Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-535-2015.pdf
PDF · 133.04 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/535/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobkyne: H.. I. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom W. třída XXXX/XX, XXX XX R., E. republika, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan s.r.o., so sídlom Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935 proti žalovanému: Letisko Poprad - Tatry a.s., so sídlom Na letisko 100, 058 98 Poprad, IČO: 35 912 651, právne zastúpený: Mgr. Róbert Liška, advokát, so sídlom Štefánikova 882/39, 058 01 Poprad, IČO: 42 084 857, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 815,50 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.12.2015 domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 349,50 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 17.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Dňa 25.10.2019 žalobkyňa elektronickým písomným podaním rozšírila žalobu o sumu 233,- eur a žiadala, aby súd rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia vo výške 582,50 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 349,50 eur od 17.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 116,50 eur od 18.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 116,50 eur od 18.12.2018 do zaplatenia. Elektronickým podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.9.2021 žalobkyňa opätovne rozšírila žalobu o sumu 233,- eur tak, aby súd zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 815,50 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 349,50 eur od 17.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 116,50 od 18.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 116,50 od 18.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 116,50 od 18.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 116,50 od 18.12.2020 do zaplatenia. Zároveň žiadala náhradu trov konania.
2. O jednotlivých rozšírených nárokoch žalobkyne súd rozhodol uzneseniami, ktorými pripustil rozšírenie žaloby na sumu 815,50 eur s prísl..
3. Žalobkyňa svoj nárok odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou parc. č. KN C č. XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere 90 m2, zapísaných na LV č. XXXX k. ú. B., obec V., okres V. pod B2 v podiele 1/6. Uvedená parcela vznikla odčlenením z parc. č. KN E č. XXXX pôvodne o výmere 1.738 m2, na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou parc. č. KN C č. XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere 143 m2, zapísaných na LV č. XXXX k. ú. B., obec V., okres V. pod B3, v podiele 1/6. Žalovaný dlhodobo užíva uvedené parcely bez toho, aby platil žalobkyni nájom za ich užívanie. Listom zo dňa 9.6.2015 žalobkyňa vyzvala žalovaného na vyplatenie nájomného za tri roky spätne. Žalovaný na tento list nereagoval, následne dňa 4.9.2015
žalobkyňa opätovne vyzvala žalovaného na výplatu nájomného. Na uvedenú výzvu odpovedal žalovaný listom zo dňa 17.9.2015, ktorým oznámil žalobkyni, že o vyplatení nájomného môže rozhodnúť iba valné zhromaždenie. Užívaním nehnuteľnosti žalovaným, vzniká žalovanému bezdôvodné obohatenie, keďže pozemky sa nachádzajú v areáli Letiska Poprad - Tatry, kde sa cena nájmu pohybuje cca 3,- eurá za 1 m2 za 1 rok.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním, v ktorom uviedol, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou parc. KN C č. XXXX/XX výmere 90 m2 - trvalé trávnaté porasty v podiele 1/6. Táto parcela sa nachádza z vonkajšej strany oplotenia letiska. Žalobkyňa je podielovou vlastníčkou v podiele 1/6 parc. KN C č. XXXX/XX, ktorá sa nachádza zo vnútornej strany oplotenia. Uviedol, že vyhotovením geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, v ktorom boli z predmetných parciel odčlenené diely XXXX/XX a XXXX/XX, nemalo dopad na ich užívanie, ale jeho vyhotovenie spočívalo v dôvodoch zahájenia procesu konvalidácie pozemkov na Letisku v Poprade, kde boli vlastníkom pozemkov zaslané ponuky na odkúpenie. Žalobkyňa ponuku odmietla. Predmetné pozemky žalovaný neužíval, ani neužíva a teda nemá z toho prospech vyjadrený hodnotou, o ktorú vlastníčka prichádza. Preto je dôležité sa zaoberať otázkou, kto a na základe akého právneho titulu sporné pozemky užíva. Sporné pozemky majú kód č. 7, čo znamená, že ide o účelové určenie pozemku na poľnohospodárske využitie so záväzným druhom pozemku trvalý trávnatý porast a tieto pozemky musia byť poľnohospodársky obhospodarované. Pokiaľ na pozemkoch nehospodári vlastník, môže ich buď prenajať, alebo ak sa tak nestane, vznikne zákonný nájom. Žalobkyňa teda nemôže svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti užívať z dôvodu, že Poľnohospodárskemu družstvu Družba ako doterajšiemu užívateľovi priamo zo zákona (§ 22 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb.) vznikol zákonný nájom. Žalovaný preto nie je užívateľom sporných pozemkov. Sporné pozemky parc. č. KN C č. XXXX/XX v oplotenom areáli o výmere 90 m2 a parc. č. XXXX/ XX užívalo a užíva Poľnohospodárske družstvo (ďalej len PD) Družba v Poprade - Veľkej, keďže vlastník pozemku - žalobkyňa môže svoj pozemok užívať až po vypovedaní zákonného nájmu na konci hospodárskeho roka. Uvedené pozemky majú aj charakter tzv. neprístupného pozemku, pretože nie sú prístupné z komunikácie alebo z inej cesty a preto sa vlastník nemôže dostať na svoj pozemok, nemôže ho užívať a nemôže mu byť vrátený. Uvedený stav nie je zapríčinený tým, že časť pozemkov je za oplotením. Pozemok je neprístupný. Je možné zriadiť podnájomný vzťah na náhradný pozemok podľa § 12a zák. č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Žalobkyňa nemôže svoje vlastnícke právo k sporným pozemkom užívať z dôvodu, že PD Družba ako doterajšiemu užívateľovi priamo zo zákona vznikol nájom a sporné pozemky majú charakter neprístupného pozemku. Neprístupný pozemok nemôže byť vlastníkovi vrátený, vlastník môže iba s nájomcom uzatvoriť podnájomnú zmluvu k iným pozemkom, alebo požiadať nájomcu o náhradný pozemok (prednostne v správe SPF). Žiadnu takúto možnosť žalobkyňa doposiaľ nevyužila. Keďže žalovaný nie je užívateľom sporných pozemkov, neexistuje žiadna spojitosť žalovaného s nemožnosťou žalobkyne nakladať a užívať sporný pozemok.
