Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Ek-630-2021.pdf
PDF · 125.34 KB
Case nature
Subarea
59Ek/630/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO 31 575 951, právne zastúpený SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO 36 853 186, proti povinnému G. Š.S., L.. XX.XX.XXXX, J. M. E. B., XXX XX E. B., právne zastúpený Petrom Šumšalom, advokátom so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava, o vymoženie 12.197,06 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom Mgr. Janou Virličovou, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Vajnorská 100/A, 821 04 Bratislava pod sp. zn. 368EX 127/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnený m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 185,33 eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 19.02.2021 domáhal od povinného vymoženia 12.197,06 eur s prísl. na základe exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č.k. 3Zm/568/2011-14 zo dňa 28.11.2011. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že ide o opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný po zastavení starej exekúcie, keďže exekúcia vo veci hore uvedených účastníkov vedená súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Moskovská 18, 811 08 Bratislava pod sp. zn. EX 3359/13 a Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 52Er/12388/2013 bola podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK) zastavená. Okresný súd Banská Bystrica dňa 18.03.2021 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril súdneho exekútora Mgr. Janu Virličovú vykonaním exekúcie v predmetnej veci.
2. Dňa 19.05.2021 súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že si nespomína, že by niekedy v minulosti podpisoval akúkoľvek zmenku spoločnosti Ľudová banka, a.s., ktorej zaplatenia sa domáha v predmetnom súdnom konaní (3Zm/568/2011 na OS BA V) spoločnosť VOLKSBANK Slovensko, a.s. (po zmene obchodného mena) ako veriteľ. Povinný potvrdzuje, že mal v minulosti úver spolu so svojou manželkou v spoločnosti Ľudová banka, a.s., ktorý bol však zabezpečený záložným právom k ich spoločnej nehnuteľnosti, avšak o zmenke nemá žiadnu vedomosť, aj keď úplne vylúčiť jej existenciu nemôže vzhľadom na množstvo papierov, ktoré podpisoval v súvislosti s predmetným úverom pred viac ako 15timi rokmi. Predmetný (jediný úver) v spoločnosti Ľudová banka, a.s. nebol riadne zo strany oboch dlžníkov platený a preto došlo zo strany spoločnosti Ľudová banka, a.s. k výkonu záložného práva, a teda k predaju nehnuteľnosti (rodinného domu povinných) nachádzajúcej sa na adrese E. B. XXX, XXX XX E. B., a to niekedy v roku 2009. Z predaja tejto nehnuteľnosti mali byť a boli všetky pohľadávky spoločnosti Ľudová banka, a.s. uspokojené v plnej výške, preto povinnému nie je zrejmé, čo má predstavovať zmenková suma 12.197,06 eur s prísl., ktorú do blankozmenky vyplnila spoločnosť Ľudová banka, a.s. dňa 03.06.2011, a
ktorej zaplatenia sa domáha žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava V dňa 17.06.2011. Uvedené totiž zo žaloby ani z iného dokumentu nachádzajúceho sa v súdnom spise nevyplýva. Povinný má za to, že dlh voči spoločnosti Ľudová banka, a.s. výkonom záložného práva zanikol, nakoľko bol v plnej výške uspokojený z predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného a jeho manželky. V zmenke si tak spoločnosť Ľudová banka, a.s. uplatnila neexistujúcu pohľadávku.
