Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_32Ek-1010-2021.pdf
PDF · 99.08 KB
Case nature
Subarea
32Ek/1010/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik, IČO 31 577 920, so sídlom Lesnícka 23, 962 63 Pliešovce, konajúci prostredníctvom Vojenské lesy a majetky SR, š.p. o.z. Malacky, IČO 31 577 920, Zámocká 7, 901 01 Malacky, právne zast.: JUDr. KAROL PLANK Advokátska kancelária, s.r.o., IČO 51 289 610, so sídlom Štúrova 13, 810 00 Bratislava, proti povinnému: Z. O., G.. XX.XX.XXXX, E. K. J. G. U. XXX, XXX XX J. G. U. o vymoženie 26626,04 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Mária Ághová, so sídlom exekútorského úradu Kalvínske námestie 2, 934 01 Levice, pod sp. zn. 401EX 1078/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym Mgr. Mária Ághová, so sídlom exekútorského úradu Kalvínske námestie 2, 934 01 Levice, pod sp. zn. 401EX 1078/21 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.04.2021, vedeného pod sp. zn. 32Ek/1010/2021, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 26626,04 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Komárno, sp. zn. 4Cb/108/2002 zo dňa 17.03.2003 (ďalej len „exekučný titul“). V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že ide o opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný po zastavení starej exekúcie, keďže exekúcia vo veci hore uvedených účastníkov vedená súdnym exekútorom JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., Exekútorský úrad Skalica pod sp. zn. EX 40154/2003 a Okresným súdom Komárno pod sp. zn. 6Er/268/03 bola zastavená podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“).
2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 06.09.2021 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Mária Ághová vydaním poverenia pod sp. zn. 32Ek/1010/2021 s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2021:6121302787.2, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 401EX 1078/21.
3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 21.09.2021 a doručeným súdnemu exekútorovi dňa 27.09.2021 domáhal zastavenia exekúcie. Vo svojom podaní povinný uviedol, že súd nemal vôbec poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie, pretože exekučný titul je v rozpore so zákonom, v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom. Ide o pohľadávku, ktorej existenciu mal potvrdiť súd súdnym rozhodnutím, exekučný titul na peňažné plnenie rozsudok č. 4Cb/108/2002 zo dňa 17.03.2003, ktorý vydal Okresný súd Komárno, pričom ide o rozhodnutie, ktoré v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakladá plynutie 10 ročnej premlčacej doby, kedy sa právo malo podľa súdneho rozhodnutia vykonať po prvý raz. Táto doba začala plynúť 07.05.2003 a uplynula 07.05.2013. Povinný uviedol, že v prejednávanej veci ho súd nepredvolal, ani nemal možnosť vyjadriť sa k veci. Jediným príjmom povinného je starobný dôchodok, pričom i z uvedenej dávky sa mu každý mesiac vykonávajú exekučné zrážky na plnenia v iných exekučných konaniach. Dáva do pozornosti súdu i podmienky na vydanie poverenia, ktoré vydal Okresný súd Banská Bystrica, ktoré neboli splnené na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie. Má za to, že ide o nesprávne právne posúdenie veci, súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, súd nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je, pričom povinnému bolo odňaté ústavné právo podľa čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, pretože mu bolo odňaté právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Takéto rozhodnutie súdu je zjavne nezákonné a predpokladajúce svojvôľu. Súd úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EÚ, keď v rozpore s Ústavou SR, medzinárodnými dohovormi, judikatúrou EÚ priznal oprávnenému aj plnenie, ktoré mu zo zákona neprináleží. S poukazom na čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky povinný uviedol, že odňatím možnosti konať sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok, podľa súčasne platnej právnej úpravy - Civilný sporový poriadok - priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 Ústavy inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje Ústavou zaručené právo na súdnu ochranu. Čl. 46 ods. 1 Ústavy (podobne aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy Ústavy normujúcich rámec, v ktorom je možné domáhať sa jeho rešpektovania. Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného právna na súdnu ochranu. K odňatiu práva na súdny ochranu preto dochádza aj vtedy, ako sa niekto („každý“) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom. V zmysle Exekučného poriadku je súd povinný ex offo skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Právna teória rozlišuje medzi formálnou a materiálnou vykonateľnosťou. Súd je povinný skúmať, či sú splnené podmienky formálnej vykonateľnosti skutočne splnené. Materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu sú napr. to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, resp. či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia, teda či nejde o rozhodnutie voči nejestvujúcemu subjektu, pričom účastníci musia byť v rozhodnutí dostatočne individualizovaný. