Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17C-48-2021.pdf
PDF · 117.66 KB
Case nature
Subarea
17C/48/2021
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcov: X. Š. C., A.. XX.XX.XXXX, W. U.. A.M. XXX/XX, W., X. Ľ. C., A.. XX.XX.XXXX, W. U.. A. XXX/XX, W., X. Y. P., A.. XX.XX.XXXX, W. H. M. XXXX, T. X., X. Y. X., A.. XX.XX.XXXX, W. A. M.I. XXXX/XX, S., X. U. F., A.. XX.XX.XXXX, W. T. XXXX/XX, S.-P., X. Y.Ž. P., A.. XX.XX.XXXX, W. U..Y. XXXX/XA, W.-T., proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, 2. HeyPay, s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 44 842 414, 3. G.. T. W., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. XXXX/XX, F., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.11.2021 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému 3 povinnosť a.) zdržať sa výkonu práv na základe dražby konanej dňa 24.09.2021 o 10:00 hodine v Trnave vo veľkej konferenčnej miestnosti, v Hotel Spectrum, na Vladimíra Clementisa 13, Trnava, ktorej priebeh bol osvedčený Notárskou zápisnicou A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX zo dňa 24.09.2021 vyhotovenou notárom U.. U. O.E., b.) zákaz nakladania, a teda predaja, darovania, vloženia ako vklad alebo inú majetkovú účasť do majetku právnickej osoby, alebo iného scudzenia, prenajatia, zriadenia zmluvného záložného práva pre záložného veriteľa iného ako žalobcovia a iného nakladania s nehnuteľnosťami evidovaných Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, v katastrálnom území P. W., E. W., okres Trnava na liste vlastníctva č. XXX, pozemok parcely registra I. , parc. č. XXX/XX, o výmere 400 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavba - rodinný dom, so súpisným č. XXX, postavenom na pozemku parcely registra "I.", parc. č. XXX/XX, o výmere 400 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a na liste vlastníctva č. XXX pozemok parcely registra "., parc. č. XXX/XX, o výmere 1.016 m2, druh pozemku záhrada, c.) povinnosť strpieť užívanie nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, v katastrálnom území P. W., E. W., okres Trnava na liste vlastníctva č. XXX, pozemok parcely registra "., parc. č. XXX/XX, o výmere 400 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavba
- rodinný dom, so súpisným č. XXX, postavenom na pozemku parcely registra „., parc. č. XXX/XX, o výmere 400 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a na liste vlastníctva č. XXX pozemok parcely registra "., parc. č. XXX/XX, o výmere 1.016 m2, druh pozemku záhrada, žalobcami 1, 2, 3, 4, 5, a 6, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že žalobcovia l a 2 sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností v podiele 1/1 v BSM nachádzajúcich sa v k.ú. P. W., E. W., okres Trnava, evidovaných Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom na LV č. XXX, a to: pozemok parcely registra "., parc. č. XXX/XX, o výmere 400 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavba
- rodinný dom, so súpisným č. XXX, postavenom na pozemku parcely registra "., parc. č. XXX/XX, o výmere 400 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie.
Žalobcovia 3,4,5,6 sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v podiele: žalobca 3 - 7/16 z celku, žalobca 4 - 1/8 z celku, žalobca 5 - 7/32 z celku, žalobca 6 - 7/32 z celku, nachádzajúcich sa v k.ú. P. W., E. W., okres Trnava, evidovaných Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom na LV č. XXX, a to: pozemok parcely registra "., parc. č. XXX/XX, o výmere 1.016 m2, druh pozemku záhrada.
Dňa 24.09.2021 došlo k vykonaniu dobrovoľnej dražby uvedených nehnuteľností, navrhovateľom dražby bol žalovaný 1, dražobníkom žalovaný 2 a vydražiteľom žalovaný 3. O priebehu predmetnej dobrovoľnej dražby bola vyhotovená Notárska zápisnica A. XXX/XXXXX, A. XXXXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX zo dňa 24.09.2021 vyhotovená notárom U.. U. O..
