Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3T-80-2020.pdf
PDF · 122.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-3T/80/2020
Uznesenie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou samosudcom JUDr. N. D. dňa XX.XX.XXXX v trestnej veci proti obžalovanému G. H., nar. XX.X.XXXX v H., trvale bytom B. S. D., prechodne bytom R. T. č. XX pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. X písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. X písm. c), e) Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. X Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. X písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a), d) Tr. zákona, takto
rozhodol:
C. § 280 ods. X Tr. poriadku súd postupuje trestnú vec vedenú na B. súde H. nad H. pod sp. zn. XT/ XX/XXXX proti obžalovanému G. H., nar. XX.X.XXXX v H., trvale bytom B. S. D., prechodne bytom R. T. č. XX pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. X písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. X písm. c), e) Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. X Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. X písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a), d) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť skutkom uvedeným v obžalobe pod sp. zn. Pv XXX/XX/XXXX - XX, na tom skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX v čase asi o XX.XX hod. v obci R. T. v kuchyni rodinného domu č. XX pod vplyvom alkoholu po predchádzajúcej slovnej hádke, začal svojej družke poškodenej J. Q., nar. v roku XXXX, s ktorou na uvedenej adrese žije v spoločnej domácnosti, vulgárne nadávať a následne ju fyzicky napadol tým spôsobom, že ju chytil za ruky, rukami ju fackal po tvári, minimálne jedenkrát ju udrel rukou zovretou v päsť do oblasti tváre, uvedeným konaním spôsobil poškodenej J. Q. zranenia a to: pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v tvárovej oblasti, v oblasti nosa, s malým krvným výronom pod pravým okom so zakrvácaním do spojivkového vaku pravého oka, bez prejavov vegetatívnej symptomatológie, s dobou liečenia, prípadnej práceneschopnosti a obmedzenia v bežnom spôsobe života v trvaní od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX spočívajúcom v obmedzení fyzickej aktivity a náročnej manuálnej práce,
B. úradu H. nad H., pretože výsledky konania preukazujú, že skutok by mal byť prejednaný ako priestupok.
odôvodnenie:
C. B. prokuratúry v H. nad H. podal dňa XX.XX.XXXX na B. súd H. nad H. pod č.k. Pv XXX/XX/XXXX-XX podľa § 234 ods. X U. poriadku obžalobu na obvineného G. H., nar. XX.X.XXXX v H. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. X písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. X písm. c), e) Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § XX ods. X Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. X písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a), d) Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom v predmetnej obžalobe.
B. súd H. nad H. rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XT/XX/XXXX-XXX uznal obžalovaného G. H., nar. XX.X.XXXX za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § XXX ods. 1, ods. X písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. X písm. c), e) Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. X Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. X písm.
a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a), d) Tr. zákona, za čo bol obžalovanému s prihliadnutím na §38 ods. X,X Tr. zákona, § 36 písm. h), m) Tr. zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní XX mesiacov, so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a prepadnutie veci - X ks sklenenej fľaše o objeme X,X litra. C. súd súčasne obžalovanému uložil ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou. B. súd - Y. súd v U. na základe odvolania obžalovaného ako aj B. prokuratúry v H. nad H. proti predmetnému rozsudku uznesením XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. G. odvolacieho súdu okresnému súdu uložil odstrániť nedostatky konania súdu prvého stupňa spočívajúce v prihliadaní na výsluchy na obsahy výpovedí policajtov k informáciám získaným pred zákonným poučením t.č. podozrivej osoby a poškodenej. U. vytýkal súdu prvého stupňa prihliadanie na výpovede členov M. poskytujúcich zdravotnú pomoc poškodenej vyjadrujúcich sa k informáciám získaným od poškodenej pred jej poučením v zmysle trestného poriadku. C. súd v ďalšom konaní mal prihliadať iba na použiteľné dôkazy, následne ustáliť skutkový stav a vyhodnotiť okolnosti, pre ktoré nedošlo k dokonaniu trestného činu, zaoberať sa možnosťou zániku trestnosti podľa § 14 ods. X písm. a) Tr. zákona a skutočnosťou, či predmet použitý pri útoku reálne bol spôsobilý spôsobiť zistenú odreninu kože poškodenej.
