Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33C-45-2017.pdf
PDF · 160.91 KB
Case nature
Area
Subarea
33C/45/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, v sporovej veci žalobcov: 1. O. Z. R., nar. XX.XX.XXXX, S. XXXX/XD, C., 2. L. Z., nar. XX.XX.XXXX, O. XXXX/XX, C. - S., 3. O. H., nar. XX.XX.XXXX, Za poštou XXXX/XXA, C., 4. L. Z., nar. XX.XX.XXXX, O. XXXX/XX, C. - S., 5. F. Z., nar. XX.XX.XXXX, O. XXXX/XX, C. - S., všetci zastúpení: Sidor a partneri, s. r. o., so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 52 635 970, proti žalovanému: M.. V. S., nar. XX.XX.XXXX, N. XXX/XB, C., o určenie neplatnosti zmluvy a o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Konanie sa v časti o určenie, že kúpna zmluva zo dňa 24.11.2016, uzatvorená medzi žalovaným ako kupujúcim a žalobkyňou 1 ako predávajúcou č. 1 a I. Z., O. XXXX/XX, C., nar. XX.XX.XXXX, ako predávajúcou č. 2, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pozemok parc. registra C, č. XXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, ktorý je zapísaný na LV č. XXX, pre k. ú.: N., obec N., okres C. je neplatná, z a s t a v u j e .
II. Žaloba sa vo zvyšku z a m i e t a .
III. Žalovaný má voči žalobcom v 1. až 5. rade nárok na náhradu trov konania v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a v časti o určenie vlastníckeho práva žalobkyne v 1. rade a určenie, že vec patrí do dedičstva žalobcov v 2. až 5. rade po poručiteľke I. Z., v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou z 22.05.2017 domáhajú určenia vlastníckeho práva (žalobcovia 2 až 5 toho, že spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti patrí do dedičstva po ich poručiteľke I. Z., nar. XX.XX.XXXX) k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX pre k. ú. N., pozemok parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 723 m2. Uviedli, že so žalovaným uzatvorili 24. novembra 2016 kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu 800 eur. Žalobkyne (pôvodná žalobkyňa 2 I. Z. v priebehu konania zomrela a súd pokračuje v konaní so žalobcami 2 až 5, preto, ak súd v odôvodnení rozsudku používa procesné označenie „žalobkyne“, označuje tým spoločne n žalobkyňu 1 a pôvodnú žalobkyňu 2, ak je to relevantné a výstižnejšie pri uvádzaní skutkového stavu) mali v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy pokročilý vek a pre ich zdravotný stav nevedeli posúdiť dôsledky uzatváranej kúpnej zmluvy. V bežnom živote všetky ich záležitosti obstarávajú ich rodinní príslušníci. Žalovaný, spolu ďalšími osobami využili, nevedomosť žalobkýň a uzatvorili s nimi sériu kúpnych zmlúv, s cieľom za symbolickú cenu výhodne získať, okrem nehnuteľnosti, ktorej sa týka žaloba, aj ďalšie nehnuteľnosti, ktoré boli v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň. Podľa žalobcov jednotlivé kúpne zmluvy boli uzatvorené účelovo s tromi odlišnými osobami na strane kupujúcich. Tento spôsob uzatvárania kúpnych zmlúv potvrdzuje úmysel nadobúdateľov zastierať nezákonnosť. Žalovaný pri komunikácii so žalobkyňami zrejme zistil, že ide o staršie osoby, ktoré následky svojho konania a rozsahu prevádzaných nehnuteľností nevedeli riadne posúdiť, preto túto situáciu využil a uzatvoril s nimi
tri kúpne zmluvy na pozemky s rozlohou 33.467 metrov štvorcových za sumárnu cenu 3.200 eur. Hodnota uvedených nehnuteľností je pritom významne vyššia, pričom aj v blízkej budúcnosti má potenciál sa ďalej zvyšovať. Žalobkyne sa až následne dozvedeli od svojich rodinných príslušníkov, že na žalovaného a ďalších kupujúcich (brata žalovaného a Denisu O.) previedli uvedenú skupinu nehnuteľností. Právne žalobcovia argumentujú tým, že predmetný právny úkon je neplatný podľa § 39a Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že ide o nepomer majetkových hodnôt vzájomného plnenia a žalovaný zneužil neskúsenosť, rozrušenie, dôverčivosť a ľahkomyseľnosť žalobkýň. Naliehavý právny záujem identifikujú v tom, že bez určenia ich vlastníckeho práva je ich vlastnícke právo ohrozené a právne postavenie neisté. Uviedli, že kúpna cena bola uhradená len sčasti. Na preukázanie svojich tvrdení predložili kúpnu zmluvu uzatvorenú s kupujúcou W. O. z 10.októbra 2016, kúpnu zmluvu uzatvorenú s O. S. z 24. novembra 2016, kúpnu zmluvu uzatvorenú so žalovaným z 24. novembra 2016, rozhodnutie Okresného úradu Hlohovec o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX, k. ú. N., list vlastníctva číslo XXX, k. ú. N., list vlastníctva číslo XXX k. ú. N.. V priebehu konania žalobkyňa 2 zomrela a v konaní súd pokračuje s jej právnymi nástupcami - žalobcami v druhom až piatom rade (ďalej budú žalobkyňa 1 a žalobcovia 2. až 5. procesne označovaní spoločne aj ako „žalobcovia“).
2. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že 24. novembra 2016 bola uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj jedinej nehnuteľnosti, a to pozemku parcela číslo 307/1, k. ú. N.. Predmetný návrh kúpnej zmluvy mali žalobkyne k dispozícii od začiatku októbra 2016 a o tejto skutočnosti vedeli aj ich rodinní príslušníci. Manžel pôvodnej žalobkyne 2 bol vždy pri dohode o predaji nehnuteľností. Kúpna cena bola určená na základe vzájomnej dohody zmluvných strán a výška kúpnej ceny bola dohodnutá s ohľadom na predchádzajúcu dlhodobú činnosť žalovaného v prospech žalobkýň vo veci majetkovoprávneho usporiadania nehnuteľností v ich vlastníctve, respektíve vo vlastníctve ich právnej predchodkyne. Žalovaný konkrétne poukázal na to, že zabezpečoval dodatočné prejednanie dedičstva po poručiteľke žalobkýň, úkony smerujúce k odstráneniu duplicitných vlastníctiev, ktoré obmedzovali vlastnícke právo žalobkýň pri prevode ďalších nehnuteľností. Žalobkyne mu nikdy neuhradili trovy konania ani odmenu a odplatu pre duplicitných vlastníkov. Takýto spôsob určenia kúpnej ceny bol dohodnutý so žalobkyňami ústne. Ďalším faktorom ovplyvňujúcim kúpnu cenu bol sklon a geologicky nestabilný terén ktoré znižovali využiteľnosť nehnuteľnosti na 40 percent a umiestnenie skládky odpadov na pozemku. Poprel, že by bol splnomocnený na predaj a prevod ich hnuteľného a nehnuteľného majetku. Kúpne zmluvy, ktoré žalobcovia predložili v žalobe sú za predávajúcich podpísané nimi osobne. Poprel, že by využil nevedomosť žalobkýň o tom, že predávajú iba jednu nehnuteľnosť Žalobkyne vedeli o tom, že ide o jeden pozemok, na ktorom sa nachádza skládka odpadov, čo bolo konštatované aj v kúpnej zmluve, preto spochybňovanie nevedomosti žalobkýň o rozsahu predmetu prevodu by mohlo spočívať iba vo výmere, ale nie v počte predávaných nehnuteľností. Ohľadom zdravotného stavu žalobkýň v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, žalovaný uviedol, že žalobkyňa 2 uviedla žalovanému, že bola vyliečená v rozhodnom čase z onkologického ochorenia. Žalobkyňa 1 nikdy neuvádzala žiadne zdravotné problémy. Ich intelektové stránka bola neprimerane lepšia k fyzickému veku. Fyzicky vek nerobí z účastníka zmluvného vzťahu subjekt, ktorý si automaticky neuvedomuje určitosť, vážnosť a následky právneho úkonu, alebo že koná neskúsene alebo v omyle. Poukázal na to, že obe žalobkyne mali prehľad o právnej stránke prevádzaných pozemkov. K ostatným zmluvným vzťahom, ktoré uzatvorili žalobkyne s ďalšími osobami, žalovaný uviedol, že vyhotovil iba písomné znenie zmlúv a o zmluvných podmienkach rokovali so žalobkyňami priamo kupujúci. Prvá kúpna zmluva uzatvorená s W. O. bola pritom podpísaná už v júli 2016, avšak z dôvodu právnych vád (duplicitné vlastníctva) bola vzatá späť a opätovne bol podaný nový návrh na vklad tejto kúpnej zmluve po odstránení nedostatkov. Uzatvoreniu kúpnej zmluvy predchádzala aj zmluva o budúcej kúpnej zmluve. Žalovaný má za to, že žalobcovia úmyselne uvádzajú klamlivé tvrdenia, ak neuvádzajú tieto podstatné okolnosti. Čo sa týka kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril brat žalovaného so žalobcami, žalovaný uviedol, že dohadoval podmienky tejto zmluvy, a okrem toho boli dohodnuté aj podmienky vyplatenia duplicitných vlastníkov a SPF, ktoré zaťažovali uvedený predmet prevodu, pričom až po odstránení duplicít bude možné povoliť vklad vlastníckeho práva do katastra. Žalovaný ďalej rozoberá okolnosti, ktoré motivovali právneho zástupcu žalobcov k podaniu žaloby, pričom v konaní osôb spriaznených s právnym zástupcom žalobcov vidí nekalú motiváciu, ktorá ho má poškodiť. K vyjadreniu predložil grafický plán, kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi žalobcami a W. O. z 01.04.2016, fotodokumentáciu stavu pozemku.
