom kilometrov sa odvolací súd nestotožnil.
63. Za nespornú je možné považovať takú skutkovú okolnosť, ktorá sa pri popisovaní skutkového deja stranami sporu zhoduje a nevyplýva z nej spornosť, v dôsledku čoho je možné takto zistený skutkový stav považovať za nesporný, z ktorého súd vychádza. V danom prípade pri zisťovaní spôsobu určenia ceny na vzdialenosti od 1 do 5 km tomu tak však nie je.
64. Základnou otázkou v predmetnom konaní je preukázanie dohody o cene prepravy, keď cena mala byť určená za 1 tonu pri konkrétnej vzdialenosti od 1 do 5 km pri dohodnutom (nespornom) koeficiente. Spôsob dohodnutia ceny bol teda určený na 1 tonakilometer (TKM), čo sporné nebolo. Sporné bolo to, či sa tonáž po jej vynásobení príslušným koeficientom mala ďalej ešte násobiť príslušnými kilometrami.
65. Podľa odvolacieho súdu k zhodnému tvrdeniu, ako to uviedol súd prvej inštancie v ods. 18. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, o spôsobe určenia ceny nedošlo. Svedok N. Y. st., ako aj svedok N. Z. vo vzťahu k spôsobu určenia ceny opakovane uvádzali, že táto mala byť určená metódou - tonáž x počet km x koeficient. Odvolací súd zdôrazňuje, že takýto spôsob určenia ceny vrátane vynásobenia počtom km nebol sporný pri preprave nad 5 km. Sporný bol spôsob určenia ceny pri vzdialenostiach od 1 do 5 km. Pokiaľ žalobca, ako aj svedkovia N. Z. a N. Y. st. tvrdili spôsob určenia ceny - tonáž x počet km x koeficient, pričom žalovaný tvrdil, že pri vzdialenosti od 1 do 5 km sa nemá tonáž vynásobená koeficientom už násobiť počtom km, potom k zhodnému tvrdeniu o určení spôsobu ceny medzi stranami sporu nedošlo.
66. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí okresnému súdu uložil povinnosť vyhodnotiť rozpornú časť výpovede svedka N. Y. st. a vyporiadať sa s námietkou žalovaného o zhodnosti časti výpovede svedka N. Y. st. s tvrdením žalovaného. Ďalej mu uložil, aby v prípade zhodnosti v skutkových tvrdeniach strán sporu postupoval podľa § 186 ods. 2 CSP, resp. aby odôvodnil nepoužitie tohto postupu. Ďalej uložil okresnému súdu odôvodniť svoje zistenie, ak sa o zhodné tvrdenia nejedná. Odvolací súd teda umožnil okresnému súdu vyhodnotiť svedeckú výpoveď svedka Y.. st. a výpoveď K. K. ml. o spôsobe určenia ceny aj tak, že sa o zhodné tvrdenia nejedná, avšak s uvedením odôvodnenia tohto záveru. Napriek tomu, že v pôvodnej výpovedi svedka XX.XX.XXXX Y. st. zo dňa 22.10.2019 sa v časti jeho výpoveď zhoduje s tvrdením žalovaného (určenie koeficientu nie za 1 Km, ale za niekoľko km), po doplnení dokazovania pred okresným súdom opätovnou výpoveďou svedka N. Y. st. dňa 06.05.2021 ako aj pred odvolacím súdom dňa 09.12.2021 sa podľa odvolacieho súdu nejedná o zhodné tvrdenia k podstate spornej skutočnosti, a to spôsobu určenia ceny - tonáž x koeficient x počet km. V napadnutom rozhodnutí okresný súd opätovne neuviedol vyhodnotenie celej výpovede svedka N. Y. st., ktorý opakoval dohodnutý spôsob určenia ceny - tonáž x koeficient x počet km, ktorá výpoveď sa zhoduje s výpoveďou svedka N. Z.. Okresný súd ostal pri konštatovaní o zhodnosti tvrdenia svedka N. Y. st. (v časti výpovede o určení ceny koeficientu za kilometre a nie na jeden km) s výpoveďou povereného zástupcu žalovaného K. K., pričom vyhodnotením ďalšej časti výpovede svedka N. Y. st. (o určení ceny - tonáž x koeficient x počet km) sa už nezaoberal. Podľa odvolacieho súdu zhodnosť v tejto časti tvrdenia svedka N. Y. st. a povereného zástupcu žalovaného K. K. nie je zhodným tvrdením o spôsobe určenia - tonáž x koeficient podľa tvrdenia žalovaného (bez následného násobenia počtom km).
67. Svedok N. Y. st. aj keď sa vyjadril na viacerých miestach, že cena pri vzdialenosti 3 a 5 km je za 3 a 5 km, v závere výpovede dňa 22.10.2019 jednoznačne uviedol, že spôsob určenia ceny bol dohodnutý
- tonáž x počet km x koeficient. Tento záver svedeckej výpovede zo dňa 22.10.2019 zopakoval aj dňa 06.05.2021 pred okresným súdom a aj pred odvolacím súdom dňa 09.12.2021. Záver okresného súdu o zhodnosti tvrdení strán sporu o určení ceny bez vynásobenia tonáže a koeficientu počtom km nezodpovedá obsahu celej výpovede svedka N. Y. st.
