Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_85P-36-2023.pdf
PDF · 90.63 KB
Case nature
Area
Subarea
85P/36/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. B., nar.XX.X.XXXX a C. B., nar.XX.X.XXXX, obe bytom u matky, obe zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, deti rodičov: matky D. B., nar.XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/X, E. a otca B. B., nar.XX.X.XXXX, bytom F. XX, E. - C., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. M e n í rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn.: XXX/XXX/XXXX - XX zo dňa 21.9.2016, v časti rozsudku upravujúcej vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom A. B., nar.XX.X.XXXX a C. B., nar.XX.X.XXXX takto:
II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. sumou 120 EUR mesačne a na výživu maloletej C. sumou 120 EUR mesačne, vždy do 15.dňa v každom mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom 11.8.2023 do budúcna.
III. Dlžné výživné na maloletú A. za obdobie od 11.8.2023 do 31.5.2024 spolu v sume 677,46 EUR je otec povinný uhradiť k rukám matky maloletého dieťaťa do 60 dní od doručenia rozsudku.
IV. Dlžné výživné na maloletú C. za obdobie od 11.8.2023 do 31.5.2024 spolu v sume 677,46 EUR je otec povinný uhradiť k rukám matky maloletého dieťaťa do 60 dní od doručenia rozsudku.
V. V prevyšujúcej výške návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletých detí A. a C. B. podala na tunajšom súde dňa 11.8.2023 návrh na zvýšenie výživného na maloleté deti zo strany otca, s odôvodnením, že od doby posledného určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom v roku 2016 sa výrazne zvýšili výdaje na maloleté deti, v súvislosti s ich rastom, vzdelávaním, mimoškolskými aktivitami a ďalšími odôvodnenými potrebami detí. Matka navrhla zvýšiť výživné zo sumy 50 EUR mesačne na sumu 150 EUR mesačne, na každé z detí, počnúc dňom podania návrhu.
2. Otec maloletých detí sa k návrhu matky vyjadril písomne, uviedol, že nie je v jeho príjmových možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletých detí sumou po 150 EUR mesačne, tak, ako to žiada matka, súhlasil so zvýšením výživného na maloleté deti vo výške po 80 EUR mesačne na každé z detí.
3. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol primerane zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca podľa odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj podľa príjmových a majetkových pomerov otca, nakoľko od doby posledného určenia vyživovacej povinnosti sa u maloletých detí zmenili pomery.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca maloletých detí, oboznámil sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, ako aj obsahom spisu Okresného súdu Košice II, sp. zn. XXX/XXX/ XXXX a zistil tento stav vo veci:
5. Rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. XXX/XXX/XXXX - XX zo dňa 21.9.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.10.2016, súd rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí A. a C. B. a schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli maloleté deti A. a C. zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otec maloletých detí sa zaviazal prispievať na ich výživu sumou po 50 EUR mesačne na každé z detí, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
6. Matka maloletých detí žije na adrese trvalého bydliska, v štvorizbovom byte, ktorého je výlučnou vlastníčkou. V domácnosti býva s priateľom F. G. a maloletými deťmi A. a C.. Matka je v súčasnej dobe nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, od 1.5.2024. Predtým pracovala 7 mesiacov v H., ako upratovačka, príjem z pracovnej činnosti v H. uviedla vo výške od 700 EUR do 1.600 EUR mesačne. Predtým pracovala ako asistentka riaditeľa v spoločnosti A., pracovný pomer ukončila výpoveďou. Toho času si hľadá prácu v administratíve. Má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou. Matka toho času poberá iba rodinné prídavky na obe deti. Priateľ matky pracoval tiež v H., ako koordinátor, jeho príjem matka uviedla vo výške približne 3.000 EUR mesačne. Matka uhrádza náklady na bývanie – inkasné platby 280 EUR mesačne, internet a TV 35 EUR mesačne. Platí dva úvery, hypotekárny úver, ktorý vzala za účelom rekonštrukcie bytu, splátku platí vo výške 250 EUR mesačne, druhý úver je spotrebný, výška splátky je 105 EUR mesačne. Na stravu do domácnosti matka uviedla výdaje približne do 400 EUR mesačne. Platí si mobilný telefón, paušál vo výške 50 EUR mesačne.