5. Na pojednávaní dňa 9.5.2019 právny zástupca žalobkyne uviedol, že ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti má podiely v pozemkoch, ktoré v súčasnosti tvoria oplotený areál Letiska Poprad, žalovaného. Oplotenie bolo postavené ako nelegálna stavba a táto stavba doposiaľ nebola zlegalizovaná a neexistuje ani územné rozhodnutie vo vzťahu k týmto plochám prináležiacim k letisku. Letisko bez týchto plôch by nemohlo byť prevádzkované, keďže ide o bezpečnostné zóny, ktoré musí mať. V súčasnosti prebieha konanie o dodatočnú legalizáciu oplotenia. Podkladom pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia je reálny účel, ku ktorým tieto plochy slúžia. Tento však nie je určený ako areál letiska, neexistuje vo vzťahu k tomu žiadne územné rozhodnutie. Zároveň v písomnom podaní zo dňa 31.5.2019 právny zástupca uviedol, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností a predmetné oplotenie vytvorilo uzatvorený areál Letiska Poprad - Tatry. Ide o neprístupné pozemky a v rámci týchto neprístupných pozemkov sa žalovaný nemôže odvolávať na existenciu nájomnej zmluvy medzi žalobkyňou a PD Družba v Poprade - Veľkej, ktoré PD má údajne tieto pozemky obhospodarovať. Oplotením zanikla aj nájomná zmluva na parcely, ktoré sú vo vnútornej časti letiska, keďže tieto nemôže obhospodarovať PD Družba a tvoria ochranné pásmo a ak tam vykonáva činnosti, tak nie na základe právneho vzťahu so žalobkyňou, ale na základe právneho vzťahu žalovaného s PD Družba. Žalovaný užíva predmetné pozemky na iné, ako poľnohospodárske účely, ako súčasť areálu letiska a táto pôda stratila charakter poľnohospodárskej pôdy. Preto žalobkyni patrí náhrada za užívanie týchto pozemkov, pretože tieto neužíva PD Družba, ale žalovaný.
6. Na pojednávaní dňa 22.9.2021 právny zástupca žalobkyne na otázku súdu, od ktorého konkrétneho dátumu žiada nárok - bezdôvodné obohatenie a z akého dôvodu žiada za 3 roky spätne, uviedol, že žiada bezdôvodné obohatenie od 17.12.2013, t.j. 2 roky pred podaním žaloby. Na otázku súdu, na základe akých listinných dôkazov, resp. čím odôvodňuje výšku bezdôvodného obohatenia 3,- eurá za 1 m2/rok, právny zástupca uviedol, že vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý bol predložený a z ceny obvyklej, resp. vychádzali z cenovej ponuky, ktorá bola zaslaná protistranou na odpredaj pozemkov a z tejto ceny bola vypočítaná cena obvyklá, akoby išlo o nájomné za tieto parcely, zaužívanými a obvyklými cenami. Na pojednávaní súd konštatoval, že súčasťou spisu nie je znalecký posudok prezentovaný právnym zástupcom žalobkyne. Uviedol, že disponuje písomnou ponukou od žalovaného ohľadom cenovej ponuky zo dňa 30.3.2015 pod sp. zn. Tat/TIU/24/2015/320 a tento listinný dôkaz mal predložiť súdu. Uviedol, že následne vychádzali zo znaleckého posudku, ktorým disponuje protistrana, v ktorom im oznámili listom z r. 2015, že sa môžu so znaleckým posudkom oboznámiť u žalovaného, čo aj urobili a na základe toho určili predbežnú výšku bezdôvodného obohatenia, ktorú požadujú (právny zástupca žalobkyne nežiadal vykonať dôkaz - poznámka súdu). K vecnému bremenu uviedol, že bolo zriadené nezákonným spôsobom. Uviedol, že zriadenie takejto stavby nebolo vo verejnom záujme, keďže žalovaný je súkromnou akciovou spoločnosťou, ktorá poskytuje služby úzkemu okruhu svojich klientov, nie širokej verejnosti a zároveň oplotenie areálu letiska, ktoré bolo dôvodom pre zriadenie vecného bremena, nie je líniovou stavbou. Na otázku súdu k právnemu zást. žalobkyne, pokiaľ tvrdia, že oplotenie bráni užívaniu časti pozemkov žalobkyne, prečo žiada zaplatiť bezdôvodné obohatenie za parcelu č. XXXX/XX vo výmere 90 m2, ktorá je z vonkajšej strany oplotenia a nie je súčasťou vnútorného areálu letiska, uviedol, že z podkladov sa javilo, že táto parcela patrí do areálu a nevedel sa k danej skutočnosti vyjadriť.
