Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Sa-19-2021.pdf
PDF · 93.84 KB
Case nature
Subarea
16Sa/19/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Y.. I. U., nar.XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/ XX, XXX XX T., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže - útvar sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2021 zo dňa 04.10.2021
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 2.11.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej GR ZVJS) Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2021 zo dňa 04.10.2021, ktoré pripojil k žalobe. Žalobu odôvodnil tým, že napadnutým rozhodnutím bolo porušené jeho právo na starobný dôchodok, na ktorý mu vznikol zákonný nárok podľa § 132 ods.1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.. Ďalej uviedol, že v zmysle § 180 ods. 1 SSP za žalovaného označuje Ministerstvo spravodlivosti SR. Podľa žalobcu napadnutým rozhodnutím GR ZVJS zamietlo jeho v poradí 23. žiadosť, ktorou žiadal o obnovenie vyplácania starobného dôchodku, na ktorý mu vznikol zákonný nárok dňom 14.10.1999 podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.. Preskúmanie rozhodnutia oprel aj o § 4 písm. e) zákona č. 162/2015 Z.z.. Napadnutým rozhodnutím GR ZVJS zamietol jeho žiadosť, čo zdôvodnil ust. § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v spojení s ust. § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb., hoci vedel, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 328/2002 Z.z. sa nedá priznať starobný dôchodok, na ktorý vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb. a ani podľa žiadneho ustanovenia sa nedá zastaviť konanie o vyplácanie nárokovej dávky, pre priznanie ktorého boli splnené zákonné podmienky. Hoci podľa právoplatných a vykonateľných rozsudkov NS SR zo dňa 31.10.2012 a zo dňa 30.4.2014 zaviazal GR ZVJS priznať mu starobný dôchodok, na ktorý mu vznikol zákonný nárok dňom 14.10.1999, tieto neboli rešpektované. K právoplatnému rozhodnutiu GR ZVJS zo dňa 05.04.2013 žalobca uviedol, že bolo nezákonné. V žalobe bolo žalobcom uvedené, že voči napadnutému rozhodnutiu GR ZVJS zo dňa 4.10.2021 dňa 18.10.2021 podal odvolanie. Navrhol rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 4.10.2021 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
2. Žalobca k žalobe pripojil rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2021 zo dňa 04.10.2021, z ktorého vyplýva podľa jeho poučenia, že proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal (§ 84 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z.). Ďalej bolo v poučení uvedené, že ,,Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom (§ 6 ods. 1 a 2 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok) po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov“. Podanie odvolania proti rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 55 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.).
3. Správny súd podaním zo dňa 18.11.2021 doručil žalobcovi Poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania (doručenka na č.l. 24 spisu).
4. Predtým ako správny súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci, skúmal, či sú v zmysle § 97 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej ,,SSP“) splnené procesné podmienky za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť.
5. Správny súd nepovažoval za nutné vyžiadať si kompletný administratívny spis, lebo je zrejmé, že rozhodné skutočnosti zhodne vyplývajú ako zo žaloby, tak z pripojenej kópie napadnutého rozhodnutia, ktorú žalobca k žalobe pripojil.
6. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Podľa § 98 ods. 1 písm. c) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť.
7. Právomoc správnych súdov v správnom súdnom konaní je súhrnom oprávnení a povinností rozhodovacej povahy na základe princípov taxatívnej enumerácie vo vzťahu k jednotlivým druhom konaní. V čl. 46 ods. 2 Ústavy SR sa vymedzuje právo na ochranu pre každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy. Takejto ochrany sa môže domáhať každý prostredníctvom správneho súdu za zákonom vymedzených podmienok (čl. 46 ods. 4 Ústavy SR).
8. Zákon na prieskum správnych rozhodnutí vyžaduje splnenie viacerých podmienok. Jednou z týchto podmienok je podanie správnej žaloby po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov v konaní pred orgánom verejnej správy. To znamená, že predpokladom postupu správneho súdu je, aby pri rozhodnutí alebo opatrení orgánu verejnej správy vydaného v administratívnom konaní išlo o rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudnú právoplatnosť. Táto podmienka nie je v Správnom súdnom poriadku výslovne zakotvená, vyplýva však z ust. § 7 písm. a), podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánu verejnej správy a opatrenia orgánu verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou
nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Musí ísť o rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po povinnom použití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. I keď pojem riadneho opravného prostriedku Správny poriadok nepozná, výrazom riadne opravné prostriedky sa majú na mysli tie opravné prostriedky v administratívnom procese, ktorými sa napáda prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu (odvolanie, rozklad, námietky, sťažnosť alebo iný podobný úkon, ktorým sa sleduje napadnutie správneho rozhodnutia). Táto podmienka zároveň vyjadruje všeobecnú zásadu subsidiarity súdnej ochrany, ktorá má originálnu povahu (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 180 s.).
