Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10C-61-2021.pdf
PDF · 102.36 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/61/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Nových Zámkoch samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcov: v 1. rade: M. V., rodený V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. U. XXX a v 2. rade: A. V., rodená B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. U. XXX proti žalovanej: N. T., nezistený vlastník, zastúpená: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam, ktoré sú vedené Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, pre katastrálne územie Michal nad Žitavou, obec Michal nad Žitavou, na liste vlastníctva číslo XXXX ako PARCELY registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parcela číslo XXX/X záhrada o výmere 234 m2, parcela číslo XXX/XX orná pôda o výmere 52 m2, parcela číslo XXX/XX orná pôda o výmere 401 m2.
II. Súd v y p o r i a d a v a podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam, ktoré sú vedené Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, pre katastrálne územie Michal nad Žitavou, obec Michal nad Žitavou, na liste vlastníctva číslo XXXX ako PARCELY registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parcela číslo XXX/X záhrada o výmere 234 m2, parcela číslo XXX/XX orná pôda o výmere 52 m2, parcela číslo XXX/XX orná pôda o výmere 401 m2 tak, že uvedené nehnuteľnosti p r i k a z u j e do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v celosti 1/1 k celku žalobcu v 1.rade: M. V., rodený V., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvale bytom F. U. XXX a žalobkyne v 2.rade: A. V., rodená B., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvale bytom F. U. XXX.
III. Žalobcovia v 1.rade a v 2.rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej sumu 114,50 eur na účet Slovenského pozemkového fondu, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, číslo účtu IBAN: SK34 8180 0000 0070 0019 4492, variabilný symbol: 10612021, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalobcom v 1.rade a v 2.rade súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1.rade a v 2.rade sa svojou žalobou domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku (ďalej aj sporné nehnuteľnosti). Zároveň sa domáhali aj vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, aby sporné nehnuteľnosti boli prikázané do ich výlučného bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že žalovanej boli ochotní vyplatiť hodnotu jej spoluvlastníckeho podielu vo výške 114,50 eur.
2. Žalovaná je neznámym vlastníkom, ktorú v konaní pred súdom zastupuje Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345 podľa § 34 ods. 14 zákona číslo 330/1991 Z.z. o pozemkových
úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu so žalobou súhlasila.
3. Na pojednávanie konané dňa 09.12.2021 sa žalobkyňa v 2.rade nedostavila, doručenie predvolania mala riadne vykázané, svoju neprítomnosť ospravedlnila pre neodkladné pracovné povinnosti a preto súd pojednával v jej neprítomnosti podľa § 180 C.s.p..
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov, LV číslo XXXX k.ú. Michal nad Žitavou, LV číslo XXX k.ú. Michal nad Žitavou, kópie katastrálnej mapy, kúpnej zmluvy, pripojeného spisu Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor V XXXX/XX, pripojeného spisu tunajšieho súdu 16D/1148/2017 a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:
5.1 Na LV č. XXXX k.ú. Michal nad Žitavou sú evidované parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parcela číslo 169/4 záhrada o výmere 234 m2, parcela číslo XXX/XX orná pôda o výmere 52 m2, parcela číslo XXX/XX orná pôda o výmere 401 m2, keď bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 5/6 k celku sú žalobcovia v 1.rade a v 2.rade a žalovaná so spoluvlastníckym podielom 1/6 k celku (postoje strán, výpis z LV č.XXXX k.ú. Michal nad Žitavou).
5.2 Žalobcovia v 1.rade a v 2.rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi manželov v celosti 1/1 nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. a obci Michal nad Žitavou vedených na LV číslo XXX, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcela číslo XXX/X záhrada o výmere 893 m2, parcela číslo XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 32 m2, parcela číslo XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 242 m2, na parcele číslo XXX/XX záhradná chatka so súpisným číslom XXX (LV číslo XXX k.ú. Michal nad Žitavou).