7. Právny zást. žalovaného na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o uplatnený nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, popierajú užívanie parciel XXXX/XX a XXXX/XX. Poukázali, že nie sú pasívne legitimovaní z dôvodu, že žalovaný nie je užívateľom spornej plochy a nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti voči žalobkyni. Nositeľom povinnosti voči žalobkyni je PD Družba Poprad - Veľká ako subjekt, ktorý na základe vzniknutého zákonného nájmu k sporným častiam parciel túto užíva. Je pravdou, že k parcelám bolo zriadené vecné bremeno, avšak bola ponúknutá žalobkyni riadne náhrada za zriadenie vecného bremena a bola vyčíslená. Nebola však doposiaľ vyplatená. K uplatnenej výške bezdôvodného obohatenia právny zástupca uviedol, že nevedia, z čoho bola určená cena, keďže ide o poľnohospodársku pôdu, kde nájom a dotácie poberá PD Družba a tieto nájmy sa pohybujú v sume 50,- eur za hektár a uplatnené bezdôvodné obohatenie je neúmerné k tomu, čo požaduje žalobkyňa. Pozemky sú neužívateľné a neprístupné a preto nie je možné takúto vysokú cenu stanoviť. Namietli premlčanie od 17.12.2012 do 17.12.2013, keďže žalobkyňa žiada bezdôvodné obohatenie 3 roky spätne namiesto 2 rokov spätne. Právny zást. žalovaného uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nebráni, aby tieto pozemky užívané boli. Letisko Poprad - Tatry je medzinárodným letiskom, z toho dôvodu ide o verejné letisko. V r. 2001 bolo vydané rozhodnutie o určení ochranných pásiem letiska a letiskových pozemných zariadení. Taktiež na základe L14 je povinnosťou zriadiť letiská, ktoré musia byť oplotené. V r. 2003 a r. 2007 boli na letisku postavené oplotenia a v r. 2007 bolo postavené oplotenie aj na pozemku žalobkyne. Ani jedno z oplotení nebráni vlastníkom parciel alebo nájomcom v ich užívaní, keďže do areálu letiska vpustia kohokoľvek za regulovaných podmienok. Za momentálnej situácie ide len o PD Družba. Uviedol, že zaslali ponuku všetkým vlastníkom pozemkov za účelom ich konvalidácie. Na kúpu pozemkov bol vypracovaný znalecký posudok na cenu 12 - 13,- eur/m2. Z 90 vlastníkov asi 73 vlastníkov pozemky predalo a kúpili sa za stanovenú cenu. U ostatných 30 vlastníkov, ktorí odmietli ponuku, zriadili vecné bremeno na dotknutých pozemkoch. Ponuku, ktorú spomínal právny zást. žalobkyne, ide o znalecký posudok, kde cena je uvedená 4,07 eur/m2, avšak na 20 rokov. Záznam v katastri na zriadenie vecného bremena bol vykonaný v r. 2016. Uviedol, že od plota je zriadené vecné bremeno na každú stranu 3 metre a sú ochotní zaplatiť za túto časť zriadeného vecného bremena.
8. V záverečnej reči právny zást. žalobkyne uviedol, že preukázali, že žalobkyňa predmetné pozemky neprenajíma inému subjektu a žalovaný tieto pozemky užíva. Uviedol, že tvrdenie žalovaného, že plochy užíva PD Družba, je zjavne nedôvodné. Subjekt, ktorý má priamy finančný osoh, je žalovaný. Bolo preukázané, že žalobkyňa s PD Družba nikdy neuzavrela zmluvu.
9. Právny zást. žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa nepreukázala, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil. Vyjadrenia Poľnohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len PPA) ako aj PD Družba preukázali, že k daným parcelám existuje zákonný nájom, ktorý si má riešiť s daným
subjektom žalobkyňa. Žalobkyňa neuviedla, z akého dôvodu žiada priznať bezdôvodné obohatenie aj za časť pozemku, ktorý nie je za oplotením žalovaného a taktiež nie je zrejmá výška bezdôvodného obohatenia a ako dospela k takejto výške, keďže najvyššie nájmy sa pohybujú maximálne 30,- eur/ha.