Záložné právo na predmetné nehnuteľnosti bolo zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 05.01.2006. Záložné právo bolo zriadené ako akcesorický právny vzťah k Zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 05.01.2006 medzi žalobcami 1,2 a žalovaným 1. Žalobcovia 1, 2 sú toho právneho názoru, že uvedená zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX je bezúročná a bezpoplatková, celá dlžná suma bola žalobcami 1,2 vyplatená žalovanému 1, neexistoval dôvod na vykonanie dražby. Neplatnosť predmetnej dražby je daná aj z dôvodov: a) záložná zmluva je v rozpore so zákonom; obsahuje v sebe ustanovenia o mandátnej zmluve, ktoré spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, záložná zmluva zabezpečuje pohľadávku veriteľa zo spotrebiteľského úveru, ktorý je bezúročný a bezpoplatkový vzhľadom na chýbajúce povinné údaje o RPMN, konečnej výške úveru, absentujú podpísané VOP spotrebiteľom; navrhuje, aby súd ako predbežnú otázku riešil bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, b) počas prípravy alebo priebehu dražby prišlo k porušeniu zákona o dražbách; žalobcom neboli doručované písomnosti ako to požaduje zákon; c) prostredníctvom dražby sa má uspokojiť pohľadávka, ktorá je v rozpore so zákonom (nezákonnosť úverovej zmluvy, na základe ktorých záväzok dlžníka vznikol); d) veriteľ požaduje vykonať dražbu na uspokojenie pohľadávky, ktorá neexistuje, alebo je podstatne nižšia ako tvrdí, prípadne ešte nie je splatná, žalovaný 1 voči žalobcom 1, 2 viedol na OS TT súdne konanie o zaplatenie cca 19 000 Eur, avšak podľa výťažku z dražby mu bola prerozdelená suma 26 000 Eur; navrhuje pripojiť uvedený spisový materiál, e) znalecký posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonom (hodnota nehnuteľnosti je mnohonásobne vyššia ako cena určená znalcom na sumu 53.600,- Eur); navrhuje vykonať znalecké ohodnotenie predmetných nehnuteľností, f) výťažok z dražby bol rozdelený v rozpore so zákonom, prípadne boli v rámci dražby uspokojované náklady alebo plnenia, na ktoré nebol nárok.
Vzhľadom na uvedené navrhuje vo veci samej, aby súd určil, že dražba konaná dňa 24.09.2021 o 10:00 hodine v Trnave v Hoteli Spectrum, ktorej priebeh bol osvedčený Notárskou zápisnicou A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX zo dňa 24.09.2021, je neplatná. Zároveň si žalobcovia uplatnili nárok na náhradu trov konania.
Nakoľko vydražiteľ - žalovaný 3 aktuálne opakovane osobne, alebo prostredníctvom iných osôb navštevuje žalobcov 1,2 v ich obydlí v nehnuteľnostiach v k.ú. P. W., zapísanom na LV č. XXX -rodinný dom a žalobcovia 1,2 tak pociťujú neprimeraný nátlak zo strany žalovaného 3, vzniká u nich dôvodná obava o výkon svojich práv ako aj vzhľadom na fakt, že na LV č.XXX a LV č. XXX je aktuálne vyznačená plomba Z - XXXX/XXXX, navrhujú, aby súd vydal požadované neodkladné opatrenie.
3. Žalobca spolu s návrhom predložil Notársku zápisnicu A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX zo dňa 24.09.2021 vyhotovenú U.. O., zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenú dňa 05.01.2006 medzi žalobcami 1,2 a žalovaným 1, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnu zmluvu uzatvorenú dňa 05.01.2006, výpisy z LV č. XXX, LV č.XXX, k.ú. P. W..