68. S prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci, ako aj na základe opakovania výsluchu svedka N. Y. st. pred okresným súdom a pred odvolacím súdom a vyhodnotením celej jeho výpovede a
nielen v časti v ktorej uvádza, že koeficient bol dohodnutý „za 3km, resp. za 5km“ a nie „za 1km“, dospel odvolací súd, na rozdiel od okresného súdu, k záveru o absencii zhodného tvrdenia medzi svedkomK. Y. st. a JY.I.m o spôsobe určenia - tonáž x koeficient (bez násobenia počtom km). Podľa odvolacieho súdu k zhodnému tvrdeniu o spôsobe určenia ceny medzi žalovaným a svedkom P.Y. nedošlo, pretože svedok Németh st. na viacerých miestach opakoval spôsob určenia ceny tonáž x počet km x koeficient, čo je v rozpore s tvrdením žalovaného o spôsobe určenia ceny bez vynásobenia príslušnými km. Zhodnosť v časti výpovede svedkaK.Y. st. a povereného zástupcu žalovaného XX. Na X (určenie koeficientu nie za 1 km, ale za niekoľko km) vyhodnotil odvolací súd tak, že nejde o zhodné tvrdenie preukazujúce spôsob určenia ceny - tonáž x koeficient podľa tvrdenia žalovaného (bez následného násobenia počtom km).
69. Na prvom mieste odvolací súd zdôrazňuje, že po čiastkových výpovediach týkajúcich sa koeficientu „za“ 3km, resp. „za“ 5 km svedok Y. st. opakovane uviedol spôsob určenia cenotvorby, a to tonáž x koeficient x počet km. Konkrétne na str. 12 zápisnice z 22.10.2019 svedok Y. st. na otázku, či cena bola dohodnutá 0,72 Eur za 1 km alebo za 3 km udáva: „Tak ako je to uvedené na faktúre, za 3 km.“ Z tejto výpovede vyplýva, že na faktúre je uvedená cena tak, že koeficient bol ďalej násobený ešte počtom 3 km, čo je v rozpore s jeho výpoveďou „za 3 km“. Svedok teda pri odpovedi, že koeficient (0,72 Eur) bol dohodnutý „za 3km“ odkázal na údaje vo faktúre, v ktorej bola tonáž vynásobená koeficientom a aj počtom 3 km. Po zopakovaní výpovede svedka N. Y. st. pred okresným súdom a pred odvolacím súdom je odvolací súd toho názoru, že v danom prípade sa nejedná zo strany svedka o potvrdenie tvrdení žalovaného o tom, že koeficient sa už následne nemal vynásobiť počtom km, pretože svedok na túto otázku odpovedal vnútorne rozporne, a to odkazom na faktúru, kde je cena účtovaná v súlade s jeho tvrdením o spôsobe určenia ceny - tonáž x km x koeficient. Odvolací súd tieto výpovede svedka N. Y. st. posudzoval v kontexte výsluchu a spôsobu položených otázok, keď na viacerých miestach svedok jednoznačne konštatoval, že cena bola určená spôsobom - tonáž x koeficient x vzdialenosť, avšak pri odpovedi na konkrétne koeficienty dvakrát uviedol, že sa jednalo o cenu nie za 1 km, ale „za toľko km ako je tam uvedené“. Vyhodnotenie tejto časti svedeckej výpovede odvolací súd posúdil aj v kontexte spôsobu dohody o cene, keď v určitom vzdialenostnom pásme (na niekoľko kilometrov) bol dohodnutý určitý koeficient. Podstatou sporu je spôsob určenia ceny, t.j. či bol dohodnutý tak ako to tvrdil svedok N. Y. st. na viacerých miestach - tonáž x počet km x koeficient alebo či spôsob dohody ceny bol určený bez vynásobenia km. Odpoveď svedka, že koeficient bol nie za 1km, ale „za 3 km, resp. za 5 km“ešte nepreukazuje tvrdenie žalovaného o spôsobe určenia ceny - tonáž x koeficient (bez násobenia počtom km), keď svedok pri opakovanej výpovedi na pojednávaní pred okresným súdom dňa 06.05.2021 ako aj pred odvolacím súdom uviedol, že v tejto časti myslel výpočet tak, že je to „vždy krát tie kilometre“.
70. Podľa odvolacieho súdu je podstatné to, že na základnú otázku o spôsobe určenia ceny svedok opakovane odpovedal tak, že cena bola dohodnutá ako násobok tonáže, koeficientu a počtu km. Takýto spôsob určenia ceny potvrdil aj svedok N. Z., ktorý bol prítomný pri zadávaní uvedených koeficientov od povereného zástupcu žalovaného K. K. ml. Pri posudzovaní výpovede ohľadne jednotlivých koeficientov je odvolací súd toho názoru, že sa môže zo strany svedka jednať aj o odlišné chápanie spôsobu položenej otázky pri poukázaní na konkrétny koeficient v danom vzdialenostnom pásme. Vo vzťahu ku konkrétnym číselným údajom a vyhodnoteniu výpovede svedka N. Y. st. je potrebné zohľadniť aj potrebu bezprostrednej reakcie pri konkrétnych číselných údajoch a v tej súvislosti aj možnosť omylu, nepresnosti alebo nesprávnosti odpovede, keď napr. pri odpovedi na otázku právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 22.10.2019 v spise na čl. 117 (str. 11 zápisnice), a to či bola bežná cena dohodnutá na 0,16 Eur za 1 t a 1 km prepravy, pokiaľ sa prepravovalo na 10 km svedok udáva: „0,16 Eur platí okolo 10 km za 1 t, matematicky to znamená, že je to 1,60 Eur za 1 km“. Znamená to, že ani v tejto časti svedok uvedený matematický prepočet na otázku právneho zástupcu žalovaného neuviedol správne, keď správna odpoveď mala byť, že sa jedná o cenu 1,60 Eur za 10 km a nie za 1 km. V kontexte s vyššie uvedeným množstvom číselných údajov je preto podľa odvolacieho súdu podstatné to, že svedok od počiatku jednoznačne tvrdil o spôsobe určenia ceny tak, že sa mala tvoriť spôsobom tonáž x počet km x koeficient, čo bolo potvrdené aj svedkom N. Z..
71. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí uložil okresnému súdu povinnosť, aby sa s týmito nezrovnalosťami vo výpovedi svedka N. Y. st. zaoberal, pretože v odvolaní proti pôvodnému rozhodnutiu okresného súdu žalovaný poukazoval práve na rozpornosť v tvrdeniach svedka Y. st., keď na jednej strane potvrdil tvrdenia žalobcu o spôsobe tvorby ceny - tonáž x počet km x koeficient a na druhej strane pri konkrétnych koeficientoch uvádzal, že sa jedná o koeficienty za „3 km“, za „5 km“. Jednotlivé koeficienty sporné nie sú. Sporné je, či sa koeficienty mali násobiť tonážou a príslušným počtom km alebo
len tonážou. Na túto základnú otázku vo vzťahu k spôsobu určenia ceny svedok odpovedal jednoznačne od počiatku na všetkých troch výsluchoch a tvrdil, že cena bola dohodnutá spôsobom tonáž x počet km x koeficient a takto bola navrhnutá zo strany povereného zástupcu žalovanéhoA.K. ml. Ako už bolo uvedené vyššie čiastočné odpovede svedkaX st. (koeficient za 3 km, za 5 km), ktoré sú v tejto časti zhodné s tvrdením žalovaného, neznamenajú zhodnosť tvrdení o spôsobe určenia ceny podľa žalovaného - koeficient x tonáž, pretože svedok N. Y. st. následne vždy uviedol, spôsob určenia ceny
- tonáž x koeficient x počet km, pričom na rozdiel od žalovaného odlišne chápal odpoveď na otázku o koeficiente „za“ 3 km, resp. „za“ 5 km tak ako to uviedol na pojednávaní dňa 06.05.2021 (je to „vždy krát tie kilometre) ako aj pred odvolacím súdom. Vnímanie odpovedí svedka o koeficiente „za 1 km“ alebo „za 3 km, za 5 km“ vyplýva aj z jeho výpovede pred odvolacím súdom, keď uviedol, že to vždy považoval za rovnaké, to znamená, že koeficient sa týkal vždy určitej vzdialenosti a nevidel odlišnosť vo výpovedi, keď udával násobky a keď uvádzal koeficient na alebo za niekoľko km.
72. Odvolací súd napriek tomu, že sa javí výpoveď svedka W. Y. st. v tejto časti rozporná, ju nepovažoval za nedôveryhodnú, naopak z nej vychádzal. Odvolací súd opakuje, že v každej svojej výpovedi svedok od začiatku tvrdil o spôsobe určenia ceny - tonáž x počet km x koeficient. Ako uviedol vo svojej výpovedi dňa 06.05.2021 (č.l. 246 pv., str. 10 zápisnice) pokiaľ na pojednávaní dňa 22.10.2019 uviedol, že cena 0,915 Eur nebola na 1km, ale vždy za niekoľko kilometrov, ktoré sú tam uvedené myslel tým, „že krát tie kilometre“. Pri odpovediach svedka N. Y. st. v ktorých uvádzal, že koeficienty nie sú za 1km, ale za určitý počet km, preto odvolací súd zohľadňoval spôsob dohody o koeficientoch na určitú vzdialenosť, potrebu bezprostrednej reakcie na položené otázky, spôsob položenia otázky s uvedením konkrétnych číselných údajov, ktoré môžu vyvolať nepresnú, resp. chybnú reakciu ako aj vnímanie svedka N. Y. st., keď nerozlišoval rozdiel pri odpovedi „na 1 km“ resp. „za niekoľko km“ avšak opakovane uviedol spôsob určenia ceny - tonáž x koeficient x prísl. počet km.
73. Pri vyhodnotení tejto svedeckej výpovede odvolací súd zobral do úvahy, že pri odpovedi na základnú otázku, ktorá je sporná v predmetnom konaní, či cena bola tvorená spôsobom - tonáž x koeficient x počet km odpovedal vždy rovnako, a to kladne. Jednotlivá výška koeficientov na druhej strane sporná medzi stranami sporu nebola.
74. Odvolací súd vyhodnocoval výpoveď svedka N. Y. st. aj v kontexte s ďalšími dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise.
75. V konaní nebolo sporné, že svedok N. Z. bol osobne prítomný pri dohode medzi povereným zástupcom žalovaného K. K. ml. a svedkom N. Y. st. za žalobcu. Uvedený svedok N. Z. jednoznačne potvrdil, že zo strany povereného zástupcu žalovaného bol navrhnutý spôsob určenia ceny - tonáž x počet km x koeficient. V tejto časti sa jedná o zhodu v spôsobe určenia ceny medzi svedeckou výpoveďou svedka Z. a svedka Y. st.