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti je tiež určenie lehoty na plnenie, vymedzenie rozsahu a obsahu plnenia. Pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom je nevyhnutné skúmať nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v nesúlade s unijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky. V tejto súvislosti je veľmi významný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 19/95 zo dňa 24.05.1995, ktorý o. i. určuje, že o obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, ale svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Ďalej povinný namietal aj trovy exekúcie a príslušenstvo. Uviedol, že zo strany súdneho exekútora nie sú preukázateľné ani uvedené trovy, ktoré si súdny exekútor uplatňuje, nie je jasné z čoho pozostávajú, nakoľko v exekučnom konaní, ktoré voči povinnému vedie urobil úkony neodôvodňujúce takúto výšku trov exekúcie v podobe zaslania písomností poštou na adresu povinného. Náhrada hotových výdavkov musí mať pre účastníka jednoznačný a preskúmateľný základ v upovedomení súdneho exekútora, preto žiada súd, aby výšku náhrady preskúmal i z úradnej povinnosti v súlade s unijným právom a judikatúrou Európskeho súdu z dôvodu, či nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa. Nie sú preukázané skutočné náklady a teda skutočné výšky výdavkov uvedené v upovedomení o začatí exekúcie ako ani v exekučnom príkaze súdneho exekútora. V súdnej praxi prevláda názor, že nie je výnimočným konštatovanie, že súdne konania v rôznych podobách sa stávajú priestorom na sofistikované právne konštrukcie, ktorými sa sleduje obohatenie sa na úkor iného a kým osoba konajúca s takýmto zlý úmyslom vyzerá ako odborne zdatný subjekt, tak obeť takéhoto konania odborne slabý a neskúsený občan je vo výsledku osobou nezodpovednou. Zmysel a cieľ súdneho konania a výkonu spravodlivosti ekvity sa pri nadmerne formalistickom prístupe úplne vytráca. Súd by mal mať na zreteli základný
účel konania - poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym právam účastníkov. Ústavné články o súdnej ochrane a nasledujúce a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd spolu s občianskym súdnym poriadkom predstavujú všeobecné požiadavky spravodlivosti. Povinný dáva do pozornosti nález ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 107/07, v ktorom sa o. i. uvádza, že k znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty, ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované, pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom stanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Plnením prekludovaného práva vzniká protiprávny stav, ak by sa plnila prekludovaná pohľadávka, ten, komu sa plnilo, by sa bezdôvodne obohatil, išlo by o plnenie bez právneho dôvodu, preto navrhuje, aby súd po dôkladnom preskúmaní uvedených skutočností exekúciu zastavil.
4. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že 10 ročná lehota na uplatnenie vymáhanej pohľadávky neuplynula, nakoľko v danom prípade sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný po zastavení starej exekúcie. Pôvodná stará exekúcia bola v danej veci vedená súdnym exekútorom JUDr. Ing. Zuzanou Dobrodenkovou, PhD., nástupkyňa súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Kotrlu, Exekútorský úrad Skalica pod sp. zn. EX 40154/2003 a Okresným súdom Komárno pod sp. zn. 6Er/268/03 s tým, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo zo strany Okresného súdu Komárno vydané dňa 28.08.2003 a to na základe vykonateľného exekučného titulu Rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 4Cb/108/02 zo dňa 17.03.2003, vykonateľného dňa 07.05.2003. Vyššie uvedená pôvodná exekúcia bola v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 01.04.2017 (starých exekúcii), zastavená a to z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona, pretože uplynula rozhodná doba. Oprávnený na základe Upovedomenia o zastavení starej exekúcie zo dňa 21.05.2020 a na základe Oznámenia o ukončení exekučného konania zo dňa 30.06.2020 podal v zákonom stanovenej lehote opätovný návrh na vykonanie exekúcie. V zmysle Oznámenia o ukončení exekučného konania došlo k ukončeniu pôvodného exekučného konania dňa 26.06.2020 a oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie dňa 21.04.2021, t. j. v zákonnej 1 - ročnej premlčacej lehote. S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený uviedol, že exekučný súd pri preskúmavaní návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného a splnenia podmienok pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie nezistil žiadny rozpor so zákonom, vzhľadom na to, že v predmetnej veci došlo zo strany Okresného súdu Banská Bystrica k vydaniu poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Námietky povinného proti exekučnému titulu ako takému považuje oprávnený v danom prípade za irelevantné a to vzhľadom už k pôvodnému zastavenému exekučnému konaniu, ktoré doposiaľ na základe exekučného titulu prebiehalo a povinný ho v tomto pôvodnom exekučnom konaní nijako nenamietal. Zdôrazňuje, že právoplatný a vykonateľný Rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 4Cb/108/02 zo dňa 17.03.2003 je podľa