Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Cob-150-2021.pdf
PDF · 112.47 KB
Case nature
Subarea
4Cob/150/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: DEICHMANN-OBUV SK s.r.o., so sídlom ulica Logistického parku 1, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 35 898 933, zastúpený: HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Runica Slovakia s.r.o., so sídlom Pestovateľská 13, 821 04 Bratislava, IČO: 36 421 031, o umožnenie užívania nehnuteľnosti a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/40/2021-99 zo dňa 03.08.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/40/2021-99 zo dňa 03.08.2021 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce v povinnosti žalovaného umožniť žalobcovi vstup a užívanie nebytového priestoru č. C-105 o celkovej výmere 435,5 m2 nachádzajúceho sa v obchodnom centre Tulip Center v Martine, so sídlom Pltníky 2, 036 01 Martin, v plnom rozsahu podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. C-105 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 03.10.2011 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 02.09.2020, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto uznesenia, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Druhým výrokom zaviazal žalovaného na povinnosť zdržať sa prenechania užívania nebytového priestoru č. C-105 o celkovej výmere 435,5 m2, nachádzajúceho sa v obchodnom centre Tulip Center v Martine, so sídlom Pltníky 2, 036 01 Martin, tretej osobe, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 324 ods. 1, 2 a 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 07.07.2021 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť umožniť mu užívanie nebytového priestoru č. C-105 o celkovej výmere 435,5 m2, nachádzajúci sa v obchodnom centre Tulip Center v Martine, so sídlom Pltníky 2, 036 01 Martin, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa prenechania užívania tohto nebytového priestoru tretej osobe. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených žalobcom a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že v danej veci sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. V danom prípade mal súd za to, že žalobca osvedčil predpoklady na vydanie ním neodkladného opatrenia, nakoľko ním uvádzané skutkové tvrdenia, ako aj listiny, osvedčujú predpoklady potrebné pre vydanie neodkladného (v rozhodnutí predbežného) opatrenia.
3. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že si od žalovaného prenajíma priestory predajne "Deichmann Obuv" v obchodnom centre Tulip Martin. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol spor o úhradu nájomného na základe nájomnej zmluvy a v tejto súvislosti aj spor o platnosť odstúpenia od zmluvy. Žalovaný argumentoval tým, že žalobca nájomné za február, marec a apríl 2021, ktoré mal uhradiť vždy do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca, neuhradil. Žalovaný sa pre toto porušenie pokúsil od zmluvy odstúpiť. Žalobca s tým nesúhlasil a poukázal na § 13c ods. 18 zákona č. 71/2013 Z. z., podľa ktorého sa posúvajú termíny splatnosti nájomného; a tiež na doložku o vyššej moci v zmysle článku 5 bod 12 v spojení s článkom 20 bod 2 nájomnej zmluvy, pričom z týchto dôvodov žalobca nie je a ani nebol v omeškaní, a preto ani nebol daný dôvod na odstúpenie od nájomnej zmluvy a nájomná zmluva naďalej trvá. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov, dospel k záveru, že je dôvodný a podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade sú naplnené, keďže žalobca v konaní osvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania neodkladným opatrením.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 03.10.2011 Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. C105 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 02.09.2020 („ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalovaný prenajal žalobcovi nebytový priestor č. C105 o celkovej výmere 435,5 m2, nachádzajúci sa v Obchodnom centre Tulip v Martine. Žalovaný vyzval žalobcu listom z 22.03.2021, aby v dodatočnej lehote 10 dní uhradil splatné nájomné za február, marec a apríl 2021 (ďalej len „výzva“). Podľa článku 14 bod 2 písm. a) zmluvy, ak sa nájomca omešká s platbou nájomného alebo akéhokoľvek finančného záväzku podľa nájomnej zmluvy po dobu presahujúcu desiatich dní, napriek písomnému upozorneniu s lehotou desiatich dní na nápravu, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od nájomnej zmluvy. Výzva bola doručená žalobcovi dňa 01.04.2021, ktorý nájomné v zmysle výzvy neuhradil v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy.
