Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/91/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: Ing. I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XX, XXX XX, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, vo veci žaloby preskúmania rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Trnava, odboru opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií Trnava, číslo: OU- TT-OOP2-2020/031552-002 zo dňa 02.09.2020, takto

rozhodol:

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. OU-TT-OOP2-2020/031552-002 zo dňa 02.09.2020 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi súd priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1.

Okresný úrad Galanta, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií Galanta, prvostupňovým rozhodnutím č. OU-GA-OCDPK-2020/003314 zo dňa 05.05.2020 uložil žalobcovi podľa pokutu za správny delikt, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 25.02.2018 v čase o 12:33:05 hod. užíval vymedzený úsek cesty R1, 6,1 km smer Nitra, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky, čím spáchal správny delikt podľa ust.

2.

Prvostupňový správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že na základe záznamu o vykonaní kontroly č. 122058749 a vyhotovenej fotografie dňa 26.02.2018 v čase o 13:40:55 hod. bolo zistené a preukázané, že žalobca dňa 25.02.2018 v čase od 12:33:05 užíval vymedzený úsek cesty R1, 6,1 km smer Nitra, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky, čím spáchal správny delikt podľa ust.

3.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 02. júla 2020 odvolanie, ktoré doplnil písomne dňa 21. septembra 2020.

4.

Žalovaný Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií Trnava napadnutým rozhodnutím č. OU-TT-OOP2-2020/031552-002 zo dňa 02.09.2020

potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Galanta, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-GA-OCDPK-2020/003314 zo dňa 05.05.2020.

5.

Odvolací orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmaním prvostupňového rozhodnutia, ako aj spisového materiálu, mal za jednoznačne preukázané, že žalobca ako prevádzkovateľ vozidla s evidenčným číslom GA250DX nezabezpečil, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest splnil povinnosť podľa a nedisponoval potvrdením o zakúpení elektronickej diaľničnej známky za vozidlo s evidenčným číslom GA250DX na deň 25.02.2018 v čase o 12:33:05 hod., kedy užíval vymedzený úsek cesty R1, 6,1 km smer Nitra vyššie uvedeným vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. Odvolací orgán uviedol, že kontrolným systémom bolo zaznamenané vozidlo bez úhrady diaľničnej známky, pričom pri hodnotení dôkazov vychádzal žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, z ust. , podľa ktorého je záujem na riadnom výbere poplatku za užívanie nadštandardných typov pozemných komunikácií, pričom podľa finančné prostriedky získané z výberu úhrady diaľničnej známky sú príjmom Národnej diaľničnej spoločnosti a. s., ktorá je povinná použiť tieto finančné prostriedky na plnenie úloh podľa o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení o pozemných komunikáciách. Nesplnenie povinnosti riadnej úhrady diaľničnej známky predstavuje omisívny správny delikt, ktorý možno spáchať opomenutím konania, na ktoré užívateľ vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest pred vjazdom na spoplatnený úsek povinný, a ktorého následkom je porušenie záujmu na riadnom výbere poplatkov spojený s užívaním cestnej infraštruktúry. V nadväznosti na uvedené žalobca, ako prevádzkovateľ vozidla, si nesplnil povinnosť úhrady diaľničnej známky a zároveň boli naplnené znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa , čo v tomto prípade zakladá predpoklady pre vznik deliktuálnej zodpovednosti porušiteľa administratívnej normy.

II. Žaloba a žalobné dôvody

6.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 25.11.2020 žalobu, v ktorej namietal, nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré spočívalo v tom, že žalobca podal svoje odvolanie blanketovou formou a správny orgán prvého stupňa, ani žalovaný však na doplnenie odvolacích dôvodov nepočkali, ani nestanovili žalobcovi lehotu na doplnenie. Analógiou z judikatúry týkajúce sa súdneho konania žalobca poukazuje, že odvolanie bez uvedených odvolacích dôvodov je podaním obsahujúcim odstrániteľnú vady, a teda podľa § 19 ods. 3 správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil. Keďže k tomuto nedošlo, žalobca považuje rozhodnutie o odvolaní za vydané postupom v rozpore s ustanoveniami Správneho poriadku, a teda nezákonné.