3. V replike žalobcovia uviedli, že kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve je neprimerane nízka, nakoľko obvyklá cena pozemkov v rovnakej obci je na úrovni 20 až 40 eur za meter štvorcový, pričom ide o pozemky, kde je nevyhnutná aj ďalšia investícia do infraštruktúry. Pozemky, ktoré majú
povahu stavebných pozemkov sa predávajú za cenu 40 eur za meter štvorcový. Nehnuteľnosti sú v bezprostrednej blízkosti zastavaného územia obce a majú potenciál zhodnotenia, pričom bežná cena ornej pôdy v extraviláne v danej obci je na úrovni 5,83 eur za meter štvorcový. Žalobkyne boli starobné dôchodkyne vo vyššom veku (72 a 75 rokov) a z dôvodu zdravotného stavu nevedeli objektívne posúdiť ceny a rozsah prevádzaných nehnuteľností a neprimeranosť dojednanej odplaty. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bola žalobkyňa 2 vo vážnom zdravotnom stave a podstupovala chemoterapiu. V bežnom živote zabezpečovali ich majetkové záležitosti iní ich rodinní príslušníci, ktorý sa o prevode nehnuteľností dozvedeli od tretej osoby, ktorá prejavila záujem o kúpu pozemkov, ale zistila, že sú prevedené, o čom informovala rodinných príslušníkov žalobkýň. Žalobcovia nezákonné a účelové konanie a nekalý úmysel žalovaného identifikujú aj v tom, že všetky nehnuteľnosti nekúpil sám, ale formálne ich previedol na tretie osoby. Samotným žalobcom tvrdil, že prevádzajú len jednu nehnuteľnosť, hoci následne sa uskutočnil prevod pozemkov v celkovej výmere 33.467 metrov štvorcových. Žalobcovia popreli dlhodobú aktivitu žalovaného pri majetkovoprávnom usporiadaní nehnuteľností, a to konkrétne, že žalovaný zabezpečoval odstraňovanie duplicitných vlastníctiev a uhrádzal finančné vyrovnanie. Na preukázanie svojich tvrdení ďalej predložili inzeráty o predaji pozemkov v obci a okolí. Právne nárok kvalifikovali s poukazom na § 39, § 39a a § 37 Občianskeho zákonníka.
4. V duplike žalovaný uviedol, že predložené inzeráty nepreukazujú skutočnú hodnotu pozemku, keď nezohľadňujú jeho sklon, geologicky nestabilný terén a existujúcu skládku odpadov. Preto ceny pozemkov v inzerátoch nemôžu byť porovnávané s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom sporu. Má za to, že odhad je možné vykonať len znaleckým dokazovaním. Zdôraznil ďalej, že kúpna cena bola stanovená aj s ohľadom na existujúce riziko duplicitného vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti a hoci duplicitné vlastníctvo nie je zapísané na liste vlastníctva, toto riziko vyplýva z prídelovej listiny, podľa ktorej predmetná nehnuteľnosť bola pridelená prídelcovi H. H.. Poukázal na svoju dlhodobú činnosť v prospech žalobkýň, kedy opakovane rokoval s ostatnými duplicitným vlastníkmi pozemkov vo vlastníctve žalobkýň, vyhotovoval písomné dohody a zabezpečoval podklady v archívoch a viedol rokovania. Spochybnil neskúsenosť žalobkýň, a poukázal na to, že mu predložili listiny o tom, že už v roku 2003 boli na nehnuteľnostiach zapísané duplicitné vlastníctvo, ako aj na ich korešpondenciu ohľadom vyporiadania ich majetku po ich otcovi, ktorému boli pozemky odňaté na základe konfiškácie a následne prideľované prídelcom. Preto spochybnil ich tvrdenú neskúsenosť alebo ľahkomyseľnosť, vzhľadom na ich predchádzajúcu činnosť. Čo sa týka zdravotného stavu, žalovaný uviedol, že sama žalobkyňa 2 mu v roku 2016 tvrdila, že je vyliečená a chemoterapiu v danom čase nepodstupovala. Spochybnil aj právnu kvalifikáciu, keď podľa jeho názoru ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka sa nevzťahuje na individuálne dojednané zmluvné vzťahy, ale ide o postih úžery v spotrebiteľských vzťahov. Na preukázanie tvrdení predložil prídelovú listinu, osvedčenie o prejednaní dedičstva vyhotovené notárkou JUDr. D. sp. zn.27D/52/2016 a nepodpísané dohody o odstraňovaní duplicitného vlastníctva, ktorých jednou zo zmluvných strán mali byť aj žalobkyne a oznámenia Správy katastra Hlohovec (datované k 05/2003) o existencii duplicitného vlastníctva na pozemkoch žalobcov.
