Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-293-2020.pdf
PDF · 129.08 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/293/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci oprávnenej z vyživovacej povinnosti (ďalej len „oprávnená") Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX K., zastúpenej JUDr. Dagmar Matuškovou, advokátkou so sídlom Búdková 12, 811 04 Bratislava, IČO: 37 928 155, a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (ďalej len „povinný") V. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X/X/XX, H., adresa na doručovanie: Z. XX, XXX XX K., zastúpeného Matejka Friedmannová s.r.o., so sídlom Dunajská 48, 811 08 Bratislava, IČO: 47 248 998, v konaní o návrhu oprávnenej na zvýšenie výživného, na odvolanie oprávnenej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.07.2020, č.k. 39Pc/5/2019-306, v spojení s opravným uznesením zo dňa 14.08.2020, č.k. 39Pc/5/2019-318, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.07.2020, č.k. 39Pc/5/2019-306, v spojení s opravným uznesením zo dňa 14.08.2020, č.k. 39Pc/5/2019-318, sa v napadnutej časti vo výrokoch I. a IV. m e n í tak, že V. K., nar. XX.XX.XXXX, je povinný platiť k rukám oprávnenej Z. E., nar. XX.XX.XXXX zvýšené výživné zo sumy 50 eur (1.500 Sk) mesačne na sumu 100 eur mesačne počínajúc dňom 09.04.2019 a na sumu 150 eur mesačne počínajúc dňom 01.09.2019, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné za obdobie od 09.04.2019 do 30.11.2021, v sume 1.167 eur je V. K., nar. XX.XX.XXXX, povinný zaplatiť k rukám oprávnenej Z. E., nar. XX.XX.XXXX, v mesačných splátkach vo výške 40 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia s tým, že omeškanie s čo i len jednou splátkou bude mať za následok zročnosť celého dlhu.
Výrok III. sa vo zvyšnej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.
Výrok VI. sa m e n í tak, že návrh povinného na započítanie sumy 570 eur na výživné sa vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 17.07.2020, č.k. 39Pc/5/2019-30,6 v spojení s opravným uznesením zo dňa 14.08.2020, č.k. 39Pc/5/2019-318, vo výroku I. zvýšil vyživovaciu povinnosť povinného k oprávnenej s účinnosťou od 09.04.2019 zo sumy 50 eur (1 500 Sk) mesačne na sumu 100 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Vo výroku II. zastavil konanie v časti o zvýšenie výživného nad sumu 250 eur mesačne. Vo výroku III. zamietol návrh vo zvyšku. Vo výroku IV. povolil povinnému zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 09.04.2019 do 30.06.2020, v sume 734,99 eur v mesačných splátkach po 100 eur počnúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia nedoplatku, spolu
s bežným výživným k rukám oprávnenej s tým, že omeškanie čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu. Vo výroku V. zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 07.07.2005, č.k. 22P/90/2005-51, právoplatný dňa 10.05.2006, v časti vyživovacej povinnosti. Vo výroku VI. zamietol návrh povinného na započítanie sumy 570 eur na výživné titulom bezdôvodného obohatenia. Vo výroku VII. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“), § 156, § 157 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), keď mal preukázané, že od posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti povinného k oprávnenej rozsudkom zo dňa 07.07.2005, č.k. 22P/90/2005-51, právoplatným dňa 10.05.2006, ktorým došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.01.2002, č.k. 17P/89/2001-18 v časti výživného tak, že povinnému bola zvýšená vyživovacia povinnosť k v tom čase maloletej oprávnenej zo sumy 1 200 Sk na 1.500 Sk mesačne od 01.04.2005, prešlo obdobie 14 rokov. Zistil, že oprávnená je v súčasnosti plnoletá a v akademickom roku 2019/2020 bola zapísaná do prvého ročníka na súkromnej vysokej škole v Bratislave (Paneurópska vysoká škola, fakulta masmédií) formou denného štúdia, ktoré je jej prípravou na budúce povolanie, čím na jej strane došlo k podstatnej zmene pomerov a k zvýšeniu nákladov na zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb (bývanie, strava, doprava, štúdium). Konštatoval, že oprávnená sa rozhodla študovať na súkromnej škole zaťaženej školným vo výške 191,66 eur mesačne (ročná platba je 2 190 eur v prípade jednorazovej úhrady a 2 300 eur pri úhrade v splátkach) a nie na podobnej verejnej vysokej škole, pričom počas konania nebolo preukázané, že by jej zdravotný stav nedovoľoval popri štúdiu dosahovať príjem formou brigádnickej činnosti. Uviedol, že matka oprávnenej je rozvedená, vzhľadom na vek oprávnenej sa už o túto osobne nestará a jej príjem z dôvodu jej dlhodobej práceneschopnosti t.