Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/6/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobkyne E. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. 11, XXX XX Vidiná proti žalovanej Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho žalovanej č. 665 626 6265 0 zo dňa 21. decembra 2020, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Dňa 17.8.2020 podala žalobkyňa Sociálnej poisťovni, ústredie žiadosť o invalidný dôchodok. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako prvostupňový orgán verejnej správy si zadovážil odborný posudok posudkového lekára o invalidite a následne rozhodol o invalidite.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie 2. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. 665 626 6264 0 zo dňa 23.9.2020 rozhodol o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok tak, že v zmysle a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) žiadosť žalobkyne zo dňa 17.8.2020 zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne Lučenec, žalobkyňa nie je invalidná podľa zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu je obsahom odborného posudku o invalidite zo dňa 17.8.2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia. Z posudku o invalidite vyplynulo, že zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný v jej neprítomnosti, pričom boli zohľadnené lekárske správy, a to: prepúšťacia správa z hospitalizácie na oddelení SÚSCCH a. s., Banská Bystrica - oddelenie arytmií od 13.2.2020 do 14.2.2020, prepúšťacia správa z hospitalizácie VšNsP Lučenec n. o. Chirurgické oddelenie Aseptické od 27.5.2020 do 30.5.2020, endokrinologické vyšetrenie VšNsP Lučenec n. o. zo dňa 29.10.2019, kardiologické vyšetrenie v SÚSCCH a.s., Banská Bystrica - Ambulancia pre arytmie a kardiostimuláciu dňa 29.1.2020 (MUDr. F. PhD.), neurologické vyšetrenie v AT Clinic s.r.o. Lučenec dňa 4.5.2020 (MUDr. M.. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár určil choroby obehovej sústavy, srdcové choroby, poruchy srdcového rytmu, bez hemodynamických porúch pri subjektívnych ťažkostiach s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 10 %. Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár sociálneho poistenia nepriznal zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa posudku žalobkyňa nie je invalidná v zmysle zákona o sociálnom poistení, pretože pre

dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

3. Žalovaný - generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, rozhodol o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. 665 626 6265 0 zo dňa 23.9.2020, tak, že jej rozhodnutie potvrdil. Žalovaný uviedol, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a priloženú spisovú dokumentáciu žalobkyne v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup prvostupňového orgánu verejnej správy bol správny, a preto je odvolaním napadnuté rozhodnutie potrebné potvrdiť. Žalovaný na základe odvolania žalobkyne predložil zdravotný stav žalobkyne na opätovné posúdenie posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku a nevyhovel odvolaniu žalobkyne. Vzhľadom na to, že odvolaniu nevyhovel, predložil spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici posúdil zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti, na základe dostupnej dokumentácie dňa 29.9.2020 a dospel k záveru, že vypracovaný posudok posudkového lekára vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, pobočka Lučenec je správny. Pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne boli zohľadnené lekárske správy, a to: prepúšťacia správa u hospitalizácie na oddelení SÚSCCH a. s., Banská Bystrica - oddelenie arytmií od 13.2.2020 do 14.2.2020, prepúšťacia správa z hospitalizácie VšNsP Lučenec n. o. Chirurgické oddelenie Aseptické od 27.5.2020 do 30.5.2020, endokrinologické vyšetrenie VšNsP Lučenec n. o. zo dňa 29.10.2019, kardiologické vyšetrenie v SÚSCCH a.s., Banská Bystrica - Ambulancia pre arytmie a kardiostimuláciu dňa 29.1.2020 (MUDr. F., PhD.), neurologické vyšetrenie v AT Clinic s.r.o. Lučenec dňa 4.5.2020 (MUDr. M.), urologické vyšetrenie zo dňa 11.8.2020 (MUDr. L.). Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár určil choroby obehovej sústavy, srdcové choroby, poruchy srdcového rytmu, bez hemodynamických porúch pri subjektívnych ťažkostiach s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 10 %. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná ďalej uviedla, že u žalobkyne sú dokumentované pridružené somatické ochorenia uvedené v diagnostickom závere a anamnéze a to v kompenzovanom stave, hypertenzia II. stupňa ESC/ESH je dobre substituovaná, periférna znížená činnosť štítnej žľazy, stav po prekonanie ischemickej mozgovej príhode typu recidivujúceho dysregulačného stavu, vertebrobazilárneho riečiska (RIND), bez trvalých reziduálnych zmien, ako je to opakovane dokumentované v neurologických vyšetreniach aj z tohto roku. V tých nálezoch nie je dokumentovaná prípadná lateralizácia poruchy hybnosti a v súvislosti s bolesťami chrbtice ani radikulárna symptomatológia. Urologickým vyšetrením bola stanovená diagnóza inkontinencia moču 2. stupňa s odporučením inkontinentných pomôcok ( bez uvedenia objektivizujúcich odborných nálezov). Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár nepriznal zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