G. na hlavnom pojednávaní vykonal nasledovné dôkazy, na ktoré bolo možné v rámci konania prihliadať:
B.. G. H., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe a následne vypovedal, že mali obaja s poškodenou popité. G. pil pivo a tvrdý alkohol v množstve minimálne X,Xl. D. sa z pohostinstva, mal zlomený prst, bral nejaké lieky a na tie lieky pil, avšak nedošlo k tomu, čo mu je kladené za vinu, že by ju mal udrieť X krát fľašou. C. odstraňovaní rozporov s výpoveďou z prípravného konania, kde úder fľašou do hlavy poškodenej sám uvádzal, svoju výpoveď z prípravného konania poprel. G. spôsob vzniku zranenia u poškodenej vzhľadom na charakter zranení. O., že po hádke s poškodenou, ktorá vznikla z dôvodu rodinných problémov na strane poškodenej sa balil a v čase príchodu hliadky už bol mimo priestorov rodinného domu pred vstupnou bránou na pozemok. B. pripustil použitie vulgarizmov počas hádky, ale poprel vyslovenie vyhrážok. B. pripustil, že poškodenej mohol dať facku, a taktiež, že pri hádke poškodená mohla padnúť, poškodená ho na druhú stranu šticovala, pričom mu vytrhla vlasy. B. pripustil, že poškodenú po príchode príslušníkov PZ vulgárne označil a pripustil aj, že svedkovi U. povedal, že poškodenú "ujebal". Ku krvácaniu poškodenej v oblasti hlavy uviedol, že to bolo krvácanie z chrást, ktoré poškodená má pre kožné problémy a škrabanie sa v hlave.
G. poškodená J. Q., družka obžalovaného, po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedala, že mala problémy so spodnými susedmi, týkajú sa prestavby domu. C. sa niečo popilo, ale všetko bolo v poriadku, obž. pracoval vzadu. T., že obž. odišiel do krčmy. B.. sa potom vrátil z krčmy, doniesol pivo vo fľaši. T. obom. R. začala kvôli susedom, že on jej chce dobre, poškodená chcela nech sa do toho nestará. F. sa hádať, vyústilo to tak, že jej dal facku. C. v tom hysterickom záchvate dostala úplný amok, šok, začali sa príšerne hádať, obžalovaný začal nadávať, že je sprostá, že susedom stále ustupuje. C. má lupiny, poškriabanú hlavu, má tam chrasty. C. vstala, obžalovaný ju chytil, začali sa trmácať, on ju potom sotil, buchla si hlavu dozadu o stenu, začala jej tiecť krv. Y. obžalovaný zbadal ranu, akoby dostal hysterický záchvat, chytil fľašu, kt. bola na kredenci, asi si chcel vypiť, tam už ale nič nebolo, potom zobral kľúče že ide preč, poškodená sa na neho nahnevala, povedala, že nech tie kľúče neberie, nech nejde preč, lebo zavolá políciu, čo aj urobila. Ku konzumácii alkoholu uviedla, že spolu s obžalovaným vypili X,Xl tvrdého alkoholu a pohár piva. C. poprela vyslovenie vyhrážok obžalovaným na jej adresu. K lokalizácii úderov od obžalovaného uviedla, že dostala: facku do pravej strany tváre a potom do hornej časti hlavy. Do hlavy to bolo päsťou tam, kde jej tá krv začala tiecť, ktorá ale začala tiecť až keď sa udrela o stenu. K zraneniu na zápästí uviedla, že to vzniklo skôr pri prácach okolo domu. C., že by príslušníkom PZ vravela, že obžalovaný ju udieral X krát alebo že by sa jej vyhrážal.
G. na hlavnom pojednávaní podľa § 263 ods. X Tr. poriadku prečítal výpoveď svedkyne W. J. zo dňa XX.X.XXXX, ktorá po zákonnom poučení v prípravnom konaní uviedla, že k skutku sa nevie bližšie vyjadriť, nakoľko v tom čase spala. K osobám obžalovaného a poškodenej uviedla, že z ich obydlia častejšie počuť krik a vzájomné vulgarizmy. K osobám obžalovaného a poškodenej taktiež uviedla, že často ich vidí pod vplyvom alkoholu.