76. V konaní bola ďalej predložená zo strany svedka Y. st. v spise na čl. 111 dohoda zachytená svedkom Z. o spôsobe určenia ceny podľa počtu km a koeficientu, pričom sa vždy jednalo o koeficient za 1 tonu pri určitom počte km. Obsah tohto dokladu sporný nebol, pričom samotný právny zástupca žalovaného vychádzal z tohto dokladu, ktorý predložil svedkovi Z. pri jeho výpovedi na pojednávaní dňa 05.12.2019 (str. 8 uvedenej zápisnice v spise na čl. 157 p.v.). Svedok Z. potvrdil aj to, že cena bola dohodnutá na TKM. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že doklad v spise na čl. 111, ktorý mal byť výsledkom dohody medzi povereným zástupcom žalovaného K. K. ml. a zástupcom žalobcu N. Y. st. nemá žiadne rozlíšenie spôsobu určenia ceny tak, ako to tvrdil žalovaný a to, že pri určení ceny prepravy pri vzdialenosti od 1 do 5 km sa príslušná tonáž po vynásobení koeficientom nevynásobí počtom km a len pri preprave na vzdialenosť od 6 km a viac sa tonáž násobí príslušným počtom km a koeficientom. Z tohto dokladu takéto rozlíšenie spôsobu určenia ceny prepravy podľa tvrdenia žalovaného nevyplýva.
77. Pri hodnotení svedeckej výpovedi odvolací súd zohľadnil aj ďalšie skutkové okolnosti, ktoré v konaní sporné neboli. Nebola v konaní sporná tá skutočnosť, že už pred dohodou uzavretou v období jún-júl 2018 medzi žalobcom a žalovaným o zmene koeficientu pri preprave, prebiehal medzi stranami sporu iný obchodný vzťah založený na základe objednávky č. 1/2018, kde bola dohodnutá cena 0,16 Eur/TKM, t.j. 0,16Eur za 1t a 1km prepravy. Znamená to, že aj predchádzajúca prax medzi stranami sporu vychádzala zo vzorca, ktorý sporný nebol, a to spôsobu určenia ceny - tonáž x koeficient x počet km. Odvolací súd zobral do úvahy pri hodnotení svedeckej výpovedi svedka N. Y. st. aj to, že predchádzajúce tri
faktúry vystavené už na základe dohody o zmene koeficientu, a to faktúry č. 20180156, č. 20180178 a č. 20180208 uhrádzal žalovaný postupne v dňoch 27.09.2018, 23.10.2018 a 28.11.2018. Jedná sa o sumu 245.927,87 Eur. Podľa odvolacieho súdu pri úhrade takto vysokej sumy v období troch mesiacov je vysoko nepravdepodobné, aby podnikateľ s minimálnym stupňom zodpovednosti, v prípade ak je toho názoru, že sa jedná o čiastku vyššiu takmer o 60.000,- Eur, takýto stav ponechal nezmenený v období troch mesiacov. Navyše spôsob účtovania ceny v uvedených faktúrach (vrátane násobenia príslušným počtom km) je jednoducho zistiteľný z obsahu faktúr, keď násobenie počtom km je uvedené v kolonke faktúry „Počet m.j.“ a pri príslušných sporných položkách je uvedený počet od 2 km do 5 km. Odvolací súd tým mieni poukázať na skutočnosť, že ako prax pred dohodou o zmene koeficientu po dobu štvrť roka, tak aj konanie žalovaného po zmene koeficientov v období viac ako tri mesiace nasvedčuje tvrdeniam žalobcu o tom, že spôsob dohodnutia ceny bol taký ako to tvrdí žalobca, t.j. tonáž x koeficient x počet km.
78. Okresný súd dôsledne nepostupoval podľa pokynu odvolacieho súdu vysporiadať sa s celou časťou výpovede svedka Y. st., keď dospel k záveru, že malo dôjsť k zhodnému tvrdeniu so žalovaným o spôsobe určenia ceny bez násobenia počtu km. Samotný okresný súd v bode 18. napadnutého rozhodnutia vyslovene uvádza, že svedok Y. st., ktorý dojednával cenu za stranu žalobcu „niekoľkokrát opakoval, že mechanizmus tvorby ceny vychádza zo vzorca tonáž x koeficient x počet km“, pričom na doplňujúce otázky odpovedal nejednoznačne. Odvolací súd zdôrazňuje, že okresný súd sa nevysporiadal so svojim záverom o nejednoznačnom vyjadrení svedka Y., keď na základnú otázku, ktorá je predmetom tohto konania o spôsobe určenia ceny sám okresný súd niekoľkokrát zopakoval, že svedok trval na svojej výpovedi o spôsobe určenia ceny tonáž x počet km x koeficient. Ani pri výpovedi dňa 06.05.2021, ani pred odvolacím súdom dňa 09.12.2021 svedok Y. st. nejednoznačne na takýto spôsob určenia ceny neodpovedal.