5. Žalovaný odstúpil od zmluvy v dôsledku neuhradenia pohľadávok žalobcu ako nájomcu v zmysle výzvy, pričom odstúpenie od zmluvy bolo doručené žalobcovi dňa 22.04.2021. Uviedol, že odstúpenie od zmluvy, doručené žalobcovi dňa 22.04.2021, považuje za platné a účinné ku dňu jeho doručenia. Žalobca sa vo svojich vyjadreniach opiera o ustanovenie § 13c ods. 18 Zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v platnom znení (ďalej len „zákon o dotáciách“), v zmysle ktorého má žalobca ako nájomca právo splácať neuhradené nájomné v určených splátkach. Žalovaný zdôraznil, že zákon o dotáciách upravuje právo nájomcu na odklad úhrady neuhradeného nájomného, avšak nijakým spôsobom sa nedotýka práva prenajímateľa jednostranne ukončiť zmluvu odstúpením od zmluvy podľa článku 14 bod 2 písm. a) zmluvy. Právo žalobcu ako nájomcu splácať neuhradené nájomné neznamená, že žalobca nie je v omeškaní s úhradou neuhradeného nájomného podľa zmluvy.
6. Žalovaný ďalej uviedol, že k vyprataniu predmetu nájmu došlo v dôsledku odstúpenia od zmluvy, pričom vyprataniu predchádzali opakované výzvy žalovaného na vypratanie. Hnuteľné veci, ktoré ostali v predmete nájmu, sú uskladnené žalovaným. Žalobca bol opakovane vyzvaný na prevzatie svojich hnuteľných vecí. Žalovaný s ohľadom na vyššie uvedené nesúhlasil s námietkou žalobcu, že ako nájomca v omeškaní nie je s ohľadom na § 13c ods. 18 zákona č. 71/2013 Z. z. a čl. 5 bod 12 v spojení s čl. 20 bod 2 zmluvy, t. j. doložky o vyššej moci.
7. V liste zo dňa 25.04.2021 a 03.05.2021 žalovaný uviedol, že (druhé) odstúpenie považuje za platné a trvá na tomto vyhlásení. Žalovaný má za to, že žalobca neosvedčil, že medzi ním a žalovaným existuje platný a účinný záväzkový vzťah, v ktorom by bol žalobca v postavení nájomcu a žalovaný v postavení prenajímateľa. Žalovaný tento záväzkový vzťah ukončil odstúpením od zmluvy, na základe čoho žalobcovi vznikla povinnosť predmet nájmu odovzdať a vypratať. Odstúpenie nadobudlo platnosť a účinnosť dňom jeho doručenia, t. j. 22.04.2021, na základe ktorej právnej skutočnosti sa zmluva zrušila, a ktorá právna skutočnosť je rovnako dôvodom neexistencie naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom neodkladnom opatrení.
8. Dočasná ochrana nájmov prijatá novelou zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej ako „zákon o dočasnej ochrane“), poskytovala nájomcom ochranu v prípade, ak sa dostanú do omeškania s platením nájomného a iných platieb
spojených s nájmom v dôsledku okolností, ktoré majú pôvod v šírení nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. V zákone o dočasnej ochrane sa tiež výslovne uvádza, že iné dôvody pre ukončenie nájmu tým nie sú dotknuté, preto bude mať prenajímateľ aj naďalej možnosť ukončiť nájom z ostatných dôvodov uvedených v zákone alebo zmluve. Predmetné ustanovenie zákona o dočasnej ochrane bolo navyše časovo ohraničené, a to do 31. decembra 2020, kedy prenajímateľ nemohol jednostranne ukončiť nájom v prípade, ak sa nájomca dostane do omeškania s platením nájomného splatného od 1. apríla 2020 do 30. júna 2020 v dôsledku okolností, ktoré majú pôvod v šírení nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.