G. na hlavnom pojednávaní vypočul znalca I.. I. C., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že v posudku vychádzal zo zdravotnej dokumentácie poškodenej, jednalo sa o vyšetrenie na traumatologickej ambulancii a očnej ambulancii zo dňa XX.X.XXXX, pričom bolo uvedené, že poškodená mala byť napadnutá priateľom, mala byť udieraná sklenenou fľašou do oblasti hlavy. V objektívnom náleze bola popisovaná citlivosť na dotyk v oblasti temena hlavy i s prítomnosťou odreniny kože a krvný výron pod pravým okom so zakrvácaním do spojivkového vaku pravého oka. B. týchto zranení popisovaných na tvári, bol popisovaný aj opuch a krvný výron v oblasti ľavého zápästia. D. vyšetrením neboli zistené žiadne zranenia kostného skeletu v oblasti lepky ani ľavého zápästia. B. vyšetrením neboli zistené známky poškodenia zraku. F. boli kvalifikované ako pomliaždenie mäkkých tkanív tváre v oblasti ľavého oka a nosa, pomliaždenia mäkkých tkanív v oblasti temena hlavy s odreninou kože, a zakrvácanie do spojivkového vaku pravého oka. Z medicínskeho aj súdne zn. hľadiska sa jedná o zranenia ľahké. C. pomliaždení mäkkých tkanín hlavy a tváre išlo o ľahšie formy pomliaždenia. Čo sa týka mechanizmu vzniku zranenia, zranenia takéhoto charakteru vznikajú priamym pôsobením tvrdého tupého predmetu na miesta, kde prichádza k prejavom zranenia. C. zranení v oblasti tváre, sa najskôr jednalo o údery alebo úder vedený rukou útočníka zovretou v päsť, na základe charakteru zranenia uviedol, že je menej pravdepodobný úder vedený otvorenou dlaňou. C. zranení v oblasti temena hlavy sa mohlo jednať o úder tvrdým tupým predmetom, napríklad fľašou, kt. uvádzala poškodená pri vyšetrení na traumatológii. V. pôsobiacej sily pri vzniku zranenia sa pohybovala od menej slabej po slabú. S. liečenia takýchto zranení je do jedného týždňa. Po dobu do jedného týždňa mohlo pretrvávať i obmedzenie v obvyklom spôsobe života, pričom sa jednalo o ľahkú formu obmedzenia týkajúcu sa fyzickej aktivity, náročnej manuálnej práce a činnosti, čo sa týka trvalých následkov, zranenie takéhoto charakteru trvalé následky ani funkčné ani kozmetické nezanecháva. V posudku uviedol, že pokiaľ bolo zranenie v oblasti temena hlavy spôsobené úderom sklenenou fľašou, i pri silnejšej intenzite vedeného úderu, nepredpokladá vznik vážnejšieho zranenia v danej oblasti, pretože pri rozbití fľaše by mohlo dôjsť ku vzniku reznej rany v oblasti temena hlavy, čo by bolo zranenie takisto hodnotené ako zranenie ľahké a nepredpokladá, že by mohlo dôjsť k poškodeniu kostného skeletu lepky. K spôsobu vzniku zranenia uviedol, že čo sa týka toho zranenia v oblasti temena hlavy, temeno hlavy ide od časti nad čelom do oblasti rozhrania so záhlavím, teda celá vrchná časť lepky. C. by sa jednalo o temeno v zadnej časti hlavy, nevylučuje, že by nemohlo k takémuto zraneniu dôjsť napr. narazením do nejakého tvrdého tupého predmetu, či už stena, nábytok a podobne. C. by sa jednalo o prednú časť temena hlavy, je pravdepodobnejší druh zranenia napríklad tou fľašou. V zdravotnej dokumentácii poškodenej však nie je konkretizované, v ktorej časti temena hlavy sa zranenie nachádzalo. Čo sa týka spôsobu, akým popisovala vznik zranenia poškodená, tak takýto spôsob nie je možné vylúčiť, keďže tiež sa jedná o narazenie o tvrdý tupý predmet. Čo sa týka intenzity, ani jedna z uvedených spôsobov vzniku zranenia ( náraz o stenu a úder fľašou) sa nevylučuje, celková intenzita bola veľmi nízka, dokonca možno hodnotiť, že z medicínskeho hľadiska poranenie tvárovej oblasti bolo závažnejšie. D. odreninu spôsobuje drsný predmet. S prihliadnutím k nahliadnutiu v danej fotodokumentácii zachytávajúcej okrúhlu fľašu má za to, že pravdepodobnejší je vznik zranenia z nárazu o stenu, nakoľko sa jedná o drsnejší predmet.
G. na hlavnom pojednávaní ďalej oboznámil so súhlasom strán znalecké posudky I.. C. č. XXX/XXXX z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia k zraneniam u poškodenej a č. XXX/ XXXX z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria znaleckej organizácie centrum duševného zdravia k duševnému stavu obžalovaného a listinné dôkazy a to: lekárske správy č.l XXX-XXX, záznam o dychovej skúške č.l XXX, prepis zvukového záznamu operačného odboru KR PZ U. č.l XXX-XXX, výpis zo stálej služby operačného strediska OR PZ H. nad H. č.l XXX-XXX, fotodokumentácia zranení u poškodenej č.l X-X, zápisnica o ohliadke miesta činu včítane fotodokumentácie č.l XXX-XXX, odpis registra trestov u obžalovaného č.l XXX-XXX, výpis z ústrednej evidencie priestupkov č.l XXX-XXX, správu k osobe obžalovaného z obce R. T. č.l. XXX a ostatný spisový materiál.
Zo znaleckého posudku I.. C. č. XXX/XXXX z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia k zraneniam u poškodenej a výsluchu uvedeného znalca na hlavnom pojednávaní dňa X.XX.XXXX vyplynulo, že u poškodenej v čase po skutku boli zistené zranenia a to 1/ pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy ľahšieho stupňa v temennej oblasti s odreninou kože, v tvárovej oblasti, v oblasti nosa, s malým krvným výronom pod pravým okom so zakrvácaním do spojivkového vaku pravého oka, bez prejavov vegetatívnej symptomatológie, ktoré boli spôsobené X-X údermi slabej až veľmi slabej intenzity, v prípade zranenia temennej oblasti pripustil ako spôsob vzniku zranenia aj úder fľašou 2/ podvrtnutie a pomliaždenie mäkkých tkanív ľavého zápästia bez zmien na kostnom skelete, pričom toto zranenie mohlo vzniknúť aj nepriamym mechanizmom podvrtnutím zápästia pri pohybe. X. zranenia u
poškodenej mali ľahký charakter a obmedzenie bežného spôsobu života u poškodenej nebolo výrazné a v rozsahu do jedného týždňa. F. v podstate vylúčil možnosť spôsobenia závažnejšieho zranenia takýmto spôsobom útoku.