4. Súd preskúmal predložený návrh a listinné dôkazy a zistil nasledujúce: Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.01.2006 bolo preukázané, že žalobcom 1,2 bol poskytnutý úver vo výške 750.000 Sk, účelom úveru bolo nadobudnutie nehnuteľnosti. Spolu s uvedenou zmluvou o úvere bola záložným veriteľom uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva dňa 05.01.2006. Na strane záložcov vystupovali: P. Y., O. Q., F. M.. Na základe záložnej
zmluvy bolo na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z predmetnej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.01.2006 uzatvorenej medzi záložným veriteľom a Š. C. Y. Ľ. C. zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcov. Zálohom predmetného úveru boli nehnuteľnosti v katastrálnom území P. W., E. W., okres Trnava zapísané na liste vlastníctva č. XXX, pozemok parc. č. XXX/XX o výmere 1.016 m2, druh pozemku záhrady, parc. č. XXX/XX, o výmere 400 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavba - rodinný dom, so súpisným č. XXX, postavenom na pozemku parc. č. XXX/XX.
5. V časti V. predmetnej záložnej zmluvy pod názvom „Výkon záložného práva “ sa zmluvné strany dohodli, že ak dlžník nebude riadne a včas splácať pohľadávku, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí pohľadávku z výťažku z predaja zálohu, a to spôsobom dohodnutým vo VOP. V bode VI. Predmetnej zmluvy pod názvom „Záverečné ustanovenia“ je uvedené, že záložca zodpovedá za nespornosť svojho vlastníckeho práva. Zriadenie záložného práva má účinky aj pre právneho nástupcu, príp. dediča. V zmysle článku 8, časť IV. predmetnej zmluvy sa záložca oboznámil s Všeobecnými obchodnými podmienkami záložného veriteľa.
6. Z Notárskej zápisnice A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX zo dňa 24.09.2021 vyhotovenej notárom U.. U. O. vyplýva vykonanie dobrovoľnej dražby uvedených nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov 1.- 6. zapísaných na LV č. XXX a č. XXX vedeného Okresným úradom Trnava -katastrálny odbor, pre katastrálne územie P. W., pričom navrhovateľom dražby bol žalovaný 1, dražobníkom žalovaný 2 a vydražiteľom žalovaný 3.
7. Z výpisu z LV č. XXX vedeného Okresným úradom Trnava -katastrálny odbor, pre katastrálne územie P. W., E. W. súd zistil, že žalobcovia 1,2 sú vlastníkom nehnuteľností: pozemok parcela registra I., parc. č. XXX/XX, o výmere 400 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavba - rodinný dom, so súpisným č. XXX, postavenom na pozemku parcely registra "., parc. č. XXX/XX. Z listu vlastníctva vyplýva, že titulom nadobudnutia uvedenej nehnuteľnosti je kúpna zmluva, vklad uvedenej zmluvy bol povolený dňa 16.03.2006 (Q. XXX/XX). V poznámke k uvedenej nehnuteľnosti je zapísané Oznámenie o dobrovoľnej dražbe T. M.(dátum konania dražby 24.09.2021) Dražobník HeyPay, s.r.o., Bratislava.
8. Z výpisu z LV č. XXX vedeného Okresným úradom Trnava -katastrálny odbor, pre katastrálne územie P. W., E. W. súd zistil, že žalobcovia 3,4,5,6 sú spoluvlastníkmi nehnuteľností: pozemok parcela registra I., parc. č. XXX/XX, o výmere 1.016 m2, druh pozemku záhrada (v podieloch 7/16, 1/8, 7/32,7/32). V poznámke k uvedenej nehnuteľnosti je zapísané Oznámenie o dobrovoľnej dražbe T. M.(dátum konania dražby 24.09.2021) Dražobník HeyPay, s.r.o., Bratislava.
9. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa ust. § 327 Civilného sporového poriadku, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 328 ods. 2 druhá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 151a Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 21 ods. 2, 3, 4 a 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). (2) Osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania. (3) Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. (4) Ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu. (5)
Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, navrhovateľ dražby zodpovedá sa správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2 ). Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť.
Podľa § 36a ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, počas vyznačenia poznámky podľa odseku 3 okresný úrad nemôže vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktorých sa súdne rozhodnutie týka,
rozhodnúť o povolení vkladu alebo vykonať záznam. Po podaní žaloby o určenie práva k nehnuteľnosti na súd okresný úrad zmení poznámku podľa odseku 3 na poznámku o začatom súdnom konaní.
Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, 10ea) okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. 10eb)
10. Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. V zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú osvedčenie dôvodnosti a trvania uplatneného nároku a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pri vydaní neodkladného opatrenia strany nemusia byť vypočuté. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. K návrhu musia byť navyše pripojené listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana.
11. Zákonnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú tak tvrdenie a osvedčenie, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu, resp. existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Pokiaľ ide o preukázanie naliehavosti potreby úpravy pomerov strán, musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad. Neodkladným opatrením tak súd môže rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Aj v prípade splnenia predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia, súd musí vždy zvažovať, či nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do vzťahov sporových strán alebo tretích osôb.
12. Neodkladné opatrenie je vo všeobecnosti poskytnutie predbežnej ochrany práv strane sporu za podmienky osvedčenia potreby dočasnej úpravy pomerov už pred rozhodnutím vo veci samej. Záverom ustálenej rozhodovacej praxe súdov (judikatúry) vo veciach neodkladných opatrení, od ktorého ani v tejto konkrétnej veci nebol dôvod ustupovať, je potom i to, že takáto (z povahy veci len dočasná) úprava pomerov zásadne prichádza do úvahy len v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov strany sporu domáhajúcej sa ochrany neodkladným opatrením, teda iba vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej (rozsudkom poriadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie sporu mohlo už stratiť zmysel alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím.
13. Súd teda môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Okrem uvedeného zákonného predpokladu bolo však nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia skúmať i ďalší zákonný predpoklad, a to osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Žalobca je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP). Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami.
Z povahy veci vyplýva, že nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.
14. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a dosiahnutie takejto náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností vedie k splneniu podmienky pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.
15. Zo skutkových tvrdení žalobcov v spojení s predloženými listinnými dôkazmi vyplýva existencia právneho vzťahu medzi žalobcami 1,2 a žalovaným 1, ktorý vznikol na základe uzatvorenej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.01.2006, v zmysle ktorej bol dohodnutý úver vo výške 750.000 Sk, účelom úveru bolo nadobudnutie nehnuteľnosti. Vzhľadom na charakter zmluvných strán nie je sporné, že ide o spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa vzťahuje úprava Občianskeho zákonníka obsiahnutá v ustanoveniach § 52 a nasl. OZ. Na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z predmetnej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX bolo dňa 05.01.2006 zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcov. Predmetom zálohu uvedeného úveru boli nehnuteľnosti v katastrálnom území P. W., E. W., okres Trnava zapísané na liste vlastníctva č. XXX (v čase uzatvorenia zmluvy), a to: pozemok parc. č. XXX/XX o výmere 1.016 m2, druh pozemku záhrady, pozemok parc. č. XXX/XX, o výmere 400 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavba - rodinný dom, so súpisným č. XXX, postavenom na pozemku parc. č. XXX/XX. Aktuálne sú spoluvlastníkmi založených nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v k.ú. P. W. žalobcovia 1,2, a podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v k.ú. P. W. žalobcovia 3,4,5,6 (v podieloch 7/16, 1/8, 7/32,7/32).
16. Záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov 1.- 6. vzniklo podľa § 151a, § 151e ods.2 Občianskeho zákonníka zápisom v katastri nehnuteľností, čo bolo osvedčené aktuálnym výpisom z LV č. XXX, resp. z LV č. XXX pre k.ú. P. W., ktoré boli prílohou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci, kde v časti I.: Ťarchy je: Záložné právo - na parcelu registra I. č. XXX/XX a rodinný dom s.č.XXX na parc.reg. I. č. XXX/XX ( D. Č.. XXX) a Záložné právo - na parcelu registra I. Č.. XXX/ XX (D. Č.. XXX), obe v prospech: Slovenská sporiteľňa a.s., Suché mýto 4, Bratislava, IČO: 00151653, Zmluva o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 5.1.2006, Q. XX/XX - Zmluva o zriadení záložného práva právopl. dňa 13.2.2006 - 11/06, 22/06.