č. tvoria nemocenské dávky v priemernej výške 528 eur mesačne (jej príjem zo zamestnania v spoločnosti Y. Bratislava v období od decembra 2018 do mája 2019 predstavoval sumu 843 eur mesačne). Na strane povinného mal preukázané, že tento je nezamestnaný, žije v spoločnej domácnosti so svojou súčasnou manželkou a maloletým synom R. L. K., nar. XX.XX.XXXX, je nemajetný, nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty a jeho jediný príjem predstavujú dávky v hmotnej núdzi v priemernej výške XXX eur s tým, že nevyhnutné životné náklady povinného a jeho maloletého syna presahujúce výšku dávky v hmotnej núdzi hradí jeho manželka, ktorá je zamestnaná. Ako zmenu pomerov na strane otca vyhodnotil skutočnosť, že tomuto pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému synovi. Z vlastného vyjadrenia povinného a z ním predloženej lekárskej správy psychiatra Dr. A. vyplynulo, že povinný si dlhodobo nevie nájsť zamestnanie, a to zo zdravotných dôvodov (panické stavy), ako aj z dôvodu osobnej starostlivosti o jeho maloletého syna (povinný predložil listinné dôkazy, v zmysle ktorých sa v mieste jeho bydliska opakovane vyskytujú osoby snažiace sa zlákať deti bez sprievodu, a to aj v denných hodinách, ako aj potvrdenie o pravidelných návštevách jeho maloletého syna u ortopéda, na ktoré ho sprevádza, a potvrdenie o OČR), avšak napriek tomu sa pokúša nájsť si zamestnanie (predložil viacero dôkazov o aktívnej účasti na hľadaní si práce, ako aj odmietnutia zo strany zamestnávateľov), pričom oprávnenej od jej plnoletosti poskytoval dobrovoľne zvýšené výživné v sume 70 eur podľa svojich finančných možností. Súd prvej inštancie podotkol, že podľa vyjadrenia povinného je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné pre oprávnenú v sume do 100 eur mesačne. Rešpektujúc vyživovaciu povinnosť povinného k oprávnenej a zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie jej rozsahu, určil výživné vo výške 100 eur mesačne od 09.04.2019, ktorú sumu vyhodnotil ako primeranú veku navrhovateľky a jej aktuálnym životným nákladom nevyhnutným pre pokrytie potrieb vysokoškoláčky, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného. V časti návrhu oprávnenej na zvýšenie výživného nad sumu 250 eur mesačne (pôvodne sa domáhala zvýšenia výživného na sumu 300 eur mesačne od podania návrhu) konanie pre späťvzatie návrhu v danej časti podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zastavil a vo zvyšku návrh zamietol. Zročné výživné za čas od 09.04.2019, t.j. od podania návrhu oprávnenou do 30.06.2020 v sume 734,99 eur povolil povinnému splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach vo výške 100 eur, počnúc právoplatnosťou rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám oprávnenej. Určenú výšku splátok pokladal za primeranú s ohľadom na celkový nedoplatok na výživnom a skutočnosť, že povinný o súdnom konaní o zvýšenie výživného a o dôvodoch podaného návrhu vedel a od podania návrhu oprávnenej poskytoval výživné v súdom stanovenej výške 50 eur. O podmienkach splatnosti zročného výživného rozhodol podľa § 232 ods. 4 CSP. Návrh povinného na započítanie sumy 570 eur, ktorú oprávnenej zaplatil na výživnom nad rámec súdom stanovenej povinnosti, zamietol ako nedôvodný, pretože sa nejednalo o bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“),
keď právnym dôvodom platiť výživné je ustanovenie § 62 Zákona o rodine a súčasne táto povinnosť bola povinnému uložená rozhodnutím súdu. Rovnako nemohol posúdiť návrh otca na započítanie dobrovoľne plateného vyššieho výživného ako návrh na vrátenie daru, keď narušenie vzťahov v rodine (povinný sa s oprávnenou nekontaktuje) neznamená, že navrhovateľka sa k povinnému zle správa. Dospel k záveru, že zvýšené výživné o 20 eur mesačne začal povinný poskytovať oprávnenej dobrovoľne po zvážení jej zvýšených nákladov na život a súčasne to bolo v jeho možnostiach a schopnostiach. Podotkol, že podanie návrhu na zvýšenie výživného bolo právom oprávnenej pri zmene pomerov a nie jej neetickým správaním voči povinnému, pre ktoré by mohol požadovať vrátenie daru. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výrokov I., IV. a VII. podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie oprávnená, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že povinnému uloží povinnosť platiť výživné vo výške 150 eur mesačne od 09.04.2019, nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 09.04.2019 do 30.06.2020 v sume 1.470 eur povolí povinnému splácať v mesačných splátkach vo výške 100 eur počnúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia nedoplatku spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie čo i len jednej splátky bude mať za následok zročnosť celého dlhu a prizná jej pomerne náhradu trov konania; alternatívne, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie vytkla, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP) a že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Poukázala na skutočnosť, že O. vysoká škola je jedinou vysokou školou v K., ktorá má Y.. Tvrdila, že vzhľadom na jej nedávne zdravotné ťažkosti nemá možnosť popri škole brigádnicky pracovať. Vyjadrila sa, že žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je nezamestnaná (od apríla 2020) a dlhodobo práceneschopná z dôvodu úrazu (komplikovaná zlomenina dolnej končatiny), čo ju obmedzuje v možnosti ďalšieho zamestnania, pričom aktuálny príjem matky oprávnenej tvoria len nemocenské dávky vo výške cca 528 eur mesačne. Oprávnená namietala, že súd prvej inštancie neskúmal príjmové pomery manželky povinného ani úspory či iné benefity povinného a aktuálnu výšku ním poberaných sociálnych dávok (v čase podania návrhu v roku 2019 predstavovali sumu cca 800 eur mesačne). Uviedla, že povinný si preukázateľne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť k nej ani v čase, keď bol zamestnaný a bolo voči nemu vedené trestné konanie pre neplatenie výživného. Spochybnila tiež povinným predložené dôkazy o jeho aktívnom hľadaní si práce a odmietnutia zo strany oslovených zamestnávateľov, ktoré sa týkali obdobia spred dvoch rokov. Neakceptovala ani argument povinného, že tento nemá možnosť sa zamestnať z dôvodu starostlivosti o svojho maloletého syna, ktorý nemá žiadne také zdravotné problémy, aby si po skončení vyučovania vyžadoval celodennú osobitnú starostlivosť. Podotkla, že povinný odmietol uviesť svoju reálnu adresu, a teda nebolo možné preveriť okolie jeho bydliska a potrebu osobitnej starostlivosti o jeho maloletého syna, pričom ani súd prvej inštancie si nijakým spôsobom neoveril tvrdenia povinného o osobách opakovane sa pohybujúcich v mieste jeho bydliska, ktoré sa snažia zlákať deti bez sprievodu. V tejto súvislosti pokladala za potrebné vypočuť manželku povinného. Predloženie potvrdenia Dr. O. A. povinným až v závere konania považovala za účelové, keď povinný v úvode konania neuviedol, že trpí neurologickým ochorením a panickými stavmi. Zdôraznila, že povinný si v minulosti privyrábal rôznymi prácami mimo pracovného pomeru a pravdepodobne aj v súčasnosti má možnosť si minimálne brigádnicky privyrobiť. Pokiaľ ide o dobrovoľné prispievanie povinného na jej výživu sumou 70 eur mesačne od roku 2018, upozornila, že nešlo o pravidelné mesačné platby a po podaní návrhu jej povinný prestal platiť výživné nad rámec súdom určenej sumy, resp. občas, asi dvakrát ročne dostala od povinného sumu 50 až 100 eur ako darček (nebolo jej však jasné, či tieto sumy poskytol povinný alebo jeho matka). Vyjadrila sa, že jej matka sa v maximálnej miere snaží prispievať na jej výživu, aktivity a potreby, a to aj v súvislosti s udržiavaním jej telesnej kondície po tom, ako sa jej po pretrvajúcich ťažkostiach podarilo upraviť nadváhu z pôvodných cca 100 kg znížením hmotnosti o viac ako 30 kg, čo tiež predstavovalo značný zásah do výdavkov matky oprávnenej v období rokov 2017 až 2019. Namietala, že súd prvej inštancie neskúmal, či povinný uhrádzal náklady spojené s jeho právnym zastúpením sám ani nezisťoval reálne náklady na maloletého syna povinného. Poukázala tiež na existenciu vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi povinným a jeho manželkou, ktorej účelom je zabezpečenie ich rovnakej životnej úrovne. Súdu prvej
inštancie vytkla, že ani v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. Mala za to, že aj na Slovensku by povinný ako nekvalifikovaný robotník mohol získať mesačný príjem vo výške viac ako 1.200 eur. Zároveň pripojila internetový odkaz na ponuky práce v Rakúsku s miestom výkonu práce aj vo Viedni, kde ponúkajú prácu maliara bez znalosti jazyka za plat 2.250 eur s termínom nástupu ihneď a s pracovnom dobou od 7,5 do 11,5 hod. Podotkla, že povinný vlastní osobné motorové vozidlo, na ktorého vedenie je zdravotne spôsobilý, pričom ak by skutočne trpel na panické stavy, mal by byť pravidelne odborne liečený a bolo by potrebné posúdiť jeho spôsobilosť viesť motorové vozidlo.