10. Vykonaným dokazovaním: výsluchom žalovaného, vyjadreniami právnych zástupcov, listinnými dôkazmi: výpis z obchodného registra žalovaného, LV č. XXXX, č. XXXX k. ú. B., obec V., vyjadrenie žalovaného k výzve zo dňa 17.9.2015, katastrálna mapa, odborné vyjadrenie č. 18/2019 Ing. V. F., odpoveď JUDr. P. zo dňa 28.8.2018 k parcele č. XXXX/XX a XXXX/XX, geometrický plán č. XXXXXXXX/ XX/XXXX vypracovaný Ing. B. S., rozhodnutie Leteckého úradu SR, vyjadrenie PPA zo dňa 21.10.2021 č.l. 224 súdneho spisu, odpoveď PD Družba Poprad zo dňa 8.11.2021 č.l. 237 súdneho spisu, dohoda o obhospodarovaní trávnatých porastov so žalovaným č.l. 239, dohoda o osevných plochách zo dňa 20.4.2009, dohoda o obhospodarovaní trávnatých porastov z 18.4.2020, vyjadrenie právneho zást. žalovaného č.l. 250, vyjadrenie právneho zást. žalovaného č.l. 268, súd zistil nasledovný skutkový a právny stav vo veci:
11. Z LV č. XXXX k. ú. B., obec a okres V. vyplýva, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou k parc. č. XXXX/XX vo výmere 90 m2 a z LV č. XXXX k. ú. B., obec a okres V. podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/6 k parc. č. XXXX/XX vo výmere 143 m2, obe parcely s druhom pozemku trvalý trávnatý porast, so spôsobom využitia 7 - pozemok lúky a pasienky trvalo porastený trávami alebo pozemok dočasne nevyužívaný pre trvalý trávny porast, s umiestnením pozemku mimo zastaveného územia obce. Žalobkyňa nadobudla uvedené parcely titulom dedenia uznesením sp. zn. D 579/94, na ktoré bolo zriadené vecné bremeno v zmysle § 31 zák. č. 143/1998 Z. z. spočívajúce v povinnosti vlastníkov nehnuteľností strpieť právo spoločnosti Letisko Poprad - Tatry a.s., so sídlom Na letisko 100, 058 98 Poprad, IČO: 35 912 651 zriaďovať oplotenia, aby sa zabránilo prístupu na neverejné plochy letiska, vytvorenia a umiestnenia zabezpečovacích zariadení vrátane ich ochranných pásiem, umiestňovať, prevádzkovať letecké pozemné zariadenia a ich ochranné pásma a vstupovať v súvislosti so zariaďovaním, prevádzkovaním, opravami, údržbou leteckých pozemných zariadení a oplotenia, alebo iných zábran v rozsahu vyznačenom v geom. pláne č. 74/2015.
12. Z odborného vyjadrenia č. 18/2019 vypracovaného Ing. V. F., znalcom z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, ktorého zadávateľom bol žalovaný, ako objednávka č. BPU/30/2019 z 11.4.2019 vo veci užívania parciel reg. KN C č. XXXX/XX a č. XXXX/XX nachádzajúcich sa v k. ú. B., obec a okres V. vyplýva, že záväzným druhom pozemku pre obe parcely je trvalý trávnatý porast, t.j. poľnohospodárska pôda a každý vlastník pôdy je povinný dodržiavať ust. zákona č. 220/2004 Z. z. a to buď priamo, vlastnou činnosťou, t.j. hospodárením na pôde, alebo nepriamo, t.j. formou prenájmu v zmysle zák. č. 504/2003 Z. z.. Obe posudzované parcely majú charakter neprístupných pozemkov. Na parcely nie je možný prístup po žiadnej prístupovej ceste a z hľadiska možnosti užívať tieto pozemky sa jedná o neprístupný pozemok. V prípade, že vlastník by mal záujem na pozemku hospodáriť samostatne, nemôže mu byť vrátený, ale nájomca je povinný v zmysle § 12a zák. č. 504/2003 Z. z. uzatvoriť s ním na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu na iný pozemok. Charakter neprístupného pozemku mala aj vo zvyškovej výmere, aj má pôvodná parcela KN E č. XXXX, z ktorej odčlenením parc. č. KN C č. XXXX/XX a č. XXXX/XX vznikli. K otázke, kto je skutočným užívateľom parciel, uviedol, že z vonkajšej strany oplotenia je zriadený elektrický oplôtok, ktorý konštrukčnými parametrami zodpovedá potrebám pre pasenie hovädzieho dobytka. Na drevených stĺpikoch je vedený drôt v dvoch výškach. Stĺpiky oplôtku sú umiestnené vo vzdialenosti 120 - 150 cm od telesa oplotenia. Stav na pasienku ku dňu obhliadky, t.j. 18.4.2019 zodpovedal forme využívania a to paseniu. Plocha pozemku, ktorá sa nachádza na vnútornej strane oplotenia, je zahrnutá do súvislého pôdneho bloku, ktorý je obhospodarovaný ako kosná lúka. Súčasťou tohto pôdneho bloku je aj parc. KNC XXXX/XX, resp. jej časť. Na ploche je vidieť stopy po mechanizovanom kosení a zbere (pripojená fotodokumentácia). Obidve časti pôdnych blokov, z vnútornej i vonkajšej strany oplotenia, sú začlenené do kultúrneho