79. Navyše ak podľa tvrdenia K. K. ml. mal byť dohodnutý koeficient pri vzdialenosti prepravy od 2km do 5km tak, že mal vyjadrovať jeho klesajúcu hodnotu so zvyšujúcim sa počtom km, potom mu nič nebránilo oznámiť žalobcovi koeficient pri preprave na 1 km až 2 km vo výške 0,31 Eur za 1t/1km, pri vzdialenosti 3 km vo výške vo výške 0,24 Eur za 1t/1km, pri vzdialenosti 3 km vo výške vo výške 0,24 Eur za 1t/1km, pri vzdialenosti 4 km vo výške vo výške 0,20375 Eur za 1t/1km a pri vzdialenosti 5 km vo výške vo výške 0,183 Eur za 1t/1km, avšak takúto výšku koeficientu neuviedol, čo sporné nebolo.
80. Odvolací súd pri hodnotení výpovedí svedkov N. Y. st. a N. Z. zohľadňoval aj ich vzťah k stranám sporu. Odvolací súd si je vedomý toho, že obidvaja uvedený svedkovia majú „spriaznený“ vzťah k žalobcovi, keď svedok Z. je jeho zamestnancom a svedok N. Y. st. je jeho spoločníkom, t.j. majú záujem na výsledku tohto konania. Odvolací súd si je vedomý, že v takýchto prípadoch je nevyhnutné obozretne vyhodnocovať svedecké výpovede. Na druhej strane poverený zástupca žalovaného K. K. ml. je synom konateľa žalovaného a podieľa sa na činnosti žalovaného, keď nebolo sporné, že konal za žalovaného práve v prípade dojednávania cien, ktoré sú predmetom tohto konania. Znamená to, že K. K. ml. je tiež zainteresovaný osobne na výsledku tohto konania. Na obidvoch stranách sporu teda vystupujú osoby, ktorých tvrdenia sú vzájomne sporné, pričom tieto osoby majú protichodný záujem na výsledku tohto konania z dôvodu ich vzťahu k stranám sporu. Z tohto hľadiska je ich postavenie rovnocenné a nie je dôvodné uprednostniť pri hodnotení dôveryhodnsti ktorúkoľvek výpoveď, pretože ich vzťah k stranám sporu je vyvážený. V prípade ak by súd mal bez ďalšieho pochybovať o dôveryhodnosti výpovedí svedkov N. Y. st. a N. Z., ktorý boli poučení o trestnoprávnych dôsledkoch nepravdivej svedeckej výpovedi, potom by to isté muselo platiť aj pre výpoveď K. K. ml., ktorý nevystupoval v pozícii svedka, ale ako poverený zástupca žalobcu. Odvolací súd preto vyhodnocoval uvedené výpovede podľa ich obsahu a v kontexte aj so všetkými ďalšími skutkovými zisteniami.
81. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že žalobca preukázal svoje tvrdenie o spôsobe určenia ceny prepravy vozidlami „Mercedes-Ančeta“ a „Mercedes-Treling“ tak, že cena je určená spôsobom tonáž x koeficient x počet km“, pričom koeficient, ani tonáž a ani vzdialenosť sporná nie je. Pri tomto závere odvolací súd vychádzal z výpovede svedkaN. Y. st., ktorý tento spôsob dohody o cene viackrát potvrdil a ktorý je potvrdený aj svedkom Y., ktorý bol prítomný pri jednaní medzi svedkom Némethom st. a zástupcom žalovaného L. ml. a ktorý záver vyplýva aj z predchádzajúcej praxe žalobcu a žalovaného, keď cena bola určená ako cena za TKM (tonakilometer), t.j. zohľadňujúca údaje o množstve ton, počte km a dohodnutého koeficientu. Tomuto
záveru zodpovedá aj následné správanie žalovaného, ktorý po dobu viac ako tri mesiace od zmeny koeficientu takúto úhradu žalobcovi aj platil.
82. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o preukázaní dohody o cene na základe mechanizmu tonáž x keoficient, nevysporiadal sa so zisteným skutkovým stavom v celom rozsahu, zistený skutkový stav nevyhodnotil vo všetkých jeho súvislostiach, nevyhodnotil vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a vo veci preto rozhodol nesprávne, keď žalobu zamietol. Odvolanie žalobcu je preto dôvodné.