5. K duplike žalovaného predložili svoje ďalšie vyjadrenie žalobcovia, ktoré obsahuje zároveň aj návrh na zmenu žaloby a späťvzatie žaloby v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalobcovi popreli dlhodobú činnosť žalovaného, keď tento nepreukázal, že by vykonával pre žalobkyne pri usporiadaní ich majetkového vlastníctva nejaké úkony. Opätovne zdôraznili, že dojednaná kúpna cena 1 euro za meter štvorcový je neprimeraná už len s poukazom na to, že obec N. má schválenú cenu za porovnateľné pozemky vo výške 6,66 eur za meter štvorcový. Predmetný pozemok sa nachádza v zastavanej časti obce, a preto jeho hodnota mala byť aspoň desaťnásobne vyššia, ako bola dojednaná. Žalobcovia tvrdia, že žalovaný s bratom a W. O. mali úmysel vylákať od žalobkýň pozemky za neprimerane nízku kúpnu cenu, hoci v tom čase museli vedieť, že ich cena je násobne vyššia. Okrem toho, kúpne zmluvy boli uzatvárané postupne, pričom pôvodne sa mala uzatvárať len jedna kúpna zmluva na pozemok, ktorý bol prezentovaný ako bezcenné smetisko bez významu a hodnoty. Pre vysoký vek a zdravotné problémy žalobkyne nevedeli posúdiť o aký pozemok sa jedná. Po právnej stránke zotrvali na svojej predchádzajúcej argumentácii a poukázali na rozhodovaciu činnosť, v zmysle ktorej znakom úžerníckej zmluvy je existencia zmluvy, na základe ktorej vzájomne poskytované plnenie je v hrubom nepomere a zároveň existujú ďalšie okolnosti prípadu, ktoré spoločne s naplnením jedného zo subjektívnych znakov úžerníckeho konania môžu mať vplyv na takto vzájomne realizované plnenie. Neskúsenosť je absencia chýbajúcej životnej skúsenosti a dôverčivosť je dôsledkom nedostatku životných skúseností a viera, že druhá strana koná čestne a poctivo. Tieto subjektívne a objektívne okolnosti na strane žalobcov boli žalovaným využité v jeho prospech.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu 2, výsluchom svedkov W. O. a V. H., listinnými dôkazmi: kúpna zmluva z 10.10.2016, č.l. 4,5, kúpna zmluva z 24.11.2016 č.l. 6,7, rozhodnutie OU C., č V XXXX/ XXXX, LV č. XXX pre k.u. N., LV č. XXX k. u. N., kópia grafického plánu č.l. 56, č.l. 57, 58, printscreen č.l. 59, inzercia na č.l. 154 až 160, návrh prídelového plánu č.l. 162, osvedčenie o dedičstve XXD/XX/ XXXX, vyhotovené notárkou V. D., nepodpísané dohody - č.l. 168 až 176, oznámenie Správy katastra Hlohovec - č.l. 177 až 182, rozsudok Okresného ľudového súdu v Nitra, z 9.9.1947 - zn. T ľud 182/47
- č.l. 183 až 186, list Generálnej prokuratúre č.l. 187, oznámenie GPSR z 29.6.1993 č.l. 188, list pre pani O.ú - č.l. 189, list GPSR pre pani Žiakovú - č.l. 190, 191, 192, oznámenie MNV v Bojničkách - č.l. 193, printscreen správ od O. Z. - č.l. 194, pokladničný doklad , vystavený JUDr,. V. D., notár, - č.l. 195 a zistil nasledovný skutkový stav.
7. Žalobkyne a žalovaný uzatvorili dňa 24. novembra 2016 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod nehnuteľnosti - pozemok parc. číslo XXX/X, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXX, pre k. ú. N., za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 800 eur, ktorá mala byť vyplatená v hotovosti, do troch dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva. Kupujúci vyhlásil, že stav nehnuteľnosti je mu známy a predávajúci vyhlásili, že neudelili súhlas na vybudovanie skládky odpadov. Podpis predávajúcich bol osvedčený notárom dňa 24. novembra 2016. Vklad vlastníckeho práva bol povolený 27.decembra 2016 (kúpna zmluva medzi žalobcami a žalovaným, rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva číslo v XXXX/ XXXX, výpis z listu vlastníctva číslo 775).
8. Z fotodokumentácie vyplýva, že umiestnenie skládky odpadov na pozemku (fotodokumentácia, nesporné tvrdenia).
9. Z inzerovaných ponúk na predaj pozemkov vyplýva, že v obci G. bola ponuková cena za ornú pôdu v novembri 2017 päť eur za meter štvorcový, v obci C. 15 eur na meter štvorcový, ponuková cena za pozemok na výstavbu rodinného domu v obci N. bola 20 eur za meter štvorcový až 62 eur za meter štvorcový (inzercia). Z nepodpísanej kúpnej zmluvy uzatvorenej obcou N. ako predávajúcim a kupujúcim vyplýva, že kúpna cena za pozemok v katastrálnom území N. (intravilán) mal byť predaný za kúpnu cenu 6,66 eur.
10. Žalobkyne a W. O. uzatvorili dňa 10. októbra 2016 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX k. ú . N. (kúpna zmluva medzi žalobkyňami a W. O. ako kupujúcou).
11. Žalobkyne a W. O. ako budúca kupujúca uzatvorili dňa 1.apríla 2016 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol budúci prevod nehnuteľností pozemkov parcela číslo XXXX/X a XXXX/X (zmluva o budúcej kúpnej zmluve).
12. Žalobkyne a O. S. uzatvorili dňa 24. novembra 2016 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli pozemky zapísané na liste vlastníctva číslo XXX pre k. ú. N. (kúpna zmluva medzi žalobkyňami a O. S. ako kupujúcim, výpis z listu vlastníctva číslo XXX).
13. Z návrhu konečného pridelového plánu vyhotoveného v roku 1953 v C. vyplýva, že prídelcovi H. H. boli pridelené pozemky parc. č. XXXX /XX; XXX/X; XXX/ X (prídelový plán).
14. Z nepodpísaných dohôd na odstránenie duplicitného vlastníctva vyplýva že žalobkyne boli účastníkmi takýchto dohôd a tieto sa týkali odstránenia duplicitných zápisov na liste vlastníctva číslo XXX, XXXX a XXXX pre k. ú. N. (nepodpísané dohody o odstránení duplicitného vlastníctva).
15. Žalovaný zastupoval ako splnomocnenec žalobkyňou 1 v konaní o dedičstve po C. O. (osvedčenie o dedičstve vydané notárom JUDr D., sp. zn. 27D/52/2016).
16. Svedok H. vo výpovedi uviedol, že o majetkových prevodoch týkajúcich sa nehnuteľností sa dozvedel od O. Z.. Pôvodná žalobkyňa 2 mu nevedela uviesť čoho sa to týka a potom čo obdržal ďalšie informácie a vysvetlil to žalobkyniam, tieto boli prekvapené, rozplakali sa. Žalobkyňa 2 brala lieky, mala rakovinu, čo zasahovalo jej pamäť. Už skôr za ňu vybavoval nejaké záležitosti ako plyn, elektrárne, telefóny. R. 1 má stareckú demenciu. Svedok vybavoval aj záležitosti ohľadom kúpy bytu pre žalobkyňu 1. Podľa
svedka žalobkyne neboli schopné posúdiť o čo sa jedná. Uviedli mu, že podpisovali jednu zmluvu, ale že potom podpisovali aj ďalšie, pretože žalovaný im uviedol, že prvá zmluva je chybná a musí sa uzatvoriť ďalšia, preto podpisovali viac zmlúv v domnienke, že ide o tú istú zmluvu. Od žalobkyne 2 vedel, že žiadne peniaze nedostala. Žalobkyňa 2 podľa neho mala dôveru v žalovaného, keďže išlo o právnika. V minulosti žalobkyňa odmietla prevádzať pozemky, nevedel ale dôvod. Ak pre žalobkyne vybavoval majetkové záležitosti, tak im vysvetlil podstatu a oni to podpísali. Nevedel o tom, že by prebiehalo dedičské konanie po matke žalobkyne keďže mu to žalobkyňa 2 neuviedla, pretože si nepamätala čo povedala a čo nepovedala. So žalobkyňami bol v pravidelnom kontakte v priebehu roka 2016.
17. Svedkyňa Mareková vo svojej výpovedi uviedla že žalovaného pozná, keďže v čase kedy kupovala pozemky pod domom na jar 2016 oslovila žalovaného s prosbou a požiadavkou o pomoc. Žalovaný zabezpečil prejednanie dedičstva po poručiteľke - matke žalobkýň, ktoré sa uskutočnilo na jar 2016 a svedkyňa znášala trovy dedičského konania. Následne po skončení dedičského konania uzatvárala zmluvu ohľadom pozemkov. Žalovaný poskytoval svedkyni odbornú pomoc pri odstraňovaní duplicitných vlastníctiev a následne jej pomáhal so zmluvami. So žalobkyňami sa svedkyňa stretla viac krát, opakovane komunikovali aj telefonicky. Pri týchto stretnutiach bol prítomný aj manžel žalobkyne 2 (aktuálne žalobca 2). Uviedla, že žalobkyňa 2 žiadala, aby o ich dohodách s nikým nekomunikovali a ani s jej zaťom H.. Tvrdila, že žalobca 2 ich pozná, komunikovali spolu opakovane. Čo sa týka zdravotného stavu žalobkyne 2 v priebehu roku 2016, podľa jej laického názoru pôvodná žalobkyňa 2 chodila, mala sa dobre a rovnako aj žalobkyňa 1 bola v dobrom zdravotnom stave. Uviedla, že žalovaný poskytoval žalobkyniam pomoc pri dedičskom konaní ohľadom pozemkov po ich matke a s odstraňovaním duplicitných zápisov o vlastníctve a to aj vo vzťahu k iným pozemkom, nielen k tým, ktoré nadobudla, navštevoval arch <http://archiv.sk/>ívy. V prípade odstránenia duplicít by bolo možné tieto pozemky následne predávať. Žalobkyne podľa svedkyne zatajili duplicitné vlastníctva, vyjadrovala sa ale len k pozemkom, ktoré nadobudla ona osobne, o iných pozemkoch nemala vedomosť. Uviedla, že žalovaný spolu s jej priateľom mal ísť k žalobkyni 2 uhradiť kúpnu cenu, prítomná pri úhrade nebola. Podľa jej názoru v pozadí žalobcov je iná osoba ktorá má záujem o tieto pozemky. Svedkyňa nevedela uviesť ako došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom sporu nemala ani poznatky o iných majetkových záležitostiach a ani o obsahu zdravotnej dokumentácie žalobkýň.
18. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením s výpoveďou žalobcu na pojednávaní v konaní pred tunajším súdom pod sp. zn. 29C/6/2017. Žalobca 2 na pojednávaní v uvedenom konaní uviedol, že žalovaný bol u nich trikrát, ukázal im niečo ako mapu, pri čom bol žalobca 2 prítomný a žalovaný uviedol, že chce kúpiť smetisko. Manželka súhlasila s predajom. V tom čase bola chorá, mala rakovinu. Žalobca 2 nikdy nebol prítomný pri rokovaniach, rozprávali sa bez neho, jeho to nezaujímalo. Onkologické ochorenie manželku limitovalo v bežnom živote, nebola schopná sama sa o seba postarať a ani o domácnosť. O tom, že sa predávajú pozemky (pozn. ktoré boli predmetom sporu v danom konaní sp. zn. 29C/6/2017) nevedel, nebol z rodiny nikto informovaný Manželka ich predávala sama so švagrinou a oni neinformovali nikoho. Žalovaný pri návšteve žalobkyni 2 povedal, že by chcel kúpiť smetisko, ona mu ho predala, tak sa dohodli. Podľa žalobcu 2 bola rada, že to konečne predala, keďže jej neustále prichádzali ponuky na predaj pozemkov z družstva, ale odmietla ich predať družstvu. Nevedel, či predmetom predaja boli ďalšie nehnuteľnosti. Uviedol, že s majetkovými záležitosťami jej nepomáhal zať, všetko si robila sama alebo to vybavoval žalobca 2. Skutočnosť, že mala byť vyliečená vyplýva len z toho, že jej lekári povedali o tom, že sa jej zdravotný stav zlepšil, ale naďalej chodila pravidelne na kontrolu. 19. Súd vykonal aj výsluch žalobcu 2 na pojednávaní, na ktorom žalobca 2 zopakoval tvrdenia, že nebol prítomný, keď sa zmluva uzatvorila, ale bol prítomný len jeden krát, keď im žalovaný predložil plán s parcelami, s tým, že chce odkúpiť smetisko. Žalobcu 2 to nezaujímalo, o predaji nehnuteľností sa s manželkou nerozprávali. Ochorenie ju limitovalo v tom, že bola slabá, vracala, museli jej pomáhať pri všetkých obslužných činnostiach, brala infúzie. O kúpnych zmluvách vedela dcéra. Žalobca 2 uviedol, že vedel o tom, že sa začal zhoršovať aj duševný stav žalobkyne 1. Na otázku žalovaného, či sa rozdelila jeho manželka s kúpnou cenou za predaj smetiska uviedol, či ide peniaze čo mu dal, nevedel, ale doplnil že určite sa musela rozdeliť, ako by to bolo. K tomu, či sa zaberal majetkovými záležitosťami jeho zať H., žalobca 2 uviedol, že nevie či sa zaoberal pozemkami, ale ohľadom rodinného domu sa nezaoberal. Nevedel uviesť kto a kedy odviezol jeho manželku na notársky úrad za účelom overenia podpisu. Nepoznal osoby V. G., W. O. a U. D., a doplnil, že za jeho manželkou okrem žalovaného nikto iný nechodil.
20. Skutkové zistenia v bodoch 7, 9 až 13 a 15 vyplývajúce z listinných dôkazov uvedených v zátvorkách pri jednotlivých skutkových zisteniach a nie sú sporné.
21. Skutkové zistenie v bode 8 o tom, že pozemok bol zaťažený umiestneným skládky odpadov, bol geologicky nestabilný a so sklonom, čo sťažovalo jeho úplnú využiteľnosť, nebolo v konaní sporná, keďže žalobcovia túto skutočnosť účinne nepopreli.
22. Spornou je skutočnosť, či žalovaný vykonával pre žalobkyne úkony spojené s odstraňovaním duplicitných zápisov o vlastníckych právach na nehnuteľnostiach a mal s tým náklady, keďže žalobcovia popreli toto plnenie žalovaného a žalovaný opak nepreukázal.
23. V konaní sa nepreukázalo ani tvrdenie žalobcov, že žalobkyne akékoľvek úkony týkajúce sa ich majetkového imania vykonávali len za aktívnej súčinnosti a pomoci ich rodinných príslušníkov. Žalobca 2 túto skutočnosť vôbec netvrdil, skôr uviedol opak, resp. nevedel sa vyjadriť. Avšak poprel, že by svedok H. zabezpečoval záležitosti ohľadom jeho domu a majetkových záležitostí žalobkyne 2. Súd je toho názoru, že ak žalobca 2 žil v spoločnej domácnosti s pôvodnou žalobkyňou 2, je nepravdepodobné, aby nevedel o tom, že záležitosti, ktoré sa jej týkajú, zabezpečuje pre ňu zať H. alebo iný rodinný príslušník a takúto skutočnosť by pri výsluchu uviedol.
24. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti konkrétnemu dôkazu predpokladá, že súd takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva (napríklad svedok), a či správa sama osebe je svojím obsahom pravdepodobná, alebo nie. Až potom môže súd pristúpiť k posudzovaniu, resp. hodnoteniu všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti.
25. Pri hodnotení svedeckej výpovede je významné, ako sa svedok správal (či vypovedal spontánne, akú mal mimiku a pod.), aj to, ako sa jeho výpoveď odchyľuje od tvrdení strán či iných subjektov. Ďalej súd hodnotí celkové spoločenské postavenie a status svedka v kontexte jeho sociálnych väzieb, schopnosti svedka vypovedať o tom, čo vnímal svojimi zmyslami, napríklad časový odstup jeho výpovede od relevantnej skutočnosti, vek, zdravotný stav a podobne, prípadný dopad výsledku sporu na záujem svedka, napríklad dotknutie jeho hmotnoprávneho postavenia atď. Ak by napríklad svedok v prípade úspechu jednej strany získal nejakú hmotnoprávnu výhodu či lepšie hmotnoprávne postavenie, môže to mať vplyv na celkovú vierohodnosť takéhoto svedka, hodnotí sa tiež prípadná odbornosť svedka, ďalej sa hodnotí celková (ne)zaujatosť svedka, a to aj v kontexte celkového vyznenia výsluchu svedka - ako napríklad svedok reagoval na otázky protistrany, prípadne na doplňujúce otázky sudcu.