Zo znaleckého posudku znaleckej organizácie X. duševného zdravia k duševnému stavu obžalovaného vyplýva, že obžalovaný netrpel v čase spáchania skutku duševnou chorobou v pravom zmysle slova. F. bol u jeho osoby syndróm závislosti na alkohole, ktorý ovplyvnil jeho racionálne zábrany a zvýraznil agresívne hostilné správanie. B. a rozpoznávacie schopnosti u obžalovaného v čase skutku boli zachované, aj keď boli výrazne zmenšené v dôsledku ťažkej simplexnej opitosti. B. si bol vedomý dôsledkov požitia alkoholu na jeho správanie. C. obžalovaného na slobode nie je primárne nebezpečný. F. odporučil obžalovanému uložiť ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou.
Z lekárskych správ k zdravotnému stavu poškodenej po skutku, ako aj fotodokumentácie jej zranení vyplýva rozsah zranení u poškodenej korešpondujúci so závermi znaleckého dokazovania v tejto veci.
Zo záznamu o dychovej skúške u obžalovaného v čase po skutku vyplýva, že u obžalovaného bolo zistené požitie alkoholu v rozsahu X,XX mg/l alkoholu v dychu.
Z prepisu zvukového záznamu operačného odboru KR PZ U. vyplýva, že poškodená nahlásila na telefónnu linku polície SR fyzický útok na jej osobu od obžalovaného, pričom v rámci telefonátu vyjadrila strach o svoj života a obavu, že ju obžalovaný ide zabiť.
Z ohliadky miesta činu a príslušnej fotodokumentácie vyplýva lokalizácia miesta útoku v rodinnom dome, zachytené sú krvné stopy na zariadení miestnosti - ako aj stopy krvi na fľaši od alkoholu v oblasti hrdla fľaše.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov a odpisu registra trestov u obžalovaného vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ X krát súdne trestaný, pričom v troch prípadoch sa na jeho osobu hľadí akoby nebol odsúdený. V posledných XX. rokoch sa nenachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, pričom posledným odsúdením mu bola uložená skúšobná doba podmienečného odsúdenia, ktorá plynula do XX.X.XXXX. B. bol v poslednom období jeden krát priestupkovo postihnutý za priestupok na úseku cestnej premávky.
Zo správy obce R. T. k osobe obžalovaného vyplýva, že na jeho osobu boli zo strany susedov podané sťažnosti a konštatuje sa, že u jeho osoby pod vplyvom alkoholu dochádza k susedským konfliktom.
G. v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu pri ustaľovaní skutkového stavu neprihliadal na svedecké výpovede príslušníkov PZ k informáciám získaným od obžalovaného a poškodenej pred ich zákonným poučením a taktiež na informácie vyplývajúce z výpovedí zdravotníckeho personálu ošetrujúceho poškodenú pred jej poučením. G. vzhľadom na povahu informácií a spôsob ich získania tak isto z identických dôvodov nemohol prihliadať ani na informácie zo systému dát M., ktoré obsahovali práve poznatky príslušníkov PZ z miesta činu, pričom práve na tieto svedecké výpovede, daných príslušníkov PZ, nemohol súd prihliadať.
