Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32P/184/2021

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. V., N.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov - matky: D. K.Á., T.. K., N.. XX.XX.XXXX, A. Ž.J. XXXX/XX, X., v konaní zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s.r.o., IČO: 47252987, so sídlom Hlavná 949/53, Galanta, a otca: V. V., N.. XX.XX.XXXX, A. S. XXX, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie v trvaní až do právoplatného skončenia konania vo veci samej sp. zn. XXP/XXX/XXXX:

Maloletá V. V., N.. XX.XX.2018 sa ponecháva v starostlivosti matky.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom:

- každý párny kalendárny týždeň v pondelok a stredu s tým, že si maloleté dieťa vyzdvihne v predškolskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje a do 19,00 hod. maloleté dieťa matke v mieste jej bydliska odovzdá a súčasne v sobotu od 9,00 hod.. do 19,00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa vyzdvihne u matky v mieste jej bydliska a do 19,00 hod. maloleté dieťa matke na tom istom mieste matke odovzdá

- každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a štvrtok s tým, že si maloleté dieťa vyzdvihne v predškolskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje a do 19,00 hod. maloleté dieťa matke v mieste jej bydliska odovzdá a súčasne v sobotu od 9,00 hod. do 19,00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa vyzdvihne u matky v mieste jej bydliska a do 19,00 hod. maloleté dieťa matke na tom istom mieste matke odovzdá

Matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne pripraviť.

Otcovi maloletého dieťaťa sa nariaďuje prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona platného v čase splatnosti bežného výživného, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc vydaním neodkladného opatrenia, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.12.2021 sa matka maloletého dieťaťa domáhala úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a zároveň nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd ponechal maloleté dieťa v osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletým dieťaťom a to na každý párny kalendárny týždeň v pondelok a stredu a súčasne v sobotu a každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a štvrtok a súčasne v sobotu.