26. Súd pri hodnotení výpovede svedkyne O. najskôr zohľadňoval vierohodnosť a pravdivosť jej výpovede. Žalobcovia podali proti svedkyni O. žalobu na určenie vlastníctva v inom konaní (ohľadom vlastníctva pozemkov, ktoré nadobudla od žalobkýň) a hoci uviedla, že uspela (žaloba bola zamietnutá), nie je možné neprihliadať na túto skutočnosť v kontexte hodnotenia jej vierohodnosti. Okrem toho, žalovaný v predmetnom súdnom konaní, ktorého sporovou stranou bola svedkyňa, pripravoval podania na súd pre svedkyňu a poskytoval jej pomoc pri usporiadaní majetkových záležitostí v súvislosti s pozemkami, ktoré nadobudla od žalobkýň. Okrem toho, aj z priamej a bezprostrednej výpovede svedkyne súd zaznamenal opakovaný očný kontakt svedkyne a žalovaného, ktorým sa svedkyňa zjavne utvrdzovala vo svojich odpovediach u žalovaného. Všetky tieto skutočnosti majú vplyv na jej prípadnú zaujatosť v prospech, respektíve v neprospech každej sporovej strany a jej vierohodnosť. Súd preto mohol zhodnotiť pravdivosť jej výpovede k podstatným tvrdeniam pre spor len v kontexte s ostatnými zistenými skutočnosťami. Z výpovede svedkyne okrem iného vyplynulo, že so žalobkyňami a aj so žalobcom 2 bola opakovane v kontakte, a to aj v telefonickom. Žalobca 2 ale poprel, že by svedkyňu poznal a uviedol, že ich okrem žalovaného v súvislosti s pozemkami nikto iný nenavštevoval. Z tohto hľadiska súd hodnotí výpoveď svedkyne ako nepravdivú, nakoľko aj sama uviedla, že majetkové záležitosti so žalobkyňami zabezpečoval pre ňu žalovaný a nie je preto dôvodné, aby žalobkyne navštevovala opakovane, s výnimkou prvého kontaktu, prípadne sa s nimi stretla pri podpisovaní zmlúv. Skutočnosťou, ktorá nie je v rozpore s tvrdeniami žalobcov je, že žalobca 2 ako manžel pôvodnej žalobkyne 2 uviedol, že lekári žalobkyni 2 poskytli informáciu, že jej zdravotný stav sa lepší, teda aj tvrdenie svedkyne, že z laického pohľadu považovala ich zdravotný stav za dobrý, sa javí v kontexte s ďalšími zistenými skutočnosťami ako pravdivé tvrdenie. Aj keď výpoveď svedkyne nie je podľa názoru súdu v celom rozsahu vierohodná, osobitne vzhľadom na jej pozitívnu /negatívnu zaujatosť vo vzťahu k stranám konania, nie je možné ani prijať záver, že celá jej výpoveď je nepravdivá a nedôveryhodná,
osobitne v kontexte s ďalšími skutkovými zisteniami, keď žalobca 2 napríklad uviedol, že lekári žalobkyni 2 oznámili zlepšenie stavu, svedkyňa uvádzala dobrý zdravotný stav žalobkýň. Pritom v priebehu roka 2016 žalobkyne uzatvárali viacero kúpnych zmlúv, keď v apríli 2016 uzatvorili s uvedenou svedkyňou zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a následne uzatvárali kúpne zmluvy v letných mesiacoch 2016 ako aj v jesenných mesiacoch 2016. Pokiaľ by ich zdravotný stav znemožňoval, aby uzatvárali opakovane zmluvy s viacerými subjektmi, ako to tvrdia žalobcovia, je vylúčené, najmä ak podpisy boli osvedčené notárom (čo si vyžadovalo návštevu úradu), aby ich zdravotný stav predstavoval obmedzujúcu prekážku, ktorá by im znemožňovala zmluvy podpísať, a vyhodnotiť okolnosti uzatvorenia zmlúv. Tvrdenie svedkyne, že žalovaný vykonával činnosti pre žalobkyne (napríklad odstraňovanie duplicít ohľadom pozemkov, ktoré svedkyňa nenadobudla) nie je podporené iným dôkazom, súd preto považuje toto tvrdenie za nevierohodné. e 27. Rovnako súd pristupoval aj k hodnoteniu výpovede svedka H., osobitne z hľadiska jeho záujmu na výsledku konania, keďže je manželom žalobkyne 3 a v príbuzenskom vzťahu aj s ostatnými žalobcami, a je nutné predpokladať jeho záujem na výsledku konania. Preto aj v jeho prípade súd musí túto skutočnosť zohľadniť. Výpoveď svedka H. je v niektorých významných bodoch, ktorými žalobcovia argumentovali v rozpore s výpoveďou žalobcu 2. Kým žalobca 2 neuvádzal žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by jeho zať H. pomáhal pôvodnej žalobkyni 2 s usporiadaním ich majetkových záležitostí (súd nemá dôvodu týmto tvrdeniam neveriť, keďže žalobca 2 žil s pôvodnou žalobkyňou 2 v jednej domácnosti), svedok tvrdil, že im (žalobcovi 2 a aj pôvodnej žalobkyni 2) pomáhal s posudzovaním právnych vzťahoch, s vysvetľovaním dôsledkov a podobne. Súd má za to, že v prípade, ak by svedok H. aktívne pomáhal žalobkyniam (aj žalobcovi 2) pri riešení ich nie bežných záležitostí, žalobca 2 by takúto skutočnosť konkretizoval, keďže ho možno považovať za osobu najbližšiu vo vzťahu k žalobkyni 2 a o takejto pomoci by mal vedomosť. Preto súd nemal za preukázané tvrdenie svedka o tom, že by akékoľvek majetkové záležitosti týkajúce sa hnuteľných alebo nehnuteľných vecí zabezpečoval pre žalobkyne svedok Toman a samotné žalobkyne by sa obmedzili výlučne na to, že by listiny len podpísali. Ak by to tak bolo, súdu nebolo poskytnuté racionálne vysvetlenie prečo žalobkyne opakovane uzatvárali s viacerými fyzickými osobami kúpne zmluvy a pred svojimi rodinnými príslušníkmi (aj svedkom H.) by sa o tom nezmienili, ak v iných prípadoch, podľa tvrdenia žalobcov, požadovali ich pomoc v oveľa jednoduchších a bežnejších záležitostiach (napr. pri uzatváraní zmlúv o dodávke plynu, elektriny a pod.). Svedok H. ale uviedol, že žalobkyne boli prekvapené, keď sa dozvedeli o tom, že predali, okrem sporného pozemku, aj ďalšie pozemky. Aj z výpovede žalobcu 2 vyplýva, že vnímal negatívne, že jeho manželka okrem pozemku, ktorý nadobudol žalovaný, predala aj iné nehnuteľnosti tretím osobám. V tomto smere súd považuje za dôvodné, že žalobkyne mohli mať skreslenú predstavu o tom, čo bolo predmetom prevodov, keď aj svedkyňa O. uviedla, že kúpnu zmluvu so žalobkyňami podpisovala opakovane pre právne vady predmetu prevodu. Tvrdenie svedka H. o zdravotnom stave žalobkýň (zlá pamäť) nie je podporené iným dôkazom, preto súd považuje toto tvrdenie za nevierohodné.
28. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa 2 mala záujem predať pozemok parc. č. XXX/X, po tom, čo žalovaný predniesol takýto návrh. Žalobkyňa 1 opak netvrdila. Kúpnu zmluvu uzatvorili žalobkyne so žalovaným dňa 24.11.2016, žalobcovia netvrdili a ani dokazovaním nebolo preukázané, že žalobkyne nemali úmysel kúpnu zmluvu so žalovaným uzatvoriť a pozemok do vlastníctva žalovaného previesť.
29. Žalobcovia uviedli, že kúpna zmluva je neplatná podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka s tým, že konanie žalovaného pri uzatváraní kúpnej zmluvy bolo v rozpore s dobrými mravmi. Poukazovali na to, že žalovaný uviedol žalobkyne do omylu v tom, ktoré konkrétne nehnuteľnosti sú predmetom prevodu. Tvrdili, že predmetom prevodu mal byť len pozemok, ktorý nadobudol žalovaný, avšak nakoniec žalobkyne, bez toho, aby o tom vedeli, zjavne previedli aj ďalšie nehnuteľnosti vo významnej výmere. Žalobcovia viedli samostatné súdne konania s nadobúdateľmi týchto pozemkov, pričom v konaní s W. O. bolo tvrdené, že žaloba bola zamietnutá a rovnako aj v konaní, ktorého účastníkmi boli žalobcovia a O. S. ako žalovaný bola žaloba zamietnutá.