7. Maloleté deti A. a C. sú žiačkami 8. a 5.ročníka na ZŠ I. v Košiciach. Matka platí paušál v školskej jedálni vo výške po 8 EUR mesačne na dieťa. Obe maloleté deti sú zdravé. Na oblečenie, obuv matka uviedla výdaje vo výške približne 100 EUR mesačne, na drogériu a hygienu 20 EUR mesačne. Matka uhrádza aj ďalšie odôvodnené potreby detí – školské potreby, pomôcky, školské aktivity detí, voľnočasové aktivity. Podľa vyjadrenia matky otec na výživu maloletých detí prispieva sumou po 50 EUR mesačne na každé z detí. Nad tento rámec deťom finančne neprispieva, maloletým deťom prispel na výlety, alebo iné školské aktivity, ak ho matka o to požiadala. S maloletými deťmi sa stretáva príležitostne, spravidla raz za dva -tri mesiace, na niekoľko hodín.
8. Otec maloletých detí býval doposiaľ v podnájme, v garsónke, toho času je hospitalizovaný na psychiatrickej klinike, lieči sa zo závislosti od alkoholu, po prepustení si chce nájsť nové ubytovanie. Hospitalizovaný je od 26.4.2024, aktuálne poberá nemocenské dávky. Je zamestnaný, pracuje v spoločnosti J., D.. Bratislava, pracuje na G., príjem z pracovnej činnosti uviedol vo výške 1.100 EUR mesačne v čistom, iný príjem nemá. Je nemajetný, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Doposiaľ platil nájomné vo výške 400 EUR mesačne, mesačník na MHD 25 EUR mesačne. Na stravu uviedol výdaje približne 100 EUR mesačne. Spláca pôžičku, vo výške 18 EUR mesačne splátka. Uviedol, že iné úvery nemá, ani exekúcie. Deťom prispieva sumou po 50 EUR mesačne na výživu, tiež im sporí po 25 EUR mesačne.
9. Z opisov mzdových listov zamestnávateľa otca za obdobie od 1/2023 do 12/2023 vyplýva, že otec maloletých detí mal v tomto období priemerný mesačný netto príjem vo výške 1.087 EUR mesačne. Za obdobie od 4/2023 do 3/2024 (t.j. posledných 12 mesiacov) mal priemerný mesačný netto príjem vo výške 1.142 EUR.
10. Matka maloletých detí predložila súdu výplatné pásky od zamestnávateľa v H., z ktorých vyplýva, že v mesiaci 10,11/2023 mala netto príjem vo výške 2.110 EUR, za mesiac 12/2023 vo výške 1.421 EUR, za mesiac 1/2024 vo výške 754 EUR, za mesiac 2/2024 vo výške 1.332 EUR, za mesiac 3/2024 vo výške 1.463 EUR a za mesiac 4/2024 vo výške 1.631 EUR.
11. Z opisu mzdových listov od zamestnávateľa A., J. vyplýva, že matka maloletých detí mala v období od 1/2023 do 8/2023 priemerný mesačný netto príjem vo výške 1.048 EUR.
12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
13. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného stavu súd zistil, že od poslednej súdnej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom A. a C. B. v roku 2016, došlo k podstatnej zmene pomerov u oboch maloletých detí. V čase poslednej súdnej úpravy bola maloletá A. (vo veku 7 rokov) žiačkou 1.ročníka na základnej škole, maloletá C. ( vo veku 3 rokov) bola v celodennej starostlivosti matky. Maloletým deťom vyšším vekom a stupňom vzdelania sa aj podstatne zvýšili náklady vynakladané na ich výživu - stravovanie, ošatenie, uspokojovanie ďalších nevyhnutných osobných, školských a záujmových potrieb, pričom na ich uspokojovaní sa majú podieľať obaja rodičia. Zvýšenie životných nákladov na výchovu a výživu maloletého nezaopatreného dieťaťa je vždy objektívna okolnosť, ktorá sama o sebe odôvodňuje zmenu výšky výživného.
15. U matky sa pomery od poslednej úpravy v tom, že v čase poslednej súdnej úpravy bola na rodičovskej dovolenke s maloletou dcérou C., poberala rodičovský príspevok vo výške 203 EUR mesačne, otec maloletých detí pracoval v spoločnosti K. J. J., D., jeho príjem v tom čase bol vo výške približne 550 EUR mesačne. Obaja majú vyživovaciu povinnosť iba k maloletým deťom A. a C. B..
16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie.
