Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-118-2021.pdf
PDF · 82.86 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/118/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom, v spore žalobcu: Východoslovenská energetika a.s., IČO: 44 483 767, so sídlom Mlynská 31, Košice, právne zast.: GOREJ Legal, s.r.o., so sídlom Krmanova 14, Košice, proti žalovanému: J. W., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. X. X, o zaplatenie 293,72 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 293,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 293,72 Eur od 08.04.2021 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa domáhal žalobca od žalovaného zaplatenia sumy 293,72 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že s pôvodným žalovaným - Jánom Lakatošom, nar. 12.9.1955, uzavrel dňa 26.4.2010 Zmluvu o združenej dodávke elektriny pre odberateľov kategórie domácnosti, v zmysle ktorej poskytoval pôvodnému žalovanému elektrickú energiu. Za poskytnuté služby vyúčtoval pôvodnému žalovanému
- faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 19.10.2015 sumu 177,22 Eur. Pôvodný Žalovaný predmetnú faktúru neuhradil, a to ani čiastočne. O uvedenom nároku sa viedlo konanie na tunajšom súde, o ktorom súd rozhodol rozsudkom zo dňa 19.5.2017, sp. zn.: 15Csp/3/2016, v zmysle ktorého bol žalovaný N. zaviazaný uhradiť žalobcovi sumu 177,22 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 20.10.2015 do zaplatenia a trovy konania vo výške 80,92 Eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.11.2017 a vykonateľnosť dňa 7.11.2017. Návrh žalobcu na vykonanie exekúcie bol zamietnutý uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26.6.2020, sp. zn.: 20Ek/899/2020 z dôvodu, že odberateľ ako povinný zomrel pred začatím exekučného konania, t.j. dňa 10.10.2019. Žalobca je toho názoru, že nakoľko ide o pohľadávku, ktorá vznikla za života pôvodného žalovaného, ide o dlh, ktorý prechádza na dedičov. Z uznesenia o dedičstve tunajšieho súdu zo dňa 11.8.2020, sp. zn.: 13D/347/2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.8.2020 podľa žalobcu vyplýva, že dedičstvo v celosti nadobudol žalovaný, pričom čistá hodnota dedičstva je 7.494,33 Eur. Žalobca tak vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, avšak zásielka sa mu vrátila s tým, že adresát je neznámy. Dlžná suma pozostáva z dlžnej istiny vo výške 177,22 Eur, úrok z omeškania v celkovej výške 35,58 Eur (vyčíslený ku dňu smrti poručiteľa, t.j. ku dňu 10.10.2019), súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 64,42 Eur. K žalobe priložil listinné dôkazy.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk a následne na návrh žalobcu postúpil vec tunajšiemu súdu.
3. Tunajší súd žalovanému doručoval žalobu spolu s prílohami a ten si ju neprevzal v odbernej lehote. Následne súd doručoval žalovanému žalobu s prílohami ako aj uznesenie súdu na vyjadrenie sa k žalobe spôsobom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) CSP.
5. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovné :
6. Žalobca ako dodávateľ elektrickej energie dodával pôvodnému žalovanému - poručiteľovi ako odberateľovi elektrickej energie na základe Zmluvy elektrinu a zabezpečil distribúciu elektriny do odberného miesta.
7. Za poskytnuté služby za obdobie od 12.3.2015 do 28.9.2015 vyúčtoval pôvodnému žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 19.10.2015 sumu 177,22 Eur.
8. Pôvodný Žalovaný predmetnú faktúru neuhradil, a to ani čiastočne. O uvedenom nároku sa viedlo konanie na tunajšom súde, o ktorom súd rozhodol rozsudkom zo dňa 19.5.2017, sp.zn.: 15Csp/3/2016, v zmysle ktorého bol žalovaný N. zaviazaný uhradiť žalobcovi sumu 177,22 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 20.10.2015 do zaplatenia a trovy konania vo výške 80,92 Eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.11.2017 a vykonateľnosť dňa 7.11.2017. Návrh žalobcu na vykonanie exekúcie bol zamietnutý uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26.6.2020, sp.zn.: 20Ek/899/2020 z dôvodu, že odberateľ ako povinný zomrel pred začatím exekučného konania, t.j. dňa 10.10.2019. Ide o pohľadávku, ktorá vznikla za života pôvodného žalovaného - poručiteľa, ide teda o dlh, ktorý prechádza na dedičov. Z uznesenia o dedičstve tunajšieho súdu zo dňa 11.8.2020, sp.zn.: 13D/347/2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.8.2020 vyplýva, že dedičstvo v celosti nadobudol žalovaný, pričom čistá hodnota dedičstva je 7.494,33 Eur. Žalobca si neuplatnil pohľadávku v dedičskom konaní. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, avšak zásielka sa mu vrátila s tým, že adresát je neznámy. Dlžná suma pozostáva z dlžnej istiny vo výške 177,22 Eur, úroku z omeškania v celkovej výške 35,58 Eur (vyčíslený ku dňu smrti poručiteľa, t.j. ku dňu 10.10.2019), súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 64,42 Eur.
9. Podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
10. Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
11. Podľa § 36 ods. 2 písm. e) zákona č. 251/2012 Z. z. - o energetike (ďalej len „ZoE“), odberateľ elektriny v domácnosti je povinný uhradiť odvod určený osobitným predpisom spôsobom podľa osobitného predpisu.
12. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd mal dostatočne preukázané, že medzi žalobcom a pôvodným žalovaným bol záväzok, v zmysle ktorého žalobca poskytol pôvodnému žalovanému služby v podobe dodávky elektriny s tým, že pôvodne žalovaný bol povinný mu za odber elektriny platiť sumy určené cenníkom dodávateľa, a ten mu za žalované obdobie nezaplatil, čím mu vznikol u žalobcu dlh vo výške 177,22 Eur. O danom nároku bolo rozhodnuté rozhodnutím tunajšieho súdu zo dňa 19.5.2017, sp.zn.: 15Csp/3/2016, v zmysle ktorého bol žalovaný N. W. zaviazaný uhradiť žalobcovi sumu 177,22 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 20.10.2015 do zaplatenia a trovy konania vo výške 80,92 Eur. Keďže pôvodne žalovaný po právoplatnom skončení konania sp.zn.: 15Csp/3/2016 a pred výkonom rozhodnutia zomrel a daná pohľadávka nebola uplatnená v dedičskom konaní, je žalovaný ako dedič, ktorý nadobudol celý majetok pôvodného žalovaného - poručiteľa zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu, ktorá pozostáva zo samotnej celej pohľadávky z konania sp.zn.: 15Csp/3/2016, t.j. 293,72 Eur (dlžná istina, vyčíslený úrok z omeškania a trovy konania).
13. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť, súd ho v zmysle vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
14. Podľa § 517 ods. 1 OZ, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
15. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Nakoľko žalovaný nezaplatil žalobcovi dlžnú sumu ani po predžalobnej výzve, súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. (t. j. o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu) a to odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby na súd tak ako to žiadal žalobca.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V súlade s § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.