30. Neplatnosť kúpnej zmluvy žalobcovia tak vyvodzujú z toho, že žalovaný zneužil nevedomosť žalobkýň a súčasne s kúpnou zmluvou uzatvorenou so žalovaným, im predložil k podpisu aj ďalšie kúpne zmluvy, na základe ktorých nadobudli ním ovládané osoby od žalobkýň ďalšie pozemky vo väčšej výmere za neprimerane nízku kúpnu cenu. Súd má za to, že každá z týchto kúpnych zmlúv je samostatným právnym úkonom, s odlišným predmetom prevodu a odlišnými zmluvnými stranami, navyše kúpna
zmluva medzi žalobkyňami a W. O. bola uzatvorená časovo skôr, ako kúpna zmluva so žalovaným. V konaní nebolo preukázané to, že by žalovaný využil tretie osoby na to, aby následne nadobudol od nich pozemky, ktoré boli predmetom prevodov na základe zmlúv uzatvorených so žalobkyňami. Pokiaľ by aj žalobkyne boli uvedené do omylu v súvislosti s tým, čo je predmetom uvedených kúpnych zmlúv, ktoré uzatvárajú s tretími osobami, je zrejmé, že tento dôvod by sa vzťahoval len k týmto kúpnym zmluvám (kúpne zmluvy, ktoré uzatvorili žalobkyne s W. O. a O. S.) a nie aj vo vzťahu ku kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalobkyňami a žalovaným. Táto kúpna zmluva je samostatným právnym úkonom a žalobca 2 uviedol, že jeho manželka prejavila vôľu pozemok žalovanému predať, dokonca doplnil, že bola rada, že to konečne dali preč. Nie je preto dôvodný argument, že v prípade, ak žalovaný uzatvoril túto kúpnu zmluvu, uviedol žalobkyne do omylu alebo konal nezákonne ohľadom toho, čo je predmetom prevodu v zmysle danej kúpnej zmluvy. Vôľa žalobkýň a prejav vôle boli v danom prípade preukázané a uvedenie do omylu nebolo preukázané Prípadné účinky neplatnosti ďalších kúpnych zmlúv sa tak nevzťahujú aj na kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi žalobkyňami a žalovaným, keďže táto kúpna zmluva nie je vzájomne závislá od ostatných kúpnych zmlúv. Navyše v priebehu konania súd rozhodol aj o žalobách žalobcov na určenie vlastníckeho práva voči žalovaným W. O. a O. Šugrovi, tak, že žaloby boli zamietnuté (opak žalobcovia netvrdili).
31. Ak súdy v týchto konaniach dospeli k tomu že nie je dôvodné určiť žalobcov za vlastníkov (a implicitne tak považovať zmluvy za neplatné), odpadá aj tvrdenie žalobcov o nekalom úmysle žalovaného zneužiť žalobkyne. Súd preto zohľadnil túto skutočnosť.
32. Zo žalobného návrhu ďalej vyplýva, že kúpna zmluva je neplatná v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka z dôvodu, že vzájomné plnenie, ktoré obdržal žalovaný je v hrubom nepomere vo vzťahu k dojednanej kúpnej cene, kedy žalovaný mal využiť nepriaznivý zdravotný stav žalobkýň, ich neskúsenosť a dôverčivosť a dosiahnuť uzatvorenie kúpnej zmluvy za podmienok nevýhodných pre žalobkyne.
33. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
34. Skutková podstata § 39a Občianskeho zákonníka upravuje takzvanú úžernícky zmluvu, kedy vzájomné plnenie dvoch zmluvných strán je v hrubom nepomere, teda jedna zmluvná strana obdrží významnú hodnotu a zároveň je zneužitá slabšia zmluvná strana, ktorá má z dôvodu existencie konkrétnych znakov nevýhodnejšie postavenie v zmluvnom vzťahu. Z publikovaných právnych názorov k interpretácii uvedeného ustanovenia vyplýva, že „úžera sa bude vzťahovať na všetky odplatné právne úkony (teda okrem zmlúv o úvere alebo pôžičke aj kúpna zmluva, nájomná zmluva, zmluva o dielo atď.). Objektívnou stránkou tejto skutkovej podstaty je plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Chápanie pojmu „hrubý nepomer“ pri porovnaní plnení nie je vymedzený žiadnym právnym predpisom, ale bude formovaný výlučne judikatúrou. Subjektívnou stránkou konania tejto osoby sú tieseň, neskúsenosť, rozumová vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančná závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky. Ich splnenie je povinný preukázať poškodený - teda osoba, ktorá ich splnenie tvrdí, keďže žiadny z uvedených predpokladov nie je možné v zmysle znenia komentovaného ustanovenia prezumovať. Väčšina z uvedených zložiek nie je riešená v iných právnych predpisoch a spravidla ani predošlou judikatúrou. Súdy opakovane konštatujú, že na subjektívnu stránku úžery musí nadväzovať objektívna stránka, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Pritom uvádzajú, že na ich posúdenie a odôvodnenie nepostačuje konštatovanie o neekvivalentnosti odplaty“ (In: Števček a kol.: Občiansky zákonník, komentár, C.H.Beck, Bratislava, 2019, s. 304 an.).
35. Súd najskôr skúmal objektívnu stránku úžery, teda či protihodnota vzájomných plnení žalobkýň a žalovaného je alebo nie je v hrubom nepomere. Žalobcovia tvrdili, že hodnota obdobných pozemkov v obdobnej lokalite je niekoľkonásobne vyššia, ako kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve. Žalovaný poprel ich tvrdenie s poukazom na záťaže pozemku (bod 21).
36. Súd je toho názor, že dojednaná kúpna cena bola nižšia ako cena obvyklá, čo nepriamo potvrdil aj žalovaný, keď uvádzal, že táto bola dojednaná s ohľadom na jeho služby pre žalobkyne a v súvislosti s tým mu vznikli náklady. Teda ani žalovaný nepovažoval kúpnu cenu za obvyklú (trhovú). Z hypotézy
právnej normy § 39a Občianskeho zákonníka ale vyplýva, že vzájomné plnenia zmluvných strán by mali byť v hrubom nepomere. Nepostačuje teda akákoľvek nepomerne dojednaná kúpna cena v porovnaní s cenou obvyklou, ale len taká kúpna cena, ktorej výška je v hrubom nepomere k hodnote poskytnutého plnenia. Ako bolo vyššie uvedené s poukazom na právne názory, pojem hrubý nepomer nie je definovaný, nie je teda možné exaktne uviesť, za akých okolností nastáva. Avšak z adjektíva „hrubý nepomer“ je zrejmé, že nemôže ísť o akýkoľvek nepomer, ale len nepomer významne sa odkláňajúci od toho, čo sa považuje v bežných trhových podmienkach za obvyklé (v danom prípade sa za obvyklú považuje trhová cena). Žalobcovia poukázali na rozhodovaciu prax českého najvyššieho súdu, ktorý označil plnenie osemnásobne nižšie za nepomerné k protihodnote a hodné poskytnutia súdnej ochrany pre poškodenú zmluvnú stranu.
37. Žalobcovia preukazovali obvyklú cenu pozemkov v lokalite N., resp. v okolí inzerciou na predaj pozemkov (orná pôda, stavebné pozemky, resp. pozemky vhodné na výstavbu rodinných domov). Kým hodnota spornej nehnuteľnosti zodpovedala hodnote jedného eura za meter štvorcový, pozemky v katastrálnom území N. a v blízkom okolí sa v rozhodnom čase ponúkali za niekoľkonásobne vyššie ponukové kúpne ceny, pričom za minimálnu cenu považovali žalobcovia cenu požadovanú obcou N. pri predaji obecných pozemkov vo výške 6,66 eur za meter štvorcový. Ponukové ceny iných pozemkov neboli v konaní sporné.