4.Žalovaný mal zato, že mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne po posúdení jej zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne je naďalej 10 %, a teda invalidita nevznikla. Žalobkyňa v rámci odvolacieho konania nepredložila relevantné dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. Žalovaný preto dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, a preto rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 665 626 6265 0 zo dňa 23.9.2020 ako vecne správne potvrdil.

Žalobné body

5.Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala prehodnotenia rozhodnutia žalovanej a prehodnotenia stanovenia rozhodujúcej diagnózy pre určenie invalidného dôchodku, resp. miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa namietala, že žalovaná nesprávne určila hlavné ochorenie, ktorým žalobkyňa trpí a ktorým správne malo byť prekonaná ischemická mozgová príhoda, porucha hybnosti v súvislosti s bolesťami chrbtice, radikulárna symptomatológia, tŕpnutie končatín a zakopnutia ľavou nohou s následnými pádmi a následne pridružené diagnózy ako hypertenzia II. stupňa, poruchy srdcového rytmu, inkontinencia II. stupňa, chirurgický nález. Podľa žalobkyne žalovaná nesprávne určila ako hlavné ochorenie poruchy srdcového rytmu, resp. choroby obehovej sústavy, srdcové choroby, poruchy srdcového rytmu bez hemodynamických porúch pri subjektívnych ťažkostiach podľa kapitoly

IX., oddielu A, položky 6, písm. a), prílohy č. 4 k s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10%.

6. Podľa žalobkyne zdôvodnenie Sociálnej poisťovne nemá logické vysvetlenie zdravotného stavu žalobkyne. Diagnózy zabraňujúce zaradeniu sa do normálneho pracovného života sú práve neurologické postihnutie, resp. stav po ACMP s reziduálnou ľavostrannou hemiparezou, inkontinencia, CC syndróm, hepatopathia, perif. Hypothyreoza, ischémia anterolat. obl. indukovaná tachykardiou. Žalobkyňa pripojila k žalobe výsledky vyšetrení, ktoré absolvovala po vydaní napadnutého rozhodnutia.

Vyjadrenie žalovanej

7. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázala na to, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve podmienený získaním odbornej starostlivosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo, alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Podľa žalovanej z toho vyplýva, že činnosť posudkových lekárov vyplýva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žiadateľa.

