Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Pc-45-2018.pdf
PDF · 81.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-43Pc/45/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou v právnej veci navrhovateľa: Š. H., R.. XX.XX.XXXX, D. C. X, J., proti osobe oprávnenej z vyživovacej povinnosti: K. H., R.. XX.XX.XXXX, D. W. X, J.X., v konaní o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa: Š. H., R.. XX.XX.XXXX, voči osobe oprávnenej z vyživovacej povinnosti: K. H., R.. XX.XX.XXXX, ktorá bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Košice II, č.k. 41C/55/2010 - 55 zo dňa 08.12.2010 dňom 01.02.2018.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.04.2018 doplneným dňa 27.06.2018 žiadal, aby súd od 01.02.2018 zrušil výživné na plnoleté dieťa z dôvodu ukončenia štúdia na strednej škole, pretože od novembra 2017 zo školy odišiel a šiel pracovať do Prahy, čiže od decembra 2017 nenavštevuje žiadnu strednú školu.
2. Oprávnený z vyživovacej povinnosti návrh na začatie konania ani procesné poučenia o právach a povinnostiach neprevzal do vlastných rúk, ale mu boli doručené postupom podľa ust. § 116 Civilného sporového poriadku (CSP) zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 27.11.2018 s tým, že uplynutím 15 dní od zverejnenia, t.j. dňa 12.12.2018, sa považujú za doručené. Súdu sa ani lustráciou pobytu osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti v Českej republike nepodarilo zistiť adresu jeho aktuálneho pobytu z centrálnej evidencie osôb. K návrhu na začatie konania sa nevyjadril.
3. V priebehu konania sa súdu podarilo lustráciou v Sociálnej poisťovni zistiť, že oprávnený z vyživovacej povinnosti je od 27.09.2021 zamestnaný na trvalý pracovný pomer.
4. Pojednávania dňa 09.12.2021 sa nezúčastnil ani navrhovateľ, z dôvodu, že si neprevzal zásielku v odbernej lehote, nezúčastnil sa ho ani oprávnený z vyživovacej povinnosti z rovnakého dôvodu. Súd pojednával a rozhodol v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) v neprítomnosti navrhovateľa a oprávneného z vyživovacej povinnosti.
5. Súd vykonal dokazovanie pripojeným rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 41C/88/2010 - 55 zo dňa 08.12.2010, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 30.07.2021, správou zo dňa 13.10.2021 zamestnávateľa oprávneného z vyživovacej povinnosti.
6. Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. 41C/88/2010 -55 zo dňa 08.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.03.2011, rozviedol manželstvo navrhovateľa Š. H. a schválil rodičovskú dohodu
aj ohľadne výšky výživného na v tom čase maloletého K. H.Á. (oprávnený z vyživovacej povinnosti) na sumu 50,-Eur mesačne.
7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Oddelenie služieb pre občana, zo dňa 30.07.2021, súd zistil, že oprávnený z vyživovacej povinnosti nie je ani v minulosti nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá ani v minulosti nepoberal dávky v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok ani iné sociálne dávky a prídavok na dieťa poberala jeho matka od 01.09.2002 do 31.01.2018 s tým, že k ukončeniu vyplácania prídavku na dieťa došlo z dôvodu, že menovaný bol študentom do 31.01.2018.
8. Z výsledkov lustrácie súdu v dostupných evidenciách bolo zistené, že oprávnený z vyživovacej povinnosti je od 27.09.2021 zamestnaný a zo správy zamestnávateľa oprávneného z vyživovacej povinnosti bolo potvrdené, že je zamestnaný na trvalý pracovný pomer
9. Takto zistený skutočný stav súd právne posúdil nasledovne:
10. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojem žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len účastník) a konanie podľa tohto zákona ak z povahy veci nevyplýva inak.