17. Z Notárskej zápisnice A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX zo dňa 24.09.2021 vyhotovenej notárom U.. U. O. vyplýva, že bola vykonaná dobrovoľná dražba uvedených nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXX vedeného Okresným úradom Trnava -katastrálny odbor, pre katastrálne územie P. W., pričom navrhovateľom dražby bol žalovaný 1, dražobníkom žalovaný 2 a vydražiteľom žalovaný 3.
18. Výkonom záložného práva sleduje veriteľ (žalovaný 1) legitímny cieľ - uspokojenie svojej pohľadávky zo zmluvy o úvere spôsobom dovoleným zákonom. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 24. 09. 2014, sp. zn. PL. ÚS 23/2014, v ktorom posudzoval súlad ustanovenia § 7 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách s článkom 1 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR a článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na to sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (Zákon o dobrovoľných dražbách) a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ je podľa názoru ústavného súdu oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.
19. Záložné právo na zabezpečenie pohľadávky veriteľa ako žalovaného 1 vzniklo na zmluvnom základe. Povinnosť žalobcov ako záložcov (resp. nástupcov záložcov) strpieť výkon záložného práva je zakotvená
v § 151m ods. 4 veta prvá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva.
20. Žalobcovia vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spochybnili platnosť dražby, a to z dôvodu rozporu záložnej zmluvy so zákonom a z dôvodu porušenia zákona o dražbách, avšak uvedené tvrdenia ničím v návrhu neosvedčili. Žalobcovia v návrhu uviedli len všeobecné tvrdenia o tom, že pohľadávka vznikla z úverovej zmluvy, ktorá je v rozpore so zákonom, pohľadávka neexistuje, resp. je podstatne nižšia ako tvrdí veriteľ, prípadne nie je ešte splatná, úverová zmluva je bezúročná, dôvodom neplatnosti dražby má byť aj skutočnosť, že znalecký posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonom, príp. že výťažok z dražby bol rozdelený v rozpore so zákonom. Tieto tvrdenia žalobcov o neplatnosti úverovej, či záložnej zmluvy, neexistencii pohľadávky, resp. o výške, či splatnosti pohľadávky však neboli ničím osvedčené, zostali iba v rovine všeobecných a nepodložených tvrdení žalobcov. Rovnako tak aj tvrdenia ohľadne porušenia zákona o dražbách, resp. o nedoručení písomnosti z dražby, či nezákonnosti znaleckého posudku. Nejde tak o hodnoverné osvedčenie hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia.
21. Ohľadne preukázania potreby neodkladnej úpravy pomerov žalobcovia dôvodili, že žalovaný 3 aktuálne opakovane osobne, alebo prostredníctvom iných osôb navštevuje žalobcov 1,2 v ich obydlí v nehnuteľnostiach v k.ú. P. W., zapísanom na liste vlastníctva č. XXX (rodinný dom), čo vnímajú ako neprimeraný nátlak a ako dôvodnú obavu o výkon ich práv vzhľadom aj na aktuálne vyznačenú plomba Z - XXXX/XXXX A. D. Č..XXX Y. XXX. Súd uvádza, že z aktuálneho výpisu z LV č. XXX pre katastrálne územie P. W., vyplýva, že žalobcovia 1,2 sú doposiaľ vlastníkom nehnuteľností, pričom v časti vlastníci k uvedenej nehnuteľnosti je zapísaná poznámka: F. XXX/XXXX - na parcelu registra I. Č.. XXX/XX a rodinný dom s.