Z vykonaného dokazovania v rozsahu dôkazov, na ktoré mohol súd prihliadať (primárne z výsluchu poškodenej a obžalovaného - ako osôb, ktoré boli pri incidente priamo prítomné) síce nesporne vyplynulo, že v uvedenom čase skutočne došlo ku konfliktu obžalovaného s poškodenou, ktorý mal však charakter vzájomnej slovnej ( vzájomné vulgarizmy) ale aj fyzickej potýčky. B. v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní poprel, že by poškodenú udrel sklenenou fľašou, v rámci fyzického útoku pripustil iba úder rukou. B. poškodená poprela, že by jej zranenia boli spôsobené úderom fľašou od obžalovaného. C. sa vyjadrila, že počas incidentu jej obžalovaný dal facku a na záver ju odsotil smerom na pohovku, pričom si udrela hlavu pri náraze o stenu. B. aj poškodená zhodne uviedli, že krvácanie v oblasti hlavy pravdepodobne vzniklo v dôsledku škrabania si pokožky hlavy samotnou poškodenou. Z pohľadu vyslovenia vyhrážok poškodená aj obžalovaný popreli vyslovenie vyhrážok na adresu poškodenej obžalovaným, keď v rámci konfliktu boli iba vyslovované vzájomné vulgarizmy. G. z vykonaného dokazovania nemohol prihliadať na obsah výpovedí zasahujúcich príslušníkov policajného zboru a ani členov záchrannej služby poskytujúcich zdravotnú pomoc poškodenej s prihliadnutím na skutočnosť, že v tom čase ani obžalovaný ani poškodená neboli o svojich právach a povinnostiach v
rámci trestného konania poučení a vnesením takto získaných informácií by došlo k obchádzaniu inštitútu svedeckej výpovede poškodenej a výpovede obžalovaného. G. poukazuje na skutočnosť, že obdobného charakteru ako svedecké výpovede príslušníkov PZ je aj obsah záznamu zo systému M. vykonaný ako listinný dôkaz, ktorý taktiež obsahuje výlučne informácie získané od týchto príslušníkov policajného zboru, ktoré boli nimi zabezpečené od obvineného a poškodenej pred tým, než tieto osoby boli riadne poučené o ich právach. N. sa teda o tie isté informácie, na ktoré nie je možné pri svedeckých výpovediach týchto príslušníkov policajného zboru v rámci trestného konania prihliadať. F. nahrávka telefonátu poškodenej na tiesňovú linku polície SR ako ďalší vykonaný dôkaz na hlavnom pojednávaní nevyvracia ani nepotvrdzuje v podstate žiadnu z verzií skutkového deja ( či už prezentovanú obžalovaným a poškodenou na jednej strane alebo kladenú za vinu obžalovanému v obžalobe na strane druhej), keď je v rámci predmetnej nahrávky poškodenou ( nachádzajúcou sa zjavne pod vplyvom alkoholu) uvádzaný síce fyzický útok obžalovaného na poškodenú, ale nie je uvedené, že by v rámci útoku bola použitá ako zbraň sklenená fľaša, nie je taktiež bližšie popisovaný ani spôsob vzniku zranení. V rámci uvedeného zvukového záznamu nie je v časti poškodenou spomínanej obavy o svoj život táto v hovore spojená s vyslovením hrozby alebo vyhrážky od obžalovaného. B. vyhrážok majúcich charakter nebezpečného vyhrážania musí byť pri tom objektívne spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu o život alebo z inej obdobne závažnej ujmy. S. obavou sa rozumie vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zlých následkov, ktorými sa je vyhrážané. Je preto nevyhnutné odlišovať nebezpečné vyhrážania ako trestný čin od iných hrubých, arogantných, či agresívnych a vulgárnych prejavov, ktoré však nie sú prečinom, ale iba priestupkom.
C. § 360 ods. X U. zákona kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
C. § 360 ods. X U. zákona odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku X závažnejším spôsobom konania,
C. § 138 písm. a) a d) závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu a) so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157, d) násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy,
Z pohľadu vyslovenia vyhrážok majúcich charakter nebezpečného vyhrážania obžalovaným na adresu poškodenej počas skutkového deja vzhľadom na rozsah vykonaných dôkazov, na ktoré mohol súd prihliadať súd konštatuje, že ani jeden z vykonaných dôkazov na ktoré súd môže prihliadať, obžalovaného z takejto trestnej činnosti priamo neusvedčuje. D. obžalovaného z prípravného konania a aj na hlavnom pojednávaní zhodne s výpoveďou poškodenej na hlavnom pojednávaní vyslovenie takýchto vyhrážok obžalovaným popierajú a uvádzajú iba výlučne použitie vulgarizmov obžalovaným na adresu poškodenej, pričom ako je už vyššie uvedené, táto verzia skutkového deja nie je relevantne vyvrátená a dokonca ani spochybnená zákonne vykonaným dokazovaním. G. tak vykonaným dokazovaním nemal za preukázané, resp. vykonané dokazovanie nepotvrdilo že obžalovaný svojim konaním naplnil objektívnu stránku trestného činu nebezpečného vyhrážania, keď nemal preukázané vyslovenie vyhrážok obžalovaným na stranu poškodenej spôsobilých vzbudiť dôvodnú obavu u nej o život alebo z inej závažnej ujmy. G. poukazuje, že samotné vyslovenie vulgarizmov v priebehu skutkového deja, ktoré mal z výpovedí obžalovaného a poškodenej za zjavne preukázané bez ich preukázaného prepojenia na vyhrážku zabitím alebo inej ťažkej ujmy, nie je spôsobilé naplniť znaky objektívnej stránky prečinu nebezpečného vyhrážania a mohlo by byť považované najviac za konanie majúce znaky priestupku voči občianskemu spolunažívaniu.