83. Odvolací súd sa nestotožňuje ani so zhodnotením okresného súdu vo vzťahu k ekonomickej stránke dohodnutej ceny. V pôvodne zrušujúcom rozhodnutí bolo uložené okresnému súdu zohľadniť aj ekonomickú kauzu sporu, keď žalovaný namietal stupňujúci sa koeficient pri preprave na vzdialensti od 2 km do 5 km. K týmto okolnostim bol opätovne vypočutý svedok N. Y. st. pred okresným súdom dňna 06.05.2021. Po opätovnom vykonaní výsluchu tohto svedka na jednej strane okresný súd v bode 17. napadnutého rozhodnutia uviedol, že sa mu javilo logické zdôvodnenie svedka X,XXa st., že cena prepravy materiálu na menšie vzdialenosti môže byť v určitých prípadoch vyššia, nakoľko pri menších vzdialenostiach sa prepravuje materiál objemovo ťažší, ktorý prekračuje povolenú tonáž, preprava sa vykonáva na menšie úseky, avšak v horšom teréne, s čím sú spojené vyššie náklady na pohonné hmoty, stratu času, atď. Na druhej strane, napriek tomu, že okresnému súdu sa tento záver javil logický, pri ním uvedenom prepočte, ktorý po tomto zhodnotení nasleduje dospel k záveru, že cena požadovaná žalobcom niekoľkokrát prekračuje cenu dojednanú bežným spôsobom, pričom za cenu dojednanú bežným spôsobom určil koeficient 0,16 Eur pri vzdialenosti do 10 km po lepších komunikáciách. Odvolací súd konštatuje, že svedok Y. st. na pojednávaní dňa 06.05.2021 vysvetlil, že cena za 1 TKM na kratšie vzdialenosti vzhľadom na vyššie uvedené podmienky je vyššia, pričom pri ťažšom teréne mimo spevnených komunikácií sa aj pri predlžovaní tejto trasy od 1 do 5 km tento koeficient stupňuje práve z dôvodu predĺženia trasy v takýchto sťažených podmienkach. Zdôvodnil aj to, že koeficient 0,16 Eur, ktorý bol dohodnutý aj pôvodne, zohľadňoval nielen to, že sa jednalo o dopravu po cestných komunikáciách, ale aj miesto sídla žalobcu a reálneho vykonávania prepravy. Práve týmito okolnosťami svedok podľa názoru odvolacieho súdu logicky zdôvodnil aj prípadné progresívne stupňovanie koeficientu pri vzdialenostiach od 2 do 5 km. Na tú časť obrany žalovaného v ktorej namietal, že takýto spôsob dohodnutia ceny by bol pre neho neekonomický, okresný súd v pôvodnom zrušenom rozhodnutí nedal žiadnu odpoveď a preto v zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd uložil okresnému súdu posúdiť aj ekonomickú kauzu zmluvného vzťahu. Po doplnení dokazovania však podľa odvolacieho súdu žalobca dostatočne jasným, logickým, zrozumiteľným a akceptovateľným spôsobom odôvodnil aj progresívne zvyšovanie koeficientu pri vzdialenostiach prepravy od 2 do 5 km. 84. Úlohou súdu je zistiť, či k dohode o spôsobe určenia ceny došlo, pričom podľa odvolacieho súdu na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že k takejto dohode došlo. Žalobca preukázal svoje tvrdenie svedeckou výpoveďou svedka N. Y. st., ktorú odvolací súd vo vzťahu k predmetu tohto konania považoval za dostatočnú, výpoveďou svedka N. Z., ako aj predchádzajúcou a aj nasledujúcou praxou strán sporu a konaním žalovaného. Na druhej strane žalovaný ohľadne svojho tvrdenia o inom spôsobe určenia ceny (bez násobenia príslušným počtom km) okrem vlastného tvrdenia a tvrdenia o absencii ekonomického dôvodu žiadne dôkazy neuviedol.
85. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný spochybňuje výpoveď svedka N. Y. st., je potrebné poukázať aj na to, že samotný žalovaný nebol konzistentný vo vzťahu ku svojim tvrdeniam o spôsobe určenia ceny, pretože v spise na čl. 19 p.v. sa nachádza jeho list zo dňa 25.01.2019 adresovaný žalobcovi, kde neuviedol ním tvrdený spôsob určenia ceny pri doprave - „Mercedes-Ančeta“ tonáž x zvolený koeficient na 3, resp. 4 km (0,72 Eur, 0,815 Eur), ale uviedol spôsob určenia ceny tonáž x km x koeficient 0,16 Eur, pričom tento koeficient sa však týkal len prepravy nad 5 km. V tomto liste teda žalovaný uviedol iné skutkové tvrdenia, akými sa bránil v konaní.
86. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že vo vzťahu výpovedi svedka Michala Németha st. k podrobnostiam spôsobu určenia ceny pri jednotlivých koeficientoch ju treba vnímať aj z pohľadu celkového spôsobu určenia ceny, čomu napovedá aj samotné znenie odporu žalovaného. Ten na str. 2, bod 3. odporu uviedol, že pri doprave „Mercedes-Ančeta“ a „Mercedes-Treling“ bola dohodnutá cena za 1 TKM (tonakilometer) podľa vzdialenosti prepravy - 0,62 Eur/1 TKM, 0,72 Eur/1 TKM, 0,815 Eur/1 TKM, 0,915 Eur/1 TKM. Z vyjadrenia samotného žalovaného v odpore vyplýva ním určenú cena tak, že
koeficient bol dohodnutý pri uvedených vzdialenostiach za každý 1TKM (napr. 0,62 Eur/1 TKM) podľa vzdialenosti, čo by zodpovedalo tvrdeniam žalobcu. V ďalšom texte odporu vytýkal žalobcovi nesprávne účtovanie napr. ceny „0,62 Eur/2 TKM“, keď žalobca mal správne účtovať „0,62 Eur/1 TKM * 9089,52 ton“. Hoci žalovaný namietal v odpore účtovanie ceny „0,62 Eur/2 TKM“ ako nesprávne, v priebehu konania práve výpoveď svedkaX Y. st., že „koeficient je za niekoľko km a nie za 1 km“ považoval za potvrdenie svojho tvrdenia. Vnímanie pojmov „koeficient za 1 km, resp. za niekoľko km“ preto nie je rozhodujúce pri závere o spôsobe určenia ceny aj keď sa tvrdenie žalovaného a svedka Y. st. v tejto časti (koeficient „za 3 km, resp, za 5 km) zhodovali, a to vzhľadom na rôzny význam, ktoré týmto pojmom strany pripisovali a ako ich vnímali. Rozhodujúcou je skutočnosť o preukázaní spôsobu určenia ceny vzorcom - tonáž x koeficient x prísl. počet kilometrov. Pokiaľ preto žalovaný vytýkal svedkovi X Y.ovi st. nepresnosť a rozporuplnosť v jeho výpovediach týkajúcich sa konkrétnych koeficientov, pričom vo vzťahu k spôsobu určenia ceny svedokXX. Na st. od počiatku tvrdil to isté, potom aj samotné vyjadrenia a tvrdenia žalovaného v priebehu konania umožňujú rôznu interpretáciu.
87. Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že žalobca preukázal existenciu nepomenovanej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bola dohoda o zemných prácach a vykonaní prepravy, pričom preukázal aj rozsah tejto prepravy, čo sporné nebolo, preukázal aj dohodnutý koeficient tejto prepravy, čo tak isto sporné nebolo a podľa odvolacieho súdu preukázal aj spôsob určenia ceny tak, že táto sa mala tvoriť aj pri vzdialenostiach od 1 do 5 km spôsobom
- tonáž x koeficient x km. Na základe uvedeného je preto žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie 74.875,81 Eur dôvodný a odvolací súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy.
88. Odvolací súd neprihliadol na tvrdenie žalovaného na pojednávaní o prípadnej neplatnosti zmluvy uzavretej medzi stranami sporu z dôvodu nepreukázania dohody o cene. Ako už bolo uvedené odvolací súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca preukázal ním tvrdený spôsob určenia ceny a preto nie je dôvod aby súd konštatoval neplatnosť zmluvy z dôvodu nepreukázania dohody o cene plnenia.
89. Pretože odvolací súd nemal preukázanú procesnú obranu a tvrdenie žalovaného o tom, že cena sa mala tvoriť pri preprave na vzdialenostiach od 2 do 5 km bez násobku počtom príslušných kilometrov, potom nepreukázal ani vznik nároku na bezdôvodné obohatenie voči žalobcovi, ktorý by bol spôsobilý na započítanie. Žalovaný tým, že nepreukázal ním tvrdený spôsob výpočtu ceny prepravy, nepreukázal existenciu bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu a ani nesprávnosť účtovania ceny, ktoré sú predmetom faktúr uplatnených žalobcom v tomto konaní pod č. 20180223 a č. 20180228.
90. Odvolací súd mal na základe vyhodnotenia vykonaného dokazovania, a to aj po doplnení svedeckej výpovede svedka Y. st., preukázané tvrdenie žalobcu o ním uvedenom spôsobe určenia ceny (tonáž x km x koeficient). Spornosť v tvrdeniach strán sporu pri spôsobe určenia ceny bola teda na základe výsledkov dokazovania vyhodnotená v prospech tvrdení žalobcu, hoci to žalovaný popieral, a to bez toho, aby súd aplikoval pravidlá výkladu prejavu vôle na návrh ceny zo strany povereného zástupcu žalovaného K. K. ml.
91. Nad rámec uvedeného odvolací súd udáva, že aj pri aplikácii ust. § 266 ObZ na výklad prejavu vôle žalovaného pri návrhu o spôsobe určenia ceny by dospel k rovnakému záveru ako je uvedené vyššie t. j., že cena bola dohodnutá spôsobom tonáž x koeficient x príslušný počet km. Na výklad prejavu vôle slúžia výkladové pravidlá uvedené v § 266 ods. 1 - 4 ObZ. Pokiaľ nie je možné dospieť k výkladu prejavu vôle podľa skorších odsekov tohto ustanovenia, nastáva posúdenie prejavu vôle podľa nasledujúcich odsekov tohto ustanovenia. Ak žalovaný tvrdil, že jeho úmyslom bolo navrhnúť žalobcovi cenu prepravy tak, že pri vzdialenosti prepravy od 2 - 5 km sa malo jednať o určenie nesporných koeficientov od 0,62 Eur po 0,915 Eur pri vzdialenosti od 2 do 5 km, avšak bez následného násobenia príslušným počtom km preprav, nebolo preukázané, že by takýto prejav vôle žalovaného bol žalobcovi známy alebo mu musel byť známy. Odvolací súd vychádza z predchádzajúcej zavedenej praxe medzi stranami sporu, že na základe objednávky č. 1/2018 spôsob určenia ceny predstavoval vzorec - tonáž x koeficient x vzdialenosť. Existencia vedomosti žalobcu, že pri vzdialenostiach od 2 - 5 km pri následnej ústnej zmene spôsobu určenia ceny mal žalovaný úmysel aby sa násobok tonáže a koeficientu už nenásobil počtom kilometrov, preukázaná nebola.