4. Povinný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Poukázal na skutočnosť, že oprávnená by mohla študovať rovnaký odbor ako v súčasnosti aj na F. R. a M. v E., kde je denná forma štúdia bezplatná, pričom vlaková preprava do E. je pravidelná, rýchla (30 min.) a pre študentov bezplatná. Podotkol, že oprávnená nepredložila žiadny doklad o svojich zvýšených nákladoch na lieky v súvislosti s jej zdravotným stavom, pričom z ňou predložených dokladov naopak vyplýva, že nakupuje potraviny bez laktózových a celiatických obmedzení, stravuje sa v univerzitnej jedálni a kupuje si aj sladené nápoje. Vzhľadom na uvedené pokladal tvrdenia oprávnenej, že zo zdravotných dôvodov nemôže brigádovať a musí navštevovať fitnescentrá, za nedôveryhodné. Zdôraznil, že do spisu doložil potvrdenia o pravidelnej úhrade zvýšeného výživného vo výške 70 eur mesačne od roku 2010 s tým, že samotná oprávnená dňa 07.01.2020 predložila doklady o tom, že aj po podaní návrhu jej až do septembra 2020 platil výživné vo výške 70 eur mesačne. Upozornil, že súd prvej inštancie v zročnom výživnom vôbec nezohľadnil jeho úhrady prevyšujúce súdom určené výživné v celkovej výške 120 eur. Uviedol, že k jeho odsúdeniu za neplnenie si vyživovacej povinnosti trestným rozkazom zo dňa 07.04.2004, sp.zn. 2T/58/2004 došlo z dôvodu, že bežné výživné uhrádzal k rukám matky v hotovosti a len zročné výživné platil šekmi, a teda nebol schopný preukázať plnenie si vyživovacej povinnosti k oprávnenej. V súvislosti s oprávnenou požadovaným zisťovaním príjmu jeho manželky poukázal na to, že jeho bezpodielové spoluvlastníctvo s manželkou bolo predloženou notárskou zápisnicou spísanou na Notárskom úrade JUDr. M. O. v Bratislave dňa 22.12.2009, sp.zn. N494/2009, Nz 54883/2009 zúžené tak, že príjmy a úspory z pracovného alebo iného na jeho roveň postaveného pomeru z podnikateľskej činnosti a príjmy zo sociálneho poistenia nepatria do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom jeho manželka nemá voči oprávnenej vyživovaciu povinnosť. Podotkol, že v doterajšom konaní neboli skúmané ani príjmy starých rodičov oprávnenej, ktorí s ňou podľa ich čestného vyhlásenia obsiahnutého v spise tiež žijú v spoločnej domácnosti. Vyjadril sa, že predložil doklady preukazujúce, že si aktívne hľadá prácu (v rámci svojho zdravotného stavu a rodinnej situácie) a keby tak nerobil, stratil by nárok na dávku v hmotnej núdzi. Zároveň pripojil nové potvrdenie o výške jeho dennej dávky v hmotnej núdzi, ktorá sa za obdobie viac ako 1 roka (od apríla 2019) zvýšila o 34 eurocentov na deň, t.j. 10 eur mesačne, ako aj doklad, že jeho náklady spojené s predmetným konaním sú kryté poistným plnením. Oprávnená podľa jeho mienky odmieta akceptovať, že on sám býva v družstevnom byte, za ktorý musí platiť nájomné a zároveň splácať pôžičky, ktoré si jeho rodina musela zobrať za účelom získania tohto bývania. Naopak označil za otázne, kde v skutočnosti býva oprávnená, keď z ním pripojeného čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. 3396 pre katastrálne územie Petržalka vyplýva, že byt č. XX na K. XX, v ktorom má navrhovateľka podľa čestného vyhlásenia jej starých rodičov zo dňa 07.01.2020 bývať, bol vo februári 2020 kúpnou zmluvou prevedený na p. M. L.. Zdôraznil, že v priebehu konania predložil nielen psychiatrický nález V. zo dňa 10.10.2019, ale aj správy M.. W. (neurologická ambulancia) zo dňa 17.08.2007 a M.. A. (interná ambulancia) zo dňa 20.08.2007, ako aj potvrdenie jeho všeobecnej lekárky Dr. A. zo dňa 19.09.2012, ktoré preukazujú dlhodobú závažnosť jeho zdravotného stavu. Upozornil, že podľa vyjadrenie