C. § X56 ods. 1 Tr. zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
C. § 156 ods. X písm. a) Tr. zákona odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) na chránenej osobe,
C. § X39 písm. c) a e) Tr. zákona je chránenou osobou blízka osoba a aj osoba vyššieho veku.
C. § 1X3 ods. 1 a 2 Tr. zákona ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného. O. na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
C. § X4 ods. 1 Tr. zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu.
C. § 14 ods. X Tr. zákona trestnosť pokusu trestného činu zaniká, ak páchateľ dobrovoľne a) upustil od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu
Z pohľadu trestného činu - prečinu ublíženia na zdraví podľa § X56 ods. X, ods. X písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), e) Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona súd z pohľadu vykonaného dokazovania prihliadal na svedecké výpovede poškodenej a obžalovaného, obsah lekárskych správ a závery znaleckého dokazovania k zraneniam poškodenej včítane dopočutia znalca I.. C. na hlavnom pojednávaní a fotodokumentáciu z ohliadky miesta činu. G. nemohol prihliadať na svedecké výpovede príslušníkov policajného zboru a výpovede zdravotníckeho personálu poskytujúceho zdravotnú pomoc poškodenej na mieste skutku vzhľadom na skutočnosť, že tieto vychádzali z informácií poskytnutých obžalovaným a poškodenou v období pred ich poučením o ich právach a povinnostiach v rámci trestného konania. Z identických dôvodov nebolo možné prihliadať ani na obsah informácií obsiahnutých v systéme M.. B. v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní pri odstraňovaní rozporov s výpoveďou z prípravného konania poprel útok fyzický na poškodenú za použitia zbrane - sklenenej fľaše, pripustil iba, že poškodenej dal facku v rámci vzájomnej potýčky a že poškodená počas hádky mohla padnúť, na druhú stranu aj poškodená obžalovaného mala ťahať za vlasy. B. poškodená poprela na hlavnom pojednávaní v rámci jej výpovede, že by pri fyzickom konflikte obžalovaný voči nej použil sklenenú fľašu. Čo sa týka útoku obžalovaného uviedla, že tento jej mal dať facku do oblasti tváre na pravej časti, mal ju taktiež udrieť päsťou do oblasti temena hlavy, pričom však tento úder nemal spôsobiť krvácanie a k nárazu hlavy malo dôjsť aj pri sácaní sa s obžalovaným, pri ktorom poškodená padla na pohovku a hlavu v oblasti temena si udrela nárazom hlavy dozadu o stenu, v ktorom momente vzniklo aj krvácavé zranenie hlavy. F. v oblasti ruky poškodenej malo vzniknúť časovo pred skutkom bez pričinenia obžalovaného. F. I.. C. vyhodnotil zranenia, ktoré vznikli u poškodenej ako ľahké, pričom pri dopočutí na hlavnom pojednávaní zranenia v oblasti tvárovej za z medicínskej stránky závažnejšie ako zranenie v oblasti temena hlavy, pričom toto mohlo byť spôsobené X-X údermi slabej až veľmi slabej intenzity. V rámci vyhodnotenia spôsobu vzniku zranenia v oblasti temena hlavy považoval znalec oba spôsoby vzniku zranenia ( úderom fľašou a nárazom o stenu) za možné, avšak viac pravdepodobný považoval spôsob vzniku nárazom hlavy o drsný povrch, čo by zodpovedalo nárazu o stenu, pričom aj v tomto prípade hodnotil intenzitu sily pôsobiacej pri vzniku zranenia za nízku. N. sa v danom prípade iba o drobné povrchové kapilárne krvácanie. B. na bežnom spôsobe života stanovil pre obe zranenia v rozsahu do jedného týždňa, nebolo výrazné, jednalo sa o obmedzenie ľahkým spôsobom
- obmedzením na náročnejšej fyzickej aktivite, bolesťou slabej intenzity ( obmedzenie pohybu osoby, komunikácie a kontaktu s okolím a ani obmedzenie v hygienických a stravovacích úkonoch nebolo dané), z obsahu znaleckého posudku aj dostupných lekárskych správ vyplýva, že poškodená samotná nepovažovala za potrebné absolvovať kontrolné vyšetrenie u lekára ( či už obvodného, alebo špecialistu) a liečila sa výlučne individuálne do X týždňa. W. ani jedného zo zranení u poškodenej nevyvolala komplikácie ani trvalé následky. C. nie každá porucha zdravia (napr. prechodné bolesti, nevoľnosť, odreniny, nepatrné ranky a pod.), ale len také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie a počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného možno hodnotiť ako ublíženie na zdraví.