22. Pri určení zvýšeného výživného zo strany otca, ako povinného rodiča vychádzal v danom prípade súd z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov i odôvodnených potrieb nezaopatreného dieťaťa Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom slova zmysle (šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie) aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním, prehlbovaním vzdelania dieťaťa, k rozvoju jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové, rekreačné potreby, t.j. sú to všetky nevyhnutné potreby, ktoré v súčasnosti vyžaduje život kultúrneho človeka. Ak to životná úroveň povinného rodiča dovoľuje, treba do výšky výživného zohľadniť aj výdaje dieťaťa na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, kurzy a podobne.
23. Odôvodnené potreby dieťaťa sú ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú mieru nevyhnutných potrieb pre život človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa v určitom veku a stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, ak netvoria špecifiká napríklad v prípade zhoršeného zdravotného stavu, alebo zvýšených výdajov napríklad na nadštandardné vzdelávanie, či vrcholový šport, sú to všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Spravidla je potrebné dokazovať výdaje, ktoré rámec bežných potrieb vybočujú.
24. Výživné pre maloleté deti A. a C. B. súd určil vo výške po 120 EUR mesačne, od podania návrhu matky, nakoľko túto sumu považuje súd za primeranú možnostiam a schopnostiam otca, ako povinného rodiča, ako aj odôvodneným potrebám oboch maloletých detí. Otec má celkom 2 vyživovacie povinnosti (maloletá A. vo veku XX rokov, maloletá C. vo veku XX rokov). Podľa aktuálnej metodiky určenej na výpočet výživného je odporúčaná výška výživného pri dvoch vyživovaných deťoch a veku a stupňa vzdelania u oboch maloletých detí (vek XX až XX rokov, II. stupeň ZŠ) vo výške 16% netto príjmu povinného rodiča, čo u otca zo sumy 1.142 EUR netto príjmu je to suma až 185 EUR mesačne. Súd určil výživné pod túto hranicu, s poukazom na to, že matka súhlasila s výškou výživného v sume 120 EUR mesačne na každé z detí. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Zároveň súd poukazuje na to, že každý povinný rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu, je povinný si usporiadať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby nebola ohrozená vyživovacia povinnosť maloletého dieťaťa. Otec maloletých detí súdu uviedol, že je momentálne, od mesiaca apríl 2024 hospitalizovaný na psychiatrickej klinike a prepustený by mal byť v mesiaci jún 2024. Súd poukazuje na to, že aj v čase PN otca tento je poberateľom nemocenských dávok, táto PN nemá dlhodobý charakter a navyše sa otec dostal do tejto situácie, že sa musel podrobiť protialkoholickej liečbe, vlastným zavinením. Súd je názoru, že výživné vo výške 120 EUR mesačne na maloletú A. a 120 EUR mesačne na maloletú C., zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí, podľa ich veku, stupňu vzdelania a zdravotného stavu, ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca.
25. Súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca ako povinného rodiča počnúc dňom podania návrhu matky, t.j. od 11.8.2023, vo výške dlžného mesačného výživného 70 EUR na každé z detí, keďže otec platil výživné vo výške po 50 EUR mesačne na každé z detí. Za obdobie od 11.8.2023 do vyhlásenia rozsudku do 31.5.2023, t.j. za 9 mesiacov a 21 dní je to suma dlžného výživného vo výške 677,46 EUR u každého dieťaťa. Súd otca zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 60 dní od doručenia rozsudku, t.j. v dlhšej ako zákonnej trojdňovej lehote a to s poukazom na to, že otec je aktuálne práceneschopný, avšak má pravidelný mesačný príjem, ktorý je však nižší, ako dlžné výživné, aby mal otec čas zabezpečiť si finančné prostriedky na úhradu dlhu matke. Súd poukazuje na ust. § 44 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením.
26. Matka žiadala zvýšiť výživné na sumu 150 EUR mesačne na každé z detí, od podania návrhu. Keďže súd určil výživné vo výške 120 EUR mesačne, nad tento rámec, t.j. nad sumu 120 EUR mesačne, súd návrh matky zamietol. Súd je názoru, že výživné, ktoré bolo určené v sume 120 EUR mesačne na každé z detí, zodpovedá zákonným kritériám na určenie výživného a považuje ho za dostatočne určené.
27. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutočný stav súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
28. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62ods. 2 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.