dielu LPIS-U, Batizovce 5601/1. Z plochy kultúrneho dielu je vyňatá časť, ktorá sa nachádza z vnútornej časti oplotenia. Jedná sa pravdepodobne o zostatok manipulačnej plochy (cesty), ktorá je pokrytá asfaltom v šírke cca 1,5 m a sleduje líniu oplotenia s malou odchýlkou v severnej časti. Z plochy parc. KN C č. XXXX/XX tak nie je do kultúrneho dielu začlenená výmera cca 100 m2. Vyňatie plochy z KD je spôsobené existenciou asfaltovej plochy a nie vplyvom oplotenia. Na základe vyššie uvedeného je možné predpokladať, že užívateľom týchto pozemkov je poľnohospodársky podnik, ktorý obhospodaruje všetky pozemky v okolí letiska, t.j. PD Družba Poprad. Vzhľadom k tomu, že parcely KN C č. XXXX/XX/XX vznikli len nedávno odčlenením od pôvodnej parcely KN E č. XXXX, je pravdepodobné,
že nájomný vzťah medzi prenajímateľom, t.j. pôvodným vlastníkom bol uzatvorený, alebo vznikol zo zákona na celú výmeru pôvodnej parcely KN E č. XXXX. Vyslovil predpoklad, že na plochy poberá dotácie v rámci poskytovaných podpôr poľnohospodárom prostredníctvom PPA. Reálny stav parciel v teréne potvrdzuje, že tieto sú naďalej užívané na poľnohospodárske účely a sú začlenené do KDLP IS a je predpoklad, že užívateľom je PD Družba Poprad. Vlastník pozemku sa tak nemôže dostať na svoj pozemok a nemôže ho užívať priamo, len nepriamo.
13. Z e-mailovej komunikácie medzi JUDr. P. a PD Družba Poprad, na čl. 186 súdneho spisu zo dňa 28.8.2018 adresovanej žalovanému vyplýva, že parcely č. XXXX/XX užívajú 34 m2, parc. č. XXXX/XX - užívajú celú plochu s tým, že na prenájom pozemkov nemajú uzavretú nájomnú zmluvu s p. Y. z dôvodu, že táto jej uzavretie odmietla.
14. Z geom. plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveného Ing. S. W., overeného Ing. B. S., vyplýva, že od pôvodnej KN E parc. XXXX, zapísanej na pôvodnom LV č. XXXX, bola odčlenená parc. č. XXXX/XX vo výmere 143 m2 trvalý trávnatý porast a parc. XXXX/XX - 90 m2.
15. Z rozhodnutia Leteckého úradu SR zo dňa 20.10.2001 č.j. 313-404-OP/2001-1863 vyplýva, že bolo vydané rozhodnutie o určení ochranných pásiem Letiska Poprad - Tatry, vrátane leteckých pozemných zariadení.
16. Z odpovede PD Družba zo dňa 8.11.2021 vyplýva, že predmetné pozemky sa nachádzajú v ochrannom pásme letiska a tieto poľnohospodársky neobhospodarovali. Neuzavreli so žalovaným nájomnú zmluvu o poľnohospodárskom spôsobe užívania pozemkov. Uzavreli Dohodu o osevných plochách a Dohodu o obhospodarovaní trávnatých porastov. Z obsahu Dohody o obhospodarovaní trávnatých porastov vyplýva povinnosť PD kosiť predmetné pozemky, ale nikdy medzi nimi nebola uzavretá dohoda o cene nájmu týchto pozemkov. Náhrada za to, že zabezpečili kosenie predmetných pozemkov, bola zabezpečená formou, že si mohli ponechať trávnatý porast, ktorý sušili a následne používali v ich živočíšnej výrobe na kŕmenie dobytka. Táto zmluva doposiaľ nebola vypovedaná, ani nijak inak ukončená. Od r. 2020 v súvislosti so zmenou vedenia letiska im už nebol umožnený vstup a kosenie predmetných pozemkov s tým, že tieto služby pre letisko má zabezpečovať AGROOSIVO - Úsvit s.r.o.. Od r. 2012 do r. 2018 bola na PPA podaná žiadosť o vyplatenie priamych platieb - dotácie do poľnohospodárskej výroby. V r. 2019 boli plochy ochranných pásiem letísk vylúčené z dotačného programu. Neuzavreli dohodu o odplatnom užívaní pozemkov. Predmetné pozemky užívali spôsobom, aký bol dohodnutý v Dohode o obhospodarovaní trávnatých porastov. Kosenie týchto pozemkov je dôležité z hľadiska bezpečnostných pravidiel pri prevádzkovaní letiska. Vstup do ochranného pásma za účelom kosenia im bol umožnený iba na základe súhlasu letiska, pracovníkov letiska od momentu zhotovenia oplotenia ochranného pásma letiska, kedy ich vždy musela na plochu vpustiť bezpečnostná služba letiska.
17. Na zistený skutkový stav súd aplikoval právnu úpravu:
18. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zák. 504/2003 Z. z., pozemok na poľnohospodárske účely podľa tohto zákona je taký pozemok alebo jeho časť, ktorý je a) poľnohospodárskou pôdou
b) Podľa § 2 písm. b) zák. č. 220/2004 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností1) (ďalej len „kataster“) ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty.