B. miesta činu včítane zabezpečenej fotodokumentácie nevylučuje ani jednu z verzií skutkového deja. Je síce pravdou, že vo fotodokumentácii zachytená sklenená fľaša o objeme X,X l alkoholu borovička nesie na povrchu červené stopy s vysokou pravdepodobnosťou krvi poškodenej ( keď iná osoba na mieste nemala krvácajúce zranenia), súd však poukazuje, že tieto sú lokalizované v oblasti skôr hrdla fľaše, čo naznačuje prenosu týchto stôp na fľašu až neskôr po vzniku zranenia a to pri uchytení fľaše osobou, ktorá mala na ruke krv poškodenej ( či už obžalovaný, alebo poškodená) a nie pri priamom útoku na hlavu poškodenej, keďže by takýto útok jednak predpokladal výrazne nezvyčajné uchytenie
fľaše za dno a taktiež by použitie fľaše takýmto spôsobom nezodpovedalo spôsobenému zraneniu, keď podľa znalca zranenie bolo spôsobené tupým predmetom, za ktorý hrdlo fľaše nemožno považovať. D. na tieto okolnosti súd vyhodnotil verziu poškodenej a obžalovaného o spôsobe vzniku zranení u poškodenej ako dôveryhodnú a táto verzia nebola spochybňovaná relevantne žiadnym z vykonaných dôkazov. U. verzia korelovala so závermi znalca I.. C., keď z jeho výsluchu vyplynulo, že spôsob vzniku zranenia v tvárovej časti poškodenej jedným až dvomi údermi ruky a to či už dlaňou alebo vo forme zovretej päste a to nízkou intenzitou bol v podstate zhodný so spôsobom popisovaným obžalovaným aj poškodenou. G. znalec spôsob vzniku zranenia v oblasti temena hlavy u poškodenej prezentovaný poškodenou aj obžalovaným, t.j. nárazom hlavy (nízkou intenzitou) poškodenej o drsný povrch steny po posotením poškodenej obžalovaným, považoval za pravdepodobnejší ako úder hladkým povrchom sklenenej fľaše. G. tu poukazuje, že jedinými priamymi účastníkmi skutku boli obvinený a poškodená, ich verzie prezentované na hlavnom pojednávaní sú v podstate zhodné a žiaden zo zákonných vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní ich verziu podstatným spôsobom nevyvracia, resp. ani relevantne nespochybňuje. F. z vykonaných dôkazov nepreukazuje, že zranenie poškodenej v oblasti ruky vzniklo v čase skutku v príčinnej spojitosti s konaním obžalovaného. G. tak síce mal za preukázané, že v čase skutku obžalovaný skutočne fyzicky napadol poškodenú, k čomu došlo pri vzájomnom fyzickom a slovnom konflikte, pričom v tom momente jeho konanie malo zjavne charakter úmyselného konania. D. na to, že konanie obžalovaného malo charakter jedného, maximálne dvoch úderov nízkej, prípadne veľmi nízkej intenzity do oblasti tváre poškodenej, niekoľkých úderov nízkej intenzity do oblasti temena hlavy (ktoré v podstate nemali ani byť pôvodcom krvácania v tejto oblasti hlavy) a posotenia poškodenej, v dôsledku ktorého táto padla na pohovku, pričom si pri pohybe hlavy dozadu narazila v temennej oblasti hlavu o stenu, (kedy malo dôjsť k vzniku drobného povrchového krvácavého poranenia hlavy), súd mal za to, že nie je možné vyhodnotiť, že by konanie obžalovaného a aj s poukazom na znalcom uvádzaný rozsah ujmy na zdraví u poškodenej malo po objektívnej stránke aj subjektívnej stránke znaky dokonaného prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156. N. akékoľvek použitie zbrane pri útoku obžalovaného nebolo preukázané, a aj útoky obžalovaného mali nízku až veľmi nízku intenzitu. U. v zmysle vykonaného znaleckého dokazovania pri útokoch vedených takýmto spôsobom, nebolo možné očakávať vznik závažnejšieho zranenia ako toho, k akému reálne došlo. B. v momente odsotenia poškodenej, navyše sám dobrovoľne bez existencie vonkajšej prekážky ukončil útok na poškodenú. C. poškodenej sa chcel napiť alkoholu a opustil miesto činu bez akéhokoľvek ďalšieho pokračovania v agresívnom konaní. Z pohľadu objektívnej stránky tak v priebehu skutku síce pri vzájomnom konflikte obžalovaného s poškodenou v dôsledku konania obžalovaného došlo k vzniku istých zranení, resp. ujmy na zdraví u poškodenej ( podliatina v oblasti tváre a podliatina s odrením v oblasti temena), avšak tieto nemali charakter ani ublíženia na zdraví predvídaný trestným zákonom, keďže aj keď tieto si vyžiadali lekárske ošetrenie, avšak obmedzenie na bežnom spôsobe života bolo u poškodenej iba malé (čiastočné obmedzenie pri väčšej fyzickej aktivite a to slabou bolesťou, pričom obmedzenia v iných oblastiach neboli dané) a v trvaní do jedného týždňa, kde ani samotná poškodená nepovažovala za potrebné realizovať ďalšie prvotné ošetrenie a kontrolné vyšetrenia. K vzniku následkov predvídaných U. zákonom ( ublíženie na zdraví) teda nedošlo a možno teda opätovne konštatovať, že konaním obžalovaného nedošlo k dokonaniu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § X56 Tr. zákona. Y. obžalovaného by tak bolo možné charakterizovať iba ako konanie v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zákona. V danom prípade sa súd