č. XXX na parcele registra I. Č..XXX/XX - Návrh na zápis poznámky zo dňa 18.11.2021 na základe podania žaloby o určení neplatnosti dražby podanej na Okresný súd Trnava dňa 18.11.2021 vedenej pod sp. zn.17C/48/2021 - 144/21. Žalobcami tvrdená obava o výkon ich práv vzhľadom na vyznačenú plombu N. - XXXX/XXXX, podľa názoru súdu nesvedčí o potrebe okamžitého zásahu v podobe navrhovanej úpravy. Aj v prípade už vykonanej dražby k reálnemu zásahu do faktického stavu žalobcov nedochádza, pokiaľ nie je vydražený predmet odovzdaný vydražiteľovi. Aj úprava v § 228 ods.2 CSP, podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase zapísanej poznámky v katastri nehnuteľnosti o súdnom konaní, zabraňuje vzniku komplikácií pri prípadných ďalších prevodoch nehnuteľnosti po vydražení. Napokon v prípade úspešne podanej žaloby o neplatnosť dražby, účinky príklepu zaniknú, tzn. nastane stav, ako keby k dobrovoľnej dražbe ani nedošlo. Súd má za to, že vzhľadom aj na skutočnosť, že poznámka v evidencii nehnuteľností o začatí konania o neplatnosti dražby je prekážkou vkladového konania, resp. konania o vykonaní záznamu smerujúceho k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovaným 3, v podanom návrhu rovnako absentuje aj ďalší predpoklad na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to preukázanie potreby neodkladnej úpravy pomerov. V uvedenom prípade nemožno dať za pravdu žalobcom, že by bol nutný okamžitý zásah formou dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu.
22. Základnou procesnou povinnosťou každej sporovej strany, teda aj žalobcov, je povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Nesplnenie tejto procesnej povinnosti má za následok procesnú sankciu, ktorú predstavuje zamietnutie návrhu. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa CSP je kontradiktórnym konaním a súd rozhodujúci medzi dvoma sporovými stranami nemôže za stranu nahrádzať splnenie jej povinnosti, inak by došlo k porušeniu zásady rovnosti strán v konaní. Bez hodnoverného osvedčenia hmotnoprávneho nároku procesná ochrana, akokoľvek neodkladná a naliehavá, nemôže obstáť. Nie je taktiež prípustné prenášať procesnú aktivitu zo strany konania na súd apelovaním na závažnosť následkov výkonu záložného práva, ktoré takýto charakter nepochybne majú.
23. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalovaný 1 realizoval výkon záložného práva na základe zmluvy uzavretej medzi žalobcami (resp. právnymi predchodcami žalobcov), a to postupom podľa Zákona o dobrovoľných dražbách. Právnym podkladom tohto výkonu je teda samotná zmluva medzi sporovými stranami, ako aj zákonná úprava. Keďže žiadna právna úprava neobmedzuje možnosť zriadiť záložné právo ako zabezpečenie pohľadávky veriteľa aj nehnuteľnosťou, ktorá slúži účastníkovi takejto zmluvy hoci aj na bývanie, nemožno považovať za právne významnú
skutočnosť pre nariadenie neodkladného opatrenia samo o sebe to, že žalobcovia v uvedenej nehnuteľnosti bývajú. Zásah do svojho vlastníckeho práva je v danom prípade realizovaný na základe ich vlastnej dispozície, ktorú poskytli v záložnej zmluve k nehnuteľnostiam (resp. ich právni predchodcovia) a z ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplývajú skutočnosti, ktoré by relevantne spochybňovali platnosť tejto zmluvy.
24. Nad rámec uvedeného, keď súd má za to, že nebola osvedčená dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP, súd dáva do pozornosti aj nedostatok podaného návrhu spočívajúci v skutočnosti, že návrh bol podpísaný iba žalobcami 1,2, absentujú podpisy ostatných žalobcov, pričom v zmysle § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti ...., ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Z uvedeného dôvodu je podaný návrh vo vzťahu k žalobcom 3,4, 5, 6 nedôvodný bez ďalšieho.
25. Súd tak po preskúmaní návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný, nakoľko tvrdenia žalobcov nemožno považovať za hodnoverné osvedčenie hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia. (§ 325 ods. 1 CSP).
26. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. O nároku na náhradu trov súvisiacich s nariadením neodkladného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).