9. Žalovaný vyslovil názor, že v súvislosti s obmedzeniami pre ochorenie COVID-19 (napr. v súvislosti s prijatými opatreniami) však ustanovenie o vyššej moci nemožno aplikovať, zákonodarca mal na mysli prípady, kedy mimoriadna udalosť - požiar, povodeň a pod., spôsobí vadu konkrétnemu predmetu nájmu. Mimoriadna situácia, ako prípad vyššej moci, nezbavuje strany povinnosti plniť svoje záväzky zo zmluvy, za určitých podmienok však môže stranu zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú nesplnením povinnosti v dohodnutej lehote. Inými slovami, ak sa nájomca dostane do omeškania s platbou nájomného, musí svoju povinnosť v dodatočnej lehote splniť. V určitých prípadoch však nie povinný prenajímateľovi nahradiť škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku nezaplatenia nájomného zo strany nájomcu. To platí len v prípade, ak nájomca porušil svoju povinnosť v dôsledku vyššej moci. Prenajímateľ má tiež v tejto situácii k dispozícii právo odstúpiť od zmluvy, resp. vypovedať nájom v dôsledku porušovania povinností zo strany nájomcu. Z uvedeného žalovaný považoval za nesporné, že žalobca sa neodkladným opatrením domáhal toho, čo má byť predmetom konania vo veci samej. Pokiaľ však odstúpenie od zmluvy nebolo právoplatným rozhodnutím súdu určené za neplatné, je potrebné naň prihliadať ako na platný jednostranný právny úkon, ktorý má svoj právny následok, pričom tento nie je možné v celom rozsahu eliminovať ani nariadeným neodkladným opatrením. Žalovaný bol toho názoru, že napadnuté uznesenie je arbitrárne a nie je vôbec náležite odôvodnené.
10. V neposlednom rade žalovaný dal do pozornosti, že so žalobcom prebiehali viaceré rokovania pred odstúpením od zmluvy, nakoľko žalovaný ponúkol žalobcovi možnosti riešenia pri omeškaní platenia nájomného v predmete nájmu s ohľadom na ďalšie pokračovanie zmluvného vzťahu, predĺžením doby platnosti zmluvy alebo uzatvorením novej nájomnej zmluvy. Žalobca sa na vzájomných rokovaniach vyjadril, že výsledky prevádzky žalobcu v OC Tulip Martin sú neuspokojivé v porovnaní s tržbami žalobcu v neďalekom retailovom dome CAMPO di Martin. Rokovania sa týkali aj možnosti dohody o predčasnom skončení zmluvy. Z rokovaní bolo žalovanému zrejmé, že žalobca nemal záujem o prevádzkovanie dvoch totožných prevádzok umiestnených v blízkej vzdialenosti, okrem iného aj z dôvodu zlých tržieb v OC Tulip. Žalovaný preto považuje žalobcov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za účelový, pričom rozporuje tvrdenia žalobcu o potrebe zabránenia vzniku škody prezentovaných rozmerov, vzhľadom na to, že žalobca generoval skôr stratu v OC Tulip ako zisk, v dôsledku čoho bol z jeho strany podaný účelový návrh na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia napriek odstúpeniu od zmluvy zo strany žalovaného. S ohľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.08.2021, sp. zn. 26Cb/40/2021-99, v celom rozsahu zrušil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia namietal, že žalovaný od predmetnej nájomnej zmluvy odstúpil neoprávnene, pretože žalobca nebol v omeškaní (1) jednak preto, že zákon (§ 13c ods. 18 zákona č. 71/2013 Z. z.) plošne posunul lehoty na úhradu nájomného a žalobca vo vzťahu k takto posunutým lehotám nebol v omeškaní; (2) jednak preto, že nájomná zmluva v čl. 5 bod 12 v spojení s čl. 20 bod 2 stanovuje, že žalobca nie je povinný hradiť nájomné za obdobie, kedy v dôsledku vyššej moci nebol schopný predmet nájmu užívať. Všetky úhrady nájomného zo strany žalobcu tak boli včasné a riadne a na strane žalovaného neexistoval dôvod na odstúpenie (žalovaný odstúpil účelovo z dôvodu, aby mohol predmet nájmu prenajať tretej osobe).