7.

Žalobca poukazoval na to, že podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku je správny orgán povinný dať účastníkovi konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k podkladom i k spôsobu zistenia a prípadne navrhnúť doplnenie. Keďže správny orgán prvého stupňa v rámci správneho konania obstaral podklady pre rozhodnutie, ale vydal rozhodnutie bez toho, aby žalobcovi ako účastníkovi konania dal možnosť sa k týmto podkladom vyjadriť, resp. navrhovať vykonanie dôkazov, bolo toto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nezákonné. Potvrdením nezákonného rozhodnutia sa stalo nezákonným aj rozhodnutie žalovaného. Žalobca len dodal, že sa mu javí nepochopiteľným takéto pochybenie odvolacieho orgánu, keďže odbor opravných prostriedkov nie je takým orgánom verejnej správy, ktorý by sa správnym konaniam venoval len okrajovo popri inej hlavnej činnosti, ale pre príslušných pracovníkov úradu sú správne konania takpovediac denným chlebom.

III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika, duplika

8.

K žalobe sa vyjadril žalovaný písomne dňa 23.02.2021, pričom v tomto vyjadrení uviedol, že druhostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí konštatoval, že prvostupňový správny orgán sa námietkami zaoberal dostatočne, čo preukazujú vyjadrenia prvostupňového správneho orgánu k námietkam, ktoré boli uvedené v podanom odpore. Kontrolným systémom bolo zaznamenané vozidlo bez úhrady diaľničnej známky a pokuta je oprávnená. Sám účastník konania v podanom odpore uvádza, že vozidlo použil na ceste R1 bez diaľničnej známky. Pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzal odvolací orgán z predloženej spisovej dokumentácie a odvolací správny orgán nezískal žiadne ďalšie dôkazy o porušení povinnosti, pretože nemal odvolací orgán dôvod oboznamovať účastníka konania s dôkazmi, o ktorých už raz bol informovaný. Vzhľadom k tomu, že odvolanie obsahovalo skutočnosti ako kto ho podal, akej veci sa týkalo a čo sa navrhovalo, malo všetky povinné náležitosti a správny orgán tak nebol povinný vyzývať na doplnenie odvolania, ani dávať lehotu a doplnenie odvolania. Žiadne ustanovenie správneho konania neukladá správnemu orgánu povinnosť čakať s vydaním rozhodnutia na doplnenie odvolania napriek tomu, že účastník konania v odvolaní uviedol, že tak urobí.

9.

K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril replikou žalobca dňa 03.05.2021, v ktorej uviedol, že mu je známe, že v inom veľmi podobnom prípade, v ktorom účastník konania namietal nesúlad s § 33 ods. 2 ten istý odvolací orgán zastúpený však iným pracovníkom, zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v plnom rozsahu výlučne na základe porušenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku a ďalšími odvolacími dôvodmi sa nezaoberal.

10.

K replike žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

11.

Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

12.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

13.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

14.

Podľa (2) Prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.

15.

Podľa

(1) Správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2.

16.

Podľa Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,26) ak tento zákon neustanovuje inak.

V. Konanie pred správnym súdom a právne posúdenie veci súdom.

17.

Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa v spojení s vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

18.

Krajský súd zistil, že žalobca namieta nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa žalobcu spočíva v tom, že správny orgán nekonal v súčinnosti so žalobcom a nevyzval ho na odstránenie nedostatkov odvolania, pričom žalovaný rozhodol bez toho, aby odstránil vady odvolania, ktoré spočívali v nedostatočných dôvodoch odvolania.

19.

Krajský súd vychádza z toho, že odvolanie možno považovať v rámci tohto správneho konania za podanie v zmysle § 19 Správneho poriadku, pričom v zmysle ust. § 19 ods. 3 Správneho poriadku pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby v určenej lehote ich odstránil a poučí ho, že inak konanie zastaví.

20.

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej správy od začiatku konania a za podmienok ustanovených zákonom. Túto pomoc poskytujú jednak súdy, orgány verejnej správy a uvedená zásada je premietnutá aj v ako jedno zo základných pravidiel konania. Podľa citovaného ustanovenia sú správne orgány povinné poskytovať pomoc a poučenie fyzickým osobám a právnickým osobám, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Ust. presahuje špecifickú formu pomoci účastníkovi správneho konania a jej podstata spočíva v odstraňovaní nedostatkov podania, ak nemá predpísané náležitosti.