92. Podľa odvolacieho súdu by bolo potrebné následne aplikovať ods. 2 ust. § 266 ObZ, podľa ktorého sa vykladá prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Nebolo sporné v konaní a potvrdil to aj žalovaný priamo v odpore, že cena prepravy mala byť dohodnutá - za 1TKM (tonakilometer). V prípade takto navrhnutého spôsobu, t. j. prostredníctvom určenia na 1TKM a príslušného koeficientu, potom zodpovedá výkladu prejavu vôle podľa § 266 ods. 2 ObZ, že adresát takejto ponuky predpokladá, že sa jedná o veličinu 1TKM pri určitom koeficiente t. j., že v danom prípade sa koeficient násobí príslušnou tonážou a kilometrami, čo je obsiahnuté priamo v použitom pojme - 1TKM. Tomuto záveru zodpovedá aj výkladové pravidlo podľa § 266 ods. 3 ObZ, keď pri výklade prejavu vôle podľa ods. 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovaní o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to povaha veci pripúšťa. Práve z tohto výkladového pravidla, t. j. zohľadňujúce spôsob uzatvárania zmluvy - a to prostredníctvom pojmu 1TKM s uvedením príslušného koeficientu na konkrétnu vzdialenosť, ako aj predchádzajúcu prax, keď na základe objednávky č. 1/2018 bola zaužívaná prax o spôsobe určenia ceny (tiež podľa TKM) podľa vzorca - tonáž x koeficient x km, ako aj následné správanie žalovaného, keď po dobu viac ako tri mesiace uhrádzal faktúry, v ktorých bola vyúčtovaná cena podľa vzorca tonáž x keoficient x km, vyplýva výklad prejavu vôle pri určení ceny tak, ako tvrdil žalobca, a to spôsobom tonáž x km x koeficient. Pokiaľ aj na základe všetkých vyššie uvedených okolností by ostal sporný prejav vôle žalovaného, potom v zmysle ust. § 266 ods. 4 ObZ (podľa ktorého prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila) je nevyhnutné zohľadniť v konaní nespornú skutočnosť, že spôsob určenia ceny navrhol žalovaný. Pokiaľ by teda aj napriek všetkým vyššie uvedeným výkladovým pravidlám podľa § 266 ods. 1, 2, 3 ObZ ostal sporný výklad prejavu vôle žalovaného, vzhľadom na to, že spôsob určenia ceny pri vzdialenostiach od 2 - 5 km navrhol práve žalovaný, spôsob určenia ceny treba vykladať na jeho ťarchu, pretože prvýkrát použil pojem tonakilometer a koeficient pri uvedených vzdialenostiach. Aj v prípade aplikácie výkladu prejavu vôle podľa § 266 ObZ by bol preto skutkový záver rovnaký a to, že výklad prejavu vôle žalovaného treba vyložiť pri určení spôsobu ceny tak, že sa jedná o vzorec - tonáž x koeficient x počet km.
93. Pretože žalovaný nezaplatil žalobcovi ním uplatnený nárok, dostal sa svojim konaním do omeškania, keď v lehote splatnosti podľa vystavených faktúr dlžnú sumu žalobcovi neuhradil. Pokiaľ sa týka splatnosti vystavených faktúr, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že aj predchádzajúce tri faktúry po zmene koeficientu boli žalovaným uhrádzané. Pôvodne žalovaný namietal splatnosť faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania s poukázaním na ním tvrdenú dohodu, podľa ktorej malo dôjsť k uhrádzaniu týchto faktúr až potom, ako dôjde k uhradeniu týchto súm investorom podľa objednávky č. 1/2018. Ako už uviedol aj súd prvej inštancie v pôvodne zrušenom rozhodnutí, nebola sporná medzi stranami konania dohoda o spôsobe určenia ceny na základe koeficientov navrhovaných žalovaným, pričom pri tejto dohode za prítomnosti svedkov Xst. a Z. nebola preukázaná dohoda o lehote splatnosti tak, ako to pôvodne tvrdil žalovaný, a to do 3 dní od úhrady investorom. Podľa odvolacieho súdu táto lehota splatnosti sa týkala pôvodného plnenia realizovaného medzi stranami sporu na základe objednávky č. 1/2018. Žiadna takáto dohoda pri dohode o cene na základe nového plnenia pri zmene koeficientu preukázaná nebola. Odvolací súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia vo výške podľa § 369 ObZ, § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., t.j. 9% ročne, pričom v čase vzniku omeškania (06.01.2019 a 18.01.2019, t.j. nasledujúci deň po splatnosti uvedených faktúr) predstavovala základná úroková sadzba ECB výšku 0% a pri jej zvýšení o 9 percentuálnych bodov, potom predstavuje úrok z omeškania sadzbu 9% ročne.
94. Vzhľadom k tomu, že žalobca si aj v rámci odvolania uplatnil v odvolacom návrhu nárok na priznanie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a keďže bol v spore úspešný, odvolací súd mu priznal túto náhradu v ním uplatnenej výške 40,- Eur podľa § 369c ObZ v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
95. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd podľa § 388 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil v prvej výrokovej vete tak, že žalobe po čiastočnom späťvzatí vyhovel.
96. Odvolací súd v druhej výrokovej vete zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobe v rozhodujúcej časti vyhovel. K zastaveniu konania došlo v časti 40,-Eur, čo predstavuje zanedbateľný pomer (0,05%) z celkovo uplatneného nároku vo výške 74.955,81 Eur (74.875,81 Eur plus 80,-Eur paušálnych nákladov).
Žalobca mal preto v konaní úspech v rozhodujúcej časti a jeho procesné zavinenie pri čiastočnom späťvzatí predstavuje len nepatrnú časť nemajúcu vplyv na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania podľa zásady úspech v spore. Odvolací súd preto zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v druhej súvisiacej výrokovej vete o náhrade trov konania. Po zmene napadnutého rozhodnutia a vyhovení nároku žalobcu v rozhodujúcej časti, mal žalobca v konaní rozhodujúci úspech a v zymsle § 255 ods. 1 CSP preto priznal odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového konania voči žalovanému v celom rozsahu.
97. Pretože žalobca bol úspešný v odvolacom konaní, o jeho trovách rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako strane úspešnej v odvolacom konaní priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému v celom rozsahu.
98. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).