5.3 Zo zhodných postojov strán a z kópie z katastrálnej mapy je zjavné, že sporné nehnuteľnosti udržujú žalobcovia v 1.rade a v 2.rade, žalovaná sa na týchto aktivitách nepodieľa. Sporné nehnuteľnosti v skutočnosti predstavujú pozemky, cez ktoré majú žalobcovia v 1.rade v 2.rade prístup k ďalších svojim susediacim pozemkom. Obe strany sa zhodli, že sporné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, pretože by to bolo neúčelné vznikom malých parciel nevhodného tvaru, ktorých praktické využitie by bolo otázne a sú bezprostredne susediace s pozemkami vo vlastníctve žalobcov v 1.rade v 2.rade.
5.4 Z kúpnej zmluvy pripojenej k žalobe, ako aj z vkladového spisu Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor S bolo zistené, že v prípade kúpnej zmluvy zo dňa 03.05.2021, ktorej predmetom bola orná pôda v k.ú. a obci Michal nad Žitavou predávajúcich O. Č. a O. B., kupujúceho obec Michal nad Žitavou predstavovala kúpna cena 1 euro za m2.
5.5 Uznesením Okresného súdu Nové Zámky 16D/1148/2017-29, Dnot 284/2017 zo dňa 04.05.2018 bola v dedičskom konaní po poručiteľke C. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. nad R. schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej sporné nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 5/12 k celku nadobudol právny predchodca žalobcov v 1.rade a v 2.rade A. Z., bytom M. C. II, Z. cesta XXX, T. republika voči ustupujúcej dedičke bezodplatne. V tomto dedičskom konaní bola stanovená všeobecná hodnota ornej pôdy vo výške X,XX eur za m2.
6. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo a) súpisu pozemkov, ktoré boli predmetom konania, b) súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe,
c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
Podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky.
Podľa § 16 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“), b) s nezisteným vlastníkom (§ 13), c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca.
Podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Z.z. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
7.1 Ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec, a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu(záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať do katastra nehnuteľností. Pokiaľ ide o prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, neposudzuje sa iba deliteľnosť z hľadiska technických kritérií, ale i deliteľnosť z hľadiska účelnosti a využitia nehnuteľnosti bývalými podielovými spoluvlastníkmi. V prípade reálneho rozdelenia nehnuteľnosti by účastníci zotrvali v susedskom vzťahu, čo vzhľadom na prípadnú narušenosť a vyhrotenosť ich vzťahov by mohlo viesť k problémom, preto negatívne susedské spolužitie spôsobuje nemožnosť riadneho užívania nehnuteľnosti. Reálnym rozdelením sa v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozumie reálne rozdelenie jednej určitej spravidla nehnuteľnej veci v súčinnosti so znalcom a pri nevyhnutnej existencii oddeľovacieho geometrického plánu. Reálnym rozdelením nie je, ak sa viac samostatných vecí rozdelí bez ďalšieho medzi účastníkmi (porovnaj rozsudok NS ČR zo 6.12.2005, sp. zn. 22Cdo 2631/2005). Rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov je uvedené na prvom mieste. Súd môže vykonať spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva spočívajúci v prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu alebo v nariadení predaja a rozdelenie výťažku, len pokiaľ nie je rozdelenie veci dobre možné. Ak vec možno takto rozdeliť, nemôže súd skúmať účelné využitie veci, ktoré ostatne nie je rozhodujúce, a navyše sa toto kritérium uplatňuje len pri rozhodovaní o prikázaní veci jednému zo spoluvlastníkov za náhradu. Reálne rozdelenie podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy najmä v prípade nezastavených pozemkov. Tento spôsob vyporiadania súd zváži aj v tom prípade, keby návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva obsahoval iný spôsob vyporiadania. Predpokladom