8. Žalovaná k námietke nesprávne určeného rozhodujúceho ochorenia uviedla, že posudkoví lekári dospeli k záveru, že podľa predloženej zdravotnej dokumentácie žalobkyňa prekonala v januári 2016 ischemickú cievnu mozgovú príhodu typu RIND - reversible ischaemic neurological deficit (ďalej len „RIND“), predstavujúce reverzibilné zmeny (s možnosťou úpravy) neurodeficitu, čo bolo preukázané aj pri následných kontrolných neurologických nálezoch. V uvedenom období však už boli v riešení poruchy srdcového rytmu (paroxyzmálna fibrilácia predsiení), podmieňujúca dočasnú pracovnú neschopnosť od 13. januára 2016 do 1. júna 2016, s etiologickým prepojením na vznik RIND. Uvedené poruchy srdcového rytmu boli vyriešené metódou voľby - rádiofrekvenčnou abláciou, ktorej cieľom bolo odstránenie alebo modifikácia pôvodu abnormálnej elektrickej aktivity s pozitívnym výsledkom. Za účelom preventívneho sledovania srdcového rytmu bol žalobkyni implantovaný ILR- REVEAL - kardiologický monitor, detekujúci prípadné abnormality srdcového rytmu. Kardiologickým vyšetrením v roku 2020, neboli zachytené poruchy srdcového rytmu, preukázaný bol kompenzovaný stav kardiovaskulárneho aparátu a po dožití energetického zdroja s možnosťou jeho explantácie (február 2020). Tomuto stavu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10% pri poruchách srdcového rytmu, bez hemodynamických porúch, v kompenzovanom stave. Pri týchto súvislostiach posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie nepovažuje RIND za rozhodujúce postihnutie. RIND neodôvodňuje určiť vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V korelácii s klinickými neurologickými nálezmi dokumentujúcimi zníženú silu vľavo, neistotu pri postoji a chôdzi so zavretými očami (postoj III., chôdza II.), možno mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zhodnotiť na úrovni 5%, so zaradením podľa prílohy č. 4 k do kapitoly VI, oddielu A, položky 9, písmeno a) - stavy po cievnych mozgových príhodách (prechodné ischemické ataky), ľahké formy. Pre bolesti chrbtice žalobkyňa v roku 2020 absolvovala ambulantné neurologické vyšetrenia, ktoré boli bez preukázania prípadných morfologických (degeneratívnych) zmien verifikovaných zobrazovacími vyšetreniami (röntgenologickým, MR, CT), s poruchou statodynamiky - objektívne uvedené rotácie a úklony viaznu v krčnej oblasti, s bolesťami, predklon 30cm od podložky, bez jednoznačne klinicky preukázaným koreňovým syndrómom. Koreňový syndróm je charakterizovaný okrem subjektívne uvádzaných ťažkosti (bolesť), predovšetkým neurologickými prejavmi - svalovou slabosťou, hypotoniou, hypotrofiou, znížením prislúchajúcich reflexov. Z posudkového hľadiska by bolo takéto postihnutie možné hodnotiť po precíznom diagnostickom upresnení - morfolické zmeny, s pravidelnou komplexnou intenzívnou liečbou a s odborným objektívne uvedeným funkčným stavom, čo je základnou podmienkou pre posúdenie vo vzťahu k schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z funkčného pohľadu je konštatovanie - porucha statodynamiky celej chrbtice ťažkého stupňa (neurologické vyšetrenie zo dňa 4. mája 2020) nepostačujúce. V zmysle predložených funkčných neurologických nálezov by zmeny pohybového aparátu neodôvodňovali vyššie percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, maximálne na 10% so zaradením podľa prílohy č. 4 k , do kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písmena a). Hypertenzia - porucha krvného tlaku 2. stupňa ESH/ESC je v kompenzovanom stave, uvedené sú normálne hodnoty. Klasifikácia hypertenzie podľa Európskej

hypertenziologickej a Európskej kardiologickej spoločnosti (ESH/ESC) rozdeľuje hypertenziu na 3 stupne a predstavuje zhodnotenie rizika vzniku srdcocievnych ochorení. Klasifikáciou v zmysle WHO (tiež 3 stupne) sú preukázané prípadné komplikácie charakterizujúce toto ochorenie a rozhodujúce aj z pohľadu posudkového posúdenia. U žalobkyne, bez preukázaných orgánových komplikácií, nie je dokumentovaná hypertrofia ľavej komory, zmeny na očnom pozadí, postihnutie obličiek a podobne, charakterizujúce napr. II. stupeň WHO, či zlyhanie ľavej komory srdca, mozgové krvácanie, hypertenzná encefalopatia - zmeny pri III. stupni WHO. Uvedenému stavu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10% pre kapitulu IX, oddiel A, položka 10, písm. a), prílohy č. 4 k .

9. Žalovaná ďalej uviedla, že z uvedeného vyplýva, že bolo odôvodnené rozhodujúce ochorenie

- porucha srdcového rytmu. Neurologické prejavy žalobkyne v januári 2016 pod obrazom RIND zodpovedali typu ochorenia - reverzibilite zmien. Pre uvedené ťažkosti žalobkyňa nebola dočasne práceneschopná v roku 2016 ani v nasledujúcom období. Dočasne práceneschopná bola od 13. januára 2016 do 1. júna 2016 pre ochorenie s dg. I 47.1 - supraventrikulárna tachykardia (porucha srdcového rytmu). Posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia sú úplné a presvedčivé a zodpovedajú kritériám upraveným v . Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne má možnosť podať opätovne žiadosť o invalidný dôchodok a o prehodnotenie zdravotného stavu a posúdenie podmienok nároku na invalidný dôchodok. Žalobkyňa v odvolacom konaní neuviedla a nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov vypracovaných v tomto konaní, ani ktoré by v nich prijaté závery spochybnili alebo vyvrátili.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov - dôvody rozsudku

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len ) a miestne príslušný podľa vec prejednal bez nariadenia pojednávania postupom podľa a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k zisteniu, že žaloba nebola dôvodná.