9. Ďalšou z podmienok súdneho prieskumu rozhodnutí (opatrení) orgánu verejnej správy je podanie správnej žaloby v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia (opatrenia) orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje (§ 181 ods. 1 SSP). Nakoľko žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku (§ 180 ods. 1 SSP), predmetom súdneho prieskumu môže byť len rozhodnutie vydané označeným žalovaným, a nie iným orgánom verejnej správy.
10. Z vyššie uvedeného právneho rámca jednoznačne vyplýva, že procesnou podmienkou na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po povinnom využití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní nadobudlo právoplatnosť. V danom prípade je predmetom súdneho prieskumu neprávoplatné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu GR ZVJS, voči ktorému bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, o čom bol žalobca v žalobou napadnutom rozhodnutí poučený a súčasne aj o tom, že toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov. Žalobca v žalobe poskytol tvrdenie, že možnosť podať voči rozhodnutiu opravný prostriedok aj využil a voči rozhodnutiu GR ZVJS zo dňa 4.10.2021 podal odvolanie dňa 18.10.2021. Podanie odvolania ma suspenzívny účinok, ktorý má ten následok, že odkladá právoplatnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa oznámenia označeného žalovaného v podaní zo dňa 07.12.2021 o odvolaní žalobcu doposiaľ rozhodnuté nebolo. Napadnuté rozhodnutie teda nie je právoplatné. Správny súdny poriadok však vylučuje právomoc správneho súdu pri prieskume neprávoplatných rozhodnutí správneho orgánu. V danom prípade preto nie je splnená základná procesná podmienka na vedenie správneho súdneho konania, a to nespôsobilý predmet súdneho prieskumu.
11. Žalobca podal správnu žalobu počas konania o riadnom opravnom prostriedku voči napadnutému rozhodnutiu GR ZVJS zo dňa 04.10.2021. Ministerstvo spravodlivosti SR v podaní zo dňa 07.12.2021 oznámilo, že doposiaľ o odvolaní žalobcu rozhodnuté nebolo. Nakoľko lehota na podanie správnej žaloby je dva mesiace od oznámenia rozhodnutia (opatrenia) orgánu verejnej správy (§ 181 ods. 1 SSP), t.j. predpokladom pre začatie jej plynutia je doručenie rozhodnutia orgánu verejnej správy žalobcovi - v danom prípade rozhodnutia odvolacieho orgánu o odvolaní žalobcu zo dňa 18.10.2021, ide o predčasne podanú žalobu, teda takú, ktorej podanie je viazané na lehotu, ktorá v čase podania žaloby ešte nezačala plynúť. Zákon pre odmietnutie žaloby z dôvodu jej predčasného podania ustanovuje podmienku, ktorou je skutočnosť, že lehota pre podanie žaloby v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť. To znamená, že ak správny súd skúmajúc procesné podmienky konania (§ 97 SSP) zistí, že žaloba bola podaná predčasne a žalobcovi ešte nezačala plynúť lehota na jej podanie, musí rozhodnúť o odmietnutí žaloby. Ak však zistí, že žaloba bola síce podaná predčasne, teda v momente jej podania osobne do podateľne súdu, elektronicky, či podaním na prepravu ešte lehota neplynula, ale následne už plynúť začala alebo uplynula, musí o nej ďalej konať (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 534 s.). V predmetnej veci však žalobca riadny opravný prostriedok (odvolanie) proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu č. GR ZVJS-d-12379/14-2021 zo dňa 04.10.2021 podal a toto v čase podania žaloby (v spojení s druhostupňovým rozhodnutím) nenadobudlo právoplatnosť. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/59/2020 zo dňa 09.09.2020, podľa ktorého „...správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutie správnych orgánov
- bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, respektíve postupmi správnych orgánov sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt správneho orgánu, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, respektíve ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu. V danej súvislosti treba poukázať na ústavnoprávne korene daného princípu, keď síce podstatou správneho súdnictva je ochrana základných práv a slobôd jednotlivca pred svojvôľou štátu a jeho výkonnej moci zverenej správnym orgánom, avšak tiež správny súd nesmie extenzívne poňatou
preskúmavacou činnosťou zasahovať do právomoci moci výkonnej. Cieľom takejto úpravy teda bude predísť situácii, kedy by súdy vstupovali do potenciálne neskončených správnych konaní preskúmaním procesných rozhodnutí, čoho dôsledkom by mohlo byť až narušenie trojdelenia moci.“