3. Povinný v návrhu ďalej uviedol, že čo sa týka samotného súdneho konania 3Zm/568/2011 vedeného na OS BA V, spolu s jeho manželkou neboli tohto konania účastní, a to nie z vlastnej viny. Ako už bolo uvedené spoločnosť Ľudová banka, a.s. v roku 2009 výkonom záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného a jeho manželky, túto nehnuteľnosť predala a povinný aj so svojou manželkou sa museli z tejto nehnuteľnosti vysťahovať. Spoločnosti Ľudová banka, a.s. a teda aj Okresnému súdu Bratislava V muselo byť teda zrejmé, že povinný ani jeho manželka sa už v roku 2011, t.j. dva roky od predaja ich nehnuteľnosti a núteného vysťahovania, nemohli na adrese predanej nehnuteľnosti E. B. XXX, XXX XX E. B. zdržiavať a teda ani si tam preberať poštu. Doručovanie Zmenkového platobného rozkazu však aj napriek tejto skutočnosti súd vykonal na trvanie žalobcu spoločnosti VOLKSBANK Slovensko, a.s. na adrese ňou predanej nehnuteľnosti E.T. B. XXX, XXX XX E. B.. Je preto zrejmé, že doručovanie nebolo úspešné a listina sa vrátila na súd s reláciou „adresát je neznámy“. Okrem toho je potrebné uviesť, že súd sa snažil o doručovanie Zmenkového platobného rozkazu aj na adresu T. XX, XXX XX J., kde však mali povinný a jeho manželka trvalý pobyt ešte pred rokom 2005. Teda opäť na nesprávnu adresu a aj preto sa uvedená zásielka vrátila s reláciou „adresát je neznámy“. A napokon sa súd snažil o doručovanie Zmenkového platobného rozkazu aj na adresu údajného prechodného pobytu povinného na adrese D. XX, J., a to prostredníctvom OR PZ v Bratislave IV, avšak opäť neúspešne, nakoľko povinný sa nikdy na takejto adrese nezdržiaval a nikdy nemal ani nahlásený žiadny prechodný pobyt. Nie je zrejmé, odkiaľ takúto adresu súd zistil. Okresný súd Bratislava V teda Zmenkový platobný rozkaz číslo 3Zm/568/2011-14 zo dňa 28.11.2011, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní, doručoval na nesprávne a neexistujúce adresy povinného, na ktorých sa tento nemohol v čase ich doručovania z dôvodov, ktoré boli veriteľovi a mali byť teda aj súdu známe, zdržiavať. Doručovanie teda nebolo vykonané zákonným spôsobom. Okrem toho je potrebné uviesť, že Okresný súd Bratislava V konal v rozpore so zákonom aj v následnom konaní, t.j. potom ako neprávne a nezákonne doručoval Zmenkový platobný rozkaz číslo 3Zm/568/2011-14 zo dňa 28.11.2011 povinnému na neexistujúce a neplatné adresy, a to pri ustanovení opatrovníka povinnému (v predmetnom konaní odporcovi v 1. rade) pre doručovanie Uznesením číslo 3Zm/568/2011-35 zo dňa 03.07.2013. Predmetné rozhodnutie/Uznesenie o ustanovení opatrovníka je v rozpore s ustanovením vtedy platného Občianskeho sporového poriadku, a to § 29 ods. 2 a ods. 6. Povinný sa totiž nezdržiaval v cudzine, ale na Slovensku, kde súd doručoval na zrejme nesprávne adresy povinného a nevykonal žiadne ďalšie kroky k tomu, aby zistil aktuálny pobyt povinného, pričom zákonné možnosti na to mal. Súd zároveň ustanovil povinnému opatrovníka, ktorým bola Ľ. P., zamestnankyňa Okresného súdu Bratislava V. Uvedeným konaním súd konal v priamom rozpore so zákonom a takto vydané uznesenie je nezákonné a dokonca protiústavné. Zmenkový platobný rozkaz číslo 3Zm/568/2011-114 zo dňa 28.11.2011 nemal teda na základe jednotlivých nezákonných konaní a vydaných rozhodnutí zo strany Okresného súdu Bratislava V nikdy nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Povinný má za to, že Zmenkový platobný rozkaz číslo 3Zm/568/2011-14 zo dňa 28.11.2011 nie je exekučným titulom, nakoľko sa jedná o nezákonné rozhodnutie, ktoré v rozpore so zákonom nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Povinný uviedol, že ku dňu podania návrhu mu teda nebolo žiadne vyššie uvedené uznesenie a ani žiadne iné rozhodnutie doručované, preto nemal možnosť namietať tvrdenia žalobcu a brániť svoje práva v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V číslo 3Zm/568/2011. Nikdy mu neboli doručené žiadne žaloby, návrhy, rozhodnutia, ani iné písomnosti, z ktorých by získal vedomosť o vedení akéhokoľvek konania proti nemu a o akejkoľvek povinnosti zaplatiť sumu, ktorá je predmetom exekučného konania, a ktorá je podľa jeho názoru nedôvodná. Ako povinný nemal možnosť brániť sa v konaní pred Okresným súdom Bratislava V, o ktorom nebol riadne upovedomený, a ktorého účastný tak nemohol byť, čím mu boli upreté základné práva na spravodlivý proces. Povinný má za to, že existujú okolnosti (nezákonnosť exekučného titulu vydaného v konaní aj bez jeho účasti a bez možnosti obrany z jeho strany), ktoré bránia vymáhateľnosti dlžnej sumy, preto je exekúcia neprípustná. Okrem toho sa v tomto prípade jedná nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, v rámci ktorého povinný požíva špeciálnu ochranu. Vzhľadom na vyššie uvedené právne relevantné skutočnosti má povinný za to, že existujú okolnosti (nezákonnosť exekučného titulu), ktoré bránia vymáhateľnosti dlžnej sumy, preto je exekúcia neprípustná a žiada, aby bola exekúcia zastavená v celom rozsahu.
4. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že právny predchodca oprávneného obchodná spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. (do 14.02.2013 podnikajúci pod obchodným menom VOLKSBANK Slovensko, a.s.) uzavrel dňa 22.02.2005 s povinným a jeho manželkou W. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. T.L. XXXX/XX, XXX XX Petržalka zmluvu o hypotekárnom úvere č. 97593 (ďalej len „zmluva o úvere“). Na základe tejto zmluvy poskytol veriteľ dlžníkom peňažné prostriedky vo výške 49.790,88 eur (1.500.000,- Sk). Pohľadávka zo zmluvy o úvere bola v zmysle čl. V ods. 1 a ods. 2 zmluvy o úvere zabezpečená zabezpečovacími prostriedkami: 1. záložným právom k nehnuteľnosti nachádzajúcom sa v k.ú. E. B., M.: E. B.O., M.: C., X. L. B. Č.. XXX E. M. Ú. C., T. M. a 2. vlastnou blankozmenkou, ktorú dňa 24.02.2005 (dva dni po podpise zmluvy o úvere) vystavili v prospech VOLKSBANK Slovensko, a.s. dlžníci. Keďže dlžníci opakovane porušili povinnosť splácať úver riadne a včas, veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 30.11.2009. Z dôvodu, že dlžníci svoj dlh v stanovenej lehote splatnosti nesplnili, veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva. Túto skutočnosť oznámil dlžníkom, ako záložcom, listami zo dňa 17.02.2010. Predaj zálohu sa uskutočnil na dobrovoľnej dražbe dňa 18.05.2011, t.j. nie v roku 2009, ako klamlivo uvádza povinný. O speňažení zálohu informoval veriteľ dlžníkov listami zo dňa 26.05.2011. V listoch špecifikoval výšku výťažku z predaja, výšku nákladov spojených s výkonom záložného práva, ktoré znáša záložca (§ 151 l ods. 3 OZ), ako aj čistú hodnotu výťažku. V závere listu veriteľ výslovne uviedol, že „Uvedený výťažok bol záložným veriteľom použitý na čiastočné uspokojenie pohľadávky VOLKSBANK Slovensko, a.s. voči dlžníkom - G. Š., L.. XX.XX.XXXX, P.. J.: E. B. XXX, XXX XX E. B.O. S. W. Š., L..: XX.XX.XXXX, P.. J.: E. B. XXX, XXX XX E. B.O..“ Oprávnený vo vyjadrení ďalej uviedol, že zostatok pohľadávky veriteľa po započítaní výťažku z dražby predstavoval sumu 12.197,06 eur. Veriteľ na túto sumu vyplnil vystavenú blankozmenku, a to v súlade so zmluvou o vyplňovacom práve k vlastnej blankozmenke č. 97593 zo dňa 24.02.2005, čím sa zabezpečovacia zmenka stala právne perfektnou. Veriteľ uplatnil zmenkovú pohľadávku na súde. V návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu uviedol adresu trvalého pobytu a predpokladaného pobytu dlžníkov, ktorá mu bola v tom čase známa (dlžníci mu zmenu údajov neavizovali). Okresný súd Bratislava V vydal dňa 28.11.2011 zmenkový platobný rozkaz sp. zn. 3Zm/568/2011 (ďalej len „exekučný titul“). Exekučný titul nadobudol voči povinnému právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.08.2013, teda takmer dva roky po jeho vydaní. Medzičasom sa súd pokúšal doručiť rozhodnutie na všetky známe adresy možného pobytu povinného. Postupoval v súlade s procesnou úpravou doručovania podľa vtedy platného a účinného znenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Skutočnosť, že sa súdu nepodarilo doručiť rozhodnutie do vlastných rúk povinného ešte neznamená, že nemohlo voči nemu nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Skutočnosť, že riadne doručovanie do vlastných rúk povinného bolo neúspešné je dôsledkom jeho pasivity. Súdu sa totiž nepodarilo zistiť jeho adresu ani z centrálnej evidencie obyvateľov, resp. prostredníctvom spolupráce Obvodného oddelenia policajného zboru. Je zrejmé, že povinný zanedbal svoje ohlasovacie povinnosti voči úradom. Navyše, žiadna zo skutočností, ktoré uviedol povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nezakladá reálny dôvod pre jej zastavenie. Ak sa povinný domnieva, že bol postupom všeobecného súdu krátený na svojich právach, nemôže sa nápravy domáhať v rámci exekučného konania. Exekučný titul predložený oprávneným je riadne vykonateľný po materiálnej aj formálnej stránke, čomu nasvedčuje skutočnosť, že v predmetnej veci ide o