oprávnenej na pojednávaní uskutočnenom dňa 19.06.2020 sa jej matka dobrovoľne vzdala zamestnania v spoločnosti ČNP SR s.r.o., následne bola nejaký čas vedená na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a dňa 01.11.2019 nastúpila do nového zamestnania v spoločnosti L. A., s.r.o., kde mala nižší príjem ako v Y. SR s.r.o. a dostala výpoveď v skúšobnej dobe, a to v ochrannej lehote počas práceneschopnosti. K. toho názoru, že oprávnená má zjavne vyšší životný štandard, ako si jej rodičia môžu dovoliť. Tvrdil, že s úhradou poslednej splátky výživného za mesiac august 2020 vo výške 200 eur (100 eur bežného výživného a 100 EUR zročného výživného) mu musela čiastočne pomôcť jeho matka. 5. Dňa 10.11.2021 povinný na výzvu odvolacieho súdu tomuto doručil potvrdenie o úhrade výživného na oprávnenú v sume 100 eur za mesiac november 2021.
6. Dňa 15.11.2021 povinný prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu doručil odvolaciemu súdu potvrdenia o úhrade výživného na oprávnenú za obdobie od 04.05.2020 do 11.10.2021.
7. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 08.11.2021 povinný prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu oznámil, že na jeho strane došlo k zmene pomerov v tom smere, že jeho manželka prišla o príjem zo závislej činnosti, keď bol jej pracovný pomer ukončený pripojenou výpoveďou ku dňu 30.11.2021.
8. Dňa 03.12.2021 oprávnená prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu doručila odvolaciemu súdu podanie, v ktorom pripojila potvrdenia o úhrade výživného povinným za obdobie od 04.05.2020 do 06.08.2021, potvrdenie o štúdiu na O. vysokej škole na Y. masmédií, odbor mediálna komunikácia, aktuálne v 3. ročníku. Zopakovala, že školné za ňu naďalej platí jej matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti u starých rodičov, ktorým jej matka prispieva na náklady spojené s užívaním ich nehnuteľnosti a tiež poberá na ňu prídavok na dieťa vo výške 25,50 eur mesačne. Na ďalšie právne zastupovanie už podľa svojich slov nemá prostriedky. Bola toho názoru, že povinný ak by mal záujem môže pracovať aspoň ako brigádnik, vlastní osobné motorové vozidlo, na ktorom jazdí a teda má možnosť chodiť do práce vzdialenejšej od svojho bydliska, prípadne pracovať na Slovensku s tým, že aktuálne je ponuka práce vyššia ako dopyt. Na povinným predloženú listinu týkajúcu sa ukončenia pracovného pomeru jeho manželky žiadala neprihliadať.
9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a nie je viazaný jeho dôvodmi podľa § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej len „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej je čiastočne dôvodné.
10. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom daného spisového materiálu, s poukazom na kritériá rozhodné pre určovanie výživného (§ 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine) dospel k záveru, že súd prvej inštancie iba čiastočne správne posúdil zistené skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu oprávnenej z hľadiska schopností a možností povinného, jeho majetkových pomerov, nákladov oprávnenej na jej odôvodnené potreby a celkového posúdenia existencie podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine), porovnaním so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného pre oprávnenú v čase vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 07.07.2005, č.k. 22P/90/2005-51. Súd prvej inštancie síce vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam, avšak s právnym posúdením veci (právnym záverom) pri ustálení výšky výživného, pokiaľ ide o obdobie od 01.09.2019, sa odvolací súd nestotožnil.
11. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Rodič totiž nemusí mať žiadny preukázateľný príjem, disponuje však značnými majetkovými podstatami. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
12. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine). Toto pravidlo však nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať prednosť pred
akýmikoľvek výdavkami rodiča, čo je vyjadrené v druhej vete ust. § 62 ods. 5 veta druhá Zákona o rodine, v zmysle ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Takýmito výdavkami môžu byť záväzky z prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité rodičom k uspokojovaniu jeho primeraných životných potrieb, ktoré by súčasne zodpovedali aj životnej úrovni dieťaťa. Preto napr. výdavky rodiča spojené so zabezpečovaním primeranej úrovne jeho bývania (splátky hypotekárneho úveru) nie sú výdavkami, ktoré by nebolo potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov rodiča. Všeobecne teda platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti.
13. Na strane druhej rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať tiež aj tvorbu úspor (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine). Toto poňatie odôvodnených potrieb je v súlade so zásadou úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, v intenciách tejto zásady sú odôvodnené potreby dieťaťa (a tiež rozsah vyživovací povinnosti rodičov k dieťaťu) mimo iné aj odrazom rôznej životnej úrovne rodičov, danej spravidla spoločenskou dôležitosťou ich práce. Je určite spravodlivé, ak
- vzhľadom k tomuto poňatiu odôvodnených potrieb rozhodnutie súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu vyjadrí zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov.
14. Procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP). Súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia. Zákonným pravidlom pri rozhodovaní o výživnom je, že ide o plnenie v opakujúcich sa dávkach uhrádzaných neskôr za skutkových podmienok, ktoré sa v čase rozhodovania nedali predvídať. Vychádza sa z teoretického predpokladu, že sa podstatne nezmenia. V dôsledku rôznych okolností sa však reálne podmienky postupom času spravidla odlišujú od skutkových podmienok, z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto nie je žiaduca nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia vychádzajúceho z už neexistujúcich predpokladov. Jednorazová úhrada výživného sa neujala z dôvodu spotrebného charakteru vyživovacej povinnosti, neopomenuteľné je hľadisko hospodárnosti konania, keďže nie je možné, aby o každej splátke výživného rozhodoval súd osobitne. Vzhľadom na takúto konštrukciu Zákona o rodine v ust. § 78 (rovnako procesný predpis - ust. § 121 CMP) ustanovuje osobitný mechanizmus nápravy (ktorý nemožno využiť pri iných právoplatných rozhodnutiach) pre prípady, keď sa skutkový stav odchýlil od podmienok daných pri rozhodnutí, ako výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí. Rozsudky o výživnom sú prípadmi clausula rebus sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia) a prostredníctvom tejto úpravy sa umožňuje prelomenie prekážky res iudicata na základe preukázanej zmeny pomerov odôvodnenej už uvedenými skutočnosťami. Zmenu pomerov možno vymedziť ako podstatnú a závažnú zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu, ktorá môže byť na strane oprávneného, ako aj povinného, nie zmeny krátkodobého charakteru. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie, získanie podstatne výhodnejšieho zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.).