11.Podľa až 8, o sociálnom poistení v znení účinnom pre toto konanie (ďalej len ) (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

(10)Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 12.Podľa (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

13.Podľa , (3) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

14.Podľa (5) Ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

15.Podľa (1) Počas krízovej situácie sa ustanovenia , a časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

16.Podľa (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

17.Správny súd na základe včas podanej správnej žaloby preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe ako aj v celom rozsahu v súlade s ust. , , podľa ktorého správny súd nie je pri prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia vydaného v sociálnych veciach viazaný len dôvodmi žaloby. Správny súd uvedeným prieskumom nezistil v postupe žalovaného v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia žiadny rozpor so zákonom, a teda žiadne procesné pochybenie tak v prvostupňovom ako aj v druhostupňovom konaní. Správny súd ďalej zistil, že žalovaná v konaní zhromaždila dostatok podkladov na vydanie rozhodnutia. Skutkový stav zistila riadne a tento správne právne posúdila.

18.Žalobkyňa namietala, resp. v žalobe podotkla, že zdravotný stav žalobkyne bol posudkovým lekárom posudzovaný bez jej osobnej účasti. Takýto postup posudkových lekárov ale nebol v rozpore so zákonom. Zo znenia vyššie citovaného , veta pred bodkočiarkou „ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak“; vyplýva, že posudkový lekár môže rozhodnúť inak, a teda vykonávať posudkovú činnosť bez účasti účastníka konania. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že žalobkyňa vo veci nepodala žiadosť o osobnú účasť na lekárskej posudkovej činnosti, a preto nemohlo dôjsť k porušenia , veta za bodkočiarkou; „podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada“. Okrem toho, táto časť ustanovenia sa na predmetný prípad ani nemohla použiť, nakoľko podľa , , veta za bodkočiarkou sa počas krízovej situácie nepoužije. Krízovou situáciou je podľa o riadení štátu v krízových situáciách aj mimoriadna situácia, ktorá bola vyhlásená uznesením Vlády č. 111 zo dňa 11. marca 2020 odo dňa 12. marca 2020, ktorá trvala aj počas lekárskej posudkovej činnosti dňa 17. augusta 2020 a aj počas lekárskej posudkovej činnosti vykonávanej v rámci odvolacieho konania dňa 12. októbra 2020 a 21. októbra 2020.

19.Nebola dôvodná ani námietka, že posudkový lekár si nevyžiadal originálne doklady pre vypracovanie posudku o zdravotnom stave z dokumentácie, nakoľko podstatné je, že boli zhromaždené podklady tak, aby bolo možné rozhodnúť na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Boli posúdené všetky ochorenia, ktorými žalobkyňa trpí a v dôsledku ktorých podala žiadosť o invalidný dôchodok, ktorá bola spísaná 17.8.2020. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne, resp. jeho vplyvu na zníženie schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť u žalobkyne vychádzal zo žalobkyňou predložených lekárskych vyšetrení, ktoré sú špecifikované v odborných posudkoch tak, ako je uvedené v bode 2 a 3 tohto rozsudku. Zo záverov posudku obsiahnutých v odbornom lekárskom posudku, vypracovanom v rámci odvolacieho konania prvostupňovým posudkovým lekárom ako aj v odbornom lekárskom posudku vypracovanom v rámci odvolacieho konania 21.októbra 2020 posudkovým lekárom odvolacieho orgánu vyplýva, že posudkový lekári posúdili všetky ochorenia, ktorými žalobkyňa trpí a to: Paroxyzmálna fibrilácia predsiení; St.p. implantácii slučkového záznamníka; explantácia (február 2020); St. p. RF ablácia pre AVNRT (september 2016); St. p. RIND (január 2016); Arteriálna hypertenzia II. stupeň ESH/ESC; Periférna hypotyreóza; Dyslipidémia; St. p. choelcystekómi CHE (máj 2020); Inkontinencia moču 2. stupňa. Boli zobraté do úvahy teda aj prekonaná ischemická mozgová príhoda typu RIND a neurologické vyšetrenia z 4. mája 2020 a 14. augusta 2020. Posudkový lekár odvolacieho orgánu vo svojom posudku posúdil ochorenia žalobkyne tak, že z týchto ochorení rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú dokumentované poruchy srdcového rytmu s tým, že pridružené somatické ochorenia uvedené v diagnostickom závere a v anamnéze sú v kompenzovanom stave - hypertenzia 2. stupňa ESC/ESH je dobre substituovaná, perférna znížená činnosť štítnej žľazy, stav po prekonanej ischemickej mozgovej príhode typu recidivujúceho dysregulačného stavu vertebrobazilárneho riečiska (RIND) bez trvalých reziduálnych zmien, ako je to opakovane dokumentované v neurologických vyšetreniach aj z tohto roku. V týchto nálezoch nie je dokumentovaná prípadná lateralizácia poruchy hybnosti a v súvislosti s bolesťami chrbtice ani radikulárna symptomatológia. Urologickým vyšetrením bola stanovená diagnóza inkontinencia moču 2. stupňa s odporučením inkontinentných pomôcok (bez uvedenia objektivizujúcich odborných nálezov). Z takéhoto hodnotenia vyplývajú dôvody, pre ktoré nebol stav po prekonanej mozgovej príhode hodnotený ako ochorenie rozhodujúce. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla navyše to, že toto ochorenie v korelácii so stomickými neurologickými nálezmi dokumentujúci zníženú silu vľavo, neistotu pri postoji a chôdzi so zavretými očami (postoj III., chôdza II.,) neodôvodňuje určiť vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako 10% z dôvodu porúch srdcového rytmu. Treba pritom zdôrazniť, že z vyššie citovaného vyplýva, že jednotlivé miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za jednotlivé ochorenia, ktorým žiadateľ trpí, sa nesčítavajú. Žalobkyňa v žalobe neuviedla, v čom sa žalovaná mýli pri posudzovanom hodnotení ochorenia a to prekonanie ischemickej mozgovej príhody a jej dopadov na zdravotný stav žalobkyne, keď toto ochorenie vyhodnotila tak, že je bez trvalých reziduálnych zmien, ako je to opakovane dokumentované v neurologických vyšetreniach aj z tohto roku. V týchto nálezoch nie je dokumentovaná prípadná latelarizácia poruchy hybnosti a v súvislosti s bolesťami chrbtice ani radikulárna symptomatológia.