38. Žalovaný ale namietal, že kúpna cena bola dohodnutá so zohľadnením jeho aktivít pri usporiadaní majetkových a pozemkových záležitostí v prospech žalobkýň, na čom sa so žalobkyňami ústne dohodol. Súd nemal preukázanú tú skutočnosť, že by kúpna cena bola dojednaná so zohľadnením uvedených faktorov. Kúpna zmluva neobsahovala žiadne osobitné dojednania, v zmysle ktorých kúpna cena bola určená so zohľadnením toho, že žalobkyne majú prípadný záväzok voči žalovanému z dôvodu jeho odplaty alebo nákladov za poskytnuté plnenie. Žalobcovia navyše takéto plnenie žalovaného v prospech žalobkýň popreli. Okrem zastupovania žalobkyne 1 v dedičskom konaní pri prejednaní novoobjaveného majetku po ich poručiteľke, iné plnenia žalovaného pre žalobkyne neboli preukázané a boli sporné. Súd nemohol dospieť k záveru, že by kúpna cena bola dojednaná so zohľadnením toho, že žalobkyne ako predávajúce majú záväzok voči žalovanému ako kupujúcemu a z tohto dôvodu je kúpna cena nižšia, čím sa kompenzuje záväzok predávajúcich (žalobkýň) voči žalovanému. Takéto zmluvné dojednanie kúpna zmluva neobsahovala a iným spôsobom takáto prípadná dohoda preukázaná nebola. Pokiaľ aj žalovaný a žalobkyne sa na takejto vzájomnej kompenzácii dohodli, nie je preukázané ani tvrdené na akej prípadnej odplate, odmene alebo náhrade nákladov sa žalovaný so žalobkyňami dohodol a v akej prípadnej výške mali byť tieto plnenia započítané do prípadnej obvyklej kúpnej ceny. Súd tak nezohľadnil tvrdenia žalovaného, že kúpna cena bola dojednaná so zohľadnením jeho plnení v prospech žalobkýň. Rovnako nebolo preukázané ani tvrdenie o duplicitnom zápise vlastníckeho práva k predmetnému pozemku, keď z listu vlastníctva ako verejnej listiny, takáto skutočnosť nevyplýva a iný subjekt si vlastnícke právo voči žalovanému neuplatňoval.
39. Žalovaný odôvodňoval nižšiu kúpnu cenu aj tým, že na pozemku je skládka odpadov a má nevhodné geologické a iné parametre, ktoré sťažujú jeho potenciálne užívanie, či už ako orná pôda alebo stavebný pozemok, tak, že využiteľnosť pozemku je len 40 percent. Žalobcovia tieto tvrdenia nepopreli. Tvrdenie žalovaného považuje súd za dôvodné v tom smere, že využiteľnosť pozemku zaťaženého skládkou, resp. nevhodným sklonom a podobnou záťažou je obmedzená, prípadne uvedenie do užívaniaschopného stavu si spravidla vyžaduje dodatočné náklady, čo má nepochybne vplyv na cenu pozemku.
40. Súd s poukazom na záťaže uvedené v bode 39 (resp. 21) považuje za spornú a nepreukázanú tú skutočnosť, či kúpna cena za pozemok bola alebo nebola dohodnutá v hrubo neprimeranej výške. Len jednoduché porovnanie kúpnej ceny pozemku, s ponukovou cenou inzerovaných pozemkov, ktorých užívanie (v zmysle obsahu inzerátov) nebolo obmedzené, nie je postačujúce pre záver, že kúpna cena bola neprimeraná, dokonca hrubo neprimeraná. Dôkazné bremeno zaťažovalo v tomto smere žalobcov, ktorí ale neprodukovali žiadny dôkaz na preukázanie toho, či cena bola alebo nebola neprimerane (hrubo) nízka, so zohľadnením konkrétnych vlastností pozemku. Žalobcovia tak nepreukázali, aká by bola obvyklá cena pozemku so zohľadnením záťaží a negatívnych faktorov, ktoré spravidla cenu pozemku znižujú, v porovnaní s obvyklou cenou pozemkov bez obmedzení. Vzhľadom na individuálne okolnosti, súd nemôže len na základe jednoduchého porovnania ponukových (inzerovaných) cien dospieť k záveru, že kúpna cena bola alebo nebola hrubo neprimeraná.
41. Kumulatívnou podmienkou určenia neplatnosti zmluvy podľa § 39a Občianskeho zákonníka je, okrem hrubého nepomeru o plnení, sú subjektívne znaky, ktoré znevýhodňujú poškodenú stranu. Žalobcovia označili neskúsenosť, dôverčivosť a zdravotné okolnosti žalobkýň, ktoré v ich neprospech mal využil žalovaný.
42. Pokiaľ žalobcovia poukázali na vyšší vek žalobkýň, súd je toho názoru, že fyzický vek nie je atribútom, ktorý by samostatne, bez existencie inej znevýhodňujúcej okolnosti súvisiacej s vyšším vekom, obmedzoval rozumové alebo rozpoznávacie schopnosti zmluvnej strany. To, či fyzická osoba je vzhľadom na svoj vek spôsobilá posúdiť povahu právneho vzťahu a prípadné následky, môže byť zohľadnené len za predpokladu, ak pre vyšší vek sú fyzické alebo psychické dispozície fyzickej osoby obmedzené.
43. Žalobcovia tvrdili, že žalobkyne mali zdravotné problémy, osobitne žalobkyňa 2 bola onkologicky liečená, čo významne zasahovalo do jej života. Nebolo sporné, že v rozhodnom období, teda v priebehu roku 2016 žalobkyňa trpela onkologickým ochorením a liečila sa, avšak nebolo spochybnené ani to, že žalobkyňa 2 sama tvrdila, že je vyliečená, cíti sa dobre a onkologické ochorenie ju nelimituje. Súd nemal preukázané, že by žalobkyňa 1 v rozhodnom čase trpela nejakým ochorením, ktoré by jej znemožňovalo posúdiť právny vzťah, ktorý uzatvárala so žalovaným. Ak aj v čase rozhodovania súdu bolo zo strany žalobcov tvrdené, že žalobkyňa 1 trpí duševným ochorením, nebolo preukázané a tvrdené, že by týmto duševným ochorením trpela aj v roku 2016. Dôkazné bremeno zaťažovalo opäť žalobcov, ktorí ale v tomto smere nepredložili súdu dôkaz, hoci im v tom nebránila žiadna prekážka. Navrhli, aby si súd obstaral zdravotnú dokumentáciu žalobkýň. Súd zamietol vykonať návrh na obstaranie týchto dôkazov, nakoľko úlohou súdu nie je suplovať procesnú aktivitu sporovej strany v tých prípadoch, ak strana má možnosť súdu dôkaz predložiť samostatne, čo v danom prípade žalobcovia mali. Žalobcovia mohli požiadať ošetrujúcich lekárov, aby im vystavili výpis zo zdravotnej dokumentácie, prípadne vyhotovili odborné vyjadrenie k tomu, či prípadné zdravotné obmedzenie sťažovalo/znemožňovalo žalobkyniam posúdiť povahu a dôsledky právneho vzťahu, ktorý uzatvárajú so žalovaným a len v prípade objektívnej nemožnosti obstarať dôkaz, mohli požiadať súd o poskytnutie súčinnosti.
44. Žalobcovia tiež tvrdili, že žalobkyne boli neskúsené, bez toho, aby uviedli, na základe akého konania a správania žalobkýň tento subjektívny znak vyvodzujú. Neskúsenosť je stav, ktorý sa pripisuje osobám mladšieho veku, bez významných životných skúseností, kedy tento nedostatok im neumožňuje komplexne vyhodnotiť prípadné dôsledky ich konania. Avšak tvrdenie žalobcov o neskúsenosti je v rozpore s ich tvrdením o vysokom veku žalobkýň, keď práve osoby vo vyššom veku majú spravidla vždy viac životných skúseností, a to aj negatívnych, schopnosť nadhľadu a triezveho hodnotenia situácie, v porovnaní s osobami mladšími. V danom prípade nešlo o žiadnu neobvyklú, náročnú transakciu (ako by to bolo napr. v prípade burzových obchodov, alebo iných sofistikovaných alebo právne náročných transakcií). Súd sa preto neprikláňa k tvrdeniu žalobcov, ktoré navyše ani nepreukázali, že žalobkyne boli v tomto smere neskúsené. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že v bežnom živote ich pri právnych úkonoch zastupujú rodinní príslušníci, takéto tvrdenie nebolo preukázané, keď sám žalobca 2 uviedol, že jeho manželka takúto pomoc nepotrebovala a nikto z rodinných príslušníkov im ju ani neposkytoval.