19. Podľa § 22 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb., ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať k 1. októbru bežného roka; to neplatí, ak ide o lesné pozemky, na ktoré sa vzťahujú odseky 3 a 4. V roku 1991 a 1992 môžu vlastníci na vykonávanie poľnohospodárskej výroby vypovedať nájomný vzťah k 1. októbru 1991 alebo k 1. októbru 1992 výpoveďou doručenou najneskôr do jedného mesiaca pred týmto dňom.
20. Podľa § 12a zák. č. 504/2003 Z. z., ak nájomca užíva pozemok, kde sa nájom skončil alebo sa má skončiť alebo je pozemok užívaný bez nájomnej zmluvy a pozemok je neprístupný alebo ho nemožno
racionálne užívať, je nájomca povinný s vlastníkom (ďalej len „doterajší prenajímateľ“) uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom v doterajšom obhospodarovaní nájomcu, a to v primeranej výmere a bonite. Kópiu žiadosti doterajší prenajímateľ súčasne doručí na vedomie orgánu štátnej správy na úseku pozemkových úprav podľa osobitného. Nájomcovi vzniká právo a povinnosť hospodárenia na pozemkoch, ktoré vlastní doterajší prenajímateľ, za tých istých podmienok, aké sú upravené v podnájomnej zmluve.
21. Podľa § 128 ods. 2 OZ, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
22. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Podľa § 29 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 143/1998 Z. z. Leteckého zákona, bezpečnosť leteckej prevádzky na letiskách a spoľahlivú činnosť leteckých pozemných zariadení, ako aj vytvorenie podmienok na ich ďalší rozvoj zabezpečujú ochranné pásma. Ochranné pásma na návrh prevádzkovateľa letiska alebo leteckého pozemného zariadenia určuje rozhodnutím Dopravný úrad na základe záväzného stanoviska stavebného úradu. Určenie ochranných pásem je podmienkou na vydanie povolenia na prevádzku verejného letiska alebo leteckého pozemného zariadenia (§ 32 ods. 1). Dopravný úrad v rozhodnutí o určení ochranných pásem zakáže alebo obmedzí v ochranných pásmach najmä umiestňovať stavby alebo zariadenia, vysádzať porasty alebo ich nechať rásť nad určenú mieru a vykonávať činnosti, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť leteckej prevádzky. Vlastníci stavieb a zariadení nestavebnej povahy v ochranných pásmach sú povinní, ak to vyžaduje zaistenie bezpečnosti leteckej prevádzky, umiestniť a udržiavať na týchto objektoch letecké prekážkové značenie; náklady na dodatočné umiestnenie a údržbu leteckého prekážkového značenia v ochrannom pásme už prevádzkovaného letiska alebo leteckého pozemného zariadenia uhrádza prevádzkovateľ letiska alebo leteckého pozemného zariadenia.
24. Podľa § 31 ods. 1 cit. zákona, z dôvodu zriadenia alebo prevádzkovania verejných letísk a leteckých pozemných zariadení vrátane ich ochranných pásem možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť.
25. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
26. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
27. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
28. Podľa § 215 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
29. Záväzkové právne vzťahy, pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie (pohľadávku) a dlžníkovi povinnosť na plnenie (dlh) vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených podmienok, teda okrem iného aj z bezdôvodného obohatenia, ako výslovne stanovuje zákon. Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal.
30. V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou pozemkov parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX v k.ú. B. obec V.. Ide o poľnohospodárske pozemky, typu trvalé trávnaté plochy, a v zmysle
vyššie citovaných ustanovení § 1 ods. 2 písm. a) zák. 504/2003 Z. z a § 2 písm b) zák. č. 220/2004 Z. z.. ide nespochybniteľne o poľnohospodársku pôdu. Pod pojmom poľnohospodárska pôda je potrebné rozumieť produkčne potenciálnu pôdu evidovanú v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávnaté porasty. Ich druh nebol zmenený a uvedené jasne vyplýva z katastra nehnuteľností. K pôde takého druhu sa viažu v zmysle § 22 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb., povinnosti spočívajúce v tom, že ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona nájomný vzťah.
31. Žalobkyňa si v žalobe uplatnila nárok titulom bezdôvodného obohatenia, tvrdeným užívaním pozemkov žalovaným, ktorých je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/6. Žiadala vydať bezdôvodné obohatenie za obdobie troch rokov pozadu, ktoré bližšie nešpecifikovala. Mala zrejme na mysli od podania žaloby spätne tri roky, avšak žalobca je povinný v žalobe presne špecifikovať svoj nárok, uplatnenú sumu a aké obdobie, deň, mesiac, rok žiada priznať. Súd nie je oprávnený vydedukovať nárok žalobcu. Preto na pojednávaní dňa 22.9.2021 na otázku súdu, od ktorého konkrétneho dátumu žiada žalobkyňa nárok bezdôvodného obohatenia priznať, právny zástupca upresnil, že žiada priznať bezdôvodné obohatenie od 17.12.2013, t.j. za 2 roky pred podaním žaloby. Nárok od 17.12.2012 tak, ako žiadal v žalobe, za tri roky do 16.12.2013 však z procesného hľadiska nezobral späť. Preto mal súd za to, že nárok od 17.12.2012 do 16.12.2013 je potrebné zamietnuť ako nedôvodný. Navyše pre právnu istotu právny zástupca žalovaného vzniesol námietku premlčania voči obdobiu od 17.12.2013 do 16.12.2013.