ust. § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom a možno na jeho podklade vykonať exekúciu. Zároveň uvádza, že povinný okrem toho, že je poberateľom starobného dôchodku, tak je aj podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností. Uvedené podielové spoluvlastníctvo povinného na nehnuteľnostiach bolo zistené v rámci šetrenia v prebiehajúcom exekučnom konaní s tým, že oprávnený zaslal podaním zo dňa 20.09.2021 exekútorke návrh na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľný majetok povinného a súhlas s predajom nehnuteľností povinného. Povinný spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach v podanom návrhu na zastavenie exekúcie zámerne neuvádza. Vzhľadom na vyššie uvedené má oprávnený za to, že návrh na zastavenie exekúcie je nedôvodný a oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasí. Nakoľko nie sú naplnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie oprávnený navrhuje, aby súd predmetný návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
5. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie spolu s vyjadrením oprávneného dňa 20.10.2021. Súdny exekútor zároveň predložil súdu Upovedomenie o začatí exekúcie spolu s doručenkou preukazujúcou jeho doručenie povinnému. Z predloženej doručenky vyplýva, že Upovedomenie o začatí exekúcie, povinný prevzal dňa 10.09.2021. Návrh na zastavenie exekúcie bol teda podaný v zákonnej lehote.
6. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
7. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 45 odsek 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.
8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).
14. Podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK, ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
15. Podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.
16. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
17. Exekučný poriadok v rámci exekučného konania umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu a to vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti.
18. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú (NS ČR 20 Cdo 1940/2008).
19. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom a účinnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému. K námietkam povinného proti exekučnému titulu súd uvádza, že exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom a zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zostali nezmenené. Pre úplnosť súd dodáva, že v zmysle ustanovenia § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený a preto súd povinnému neodňal žiadne práva, nakoľko v štádiu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi povinný nie je účastníkom exekučného konania. Ako je už aj vyššie uvedené, povinný má možnosť brániť sa v exekučnom konaní proti neprípustnej exekúcii práve podaním odôvodneného návrhu na zastavenie exekúcie.
20. Ďalej k povinným vznesenej námietke premlčania súd uvádza, že exekučným titulom, v tomto exekučnom konaní je Rozsudok Okresného súdu Komárno, sp. zn. 4Cb/108/2002 zo dňa 17.03.2003, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 07.05.2003. Preskúmaním Upovedomenia o zastavení starej exekúcie, ktoré bol oprávnený povinný priložiť k opätovnému návrhu na vykonanie exekúcie, súd zistil, že predchádzajúca exekúcia sa začala udelením poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré vydal Okresný súd Komárno, ktoré bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 18.09.2003. Predchádzajúca exekúcia bola zastavená vydaním Upovedomenia o zastavení starej exekúcie sp. zn. EX 40154/2003 dňa 21.05.2020 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD. a z Oznámenia o ukončení exekučného konania vyplýva, že dňa 26.06.2020 došlo k ukončeniu exekučného konania vedeného Okresným súdom Komárno sp. zn. 6Er/268/03. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 ZoUNEK, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok. Oprávnený v súlade s ust. § 9 ZoUNEK podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 21.04.2021. Z uvedených skutočností je zrejmé, že k premlčaniu pohľadávky priznanej exekučným titulom, na podklade ktorého sa začalo nové exekučné konanie nedošlo, keď oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie v rámci lehoty ustanovenej v § 9 ods. 2 ZoUNEK.
21. K namietaným trovám súdneho exekútora súd uvádza, že trovy uvedené v Upovedomení o začatí exekúcie majú predbežný charakter a ich skutočná výška bude zrejmá až pri ukončení exekúcie. Súčasná právna úprava neumožňuje účastníkovi (povinnému) vzniesť voči trovám vyčísleným v Upovedomení o začatí exekúcie námietky, prípadne iný opravný prostriedok. Preto o tejto námietke súd nerozhoduje.
22. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a upovedomením o zastavení starej exekúcie, a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil a pohľadávka oprávneného nebola vymožená v priebehu
predchádzajúceho exekučného konania a to ani z časti. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
25. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie súd nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si nárok na ich náhradu neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.