45. V konaní bolo navyše nesporné, že žalobkyne sa o svoje pozemkové vlastníctvo aktívne zaujímali už v minulosti, komunikovali s úradmi, navyše ich matka sa aktívne snažila o zvrat, ktorý nastal v odňatí majetku ich rodine po druhej svetovej vojne. Je tak nepochybné, že obe žalobkyne žili v prostredí, kde sa majetkové záležitosti týkajúce sa pozemkov dlhodobo riešili, so snahou napraviť krivdy minulosti. Nie je preto možné tvrdiť, že by žalobkyne boli neskúsené vzhľadom na ich vek, životné okolnosti a prostredie, v ktorom žili. Súd vychádzal aj z toho, že v minulosti vyvíjali snahu dosiahnuť nápravu ohľadom ich majetku. Navyše žalobca 2 tvrdil, že pôvodná žalobkyňa 2 opakovane obdržala ponuky zo strany družstva na odpredaj pozemkov, čo ale odmietala, teda bola schopná sa samostatne rozhodnúť, akým spôsobom bude nakladať so svojím nehnuteľným majetkom.
46. Žalobcovia tiež tvrdili, že žalobkyne konali v dôvere k osobe žalovaného, ktorý bol právnik. Dôverčivosťou môžeme rozumieť stav a konania osoby, ktorá objektívne nemá dispozíciu na kvalifikované posúdenie skutočnosti a ktorá nedisponuje takou mierou obozretnosti, ktorá by jej zaručila ochranu jeho práv. Dôverčivosť sa spája so vzťahom nadriadenosti a podriadenosti účastníkov. Tento dôvod pritom sám osebe ale bez skúmania ďalších okolností neobstojí. Žalobcovia tvrdili, že žalobkyne
žalovanému ako právnikovi dôverovali, bez toho, aby uviedli, na základe čoho si dôveru k cudziemu človeku vytvorili. Profesijné postavenie jednej zmluvnej strany, ale nemôže byť samé osobe dôvodom na to, že druhá zmluvná strana jej bez akýchkoľvek zábran dôveruje. Dôverčivosť je spravidla výsledkom predchádzajúceho vzťahu, kedy sa konkrétna fyzická osoba utvrdzuje v tom, že konaniu druhej osoby môže dôverovať. Inak povedané, aby sa vytvoril vzťah s atribútom dôvery, musia tomu predchádzať okolnosti, ktoré vytvoria základ dôvery. Len to, že žalovaný bol právnik, neznamená, že mu žalobkyne bezdôvodne dôverovali. Okrem toho, v konaní bolo preukázané aj to, že žalobkyňa 2 rokovala so žalovaným skôr osamote. Rodinní príslušníci sa ale nezaujímali o to, prečo žalobkyňa 2 vedie rokovania so žalovaným, neposkytli jej žiadnu pomoc, nespýtali sa jej prečo ju žalovaný opakovane navštevuje, za akým účelom, o čo má záujem, aké služby jej poskytuje, prečo opakovane navštevuje notársky úrad, ak mali poznatok, že žalobkyne nadobudnú dôveru k pre nich cudzej osobe. V konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa 2, ale aj žalobkyňa 1, mohli voči žalovanému nadobudnúť takú mieru dôvery, ktorá by ich zbavovala prirodzenej ľudskej obozretnosti pri riešení majetkových vzťahov len z toho dôvodu, že žalovaný bol právnik.
47. Vzhľadom na to, že neboli preukázané jednotlivé zložky takzvanej úžerníckej zmluvy podľa § 39a Občianskeho zákonníka, súd nemohol dospieť k záveru, že vzájomné plnenia boli v hrubom nepomere a bola splnená aj subjektívna stránka konania. Preto súd vo výroku II žalobu o určenie vlastníckeho práva žalobkyne 1, resp. že vec patrí do dedičstva žalobcov 2 až 5 po poručiteľke I. Z. (pôvodnej žalobkyne 2), v celom rozsahu zamietol. Súd sa z dôvodu hospodárnosti nezaoberal ďalšími tvrdeniami žalobcov ohľadom toho, či žalovaný zaplatil kúpnu cenu, keďže takéto zistenia by nemali vplyv na rozhodnutie. Nezaplatenie kúpnej ceny navyše ani nemá ale vplyv na platnosť alebo neplatnosť zmluvy, ale zakladá len nové nároky predávajúceho v súvislosti s prípadným porušením zmluvných záväzkov kupujúceho.
48. Súd bližšie neskúmal motiváciu žalobcov iniciovať toto súdne konanie, ani aktivity tretích osôb, ktoré ich mali k tomu pohnúť. Pre merito veci to nebolo podstatné. Žalobcovia podali žalobu a na svojom návrhu zotrvali. Pokiaľ aj tretie osoby mali záujem o nadobudnutie predmetných pozemkov, pre prípad ak by žalobcovia v spore uspeli, výsledok sporu je záväzný len medzi stranami sporu a nemá žiadny dopad do sféry iných tretích osôb. Ak žalovaný vníma nepriame šikanózne konanie zo strany tretích osôb, tým, že žalobcovia podali voči nemu žalobu, čo ho znevažuje vo vnímaní iných osôb, má k dispozícii právne nástroje, ktorými sa môže domáhať ochrany svojich osobnostných práv.
49. Žalobca podaním doručeným súdu 12.01.2021 zobral žalobu v časti o určenie, že kúpna zmluva zo dňa 24.11.2016 uzatvorená medzi žalovaným ako kupujúcim a žalobkyňou ako predávajúcou č. 1 a I. Z., O. XXXX/XX, C., nar. XX.XX.XXXX, ako predávajúcou č. 2, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pozemok parc. registra C, parc. č. XXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, ktorý je zapísaný na LV č. XXX, pre k. ú.: N., obec N., okres C. je absolútne neplatná. Súd s poukazom na § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil, keďže boli splnené procesné podmienky a o čiastočnom späťvzatí rozhodol v rozhodnutí vo veci samej (výrok I).
50. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1. Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 65. Čo sa týka závislého výroku o náhrade trov konania a rozhodovaní o nárokoch so samostatným skutkovým základom treba úspech a neúspech strany posudzovať vždy osobitne, podľa toho, v ktorom samostatne uplatniteľnom nároku by mohla byť tá - ktorá strana úspešná a v ktorom zase nie. Trovy konania preto treba oddeliť a osobitne o nich rozhodnúť vo vzťahu ku každému nároku zvlášť. Ak ide o práva so samostatným skutkovým základom, nie je vylúčené, že povinnosti na náhradu trov konania sa určujú aj osobitne tak, že žalovaný môže byť zaviazaný k náhrade trov konania žalobcu a žalobca k náhrade trov konania žalovaného. Treba zdôrazniť, že súd nemôže nikdy kompenzovať obe vzájomné pohľadávky na týchto trovách svojím rozhodnutím. Môžu tak urobiť strany na základe dohody alebo jednostranného úkonu podľa hmotnoprávnych predpisov. Rovnaký právny názor už bol vyslovený Najvyšším súdom vo veci 3Cz/13/1969 z 24.06.1969, zverejnenom pod R-28/1970. V prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí, považuje sa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí za samostatnú. V takom prípade treba samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov, a to samostatne vo vzťahu ku každej z týchto vecí. Uvedené
konania o čiastkových nárokoch majú totiž spoločné iba to, že sa o nich rozhoduje v jednom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 11/2011 z 11.10.2012). Vzhľadom na vyššie uvedené pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval súd pri každom uplatnenom nároku samostatne, teda samostatne rozhodol o nároku na náhradu trov konania o vydanie bezdôvodného obohatenia a samostatne rozhodol o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k určovacím výrokom.
66. O nároku na náhradu trov konania v časti určenie neplatnosti kúpnej zmluvy rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Keďže žalobcovia procesne zavinili čiastočné zastavenie konania, súd priznal žalovanému plnú náhradu trov v tejto časti konania.
67. O nároku na náhradu trov konania v časti konania o určenie vlastníctva rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda podľa úspechu vo veci. Žalovaný mal plný úspech vo veci v tejto časti konania, súd mu preto priznal plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m)).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).