11. Podľa ust. § 155 CMP, konanie sa začína len na návrh.
12. Podľa ust. § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť, alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
13. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, (ZOR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. V zmysle ust. § 78 ZOR, súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
15. Podľa ust. Čl. 6 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
16. Podľa čl. 11 ods. 1 CMP súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
17. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v danom prípade navrhovateľ ako otec oprávneného z vyživovacej povinnosti mal rozsudkom súdu určený rozsah vyživovacej povinnosti v sume 50,-Eur mesačne. Svojím návrhom sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti v dôsledku podstatnej zmeny pomerov na strane jeho syna, oprávneného z vyživovacej povinnosti, ktorý od 01.02.2018 ukončil štúdium na strednej škole. Túto skutočnosť mal súd potvrdenú aj zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 30.07.2021, kedy bol matke oprávneného z vyživovacej povinnosti vyplácaný prídavok na dieťa do 31.01.2018.
18. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť, ktorou je narodenia dieťaťa. Zánik tejto vyživovacej povinnosti zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť, teda nie je viazaný na dosiahnutie konkrétnej vekovej hranice ani na podmienku bývania v spoločnej domácnosti. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady, za splnenej požiadavky trvalosti tohto stavu. Výživné v prípade plnoletých detí však obligatórne nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.
19. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu trvá dovtedy, pokiaľ nie je schopné samo sa živiť. Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť, nie je v zákone vymedzená, avšak súdna prax ju definuje nasledovne: "Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú samé schopné sa živiť (zarábať
si). Veková hranica 18 rokov má význam len z procesného hľadiska v tom zmysle, že do dosiahnutia plnoletosti možno začať konanie vo veciach výživného aj bez návrhu, po dovŕšení plnoletosti iba na návrh. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené potreby a záujmy, majetkové pomery a podobne. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov, uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti jednoznačnejšia je situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a pod. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením štúdia toho istého stupňa a z toho hľadiska nepovažovala za relevantné ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania."
20. Nakoľko sa súdu v priebehu tohto konania nepodarilo oprávnenému z vyživovacej povinnosti doručiť návrh na začatie konania do vlastných rúk ani zistiť adresu jeho pobytu, a teda sa súdu nepodarilo zistiť jeho stanovisko k podanému návrhu ani ozrejmiť skutočnosti týkajúce sa jeho štúdia, ukončenia štúdia ( nepodarilo sa získať informácie ohľadne školy, ktorú navštevoval nakoľko ani matka oprávneného na výzvy súdu jej adresované nijako nereagovala) a jeho aktuálnych osobných a zárobkových pomerov, vychádzal zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, z ktorej vyplýva záver, že prídavok na dieťa, teda na K. H., R.. XX.XX.XXXX, bol jeho matke ako osobe oprávnenej vyplácaný do 31.01.2018, pretože k tomuto dňu došlo k ukončeniu jeho štúdia.
21. Hoci režim prídavku na dieťa a výživného na dieťa, patria do právnej úpravy odlišných odvetví práva a právnych predpisov a existencia nároku na ne sa navzájom nepodmieňuje, podmienky, za akých dochádza k skončeniu vyplácania prídavku na dieťa sú relevantné aj pre podmienky ukončenia vyživovacej povinnosti rodiča na plnoleté dieťa.
22. K skončeniu vyplácania prídavku na dieťa došlo v dôsledku toho, že oprávnený z vyživovacej povinnosti prestal spĺňať podmienky na vyplácanie prídavku na dieťa, pretože ukončil štúdium na strednej škole k 31.01.2018, teda ku dňu ukončenia prvého školského polroka a to hneď po tom ako v októbri 2017 dosiahol vek plnoletosti.
23. Záverom súd uvádza, že aj to, že aktuálne od 27.09.2021 je oprávnený z vyživovacej povinnosti zamestnaný v trvalom pracovnom pomere je dôležitá a podstatná skutočnosť, avšak súd zrušil vyživovaciu povinnosť povinného otca voči oprávnenému synovi od 01.02.20218 vzhľadom k vyššie uvedeným zisteným skutočnostiam a cit. zákonným ustanoveniam.
24. O trovách konania súd nerozhodoval s odkazom na ust. § 57 CMP, v zmysle ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy štátu, rozhoduje súd len na návrh, pretože takýto návrh nebol podaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)).