2. V návrhu matka uviedla, že rodičia maloletého dieťaťa ešte pred jeho narodením spoločne žili dva roky v byte vo vlastníctve starej matky z matkinej strany v X., pričom z praktického hľadiska sa počas výstavby rodinného domu v obci S. presťahovali k rodičom otca maloletého dieťaťa do V.a na obdobie približne jedného roka. V tom čase sa rodičom narodilo maloleté dieťa. Pobyt u rodičov otca maloletého dieťaťa bol „skúškou“ vzťahu, keďže matka otca maloletého dieťaťa mala snahu všetko riadiť v živote rodičov maloletého dieťaťa, pričom bola jednou z počiatočných príčin narušenia ich vzťahu. Matka v návrhu ďalej uviedla, že už po niekoľkých dňoch po príchode do nového rodinného domu otec prijímal každý deň návštevy svojich priateľov a bývalých susedov, ktoré začínali jeho príchodom z práce poobede a končili vo večerných hodinách. Ako dôvod týchto návštev otec uvádzal pomoc s prácami na dome, čo však veľakrát bola len zámienka a tak zostalo len pri zábave, cigaretách a alkohole. Počas celého dňa, teda od rána až do momentu odchodu týchto návštev do svojich domovov sa matka starala súčasne o maloleté dieťa, o domácnosť ako i záhradu a to bez pomoci otca maloletého dieťaťa a bez auta. Rozličné postoje rodičov k týmto záležitostiam spôsobili postupné „vzďaľovanie“ sa rodičov od seba. Spočiatku tieto udalosti otec maloletého dieťaťa horšie znášal, avšak preto, aby sa to zmenilo nič nespravil - nezmenil svoje správanie, pričom svoju nespokojnosť dával matke najavo trucom, plačom, hádkami, neskôr návštevou kurzov bojového umenia. Matka otcovi navrhla, aby vzťah ukončili s tým, že po ukončení rodičovskej dovolenky s dcérou odíde, keďže ich vzťah považuje za nezdravý, a neprospieva ani jednému z nich troch. Po tomto návrhu nastúpilo u otca obdobie ľutovania sa, agresivity a zároveň podozrievania matky z čohokoľvek, kedy sa ju snažil prichytiť pri čomkoľvek, čo by jej mohol nejakým spôsobom vytknúť. Posledná „kvapka“ pre stratu nádeje na nápravu vzťahu bolo, keď matka náhodne našla v aute diktafón s niekoľkými nahrávkami jej hlasu, po čom otcovi oznámila, že sa s ním rozchádza. Otec maloletého dieťaťa okrem toho, že nevyvinul žiadnu snahu na záchranu ich vzťahu, prekvapil matku maloletého dieťaťa správaním, ktorým robil matke len napriek, a to tým, že opakovane vzal so sebou z domu maloleté dieťa bez toho, aby matke oznámil kam s ním ide a koľko tam bude. Raz sa stalo, že hoci matka otcovi opakovane volala, aby sa dozvedela kam vzal otec maloleté dieťa bez detskej sedačky autom, otec si matku na telefóne zablokoval a matka bola prinútená z obavy o maloleté dieťa poprosiť svoju mamu, aby otca kontaktovala. Začiatkom júla 2020 sa otec maloletého dieťaťa nevrátil po jednej piatkovej noci nasledujúce sobotňajšie ráno domov, čo bolo dôkazom toho, že otec maloletého dieťaťa má iný vzťah a od uvedeného dňa spával pravidelne u svojej novej priateľky v Bratislave vždy od stredy do štvrtka a od soboty do pondelka, režim ktorý u otca maloletého dieťaťa trvá do dnešného dňa. Po dovŕšení troch rokov maloletého dieťaťa sa matka urýchlene vrátila do zamestnania a požiadala si o hypotekárny úver, pričom maloleté dieťa nemohla dať pre pandemickú situáciu do škôlky a bola nútená umiestniť ho do súkromných detských jaslí, na ktoré jej otec odmietal prispieť. Keďže suma za jasle predstavovala takmer polovicu nástupného platu matky, bola nútená sa obrátiť s pomocou na jej matku, ktorá jej v rámci možností finančne vypomáhala. Maloleté dieťa matka do jaslí do X. nosila každé ráno a poobede pre ňu rovnako chodila len matka až do momentu, v ktorom otec maloletého dieťaťa navštívil advokáta, ktorý mu odporučil, aby sa na tejto činnosti podieľal tiež, aby tak prejavil záujem o starostlivosť o maloleté dieťa. Matka okrem poplatku za jasle financovala aj auto (cca 100 eur/mesiac benzín S.-X.a), poistka na auto, opravy na aute, hygienické potreby, telefón, strava, oblečenie, príležitostné výdavky ako darčeky, narodeniny a meniny a potreby v škôlke, na ktorej jej otec žiadnym spôsobom neprispieval. Začiatkom marca 2021 matka otcovi oznámila, že v blízkej budúcnosti sa s maloletým dieťaťom zamýšľa odsťahovať do X.. Keďže matka všetky svoje úspory (cca 4 000 eur matkou našetrených peňazí + vyše 3 000 eur získaných matkou od jej matky darom na investície na dokončovacie práce do stavby rodinného domu vo vlastníctve otca) investovala do stavby domu a počas materskej a rodičovskej dovolenky financovala aj chod domácnosti a všetky potrebné a nevyhnutné veci pre maloleté dieťa každý mesiac „na nulu“, nemala k dispozícii žiadne finančné prostriedky na kúpu akéhokoľvek bývania. Z dôvodu nedostatočnej výšky dávky na rodičovskej dovolenke - rodičovského príspevku a neskôr z dôvodu nízkeho nástupného platu po ukončení rodičovskej dovolenky si matka nemohla dovoliť ani nájomný byt. Otec matke v jej ťaživej aktuálnej situácii odmietol vrátiť investované finančné prostriedky do jeho rodinného domu a dodnes sa odmieta s matkou finančne vyrovnať. Súčasne matka v návrhu poukázala na to, že čas maloletého dieťaťa strávený s jeho otcom nie je nikdy predmetom dohody medzi rodičmi, ale zvyklosťou je, že otec si sám bez dohody s matkou určí čas a matka je povinná tento čas akceptovať, keďže jej názor je pre otca nepodstatný. Matka sa otcovi maloletého dieťaťa podvolí, popri tom sa stáva aj to, že otec realizovaný styk preruší, keďže svoje plány na trávenie času náhle zmení a namiesto toho, aby sa prispôsobil potrebám maloletého dieťaťa, prispôsobuje režim dieťaťa sebe, svojim záujmom a svojim potrebám. Konflikty medzi rodičmi vznikajú aj v súvislosti s výchovou maloletého dieťaťa, kedy dieťa na otcove správanie a výchovné metódy reaguje veľmi citlivo a intenzívne, avšak nie pozitívne, čo si všimla nielen