prvého stupňa aj v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu musel zaoberať okolnosťami, za ktorých obžalovaný upustil od ďalšieho konania potrebného pre dokonanie trestného činu z pohľadu možnosti zániku trestnosti jeho konania ( § 14 ods. X Tr. zákona). V momente vzniku zranenia u poškodenej súd nezistil vzhľadom na obsah výpovede poškodenej, ako aj dopočutie znalca okolnosti, pre ktoré by bolo na mieste hodnotiť, že obžalovaný od pokračovania v jeho útoku upustil inak ako dobrovoľne. N. intenzita posotenia ako posledného v časovej súslednosti útokov obžalovaného voči poškodenej bola nízka a časť sily bola tlmená usadnutím poškodenej na pohovku, taktiež krvácanie zo zranenia poškodenej po tomto útoku bolo iba minimálne ( poškodená uvádza dve kvapky krvi), z výsluchov obžalovaného ani poškodenej nevyplynula akákoľvek strata vedomia na strane poškodenej v tomto momente. V objekte rodinného domu sa nenachádzali žiadne iné osoby okrem poškodenej, ktoré by bránili alebo mohli brániť obžalovanému v pokračovaní v útoku. B. žiadne ďalšie okolnosti a ani prekážky tak nebránili obžalovanému pokračovať v útoku na poškodenú (z výpovede obžalovaného a ani poškodenej nevyplynul ani žiaden aktívny odpor obžalovanej v tomto momente). Je tak na mieste konštatovať, že obžalovaný od ďalšieho pokračovania v konaní potrebného na dokonanie trestného činu upustil dobrovoľne. D. na intenzitu útokov a minimálne krvácanie zranenia poškodenej súd nemal za to, že bolo potrebné uskutočniť zo strany obžalovaného aj iné úkony potrebné na odstránenie nebezpečenstva chráneného trestným zákonom v tomto prípade ( ochrana zdravia). B. sa navyše po
ukončení fyzického útoku vzdialil od poškodenej, čím reálne zabránil v pokračovaní alebo gradácii konfliktu.
D. na tieto skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, súd mal za preukázané, že u konania obžalovaného, ku ktorému došlo v rodinnom dome v obci R. T., súpisné číslo XX dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hodiny majúceho charakter prečinu ublíženia na zdraví podľa § X56 ods. X, ods. X písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), e) Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, došlo k upusteniu obžalovaného od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu a odstráneniu nebezpečenstva, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu. D. na uvedené obžalovaný tak svojim konaním v tejto časti naplnil všetky potrebné okolnosti v zmysle zániku trestnosti pokusu trestného činu podľa § 14 ods. X Tr. zákona.
T. tomu, že konanie obžalovaného kladené mu za vinu v obžalobe nenapĺňalo všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu (prečinu nebezpečného vyhrážania), respektíve došlo k zániku trestnosti jeho konania (prečinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu) a nie je teda daná trestnoprávna zodpovednosť obžalovaného, ide o spoločensky závadné konanie, ktoré by mohlo byť kvalifikované ako priestupok ( proti občianskemu spolunažívaniu).
C. § X80 ods. 2 U. poriadku súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.
C. § 49 ods. X písm. d) zákona č. XXX/XXXX Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa priestupku dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.
C. § X0 ods. X a 2 zákona č. XXX/XXXX Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky, nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia. Do plynutia lehoty podľa odseku X sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie.
C. § 52 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupky prejednávajú obvodné úrady, ak zákon neustanovuje inak.
C. § 55 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na prejednanie priestupku je miestne príslušný správny orgán, v ktorého územnom obvode bol priestupok spáchaný.
D. k vyššie uvedeným zisteniam týkajúcich sa skutkového stavu, súd mal za preukázané, že v rámci skutkového deja konanie zo strany obžalovaného napĺňa znaky priestupku, keď z výsluchov poškodenej, ale aj samotného obžalovaného a podporne lekárskych správ a záverov znaleckého dokazovania z odvetvia zdravotníctva k poškodeniu zdravia u poškodenej vyplynulo, že obžalovaný svojím konaním jednak sa hrubo vulgárne vyjadroval na adresu poškodenej a súčasne úmyselne spôsobil poškodenej drobné zranenia a tak súd v konaní obžalovaného vzhliadol pravdepodobné spáchanie priestupku voči občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. X písm. d) zákona č. XXX/XXXX Zb. o priestupkoch, preto súd podľa § X80 ods. 2 Trestného poriadku postúpil vec Okresnému úradu Bánovce nad Bebravou ako príslušnému správnemu orgánu.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní od jeho oznámenia (doručenia) prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd Trenčín. Podaná sťažnosť má odkladný účinok.