opakovanú exekúciu. Nárok oprávneného tak bol preskúmaný súdom nielen v tomto konaní, ale tiež v predchádzajúcom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 52Er/12388/2013 (exekúcia bola vedená JUDr. Martinom Hermanovským pod sp. zn. Ex 3359/13). V nadväznosti na uvedené skutočnosti sa oprávnený domáha, aby Okresný súd Banská Bystrica návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol a priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania vo výške 185,33 eur (143,57 eur / tarifná odmena za jeden úkon právnej služby + 10,87 eur / režijný paušál + 30,89 eur / DPH).
5. Podľa § 61k ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
9. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
10. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.
11. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
12. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
13. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
14. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v znení účinnom do 30.09.2013 pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.
15. Podľa § 29 ods. 6 OSP v znení účinnom do 30.09.2013 za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 eur (ďalej len „drobné spory“).
16. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
17. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
18. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje
aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
19. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
20. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu proti exekúcii vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti.
21. Po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie exekučný súd k tvrdeniu povinného, že dlh výkonom záložného práva zanikol, nakoľko bol v plnej výške uspokojený z predaja nehnuteľnosti a k jeho tvrdeniu, že si nespomína, že by niekedy v minulosti podpisoval akúkoľvek zmenku (pozn. súdu aj keď povinný zároveň sám pripustil možnosť jej existencie) uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní a teda o tých, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia v pôvodnom (základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Súd s poukazom na uvedené je preto viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). S poukazom na uvedené exekučný súd preto konštatuje, že vyššie uvedené skutočnosti mal povinný namietať v rámci základného konania, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu a to podaním riadneho opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu.
22. V tejto súvislosti súd pre úplnosť dodáva, že ak povinný má za to, že dlh voči oprávnenému zanikol, bolo jeho povinnosťou túto skutočnosť v konaní preukázať. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní povinného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé
právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť. Na to, aby súd mohol návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť a exekúciu zastaviť preto nestačí len tvrdenie povinného, že jeho dlh voči oprávnenému zanikol, ale túto skutočnosť bolo v konaní potrebné preukázať predložením relevantných dôkazov, avšak povinný súdu takýto dôkaz nepredložil. Je preto potrebné skonštatovať, že povinný v predmetnej veci neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko jeho tvrdenia o zániku dlhu ostali len v rovine úvah a neboli žiadnym hodnoverným dôkazom jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané. Naopak zo Správy o výkone záložného práva zo dňa 26.05.2011, ktorú ako dôkaz do konania predložil oprávnený vyplýva, že výťažok z predaja zálohu bol použitý na čiastočné uspokojenie pohľadávky. Ak teda došlo k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky oprávneného v čoho dôsledku oprávnený na zvyšnú časť vyplnil vystavenú blankozmenku, nemožno súhlasiť s tvrdením povinného, že si spoločnosť Ľudová banka, a.s. v zmenke uplatnila neexistujúcu pohľadávku.
23. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie namieta, že on ani jeho manželka neboli účastní konania vedeného Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 3Zm/568/2011 a to nie ich vinou, pričom povinný poukazuje na nezákonný postup súdu v súvislosti s doručovaním exekučného titulu a ustanovením opatrovníka, exekučný súd si za účelom preskúmania týchto povinným uvádzaných skutočností vyžiadal od Okresného súdu Bratislava V súdny spis vedený pod vyššie uvedenou spisovou značkou. Z pripojeného spisu súd zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. 3Zm/568/2011 sa právny predchodca oprávneného - obchodná spoločnosť VOLKSBANK Slovensko, a.s. návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Bratislava V dňa 17.06.2011 domáhala od odporcu v 1. rade G. Š., L.. XX.XX.XXXX (povinný v tomto konaní) a odporcu v 2. rade W. Š., L.. XX.XX.XXXX (manželka povinného) vymoženia 12.197,06 eur s prísl. na podklade vlastnej zmenky vystavenej odporcami v 1. a 2. rade, ktorou bola zabezpečená pohľadávka navrhovateľa vyplývajúca zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. 97593 zo dňa 22.02.2005 a ktorá sa stala splatnou dňa 03.06.2011. Predmetnému návrhu konajúci súd vyhovel a dňa 28.11.2011 vo veci vydal zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm/568/2011-14 (ďalej aj ako „exekučný titul“), ktorým zaviazal odporcu v 1. a 2. rade k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 12.197,06 eur, spolu s úrokom vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy od 04.06.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 40,66 eur a náhradu trov konania v celkovej sume 1.440,92 eur. Predmetné rozhodnutie konajúci súd doručoval odporcom na adresu T. XXXX/XX, XXX XX J., pričom zásielky sa vrátili súdu ako nedoručené dňa 06.12.2011. Následnou lustráciou v registri obyvateľov súd zistil adresu prechodného pobytu povinného s uvedením začiatku platnosti tohto pobytu od 21.03.2011 na ulici D. XXXX/XX, J. - K., M. J. W.. Súd vykonal lustráciu aj v evidencii ZVJS za účelom zistenia, či sa odporcovia nenachádzajú t.č. vo väzbe, resp. vo výkone TOS. Následne súd doručoval exekučný titul odporcovi v 2. rade (manželke povinného) na adresu E. B. XXX, XXX XX E. B. vedenú v registri obyvateľov ako trvalý pobyt, pričom zásielka bola doručená dňa 02.05.2012, čo odporca v 2. rade potvrdil na doručenke svojim podpisom. Tvrdenie povinného, že spolu s manželkou nie vlastnou vinou neboli účastní konania, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, preto vyznieva prinajmenšom zavádzajúco, keďže manželka povinného si exekučný titul prevzala dňa 02.05.2012 a teda mala možnosť proti rozhodnutiu podať opravný prostriedok vo forme podania námietok, avšak túto nevyužila v čoho dôsledku sa rozhodnutie voči jej osobe stalo právoplatné a vykonateľné dňa 09.05.2012. Zásielka doručovaná povinnému na adresu prechodného pobytu však bola súdu vrátená dňa 17.04.2012. Ako bezvýsledný zostal aj pokus o doručenie exekučného titulu na túto adresu prostredníctvom OO PZ Dúbravka, ktorý za účelom jeho doručenia vykonal na v žiadosti uvádzanom mieste pobytu povinného šetrenie, avšak s negatívnym výsledkom. Za účelom zistenia adresy povinného súd požiadal o súčinnosť aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom v Malckách, t.j. o oznámenie, či povinný je v evidencii nezamestnaných, resp. uchádzačov o zamestnanie, či sú mu vyplácané sociálne dávky štátu a v kladnom prípade o oznámenie adries, na ktoré sú povinnému tieto dávky vyplácané. Keďže ÚPSVaR t.č. neevidoval adresu, na ktorú by bolo možné exekučný titul povinnému doručiť, okresný súd napokon exekučný titul doručoval povinnému na adresu E.É. B. XXX, XXX XX E. B., ale ani toto doručenie nebolo úspešné, nakoľko sa zásielka ako nedoručená vrátila súdu dňa 19.11.2012. Z uvedeného je zrejmé, že súd doručoval exekučný titul nielen na adresu, ktorú v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol navrhovateľ, ale aj na adresu prechodného a trvalého pobytu povinného. Vo všeobecnosti možno povedať, že súdy podľa ust. § 48 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.09.2013 doručovali písomnosti fyzickej