matka ale aj bližšie okolie, rodina, učiteľky v škôlke. V maloletom dieťati sa prejavuje častokrát hnev, neistota a nervozita. Otec maloletého dieťaťa od neho nevyžaduje plnenie žiadnych požiadaviek, dieťa od otca nedostáva žiadne príkazy a ani zákazy a neurčuje mu hranice a v prípade, ak matka od dieťaťa niečo chce a dieťa sa tomu bráni plačom, trucovaním a hádzaním sa o zem, otec prikročí a splní úlohu za dieťa. Potvrdením nevyhnutnosti odsťahovať sa zo spoločnej domácnosti (matka opustila spoločnú domácnosť v novembri 2021) bola pre matku skutočnosť, že hoci má maloleté dieťa dnes už tri a pol roka, stále sa pomočuje, pričom matka to pripisuje vnútornej nepohode a nepokoju, ktoré mu spôsobuje prostredie, kde spoločne s otcom maloletého dieťaťa bývali a dieťa bolo svedkom hádok rodičov a ich nezhôd, ku ktorým medzi rodičmi dochádzalo. Keďže matka nemienila trpieť viac správanie otca a situáciu konečne dokázala riešiť presťahovaním sa do vlastného bývania v X., ktorého adresu matka otcovi oznámila po opustení spoločnej domácnosti. Počas posledných kalendárnych mesiacov matka komunikáciu s otcom maloletého dieťaťa zúžila na minimum, keďže každý jeden rozhovor medzi rodičmi sa končil hádkou vyvolanou otcom sprevádzanou nadávkami a urážkami na adresu matky maloletého dieťaťa. Po porade s advokátom sa správanie otca čiastočne zmenilo, pričom začal vykonávať úkony, ktoré pred tým ani dobrovoľne a ani na prosby matky nerobil ako napr. odvoz maloletého dieťaťa ráno do škôlky. Hoci zmenu správania v nadväznosti na vyhľadanú právnu pomoc zapieral, neskôr sa matke s touto skutočnosťou priznal. Prednedávnom otec maloletého dieťaťa matke uviedol, že bude súhlasiť, aby maloleté dieťa navštevovalo škôlku ako i školu, ktorú mu vyberie matka, len požaduje, aby mal maloleté dieťa v striedavej starostlivosti. Vzhľadom na skutočnosť, že matka maloletého dieťaťa opustila s maloletým dieťaťom spoločnú domácnosť, ktorú zdieľala s otcom maloletého dieťaťa a medzi rodičmi nedošlo k dohode o výkone rodičovských práv ani do času rozhodnutia súdom vo veci samej a súčasne platí, že komunikácia medzi rodičmi v tomto smere viazne a rodičia spolu takmer nekomunikujú, považuje matka maloletého dieťaťa za nevyhnutné, aby boli tieto práva aspoň v navrhovanej časti upravené neodkladným opatrením tak, že maloleté dieťa sa ponechá v osobnej starostlivosti matky a upraví sa styk otca s maloletým dieťaťom a to na každý párny kalendárny týždeň v pondelok a stredu a súčasne v sobotu a každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a štvrtok a súčasne v sobotu. Tento rozsah styku v navrhovanom neodkladnom opatrení predstavuje rešpektovanie práva dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov tak, aby sa udržiaval pravidelný styk maloletého dieťaťa s oboma rodičmi, pričom matka má záujem vedieť sa s otcom aj v prípade neodkladného opatrenia ako i v prípade rozhodnutia súdom vo veci samej dohodnúť sa na iných termínoch.

3. Súd sa oboznámil s návrhom, podstatným obsahom spisu, s rodným listom maloletého dieťaťa, s lustráciami v registri obyvateľov a v sociálnej poisťovni a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

4. Maloletá V. pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí od novembra 2021 nežijú v spoločnej domácnosti. Práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu doposiaľ súdom upravené neboli.

5. Podľa (ďalej len C.m.p.), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa (ďalej len ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa , na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

8. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 330 ods. 1 C.m.p, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

14. Podľa § 360 ods. 1 C.m.p., neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

15. Podľa § 366 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

16. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

17. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 65 ods. 1, Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

19. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery dočasne upravené alebo ak je obava, že by bola exekúcia ohrozená. Vo veciach, týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti, prichádza nariadenie neodkladného

opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletých detí, t.j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletých detí. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia.

21. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tvrdení v ňom obsiahnutých mal súd dostatočne osvedčené, že sú tu dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd ponechá maloleté dieťa v osobnej starostlivosti matky, nakoľko od rozchodu rodičov maloletého dieťaťa v novembri 2021 sa maloleté dieťa nachádza v osobnej starostlivosti matky, ktorá mu poskytuje každodennú starostlivosť, pričom v konaní neboli tvrdené, ani zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa. Súd považoval za potrebné potvrdiť tento faktický stav, najmä z dôvodu, aby malo maloleté dieťa zabezpečené stabilné výchovné prostredie v domácnosti matky. Súd zároveň považoval za potrebné upraviť styk otca s maloletým dieťaťom. Súd má za to, že v záujme zachovania vzťahu rodič-dieťa je daná odôvodnená potreba dočasnej úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Súd pri určení styku maloletého dieťaťa s otcom prihliadal na nízky vek maloletého dieťaťa. Je v záujme maloletého dieťaťa, aby rodičia vyvinuli maximálne úsilie na vzájomné kultivované správanie sa, ktoré je základným predpokladom zdravého vývinu maloletého dieťaťa a ktorým dieťa získava aj pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií aj v budúcnosti. Na účely dočasnej úpravy je stanovený rozsah styku maloletého dieťaťa s otcom, t.j. každý párny kalendárny týždeň v pondelok a stredu a súčasne v sobotu a každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a štvrtok a súčasne v sobotu spôsobilý zabrániť strate vzájomného kontaktu, prípadne odcudzeniu otca a maloletého dieťaťa, ako i rozvíjať emocionálnu väzbu dieťaťa a otca. Uvedený rozsah styku ďalej zabezpečí pravidelný režim pre maloleté dieťa, nakoľko súd má za to, že maloleté dieťa je v citlivom veku, kedy pre jeho zdravý psychický a fyzický vývin je dôležité zabezpečiť mu pravidelnosť stretávania sa s otcom, ale zároveň zachovať jeho denný režim, ktorý mu zabezpečuje a najlepšie pozná jeho matka. Keďže v danom prípade ide o neodkladné opatrenie a nie o rozhodnutie vo veci samej a neodkladným opatrením sa pomery medzi účastníkmi upravujú iba dočasne, súd považoval za dostatočnú úpravu styku v uvedenom rozsahu s tým, že posúdenie vhodnosti prípadnej rozsiahlejšej úpravy bude predmetom dokazovania vo veci samej.

22. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

23. S poukazom na § 62 ods. 3 Zákona o rodine, mal súd za to, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa a nie je možné vylúčiť rodiča z plnenia vyživovacej povinnosti k dieťaťu. Súd musí určiť minimálne výživné aj sociálne odkázanému rodičovi. Z dôvodu, že v konaní o neodkladnom opatrení nie je priestor na širšie dokazovanie a zisťovanie pomerov na strane povinného rodiča, zaviazal otca na hradenie výživného maloletému dieťaťu predbežne v zákonnej minimálnej výške, t.j. v sume prislúchajúcej výške 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré je povinný prispievať na maloleté dieťa, počnúc vydaním neodkladného opatrenia, a to až do právoplatného skončenia konania o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, a to pravidelne k 15. dňu každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Keďže súd upravil výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, bolo potrebné určiť výživné tomu rodičovi, ktorý nevykonáva osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.

24. Nakoľko súd pri neodkladnom opatrení nemá dostatok priestoru na vykonanie potrebného dokazovania za účelom preukázania tvrdení účastníkov, okolnostiam zodpovedajúca úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, bude predmetom konania vo veci samej. Súd však apeluje na oboch rodičov, aby sa snažili vyhýbať konfliktom, hádkam, osočovaniu a iným prejavov, ktoré by mali negatívny vplyv na vývoj maloletého dieťaťa. Rodičia by mali byť po rozchode schopní v záujme spoločného dieťaťa vzájomného kultivovaného správania sa, ktoré je základným predpokladom zdravej

výchovy maloletého dieťaťa a ktorým dieťa získava aj pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti. Rodičia by mali byť schopní v záujme spoločného dieťaťa spolupracovať a rozchodovú situáciu by nemali zneužívať na zničenie vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi, či dieťa využívať ako prostriedok na potrestanie druhého rodiča.

25. Súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje ( ). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 C.m.p.).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.