21.

Zákon tu vychádza z predpokladov aktívnej spolupráce účastníkov konania pri odstraňovaní nedostatkov. Táto súčinnosť spočíva v odstraňovaní výzvou zo strany verejného orgánu a určení primeranej lehoty na splnenie výzvy, ktorú zaslal orgán verejnej správy účastníkovi. V tejto výzve zároveň správny orgán poučí účastníka konania, aké dôsledky má neodstránenie nedostatkov na ďalší priebeh konania.

22.

Účastník správneho konania má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania, teda aj v štádiu odvolacieho konania a má právo sa vyjadrovať k jednotlivým dôkazom i celkovému spôsobu prípravy dôkazov a môže sa vyjadrovať jednak k otázkam skutkovým i právnym. Povinnosťou správneho orgánu je dať možnosť účastníkovi správneho konania vyjadrovať sa k podkladom konania ako aj ku všetkým dôkazom, ktoré sú zabezpečené v rámci správneho konania, pričom táto povinnosť je limitovaná jednak včasnosťou, úplnosťou a presnosťou.

23.

Včasnosť vyjadrenia zákonodarca viaže na štádium, keď sa o veci ešte nerozhodlo, t.j. pred vydaním rozhodnutia.

24.

Úplnosť zistenia podkladov znamená, že účastník sa môže vyjadriť najmä k tomu, či boli vykonané všetky dôkazy, k výsledkom dokazovania, k tomu, či niektoré dôkazy netreba doplniť, k tomu aké ďalšie prešetrenia žiada vykonať a podobne. Presnosť zistenia podkladov spočíva najmä v spôsobe vykonaných dôkazov, pričom sa účastník môže vyjadriť k voľbe jednotlivých dôkazných prostriedkov, k hodnovernosti týchto dôkazov a podobne.

25.

V danom prípade krajský súd zo spisového materiálu zistil, že žalobca podaním zo dňa 2. júla 2020 zaslal Okresnému úradu Galanta, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií Galanta písomné podanie označené ako odvolanie, ktorého obsahom bola len tá skutočnosť, že podáva odvolanie voči rozhodnutiu o uložení pokuty za správny delikt, pričom vzhľadom na zaneprázdnenosť doplní odvolanie najskôr, ako to bude možné.

26.

Ďalej zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca doplnil toto odvolanie až 21. septembra 2020, pričom napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané 02.09.2020, teda ešte pred doplnením odvolania.

27.

Krajský súd v tomto smere sa stotožňuje s námietkou žalobcu, že žalovaný v danom prípade porušil zásadu súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania, keď v rozpore s ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ako aj s ust. § 19 ods. 3 Správneho poriadku nedal možnosť účastníkovi konania, aby odstránil vady odvolania, ktoré žalobca podal dňa 2. júla 2020.

28.

Z ustálenej judikatúry súdov je jednoznačné, že vady odvolania, ktoré nespĺňa náležitosti odvolania sú odstrániteľnými vadami, na ktoré je povinný správny orgán reagovať tým, že umožní účastníkovi konania tieto vady odstrániť tak, že ho vyzve na odstránenie týchto vád a v primeranej lehote mu umožní tieto vady doplniť.

29.

V danom prípade bolo úlohou správneho orgánu vyzvať žalobcu, aby uviedol z akých dôvodov napáda prvostupňové rozhodnutie, aby bolo zrejmé o akých odvolacích námietkach bude žalovaný rozhodovať, pričom žalovaný si túto povinnosť nesplnil a napriek tomu, že z obsahu odvolania nebolo zrejmé aké skutočnosti žalobca namieta a napáda v súvislosti s odvolaním proti prvostupňovému rozhodnutiu, druhostupňový správny orgán, t.j. žalovaný vo veci rozhodol.

30.

Krajský súd považuje tento postup v rozpore s SR ako aj v rozpore s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku, na ktoré poukazoval krajský súd, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

31.

Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol súd podľa , keď procesne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

32.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.