použitia tohto spôsobu vyporiadania je reálna deliteľnosť veci, pričom nejde len o faktickú možnosť rozdelenia veci (napr. v prípade budovy nie je prípustné jej horizontálne rozdelenie podľa poschodí, ale len vertikálne delenie) a súlad s právnymi predpismi (napr. stavebnými predpismi). Reálne rozdelenie veci musí korešpondovať výške spoluvlastníckych podielov. Pri rozdelení pozemku sa súd nezaobíde bez odborných znalostí znalca z odboru geodézie ani bez geometrického plánu. Bez geometrického plánu, ktorý musí byť potvrdený správou katastra, sa súd nezaobíde preto, že v katastri nehnuteľností sú zapísané všetky nehnuteľnosti s uvedením druhu pozemku, výmery a spôsobu užívania a zapisujú sa i čísla parciel. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta sú od účinnosti novely (zákona č. 526/2002 Z.z.) zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie sa podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci , možno vyvodiť, že to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, solventnosť účastníkov a pod.).Okrem uvedených kritérií súd pri rozhodovaní, komu vec prikáže, môže prihliadnuť aj na ďalšie kritérium, a to skutočnosť, že spoluvlastník sa správal násilne voči ostatným spoluvlastníkom. Ide najmä o prípady výtržníctva, prípadne o fyzické napádanie či hrubé urážanie spoluvlastníkov, ale aj o prípady poškodzovania veci, ktoré sú v spoluvlastníctve. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd zvolí tretí spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva - nariadi predaj veci a výťažok rozdelí podľa podielov.
7.2 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom uznesení vo veci vedenej pod sp. zn. 8Cdo 31/2018 zo dňa 15. 04. 2019 uviedol: „V záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením intabulačného princípu a stratou niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o. i. ustanovený zákonný mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového fondu 1. s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180) a 2. pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa písmena d/ rovnakého ustanovenia). Pre obe takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s nezisteným vlastníkom“ (tu por. i čl. I § 13 a § 16 ods. 1 písm. b/ zákona 180).“ Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie citovanom uznesení (bod 52.) rovnako uviedol: „Priblížená právna konštrukcia spôsobuje udržateľnosť označenia Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného (a i v žalobe či v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180, teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy alebo sídla (prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového zapojenia do súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku). Takéto označenie ale naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javilo len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností..., zast. Slovenským pozemkovým fondom...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom..., zast. slovenským pozemkovým fondom...“ (k tomu pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 11/2016). Napokon Najvyšší súd SR uviedol, že „Potreba zavedenia tohto inštitútu vyplynula najmä zo skutočnosti, že v evidencii vlastníctva nehnuteľností je zapísaných tisíce fyzických osôb, o ktorých možno s istotou tvrdiť, že už nežijú, resp. nie je známe a zistiteľné miesto ich trvalého pobytu, čo spôsobuje problémy pri nakladaní s takýmito nehnuteľnosťami. Zákonodarca preto vytvoril značne neštandardný subjekt „neznámeho“, resp. „nezisteného“ vlastníka, aby takýto subjekt, zo zákona zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, mohol byť sporovou stranou v sporoch vyplývajúcich
z vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Tento inštitút je opodstatnený predovšetkým vtedy, keď je v evidencii nehnuteľností zapísaný neznámy, resp. nezistený vlastník a je potrebné usporiadať vlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam .
8. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov v 1.rade a v 2.rade ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, vrátane navrhovaného spôsobu je dôvodná. Zo zhodných postojov žalobcov v 1.rade a v 2.rade a zástupcu žalovanej, ale aj z LV č. XXXX k. ú. Michal nad Žitavou je zrejmé, že sporné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a to pri žalobcoch v 1.rade a v 2.rade v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v podiele 5/6 k celku a pri žalovanej 1/6 k celku. Už v predchádzajúcej časti odôvodnenia je uvedená zásada, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Rešpektovaním tejto zásady je potrebné skonštatovať, že návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam bolo potrebné vyhovieť. Zároveň bol súd povinný riešiť aj otázku vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom vychádzal jednak z toho, že v tomto konaní nie je viazaný žalobou a jednak z toho, že poradie a spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva je určený zákonom a to v § 142 ods. 1 OZ. Prvým spôsobom je reálna deľba, ktorá v zásade prichádza do úvahy v prípade nezastavaných pozemkov. Zároveň muselo byť prihliadnuté na špecifické okolnosti veci. Sporné nehnuteľnosti sú pozemkami a súd má za to, že nie sú reálne deliteľné. Vznikom malých parciel nevhodného tvaru by praktické využitie bolo otázne a naviac sporné nehnuteľnosti bezprostredne susedia s pozemkami vo vlastníctve žalobcov v 1.rade a v 2.rade (LV číslo XXX, k.ú. a obec Michal nad Žitavou). Reálnym rozdelením pozemkov by tak vznikli nové pozemky pomerne malej výmery, ktoré by neslúžili svoju účelu v prospech žalobcov v 1.rade a v 2.rade, ani v prospech žalovanej. Tým pádom nie je splnená požiadavka na reálnu deľbu, ktorou je účelnosť a následné využitie sporných nehnuteľností doterajšími podielovými spoluvlastníkmi a to obzvlášť, keď žalovaná ako neznáma vlastníčka prostredníctvom svojho zástupcu o užívanie nemá vôbec záujem. Po vylúčení prvého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd zvážil druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie celej veci za primeranú náhradu niektorému z podielových spoluvlastníkov. V rámci tejto skupiny vyporiadania podielového spoluvlastníctva bolo prihliadnuté nielen na veľkosť spoluvlastníckych podielov, ale aj na ďalšie kritéria, akými sú účelné využitie veci, reálny záujem účastníkov o užívanie a zhodnocovanie veci. Súd zvyčajne skúma aj ďalšie kritéria ako násilné správanie sa niektorého z podielových spoluvlastníkov, ktoré kritérium je však v tomto konaní bezpredmetné. Súd však nemohol opomenúť a teda neprihliadnuť na skutočnosti, podľa ktorých reálne užívanie sporných nehnuteľností a ich udržiavanie v spôsobilom stave zabezpečujú výlučne žalobcovia v 1.rade a v 2.rade, ktorí majú záujem v tomto trende pokračovať naďalej a to aj z toho dôvodu, že v susedstve majú ďalšie svoje pozemky a to všetko za situácie, keď sú väčšinovými bezpodielovými spoluvlastníkmi manželov v spoluvlastníckom podiele 5/6 k celku sporných nehnuteľností. Ide o skutočnosti, ktoré súd presvedčili, že najvhodnejším spôsobom na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bude prikázanie celej veci žalobcom v 1.rade a v 2.rade do ich výlučného vlastníctva a to za primeranú náhradu. Pod pojmom primeranej náhrady sa má na mysli všeobecná, teda trhová cena zodpovedajúceho spoluvlastníckeho podielu sporných nehnuteľností. Na tento účel bol zabezpečený vkladový spis Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor S ktorého súčasťou je kúpna zmluva zo dňa 03.05.2021 bližšie vymedzená v bode 5.4 odôvodnenia tohto rozsudku, podľa ktorej bola určená všeobecná hodnota sporných nehnuteľností v rozsahu 1 euro / m2, čomu v konečnom dôsledku neodporuje ani uznesenie Okresného súdu Nové Zámky 16D/1148/2017-29, Dnot 284/2017 zo dňa 04.05.2018, ktoré je bližšie vymedzené v bode 5.5 odôvodnenia tohto rozsudku. Voči takto navrhovanej odplate za spoluvlastnícky podiel žalovanej súd výhrady nemá. Záverom sa tak dodáva, že žaloba bola podaná dôvodne v celom rozsahu.
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. k § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobcom v 1.rade a v 2.rade úspešným v spore však nárok na náhradu trov konania priznaný nebol, pretože sa ho vzdali.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.