15. Pokiaľ ide o odvolacie námietky oprávnenej, s týmito sa odvolací súd stotožnil čiastočne. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na rozpor v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej
inštancie na jednej strane odôvodnil zvýšenie výživného zmenou pomerov spočívajúcou v nástupe oprávnenej na vysokoškolské štúdium (k tomuto došlo v septembri 2019), no na strane druhej výživné zvýšil ku dňu podania návrhu oprávnenou (dňa 09.04.2019), keď táto v zmysle predloženého potvrdenia ešte navštevovala štvrtý ročník Strednej odbornej školy masmediálnych a informačných štúdií v Bratislave. Vzhľadom na skutočnosť, že už k okamihu podania návrhu oprávnenou došlo od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, keď oprávnená navštevovala materskú školu, na jej strane k niekoľkonásobnej podstatnej zmene pomerov (nástup na prvý a neskôr na druhý stupeň základnej školy a následne nástup na strednú školu), aj odvolací súd považoval za dôvodné zvýšiť výživné pre oprávnenú už ku dňu podania jej návrhu, t.j. od 09.04.2019, pričom sa stotožnil aj s výškou výživného ustálenou súdom prvej inštancie na sumu 100 eur mesačne. Na rozdiel od záverov súdu prvej inštancie však považoval za dôvodné vo výške výživného osobitne zohľadniť nástup oprávnenej na vysokoškolské štúdium v akademickom roku 2019/2020, ktorým na jej strane došlo k podstatnej zmene pomerov a túto zmenu premietnuť do výšky výživného počínajúc dňom 01.09.2019. Na strane povinného súd prvej inštancie správne zohľadnil jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi R. L. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mu pribudla v čase po poslednej úprave výživného pre oprávnenú. Vo vzťahu k predloženým lekárskym správam povinného je odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že tieto dostatočne nepreukazujú vplyv zhoršeného zdravotného stavu, resp. duševného stavu povinného na jeho pracovnú schopnosť v tom smere, že by sa vôbec nemohol zamestnať, prípadne že by bola jeho pracovná schopnosť trvale alebo aspoň dočasne zhoršená podstatným spôsobom. Za dôvod, pre ktorý by povinný nemohol pracovať, súčasne nemožno vyhodnotiť ani ním tvrdenú skutočnosť, že odprevádza svojho maloletého syna do školy či k lekárovi, keď povinný nijakým spôsobom nepreukázal takú závažnosť zdravotného stavu jeho syna, pre ktorú by si tento vyžadoval celodennú starostlivosť. V tomto smere nemožno prihliadnuť ani na údajný pohyb osôb nebezpečných pre maloleté deti v okolí bydliska otca, keďže by to mohlo viesť k absurdnému záveru, že rodič každého dieťaťa žijúceho v rovnakom prostredí by sa z tohto dôvodu nemohol zamestnať. Vzhľadom na uvedené je vo vzťahu k určeniu výšky výživného pre oprávnenú potrebné vychádzať aj zo schopností, možností a majetkových pomerov povinného a nielen z ním reálne dosahovaného príjmu tvoreného výlučne dávkami v hmotnej núdzi. Odvolací súd je súčasne toho názoru, že aj keď povinný preukázal značné zúženie rozsahu jeho bezpodielového spoluvlastníctva s manželkou a zároveň jeho manželka nemá vyživovaciu povinnosť k oprávnenej, je v tomto smere potrebné prihliadnuť na existenciu vyživovacej povinnosti manželky k povinnému, ktorá do istej miery kompenzuje nízky príjem povinného, najmä pokiaľ ide o náklady na spoločnú domácnosť a výživu spoločného syna. Odvolací súd napokon nezohľadnil ani povinným avizované skončenie pracovného pomeru jeho manželky, keďže táto skutočnosť sama o sebe nepreukazuje, že by na strane manželky povinného došlo k podstatnej zmene pomerov ( prípadne trvalej), ktorá by mala zásadný vplyv na zhodnotenie možností povinného plniť si vyživovaciu povinnosť k oprávnenej. Z predloženej výpovede manželky povinného nevyplýva dôvod ukončenia pracovného pomeru, kedy a či vôbec jej bola predmetná výpoveď doručená, či a v akej výške má nárok na odstupné (napokon povinný v konaní príjme manželky ani nepreukázal). Povinný neuviedol ďalšie možnosti zamestnania manželky, ktorá v P. žije a pracovala v zdravotníctve.
16. Vo vzťahu k ustáleniu odôvodnených nákladov oprávnenej odvolací súd zdôrazňuje, že ich rozsah je závislý aj od reálnych schopností a možností povinného, t.j. od jeho zárobkových schopností a možností a majetkových pomerov. Odvolací súd náklady uvádzané oprávnenou v celosti nepovažoval za primerané a ňou vyčíslenú výšku týchto nákladov v sume cca 1 100 eur mesačne nevyhodnotil ako dôvodnú ani preukázanú. S prihliadnutím na všeobecné poznatky o cenách tovarov a služieb a preukázanú skutočnosť, že oprávnená býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou a má určité zvýšené náklady na svoj zdravotný stav (dôvody a výšku nepreukázala), odvolací súd vychádzal z bežných nákladov na študentku vo veku oprávnenej bývajúcu u rodičov (náklady na stravu, bývanie, drogériu, ošatenie, obuv, študijné materiály, mobilný telefón, internet, voľnočasové aktivity, knihy, kultúru a pod.) a tieto zohľadňoval primerane vo vzťahu k oprávnenou požadovanej výške výživného. Odvolací súd nepovažoval za nevyhnutné osobitne posudzovať jednotlivé náklady uvedené oprávnenou, keď ňou navrhované výživné zodpovedá finančnému zabezpečeniu iba jej najzákladnejších potrieb, aj to v takmer minimálnom rozsahu. Z tohto dôvodu odvolací súd osobitne nezohľadňoval ani skutočnosť, že oprávnená sa rozhodla pre prípravu na budúce povolanie na súkromnej vysokej škole.
17. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo predovšetkým na strane oprávnenej k zmene pomerov, s poukazom na ktorú je aj napriek čiastočnej zmene pomerov na strane
povinného dôvodné pôvodne určené výživné zvýšiť. Avšak za odôvodnenú výšku výživného, poukazujúc na vyššie uvedené, odvolací súd považoval jej ustálenie na sume 100 eur mesačne od podania návrhu, t.j. od 09.04.2019 a jej následné zvýšenie na sumu 150 eur mesačne od nástupu oprávnenej na vysokú školu od 01.09.2019.
18. Nakoľko odvolací súd ustálil výšku výživného v sume 100 eur mesačne od 09.04.2019 a následne v sume 150 eur mesačne od 01.09.2019, zročné výživné počítal za obdobie od 09.04.2019 do 31.08.2019 zo zvýšenej sumy 50 eur mesačne a za obdobie od 01.09.2019 do konca mesiaca predchádzajúceho rozhodnutiu odvolacieho súdu do 30.11.2021 zo zvýšenej sumy 100 eur mesačne. Vychádzal pritom z povinným preukázane zaplateného výživného v posudzovanom období (v spise obsiahnuté poštové poukazy). Zročné výživné za obdobie od 01.09.2019 do 31.08.2021 výške 1.167 eur zodpovedá výpočtu: pomerná časť za 22 dní mesiaca apríl 2019 + máj až august 2019 / 37 eur (37 eur + 4 mesiace x 50 eur, keď povinný zaplatil celkovo 200 eur), september až december 2019 / 480 eur (5 mesiacov x 100 eur, keď povinný zaplatil 20 eur), rok 2020 / 300 eur (12 mesiacov x 100 eur, keď povinný zaplatil celkovo 900 eur) a rok 2021 / 350 eur (11 mesiacov x 100 eur, keď povinný zaplatil celkovo 750 eur mesačne). Pokiaľ ide o výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh povinného na započítanie sumy 570 eur na výživné, odvolací súd preskúmal aj správnosť tohto výroku, ktorý nebol napadnutý odvolaním oprávnenej, a to vzhľadom na skutočnosť, že ide o výrok závislý vo vzťahu k výroku o zročnom výživnom. Odvolací súd, vychádzajúc z povinným vyčíslenej sumy na započítanie na výživné (č.l. 236 - 237), dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne nezapočítal povinným uplatnené úhrady výživného za obdobie od februára 2018 do marca 2019, keďže tieto sa nevzťahujú na obdobie rozhodné pre výpočet zročného výživného (od 09.04.2019 do 30.11.2021). Vo vzťahu k povinným uplatnenej platbe výživného nad rámec pôvodne určeného výživného v sume 20 eur uhradenej v mesiaci apríl 2019, túto odvolací súd pri výpočte zročného výživného zohľadnil, keďže sa týka rozhodného obdobia a povinný ju aj preukázal predloženým poštovým poukazom. Zročné výživné odvolací súd povolil povinnému uhradiť k rukám oprávnenej v splátkach vo výške 40 eur mesačne, a to pod hrozbou straty výhody splátok s poukazom na § 232 ods. 4 CSP. K povoleniu splátok zročného výživného odvolací súd pristúpil s prihliadnutím na rodinné a sociálne pomery povinného, ako aj jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi. Pri určení výšky mesačnej splátky zročného výživného odvolací súd na druhej strane zohľadnil tú skutočnosť, že povinný súdom prvej inštancie určené zročné výživné napriek predbežnej vykonateľnosti predmetného výroku napadnutého rozsudku s poukazom na § 44 CMP pravidelne neplatil ako aj okolnosť, aby zročné výživné bolo uhradené v celosti do ukončenia štúdia oprávnenej.
19. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch I, IV a v súvisiacich výrokoch III, V, VI a VII zmenil podľa § 388 CSP.
20. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).