12. Žalovaný v odvolaní namieta, že zákon č. 71/2013 Z.z. síce plošne predlžuje lehoty na úhradu nájmu, avšak to nijako neobmedzuje právo prenajímateľa odstúpiť od nájomnej zmluvy v prípade, že nájomné nie je uhradené v zmluvnom (nepredĺženom) termíne; navyše žalovaný namieta, že táto ochrana sa uplatnila len do 31.12.2020. Tento argument žalovaného považuje žalobca za úplne nezmyselný - pokiaľ totiž zákon stanoví možnosť záväzného predĺženia termínov na úhradu nájomného a žalobca tieto
predĺžené termíny plní, potom žalobca nemôže byť v omeškaní, a teda nemôže byť daný dôvod na odstúpenie. Nie je správne ani tvrdenie o tom, že by uvedená ochrana trvala len do 31.12.2020.
13. Ďalej žalovaný v odvolaní namieta, že ustanovenia nájomnej zmluvy podľa čl. 5 bod 12 v spojení s čl. 20 bod 2 sa neuplatnia na danú situáciu (t. j. že obdobie sťaženého používania v dôsledku pandemických opatrení nenapĺňa kritériá uvedeného ustanovenia). Ani toto tvrdenie žalovaného nie je správne; uvedené ustanovenia zmluvy na danú situáciu jednoznačne dopadajú. Žalobca nepovažuje za správnu ani námietku žalovaného, že predmet neodkladného opatrenia je neprípustný.
14. Žalobca ďalej uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za správne a zákonné, nakoľko na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené všetky procesné predpoklady. Po hmotnoprávnej stránke možno dôvodne očakávať úspech žalobcu v merite veci. Žalobca nebol v omeškaní a žalovaný nebol oprávnený od nájomnej zmluvy odstúpiť z nasledovných dôvodov.
15. Po prvé, žalobca postupoval v súlade s § 13c ods. 18 zákona č. 71/2013 Z. z. a nebol v omeškaní so splátkami nájomného. Uvedené kogentné ustanovenie plošne posúva lehotu pre splátky nájomného. Pokiaľ žalobca postupoval v súlade s týmto ustanovením, nemohol sa dostať do omeškania.
16. Výklad zo strany žalovaného, že uvedený predpis síce posúval splátky nájomného, to však neobmedzuje právo žalovaného odstúpiť od nájomnej zmluvy pre nezaplatenie nájomného v pôvodných (zmluvne stanovených) termínoch, považuje žalobca za jednoznačne nesprávny a účelový. Pokiaľ zákon stanoví, že sa posúvajú splátky a žalobca tieto posunuté termíny plnil, tak sa nemohol dostať do omeškania, a teda nebol daný dôvod na odstúpenie.
17. Po druhé, úprava § 13c ods. 18 zákona č. 71/2013 Z. z. nie je časovo obmedzená do 31.12.2020, ako sa snaží tvrdiť žalovaný. Žalovaný v skutočnosti odkazuje na iné ustanovenie iného predpisu, a síce zákona č. 62/2020 Z. z.; tento predpis skutočne stanovuje zákaz ukončiť nájomnú zmluvu pre omeškanie s nájomným a skutočne je obmedzený do 31.12.2020; ide však o úplne iný predpis, ktorý so zákonom č. 71/2013 Z. z. a jeho ustanovením § 13c ods. 18 nijako nesúvisí.
18. Po tretie, nájomná zmluva umožňuje nehradiť nájomné po dobu sťaženého užívania. Konkrétne čl. 20 bod 2 nájomnej zmluvy definuje vyššiu moc ako okolnosti mimo kontroly a dosahu zmluvných strán, ktoré sťažujú alebo znemožňujú plnenie zmluvy, pričom vyššia moc jednak oslobodzuje stranu od plnenia zmluvy (ak je výkon záväzkov možný len za nadmerne vysokých výdavkov; čl. 20 bod 2) a jednak je žalobca zbavený povinnosti platiť nájomné v proporcionálnej výške (čl. 5 bod 12).
19. Po štvrté, neobstojí ani argument žalovaného, že pandémia, resp. pandemické opatrenia, ako prípad vyššej moci, majú iba ten právny dopad, že môžu stranu zbaviť zodpovednosti za škodu a nie splnenia povinnosti ako takej. Toto totiž platí iba vo všeobecnej rovine; v danom prípade si však strany výslovne dohodli pre prípad vyššej moci podmienky uvedené v predchádzajúcom odseku, a teda žalobca nebol povinný hradiť nájomné za obdobie sťaženého užívania; pokiaľ tak robil, šlo len o postup v rámci dobrej vôle a snahy vyjsť v ústrety obchodnému partnerovi. Aj z tohto dôvodu potom platí, že žalobca nebol v omeškaní s platbami nájomného, a teda nebol dôvod na odstúpenie od zmluvy.