32. V konaní predtým, ako by súd pristúpil k vecnému preskúmaniu nároku, ako aj k jeho premlčaniu, sa z úradnej povinnosti a zároveň pri vznesenej námietke pasívnej legitimácie musel zaoberať vecnou legitimáciu na strane žalobkyne, ako aj na strane žalovaného. Žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka pozemkov evidovaných na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XX, k. ú. B., obec a okres V. o výmere 143 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 90 m2, evidovaný na LV č. XXXX, k. ú. B., obec a okres V., je legitímnou osobou, teda oprávnenou na uplatnenie predmetného nároku. Otázkou však je, či žalovaný je povinný subjekt vo vzťahu k uplatnenému nároku bezdôvodného obohatenia, ktoré žiada od žalovaného.
33. Sporné pozemky majú záväzný druh pozemku trvalý trávnatý porast, teraz poľnohospodárske pozemky a tieto musia byť v zmysle zákona využívané na poľnohospodárske účely a preto musí na nich hospodáriť buď vlastník, alebo ich tento vlastník musí prenajať inému subjektu, ktorý je oprávnený podnikať v tejto oblasti.
34. Zo zákona, ktorým sa upravuje zákonný nájom poľnohospodárskej pôdy vyplýva, že pokiaľ žalobkyňa odmietla uzatvoriť nájomnú zmluvu na predmetné pozemky (jej podiely) a tieto ani neužíva ako podielový spoluvlastník, čo tvrdil právny zástupca žalobkyne a táto skutočnosť vyplynula z dôkazu, mailového vyjadrenia medzi JUDr. P. a PD Družba Poprad zo dňa 28.8.2018 (č.l. 186 súdneho spisu), tak si nesplnila zákonnú povinnosť. Tento listinný dôkaz nebol popretý žalobkyňou. V takomto prípade zákon chráni poľnohospodársku pôdu, ktorá musí byť obhospodarovaná takým spôsobom, že (ex lege) vzniká zákonný nájom. A teda predmetné pozemky sú v správe oprávneného subjektu - poľnohospodárskeho podniku, ktorý je na takéto užívanie oprávnený. Táto skutočnosť preto vylučuje z užívania poľnohospodárskej pôdy žalovaného, tak ako má na mysli zákon. Žalovaný predmetné pozemky neužíva, užíva len tie, ktorých je vlastníkom, ktoré odkúpil a tieto sú v nájme v zmysle zákona. Z uvedeného preto vyplýva, že žalovaný ako nevlastník sporných pozemkov ani nemôže užívať pozemky v zmysle zákona, ktorého účelom je ochrana užívania poľnohospodárskej pôdy. Týmto právnym posúdením žalovaný nie je pasívne legitimovaný. Táto legitimácia žalovanému neprislúcha ani z dôvodu, že predmetné pozemky sú neprístupné pozemky. Skutočnosť o neprístupnosti pozemkov potvrdil právny zástupca žalobkyne a vyplynulo to z odborného vyjadrenia č. 18/2019 vypracovaného Ing. V. F.. Predmetné parcely majú charakter neprístupných pozemkov. Na parcely nie je možný prístup po žiadnej prístupovej ceste. V prípade, že žalobkyňa ako vlastník by mala záujem na pozemku hospodáriť samostatne, čo nemá, nemôžu jej byť podiely vrátené. V prípade priznania bezdôvodného obohatenia voči žalovanému by došlo z jej strany k bezdôvodnému obohateniu, keďže nemá nárok na dané pozemky ako neprístupné a v tom prípade je relevantné, kto pozemky užíva. Zákonný nájomca je povinný v zmysle § 12a zák. č. 504/2003 Z. z. uzatvoriť so žalobkyňou na základe jej písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu na iný pozemok. Charakter neprístupného pozemku mala a vo zvyškovej výmere po odčlenení predmetných parciel aj má pôvodná parcela KN E č. XXXX, z ktorej odčlenením vznikli parc. č. KN C č. XXXX/XX a č. XXXX/XX. Ide o ďalší dôvod na zamietnutie žaloby pre nesplnenie procesnej podmienky, pasívnej legitimácie na strane žalovaného.
35. Z predloženej katastrálnej mapy vyplýva, že žalované pozemky majú charakter neprístupného pozemku, nie je na nich prístup z komunikácie alebo z inej cesty, je obkolesený inými pozemkami, čo znamená, že vlastník sa nemôže dostať na svoj pozemok, nemôže ho užívať a nemôže jej byť ani vrátený. Tento stav rozhodne nie je zapríčinený tým, že časť zo žalovaného pozemku je oplotením žalovaného, pričom žalovaný nevstúpil do užívania spornej časti pozemku a naďalej celý pozemok užíva oprávnený subjekt titulom zákonného nájmu poľnohospodárskej pôdy. Žalobkyňa bola pasívna s komunikáciou s Poľnohospodárskym podnikom, neuzavrela zmluvu a preto vznikol zo zákona nájom.