osobe na adresu trvalého alebo prechodného pobytu evidovanú v registri obyvateľov a právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri. Doručovanie ako procesný úkon na strane súdu má mimoriadny význam a to najmä vzhľadom na dôsledky, ktoré sú s ním spojené. V prípade doručovania meritórneho rozhodnutia, ktorým sa účastníkovi konania ukladá určitá povinnosť, je význam o to väčší, nakoľko s okamihom jeho doručenia sa spravidla spája začiatok plynutia lehôt na podanie opravného prostriedku. Keďže povinnému nebolo možné exekučný titul doručiť na adresu trvalého, ako aj prechodného pobytu evidovaných v registri obyvateľov, možno usúdiť, že povinný si svoju evidenčnú povinnosť riadne nesplnil. Keďže podľa názoru súdu každá osoba nesie zodpovednosť za správnosť údajov zapísaných vo verejných registroch (v registri obyvateľov SR, živnostenskom registri, obchodnom registri, či inom verejnom registri), nemožno preto súhlasiť s tvrdením povinného, že doručovanie exekučného titulu nebolo vykonané zákonným spôsobom. Keďže doručenie exekučného titulu prostredníctvom poštového podniku a príslušného útvaru Policajného zboru bolo neúspešné, konajúci súd uznesením č.k. 3Zm/568/2011-35 zo dňa 03.07.2013 ustanovil povinnému v prebiehajúcom konaní opatrovníka z dôvodu, že povinný sa toho času v mieste trvalého bydliska ani iného zisteného pobytu nenachádzal a miesto jeho skutočného pobytu sa súdu nepodarilo zistiť ani po vykonaní všetkých dostupných šetrení prostredníctvom centrálnych evidencií obyvateľov, resp. príslušného Obvodného oddelenia policajného zboru. Súd za opatrovníčku ustanovil p. Ľ. P., zamestnankyňu Okresného súdu Bratislava IV. Z doručenky založenej v spise mal exekučný súd za preukázané, že exekučný titul bol opatrovníčke povinného doručený dňa 15.08.2013, čo táto potvrdila svojím vlastnoručným podpisom. Pokiaľ povinný namieta, že neboli splnené podmienky na ustanovenie opatrovníka z dôvodu, že sa nezdržiaval v cudzine, ale na Slovensku a súd doručoval na zrejme nesprávne adresy povinného a nevykonal žiadne ďalšie kroky k tomu, aby zistil aktuálny pobyt povinného a že Okresný súd Bratislava V ustanovil za opatrovníka zamestnankyňu Okresného súdu Bratislava V, čím konal v rozpore so zákonom (§ 29 ods. 6 OSP v znení účinnom do 30.09.2013 v zmysle ktorého „Za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 eur (ďalej len „drobné spory“), exekučný súd má za to, že Okresný súd Bratislava V postupoval v súlade so zákonom, keď doručoval exekučný titul na adresu povinného uvedenú navrhovateľom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a následne na adresu prechodného a trvalého pobytu povinného evidovaných v centrálnej evidencii obyvateľov, pričom využil aj možnosť doručenia prostredníctvom príslušného útvaru Policajného zboru a keďže sa po vykonaní súdu dostupných šetrení (OO PZ, ÚPSVaR) nepodarilo zistiť aktuálnu adresu povinného, ustanovil povinnému opatrovníka. Ak povinný v návrhu na zastavenie exekúcie odkazuje na ust. § 29 ods. 6 OSP a zároveň tvrdí, že rozhodnutie o ustanovení opatrovníka je nezákonné pre jeho rozpor s uvedeným ustanovením, exekučný súd na toto tvrdenie pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie neprihliadal z dôvodu, že v rozhodnutí v jeho výrokovej časti ide o zrejmú chybu v písaní, keď súd (Okresný súd Bratislava V) uviedol, že ustanovená opatrovníčka je zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, pričom išlo o zamestnankyňu Okresného súdu Bratislava IV, čo vyplýva z doručeniek preukazujúcich prevzatie uznesenia o ustanovení opatrovníka a zmenkového platobného rozkazu, nakoľko uvedené rozhodnutia boli doručované Okresnému súdu Bratislava