20. Žalobca ďalej uviedol, že neobstoja ďalšie tvrdenia žalovaného, nakoľko nájomná zmluva trvá. Samotná skutočnosť, že žalovaný sa „pokúsil“ od zmluvy odstúpiť, samozrejme nemá na existenciu záväzku žiaden vplyv. Poukázal na to, že súdy v obdobných situáciách poskytujú stranám ochranu úplne bežne. Žalobca riadne osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a tvrdenia podložil aj stanoviskami právnej doktríny. Je pritom zrejmé, že nie je účelné vyčkávať na rozhodnutie vo veci samej, nakoľko medzičasom by sa právne postavenie žalobcu mohlo nenapraviteľne zhoršiť.
21. Žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že žalovaný vypratal predmet nájmu bez exekučného titulu, a teda žalobca nemal žiadnu inú možnosť sa proti tomuto protiprávnemu postupu žalovaného adekvátne brániť. Jedinou zákonnou cestou bolo totiž podanie žaloby o vypratanie predmetu nájmu zo strany žalovaného; tu by sa ako predbežná riešila otázka neplatnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy. Samotná táto skutočnosť postačuje na to, aby bola žalobcovi poskytnutá dočasná ochrana až do právoplatného rozhodnutia veci (úspech v merite veci pritom možno dôvodne očakávať).
Žalobca preto navrhol, aby súd napadnuté uznesenie v plnom rozsahu potvrdil, a aby priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
22. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací § 34 CSP, prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrenia žalobcu k odvolaniu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci.
23. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
24. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
25. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
26. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.
27. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
28. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
29. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozhodnutím vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
30. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pojem „potreba neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ je nutné interpretovať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom, by strane sporu hrozila nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav, pričom musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať /zásada proporcionality/. Účelom neodkladných opatrení nie je riešenie faktických pomerov medzi stranami sporu, ani riešenie ich vzájomných nezhôd, či sporov, na riešenie ktorých slúži výlučne žaloba vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava právnych pomerov strán sporu, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu za súčasnej hrozby nenapraviteľnej alebo iba ťažko napraviteľnej ujmy.
31. Pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí navrhovateľ - žalobca, po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si v prípade potreby okamžitý zásah súdu.
32. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Opatrenie nie je konečným rozhodnutím a pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Neodkladné opatrenie v zásade neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa - žalobcu, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia neodkladnosti, t. j. takej naliehavosti, príp. hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad a dôvodne vyžaduje úpravu práv pomerov. Nestačí domnienka, že bol porušený zákon.
33. Žalobca sa návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť umožniť mu užívanie nebytového priestoru C-105 o celkovej výmere 435,5 m2, nachádzajúci sa v obchodnom centre Tulip Center v Martine, so sídlom Pltníky 2, 036 01 Martin, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa prenechania užívania tohto nebytového priestoru tretej osobe. Návrh odôvodnil tým, že žalovaný tvrdil, že nájomná zmluva zanikla, predmet nájmu vypratal bez exekučného titulu a za vedomosti výslovného nesúhlasu žalobcu, ktorému hrozí rozširovanie vzniknutej škody alebo inej ujmy vzniknutej neoprávneným vyprataním predmetu nájmu, ako i možné naplnenie hrozby uzavretia nájomnej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy s treťou osobou, a to i napriek tomu, že nájomná zmluva stále trvá.
34. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade sú naplnené, keďže žalobca v konaní osvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu neodkladným opatrením. Medzi stranami sporu je sporné, či došlo k platnému odstúpeniu žalovaného od zmluvy o nájme nebytových priestorov č. C-105 zo dňa 03.10.2011 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 02.09.2020. Žalobca sa žalobou vo veci samej domáha, aby mu žalovaný umožnil vstup a užívanie predmetu nájmu podľa uvedenej nájomnej zmluvy.
35. Žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca neuhradil nájomné za mesiace február, marec, apríl 2021 včas, preto je odstúpenie od zmluvy, doručené žalobcovi dňa 22.04.2021, platné a účinné ku dňu jeho doručenia. V odvolaní a vo vyjadrení k odvolaniu strany sporu rozdielne argumentovali v súvislosti s výkladom ustanovení zákona č. 71/2013 Z.z., ako aj ustanovení nájomnej zmluvy čl. 15 bod 12 v spojení s čl. 20 bod 2. Odvolací súd konštatuje, že rozdielne tvrdenia strán sporu v tejto súvislosti budú riešené vo veci samej, preto posudzovanie týchto skutočností v tejto fáze konania považuje za nadbytočné.
36. K odvolacej námietke žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že uznesenie o vydaní neodkladného opatrenia je arbitrárne a nie je vôbec náležite odôvodnené, odvolací súd konštatuje, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, stručne opísal stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je síce stručné, ale nespôsobuje jeho vecnú nesprávnosť, z celého kontextu je zrejmé, že súd rozhodol na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených žalobcom a s poukazom na citované ustanovenia zákona, rozhodol správne, keď dospel k záveru, že v danej veci sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.
37. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že odvolanie žalovaného je nedôvodné; súd prvej inštancie správne posúdil splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný tvrdil, že žalobca sa neodkladným opatrením domáhal toho, čo má byť predmetom konania vo veci samej. Súhlasí s názorom žalobcu, že neobstoja tvrdenia žalovaného, že predmetom neodkladného opatrenia nemôže byť dočasná ochrana nájomcu pred účinkami odstúpenia od zmluvy, nakoľko nájomná zmluva zanikla, a preto absentuje podmienka osvedčenia existencie záväzkového vzťahu a žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán, otázka umožnenia užívania má byť riešená až v merite veci. Žalobca správne poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov, z ktorej vyplýva, že v obdobných situáciách poskytujú súdy stranám ochranu. V čase nariadenia neodkladného opatrenia nebola vyriešená platnosť odstúpenia od zmluvy o nájme, pričom nie je účelné vyčkávať v danom prípade do rozhodnutia vo veci samej. Neodkladné opatrenie je opodstatnené, ako je zrejmé aj z vyššie uvedeného, ak dochádza
k ohrozovaniu práv a oprávnených záujmov žalobcu, v danom prípade hrozba poskytnutia predmetu nájmu do užívania tretej osobe. Taktiež, ak hrozí rozširovanie škody, či inej ujmy ako poukazoval žalobca, konkrétne ušlý zisk vzniknutý v dôsledku núteného ukončenia predaja a jeho obchodných aktivít. Z uvedeného je zrejmé, že nakoľko postavenie žalobcu by sa mohlo nenapraviteľne zhoršiť, žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. V prospech nariadenia neodkladného opatrenia v navrhovanom znení svedčí aj okolnosť, že žalovaný vypratal predmet nájmu bez exekučného titulu, a teda žalobca nemal žiadnu inú možnosť sa proti tomuto protiprávnemu postupu žalovaného adekvátne brániť. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že jedinou zákonnou cestou bolo podanie žaloby o vypratanie predmetu nájmu zo strany žalovaného, kde by sa v konaní ako predbežná riešila otázka neplatnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy.
38. Záverom odvolací súd dodáva, že podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa 18.07.2018, konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým tvorí - ako už bolo spomenuté, jeden celok.
39. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97).
40. Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
41. S poukazom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s odvolacími dôvodmi žalovaného a po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností dospel k záveru zhodnému so súdom prvej inštancie, že žalobca osvedčil základné predpoklady pre vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, osvedčil v čase vydania rozhodnutia existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ako aj tvrdené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a zároveň uložením požadovanej povinnosti a obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, pričom nariadením tohto neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému obmedzeniu žalovaného. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel, ako vecne správne potvrdil.
42. O náhrade trov odvolacieho konania súd prvej inštancie rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1 CSP).
43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).