36. Navyše z vyššie uvedeného vyplýva, že na strane žalovaného nedošlo k žiadnej forme bezdôvodného obohatenia, nakoľko pozemky, za užívanie ktorých žalobkyňa žiada vydanie bezdôvodného obohatenia, neužíva žalovaný, ale poľnohospodársky podnik zo zákona. Iba skutočnosť, že sa pozemok nachádza v ochrannom pásme žalovaného, neznamená, že ich žalovaný aj reálne užíva. Situovanie pozemku v ochrannom pásme v zásade neznižuje hodnotu pozemku a ani v zásade neobmedzuje vlastníka v jeho užívaní (až na určité činnosti, ako je napr. povolený vstup letiska, určitý druh pestovania plodín a ich výška, druh plodín kvôli obmedzeniu vtáctva). V prejednávanom prípade však ide o neprístupný pozemok, ku ktorému žalobkyňa nemá prístup a teda ho nemôže reálne využívať a tak jej nevzniká nárok na bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného.
37. Súd na margo uvádza, že v r. 2006 začal žalovaný na predmetných pozemkoch žalobkyne s výstavbou plota. Rozhodnutím Dopravného úradu č. 8326/2016/ŠSÚ-34 zo dňa 7.7.2016 Dopravný úrad dodatočne povolil stavbu a užívanie stavby - oplotenie Letiska Poprad - Tatry. Zápisom na LV uvedených parciel bolo zapísané zriadenie vecného bremena v zmysle § 31 zák. č. 143/1998 Z. z. spočívajúce v povinnosti vlastníkov nehnuteľnosti strpieť právo spoločnosti Letisko Poprad - Tatry a.s., Na letisko 100, 058 98 Poprad, IČO: 35 912 651 zriaďovať oplotenia, aby sa zabránilo prístupu na neverejné plochy letiska, vytvorenia a umiestnenia zabezpečovacích zariadení vrátane ich ochranných pásiem, umiestňovať, prevádzkovať letecké pozemné zariadenia a ich ochranné pásma a vstupovať v súvislosti so zariaďovaním, prevádzkovaním, opravami, údržbou leteckých pozemných zariadení a oplotenia alebo iných zábran v rozsahu vyznačenom v geom. pláne č. 74/2015. Preto tvrdenie právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní dňa 9.5.2019, že plot je nelegálnou stavbu, bolo nepravdivé, keďže plot bol dodatočne povolený a zlegalizovaný.
38. Okrem nedostatku pasívnej legitimácie súd je toho názoru, že žaloba je nedôvodná, keďže uplatnená výška nároku je nepreskúmateľná súdom. Žalobkyňa nepreukázala v konaní reálny podklad pre výpočet nároku a bola pasívna v navrhovaní dôkazov na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia a z čoho, akých listinných dôkazov vychádzala. Tie len uvádzala, ale nepredložila súdu. Nepreukázala dostatočne relevantným dôkazovým materiálom výšku odplaty za užívanie pozemkov v peňažnej náhrade. Súd konštatuje, že v zmysle Civilného sporového poriadku neplatí v predmetnom prípade vyšetrovací princíp a iniciatíva súdu je obmedzená vo vzťahu k dokazovaniu Do ustanovenia § 185 CSP zaviedol princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Právny zást. žalobkyne nepredložil podklady, na základe ktorých si vyúčtoval a dospel k bezdôvodnému obohateniu tak, aby to bolo preskúmateľné súdom, hodnoverné a zodpovedajúce reálnym cenám nájmom, z ktorého sa vypočítava bezdôvodné obohatenie. Taktiež je potrebné pri uplatnení nároku z bezdôvodného obohatenia preukázať, že sa žalovaný reálne obohacuje na úkor žalobkyne a v akej výške, že má majetkový prospech. Táto skutočnosť nebola preukázaná.
39. Aj keď súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou bezdôvodného obohatenia a teda podľa súdu existuje reálny nárok žalobkyne na náhradu za vecné bremeno, avšak tvrdený skutkový stav v žalobe nezodpovedal žalobnému návrhu, aby súd na základe dokazovania mohol dospieť k záveru, či žalobkyni patrí náhrada za vecné bremeno a v akej výške. Žalobkyňa nepreukázala presnú výmeru, v akej je postavený plot na jej pozemkoch a taktiež ani vyčíslenie náhrady za vecné bremeno (žalobný návrh).
40. Čo sa týka požadovaného žalobkyňou určeného nároku bezdôvodného obohatenia, súd dospel k záveru, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný. Žalobkyňa je obmedzená vo svojom vlastníckom práve
zriadením vecného bremena, ktoré je riadne zapísané na LV a zriadené zo zákona, čiže ide o zákonné vecné bremeno z dôvodu, že došlo k dodatočnému stavebnému povoleniu na stavbu plota.
41. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. V konaní bola žalobkyňa v celom rozsahu neúspešná, preto súd zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania voči úspešnému žalovanému.
44. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.