20.Žalobkyňa žiadala, aby správny súd prehodnotil stanovenie rozhodujúcej diagnózy pre priznanie invalidného dôchodku, resp. miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko žalobkyňa nie je schopná vykonávať prácu ako zdravý človek počas celej pracovnej doby. Takejto požiadavke správny súd nemohol vyhovieť. Správny súd sám nie je odborníkom v oblasti posudzovania zdravotného stavu. V rámci súdneho prieskumu skúma zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej, teda či rozhodnutie bolo založené na podkladoch, ktoré zodpovedajú obsahu správneho spisu, či bol dostatočne zistený skutkový stav, či bol následne správne právne posúdený a či rozhodnutie bolo náležite a zrozumiteľne odôvodnené. To znamená aj to, či odborný posudok vypracovaný posudkovým lekárom, ktorý tvorí podklad napadnutého rozhodnutia, zobral do úvahy všetky žiadateľom predkladané lekárske správy a či v jeho záveroch nie sú niektoré vynechané, alebo nie sú rozpory medzi jeho závermi a obsahom týchto lekárskych správ. Z obsahu predloženej dokumentácie tvoriacej správny spis a odborného posudku posudkového lekára žalovanej vyplýva, že tento posudok neobsahuje žiadne diskepancie vo vzťahu k predloženej zdravotnej dokumentácii. Súd v rámci skúmania a rozhodovania zákonnosti rozhodnutia žalovanej nemá oprávnenie na to, aby vyslovoval odborný záver o tom, aký vplyv má ochorenie, ktorým žalobkyňa trpí na zníženie schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ani vysloviť žiadny odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Správny súd posudzuje len to, či lekársky odborný posudok, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia, bol úplný a objektívny, logický a presvedčivý a či závery tohto posudku nie sú v rozpore s nálezmi lekárskych vyšetrení. Správny súd žiadne takéto nedostatky v odbornom posudku nezistil. Pokiaľ žalobkyňa v rámci súdneho konania predložila ďalšie lekárske vyšetrenia odborných lekárov a MR vyšetrenia správny súd poukazuje na to, že orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádza zo skutkového stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Žalobkyňa tieto doklady žalovanej nepredložila, a preto ich žalovaná nemohla zobrať do úvahy.

21.Je potrebné uviesť, že napadnuté rozhodnutie žalovanej nebráni tomu, aby žalobkyňa podala novú žiadosť s uvedením ďalších vyšetrení, ktorými vie preukázať ochorenia, ktoré majú taký vplyv na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, že spôsobujú invaliditu žalobkyne.

22.Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej vrátane postupu, ktorý mu predchádzal, bolo v súlade so zákonom, nakoľko vychádza z riadne zisteného skutkového stavu, ktorý bol správne právne posúdený.

23.Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil jeho rozpor so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

24.O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a contrario, v zmysle ktorého žalobca má právo na náhradu trov konania len vtedy, keď mal v konaní celkom alebo sčasti úspech. Žalobkyňa v konaní úspech nemala, preto jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.