12. V danom prípade tiež nebolo na mieste vyzývať žalobcu na odstránenie vád žaloby, pretože žaloba ako taká neobsahovala vady žaloby v zmysle § 59 SSP, a preto nebol daný postup podľa tohto ustanovenia. Posudzujúc žalobu neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) žaloba bola riadna, zrozumiteľná. Pokiaľ žalobca za žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, orgán verejnej správy, ktorý v tomto prípade rozhoduje o riadnom opravnom prostriedku a ako napadnuté rozhodnutie označil rozhodnutie GR ZVJS č. GR ZVJS-d-12379/14-2020 zo dňa 04.10.2021 (správne malo byť uvedené „GR ZVJS Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2021 zo dňa 04.10.2021“ - vyplýva zo žalobcom pripojeného rozhodnutia k žalobe na č.l. 6-8 spisu), t. j. prvostupňové správne rozhodnutie, správny súd nezvolil postup podľa § 59 a ani § 60 SSP, nakoľko žalovaného sám žalobca výslovne označil v žalobe, súčasne uviedol, že podal odvolanie. Nebola však splnená základná procesná podmienka na vedenie správneho súdneho konania v zmysle § 97 SSP - žaloba bola podaná predčasne, keďže predmetom správneho konania bolo prvostupňové rozhodnutie, ktoré doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť (nespôsobilý predmet), pretože proti nemu bol podaný riadny opravný prostriedok. Na nedostatok tejto procesnej podmienky bolo správny súd povinný prihliadnuť, aj keď sa jedná o konanie v sociálnych veciach, v ktorom sa žalobcovi ako fyzickej osobe poskytuje poučenie o procesných právach a povinnostiach tak, aby takýto žalobca neutrpel pri uplatňovaní svojich práv ujmu (§ 199 ods. 2 SSP). Keďže v administratívnom konaní ešte nebolo vydané (podľa tvrdenia žalovaného v oznámení zo dňa 07.12.2021) odvolacie rozhodnutie, v tomto štádiu administratívneho konania neexistuje ešte spôsobilý predmet súdneho prieskumu v zmysle § 6 ods. 1 SSP, t.j. právoplatné rozhodnutie o podanom odvolaní žalobcu, ktoré by vydal odvolací orgán v zmysle § 180 ods. 1 SSP.
13. Pokiaľ nebolo vydané odvolacie rozhodnutie v inštančnom postupe, ešte nebolo s konečnou platnosťou rozhodnuté o žiadosti žalobcu zo dňa 06.09.2021. Je totiž nevyhnutné, aby o jeho nároku najskôr s konečnou platnosťou rozhodli správne orgány a až následne vykonali prieskum ich rozhodovacej činnosti správne súdy. Uvedený záver vyjadruje zásadu subsidiarity správneho súdnictva, ktorá je založená na preferencii odstránenia nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom. Súdny prieskum správnych rozhodnutí je koncipovaný až ako následný prostriedok ochrany subjektívnych verejných práv, ktorý nemôže nahrádzať prostriedky nachádzajúce sa vnútri verejnej správy.
14. Správny súd k úplnosti uvádza, že pokiaľ prebieha odvolacie konanie, ktorého predmetom je napadnuté prvostupňové rozhodnutie, je potrebné, aby žalobca vyčkal na vydanie odvolacieho rozhodnutia. Od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho orgánu mu začne plynúť dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby v zmysle § 181 ods. 1 SSP, v ktorej bude žalobca mať možnosť podať správnu žalobu v sociálnych veciach voči rozhodnutiu odvolacieho správneho orgánu. Za takýchto procesných podmienok bude môcť žalobca v prípade, ak bude mať za to, že odvolacím rozhodnutím bude porušený zákon, iniciovať jeho súdny prieskum.
15. Žalobca za splnenia vyššie uvedených procesných podmienok, teda pokiaľ prebehne odvolacie konanie voči prvostupňovému rozhodnutiu na základe ním podaného odvolania a žalobca následne napadne právoplatné odvolacie rozhodnutie odvolacieho orgánu v zákonom stanovenej lehote, tak má ponechanú možnosť správneho súdneho prieskumu.
16. Správny súd preto žalobcom podanú žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. c) SSP ako podanú predčasne, pretože lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť.
17. Podľa názoru správneho súdu týmto rozhodnutím nie je porušený čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý vymedzuje právo na ochranu pre každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach a rozhodnutím orgánu verejnej správy. Takejto ochrany sa totiž možno prostredníctvom správneho súdu domáhať len za zákonom vymedzených podmienok. Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Týmto zákonom, ktorý ustanovuje podmienky a podrobnosti, je Správny súdny poriadok. Jednou z procesných podmienok podľa SSP je aj napadnutie právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku, teda právoplatného odvolacieho rozhodnutia. Keďže žalobca túto procesnú podmienku
vymedzenú v Správnom súdnom poriadku pri podaní správnej žaloby nesplnil, nebolo možné ďalej v správnom súdnom konaní pokračovať.
18. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.