IV. Skutočnosť, že išlo o zamestnankyňu Okresného súdu Bratislava IV mal súd za preukázanú aj z rozvrhu práce pre Okresný súd Bratislava IV na rok 2013 (Spr 3473/12), ktorý je verejne dostupný na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a z ktorého vyplýva, že osoba menom Ľ. P. toho času bola zamestnancom Okresného súdu Bratislava IV zaradená na pozíciu súdneho tajomníka v trestnej agende. Vzhľadom na uvedené preto nemôžu obstáť námietky povinného, že exekučný titul nemal nikdy nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a že ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie mu nebolo žiadne uznesenie a ani žiadne iné rozhodnutie doručované, keďže exekučný súd mal nad akúkoľvek pochybnosť za preukázané, že exekučný titul bol povinnému doručený a to jeho opatrovníčke, ktorá mu bola ustanovená za účelom doručenia exekučného titulu z dôvodu, že jeho pobyt v tom čase prebiehajúcom konaní nebol súdu známy. Keďže rozhodnutie bolo riadne a zákonným spôsobom doručené v dôsledku čoho nadobudlo voči povinnému právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.08.2013 a vzhľadom na skutočnosť, že povinný si povinnosť ním uloženú dobrovoľne v lehote na plnenie tzv. paričnej lehote nesplnil, oprávnený mal právo podať za účelom núteného vymoženia svojej pohľadávky návrh na vykonanie exekúcie, pričom toto právo aj využil.
24. Zákonodarca prijatím zákona č. 233/2019 Z. z. umožnil oprávnenému v prípade, ak exekúcia v rámci ktorej sa domáhal od povinného vymoženia svojej pohľadávky a k zastaveniu ktorej došlo
v zmysle ust. § 2 ods. 1 ZoUNEK, podať opätovne návrh na vykonanie exekúcie a to za splnenia podmienok ustanovených v § 9 ods. 1 predmetného zákona. Inak povedané, aj keď v rámci „exekučnej amnestie“ došlo k zastaveniu niektorých exekučných konaní začatých pred 01.04.2017 ex lege, teda priamo zo zákona, pohľadávka oprávneného nezanikla a jej vymoženia sa môže domáhať podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený v predmetnej veci podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie dňa 19.02.2021, kedy bol exekučnému súdu doručený a súd má za to, že návrh na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie bol podaný oprávnene, nakoľko boli splnené zákonom požadované podmienky, keď oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priložil exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie ako aj oznámenie o ukončení exekučného konania. Exekučný titul priznal oprávnenému nárok na zaplatenie zmenkovej sumy 13.197,06 eur spolu so 6 % - ným ročným úrokom zo zmenkovej sumy od 04.06.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 40,66 eur a náhradu trov konania v celkovej sume 1.440,92 eur. Z upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzve na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 28.06.2020 vydaného súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským pod sp. zn. EX 3359/13 mal súd ďalej za preukázané, že v pôvodnom exekučnom konaní nedošlo ani k čiastočnému vymoženiu pohľadávky oprávneného. Je nesporné, že v čase podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie a teda v čase začatia exekučného konania existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže povinný si povinnosť mu ním uloženú dobrovoľne nesplnil, čím nedošlo ani len k čiastočnému uspokojeniu vymáhaného nároku priznaného exekučným titulom, oprávnený podal opätovne návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu, a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
25. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 185,33 eur. Súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie) vo výške 143,57 eur a k tomu prináležiaci režijný paušál vo výške 10,87 eur (rok 2021), spolu v sume 154,44 eur + 20% DPH (30,89 eur), t.j. spolu v celkovej sume 185,33 eur. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.
26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.